Siedmy deň rokovania

22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

11. marca 2004 o 9.06 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás ešte pred zahájením rokovania informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali panie poslankyne a páni poslanci Monika Beňová, Anton Danko, Ján Gabriel, Pavol Kubovič, Ján Mikuš a Jozef Ševc.

Chcem vás informovať, že včera som navštívil v nemocnici nášho kolegu poslanca Jána Mikuša, ktorý vás všetkých srdečne pozdravuje. Jeho zdravotný stav sa zlepšuje. Dnes bude preložený na iné zdravotnícke zariadenie, ale jeho stav je stabilizovaný.

Pristúpime k rokovaniu o

vládnom návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 452.

Rokovanie o tomto bode programu sme začali ešte na 21. schôdzi Národnej rady, ktoré sme prerušili.

Teraz prosím pána ministra vnútra Vladimíra Palka a pána poslanca Romana Vavríka, aby zaujali svoje miesto pre navrhovateľov a spravodajcu.

Pán minister ma požiadal o možnosť vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona.

Chcem upozorniť, že rozprava o tomto bode programu bola skončená, vystúpením pána ministra na znovu otvára príležitosť vystúpiť v rozprave.

Nech sa páči, pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Cabaj mi včera večer navrhol, že by som ráno o 9.00 hodine mohol vystúpiť a zaželať vám všetkým dobré ráno. Takže týmto to robím. Želám vám príjemné dobré ráno, čo by už mohlo stačiť na otvorenie rozpravy, ale pre istotu ešte dodám, že robím to aj preto, aby v rozprave príp. možno bol prijatý alebo prednesený nejaký pozmeňujúci návrh k tej téme, spôsob menovania riaditeľa NBÚ, návrh, ktorý by sa mohol stretnúť so širším pochopením. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu. Hlásia sa dvaja páni poslanci, pán poslanec Kaliňák a pán poslanec Vavrík. Nevidím žiadne iné prihlášky do rozpravy. Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči, môžete vystúpiť. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

R. Kaliňák, poslanec: Vážený pán predseda, ctená snemovňa, vážený pán minister, rád by som vystúpil v rozprave ešte s jednou drobnou zmenou, napriek tomu, že sme podali niekoľko pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme, vážení kolegovia, hlasovať. V rámci tých pozmeňujúcich návrhov odznelo niekoľko pripomienok, predovšetkým k tej časti návrhu zákona, ktorá sa dotýka osobitného postavenia niektorých ústavných činiteľov a vysokých štátnych funkcionárov. V tejto chvíli je taký stav, že popri prezidentovi, predsedovi vlády a predsedovi parlamentu zaraďujeme medzi osoby s osobitným postavením aj ministrov, členov vlády, poslancov, sudcov, sudcov Ústavného súdu, a preto sa mi zdá, že do určitej miery sme pozabudli v tejto chvíli na pánov trestného konania, ktorými sú prokurátori. Vzniká určitá zaujímavá situácia, s ktorou mali veľké problémy aj v Lotyšsku, ale aj v ostatných pobaltských krajinách, kde tým orgánom, ktoré mali vykonávať kontrolu a dozor nad zákonnosťou, vydávali previerky tí, ktorí boli práve pod kontrolou týchto orgánov. Tento prípad vzniká aj v prípade prokurátorov. Prokurátori ako orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie zákonov v Slovenskej republike, rovnako tak majú dodržiavať zákon a kontrolovať dodržiavanie zákona napr. v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade, ale aj v ostatných zložkách, ktoré sa vyjadrujú a majú rozhodujúce slovo v rámci bezpečnostných previerok, tak tým istým orgánom dávame aj úlohu, aby vydávali previerku našim prokurátorom. Tu vzniká určitá kolízna situácia, uzavretý kolobeh, keď nevieme, či je skôr vajce alebo sliepka.

Z tohto dôvodu som sa rozhodol, že podám pozmeňujúci návrh, kde k osobám s osobitným postavením navrhujem, aby sme doplnili v § 34 ods. 1 zákona písmeno f), kde osobou s osobitným postavením bude prokurátor okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý musí byť preverený na základe osobitného zákona. To je v skratke všetko. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vavrík, nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister vnútra, ctená snemovňa, moje vystúpenie bude mať dva bloky.

V jednom ako spravodajca by som sa chcel vyjadriť vôbec k systému, ako došlo k tomu, že v zákone sa vyskytli osoby, ktoré majú osobitné postavenie, ktoré majú zo zákona previerku. A tým sa chcem vyjadriť aj k poslednému návrhu pána predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť kolegu Kaliňáka. Keď sa zákon tvoril, povedzme, tých 12 až 16 mesiacov dozadu a tvoril sa aj na základe pripomienok Bezpečnostného úradu Severoatlantickej aliancie, bolo Slovensku povedané, že v dobovo platnom, čiže teraz platnom zákone je príliš veľa osôb, ktoré previerku nepotrebujú, a pritom sa môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Preto sa uvažovalo, ktoré osoby do zákona, ktoré nepotrebujú previerku, dať alebo nedať. Nakoniec to skončilo vo vízii, ktorú sa vám pokúsim priblížiť. Bolo povedané, že tí, ktorí vykonávajú svoju funkciu na základe priamej voľby občanmi, môžu mať zo zákona možnosť sa priamo oboznamovať so všetkými stupňami utajenia, teda až do toho stupňa utajenia prísne tajné. Tí občania, ktorí získajú svoju funkciu nejakou ďalšou inou voľbou alebo menovaním, a ide o odbornú funkciu a štátosprávnu funkciu, by mali predtým, ako túto funkciu získajú, získať previerku, ktorú vydáva Národný bezpečný úrad, najmä teda previerku o bezpečnostnej spoľahlivosti tej-ktorej osoby. Preto pozmeňujúce návrhy typu Najvyšší kontrolný úrad, predseda, podpredsedovia, generálny prokurátor a ďalší prokurátori, ochranca ľudských práv, to sú všetko osoby, ktoré buď volí Národná rada, alebo vymenúvajú sa iným spôsobom, teda nie sú to osoby, ktoré by získali svoj mandát priamo voľbami. Takými osobami totižto je len prezident republiky, vláda a poslanci Národnej rady, ktorí dnes vo vládnom návrhu sú ako osoby určené, ktoré sa môžu zo zákona s utajovanými skutočnosťami oboznamovať. Čiže akékoľvek ďalšie rozšírenie, ktoré vychádza z pozmeňujúceho návrhu nielen môjho predrečníka pána poslanca Kaliňáka, lebo taktiež pani poslankyňa Laššáková niečo navrhovala, a máme, myslím, 3 pozmeňujúce návrhy spolu, ktoré hovoria aj o ďalších osobách, ktorými sa rozširuje táto právomoc, nie je systémovým krokom do tohto návrhu zákona podľa môjho názoru. A veľmi zvláštny pohľad bude na to aj zo Severoatlantickej aliancie. To len hovorím pre upozornenie dopredu, že tieto typy pozmeňujúcich návrhov pozmeňujú vôbec pointu tohto nového zákona.

V druhom bloku by som chcel vystúpiť v rozprave a podať 1 pozmeňujúci návrh. Dovoľte mi ale pred prečítaním tohto pozmeňujúceho návrhu pár slov, prečo vôbec tento pozmeňujúci návrh podávam. Iste si všetci pamätáte, že pred mesiacom sme prerušili rokovanie schôdze Národnej rady k tomuto bodu a nastal istý spor alebo istý odlišný pohľad koalície a opozície na ustanovovanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Preto bola všeobecná dohoda, že na mesiac prerušíme toto rokovanie a budeme sa snažiť nájsť kompromis, ako určiť alebo zvoliť, alebo vymenovať riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Dovolím si povedať, že po týchto 30 dňoch sa podaril nájsť kompromisný návrh, ktorý ja osobne dnes nazývam koalično-opozičný alebo opozično-koaličný, ako chcete, z ktorejkoľvek strany to otočíme, vo veci voľby riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Podrobne sme o tom hovorili minulý týždeň vo výbore pre obranu a bezpečnosť a všetci prítomní členovia, ktorí v tomto výbore boli a v tej chvíli sa nachádzali, tento kompromisný návrh podporili, jednak ústne a jednak ho aj teraz, keď vám ho predkladáme, podpísali zástupcovia všetkých parlamentných politických klubov aj vrátane Klubu nezávislých poslancov (KNP). Návrh je založený na tom, že bude voľba riaditeľa Národného bezpečnostného úradu v Národnej rade, tak ako to predpokladal aj návrh, ktorý podali za opozíciu kolegovia z poslaneckého klubu Smer, kde následne riaditeľa NBÚ po voľbe v parlamente mal vymenovať pán prezident. Kompromis, ktorý vám dnes ponúkame, hovorí o tom, že na návrh vlády Slovenskej republiky volí riaditeľa Národná rada Slovenskej republiky. Pre istotu a poriadok, keďže pozmeňujúci návrh musí odznieť v rozprave celý, ostatné pasáže sme nejako výrazne nemenili z návrhu, ktorý predniesol za poslanecký klub Smer poslanec Buček, cez to všetko som povinný ho teraz prečítať celý.

Čiže týmto koalično-opozičným pozmeňujúcim návrhom za § 70 sa vkladá nový § 71 Riaditeľ úradu, ktorý znie: Odsek 1 znie: "Na čele úradu je riaditeľ úradu." Odsek 2 znie: "Riaditeľa úradu, ak spĺňa predpoklady podľa § 10, vymenúva a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky. Funkčné obdobie riaditeľa úradu je 7 rokov a začína plynúť odo dňa vymenovania do funkcie riaditeľa úradu." Odsek 3 znie: "Tú istú osobu možno vymenovať za riaditeľa úradu najviac na dve funkčné obdobia." Odsek 4 znie: "Funkcia riaditeľa úradu sa nezlučuje s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literárnej alebo umeleckej činnosti." Odsek 5 znie: "Výkon funkcie riaditeľa úradu sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie riaditeľa úradu len a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie, c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho." Odsek 6 znie: "Riaditeľ úradu sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Výkon funkcie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie riaditeľa úradu o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ak nedôjde k inej dohode o dni zániku výkonu funkcie riaditeľa úradu medzi predsedom Národnej rady Slovenskej republiky a riaditeľom úradu." Odsek 7 znie: "Národná rada Slovenskej republiky môže odvolať riaditeľa úradu z funkcie na základe návrhu 30 poslancov alebo na návrh vlády, alebo ak riaditeľ úradu a) do 3 mesiacov od vymenovania do funkcie neodstráni dôvody nezlučiteľnosti výkonu funkcie uvedené v odseku 4, b) začal vykonávať funkciu alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie, c) bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu, d) bol právoplatné pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, e) stratil štátne občianstvo, f) stal sa členom politickej strany alebo politického hnutia, g) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu dlhšie ako 1 rok, h) nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, i) stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 28 a § 29." Odsek 8 znie: "Riaditeľ úradu je odvolaný z funkcie dňom nasledujúcom po dni, keď bolo doručené rozhodnutie predsedu Národnej rady o odvolaní z funkcie." Doterajšie paragrafy 71 až 81 sa označujú ako paragrafy 72 až 82.

Vysvetlenie som podal pred uvedením pozmeňujúceho návrhu, preto sa opakovať nebudem.

A ešte súčasťou pozmeňujúceho návrhu je druhý bod pozmeňujúceho návrhu, v ktorom sa za čl. XV vkladajú nové čl. XVI a XVII, prepáčte, sa vkladá len čl. XVI, to ďalej je pravopisná chyba, ktorý znie: "Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 575/2001 Z. z., zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z. a zákona č. 453/2003 Z. z. sa mení takto: § 22 ods. 8 znie: "Na čele Národného bezpečnostného úradu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Národná rada podľa osobitného predpisu^1c)."." Poznámka pod čiarou k odkazu 1c znie: "1c) ..." Tá poznámka pod čiarou k odkazu je tento zákon, o ktorom rokujeme, čiže zákon o ochrane utajovaných skutočností.

To je, prosím, všetko. Pán predseda, skončil som s mojím pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem všetkým za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pánov poslancov, resp. pána poslanca Vavríka sa hlásia traja páni poslanci. (Ruch v sále.) S procedurálnym návrhom? Dobre, potom.

Pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa budem snažiť veľmi krátko povedať, že, samozrejme, NBÚ má úplne zvláštnu pozíciu v štáte. Svojím spôsobom mi to trošičku pripomína aj bývalú organizáciu bezpečnosti, ktorá tiež kontrolovala štát, i keď ho kontrolovala tiež pod kontrolou Ústredného výboru a príp. národného zhromaždenia. Som rád, že teraz sa dostávame aspoň k tomu, že minimálne dostávame tento úrad aspoň trošičku pod kontrolu, aspoň v to verím.

A len na odľahčenie by som povedal, že keď pán kolega Vavrík tu spomínal, či to je návrh opozično-koaličný alebo koalično-opozičný, možnože by sa dalo povedať, že to je opozično-koaličný, koalično-opozičný návrh po vzore našich českých bratov, ktorí tvorili zástavu týmto spôsobom. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šimko Ivan.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, chcel by som povedať dve poznámky.

Jednak samotný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane utajovaných skutočností, považujem za mimoriadne dôležitý, za natoľko dôležitý, že v každom prípade sme ho pripravení, poslanci, ktorí sa hlásime ku Slobodnému fóru, podporiť.

Druhá poznámka však smeruje k tomu kompromisnému návrhu, k otázke, ktorú považujeme za mimoriadne významnú z hľadiska demokratickej kontroly moci. A to je pevné postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Nazdávam sa, že ten kompromis, ktorý predložil pán poslanec Vavrík, je neprincipiálny a nerieši samotný problém, aby nemohlo dôjsť k politickému odvolávaniu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Žiaľ, máme v tomto zlú skúsenosť. A preto takéto opatrenie potrebné podľa môjho názoru je, ale také, ktoré by vychádzalo z toho základného princípu, podľa ktorého je koncipovaný návrh pána poslanca Bučeka. To znamená, že tam by došlo ku spolupráci dvoch ústavných orgánov, ktoré vzišli z rozličných volieb, pretože nemôžeme šiť zákony podľa momentálnej situácie, keď vláda nemá väčšinu v parlamente. Normálna štandardná situácia je, že vláda väčšinu v parlamente má, to znamená, keď sa vláda raz rozhodne odvolať riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, no tak jej to jej väčšina v parlamente schváli. Čiže sa vlastne nič nemení oproti súčasnému stavu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta Ivan.

I. Hopta, poslanec: Ja som vnímal slová pána Vavríka ako kompromis, ku ktorému došla opozícia i koalícia, len tiež chcem nadviazať aj na slová pána Šimka, že v podstate sa týmto návrhom nič nemení, pretože prakticky poslanci budú postavení pred vec, že navrhnutého kandidáta buď schvália, alebo neschvália. Čiže sami nebudú môcť podávať žiadne iné nové návrhy, bude sa hlasovať len o týchto návrhoch, ktoré podá vláda Slovenskej republiky. Pripomína mi to trošku zákon o obecnom zriadení, kde sa volí zástupca primátora tiež len na návrh primátora mesta. Čiže poslanci môžu alebo nemôžu zvoliť zástupcu primátora. A dnes paradoxne v mnohých našich mestách existuje drvivá väčšina poslancov, ktorí uzatvorili rozličné koalície, ale nemôžu zvoliť svojho zástupcu primátora, pretože pán primátor im vždycky navrhne niekoho iného, koho oni nechcú zvoliť. Čiže ja sa obávam, aby podobná situácia nenastala aj tu v parlamente, že vláda bude prichádzať s návrhmi, o ktorých síce bude rokovať parlament, ale ktoré budú neprijateľné pre tento parlament, a nakoniec nedôjde k nijakej zhode. Čiže toľko moja poznámka.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som v mene všetkých poslaneckých klubov vás požiadal o zvolanie poslaneckého grémia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Urobím tak, len chcem sa opýtať zástupcov poslaneckých klubov, či by sme mohli ešte prerokovať návrh, ktorý predkladá pán minister Palko, dva návrhy, ktoré predkladá pán minister Lipšic. A potom by som zvolal poslanecké grémium. Je súhlas s takýmto návrhom? A prosím členov poslaneckého grémia, aby boli pripravení. O 10.00 hodine zvolávam poslanecké grémium.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

Pán spoločný spravodajca Roman Vavrík, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Prosím teraz pána ministra vnútra, aby z poverenia vlády uviedol

návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev.

Návrh prerokúvame ako tlač 560, súčasťou návrhu je aj spoločná správa gestorského výboru.

Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základnou myšlienkou Dublinského dohovoru je snaha zabezpečiť, aby bola posúdená každá žiadosť o udelenie azylu podaná v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev, ďalej snaha predísť prípadom podávania účelových alebo duplicitných žiadostí o udelenie azylu vo viacerých štátoch Európskych spoločenstiev a súčasne obmedziť nekontrolovaný pohyb cudzincov na území členských štátov.

Vzhľadom na to, že sa Slovenská republika v prístupovej zmluve do Európskej únie zaviazala aplikovať platné acquis communautaire aj v oblasti azylu, je potrebné, aby pristúpila k Dublinskému dohovoru.

Hoci od septembra 2003 Dublinský dohovor z roku 1990 nahradilo Dublinské nariadenie, tzv. Dublin II, je potrebné pristúpiť k tomuto dohovoru, nakoľko Dublinský dohovor sa v súčasnosti aplikuje medzi členskými štátmi EÚ a Dánskom, a to až do času, kým nebude uzavretá dohoda umožňujúca aj účasť Dánska na Dublinskom nariadení.

Návrh bol prerokovaný a schválený určenými výbormi bez pripomienok. Z rokovaní nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto si vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o vyjadrenie vášho súhlasného stanoviska. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

Teraz prosím pána poslanca Pásztora, aby z poverenia gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu. Nech sa páči.

I. Pásztor, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 583 zo 16. februára 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.

Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný materiál prerokovali, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, po prvé, vysloviť súhlas s pristúpením k Dohovoru určujúcemu štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev, po druhé, rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne k prerokúvanému bodu programu. Konštatujem, že nie.

Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

A zároveň prerušujem rokovanie o návrhu.

A prosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil v Národnej rade

vládny návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,

ktorý prerokúvame ako tlač 504.

Súčasťou prerokúvaného návrhu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 504a.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán podpredseda a minister spravodlivosti Daniel Lipšic návrh uviedol a odôvodnil.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

Prijatie uvedeného právneho predpisu v širších súvislostiach predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej budúceho členstva v Európskej únii a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie. Návrhom zákona sa vykonáva Nariadenie Rady z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktoré je ako právny akt Európskej únie v dôsledku svojej právnej povahy priamo záväzné na území jednotlivých členských štátov. Z pohľadu právneho poriadku Slovenskej republiky uvedená skutočnosť znamená, že nariadenie sa stane súčasťou slovenského právneho poriadku od okamihu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, teda od 1. mája tohto roku. Z tohto dôvodu by mal byť v tomto období ukončený legislatívny proces vo vzťahu k vykonávaciemu zákonu k tomuto nariadeniu, ktorý by umožnil priamu aplikáciu nariadenia na území Slovenskej republiky.

Ak ide o otázku priamej záväznosti nariadenia na území členského štátu Európskej únie, znamená to, že v prípadoch priamo upravených nariadením je vylúčená aplikácia domáceho práva a právo členského štátu uvedené otázky nemôže upraviť spôsobom odlišným od nariadenia. Národné právo členského štátu je v dôsledku uvedenej skutočnosti v zásade možné aplikovať iba v prípadoch, ktoré nie sú nariadením upravené, alebo v prípadoch, keď sa nariadenie priamo odvoláva na národné právo členského štátu a predpokladá prijatie tzv. doplnkovej úpravy v rámci vnútroštátneho práva členského štátu. Predložený návrh zákona predstavuje práve takúto doplnkovú právnu úpravu k nariadeniu. Uvedené znamená, že návrh zákona neupravuje otázky priamo upravené nariadením a buď rieši otázky, ktoré nariadenie výslovne ponecháva na národnú úpravu, resp. zmenou alebo doplnením národnej právnej úpravy zabezpečuje súlad našej vnútroštátnej právnej úpravy s jednotlivými článkami nariadenia.

Účelom Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov v zmysle predmetného nariadenia je slúžiť užšej spolupráci podnikateľských subjektov v rámci spoločenstva. Zoskupenie má umožniť spájanie podnikateľských subjektov, či už ide o právnické osoby alebo o fyzické osoby, do osobitnej európskej právnej formy, ktorá má zabezpečiť uľahčenie a rozvoj predovšetkým tých ich aktivít, ktoré majú cezhraničný charakter. Návrh zákona vymedzuje Európske zoskupenie hospodárskych záujmov ako právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do Obchodného registra a ktorá právnu subjektivitu nadobúda práve týmto zápisom.

Ďalšími základnými pojmovými znakmi Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov podľa nariadenia a návrhu tohto zákona sú: Ako subjekt zapisovaný do Obchodného registra je Európske zoskupenie hospodárskych záujmov súčasne podnikateľom a na tento subjekt sa primerane použijú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodných spoločnostiach.

Najdôležitejším pojmovým znakom Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov je vymedzenie jeho účelu. Týmto účelom je uľahčenie alebo rozvoj hospodárskych aktivít členov zoskupenia, a to s cieľom zlepšiť alebo zvýšiť výsledky týchto aktivít. To znamená, že prvoradým účelom zoskupenia nie je dosahovanie vlastného zisku. V zmysle preambuly k nariadeniu je práve tento znak zoskupenia základným diferencujúcim znakom, ktorým sa zoskupenie líši od klasickej obchodnej spoločnosti. Činnosť zoskupenia musí pritom súvisieť s činnosťou jeho členov, nesmie ju však nahrádzať. Nevyhnutnosť hospodárskej súvislosti znamená, že zoskupenie nesmie vyvíjať činnosť, ktorá je cudzia činnosti jeho členov alebo je s ňou v rozpore.

Ďalším podstatným znakom Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov je, že jeho členovia ručia spoločne a nerozdielne za záväzky zoskupenia, dôsledkom čoho je aj to, že Európske zoskupenie hospodárskych záujmov nemusí povinne vytvárať základný kapitál.

Dôležitým významným znakom, ktorým možno charakterizovať Európske zoskupenie hospodárskych záujmov, je znak hospodárskej viacnárodnosti zoskupenia. Nariadenie totiž priamo vyžaduje, aby aspoň dvaja členovia zoskupenia mali miesto, odkiaľ je podnik riadený, alebo aby vykonávali svoje hlavné aktivity v rozličných členských štátoch. V prípade, keď zoskupenie prestane spĺňať materiálnu požiadavku hospodárskej viacnárodnosti, musia jeho členovia rozhodnúť o zrušení zoskupenia. Z dôvodu zabezpečenia flexibility pri spolupráci podnikateľov ustanovuje nariadenie pre zoskupenie tzv. externý manažment konateľov, ktorí zabezpečujú obchodné vedenie zoskupenia a sú jeho štatutárnym orgánom. Ich postavenie sa z tohto pohľadu podobá postaveniu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným podľa slovenského právneho poriadku a z uvedeného dôvodu je taktiež podobne upravené.

Dovoľte mi vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú súčasťou spoločnej správy výborov, s ktorými súhlasím, s výnimkou pozmeňujúceho návrhu uvedeného v časti IV bode 4 spoločnej správy, ktorý sa týka doplnenia § 4 ods. 2 návrhu zákona. Navrhované doplnenie by zaviedlo úpravu duplicitnú s úpravou, ktorá v súčasnosti platí podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o Obchodnom registri, vo vzťahu ku všetkým právnym formám zahraničných osôb zapisovaných do Obchodného registra, teda aj vo vzťahu k Európskemu zoskupeniu hospodárskych záujmov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

V čl. II návrhu zákona sa navrhuje aj novelizácia zákona o dani z príjmov. Navrhovaná novela má vo vzťahu k Európskemu zoskupeniu hospodárskych záujmov zabezpečiť zdaňovanie príjmu členov tohto zoskupenia na území Slovenskej republiky tým spôsobom, že takýto príjem kvalifikuje ako príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni.

Ďalšie zmeny navrhované v čl. II predstavujú technické a legislatívnotechnické upresnenia v znení niektorých ustanovení zákona o dani z príjmov, ktorých nevyhnutnosť vykonania si vyžiadala dvojmesačná prax aplikácie tohto zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskych spoločenstiev, našimi zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Preto si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu návrhu zákona. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie návrhu.

Teraz prosím pána poslanca Jozefa Miklušičáka, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k prerokúvanému návrhu. Nech sa páči, pán poslanec Miklušičák.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 504), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 22. januára 2004 č. 726 pridelila vládny návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 504), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rade Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 504), odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 414 z 18. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 302 z 19. februára 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 280 z 19. februára 2004.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 504), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, príp. prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2004 č. 425.

Týmto uznesením zároveň výbor poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

Pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Šulaj. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvame návrh zákona, ktorý, si myslím, je potrebné, aby sme prijali. Je to návrh zákona o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov. A ak Slovensko o chvíľu bude členom Európskej únie, je potrebné, aby sme zosúladili právne predpisy podnikania s daňovými predpismi podnikania.

V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som vystúpil v súvislosti so zákonom o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. A chcel by som predložiť tri metodické pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú zákona o dani z príjmov. Zároveň by som požiadal, aby sa o všetkých troch mojich návrhoch hlasovalo potom osobitne.

Prvý doplňujúci a pozmeňujúci návrh je k § 52 zákona č. 595/2003 Z. z. Navrhujem doplniť v šiestej časti Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 52 nový odsek 37 s nasledovným textom. "Na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané do 31. 12. 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené v § 4 ods. 2 písm. p) a v § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. 12. 2003."

Dovoľte mi, aby som v skratke odôvodnil tento pozmeňujúci návrh. Ide v podstate o to, že hypotekárne záložné listy ako dlhopisy boli do 31. 12. 2003 oslobodené od dane z príjmov aj fyzických osôb, aj právnických osôb. Tým, že sme od nového roku, od 1. 1. 2004 novelizovali zákon o dani z príjmov, resp. prijali nový zákon o dani z príjmov, tým sme zrušili aj možnosť tohto zvýhodnenia. Avšak dlhopis už v sebe, vo svojej cene musí zahrnovať aj dane alebo iné skutočnosti, s ktorými nemohli rátať obchodníci. Takže ide len o tú časť dlhopisov, ktoré boli publikované do 31. 12. 2003, aby sme sa nepozerali na staré zákony retroaktívne. Prosím, toto je prvý návrh k zákonu č. 595/2003 Z. z.

Doplňujúci a pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ide o druhý pozmeňujúci návrh. V § 17 ods. 17 sa na konci pripája táto veta: "Zaúčtovaný kurzový rozdiel v nákladoch alebo výnosoch do obdobia platby pohľadávky alebo úhrady záväzku sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k platbe pohľadávky alebo k úhrade záväzku."

Je to veľmi dôležité ustanovenie vôbec pre vykonanie účtovnej uzávierky za rok 2003. Boli veľké metodické zmeny a problémy v tom, ako zdaňovať kurzové rozdiely, ktoré musí účtovná jednotka k 31. 12. 2003 po metodickej stránke zaúčtovať, ale potrebujeme ich dostať aj do daňových výnosov alebo daňových nákladov príslušného zdaňovacieho obdobia.

Tretí doplňujúci a pozmeňujúci návrh. Ide v podstate o zdaňovanie dôchodcov. Odporúčam aby v § 11 sa vypustil odsek 2 a poznámka pod čiarou k odkazu 65. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3. V § 35 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová "a na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u poberateľov dôchodku (§ 11 ods. 2)". Po tretie, v § 36 ods. 6 sa vypúšťa písmeno c). Po štvrté, § 37 ods. 1 znie: "Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane¹²²⁾, predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) a vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela)." Po piate, v § 37 ods. 3 sa vypúšťajú slová "písm. a) a b)" a vypúšťa sa tretia veta. Po šieste, v § 38 ods. 4 sa vypúšťajú slová "alebo na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u toho zamestnanca, ktorý je poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 2)" a vypúšťa sa písmeno c).

Zdôvodnenie. V § 11 ods. 2 sa dôchodcom a ostatným občanom, ktorí poberajú príjmy podobné starobnému dôchodku, neumožňuje odpočítať 19,2-násobok sumy životného minima, čo je v súčasnom období 80 832 korún. Odpočítať uvedenú čiastku si nemôže ani dôchodca podnikateľ, samostatne zárobkovo činná osoba. Takto je znevýhodnený spôsob zdaňovania príjmov u tých fyzických osôb, o ktorých som teraz hovoril. Postihnutí sú najmä pracovníci a zamestnanci v školstve, ktorí svojimi odbornými schopnosťami garantujú kvalitatívnu úroveň vysokoškolského štúdia, ako aj podnikatelia a samostatne zárobkovo činné osoby. Uvedeným návrhom sa zosúlaďujú podmienky zdaňovania tak pre dôchodcov, ako aj poberateľov príjmov, ktorí podliehajú dani z príjmov fyzických osôb. To je tretí pozmeňujúci návrh. Ďakujem za pozornosť.