Úterý 9. března 2004

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem , otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/99 Z.Z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 509, spoločnú správu ako 509a. Prosím teraz pána podpredsedu vlády, ministra financií Ivana Mikloša, aby informoval Národnú radu o tomto vládnom návrhu zákona.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR a minister financií SR: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh novely zákona o štátnej pomoci je jednou z euronoviel, ktorú je potrebné prijať v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie. Zo zákona o štátnej pomoci je potrebné vypustiť tie právne úpravy, ktorými boli transponované príslušné nariadenia vlády a nariadenia Európskej komisie pre štátnu pomoc, ktoré sú priamo záväzné pre všetky členské štáty Európskej únie. Od vstupu Slovenska do Európskej únie bude poskytovanie štátnej pomoci schvaľovať Európska komisia a preto je potrebné aj novo vymedziť úlohy Slovenskej republiky v oblasti štátnej pomoci. Prevažná časť kompetencií Úradu pre štátnu pomoc vrátane oprávnenia schvaľovať poskytovanie štátnej pomoci prejde na Európsku komisiu. Preto sa navrhuje k 1. 5. 2004 Úrad pre štátnu pomoc zrušiť. Navrhuje sa, aby tie úlohy v oblasti štátnej pomoci, ktoré budú v pôsobnosti Slovenskej republiky, zabezpečovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy a oprávnenia ministerstva financií sa navrhujú tak, aby Slovenská republika mohla zabezpečiť úlohy v oblasti štátnej pomoci v rozsahu a termínoch, ako pre ňu vyplývajú z príslušných nariadení Rady a nariadení Európskej komisie. Ide predovšetkým o monitorovanie minimálnej pomoci, vypracúvanie priebežných a ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci, spolupráca s Európskou komisiou pri schvaľovaní štátnej pomoci. Zásadnú zmenu týkajúcu sa schvaľovania štátnej pomoci po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné upraviť aj v zákone o investičných stimuloch a v banskom zákone. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona. V mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výboru o prerokovaní predmetného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 731 z 22. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, ktorú máte ako tlač 509, týmto výborom Národnej rady: výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorsky výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu, návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti 4 písomnej formy spoločnej správy, spolu je ich 15, pričom gestorsky výbor odporúča schváliť body - a teda aj ja budem navrhovať spoločne hlasovať o týchto bodoch - 1, 3, 6 - 15 a neschváliť body 2, 4 a 5. Gestorsky výbor na základe týchto stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Toľko zatiaľ zo spoločnej správy. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu, dostal som písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov. Pán poslanec Šulaj ako prvý a pripraví sa pán poslanec Murgaš. Nech sa páči.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol doplňujúci a pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnej pomoci.

1) K bodu 22 vládneho návrhu zákona navrhujem zmeniť nadpis v tretej časti. Pôvodné znenie vládneho návrhu zákona, nadpis tretej časti, ktorý znie: "Výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci" vypustiť a nahradiť nadpisom "Úrad pre štátnu pomoc".

2) K bodu 23 vládneho návrhu zákona v § 21 - 24 navrhujem ponechať text vládneho návrhu zákona s tým, že sa pojem ministerstvo financií nahradí pojmom Úrad pre štátnu pomoc.

3) K bodu 24 vládneho návrhu zákona. Uvedeným bodom sa vypúšťa § 25 súčasne platného zákona. Navrhujem uvedený paragraf ponechať v pôvodnom znení súčasne platného zákona do 31. 12. 2003.

4) K bodu 25 vládneho návrhu zákona. Navrhujem v § 26 a 27 nahradiť text ministerstvo financií textom Úrad pre štátnu pomoc.

5) K bodu 27 vládneho návrhu zákona navrhujem v § 28 nahradiť text ministerstvo financií textom Úradu pre štátnu pomoc.

6) K bodu 29 vládneho návrhu zákona. Navrhujem vypustiť uvedený bod, ktorým sa zavádzajú nové § 30b a 30c.

Zdôvodnenie: O transformácii Úradu pre štátnu pomoc a jeho postavení alebo v krajnom prípade o jeho zrušení je potrebné rozhodnúť až po skúsenostiach so vstupom do Európskej únie. Navrhujem Úrad ponechať tak, ako je to dnes, pod pôsobnosťou Národnej rady Slovenskej republiky, ako nezávislý orgán štátnej správy. Predpokladám, že v diskusii ešte vystúpia niektorí ďalší kolegovia, ktorí tento môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh potom ešte odôvodnia. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, slovo má pán poslanec Murgaš...

M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, prijatím zákona o štátnej pomoci a zriadením Úradu pre štátnu pomoc sa splnila jedna zo základných podmienok Európskej komisie na predbežné uzavretie negociačnej kapitoly 6 hospodárska súťaž, teda splnila sa jedna zo zásadných podmienok prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie zakotvených v Európskej dohode o pridružení. Podľa článku 64 Európskej dohody o pridružení sa Slovenská republika zaviazala postupovať pri poskytovaní štátnej pomoci tak, ako je to upravené v článkoch 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. To znamená, že sa zakazuje poskytovanie štátnej pomoci, ktorá bráni alebo obmedzuje hospodársku súťaž na základe zvýhodňovania určitých podnikateľov alebo výroby určitého tovaru alebo služieb. Dôsledné uplatňovanie legislatívy Európskej únie v oblasti štátnej pomoci ako aj nezávislosť úradu od vládnej moci často spôsobovali obom vládam Mikuláša Dzurindu, predovšetkým však Ministerstvu financií Slovenskej republiky vážne problémy s dodržiavaním princípov politiky Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže pri poskytovaní štátnych dotácií alebo inej formy štátnej pomoci. Krátko po zriadení Úradu pre štátnu pomoc sa jeho nezávislá činnosť vykonávaná prísne podľa zákona o štátnej pomoci dostala do rozporu s účelovými uzneseniami vlády Slovenskej republiky, za ktorými stáli zväčša osobné záujmy časti rozhodujúcich úradníkov niektorých ministerstiev, hlavne Ministerstva financií Slovenskej republiky. Boli to hlavne tí, ktorí profitovali ešte pred účinnosťou zákona o štátnej pomoci zo schvaľovania a prideľovania štátnej pomoci v rôznych jej podobách. Preto v období rokov 2001 - 2003 boli snahy vedúcich predstaviteľov Ministerstva financií Slovenskej republiky, samozrejme so súhlasom vlády Slovenskej republiky, viackrát odvolať predsedu Úradu pre štátnu pomoc a úrad zlúčiť s Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, neskôr, konkrétne v roku 2003 však úrad transformovať, zrušiť a riadenie systému štátnej pomoci v Slovenskej republike začleniť do štruktúry Ministerstva financií Slovenskej republiky. Takto sa chce podriadiť schvaľovanie, prideľovanie, monitorovanie a kontrola štátnej pomoci výlučne úzkemu okruhu ľudí okolo premiéra Mikuláša Dzurindu. Preto podľa môjho názoru musel byť odvolaný aj predchádzajúci predseda Úradu pre štátnu pomoc, čo sa aj stalo v júni roku 2003.

Pýtam sa, prečo tak rýchlo a prečo teraz, pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie treba zrušiť Úrad pre štátnu pomoc. Prečo takýto postup nezvážiť až po vstupe do Európskej únie, keď získame prvé skúsenosti so zmenami kompetencií v oblasti štátnej pomoci ako členská krajina a s aplikáciou príslušnej legislatívy Európskej únie v oveľa širšom rozsahu, ako to bolo doteraz. Napríklad pribudne oblasť poľnohospodárstva.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, úroveň poznania problematiky štátnej pomoci na Slovensku predovšetkým u poskytovateľov štátnej pomoci je v nedobrom stave. Preto je zbytočné opakovať, že likvidáciou úradu pre štátnu pomoc sa situácia v Slovenskej republike oveľa viac skomplikuje v porovnaní so súčasným stavom. Ak sa vrátime pár mesiacov späť, určite si všetci spomeniete na ťažkosti spojené s prípravou Slovenska na čerpanie zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu. Príprava, tvorba a realizácia operačných programov pre čerpanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie a viacnásobná ostrá kritika Európskej komisie jasne potvrdili, že ústredné orgány doteraz vôbec nezvládli problematiku štátnej pomoci. Bez mimoriadne aktívnej pomoci Úradu pre štátnu pomoc by príslušné ústredné orgány nedokázali vypracovať programové doplnky a zodpovedajúce schémy štátnej pomoci, bez ktorých nie je možné čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej únie v období rokov 2004 - 2006. Navyše, v tomto roku sa už začínajú prvé aktivity na prípravu rozpočtu únie na obdobie 2007 - 2013, s čím úzko bude súvisieť tiež príprava nových sektorových a regionálnych operačných programov pre čerpanie z eurofondov v tomto období. Táto skutočnosť je jedna z mnohých, ktoré potvrdzujú opodstatnenosť existencie Úradu v súčasnom postavení aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Na tomto mieste si dovolím pripomenúť, že po zrušení úradu bude musieť Slovenská republika zdôvodniť a obhájiť účelnosť a korektnosť využitia nemalých prostriedkov Európskej únie, asi 1,5 miliónov eur, na vybudovanie Úradu pre štátnu pomoc v rokoch 2000 - 2002. V období 2002 - 2003 pritom slovenská vláda dvakrát schválila uznesenie o zrušení úradu a zodpovedajúcej novely zákona o štátnej pomoci. Takýmto krokom Slovensko sotva môže získať známku spoľahlivej, partnersky korektnej krajiny v ústredí Európskej komisie.

Zriadením úradu pre štátnu pomoc sa sledovalo zavedenie určitého systému a transparentnosti do samotného procesu schvaľovania a poskytovania štátnej pomoci. Tým sa mali odstrániť alebo v značnej miere obmedziť korupcia, protekcionizmus, klientelizmus v prideľovaní štátnej podpory, ktorým sa, žiaľ, mimoriadne darí v slovenskej ekonomike. Medzinárodné štatistiky hodnotiace mieru a rozsah korupcie na Slovensku sú všeobecne známe a veľavravné. Preto ich nebudem rozvádzať, no dovolím si pripomenúť, že Slovenská republika je najskorumpovanejšou krajinou v priestore Višegrádskej štvorky. Bolo len prirodzené, že Európska komisia prísne požadovala, aby bol Úrad pre štátnu pomoc konštituovaný ako nezávislá inštitúcia na posudzovanie, schvaľovanie, monitorovanie a kontrolu poskytovania štátnej pomoci. Preto bol úrad daný do kompetencie zákonodarnej moci, konkrétne Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, a teda nie výkonnej moci. Aj v dnešnej situácii na Slovensku to považujem za najlepšie riešenie, ktoré treba naďalej uplatňovať, to znamená zachovať existenciu úradu a jeho nezávislosť na vládnej moci.

Vážení poslanci, treba otvorene povedať, že zrušiť Úrad pre štátnu pomoc je len úzkym záujmom časti dnešnej vládnej koalície a vysokých ministerských úradníkov. Preto, aby mohli šikovne zakryť niektoré tunely, ktoré stále priťahujú pozornosť slovenskej verejnosti, ale aj Európskej komisie. Napríklad stále zahmlené oddlženie bankových inštitúcií, ako sú Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Investičná a rozvojová banka, ktoré stáli štát okolo 100 miliárd Sk. Alebo všeobecne známy prípad Devín banky. Doterajšie výsledky analýzy potvrdzujú, že pri oddlžení banky išlo o neschválenú štátnu pomoc. Tým vzniklo vážne podozrenie, že došlo k hrubému porušeniu zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a tiež záväzkov, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať v Dohode o pridružení k Európskej únii.

Dovolím si pripomenúť, že dodržiavanie zásad hospodárskej súťaže v politike Európskej únie je veľmi citlivá vec, a preto aj reštrukturalizácia bankového sektoru Slovenskej republiky je vo veľkej pozornosti Európskej komisie, predovšetkým generálneho direktoriátu pre hospodársku súťaž a generálneho direktoriátu pre rozšírenie. V prípade oddlženia troch spomínaných bankových inštitúcií stále hrozí riziko, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie môže niektorá tretia strana požiadať Európsku komisiu o prešetrenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci. V prípade zrušenia Úradu pre štátnu pomoc nejde len o účelové zakrytie sporného oddlženia bánk. Aj v niektorých ďalších prípadoch neboli postupy, napríklad Ministerstva financií Slovenskej republiky, v súlade s § 23 zákona o štátnej pomoci, keď bez predchádzajúceho súhlasu Úradu ministerstvo poskytlo štátnu pomoc. Nezákonné postupy vyústili do vydania rozhodnutia Úradu pre štátnu pomoc o neoprávnenom poskytnutí štátnej pomoci napríklad pre Slovenské lodenice Komárno, a. s., Bratislava. Rozhodnutie úradu v tejto veci zakotvilo povinnosť spoločnosti vrátiť štátnu pomoc vo výške viac ako 13 miliónov Sk a stanovilo pokutu Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Úrad si takto splnil svoje zákonom dané povinnosti, no niektorým členom vlády neboli samozrejme jeho rozhodnutia povôli. Séria účelových poslaneckých prieskumov z Národnej rady Slovenskej republiky a kontrol z Ministerstva financií Slovenskej republiky a Úradu vlády Slovenskej republiky ako aj enormné úsilie vlády Slovenskej republiky na odvolaní predsedu Úradu pre štátnu pomoc a likvidáciu úradu v rokoch 2001 - 2003 to len potvrdili. Navyše nie je ťažké dokladovať aj ingerenciu a priame zasahovanie vlády do nezávislého rozhodovania úradu.

Vážení poslanci, dovolím si uviesť ešte pár ďalších faktov o Úrade pre štátnu pomoc. Úrad počas krátkej existencie prispel k efektívnemu zavedeniu zákona o štátnej pomoc do praxe, k zavedeniu európskych noriem v oblasti schvaľovania a poskytovania štátnej pomoci do povedomia odbornej a širšej verejnosti. V zahraničí, osobitne na pôde Európskej komisie jeho pracovníci pravidelne informovali a stále informujú predstaviteľov Európskej únie o uplatňovaní legislatívy Európskej únie a zákona o štátnej pomoci v podmienkach Slovenskej republiky.

Európska komisia viackrát písomne vyslovila spokojnosť s prácou Úradu pre štátnu pomoc, ktorý bol mimoriadne aktívny pri uzatváraní kapitoly VI Hospodárska súťaž v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie, najmä v oblasti daňových úľav podľa § 35 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov úrad konvertoval všetky existujúce daňové úľavy na spoločnosti so zahraničnou účasťou, ako sú Volkswagen Slovakia, a. s., Bratislava, U. S. Steel Košice, s r. o., a ďalšie. Nedoriešenie tejto problematiky by bolo znamenalo vážne komplikácie v uzatváraní kapitoly hospodárskej súťaže. Úrad je naďalej v Bruseli veľmi dobre hodnotený, čo nezávisle potvrdila delegácia Európskej komisie v Bratislave i naša misia pri Európskych spoločenstvách v Bruseli.

Dovoľte ešte stručne k legislatívnemu procesu prípravy tohto návrhu novely zákona. Na základe podkladov v medzirezortnom pripomienkovacom konaní a jeho vyhodnotení sa potvrdilo, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky hrubo porušilo legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky. Ministerstvo vôbec neprerokovalo ním odmietnuté pripomienky Úradu pre štátnu pomoc v zmysle čl. 10 ods. 2 a 3 legislatívnych pravidiel, na ktorých úrad trval. Podľa čl. 10 ods. 2 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky úrad ako pripomienkujúci orgán predložil predkladateľovi návrhu novely zákona pripomienky, ktoré žiadal zohľadniť, čo zodpovedá skutočnosti, že na týchto pripomienkach úrad trval.

V takýchto prípadoch podľa predmetného článku ak predkladateľ nevyhovie takejto pripomienke, stáva sa táto pripomienka predmetom rozporu. Ďalej podľa ods. 3 takéto pripomienky je potom vždy potrebné prerokovať. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na úrovni príslušných ministrov alebo vedúcich iných pripomienkujúcich orgánov, predloží sa rozpor spolu s legislatívnym zámerom, ak bol vypracovaný na prerokovanie, do vlády. Predmetom v prípade je Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu novely zákona nevyhovel pripomienkam úradu, nie sú zahrnuté v poslednej verzii návrhu novely, z čoho následne vyplýva, že na základe uvedeného sa stali predmetom rozporu a kompetentné subjekty mali tieto pripomienky prerokovať, čo sa však v danom prípade nestalo.

Vypracovanie návrhu novely zákona, ktorým sa ruší Úrad pre štátnu pomoc, je hlavne politicky motivované, podľa môjho názoru, málo zodpovedné, nerozumné a kontraproduktívne, najmä v súčasnom období, keď Slovenská republika ukončuje práce v záverečnej etape svojho prístupového procesu do Európskej únie. Preto vládny návrh zákona, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky do Národnej rady, je potrebné posúdiť s plnou vážnosťou vo všetkých súvislostiach a dopadoch na národnoštátny záujem a zvážiť pritom všetky zámery predkladateľa. Už teraz sa ukazuje, že odmietnutím časti návrhu novely zákona o štátnej pomoci v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá pojednáva o zrušení Úradu pre štátnu pomoc, slovenská spoločnosť nemôže nič stratiť, naopak, môže len získať. Na základe uvedených dôvodov a spoločenského záujmu úrad treba ponechať aj naďalej ako nezávislú inštitúciu, čím sa výrazne prispeje k podpore, napĺňaniu a posilneniu integračných ambícií Slovenskej republiky.

O ďalšom osude Úradu pre štátnu pomoc vrátane jeho transformácie by sa malo rozhodovať nie pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, ale až po jej vstupe, po tom, ako sa prevedú niektoré kompetencie úradu na Európsku komisiu a zvládne sa problematika štátnej pomoci v poľnohospodárstve, t. j. v oblasti, ktorá bola vyňatá spod účinnosti zákona o štátnej pomoci. Úrad sa bude musieť neskôr transformovať do účinnejšej formy vzhľadom na zmenenú situáciu po vstupe do Európskej únie, ale nie zrušiť. V opačnom prípade môžu nastať vážne problémy s fungovaním systému štátnej pomoci v Slovenskej republike, ktorý ešte stále nie je dobudovaný. Hrozí tiež strata veľkej časti niekoľko rokov školených špecialistov na štátnu pomoc z prostriedkov Európskej únie, ktorí odídu zo štátnej správy do súkromného sektora a ktorých dnes prakticky nie je možné nahradiť. Začlenenie schvaľovacej a kontrolnej právomoci pre oblasť štátnej pomoci pod krídla Ministerstva financií Slovenskej republiky, a teda aj výkonnej moci vylučuje akúkoľvek kontrolu Národnej rady Slovenskej republiky nad poskytovaním štátnej pomoci na Slovensku.

Pre dosiahnutie maximálnej objektivity a transparentnosti poskytovania štátnej pomoci musí byť otázka nezávislosti orgánu štátnej správy, ktorý o poskytovaní pomoci rozhoduje, jednou z prvoradých. Preto pre zrušenie Úradu pre štátnu pomoc dnes neexistuje žiadny presvedčivý ani rozumný dôvod. Ak existujú nejaké dôvody, potom môžu byť iba produktom správania sa korupčného prostredia na Slovensku, ktoré je jeho hanbou nielen doma, ale aj v zahraničí. Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zvolených za stranu Smer plne rešpektuje a podporuje tie časti vládneho návrhu zákona uvedeného v parlamentnej tlači 509, ktoré sa snažia korektne reagovať na zmenu situácie, ktorá bude dôsledkom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie po 1. máji 2004. Rozhodne však nemôžeme súhlasiť s účelovým zrušením Úradu pre štátnu pomoc ako nezávislej inštitúcie pôsobiacej v oblasti štátnej pomoci, ktorej význam bude mimoriadne dôležitý v prvých mesiacoch po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Likvidácia úradu a presun jeho kompetencií na ministerstvo financií môže okrem iného spôsobiť, že sa neprimerane posilnia kompetencie ministerstva financií v oblasti štátnej pomoci voči ostatnými ústredným orgánom štátnej správy. Poznamenávam, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky je významným poskytovateľom štátnej pomoci a v prípade schválenia predloženej podoby vládou navrhovaného zákona kontrolu nad vlastným poskytovaním štátnej pomoci si bude robiť ministerstvo samo podľa vlastného uváženia, teda bez nezávislej kontroly. Uznajte, je to nelogické a je to svojím spôsobom aj istý druh konfliktu záujmov, na pozadí ktorého sa vynára korupcia, klientelizmus a protekcionizmus. Vážení poslanci, takúto prax nemôžeme pripustiť a kontrolu nad touto citlivou oblasťou si musíme ponechať vo svojej kompetencii, teda v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom nezávislého orgánu, akým je Úrad pre štátnu pomoc. Preto podporujem aj pozmeňujúci návrh môjho predrečníka. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem, možnosť sa prihlásiť do ústne rozpravy za skončenú a aj rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Murgaš, práve odišiel. Musím povedať, že som si myslel, že už ma máločo dokáže prekvapiť, čo si tu človek sem-tam vypočuje, a musím povedať, že toto ma úprimne nielen prekvapilo, ale toto ma fascinovalo. Ďakujem pekne za pomoc. To je fascinujúce, proste aké konštrukcie tu dokázali, ja neviem, kto vám pripravoval tieto podklady, ale je to nebotyčný nezmysel. Dovolím si povedať ešte raz - je to nebotyčný nezmysel, čo ste tu predložili, a konštrukcie, ktoré pán poslanec Murgaš tu predvádzal, musím povedať, že ja žasnem! On stále hovorí o akomsi presunu akýchsi kompetencií na ministerstvo financií. Zároveň keby si bol len predkladaciu správu prečítal k tomuto zákonu, tak tá jasne hovorí o presune kompetencií a výkonných právomocí na Európsku komisiu, na Brusel, a to je zároveň dôvodom, prečo navrhujeme zrušiť Úrad pre štátnu pomoc. Veď jasne hovorí ten zákon - a hovoril som to aj v uvedení toho materiálu -, že v kompetencii národných vlád ostane len monitorovanie minimálnej pomoci, vypracúvanie priebežných a ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci a spolupráca s Európskou komisiou z hľadiska vypracovania podkladov. Jednoducho, dňom vstupu do Európskej komisie prechádza kompetencia v oblasti schvaľovania štátnej pomoci na Brusel, na Európsku komisiu. Takže ak si myslíte, že je potrebné mať nezávislý, špeciálny úrad na niečo, v čom nemáme a ani úrad teda nemá kompetencie, tak v poriadku, tak potom to svedčí buď o neznalosti problematiky, alebo o zámernom návrhu plytvať, pretože úrad má dnes 45 tabuľkových miest a vláda schválila koncepciu transformácie a zrušenia Úradu pre štátnu pomoc tak, že by malo ostať len 17 miest z 45 práve na tie obmedzené právomoci, kompetencie, ktoré ostávajú v kompetencii národných vlád, ale ktoré nie sú rozhodovacie kompetencie. Teda nikto nebude rozhodovať o tom na Slovensku, či štátna pomoc pridelená bude, alebo nebude, pretože od 1. 5. to bude posudzovať a schvaľovať Európska komisia. Musím povedať, že žasnem, keď na jednej strane nás kritizujete za daňové úniky a navrhujete, poslanci Smeru, zmäkčovanie zákona o správe daní z hľadiska práve poskytovania odkladov! Na jednej strane nás kritizujete za to, že nešetríme, že máme príliš veľa byrokracie, a zároveň predkladáte návrh, aby nebol zrušený nezávislý centrálny úrad, ktorý nebude mať žiadne kompetencie. Nerozumiem tomu a naozaj práve preto je zbytočné aj komentovať tie ďalšie veci ohľadom reštrukturalizácie bánk, akési invektívy, že niekto chce niečo zakrývať, je to absolútny nezmysel a odporučil by som naozaj prečítať si minimálne predkladaciu správu, z ktorej je zrejmé, že je to nezmysel, preto musím povedať, že zásadne odmietam tieto pozmeňujúce návrhy, pretože ich schválenie by znamenalo, že budeme mať nezmyselný úrad na niečo, na čo nebudeme mať kompetencie. Musím povedať, že ani vedenie Úradu pre štátnu pomoc - a s jeho predsedom som hovoril -, nemá problém s touto schválenou koncepciou a s týmto zákonom a so zánikom Úradu pre štátnu pomoc a presunom 17 zamestnancov. Mimochodom, nie všetci na ministerstvo financií, ale ďalší aj na ďalšie ministerstvá - pôdohospodárstva, regionálneho rozvoja a podobne. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z (tlač 510).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 510. Spoločnú správu máte v tlači pod číslom 510a. Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. Touto novelou sa ukončuje proces preberania smerníc Európskej únie, ktoré vyplývajú z komplexnej monitorovacej správy Európskej komisie za oblasť poisťovníctva a zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, to znamená dosiahnutie úplnej kompatibility slovenskej legislatívy pri vstupe do Európskej únie. Novelou sa upravuje najmä definícia subjektov, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť, zvýšenie základného imania poisťovne v závislosti od druhu vykonávanej poisťovacej činnosti, pravidlá jednotného európskeho pasu, ktorým sa riadi vykonávanie poisťovacej činnosti po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, upresňujú sa ustanovenia o vytváraní technických rezerv poisťovne a prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov v súlade so slobodným poskytovaním služieb. Ide teda o zákon súvisiaci so vstupom do Európskej únie a s harmonizáciou nášho práva. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Imrichovi Hamarčákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., tlač 510, v druhom čítaní podľa § 78 zákona o rokovacom poriadku.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 732 z 22. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., tlač 510, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 317 z 20. februára 2004 a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 287 z 19. februára 2004. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Celkový počet 11 poslancov, prítomných bolo 7, za návrh hlasoval 1 poslanec, 0 poslancov bolo proti a 6 sa zdržali. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, celkom je ich 43.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 320 z 1. marca 2004. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu, to je podľa § 83 ods. 2, § 84 ods. 2 a tiež § 86 zákona o rokovacom poriadku. To je všetko, pán predsedajúci, zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Ako prvý pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, ako jediný vystúpi pán spravodajca. (Hlas v rokovacej sále.) No ale kartu tam nemáte, pán poslanec, takže hlásiť sa môžete, koľko chcete, ale, samozrejme, akceptujem. Pani poslankyňa Navrátilová, to je... Takže kto sa hlási do rozpravy? Už som z toho jeleň. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Páni poslanci, ja počkám, času dosť, ešte je ďalších 147 možností. Takže znovu sa pýtam, okrem pána spravodajcu hlási sa do rozpravy pani poslankyňa Navrátilová? Pán poslanec Horák a pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy a zároveň chcem vás upozorniť, že to bolo z mojej strany naposledy, že som akceptoval po skoro dvoch rokoch v prípade nových poslancov, že ešte nevedia používať hlasovacie zariadenie. Takže nech sa páči, pán spravodajca.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov, ku ktorému sme sa rozhodli po konzultácii s guvernérom Národnej banky Slovenskej republiky a taktiež aj so štátnym tajomníkom ministerstva financií. V súlade s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov teda predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 95 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z. Za článok 2 sa vkladá nový článok 3, ktorý znie: "Čl. 3. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z., zákona č. 398/2001 Z. z., zákona č. 492/2001 Z. z. a zákona č. 340/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. v § 3 ods. 6 sa za slová "zúčastniť sa" vkladajú slová "a zúčastňujú sa" a slovo "povolenie" sa nahrádza slovami "povolenie počas jej účasti v systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona";

2. v § 6ods. 2 sa v prvej vete slová "ročný príspevok" nahrádzajú slovami "výšku ročného príspevku" a slovo "rovnaký" sa nahrádza slovom "rovnaká" a v druhej vete sa za slovo "štvrťrok" vkladajú slová "pred dňom splatnosti ročného príspevku alebo príslušnej splátky z ročného príspevku";

3. v § 6 ods. 3 sa pred slovo "určuje" vkladajú slová "ustanovuje tento zákon alebo" a slovo "rovnako" sa nahrádza slovami "za rovnakých podmienok";

4. v § 7 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak tento zákon neustanovuje skoršiu splatnosť ročného príspevku alebo jeho časti";

5. v § 7 ods. 3 sa na konci dvojbodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak splatnosť mimoriadneho príspevku neustanovuje tento zákon";

6. za § 22b sa vkladá § 22c, ktorý znie: §22c: 1. ods., banka, ktorá sa zúčastňuje na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona a ktorej z dôvodu zlúčenia alebo splynutia so zahraničnou bankou z dôvodu predaja podniku alebo časti podniku banky zahraničnej banke alebo z iného dôvodu má zaniknúť alebo podstatne sa obmedziť účasť na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona, pričom naďalej bude sama, alebo jej právny nástupca bude vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky a zúčastňovať sa na systéme ochrany vkladov v inom štáte, § 4 ods. 2 a 3, je povinná v záujme ochrany vkladateľov zabezpečiť uskutočnenie tejto zmeny bez zníženia rozsahov ochrany vkladov, ktoré sú uložené v tejto banke a najmenej 12 mesiacov pred uskutočnením tejto zmeny je povinná vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch na území Slovenskej republiky zreteľne zverejniť v slovenskom jazyku zrozumiteľnú a podrobnú informáciu pre vkladateľov a) o príprave a plánovanom termíne uskutočnenia zmeny účasti tejto banky na systéme ochrany vkladov a o dôsledkoch tejto zmeny pre vkladateľov. Táto informácia musí byť zverejnená v prevádzkových priestoroch banky alebo jej právneho nástupcu a priebežne aktualizovaná najmenej do uplynutia 12 kalendárnych mesiacov od uskutočnenia zmeny účasti tejto banky v systéme ochrany vkladov; b) o systéme ochrany vkladov, ktorý po zmene účasti banky v systéme ochrany vkladov bude zabezpečovať ochranu vkladov uložených v tejto banke, najmä presné označenie tohto systému ochrany vkladov, pravidlá ochrany vkladov v tomto systéme a pravidlá poskytovania náhrad za nedostupné vklady v tomto systéme vrátane miesta a lehôt na uplatnenie a vyplácanie náhrad. Táto informácia musí byť zverejnená v prevádzkových priestoroch banky alebo jej právneho nástupcu a priebežne aktualizovaná nepretržite počas vykonávania bankových činností na území Slovenskej republiky.

2. ods. Banka, na ktorú sa vzťahuje ods. 1, je pred zmenou svojej účasti v systéme ochrany vkladov podľa ods. 1 povinná a) písomne oznámiť fondu a Národnej banke Slovenska presný dátum zmeny svojej účasti v systéme ochrany vkladov a preukázať im, že táto zmena sa uskutoční bez zníženia rozsahu ochrany vkladov v porovnaní s ochranou vkladov podľa tohto zákona; b) písomne uzavrieť s každým vkladateľom na vklady, na ktoré sa vzťahuje zmena systému ochrany vkladov, osobitnú zmluvu, ktorou sa upravia všetky dôsledky vyplývajúce pre vkladateľa a jeho vklady zo zmeny systému ochrany vkladov. Ak sa veriteľ rozhodne vybrať svoje vklady alebo previesť ich inde, banka je povinná umožniť mu to bez uplatňovania akýchkoľvek sankcií voči vkladateľovi a to aj pri vkladoch, ktoré nie sú splatné; c) preukázateľne uhradiť fondu neuhradený ročný príspevok alebo neuhradenú časť ročného príspevku za kalendárny rok, v ktorom dochádza k zmene účasti banky na systéme ochrany vkladov podľa ods. 1; c) preukázateľne uhradiť fondu mimoriadny príspevok vo výške, ktorá sa rovná, 1. hornej hranici rozpätia sadzby minimálneho príspevku (§ 6 ods.3), ak ku dňu zmeny účasti banky v systéme ochrany vkladov podľa ods. 1 nie je pre nedostatok finančných prostriedkov fondu splatený úver, ktorý bol poskytnutý fondu na zabezpečenie výplaty náhrad za nedostupné vklady alebo, 2., polovice rozpätia sadzby mimoriadneho príspevku (§ 6 ods. 3), ak ku dňu zmeny účasti banky v systéme ochrany vkladov podľa ods. 1 sa na banku nevzťahuje bod 1 a pre nedostatok finančných prostriedkov fondu nie sú vytvorené vlastné finančné zdroje fondu na zabezpečenie výplaty náhrad najmenej vo výške 1,5% z celkovej výšky všetkých vkladov chránených týmto zákonom; 3., splnenie povinností banky uvedených v ods. 1 a 2 je odkladacou podmienkou pre zmenu účasti tejto banky v systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona; 4., ak členmi orgánov fondu sú zástupcovia banky, ktorej zanikla účasť na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona, dňom zániku tejto účasti zaniká aj členstvo zástupcov tejto banky v orgánoch fondu; 5., informáciu pre vkladateľov podľa ods. 1 písm. b) je povinná vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch na území Slovenskej republiky zverejniť aj a) zahraničná banka podľa osobitného predpisu vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky, pričom sa nezúčastňovala a nezúčastňuje na systéme ochrany vkladov podľa tohto zákona, b) zahraničná finančná inštitúcia, ktorá podľa osobitného predpisu vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej republiky a ktorá je dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky."

Poznámky pod čiarou, ktoré tam boli k odkazom 18 b, a tak ďalej, v písomnej forme.

Týmito navrhnutými úpravami a doplnením zákona o ochrane vkladov sa reaguje na skutočnosť, že doterajšie znenie zákona o ochrane vkladov nerieši informovanosť a ochranu vkladateľov ani ďalšie záležitosti v prípade skončenia účasti banky alebo pobočky zahraničnej banky v systéme ochrany vkladov na Slovensku a prechode do systému ochrany vkladov v inom štáte. Vznik takejto situácie doteraz prakticky neprichádzal do úvahy, ale od mája 2004, teda keď sa staneme členmi Európskej únie, už bude reálne možný vzhľadom na princíp platnosti a výhody jedného bankového povolenia podľa práva Európskej únie. Táto situácia by mohla nastať napríklad v prípade, keby tuzemská banka, banka so sídlom na Slovensku, predala časť svojho podniku, časť svojich pobočiek zahraničnej banke, čím by sa klienti tuzemskej banky automaticky premenili na klientov zahraničnej banky. Takúto situáciu priamo nerieši ani európska smernica 94/19 ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2004 o systémoch ochrany vkladov, pričom však možno vychádzať z princípov tejto smernice, ktoré sú vyjadrené v jej preambule. V prvom rade je potrebné zabezpečiť informovanosť a ochranu vkladateľov tak, aby nedošlo k ohrozeniu a zníženiu ochrany vkladov patriacich vkladateľom a aby vkladatelia mali možnosť reagovať na vzniknutú nimi nezavinenú situáciu v rámci úpravy zmluvných vzťahov medzi bankou a jej vkladateľmi, napríklad termínované vklady sa spravidla neukladajú na dlhšiu lehotu viazanosti ako 12 mesiacov. Zároveň sa banke, ktorá odchádza zo systému ochrany vkladov na Slovensku, ukladá zaplatiť dovtedy neuhradený ročný príspevok alebo dovtedy neuhradenú časť ročného príspevku do banky, príspevku tejto banky do fondu ochrany vkladov za príslušný kalendárny rok. Ak je fond ochrany vkladov v čase odchodu banky v nepriaznivej finančnej situácii, ktorá vznikla počas účasti banky v systéme ochrany vkladov na Slovensku, tak sa banke ukladá zaplatiť do fondu ochrany vkladov aj mimoriadny príspevok. Pritom sa vychádza z princípov európskej smernice o systémoch ochrany vkladov, ktorá metódy financovania systémov ochrany vkladov ponecháva výlučne na národné zákonodarstvo s tým, že systém ochrany vkladov musí vychádzať z princípu solidarity medzi všetkými finančnými inštitúciami v danom finančnom trhu a že náklady financovania systému ochrany vkladov musia v zásade znášať samostatné úverové inštitúcie čiže banky. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP