Středa 3. března 2004

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, teraz vystúpi pani poslankyňa Beňová Monika. Máte slovo, pani Beňová.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, väčšinu z toho, čo som chcela povedať ja, povedal pán poslanec Nagy, takže možno len v krátkosti.

Predložený návrh zákona nadväzuje na ústavnú úpravu zákazu diskriminácie a zvyšuje ochranu všetkých fyzických a právnických osôb pred diskrimináciou na území Slovenskej republiky tým, že obsah ústavnej úpravy konkretizuje. Zákaz diskriminácie je aj agendou Európskej únie a našiel si svoje miesto aj v Návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

Článok I - 4 ods. 2 hovorí, že "v oblasti uplatňovania tejto ústavy bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek z jej konkrétnych ustanovení, sa zakazuje každá diskriminácia na základe národnosti". Ešte výraznejšie sa tejto problematike venuje Charta základných práv únie, vložená do druhej časti Návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

Podľa čl. II - 21 Zákaz diskriminácie "je zakázaná akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické charakteristiky, jazyk, náboženstvo alebo viera, politický alebo iný názor, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia".

V rámci uplatňovania Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii a bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia týchto zmlúv, je zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu národnosti.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne a kolegovia, záverom mi dovoľte už len jednu poznámku. Na októbrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som sama bola predkladateľkou obdobného návrhu zákona. Napriek tomu, že som presvedčená, že mnohí z tých, ktorí môj návrh nepodporili do druhého čítania a dnes zaň zahlasujú, a napriek tomu, že odvtedy, čo som ja predložila môj návrh, uplynulo len 5 mesiacov a nie 6 mesiacov, ako stanovuje legislatívna perióda, poslanecký klub Smeru podporí tento návrh do druhého čítania.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán podpredseda vlády, opäť máme prerokúvať návrh tzv. antidiskriminačného zákona, ktorý od nás, ako tu bolo povedané, požaduje Európska únia. Vláda si z dvoch predložených variantov návrhov zákona vybrala, ako sama hovorí, ten tvrdší. Predovšetkým vo vzťahu k sexuálnej orientácii. Čo však predstavuje táto zmena normy z mäkšej na tvrdšiu?

Doteraz totiž Národná rada, vy, vážení kolegovia, sme už implementovali túto požiadavku Európskej únie do mnohých právnych noriem zväčša formuláciou, ktorá zakazuje zisťovať sexuálnu orientáciu, napríklad pri prijímaní do zamestnania. Čo už teraz v praxi znamená znemožnenie diskriminácie a rovnosť každého pri uchádzaní a prijímaní do zamestnania. A tak môžu byť a sú prijímaní aj do dôležitých povolaní, ako napríklad učiteľ, aj homosexuáli. To bola tá mäkšia norma.

Predložená tvrdšia norma, ktorá zabezpečuje v § 6 absolútnu imunitu všetkým skupinám hocijako, podčiarkujem, hocijako orientovaným, však znamená určitý posun, ktorý môže spôsobiť inú diskrimináciu. Diskrimináciu napríklad detí v školách. Podľa tohto zákona, ak učiteľ sexuálne orientovaný vyhlási v škole, tak ako svojho času jeden známy zahraničný spevák, že je hrdý na to, že je homosexuál, je to v norme, tento zákon mu to umožní. Nie je to diskriminácia detí, ich rodičov, ktorým záleží na ich výchove? A v tomto prípade by nemohli vďaka zákonu ani protestovať, pretože sú tam tvrdé sankcie. Prečo si väčšina pánov ministrov zvolila túto tvrdšiu právnu normu, ktorú nemá ani väčšina, alebo nemajú ani európske krajiny v Európskej únii? Pýtam sa, či nemajú deti, alebo si myslia, že spoločnosť by nemala mať pud sebazáchovy?

Som proti každej diskriminácii, nevynímajúc diskrimináciu detí a ich rodičov, a preto navrhujem, aby sa takto formulovaný návrh zákona vrátil späť na prepracovanie. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Beňová... S faktickou poznámkou? (Reakcia poslankyne.) Ďalej pani Podracká, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

Zapnite mikrofón pani poslankyni Beňovej, nech sa páči.

M. Beňová, poslankyňa: Ja veľmi krátko na vystúpenie pani poslankyne. Pani poslankyňa, ja vás ubezpečujem, že za tento zákon nebudem hlasovať preto, že je to dôležité kvôli Európskej únii, ja tento zákon považujem za dôležitý preto, lebo chcem, aby Slovensko bola moderná a tolerantná spoločnosť a nie aby sa tu vyťahovali presne také príklady, ako ste teraz uviedli vo svojom príspevku. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem nadviazať na kolegyňu Muškovú, a to na tzv. zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch [§ 6 ods. 2 písm. a)] v súvislosti s nepostihnuteľnosťou vplyvu človeka s inou sexuálnou orientáciou na dieťa v učiteľskom povolaní.

Robila som si súkromnú anketu medzi študentmi jedného bratislavského gymnázia s otázkou, ako by prijali učiteľa, dobre utajeného homosexuála. Výsledky ukazujú na to, že adolescenti považujú homosexualitu za genetickú vadu, ktorú síce rešpektujú, ale učiteľa s takouto vadou by nedokázali naplno rešpektovať ako komplexnú osobnosť. Sama mám skúsenosť s homosexuálnym učiteľom fyziky. Napriek tomu, že študentov aj fyzicky obťažoval v kabinete, vedenie školy ututlávalo jeho zameranie, a teda sexuálnu orientáciu, aby tým nenarušilo povesť školy.

Nielen adolescent, ale aj dieťa na základnej škole vníma osobnosť učiteľa ako celok, ktorú nielen rešpektuje, ale snaží sa ju aj napodobňovať. Do základov budovania detskej osobnosti sa teda chtiac-nechtiac dostávajú takýmto spôsobom alebo mohli by sa dostať aj prvky, ktoré do rozvoja normálnej osobnosti nepatria. Dieťa ako bytosť s vysokou mierou empatie, teda schopnosťou vciťovania sa do iných ľudí, vytuší, že niečo nie je v poriadku v osobnosti dospelého a to môže narušiť jeho vnútornú integritu, najmä ak ide o človeka, ktorý je etickým vzorom, učiteľom, teda tým, kto ho má učiť žiť.

Prihováram sa preto za to, aby v druhom čítaní bolo ustanovenie § 6 ods. 2 písmeno a) navrhovateľom bližšie špecifikované, teda aby bolo zákonom jasne vymedzené, pri akých povolaniach môže dobrá vôľa nediskriminovať, vyvolávať nežiaduce psychologické efekty v budovaní osobnostnej štruktúry dieťaťa. Ďakujem za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Patrím medzi tých poslancov, ktorí sa už v minulosti v tlači vyslovili za prijatie antidiskriminačného zákona. Ale v tejto podobe si myslím, že by bolo treba zakázať učiteľom vplývať na deti a propagovať svoju sexuálnu orientáciu. To by malo byť skutočne, ja nie som za to, že by sme ich separovali, ale toto by malo byť zakázané z mnohých dôvodov, nebudem ich tu vo faktickej poznámke uvádzať. A neviem, či by nemala byť v legislatíve poznámka pri ustanovení, ktoré hovorí, "zakazuje sa skúmať sexuálna orientácia", odkaz na trestné právo, pretože určitá sexuálna orientácia je aj pedofilná, ktorá je trestná. Čiže to by mal byť odkaz. To by mal byť odkaz poprípade, aby filozofia zákona bola úplne jasná.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa Beňová, predovšetkým chcem hovoriť k vám, ja nemám problém podporiť antidiskriminačný zákon, pokiaľ bude v poriadku, hovorím z praxe, som učiteľka a viem, čo môže takéto veci spôsobiť priamo v škole. Bola som toho svedkom a môžeme sa potom porozprávať súkromne. Nerobme z Európskej únie niekoho, kto nás núti prijímať zákony, ktoré nie sú dokonalé a také, ktoré ani ona sama nemá. Treba ho upraviť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tým sme vyčerpali všetky faktické pripomienky, vystúpili všetci prihlásení do rozpravy k navrhovanému zákonu, ukončujem všeobecnú rozpravu.

Pán podpredseda vlády, chcete vystúpiť? Nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, chcem sa poďakovať všetkým, ktorí prispeli k diskusii ohľadne tohto návrhu zákona. Dovoľujem si poďakovať predovšetkým tým, ktorí vyslovili podporné stavisko. Tým, ktorí vyslovili aj určité pochybnosti, chcem povedať a chcem vysloviť nádej, že pri prerokovaní tohto návrhu zákona aj vo výboroch, aj v druhom čítaní tu v pléne Národnej rady budeme posudzovať tento zákon na základe odborných kritérií a nie politických. Myslím si, že je záujmom každého občana Slovenskej republiky, aby sme mali skutočne kvalitný zákon. A súhlasím s tými názormi, že tento zákon potrebujeme z toho dôvodu, aby sa naša spoločnosť stala civilizovanejšou, a nie predovšetkým z toho dôvodu, aby sme aproximovali niektoré nariadenia Európskej komisie, pričom takúto aproximáciu tiež považujem za veľmi dôležitú a vzácnu.

Ďakujem pekne ešte raz a teším sa na ďalšiu diskusiu vo výboroch. A dovoľujem sa poďakovať dopredu za podporu tohto návrhu s tým, že presuniete to do druhého čítania. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

Ďalej nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 564. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 589.

Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Pála Csákyho, aby uviedol vládny návrh zákona.

P. Csáky, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, ctení páni, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh novely zákona bol vypracovaný v súvislosti s procesom prípravy Slovenskej republiky na čerpanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a upravuje pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky ako orgánu, ktorý je zodpovedný za vypracúvanie vyhlásení o ukončení pomoci z fondov Európskej únie. Návrh zákona dňa 10. februára 2004 prerokovala a bez pripomienok schválila uznesením č. 117/2004 vláda Slovenskej republiky.

V súlade s predkladaným materiálom bude Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

1. orgánom vydávajúcim vyhlásenia o ukončení pomoci zo štrukturálnych fondov, ktoré je nevyhnutnou podmienkou na predloženie žiadostí o záverečnú platbu z Európskej komisie,

2. orgánom vydávajúcim vyhlásenia o ukončení projektov a pomoci z kohézneho fondu a

3. plniť úlohy ako certifikačný orgán pre Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond, záručná sekcia.

V návrhu novely zákona sú v súvislosti s vyššie uvedenými úlohami Najvyššieho kontrolného úradu odkazy na príslušné nariadenia Rady a Európskej komisie, ktoré podrobne upravujú predmetnú problematiku a podľa nich sa bude Najvyšší kontrolný úrad pri plnení svojich úloh v tejto oblasti riadiť.

V odkaze na predmetné nariadenia boli do návrhu novely zákona zapracované v súlade s požiadavkami Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a v spolupráci so sekciou Inštitútu pre aproximáciu práva. Odkazy v danej podobe sú plne v súlade so skutočnosťou, že novela zákona nadobudne účinnosť po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Súčasne predkladaný návrh novely zákona reaguje aj na skutočnosť, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky už aj v súčasnosti v súlade s viacročnou finančnou dohodou pre program SAPARD plní funkciu certifikačného orgánu, ktorý je nezávislý od Agentúry SAPARD.

Okrem uvedených oblastí predkladaný návrh novely zákona zmenou príslušných ustanovení rieši niektoré aspekty vyplývajúce z uplatňovania zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v praxi.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu novely zákona č. 39/1993 Z. z. a o jeho posunutie do druhého čítania.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 564), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 22., dnešnej, schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave, vážené dámy, vážení páni, budem odporúčať hlasovať, aby sme tento návrh prerokovali v druhom čítaní, a v druhom hlasovaní budem navrhovať, aby ho prerokovali v druhom čítaní okrem gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu aj výbory: výbor pre verejnú správu, ako aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Ďakujem vám pekne.

Nech sa páči, pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že písomné prihlášky som do rozpravy nedostal žiadne. Kto sa ústne hlási? Nikto. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca vystupovať nebudú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Návrh ústavného zákona ste dostali ako tlač 547. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 571.

Dávam slovo poslancovi Jirkovi Malchárkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Prosím.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, verejní činitelia rozhodujú v rámci svojich právomocí o významných otázkach verejného záujmu. Od kvality a objektivity ich rozhodovania v nemalej miere závisí aj úroveň uspokojovania verejných, skupinových i individuálnych potrieb občanov. Nezriedka sú verejní činitelia pri rozhodovaní vystavení rôznym tlakom, ktoré sledujú presadenie skupinových alebo individuálnych záujmov na úkor verejného záujmu. Verejný činiteľ sa aj preto často dostáva do situácie, keď môže svojím rozhodnutím zabezpečiť sebe alebo svojim blízkym majetkový alebo iný prospech na úkor verejného záujmu.

Výskumy verejnej mienky z posledného obdobia, žiaľ, potvrdzujú, že korupcia v Slovenskej republike je značne rozšírená, zvlášť vo verejnom sektore, a predstavuje jeden z najvážnejších etických, morálnych, ale i ekonomických problémov, pretože má nemalý vplyv na ekonomickú prosperitu a tým i priamy dosah na životnú úroveň občanov Slovenskej republiky. Boj proti korupcii je preto potrebné vnímať aj ako úsilie o vyšší stupeň ekonomickej prosperity. Tradičným právnym nástrojom boja s korupciou je uplatnenie trestnoprávnej, prípadne administratívnoprávnej zodpovednosti proti tým, ktorí zneužívajú svoje postavenie či právomoc na získanie neoprávneného prospechu alebo výhod pre seba a svojich blízkych.

V modernom demokratickom a právnom štáte tradičnú trestnoprávnu a administratívnoprávnu ochranu pred zneužitím právomoci verejných činiteľov dotvára systém osobitných povinností a obmedzenie ustanovených verejným činiteľom vrátane zákazu výkonu niektorých funkcií, zamestnaní a činností paralelne s výkonom verejnej funkcie, ktorých účelom je zabrániť alebo aspoň obmedziť vznik situácie, keď môže verejný činiteľ zneužiť alebo zneužívať svoju funkciu v prospech seba a svojich blízkych. Pre túto sféru právnej úpravy sa v našich podmienkach vžilo označenie právna úprava konfliktu záujmov.

Prvý pokus o komplexnejší prístup k právnej úprave konfliktu záujmov predstavoval v Slovenskej republike zákon č. 314/1992 o niektorých opatreniach súvisiacich s ochranou verejného záujmu, ktorý sa vzťahoval len na poslancov Slovenskej národnej rady a členov vlády Slovenskej republiky. Tento právny predpis formálne platil až do novembra 1995, ale v skutočnosti v praxi sa ho nepodarilo aplikovať. Od 1. novembra 1995 je účinný ústavný zákon č. 119/1995 o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, ktorý predstavoval nesporne významný posun vpred oproti predchádzajúcemu stavu najmä tým, že rozšíril okruh ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov, spresňoval rozsah povinností a obmedzení pre dotknutý okruh z ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov a ustanovil pre dotknutých ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov pravidelnú oznamovaciu, deklaračnú a vykazovaciu povinnosť. Takisto ustanovil osobitný orgán pre kontrolu dodržiavania povinností a obmedzení dotknutých ústavných činiteľov a štátnych funkcionárov výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Napriek uvedeným skutočnostiam spomínaný ústavný zákon nesplnil v praxi očakávania a ukazuje sa ako neefektívny. Za viac ako päť rokov jeho účinnosti nebolo vydané ešte ani jedno uznesenie Národnej rady o rozpore záujmov štátnych funkcionárov, resp. formálne ani nebolo začaté konanie o rozpore záujmov. Aj správa výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov o jeho činnosti a zisteniach sa prvýkrát predložila na rokovanie parlamentu v roku 2000.

Za najväčšie slabiny platnej právnej úpravy možno považovať najmä tieto skutočnosti: Konanie o rozpore záujmov sa má uskutočňovať na základe údajov a informácií, ktoré nie sú dostatočne dôveryhodné. Spôsob a metódy overovania, resp. preskúmavania údajov nie sú dostatočne upravené. Aj chýba možnosť verejnej kontroly tohto procesu. Aj na základe uvedených skutočností bolo potrebné vypracovať nový návrh ústavného zákona, o ktorý sa zhostila vlastne skupina poslancov a takisto ministerstvo spravodlivosti.

Tento návrh oproti platnej právnej úprave mení a rozširuje osobnú pôsobnosť právnej úpravy jednak na ústavných činiteľov oproti platnému právnemu stavu aj na členov Súdnej rady Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, riaditeľa SIS, starostov obcí, poslancov mestských zastupiteľstiev, predsedov vyšších územných celkov, poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov, rektorov verejných vysokých škôl a predsedu a podpredsedu Úradu na ochranu osobných údajov a ďalších verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 tohto návrhu zákona. Takisto spresňuje legislatívne vyjadrenie jednotlivých povinností a obmedzení verejných činiteľov a rozširuje okruh funkcií, zamestnaní a činností, ktorých výkon je nezlučiteľný s paralelným výkonom príslušnej verejnej funkcie. Pre verejných činiteľov ustanovuje povinnosť oznamovať nielen svoje majetkové pomery, ale aj majetkové pomery manžela a neplnoletých detí. Zjednodušuje konanie o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov. Zavádza nový systém verejnej kontroly do právnej úpravy. Zavádza nové inštitúty, akými sú tzv. postzamestnanecké obmedzenia alebo povinnosť oznamovať osobný záujem verejného činiteľa na prerokúvanej veci.

Návrh akceptuje už existujúcu zákonnú úpravu na úrovni bežných zákonov pre jednotlivé kategórie verejných činiteľov a usiluje o ich systémové prepojenie. Návrh ústavného zákona vychádza z využitia skúseností z analogických právnych úprav v zahraničí a je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Na záver by som rád poďakoval všetkým, ktorí sa niekoľko mesiacov podieľali na precizácii tohto zákona, a to aj zástupcov ministerstva spravodlivosti, ale predovšetkým skupine poslancov, ktorí sú zväčša členmi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Uvedomujúc si potrebu, že pre ústavný zákon je potrebné získať ústavnú väčšinu, sme ako predkladatelia ako skupina poslancov pripravení spolupracovať s každým, kto konštruktívnym a podnetným spôsobom prispeje k skvalitneniu tohto zákona a, samozrejme, aj k jeho schváleniu.

Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Tóthovej.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. februára 2004 ma určil za spravodajkyňu návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 príslušného zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh ústavného zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nadväzuje na Ústavu Slovenskej republiky a harmonicky ju dopĺňa. Ďalej vyplýva, že jeho schválenie si priamo nevyžiada zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani nové požiadavky na pracovné sily. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia ku všetkým ustanoveniam zákona. Zároveň tiež konštatujem, že problematika navrhovaného ústavného zákona nie je prioritou aproximácie podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie odporúčané známou Bielou knihou. V práve Európskej únie táto problematika nie je upravená.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z paragrafov, ktoré som už citovala, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 571 z 3. 2. 2004 a podľa § 71 príslušného zákona navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla a gestorský výbor do 30. apríla 2004.

Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky k prerokúvanému návrhu zákona som nedostal. Otváram možnosť ústneho podania prihlášok do rozpravy. Nikto. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 548. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 572.

Dávam slovo poslancovi pánovi Minárikovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 548).

Predložený návrh nadväzuje na návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý bol predchádzajúcou tlačou a ktorý predkladal kolega Malchárek. Podľa čl. 9 ods. 1 tohto ústavného zákona konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pri verejných funkciách podľa čl. 2 ods. písm. a) až n) a t) až zd) vykonáva Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Rokovací poriadok výslovne v prípade tohto výboru neustanovuje, že jeho schôdze sú neverejné, ale existuje tu taká možnosť podľa § 50 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku.

V záujme transparentnosti navrhujem, aby schôdze tohto výboru, keď sa bude konať vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, boli vždy verejné. Považujeme toto za vhodný kompromis a doplnenie k tomu návrhu, ktorý predkladal pán poslanec Malchárek, a verím, že zvýši jeho priechodnosť, pretože v tom prípade ide o ústavný zákon a bude treba nájsť podstatne vyšší konsens.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miššíkovi.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 18. februára určil za spravodajcu k tomuto návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými predpismi, nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať dosah na životné prostredie a tvorbu pracovných miest. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je prioritnou aproximáciou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie odporúčané v Bielej knihe. Nie je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 572 z 3. februára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne, teraz je priestor na podanie ústnych prihlášok do rozpravy o navrhovanom zákone. Konštatujem, že nikto sa nehlási ani ústne do rozpravy. Končím rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Nasleduje prvé čítanie o

návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb v znení zákona č. 175/1990 Zb.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 552. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 569.

Dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Jánovi Drgoncovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem za slovo. Dámy a páni, v právnom poriadku každého štátu sa občas podarí nájsť zabudnutú právnu úpravu. Ja som robil doktorát z právnych dejín a pri tej príležitosti som sa stretol v Británií s jedným zákonom, ktorý pochádzal asi zo 17. storočia, bol o čarodejníctve, ale nebol zrušený a pri uplatnení v súčasnosti by dokonale umožňoval postihovať za čarodejníctvo každú ženu, ktorá používa kozmetiku. To na úvod, aby nevzniklo zdanie, že Slovenská republika v tomto prípade alebo v prípade zákona o trvalom usídlení kočujúcich osôb má niečo extrémne výnimočné.

Máme teda zákon, ktorý v roku 1958, v októbri 1958 schválilo Národné zhromaždenie Československej republiky. Zákon o trvalom usídlení kočujúcich osôb vyjadroval predstavy z druhej polovice päťdesiatych rokov o tom, akým spôsobom by sa mali usídľovať kočujúce osoby, zjavne predovšetkým rómskeho etnika, aj keď to v tej úprave výslovne povedané nie je. Ako plynul čas, zákon platil naďalej. Hovoríme o zákone, ktorý má 5 paragrafov, aby nevznikli dohady o obrovskej podrobnej právnej úprave, ktorá niečo v skutočnosti rieši, hovoríme teda o 5-paragrafovom zákone, z ktorého dnes platia 4 paragrafy, a hovoríme o zákone, ktorý sa vymyká z predstáv európskej civilizácie na začiatku 21. storočia.

Ten zákon totiž neberie do úvahy slobodu pohybu ako základné ľudské právo, ktoré je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky, a neberie do úvahy rad ďalších faktorov, ktoré v danej dobe nemali hodnotu, nemali význam, nemali váhu. Pretože tento zákon nielenže nie je uplatňovaný, ale svojou podstatou, svojou povahou by mohol privodiť problémy Slovenskej republike tak vo vzťahu k Rade Európy, ako vo vzťahu k Európskej únií, najjednoduchšie riešenie je ten zákon zrušiť. A z toho dôvodu ústavnoprávny výbor, keď sa k existencii tohto zákona dostal, keď sa o ňom dozvedel, tak sa na spoločnej schôdzi aj rozhodol predložiť plénu návrh na zrušenie zákona o trvalom usídlení kočujúcich osôb.

Na záver ešte dve informácie. Po prvé, tento zákon, ktorý bol prijatý v Česko-Slovensku, bol v Českej republike rozhodnutím Národnej rady zrušený v roku 1998. A po druhé, z hľadiska možného dosahu na stav v našej spoločnosti ide o právnu úpravu, ktorá sa v skutočnosti už niekoľko desaťročí neuplatňuje, nedodržiava, neberie sa na ňu zreteľ. Čiže prípadná obava z toho, že zrušenie tohto zákona by malo za následok mohutné obnovenie kočovania, je jednoducho absolútne nepodložené.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, pánovi poslancovi Nagyovi. A je tu pán Duray? Pretože podľa programu mal predložiť pán Duray. Keď nie, tak, pán Nagy, prosím. Dokážete? Dokážete určite. Aby sme pokračovali.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 170 z 19. februára ma určil ako náhradného spravodajcu k návrhu ústavnoprávneho výboru na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 74/1958 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb v znení zákona č. 175/1990 Zb. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžaduje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá. Chcem však podotknúť, že nezlučiteľnosti znenia zákona č. 74/1958 s demokratickým právnym poriadkom si demokratický režim po roku 1989 bol plne vedomý, preto sa pristúpilo k zrušeniu § 3 o trestných sankciách za vedenie kočovného spôsobu života ihneď pri prvých novelizáciách Trestného zákona v máji 1990. K zrušeniu celého zákona nedošlo v tom čase z dôvodu, že sa považovalo za prospešné ponechať v právnom systéme paragrafy o povinnosti vtedajších národných výborov poskytovať pomoc osobám, ktoré chcú zanechať kočovný spôsob života pri obstarávaní zamestnania a ubytovania. Dnes po premene celého systému územnej samosprávy, ako aj oblasti sociálneho zabezpečenia tieto paragrafy sa stali obsolétnymi a celý zákon iba zbytočne zaťažuje náš právny poriadok.

Pokiaľ ide o časť dôvodovej správy poukazujúcej na príslušné články ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúcich sa slobody pohybu a pobytu, je možné podotknúť, že čl. 5 ods. 1 písm. e) dohovoru pripúšťa zákonné pozbavenie slobody tulákov. Európsky súd pre ľudské práva v prípade de Weelde a ďalší proti Belgicku však jasne stanovil, že aj v takýchto prípadoch musia byť dodržané všetky procesné garancie vyplývajúce z práva na spravodlivý súd. Navyše nie je možné zamieňať kočovný spôsob života s tuláctvom v zmysle, ako sa o ňom zmieňuje dohovor alebo právne poriadky niektorých krajín.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je vysoko pravdepodobné, že Ústavný súd Slovenskej republiky by vyhovel podnetu Generálnej prokuratúry a označil by zákon č. 74/1958 Zb. za protiústavný. Keďže sa však ústavnoprávny výbor podujal iniciatívy zrušiť predmetný zákon, nie je dôvod čakať na rozhodnutie aj tak preťaženého Ústavného súdu.

Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ak Národná rada posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 388 z 24. septembra 2003 navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory by mali návrh prerokovať do 23. apríla a gestorský výbor do 30 apríla 2004.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím ďalšiu možnosť, ukončujem aj všeobecnú rozpravu. Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca nebudú ďalej hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Imricha Hamarčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 555. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 590.

Slovo má pán poslanec Malchárek, aby návrh uviedol.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, registrácia podniku v Slovenskej republike pri súčasných platných právnych úpravách môže trvať až neuveriteľných 90 dní. Keď porovnávame priemernú dobu založenia podniku v Európskej únii, ktorá je 15 dní, je táto doba stále nekonkurenčne dlhá a pôsobí negatívne na podnikateľské prostredie. Objektívne je možné hodnotiť, že za posledné 4 roky došlo k podstatnému skráteniu tejto doby a pri reálnej registrácii podniku je táto doba mnohokrát aj kratšia. Skrátenie doby na zaregistrovanie podnikateľského subjektu sa vo výraznej miere vyrieši tým, že dňa 28. 10. 2003, čiže pred koncom minulého roka, sme schválili zákon o registrácii údajov v Obchodnom registri a ukladanie listín do Zbierky listín.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je nadviazať na tento zákon a navrhovanými úpravami dosiahnuť ďalšie významné skrátenie doby potrebnej registrácie podniku. Jednou z podstatných podmienok zápisu do Obchodného registra je živnostenské oprávnenie, to vybavovanie sa riadi živnostenský zákonom č. 455/1991 Zb. V tomto procese sa navrhuje skrátenie lehôt na vydanie oprávnenia pri ohlasovacích, ale aj pri koncesovaných živnostiach. Za zbytočný administratívny úkon je možné pokladať aj požiadavku vyplývajúcu z § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov, kde sa k nájomnej zmluve vyjadroval, resp. vyžadoval súhlas obvodného úradu. Platná právna norma vo veci registrácie fyzickej a právnickej osoby u správcu dane určuje subjektom, ktoré získavajú oprávnenia na podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, povinnosť registrovať sa do 30 dní u miestne príslušného správcu dane. Správca dane je povinný vydať osvedčenie o registrácii do 30 dní od doplnenia oznámenia o registrácii zo strany podnikateľského subjektu a nie odo dňa podania oznámenia o registrácii. Uvedený proces s registráciou správcu dane teda môže byť predĺžený prieťahmi zo strany správcu dane. Ak správca dane bude mať pochybnosti, pričom doručí podnikateľskému subjektu výzvu na doplnenie údajov a určí lehotu, ktorá nie je zákonom vymedzená. Preto sa navrhuje upraviť zákonom lehotu 7 dní na vydanie osvedčenia o registrácii správcom dane odo dňa obdržania oznámenia o registrácii od daňového subjektu a preverenie údajov uvedených v oznámení o registrácii vykoná správca dane následne po vydaní osvedčenia o registrácii daňového subjektu.

Taktiež sa navrhuje stanoviť lehotu 7 dní na vydanie osvedčenia o registrácii za platiteľa dane z pridanej hodnoty správcom dane odo dňa doručenia žiadosti, a to tak pri povinných, ako aj dobrovoľných žiadostiach o registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty s dňom registrácie, ktorý uvedie žiadateľ vo svojej žiadosti, a nie dňom, ktorý určí správca dane. Odstraňuje sa tým, samozrejme, aj subjektívnosť správcov dane pri posudzovaní a rozhodovaní o dobrovoľnej registrácii platcov dane z pridanej hodnoty. Preverovanie údajov uvedených v žiadosti o registráciu vykoná správca dane následne po vydaní osvedčenia o registrácii daňového subjektu, pričom v rámci miestneho zisťovania preverí aj opodstatnenosť registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty. V prípade preukázania neopodstatnenosti registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty vydá rozhodnutie, ktorým zruší osvedčenie o registrácii.

Táto právna norma nie je svojím rozsahom veľká právna norma, ale svojím dosahom na zlepšenie prostredia pre vznik a rozšírenie malého a stredného podnikania na Slovensku je veľmi dôležitá, a preto verím, že táto snemovňa je naklonená práve prijímať takéto zákony, ktoré tu zlepšujú toto právne prostredie v tejto oblasti, a preto prosím, vážené poslankyne, vážení poslanci, aby ste tento zákon podporili do druhého čítania. Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP