B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca... Nechcete sa vyjadriť. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 571 a návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 607.
Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona nahrádza doterajšiu právnu úpravu z roku 2002, v ktorej bolo transponovaných 13 smerníc Európskej únie, ale jedna z nich, ktorá vtedy ešte nemohla byť transponovaná, to je veľmi dôležitá smernica, tzv. rámcová smernica, o vode nie. A keďže tam je relatívne veľa ustanovení, ktoré bolo treba prebrať, tak sme pripravili tento nový zákon o vodách.
V návrhu zákona sú, samozrejme, zachované tie právne inštitúty, ktoré majú na Slovensku dlhodobú tradíciu a súvisia so všeobecným užívaním vôd, a všetko to kladné, čo sme na základe fungovania tohto doterajšieho zákona zistili, tak sme ponechali. Zákon, samozrejme, upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb k vodám, ako aj úlohy orgánu Štátnej vodnej správy.
Niekoľko vecí by som len pre vašu informáciu vypichol, ktoré sú z rámcovej smernice o vode pretransponované do tohto nového zákona. Je to hodnotenie ekologického stavu vôd, stanovenie environmentálnych cieľov, plánovanie v povodiach, tzv. vodné plány, stratégie na elimináciu znečistenia nebezpečnými látkami, informovanie verejnosti a nakoniec aj zavedenie finančných nástrojov súvisiacich s vodohospodárskymi službami a s užívaním vôd, aby bolo vodné hospodárstvo relatívne samonosné bez závislosti na každoročnom objeme zo štátneho rozpočtu. Návrh zákona obsahuje ustanovenie týkajúce sa aj presunu pôsobnosti z ministerstva pôdohospodárstva na ministerstvo životného prostredia, ktoré sa vlastne udialo minulý rok.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, poslanci, verím, že tento zákon nebude proti vašej vôli a podporíte ho. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Michalovi Vajdovi. Pán poslanec, nech sa páči.
M. Vajda, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 571, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 607 zo 16. februára 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor v lehote do 30. apríla 2004.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal do tejto chvíle. Je príležitosť podať ústne prihlášky. Konštatujem, že nikto. Pán minister, pán spravodajca, ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o ochrane nefajčiarov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 570. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 604.
Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.
Nevidím pána ministra. Prosím vás, môžete zabezpečiť prítomnosť pána ministra? Ak tu nie je, vyhlasujem 5 minút prestávku, aby sme zistili, kde je pán minister, aby mohol predložiť predmetný návrh zákona.
(Prestávka pre neprítomnosť ministra zdravotníctva SR Rudolfa Zajaca, predkladateľa návrhu zákona.)
(Po prestávke.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vitajte, pán minister! Čakáme na vás. Mali sme krátku prestávku, aby ste prišli, ak budete pripravený, prosím, aby ste predložili návrh zákona na ochranu nefajčiarov. Materiál som uviedol, prosím, pán minister, máte slovo.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ja sa chcem ospravedlniť, ale ešte teraz zasadá vláda, takže to išlo na knapovku, a zajtra o ôsmej večer budeme mať ďalšiu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, súčasný právny stav v oblasti kontroly tabaku, ktorý u nás platí, nie je úplne v súlade so Smernicou č. 2001/37 Európskeho spoločenstva z 5. 6. 2001 o aproximácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, uvádzania a predaja tabakových výrobkov. Potreba priblíženia uvedenej smernice si vyžiadala vypracovanie nového znenia zákona o ochrane nefajčiarov a zrušenie tej časti výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva SR vo výnose 2015/1998, čo je predchodca potravinového kódexu, ktorým sa vydávala vtedajšia hlava potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca tabakové výrobky a ich distribúciu.
Na druhej strane väčšina prieskumov verejnej mienky poukázala na nedostatočné dodržiavanie zákona v praxi. Preto aj z tohto pohľadu bolo potrebné zákon č. 67/1997 nahradiť novým zákonom, ktorý obsahuje moderné prvky kontroly tabaku a tabakových výrobkov. Účinnosť zákona navrhujeme k 1. júnu 2004 s tou možnosťou, aby boli zachované prechodné obdobia pre výrobcov a predajcov tabakových výrobkov v zmysle odporúčania Európskej únie.
Hlavné zmeny v zákone. V predloženom návrhu zákona sa mení a dopĺňa vymedzenie základných pojmov a definícia oxidu uhoľnatého. Varovné označenia tvoria samostatné ustanovenie zákona, ktorý stanovuje veľkosť plochy pre všeobecné 30 % a dodatočné, ďalšie varovanie 40 % z celkovej plochy na škatuľke cigariet. Taktiež sa stanovujú požiadavky na označovanie množstva nikotínu, dechtu a oxidu uhoľnatého. Nikotín maximálne 1 mg, decht 10 mg a oxid uhoľnatý 10 mg a tieto údaje musia byť uvedené na obale výrobkov.
Snaha o znižovanie množstva škodlivín v tabakových výrobkoch sa opiera o meranie škodlivých látok v tabakových výrobkoch medzinárodnými normami prostredníctvom medzinárodných štandardov STN a IZO. Toto ustanovenie obsahuje aj zoznam nových dodatočných varovaní s požiadavkami na ich pravidelné obmieňanie.
Súčasne v návrhu zákona sa zaviedol nový popis výrobku, kde sa s osobitným zreteľom zdôrazňuje potreba zákazu používania výrazov, zobrazenie alebo známok, ktoré by mohli viesť k dojmu, že takto označený tabakový výrobok je menej zdraviu škodlivý ako iný tabakový výrobok. Potreba informovania obyvateľov o tabakových výrobkoch viedla tvorcov k samostatnému uvedeniu § 3, podľa ktorého výrobcovia a dovozcovia sú povinní každoročne predkladať na ministerstvo zdravotníctva zoznam všetkých položiek, ktoré sa nachádzajú v tabakových výrobkoch, vysvetlenie, prečo tam tieto položky sú. A ukladá sa tiež povinnosť, aby informovali obyvateľov a spotrebiteľov o týchto skutočnostiach primeraným spôsobom.
Zakazuje sa predaj tabakových výrobkov v zdravotníckych zariadeniach, na detských ihriskách, základných a stredných školách, vysokých školách a študentských domovoch. Zakazuje sa predaj formou podomového a zásielkového predaja. Upravuje sa zákaz fajčenia, a to najmä v zariadeniach spoločného stravovania, kde sa podáva jedlo, s výnimkou oddelených priestorov vyhradených pre fajčiarov. Zakazuje sa fajčiť na otvorených nástupištiach súvisiacich s dopravou vo vzdialenosti 4 metre na obidve strany od vymedzenej plochy nástupišťa.
Povinnosti kontroly okresnými úradmi sa rušia. Kontrolu bude vykonávať Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, orgány na ochranu zdravia, obce, prevádzkovatelia dráh a prevádzkovatelia dopravy na dráhach a inšpekcia práce. Pokuty za porušenie zákona sa zvyšujú s doterajšou právnou úpravou minimálne dvojnásobne.
Prijatím zákona možno predpokladať zníženie výdavkov verejných zdrojov na liečenie ochorení spojených s fajčením, s liekmi, s práceneschopnosťou a s invaliditou. Napríklad v roku 1993 boli tieto výdavky pätnásťkrát vyššie ako príjmy štátu z predaja tabakových výrobkov, čo naozaj nie je zanedbateľný údaj. V súčasnosti sú tieto výdavky omnoho vyššie a stále rastú.
Návrh zákona nezakladá nároky na zvýšenie počtu pracovníkov ministerstiev a priamo nimi riadených úradov štátnej správy, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a ani s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Naopak, dodržiavanie zákona bude viesť k zníženiu konzumácie tabakových výrobkov, najmä fajčeniu, čo bude mať odraz v zníženej chorobnosti, prejaví sa znížením nákladov na zabezpečovanú zdravotnú starostlivosť.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajkyni, predsedníčke navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo, pani poslankyni Záborskej. Nech sa páči.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o ochrane nefajčiarov (tlač 570). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv. Obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, žiadam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 604 zo 16. februára 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal. Ústna prihláška zatiaľ od pani poslankyne Tkáčovej. Zároveň končím možnosť podávania ústnych prihlášok do všeobecnej rozpravy.
Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, máte slovo.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, prvý tabakový zákon v Slovenskej republike vstúpil do platnosti 1. júla 1997, ale v praxi nie je dodržiavaný, ako už uviedol pán minister, ako je uvedené i v dôvodovej správe. Najčastejší príklad sú stravovacie zariadenia, kde často fajčiari od nefajčiarov sú oddelení iba opticky, fajčiari vpravo, nefajčiari vľavo alebo naopak.
Predkladaný návrh zákona má posilniť ochranu ľudí pred vznikom závislosti od tabaku a pred škodlivými účinkami aktívneho a pasívneho fajčenia. Jeho pozícia je v dvoch rovinách, a to v preventívnej a v kontrolnej a sankčnej. Sprísňuje podmienky uvádzania tabakových výrobkov na trh, ich označovania. A mňa osobne prekvapilo, že vo vláde ministri, zarytí nefajčiari, presadzovali jemnejší variant, pretože ja považujem tento predložený návrh zákona za pomerne ešte mäkký. V tej kontrolnej a sankčnej časti ustanovuje štátne samosprávne orgány vrátane prevádzkovateľov dráh, poverené kontrolou dodržiavania zákona a zvyšuje pokuty. Ochrana občanov pred negatívnymi účinkami fajčenia má svoje dôvody, a to zdravotné, ekonomické a spoločenské.
Uvediem teraz niekoľko štatistických údajov, ktoré som získala zo zdrojov Štatistického úradu a občianskeho združenia Stop fajčeniu.
Priemerná spotreba cigariet v roku 2002 na jedného občana bola 1 800 cigariet a fajčenie na Slovensku má vzostupnú krivku. Príjem štátu zo spotrebnej dane z cigaretových výrobkov bol 6,28 mld. Sk, naproti tomu výdavky na náklady na liečbu ochorení súvisiacich s fajčením predstavovali takmer 10 mld. Sk. Na Slovensku je milión závislých fajčiarov a pol milióna príležitostných fajčiarov a čo je veľmi alarmujúce, v tejto skupine sú väčšinou deti a mladiství. Z mužskej populácie fajčí 43 %, zo žien 26 %. Dlhoročný fajčiar žije v priemere o osem rokov kratšie ako nefajčiar.
Často sa hovorí, že fajčenie je zlozvyk. Podľa môjho názoru je to však závislosť od drogy, ktorou je nikotín. Tento mení biochemické zloženie centrálnej nervovej sústavy a práve to spôsobuje závislosť. Ďalšími škodlivinami sú karcinogénne látky, teda rakovinotvorné látky, ciliotoxické látky, ktoré ničia riasenky na sliznici, ktoré očisťujú pľúca. Práve z toho dôvodu je medzi chorými na rakovinu až 95 % fajčiarov. Mimoriadne škodlivým je aj oxid uhoľnatý. Ten znižuje dodávku kyslíka tkanivám a v súčinnosti s nikotínom, ktorý zužuje cievy, vedie k zhoršeniu prekrvenia tkanív a orgánov.
Kým človek začne fajčiť, po zrelej či nezrelej úvahe, alebo bez rozmýšľania, má stále možnosť voľby. Ale tí, ktorí musia byť v blízkosti fajčiarov, túto voľbu nemajú a stávajú sa fajčiarmi proti svojej vôli. Toto fajčenie z druhej ruky je rovnako zdraviu škodlivé ako aktívne fajčenie a najviac ním trpia deti. Zodpovedná spoločnosť musí preto urobiť všetko, aby ich ochránila, a to nielen prijímaním prísnej legislatívy, dôslednou kontrolou a sankcionovaním, ale i morálnym odsúdením takého vzorca správania. Mladí ľudia začínajú fajčiť z rôznych dôvodov. Zvyšujú si sebaistotu, prestíž pred rovesníkmi, posilňujú svoje pocity emancipácie, nezávislosti, mnohí začnú fajčiť zo zvedavosti alebo na základe rodových vzorov - otec fajčí, mama fajčí.
Rozvoj spoločnosti a rovnoprávne postavenie žien v nej prinieslo okrem mnohých kladných stránok aj niektoré tienisté stránky, ako vyrovnávanie sa žien mužom i v zlozvykoch a návykoch, ako sú alkohol, cigarety, drogy. Fajčenie žien ohrozuje jej poslanie mamy. Mamy - darkyne života, mamy - vychovávateľky a opatrovateľky, ktorá je pre svoju ratolesť vzorom od prvých dní života. Najohrozenejšie sú však deti pred narodením. Tie sa nevedia brániť útekom od fajčiacej matky. Kombinácia nikotínu a oxidu uhoľnatého spôsobuje nedokrvenie placenty a transportom škodlivých látok sa poškodzuje rozvíjajúci plod. Fajčenie žien môže viesť k neplodnosti, mimomaternicovému tehotenstvu, spontánnemu potratu. U 30 % tehotných fajčiarok dochádza k poškodeniu plodu. Deti fajčiarov majú nižšiu hmotnosť a dĺžku, sú náchylnejšie na prieduškovú astmu a riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat je podľa niektorých výskumov vyššie. Tieto deti môžu byť postihnuté aj mentálne. Základnou celospoločenskou normou, ktorú zrejme, žiaľ, nevieme ošetriť aj zákonom a postihom, je, aby tehotné ženy nefajčili. Sama ako zamestnávateľka som bola konfrontovaná s takýmito budúcimi mamičkami, ale okrem dôrazného apelovania na zdravý rozum a zdravie dieťatka som nemala iné možnosti. A nebolo to účinné. Preto dávam podnet na diskusiu, ako zabrániť tým tehotným ženám, ktoré fajčia a neberú ohľad na svoje dieťatko, aby vedome neškodili nenarodenému životu. Spoločnosť by si mala pestovať intoleranciu voči fajčeniu ako takému a prijať ho ako neakceptovateľnú formu správania.
Podporujem návrh zákona a zastávam názor, že by mal byť predsa len ešte prísnejší a hlavne v praxi aplikovaný. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci a poslankyne Masácová, Urbáni, Brestenská, Jarjabek, Tóthová, Blanár. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.
Zapnite mikrofón pani poslankyni Masácovej, prosím.
P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť slová mojej kolegyne Jarky Tkáčovej a možno k tomu pridať takú osobnú skúsenosť, ktorú mám z minulého týždňa, keď sme s manželom išli z Prešova a nenašli sme jednu jedinú reštauráciu, kde by bol nefajčiarsky priestor oddelený tak, aby ten dym nešiel aj do tohto sektora. Musím povedať, že ľudia, ktorí sú nefajčiari a netúžia sa stať ani pasívnymi fajčiarmi, tak to majú dosť náročné a dúfam, že prijmeme taký zákon, ktorý by to aj nefajčiarom uľahčoval. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Urbáni.
M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, ja som pôvodne chcel diskutovať, len mi nefungoval tento hlasovací inštrument, ale nič to. V druhom čítaní budem ešte hovoriť. Musím povedať, že pani Tkáčová dala veľmi pekný medicínsky popis o škodlivosti...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím, keby ste, páni poslanci, išli von telefonovať.
M. Urbáni, poslanec: ... fajčenia, a súhlasím s ňou, že fajčenie alebo tabak je droga. Potom keď to je tak, tak som za to a budem bojovať za to, aby sa prijal zákon, aby sa zakázalo pestovanie tabaku, aby sa zakázali tabakové výrobky, aby bol zaradený tabak medzi drogy, ak nie sme pokrytci, lebo na jednej strane hovor... - a nehovorili sme ešte o ekonomických škodách, ktoré tabak prináša pre rodiny hlavne dnes v tejto sociálnej situácii. Čiže keď chceme niečo, tak potom spravme to tak, a keď sme demokrati. Tak potom keď máme zákon na ochranu nefajčiarov a akceptujeme, že vyše 40 % mužov a 20 % žien fajčia, tak paralelne s týmto zákonom by som si predstavoval aj zákon o ochrane fajčiarov. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej má slovo pani poslankyňa Brestenská Beáta.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážený pán minister, myslím, že toto je taká debata na iks rokov o fajčiaroch a nefajčiaroch, o ich ochrane, ale chcem vyjadriť svoj názor v tom, že keď sme počuli vystúpenie kolegynky, že má v mnohom pravdu, a je to vec tolerancie a vzájomnej úcty a váženia si zdravia jeden druhého. A či je to droga mäkká, tvrdá a tak ďalej, o tom nemôžeme veľmi diskutovať, by som povedala, z hľadiska toho, že vieme, že to škodí zdraviu, to je podstatné.
A mňa trošku zamrzelo, keď sa otvorila krásna reštaurácia dole v tej našej novej Západnej terase, a ja si veľmi vážim, že máme takýto krásny, elegantný a čistý priestor, kde môžeme kultúrne jesť a stretávať sa s našimi hosťami, s našimi ľuďmi, s ktorými spolupracujeme, a veľmi ma zamrzelo, keď hneď sa začalo po prvých dňoch o tom, že fajčiari začali rozprávať, ako tam chcú priestor na fajčenie. Ja si myslím, že to sú jednak klenby a jednak je to presne ukážka toho, že keď máme niečo, čo je nové, čo je zdravé, čo je pekné, a keď jeme, si myslím, malo by to prostredie byť, aj kde sa stretávame, aj zdravé, teda nemalo by sa tam fajčiť. Je dosť priestorov v celých budovách, kde sa dá vyčleniť priestor. Ja si myslím, že netreba chrániť fajčiarov, ale treba im vytvoriť takisto priestor, kde si pokojne môžu fajčiť, ale nie tam, kde sedíme všetci.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude s faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek Dušan.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aby som pravdu povedal, to, prečo kto fajčí, keď je sám, ma v podstate vôbec nezaujíma, lebo keď chce niekto páchať pomalú samovraždu, je to v podstate jeho problém. Zaujíma ma skôr ochrana nefajčiarov. A veľmi sa mi páči diskusný príspevok nemenovaného silného fajčiara pána poslanca, ktorého z rokovacieho poriadku nemôžem menovať. Ale skutočne ma zaujíma ochrana nefajčiarov a hlavne, ako sú vyriešené sankčné opatrenia pre nefajčiarov. Ako sú vyriešené pokuty. Ako je vyriešený ten postih pre samotných fajčiarov, ktorí nebudú dodržiavať tieto normy, lebo aj to pasívne fajčenie nefajčiarov je veľmi škodlivé, o ktorom vlastne sme sa tu ešte nebavili. Čiže v prvom rade ma zaujímajú sankčné opatrenia, ktoré budú postihovať tých tuhých fajčiarov. Však, pán Urbáni? (Smiech v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, žiadam vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok v budúcom vystúpení.
Pokračovať bude pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, nádejala som sa, že nový zákon pôjde vyššie. Keď sa volá a má názov O ochrane nefajčiarov, dúfala som, že to bude vyšší stupeň ochrany nefajčiarov. Z hľadiska vymožiteľnosti práva sa hovorí o Slovensku veľa. Máme malú vymožiteľnosť práva. Tu sa zakotvuje právo nefajčiarov, povinnosť určitých subjektov.
Pán minister, ale ja sa pýtam: Aká je zodpovednosť príslušných orgánov za nečinnosť, za nevykonávanie povinností vyplývajúcich zo zákona? A toto predložený zákon úplne, ale úplne akosi prechádza a nerieši. Otázka nečinnosti a nevymožiteľnosti práva je veľmi vážny právny problém, ktorý aj Európska únia pripomína Slovensku. Preto tento zákon považujem za nedonosený. Je to ešte len šiesty alebo siedmy mesiac tehotenstva tohto zákona a chcel by ešte trošku, aby sa dovyvinul, aby riešil aj otázky nečinnosti hlavne tam, kde sú povinnosti byť činný a konať. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pán poslanec Blanár s faktickou poznámkou.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som po dlhom čase vyjadriť spokojnosť, že môžem súhlasiť s príspevkom mojej kolegyne z koaličného bloku, pretože to, čo povedala, je naozaj veľmi výstižné a možno veľa ľudí si to ani nechce uvedomiť napriek tomu, že je to tak.
Ale ja by som chcel predovšetkým podotknúť, že ten zákon naozaj je mäkký. A niekedy mám pocit, že naozaj nefajčiari sú dnes v pozícii, že sú diskriminovaní. A nemôžem súhlasiť s predchádzajúcim tvrdením, žeby mal byť aj zákon o ochrane fajčiarov, lebo si myslím, že taký vôbec nie je potrebný. Fajčiari si vydobyjú svoje miesto bez problémov.
Trošku je na počudovanie práve to, že ministri, predovšetkým pán Lipšic, ktorý sa tu snaží vnášať do právneho systému niektoré americké prvky, si práve v tejto oblasti nezobral príklad z amerického prostredia, kde naozaj ochrana fajčiarov dnes je veľmi silná v Amerike. A určite by sa nestalo to, čo sa stalo našej kolegyni, keď cestovala z východu do Bratislavy. Tam by určite našla reštauráciu, kde sa nefajčí, a sú tam veľmi silné postihy. A toto je asi najväčší problém, s čím mám aj ja veľký problém, že vymožiteľnosť tohto práva je veľmi nízka. A v tomto zákone nevidím nič, len proklamácie, že to alebo ono sa zlepší. Tuto si myslím, že je potrebné, pán minister, aby sa urobilo omnoho viacej ako dosiaľ. A predovšetkým sa venovalo, keďže ide o závislosť, viacej osvety. Viacej osvety v tom, aby ľudia vedeli, o čom to je, a vytvoriť priestor na to, aby predovšetkým to, čo hovoria nefajčiari, hralo prím, ale nie to, čo hovoria fajčiari na svoju obhajobu. Čiže konštatujem, je naozaj mäkký a chcel by som, pán minister, možno aj odpoveď na to, ako to chcete... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem sa vám, kolegovia, poďakovať za podporu aj za diskusiu. A mám iba jednu maličkú poznámku k pánu poslancovi Urbánimu. Asi zas prehovoril fajčiar, ale myslím si, že fajčiari sú chránení u nás už tým, že majú slobodnú voľbu, že môžu fajčiť. Nikto im to nezakazuje. My od nich iba chceme, aby nefajčili tam, kde sú nefajčiari a ktorí si to neprajú. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ukončili sme rozpravu. Viac prihlášok nebolo. Končím rozpravu.
Pán minister, máte slovo.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno. Ďakujem pekne. Ja som si pozorne vypočul pripomienky a teší ma, že tento zákon pôjde krížom cez parlament až na malé drobnosti, keď trochu politiky kvôli tým kamerám v ňom máme, tak pôjde krížom cez parlament.
Pani poslankyni Tóthovej chcem pripomenúť, že v roku 1997, keď sme prijali prvý zákon, bola vicepremiérka pre legislatívu a celú vymožiteľnosť práva tam vtedy mohla vložiť. Navyše pojem vymožiteľnosti práva je pre mňa vágny v tom ponímaní, že v zákone pokuty - pre pána poslanca Jarjabka - sú tam do 10 miliónov, to stačí, za jedno fajčenie. Takže si myslím, že ten zákon robí možným jeho priechodnosť.
Po prvé, treba si uvedomiť, že návrh pána poslanca Urbániho je dobrý. Dajme tabak medzi drogy. Budeme mať však problém, že pozatvárame 40 % Slovákov a občanov Slovenskej republiky a 20 % občianok.
Druhá vec, chcem povedať, že je taká zvrátenosť, funguje, že dotujeme a Európska únia trvá na dotovaní tabaku. A hanbou je, že na to prišli novinári. To znamená, dotujeme výrobu tabaku, pán poslanec. Dávame na to peniaze miesto, aby sme ich dávali na zdravotnú starostlivosť.
Pán poslanec Blanár, ocením, keď ten zákon pritvrdíte, akokoľvek sa vám bude zdať potrebné. Ale nemyslím si, že - nebudem tu robiť ombudsmana vicepremiérovi Lipšicovi, ale chcete spojiť nespojiteľné. Poďte vecne k veci. Dávam vám ponuku na spoluprácu. Prídem na váš výbor, v ktorom sedíte, pôjde to cez váš výbor, ten výbor mi pomohol v minulosti. Rád pomôžem. A akýkoľvek konštruktívny návrh na pritvrdenie toho zákona, ktorý dal poslanec Blanár pod svojím menom verejne, ho podporím ja už teraz a priori ako bianko zmenku verejne, dobre? Dohoda. Takže som za to. Musíme vychádzať z reálií. A reálie sú, že je to silný výrobný industriálny priemysel. Reálie sú, že bičom sa zlozvyk neodstráni. To je ten problém. My môžeme zbičovať alkoholikov, fajčiarov. My môžeme zbičovať toxikomanov. Môžeme vymáhať z nich čokoľvek. Vymôžeme akurát, že to budú robiť ilegálne a ďaleko nebezpečnejšie.
Keď sa bavíme o stvrdzovaní a zmäkčovaní takéhoto citlivého zákona, každý poslanec parlamentu, ktorý prispeje k jeho pritvrdeniu, má moju podporu, ale musí to urobiť pod svojím menom. To je celé, čo ho čaká v tejto tortúre. Predpokladám, že zákon nebude spolitizovaný a že prejde týmto parlamentom s drvivou väčšinou. Hovorím to ako abstinujúci fajčiar, člen piatej kolóny, čím sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Miššíkovi, ale on má zmysel pre reálie a vie, o čom teraz hovorím.
Takže požiadam vás o podporu a som rád, ak tí poslanci, ktorí vystúpili, vystúpia s pritvrdzujúcimi podmienkami bez vymožiteľnosti práva, ktorý je problém právneho systému a nie problém zákona o ochrane fajčiarov.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Na zdravie, pán poslanec. Na dobré zdravie, áno. Pani Záborská. Pani Záborská nežiada vystúpiť v pozícii spravodajkyne. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 566. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 603.
Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Pála Csákyho, aby uviedol vládny návrh zákona.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Predkladaný vládny návrh zákona predstavuje ďalší významný krok smerom k posilňovaniu ľudských práv na Slovensku, upevňuje reálnu právnu ochranu proti diskriminácii poskytovanú všetkým občanom Slovenskej republiky vrátane príslušníkov rôznych menšín.
Návrh zákona výrazne posilňuje možnosť zaviesť objektívne kritériá v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ako aj v oblastiach sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a poskytovania tovarov a služieb. Samotný návrh zákona pozostáva zo všeobecnej časti, ktorá upravuje
1. formy diskriminácie,
2. oblasti, v ktorých sa diskriminácia zakazuje,
3. vymedzuje prípady prípustného rozdielneho zaobchádzania a
4. navrhuje postup pri domáhaní sa právnej ochrany vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Návrh tzv. antidiskriminačného zákona obsahuje aj návrh novely zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Novelizáciou sa jasne definuje pôsobnosť strediska pri monitorovaní dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a poskytovaní odbornej a právnej pomoci obetiam diskriminácie, ako aj subjektom, ktoré sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania.
Ďalšia časť návrhu zákona uvádza návrh noviel 19 zákonov, ktoré zjednocujú znenie platných zákonov s navrhovaným znením všeobecnej časti antidiskriminačného zákona. Antidiskriminačný zákon predstavuje aj plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii. Plne tak aproximujeme smernice č. 43 a 78 z roku 2000, ktoré sa Slovenská republika zaviazala zakomponovať do svojho právneho poriadku do 1. mája 2004. Prijatím zákona tak bude Slovenská republika pripravená plniť všetky záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii v oblasti boja proti diskriminácii.
Vážené dámy, vážení páni, návrh antidiskriminačného zákona, ktorý máte pred sebou, je výsledkom vyše trojročného sústredeného odborného úsilia, ako aj legislatívnych iniciatív zo strany vládnej koalície, ale aj z opozície. Dúfam a pevne verím, že zákon bude v Národnej rade prerokovaný v duchu vzácnej politickej zhody, ktorú sa podarilo dosiahnuť na úrovni vlády Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ďakujem vám za vašu pozornosť. Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Nagyovi. Pán Nagy, nech sa páči.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda k tlači 566.
Konštatujem, že návrh z formálnej a formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžaduje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá. Z doložky zlučiteľnosti a priloženej tabuľky zhody vyplýva, že stupeň zlučiteľnosti predloženého návrhu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie je úplná. V tejto súvislosti vyjadrujem svoju nádej, že počas parlamentného rokovania nebudú schválené také pozmeňujúce návrhy, kvôli ktorým sa stupeň zlučiteľnosti zníži a tým bude Slovenská republika nútená opakovane sa zaoberať transpozíciou príslušných smerníc spoločenstiev.
V dôvodovej správe sa konštatuje, že so zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu na činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva treba rátať až v roku 2005. Tu si dovolím vysloviť isté pochybnosti vzhľadom na stav, v akom sa pred konštituovaním novej správnej rady nachádzalo stredisko, ako aj vzhľadom na pohyblivú výšku štátnej dotácie určenej na prevádzku strediska, odvodenej od kurzu dolára, ktorý je momentálne, ako všetci vieme, veľmi nízky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Po diskusii v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 603 zo 16. februára 2004 navrhnem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor. Ako lehotu na prerokovanie navrhnem 23. apríl tohto roka vo výboroch a do 30. apríla v gestorskom výbore.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomu návrhu zákona a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, takže je tu teraz príležitosť na ústne podanie prihlášok do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Nagy, Beňová, pani Mušková. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy ústnou formou.
Pán poslanec Nagy, máte slovo ako prvý.
L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, začíname prerokúvať tlač, ktorú je možné hodnotiť z dvoch odlišných hľadísk. Jedno hľadisko vychádza z hodnotenia vnútroštátneho práva, teda z posudzovania toho, či ústavné právo nebyť diskriminovaný je alebo nie je na Slovensku efektívne vymožiteľné. Druhé hľadisko vychádza zo všeobecne akceptovanej skutočnosti, že právne akty Európskej únie, v tomto prípade konkrétne niektoré smernice, sú členské štáty povinné transformovať do svojho právneho poriadku.
Vo svojom vystúpení sa chcem zámerne vyhnúť otázkam koncepčného charakteru. Akceptujem, že pred sebou máme taký návrh, na akom sa politickí predstavitelia dokázali dohodnúť. Súčasne dúfam, že počas tejto diskusie sa ani ďalší poslanci nebudú snažiť otvoriť opakovane také otázky, ktoré sú založené iba na ideologických premisách a ignorujú celosvetové skúsenosti z aplikácie zákazu diskriminácie a prax demokratických krajín, a tu by som rád podčiarkol, že najdlhšiu prax vrátane množstva súdnych rozhodnutí majú štáty ako Veľká Británia, Spojené štáty americké či Austrália, ktoré azda ani naši novinári nechcú označiť za presadzovateľov kultúrneho marxizmu.
Iba na ilustráciu uvediem prípad Spojených štátov amerických, kde zákon o spravodlivom bývaní sa až na niektoré presne stanovené výnimky vzťahuje v prípade predaja a prenájmu bytov a domov, pokiaľ ide o zákaz diskriminácie, aj na súkromných majiteľov. Rovnako to platí aj pre Veľkú Britániu. Mohol by som vo vzťahu k pôsobnosti zákona uviesť aj taký prípad, keď príslušná komisia pre rovnosť na základe zákonného oprávnenia prešetrila zostavenie kandidátky jednej politickej strany do miestnych volieb a konštatovala, že jeden z členov strany nebol vybraný za kandidáta z dôvodov rasovej diskriminácie. Opäť nejde o niektorú zo škandinávskych krajín, ale o Veľkú Britániu, kde sa neobávajú zo straty občianskych slobôd z dôvodu širokej pôsobnosti komisie pre rasovú rovnosť.
Opakovane, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem zdôrazniť, že vyššie uvedené príklady chceli byť iba ilustráciou toho, že aj keby Slovensko aspoň v miernom rozsahu využilo možnosti uvedené v preambule smerníc, ktoré ideme transponovať, nevykročilo by cestou do neznáma či do sféry nejakého ľavicového sociálneho inžinierstva, ako sa domnievajú niektorí oponenti tohto návrhu zákona. Beriem však na vedomie, že vláda sa rozhodla iba pre splnenie minimálnych požiadaviek vyplývajúcich z predmetných smerníc Európskej únie.
Z tohto môjho stanoviska zároveň vyplýva, že v ďalšom legislatívnom procese nebudem presadzovať pozmeňujúce návrhy, ktoré by išli nad rámec návrhu, a to napriek tomu, že som osobne presvedčený, že bez niektorých inde bežných inštitútov, ako sú napr. prekladanie zamestnaneckých schém aspoň veľkými zamestnávateľmi, sila zákona bude podstatne znížená.
S podporou Európskej komisie a významných národných inštitúcií zriadených na boj proti diskriminácii počas uplynulého jeden a pol roka prebehli mnohé expertné rokovania, semináre, konferencie o výklade a implementácii antidiskriminačných smerníc. Na týchto stretnutiach boli vznesené mnohé otázky týkajúce sa najmä efektívneho výkonu novoprijímaných antidiskriminačných zákonov či novelizácií existujúcich zákonov v prípade početných západoeurópskych krajín, kde zákony o rovnosti príležitostí v rôznych oblastiach boli prijímané od začiatku 80. rokov. Môžem len ľutovať, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že na Slovensku miesto vecných diskusií o jednotlivých ustanoveniach zákona, o ich možnom fungovaní v praxi sa viac venovalo ideologickým sporom. Kvôli tomu zostali nezodpovedané mnohé otázky. Minimálne však jednu z nich považujem za takú závažnú, že už počas prvého čítania chcem požiadať navrhovateľa, aby odpoveď na ňu zvážil a výbory počas druhého čítania informoval o svojom stanovisku.
Ako vieme, prenesenie dôkazného bremena na žalovaného, pochopiteľne, nie je automatické. Žalobca najprv musí súdu predložiť dôkazy. Predstavme si však situáciu, keď niekto má podozrenie, že je diskriminovaný napr. z dôvodu pohlavia v zamestnaní, pokiaľ ide o odmeňovanie. Vieme, že platové záležitosti zamestnancov, najmä vo vyšších funkciách, nie sú všeobecne známe a navyše sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov. Ako bude môcť potom žalobca predostrieť prvotný dôkaz o diskriminácii, keď nemá žiadnu šancu dozvedieť sa o platových pomeroch svojich kolegov? Bez špeciálneho ustanovenia v tomto zákone to podľa mňa súčasné znenie zákona o ochrane osobných údajov vo vzťahu k súkromným zamestnávateľom nepripúšťa.
Ale podobnú otázku je možné položiť aj v prípade vyhodnocovania výberových konaní, dokonca aj v štátnej sfére, keďže ani zákon o štátnej službe, ani vyhláška Úradu pre štátnu službu o výberových konaniach nič nehovoria o tom, že by neúspešný uchádzač mohol nahliadnuť do podkladov, na základe ktorých bola za víťaza označená iná osoba. Dokonca výberová komisia nie je povinná oznámiť uchádzačom ani dôvody, na základe ktorých rozhodla v prospech či neprospech tej-ktorej osoby. Mimochodom, povinnosť odôvodnenia výsledkov výberových konaní sa v európskych inštitúciách zaviedla práve po zákroku európskeho ombudsmana. Všetci si vieme predstaviť ďalšie a ďalšie obdobné situácie.
Čo teda očakávam od navrhovateľa? Očakávam, aby v rozumnom čase zvážil túto otázku a buď povedal, že predložený text ponúka uspokojivú odpoveď, alebo aby sám prišiel s návrhom riešenia.
A ešte jedna poznámka na margo. Tento problém, o ktorom som hovoril, premyslene rieši aj nedávno prijatý bulharský zákon o ochrane pred diskrimináciou. Nevyhnutné teda bude vyjasniť aj procesný postup v prípade, že priama alebo nepriama diskriminácia sa dotkne veľkej skupiny občanov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v závere svojho krátkeho vystúpenia chcem ešte raz veľmi výrazne podčiarknuť, že v návrhu zákona, o ktorom dnes rokujeme, ide iba a len o spresnenie výkonu základného ľudského práva nebyť diskriminovaný, a preto podpora predloženého zákona by nemala byť problémom pre poslancov hlásiacich sa ku ktorejkoľvek časti ideového spektra - žiadny problém.
A ako záverečná poznámka k funkcii strediska Slovenského národného strediska pre ľudské práva v procese implementácie zákonov. To si musíme uvedomiť, vážené kolegyne a vážení kolegovia, že najčastejšími obeťami diskriminácie bývajú osoby patriace k najzranitelnejším vrstvám spoločnosti. Je teda veľmi nepravdepodobné, že práve takéto osoby bez odbornej pomoci by riskovali súdny proces. Napokon aj skúsenosti z bohatších štátov, napríklad z Belgicka, ukazujú, že dotiahnuť prípad diskriminácie pred súdmi v signifikantnom počte sa začalo dariť práve až po vytvorení inštitúcií, akým sa stane naše stredisko.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem vám za pozornosť a dúfam, že podporíte postúpenie predloženého návrhu do druhého čítania. Ďakujem pekne.