Středa 3. března 2004

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Ivanko. Nech sa páči, pán poslanec.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona rieši viaceré problémy, ktoré súvisia s uplatňovaním zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v praxi, aj otázku správy a prevádzkovania spoločných častí a zariadení domu, či už formou spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako právnickej osoby, alebo formou zabezpečenia správy domu zmluvou o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou. Ide teda o riešenie otázok súvisiacich so správou ich spoločného majetku, pretože s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne späté spoluvlastníctvo spoločných častí domu, zariadení domu, spoločenstva a pozemku podľa § 13 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Okrem práva a povinnosti zúčastňovať sa na správe domu majú právo a povinnosť rozhodovať najmä o spôsobe prevádzky, údržby a opráv predmetu svojho spoluvlastníctva. V praxi je to otázka uzavretia dlhodobých zmlúv o dodávke tepla, vody, plynu, poistenia, zabezpečovaní opráv výťahov, strechy a podobne.

Myslím si, že väčšina z nás má skúsenosti s uplatňovaním týchto otázok v praxi. Chcem len pripomenúť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v týchto prípadoch hospodárenia domu a správy domu rozhodujú vždy nadpolovičnou väčšinou prítomných podľa počtu bytov alebo nebytových priestorov v dome. Návrh zákona v tomto smere potvrdzuje v bode 16 doterajšiu platnú právnu úpravu v riešení rozhodovania o týchto otázkach.

Vážené kolegyne, kolegovia, považujem však za potrebné vás upozorniť, že návrh zákona upravuje aj otázku rozhodovania o nadstavbe alebo stavbe domu. Zmluva o stavbe alebo nadstavbe domu podľa § 21 zákona spôsobuje, že na jej základe sa menia spoluvlastnícke podiely doterajších spoluvlastníkov spoločných častí a spoločných zariadení domu, prípadne aj pozemku.

Návrh zákona v bode 16 v § 14 ods. 3 zakotvuje, že na takéto rozhodnutie stačí dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Väčšinový princíp však nie je možné použiť pri zmene alebo odňatí vlastníckeho práva. Väčšina podielových spoluvlastníkov nemôže odsúhlasiť zmenu spoluvlastníckeho podielu, teda jeho zníženie inému spoluvlastníkovi. Takéto riešenie nie je v súlade so základnými zásadami ochrany vlastníckeho práva zakotvenými nielen v Občianskom zákonníku alebo aj v Ústave Slovenskej republiky. Nikto nemôže odňať inému vlastnícke ani spoluvlastnícke právo okrem prípadov, ktoré sú zákonom vymedzené a upravené napríklad vyvlastnením podľa § 128 Občianskeho zákonníka. Tento názor zastávajú viacerí odborníci, ktorí existujúci problém navrhujú riešiť v nadväznosti na problematiku nadobúdania a straty vlastníckeho práva zakotvenými v Ústave Slovenskej republiky, v Občianskom zákonníku, ale aj v samotnom zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

S navrhovateľom zákona možno súhlasiť s tým, že doterajšie znenie zákona tento problém vyslovene nerieši a výslovná úprava by zrejme pomohla aplikačnej praxi, avšak nie na úkor ústavnosti. Argument, že na rozdiel od našej právnej úpravy česká právna úprava tento problém rieši spôsobom uvedeným v návrhu zákona, tiež neobstojí. Riešenie problému, ktoré spočíva v strate určitého spoluvlastníckeho podielu doterajších vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na spoločných častiach zariadenia domu, prípadne pozemku v prospech nových spoluvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa v dome stavbou alebo nadstavbou vytvoria bez ich súhlasu, možno považovať za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva len v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona a za primeranú náhradu. Atribút verejného záujmu a atribút primeranej náhrady nie je v riešení obsiahnutom v návrhu zákona zohľadnený. Primeraná náhrada nie je tá, o ktorej rozhodne dvojtretinová väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rovnako poukazujem aj na rozpor s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to v článku 1, ktorý zakotvuje ochranu majetku. Nerešpektovanie týchto zakotvených princípov vyvoláva hrozbu do budúcnosti nielen konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ale aj na Európskom súde pre ľudské práva.

Vážené kolegyne, kolegovia, ak máme záujem prijímať zákony, ktoré nie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ak si ctíme slobodnú voľbu vlastníka nakladať so svojím vlastníctvom, ak máme záujem budovať spoločnosť, v ktorej silnejší nepotlačí práva slabšieho, ak máme záujem na rovnakých právach pre každého, tak pevne verím, že tento návrh zákona v podobe, akej je predložený, nepodporíme. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, § 14 skutočne spôsobuje problémy. Je v rozpore podľa môjho názoru s článkom 20 ústavy, kde sa uvádza: "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah i ochranu." Vážení, zdôrazňujem, má rovnakú ochranu. To znamená, že vlastnícke právo musí byť chránené a nemôže byť prebité ostatnými vlastníkmi. Táto možnosť sa síce v práve vyskytuje, ale len tam, kde sú zákonom stanovené povinnosti vlastníkom, čo vyplýva z článku 20 ods. 3, ktorý hovorí v prvej vete, že "vlastnícke právo zaväzuje". Pokiaľ ide o záväzky napríklad s udržaním nehnuteľnosti jej obnovou, jej ochranou fasády alebo podobnými povinnosťami, tam je možné, aby pri spoluvlastníctve väčšia časť alebo spoluvlastník, ktorý plní túto povinnosť, mohol zaviazať, resp. zákon mohol zaviazať aj ďalších spoluvlastníkov. Ale opakujem, len v prípadoch článku 20 ods. 3 ústavy. A tu nejde o povinnosti ochrany vlastníctva, ale tu ide o veci, ktoré sú v prospech tretích osôb, kde tento odsek ústavy podľa môjho názoru nemožno použiť a bude veľmi diskutabilné, či po schválení tejto novely nie je... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nikto viac nie je prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pri všetkej úcte nemôžem súhlasiť s názormi, ktoré tu boli prezentované, ale samozrejme s tým, že konečný názor na to, či niečo je ústavné, alebo nie je, musí dať Ústavný súd. Chcem však podotknúť, že tento návrh zákona prešiel Legislatívnou radou, kde sedia právnici, ktorých právne názory si ja vážim, a podľa ich názoru to problém nie je.

Chcem podotknúť, že ten problém je aj rýdzo praktický a jednoducho navrhuje sa to riešiť tak preto, aby bolo možné riešiť niektoré veci, ktoré, ak by sa vyžadoval úplný konsenzus a 100-percentná zhoda, asi by to možné nebolo, alebo vo väčšine prípadov by to možné nebolo. Chcem upozorniť, že ten problém zneužitia tohto inštitútu je riešený v odseku 4 § 14, kde sa hovorí, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol.

Ďalej k tej výhrade, ktorú hovorila pani poslankyňa Navrátilová ohľadne toho, že uzavretím zmluvy môžu byť poverení alebo zmluvu môžu uzavrieť aj správcovia alebo zástupcovia spoločenstva, treba však vedieť, že je tam jasne napísané v § 22 ods. 2, že to musí byť poverený správca alebo zástupca spoločenstva a poverený vlastníkmi. Teda len vtedy, ak vlastníci ho poveria, môže takúto zmluvu uzavrieť. Takže nepovažujem to za problém.

Samozrejme, nevylučujem, že môžu vzniknúť rôzne názory na to, či to protiústavné je, alebo nie je, ale v tomto zmysle by verdikt mal dať Ústavný súd. Myslím si, že by nebolo rozumné kvôli takémuto spornému názoru na to, či niečo je, alebo nie je protiústavné, tento zákon zastaviť. Pretože tento zákon rieši konkrétne problémy. Rieši problémy, ktoré sa nahromadili pri správe bytov, a myslím si, zastavenie tohto zákona, resp. jeho neposunutie do druhého čítania by v žiadnom prípade veci nepomohlo a myslím si, že tento zákon sa týka naozaj státisícov, miliónov ľudí, ktorí bývajú v obytných domoch, ktoré prešli do vlastníctva týchto ľudí, a kde existuje potreba presnejšieho vymedzenia týchto ustanovení, ktoré zákon dáva.

Takže chcem vás požiadať, aby ste podporili tento návrh zákona a jeho prechod do druhého čítania. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz má slovo spravodajkyňa pani Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja by som len chcela zareagovať na rozpravu. Všetky tri vystúpenia sa vlastne dotkli jedného problému. Mňa len trošku mrzí, že tento zákon prebrala aj stála komisia pre bývanie pri sociálnom výbore a pani poslankyňa Navrátilová tam bola prítomná a mohli sme si tento problém bližšie aj tam rozdiskutovať. Žiaľ, vôbec ho tam nenaniesla, ale, samozrejme, je jej legitímnym právom aj každého poslanca je vystúpiť v rozprave k tomuto problému.

Osobne si myslím, že prikláňam sa k tvrdeniu pána ministra, že o takejto veci, ak je niečo protiústavné, by mal rozhodnúť Ústavný súd, a neprikláňam sa k tomu, aby sme zastavili tento návrh zákona už v prvom čítaní.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ukončili sme rozpravu, vystúpenia spravodajcu, navrhovateľa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 550. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 580.

Prosím teraz ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Prokopoviča, aby návrh zákona uviedol.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, na prvé čítanie.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 28. januára 2004 a prijala k nemu uznesenie č. 70. Cieľom navrhovanej právnej úpravy, ktorá vyplynula z Poštovej politiky do roku 2004, je transformácia štátneho podniku Slovenská pošta na akciovú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Tento zákon špecificky rieši otázku zakladateľa akciovej spoločnosti, ktorým je štát zo zákona zastúpený ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Zákon upravuje odchylne od Obchodného zákonníka niektoré podmienky súvisiace so založením akciovej spoločnosti a tiež vylučuje použitie niektorých ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré by mohli komplikovať založenie akciovej spoločnosti a vykonávanie jej základnej činnosti, ktorou je poskytovanie univerzálnej poštovej služby.

Navrhovaná právna úprava nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať dosah ani na verejné financie.

Chcel by som ešte raz zdôrazniť, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že skutočne v tomto kroku ide iba o transformáciu štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Nejde tu o žiadnu privatizáciu, nejde tu o žiadny prenájom, a teda ešte raz si vás dovolím požiadať a poprosiť o posunutie do druhého čítania. Osobne chcem prísť v druhom čítaní ako na komisiu, tak na Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, prerokovať, vysvetliť tento návrh zákona. Ešte raz podotýkam, nejde v tomto návrhu zákona o privatizáciu.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Jasovskému.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 293 z 19. februára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ, zjednotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a vplyv na štátny rozpočet, kde chcem poznamenať, že zákon nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie ani v práve Európskych spoločenstiev. Treba konštatovať, že problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, Screeningu ani Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. februára 2004 č. 580 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa zároveň ako spravodajca hlásim. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné žiadosti som nedostal žiadne. Otváram možnosť podania ústnych prihlášok. Hlási sa pán poslanec Vážny. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Pán Vážny, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Musím sa ospravedlniť. Pán spravodajca má prednosť.

Nech sa páči, pán poslanec Jasovský, v rozprave.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, musím konštatovať, pán minister, že reagujete veľmi dobre na snahy opozície odvolávať postupne jednotlivých ministrov, pretože o chvíľočku vás ako ministra nebude možné odvolať, pretože o chvíľočku ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nebude existovať.

SAD-ky sú v podstate predané, na diaľnice chcete zriadiť spoločnosť, lietadlá sú predané, námorné lode sú predané, železnice budú sprivatizované do polovice budúceho roka. Chcete dopredať 49 % Slovenských telekomunikácií a nakoniec je tu zámer na transformáciu Slovenskej pošty, ale s cieľom privatizovať Slovenskú poštu. Je to teda chytré, pretože na ministerstve vlastne nič nezostane. A nakoniec aj diaľničná spoločnosť, ktorá tu bude existovať a na ktorú robíte dnes neúspešný výber pre poradcu, pre vznik a možnosť vstupu iného kapitálu do výstavby diaľnic, to znamená, aj možnosť rozhodovania o diaľničnej sieti dávate do rúk iným spoločnostiam.

Dovolím si len pripomenúť, pán minister, keď ste aj vy ako poslanec sedeli v Národnej rade, upozorňoval som na to, že mesto Banská Bystrica ponúkalo automobilke so sídlom v Bratislave otvorenie pobočky v Banskej Bystrici. Odpoveď tej automobilky bola, že nie ste schopní zabezpečiť, aby súčiastky vyrobené v Banskej Bystrici bolo možné montovať v Bratislave do dvoch hodín. Dnes príde na Slovensko Hyundai a donúti vás stavať diaľnice, ktoré už mohli byť dokončené a vôbec sme nemuseli čakať toľko rokov. Ale to, čo povedal vtedy opozičný poslanec, pravdou nie je, to, čo vám povie Hyundai, to okamžite reagujete. Sám budem zvedavý, ako bude pokračovať výstavba diaľničnej siete v smere na Banskú Bystricu, keďže predchádzajúca vláda dokázala zlikvidovať uznesenie, v ktorom sme mali zabezpečenú výstavbu diaľnice až po Banskú Bystricu.

Zlé jazyky hovoria, pán minister, že aj z toho dôvodu nemôžete byť odvolaný z funkcie ministra, že budete končiť vlastne v ministerstve ako takom aj z toho dôvodu, že na vašej chodbe už nie sú priestory na fotografie ďalších ministrov. Počas fungovania vašej vlády ste už štvrtý minister, ktorý na tomto ministerstve sedí, a tých fotografií tam značne pribudlo. Neviem, či urobil dobre pán minister Mikloš, ktorý sa tam tiež dal vyvesiť vo svojej fotografii, dal sa vyvesiť za ministrov, ako je Palacka, ako je Macejko, ktorí boli odvolaní. Nechcem nič nejako prorokovať, ale tá fotografia tam o niečom hovorí.

Vážený pán minister, predložený návrh zákona vytvára, síce je pravdou, právne podmienky na transformáciu Slovenskej pošty na akciovú spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou. Takýto postup, musím konštatovať, je v súlade s trendom vývoja tak v štátoch Európskej únie, ako aj vo svete. V priebehu uplynulých desiatich rokov došlo postupne k transformácii poštových operátorov, ktorí poskytujú poštové služby v rámci univerzálnej služby v štátoch Európskej únie, avšak s výnimkou dvoch operátorov v Nemecku a Holandsku. Vo všetkých ostatných štátoch Európskej únie sú akcie poštových akciových spoločností vlastnené štátom, podčiarkujem, vlastnené štátom. Obdobne je to aj inde vo svete.

Pokiaľ však ide o právnu formu poštových operátorov, ktorí poskytujú univerzálnu službu v kandidátskych a prístupových štátoch, niektoré sú akciovými spoločnosťami so stopercentnou majetkovou účasťou štátu a iné štátnymi podnikmi, ako je dnes aj Slovenská pošta, s predpokladanou transformáciou na akciovú spoločnosť vlastnenú štátom. To znamená, ešte raz podčiarknem, že niektoré fungujú v pozícii štátnych podnikov. Výnimkou medzi budúcimi členskými štátmi Európskej únie je Malta, kde štát vlastní 65 % akcií spoločnosti a 35 % vlastní novozélandská spoločnosť, ktorá je však dcérskou spoločnosťou novozélandskej pošty.

Pokiaľ ide o európske príklady pôšt, pri ktorých došlo k predaju akcií, menšinový podiel zostal v rukách štátu len v Holandsku, a to v spoločnosti TPG, TNT, Post Group, ktorej dcérskymi spoločnosťami sú spoločnosti, ktoré takisto vlastnia akcie holandskej pošty. V Nemecku si však štát ponechal väčšinový podiel akcií, pričom 6 % akcií však predstavujú akcie zamestnanecké.

Pokiaľ ide o mimoeurópske príklady právnej formy poštových operátorov s rovnakým poslaním ako Slovenská pošta, aj tieto prechádzajú v závislosti od miestnych podmienok postupne transformáciou na akciové spoločnosti, avšak štát zostáva stopercentným vlastníkom akcií. Výnimky sú len ojedinelé. Napríklad Singapur. Pokiaľ ide o príklad Nového Zélandu, už v prípade maltskej pošty, tak ako som hovoril, tá spomínaná spoločnosť, ktorá vlastní menšinový balík akcií, je dcérskou spoločnosťou vlastnenej firmou New Zeland.

Z uvedených faktov vyplýva, že privatizácia poštových operátorov, ktorí zabezpečujú poskytovanie univerzálnej služby a prevádzkujú verejnú poštovú sieť, je len ojedinelá, ako o tom svedčia príklady z Nemecka, Holandska. Čiastočná privatizácia ich verejných poštových operátorov však smerovala skôr k posilneniu ich expanzie, k získavaniu majetku podnikov poskytujúcich napríklad expresné a kuriérske služby, čoho príkladom sú napríklad firmy DHL a TNT.

Hovoriť o privatizácii Slovenskej pošty nad rámec jej transformácie na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu v tejto súvislosti sa javí viac ako predčasné, najmä keď nie je v európskom kontexte dokončený proces liberalizácie poštových služieb, ktorý prebieha postupne v súlade s ustanoveniami o poštovej výhrade v príslušných smerniciach Európskeho parlamentu a Rady o poštových službách. Slovenská pošta je totiž držiteľom poštovej licencie na poskytovanie univerzálnej služby a súčasne má poštovú výhradu na kompenzovanie neprimeraného finančného bremena, ktoré vyplýva z poskytovania univerzálnej poštovej služby. Po zrušení poštovej výhrady, ktoré sa očakáva po roku 2009, by malo dôjsť k úplnému otvoreniu trhu poštových služieb, čo si však vyžiada aj významný zásah do zákona o poštových službách. Bude potrebné vytvoriť mechanizmus na zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme, pokiaľ ide o poskytovanie univerzálnej poštovej služby. Túto bude musieť vždy zabezpečiť štát. Prípadná predčasná privatizácia by teda mohla ohroziť možnosti štátu zabezpečiť poskytovanie univerzálnej poštovej služby, a teda aj verejný záujem.

Nie som celkom presvedčený, že je správny názor vedenia Slovenskej pošty, ktorý hovorí o tom, že bez zahraničia Slovenská pošta nemôže existovať. Nie som presvedčený, že Slovenské telekomunikácie tým, že získali 51-percentného strategického partnera dospeli k vrcholu svojho rastu, ak zoberiem len počet pracovníkov, kde zo 16-tisíc došlo k poklesu na prakticky 6-tisíc pracovníkov, obávam sa, aby podobný trend nenastal aj v Slovenskej pošte a môže to súvisieť, samozrejme, aj s poskytovaním kvality, kde táto môže značne poklesnúť.

Viem, že je záujem nemeckej pošty Deutsche Post vstúpiť do Slovenskej pošty, takisto rakúskej pošty, vedenie Slovenskej pošty rokuje však aj so švajčiarskou poštou. V zákone, bohužiaľ, pán minister, nie je poistka majority štátu a to je teda to, čo ma oprávňuje, aby som tu vyslovoval určité obavy.

Pán generálny riaditeľ Slovenskej pošty hovoril, že bude rušiť 600 pôšt, 600 neproduktívnych pôšt, uvažuje, že zruší 200 pôšt ročne. Upozorňujem, že ak máme zhruba 200 pracovných dní v priebehu jedného roka, tento regulačný úrad nedokáže prejsť týchto 200 pôšt a zabezpečiť tak, ako má poskytovanú kvalitu služieb, pretože musel by urobiť jednu poštu denne. Dokážu urobiť najviac 2 v priebehu týždňa.

Chcem povedať, že v roku 2003 bolo transformovaných už 27 poštových úradov na takzvanú poštu partner. Tu však treba povedať, že ak pošta partner skončí a táto pošta prestane poskytovať svoje služby, bude to pre Slovenskú poštu veľmi nepríjemné. Slovenská pošta dnes platí zhruba 10-tisíc korún za prenájom alebo za poskytovanie služby poštou partner a tu treba konštatovať, že efekt je približne 4-5-tisíc korún. To znamená, tieto služby sú dnes stratové a Slovenská pošta na ne dopláca. To znamená, že môže transformovať niekoľko pôšt postupne a poskytovať poštové služby napríklad na obecných úradoch, ale myslím si, že sústo 600 pôšt je príliš veľké. Obávam sa, že snaha vedenia Slovenskej pošty dnes prepúšťať pracovníkov a tým zvyšovať mieru zisku je veľmi jednoduchá. Je to to najjednoduchšie, čo je možné urobiť. Ja by som si viacej cenil snahu vedenia, ktoré by našlo také činnosti, ktoré by Slovenskej pošte s tým počtom pracovníkov a s tou sieťou, ktorú dnes má, mohlo pomôcť realizovať vyšší zisk.

Pôvodne v zámere tohto zákona bol uvedený strategický záujem štátu. To znamená, pošta mala mať osobitné postavenie, ale myslím si, že zmenou zákona najmä o veľkej privatizácii toto už nie je pravdou. Ale viem, že v prvej verzii zákona bola podmienka, že 51 % akcií ostane vo vlastníctve štátu. Nešťastným zásahom odborárskych organizácií toto ustanovenie vypadlo a dnes v zákone nič podobné nie je. Obávam sa, aby nenastala podobná situácia, ako som už spomínal, ako v Slovenských telekomunikáciách.

Viem, že na slovenské trhy majú záujem sa presadzovať krajiny ako napríklad okrem spomínaného Rakúska, Nemecka aj Slovinsko, Chorvátsko a podobne. Treba povedať, že Slovenská pošta naozaj má určitý nadpriemer v počte poštových úradov, ale ten nadpriemer je veľmi, veľmi nízky. Obávam sa, že otázka automatizácie v Slovenskej pošte je takisto veľmi podcenená. Skôr by som bol rád, keby Slovenská pošta išla cestou zvyšovania automatizácie a následne prirodzené uvoľňovanie pracovníkov Slovenskej pošty, ale nie ten zámer, o ktorom sa hovorí, že hneď 10 % uvoľniť, čo predstavuje prakticky 2 000 pracovníkov. Neviem, aké stanovisko k tomuto problému zaujmú príslušné odborové zväzy.

Chcem konštatovať, že počet automatizovaných pôšt je veľmi nízky na Slovenskej pošte. Ak v časoch nášho fungovania bolo približne 200 pôšt automatizovaných, dnes je to číslo len 240. Ten postup je veľmi, veľmi, veľmi nízky.

Treba povedať, že v krajinách Európskej únie, tak ako som hovoril, je množstvo transformovaných pôšt, ale napríklad francúzska pošta vôbec nezačala s transformáciou a niektoré sú ešte, ako som spomínal, aj v pozícii štátnych podnikov. Neviem, prečo musí byť zisk Slovenskej pošty, ktoré deklaruje vedenie, získaný znižovaním stavu pracovníkov pol miliardy korún. Obávam sa, že je to zbytočne veľké číslo, a myslím si, že je to nie dobré riešenie z hľadiska prepúšťania pracovníkov.

Chcem konštatovať, že Slovenská pošta je pomerne lukratívnym podnikom, jej obrat je 7 mld. korún. Nový investor však po získaní akcií Slovenskej pošty bude môcť odpredať lukratívnu časť majetku alebo bude môcť s ním ináč narábať. Obávam sa, že otázka siete podobne ako dnes monopol slovenského Telecomu, už nie Slovenských telekomunikácií, takýto problém môže nastať aj v Slovenskej pošte, a preto v druhom čítaní budem predkladať pozmeňujúci návrh do výboru, ktorý bude hovoriť o určitom prioritnom investičnom majetku, ktorý by sa nemohol dostať do privatizácie tak, aby Slovenská pošta mohla alebo iný operátor na sieti Slovenskej pošty mohol poskytovať najmä základnú univerzálnu službu.

Chcel som povedať v tomto zákone alebo v mojom vystúpení, že sa domnievam, že transformácia Slovenskej pošty je potrebná. Netvrdím, že je nevyhnutná, ale obávam sa následnej možnosti privatizácie, a preto sa budem snažiť vo výbore, aby táto otázka bola určitým spôsobom doplnením zákona blokovaná.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Vážny.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, sa uvádza, že účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky na transformáciu Slovenskej pošty, štátny podnik, na Slovenskú poštu, akciovú spoločnosť, so 100-percentnou účasťou štátu, čo je podľa mňa v poriadku. Avšak dôvodová správa o následnej privatizácii "taktne" mlčí (taktne myslím v úvodzovkách) a toto je hlavný problém predkladaného zákona.

Keď zacitujem komentár k § 14: "Predmetné ustanovenie upravuje postup pri prípadnej následnej privatizácii akciovej spoločnosti, resp. pri predaji akcií spoločnosti vo vlastníctve štátu. V takomto prípade zavádza opäť pôsobnosť zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších právnych predpisov, nakoľko sa už bude jednať o prevod vlastníctva štátu na inú fyzickú alebo právnickú osobu." Čiže toľko citácia z predkladaného návrhu zákona z jeho dôvodovej správy a komentára k nej.

V prípade, že by bol takýto právny predpis schválený, môže byť Slovenská pošta, akciová spoločnosť, podľa § 14 privatizovaná na slovenský spôsob, t. j. určite sa nájde "spriaznený" záujemca, ktorý po privatizácii rozpredá lukratívny majetok Slovenskej pošty a pod rúškom optimalizácie a ekonomického prístupu ho označí za prebytočný a podľa jednoduchej matematiky získa predajom najmä nehnuteľností za trhové ceny kapitál vložený do privatizácie späť. Takto zdecimovaná Slovenská pošta stratí svoju marketingovú, ale aj komerčnú hodnotu a tou je široká sieť pôšt.

Nechcem, aby privatizácia bola strašiak. Nechcem reagovať tak, že vy ostatní si budete myslieť, že slovo privatizácia je pre nášho predsedu, pre mňa alebo pre Smer to, čo je červené súkno pre býka v aréne, ale faktom ostáva, že privatizácia na slovenský spôsob ani zďaleka nespĺňa svoj základný cieľ a tým je zlepšenie funkčnosti hospodárenia a zefektívnenie činnosti, vytvorenie konkurencieschopnosti podniku a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.

Základným problémom tohto zákona je, že je účelovým nástrojom na získanie majetku a že nezavádza dostatočné kontrolné mechanizmy štátu a v prípade jeho aplikácie rozbije dosiaľ funkčný systém poskytovania poštových služieb na Slovensku.

Za skreslené považujem aj vyjadrenia, ktoré dosiaľ odzneli, že v Európe silnie trend prevádzky poštových služieb prostredníctvom prenájmu súkromným firmám. Iba Holandsko a Nemecko totiž majú v nich súkromný podiel. Všetky ostatné krajiny v Európe majú 100-percentný podiel štátu.

Za nevyhnutné najskôr z úrovne Slovenskej pošty a samozrejme v spolupráci s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií je potrebné vypracovať a schváliť solídnu koncepciu a stratégiu Slovenskej pošty do budúcnosti s cieľom zavádzania nových produktov a činností, aby sa zachovala súčasná sieť pôšt, ktorých je cca 1 600, a zamestnanosť, v ktorej je cca 17-tisíc zamestnancov. Nie je problém, keď niečo nejde optimálne, prepustiť zamestnancov, avízované prepúšťanie je cca 10 %, to znamená cca 1 700 pracovníkov. Nie je problém, keď niečo nejde optimálne, zdecimovať sieť pôšt, spustiť predaj lukratívneho majetku. Ale oveľa vyšší rating by si u mňa Slovenská pošta získala, ak by hľadala a našla nové produkty a činnosti, ďalšie zdroje aktivít s cieľom udržania zamestnanosti, ale aj siete pôšt.

Ďalší problém súvisiaci s privatizáciou Slovenskej pošty vidím aj v tom, že vo svete je bežný štandard pripájania sa konkurencie na existujúcu poštovú sieť. Veď aj Slovenská republika sa zaviazala po vstupe do Európskej únie postupne liberalizovať svoj poštový trh. Tým, že sa štát zbaví svojho majetku, svojej poštovej siete, stratí svoj dôležitý nástroj na rozumné diktovanie poštovej politiky, svoj dôležitý nástroj na reguláciu trhu poštových služieb a taktiež záväzky Slovenska voči Európskej únii, súvisiace s liberalizáciou poštového trhu, sa stanú nesplniteľnými, resp. noví poštoví operátori si budú musieť vytvoriť svoje nové poštové siete, čím sa poštové služby viacnásobne predražia.

Vážení kolegovia, na základe tých skutočností a problémov, ktoré som uviedol, a v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik (tlač 550), navrhovateľovi zákona na dopracovanie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Burian, potom pán poslanec Rusnák. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Zapnite mikrofón pánovi Burianovi.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Mám len dve faktické poznámky. Prvá faktická poznámka je, že súhlasím s predrečníkmi v tom, že tá privatizácia je explicitne daná v tomto zákone, a ja vlastne sa chcem len zamýšľať nad tým, ak by platili slová pána ministra, tak potom nechápem, prečo v § 14 sa vôbec objavuje to znenie, ktoré tam je na prevod majetku účasti štátu, "na podnikanie akciovej spoločnosti sa vzťahuje osobitný zákon a to je zákon č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby". Pokiaľ si dobré pamätám i v minulom roku práve bola schválená možnosť doprivatizácie a privatizácie strategických podnikov, takže nevidím vôbec dôvod na to, aby sa do tohto zákona explicitne dával tento § 14.

A druhá taká faktická poznámka. Nechápem, prečo akciová spoločnosť vytvára pri svojom založení rezervný fond vo výške jedného percenta. Zvyklosťou je minimálne vo výške 5 % a doplnenie ďalšieho alebo doplnenie ďalších súm zo zisku na doplnenie vyššieho rezervného fondu.

Takže rád by som akože počul odpoveď na tieto otázky. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení poslanci, máme pred sebou zákon, ktorý hovorí o transformácii Slovenskej pošty. Čiže to je jeho obsah. Ja nevidím dôvod, aby sme takýto návrh zákona vracali na prepracovanie, ale skôr vidím dôvod na odbornú diskusiu v hospodárskom výbore, na ktorú som ako jeho predseda pripravený, a veľmi si vážim stanovisko pána spravodajcu, ktorý hovoril o tom, že treba ten zákon v druhom čítaní a hovoriť o ňom ďalej. O spôsobe privatizácie takisto. Veď bude vytvorený dostatočný priestor, aby sme hovorili o tom, aby bola dobrá.

Takže zastaviť transformáciu je návrat späť. Takéto kroky by sme nemali podporovať, ale ja rešpektujem, že v pléne poslanci vystupujú ako zástupcovia politických strán. Takže to rešpektujem, ale vás ostatných chcem poprosiť o to, aby sme nepodľahli inému ako odbornému pohľadu na odborný zákon, ktorý je dobrý, a ja ho v každom prípade podporujem do druhého čítania. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážení páni ministri, pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja skutočne len veľmi krátko chcem reagovať na dvoch kolegov poslancov, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto bodu.

Beriem to skutočne, musím na úvod povedať, že beriem to ako klasické vystúpenie opozičných poslancov, ktorí asi, vyplýva to z toho, že sú opoziční poslanci, že musia nesúhlasiť so všetkým, čo predloží koaličná vláda, pretože v tých argumentoch, ktoré tu boli, okrem toho "strachu" z možnej privatizácie som nepočul jeden jediný argument k vecnej stránke tohto zákona, k vecnej stránke, teda k transformácii štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť. To chcem zdôrazniť.

Všetky ostatné veci, ktoré tu boli povedané, sú vecného charakteru, je možné o nich debatovať v druhom čítaní, je možné aj možno zlepšiť tento zákon, ale nie sú to vecné veci, ktoré by bránili alebo ktoré by boli proti posunutiu tohto zákona do druhého čítania, proti jeho schváleniu.

Ale len niekoľko poznámok. Pán kolega Jasovský povedal trošku úsmevne, ja to aj takto beriem, že o chvíľu nebudem minister, lebo nebudem mať čo predávať, železnice údajne predávame, tak asi má lepšie informácie ako ja, pretože viem, že Železnice Slovenskej republiky nemôžu byť predané, to je infraštruktúra, ktorú bude mať podnik Železníc Slovenskej republiky stále. Čo sa týka Železničnej spoločnosti, pripravujeme rôzne varianty, analyzujeme, máme poradenskú firmu, ktorá nám analyzuje, aký chod Železničnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje osobnú a nákladnú dopravu, bude najlepší. Či chceme, aby sme z peňazí daňových poplatníkov stále dotovali dopravu, stále tam vrážali len preto, aby sme mali akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu a aby sme tam stále len pumpovali peniaze?

Čo sa týka diaľnic, myslím si, že model, ktorý bol schválený vo vláde a podľa ktorého postupujeme, značne urýchli výstavbu diaľnic. Podľa modelu, ktorý tu bol doteraz a týka sa to aj predchádzajúcej vlády, ktorá tu predtým bola, pred rokom 1998, by sme diaľnice ukončili v roku 2017. My ich chceme ukončiť do roku 2009, maximálne 2010. Je to chyba? Je to dôvod na kritiku? Takže vyčkajme si trošku na dosah tých opatrení, nekritizujme niečo len preto, že sa to robí ináč, ako sa to robilo za nás.

A čo sa týka pošty, no, hovoril som už pred chvíľou, že niekto sa tu hrá aj na jasnovidcov, vy už teraz viete, že sa ide privatizovať, a ja o tom neviem. Viem o tom, že ideme transformovať, viem o tom, že sú rôzne formy vo svete. A ak už niekto vie, tak čosi za tým potom aj z jeho strany musí byť.

Chcem ešte podotknúť, to nie je zákon o privatizácii, to je zákon o transformácii. Uznesenie vlády, ktorým sa rozpracúva programové vyhlásenie vlády, mi ukladá postupne štátne podniky transformovať na obchodné spoločnosti, čiže ja nič iné nerobím, len plním toto uznesenie.

Ešte jednu takú poznámku k tomu, čo hovoril pán Vážny. Nie je problém znížiť počet pracovníkov, nie je problém redukovať počet stredísk - no je to problém. Vy hovoríte, že nie je problém takýmto spôsobom dostávať sa k zisku v podniku, vieme, že pošta bola stratová, teraz posledné dva roky sa dostáva do modrých čísiel, no je to problém, pán poslanec. Je to problém odvahy aj toho vrchného manažéra zistiť, kde tie rezervy v pošte sú, zistiť, prečo tá strata bola, to je aj problém zníženia počtu pracovníkov, aj problém redukcie, možno počtu stredísk a podobne.

Takže beriem aj túto diskusiu, ktorá tu bola, ja ju beriem ako akčnú, beriem ju ako progresívnu, pretože som presvedčený, že po posunutí zákona do druhého čítania budeme mať dostatok času aj v komisii pri výbore pre hospodárstvo, aj priamo vo výbore, aj spolu s obidvomi pánmi poslancami, ktorí diskutovali, prejsť tento zákon z vecnej stránky a prípadne urobiť takú podobu, aby bol čo najoptimálnejší.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, môžete vystúpiť teraz.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP