Druhý deň rokovania
22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. marca 2004 o 9.12 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.
Otváram druhý rokovací deň 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne a páni poslanci Irena Belohorská, Ján Dlhopolček, Karol Džupa, Miroslav Chovanec, Eduard Kolesár, Gustáv Krajči, Robert Nemcsics a Jozef Ševc.
Včera sme prerušili rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky pred prerokovaním ďalšieho vládneho návrhu zákona, ktorým je zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (Ruch v sále.)
Prosím, páni poslanci, aby ste sa upokojili. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste zaujali svoje miesto, ktoré vám je určené v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý, tam máte vaše miesto.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o ďalšom návrhu zákona, ktorého predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je minister spravodlivosti a podpredseda vlády Daniel Lipšic, o
zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 556. Návrh na jeho pridelenie na rokovanie výborom máte ako tlač 600.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic.
Pán minister, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pán predseda, pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Účelom predloženého návrhu zákona je vymedziť postavenie znalca, tlmočníka a prekladateľa, znaleckých a tlmočníckych ústavov s cieľom naplniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky a zabezpečiť tak právo každého jednotlivca na spravodlivý proces. Zároveň sa ním zabezpečuje výkon samotného ústavného práva jednotlivca na konanie v materinskom jazyku a na súdnu ochranu.
Navrhovaný zákon nielenže zotrváva na osvedčených pojmoch znalec a tlmočník, ale súčasne zavádza nový terminologický pojem prekladateľ, pričom kontinuálne nadväzuje na rad predchádzajúcich predpisov, ktoré v minulosti upravovali činnosť znalcov a tlmočníkov. Ide najmä o zákon č. 167/1949 Zb. o stálych prísažných znalcoch a tlmočníkoch, ďalej o zákon č. 47/1959 Zb. o úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov a v poslednom rade platný zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a súdnych tlmočníkoch.
Návrhom zákona sa upravujú statusové otázky a identifikačné znaky znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, definuje sa znalecká, tlmočnícka a prekladateľská činnosť, jej postavenie, rozsah a obsah pôsobnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone ich činností, zodpovednosť, inštitút dočasného pozastavenia výkonu znaleckej a tlmočníckej činnosti, ktorý je bežný v zákonoch upravujúcich statusové záležitosti, spôsob odmeňovania, kompetencie ministerstva spravodlivosti v oblasti organizácie, riadenia, výkonu a kontroly znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Takisto je upravená aj pôsobnosť znaleckých ústavov ako vrcholných vedeckých pracovísk... (Veľký ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále! Páni poslanci!
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: ... ktoré budú garantom odbornosti...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, už som vás dnes raz upozornil!
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: ... ktoré budú garantom odbornosti pri výkone znaleckej činnosti a v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti budú zabezpečovať vzdelávanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a iné úlohy potrebné na zabezpečenie kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti.
Ďakujem za pozornosť, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informovala Národnú radu o stanovisku ústavnoprávneho výboru k návrhu vlády k zákonu, ktorý práve prerokúvame. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 18. februára 2004 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 556. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Vládny návrh zákona patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Vládny návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nemá priame negatívne dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, naopak, očakáva sa príjem do štátneho rozpočtu vo výške minimálne 12 mil. korún zo správnych poplatkov. Nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na hospodárenie súkromnej sféry. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire odporúčané v prílohe prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu únie, tzv. Biela kniha. Problematika návrhu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 600 zo 16. februára 2004 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 23. apríla 2004 a v gestorskom výbore do 30. apríla 2004.
Skončila som, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k vládnemu návrhu zákona.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. (Ruch v sále.) Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, chcem sa preto opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a poprosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil
vládny návrh zákona o patentových zástupcoch,
ktorý prerokúvame ako tlač 563. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k vypracovaniu návrhu zákona pristúpila vláda po dôslednom preskúmaní opodstatnenosti existencie Komory patentových zástupcov na základe splnenia podmienok na zriadenie komory zákonom, ktoré vypracovalo ministerstvo spravodlivosti a schválila vláda.
Účelom predmetného návrhu je upraviť postavenie komory ako samosprávneho orgánu s právnou subjektivitou a zveriť jej funkcie, ktoré bude vykonávať v záujme štátu a ktoré nemôže vykonávať ako dobrovoľné združenie. Sem patrí napríklad vedenie registra domácich patentových zástupcov, vedenie obchodného registra zahraničných patentových zástupcov, vydávanie osvedčení, pozastavenie výkonu činností patentového zástupcu, vyškrtnutie z registra, disciplinárne konanie, dozor nad činnosťou komory, vydávanie stavovských predpisov a podobne. Navrhované usporiadanie Komory patentových zástupcov a vstup do nej plne kopíruje situáciu v Európskej únii, kde prístup k profesii európskeho patentového zástupcu je upravený Európskou patentovou dohodou a zahŕňa členstvo patentového zástupcu v Európskom patentovom inštitúte, ktorý je ekvivalentom Komory patentových zástupcov v Slovenskej republike.
Cieľom návrhu zákona je ďalej zdokonalenie a spresnenie niektorých ustanovení súčasnej právnej úpravy v oblasti poskytovania služieb patentových zástupcov a najmä potom zaradenie nových inštitútov, ktorých absencia je v súčasnosti dôvodom sťaženia uplatnenia doterajšej právnej úpravy v praxi. Vláda predloženou právnou úpravou pristupuje k harmonizácii s právom Európskej únie, konkrétne s článkami 39, 43 a 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Smernicou Rady o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelania v dĺžke trvania minimálne troch rokov a Smernicou Rady o druhom všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelávania a prípravy, ktorá doplnila prvú smernicu. Predloženým návrhom zákona dochádza k rekodifikácii zákonnej úpravy v súčasnosti upravenej zákonom č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu a poprosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výbore, ktorému bol určený.
Nech sa páči, pán poslanec.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 297 z 19. februára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o patentových zástupcoch (tlač 563). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ zákona, zhodnotenie jeho súladu s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vplyv na štátny rozpočet, pretože tento zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, upokojme sa!
Ľ. Vážny, poslanec: Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, z ktorých vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh právneho predpisu nepatrí medzi prioritné oblasti podľa Európskej dohody o pridružení. Svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, Screeningu ani Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Základným cieľom návrhu zákona je zdokonalenie a spresnenie niektorých vstávajúcich ustanovení a najmä potom zaradenie nových inštitútov, ktorých absencia je v súčasnosti dôvodom sťaženia uplatnenia doterajšej právnej úpravy v praxi, zároveň predkladaná novela rieši harmonizáciu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. februára 2004 č. 588 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 23. 4. 2004 a v gestorskom výbore do 30. 4. 2004.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem sa opýtať pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A poprosím pána ministra spravodlivosti, aby ako posledný zákon, ktorého poverila vláda predložiť Národnej rade, uviedol
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 559. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení sa predkladá v rámci legislatívnych návrhov súvisiacich s decentralizáciou verejnej správy ako iniciatívny materiál vlády posilňujúci transparentnosť legislatívneho procesu na úrovni územných samospráv, najmä umožnením vstupu verejnosti do tvorby všeobecne záväzných nariadení. Decentralizácia verejnej správy si vyžaduje vytvoriť účinný vnútorný kontrolný mechanizmus na oboch úrovniach územnej samosprávy, teda ako na úrovni obecnej, tak aj úrovni regionálnej, teda vyšších územných celkov. Dnes je vnútorná kontrola upravená príslušnými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a zákona o samospráve vyšších územných celkov len veľmi stručne a všeobecne. Predložený návrh zákona rieši:
Po prvé, jednotné a záväzné pravidlá kontrolnej činnosti v územnej samospráve.
Po druhé, postavenie hlavného kontrolóra, spôsob jeho ustanovovania do funkcie, spôsob a dôvody na jeho odvolanie, práva a povinnosti, platové podmienky, kvalifikačné a morálne predpoklady.
Po ďalšie, rieši vymedzenie osobnej a vecnej pôsobnosti hlavného kontrolóra, definuje konflikt záujmov a zavádza existenciu a upravuje postavenie útvaru hlavného kontrolóra.
Požiadavka na existenciu takéhoto zákona je vyvolaná už spomenutou nedostatočnou úpravou vnútornej kontroly v dnešnej legislatíve, pričom význam predloženej úpravy zvýrazňuje najmä presun majetku a financií značného rozsahu na územné samosprávy a s tým súvisiaca zodpovednosť voči občanom. Zavádza sa povinnosť nielen zriadiť funkciu hlavného kontrolóra, ale ho aj voliť. Otvára a upresňuje sa mechanizmus prihlasovania sa na funkciu hlavného kontrolóra, upresňuje sa mechanizmus priebehu jeho voľby a posilňuje sa jeho nezávislosť okrem iného aj pevne stanoveným mechanizmom na výpočet jeho platu.
Pokiaľ ide o ustanovenia súvisiace so vstupom verejnosti do legislatívneho procesu na úrovni územných samospráv, predložený návrh posilňuje mieru účasti verejnosti na verejnom živote s cieľom zabezpečiť čo najtransparentnejší výkon verejnej moci. Predložený návrh podobne, ako to robia Legislatívne pravidlá vlády, umožňuje verejnosti ovplyvniť výslednú podobu príslušným zastupiteľstvom prijímaného všeobecne záväzného nariadenia. Pre orgány územnej samosprávy stanovuje povinnosť zverejňovať návrhy všeobecne záväzných nariadení, reagovať na predkladané pripomienky, vyhodnocovať ich a za splnenia stanovených požiadaviek povinne umožniť zástupcom verejnosti vystúpiť na rokovaní zastupiteľstva.
Z dôvodov uvedených v úvodnom slove, keďže návrh zákona smeruje k lepšej kontrole a transparentnosti výkonu verejnej moci na úrovni územnej samosprávy, si vás dovoľujem požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o schválenie vládneho návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. (Ruch v sále.)
Páni kolegovia, trošku tichšie.
A poprosím teraz pána poslanca Mitríka, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru pre verejnú správu k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, predseda výboru pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súlade s rokovacím poriadkom.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a obsahuje v dôvodovej časti informácie, ktoré vyplývajú z rokovacieho poriadku.
Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.
Tak ako pán minister spomínal, doba si vyžiadala novelizáciu tohto zákona a zmenu postavenia hlavných kontrolórov na úrovni miest a obcí a jednak na úrovni vyšších územných celkov. Mám stanoviská jednak Asociácie hlavných kontrolórov miestnych samospráv, ako aj stanoviská Asociácie hlavných kontrolórov samosprávnych krajov. Sú síce v podstate diametrálne odlišné, ale pripomienkujú a povedal by som, dá sa povedať, že pre druhé čítanie vytvárajú rámec, aby zákon mohol byť ešte doplnený a skvalitnený.
Zdá sa mi, že pripomienky Asociácie hlavných kontrolórov miestnych samospráv sú adresné, ktoré bude možné zapracovať do uvedeného návrhu zákona. Sú tam v tomto zákone uvedené aj isté sporné ustanovenia, ktoré bude treba ešte právne analyzovať. Je tam ustanovenie, že kontrolu je možné vykonávať aj u právnických osôb, v ktorých má majetkovú účasť obec a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce. Bude treba zvážiť, či je možné, uvediem príklad, v akciovej spoločnosti, ktorá má svoje orgány predstavenstvo a dozornú radu, ešte posielať na kontrolu aj kontrolóra v prípade, že mesto má tam minoritnú účasť, že nie je majoritným akcionárom.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu a výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Národnej rade výbor pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa z pánov poslancov neprihlásil do rozpravy nik. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Antošová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila svoje stanovisko k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Moje stanovisko a názor bude stručný, ale dúfam, že jasný.
Na základe mojich informácií tento návrh zákona vznikol ako hybrid dvoch iných zákonov, ktoré sa však stretli v rámci pripomienkového konania so zásadnými výhradami. Ak je to pravda, tak musím konštatovať, ako už mnohokrát v minulosti, že spôsob legislatívnej práce súčasnej vlády je nekoncepčný, nesúci znaky, že návrhy právnych noriem sú tvorené pod rôznymi veľkými tlakmi, či už politických záujmov, lobingu záujmových skupín, či prosto časovej tiesne, čiže jedným slovom - je chaotický.
V tomto konkrétnom prípade sa zdá, že autori návrhu zase chceli obísť tých, ktorých sa návrh zákona najviac týka, čiže predstaviteľov miest a obcí. Nie je tajomstvom, že napríklad najpočetnejšia organizácia tohto druhu, čiže Združenie miest a obcí Slovenska, bude aj o tomto novom návrhu rokovať 8. marca tohto roku. Už dopredu avizujú, že vo svojom stanovisku sformulujú viaceré vážne výhrady. Aj z ich pohľadu sa javí jedným z najzávažnejších ustanovenie o volení hlavného kontrolóra na plný úväzok a najmä stanovenie jeho záväzného platu. Podľa môjho prepočtu, ak beriem za základ priemerný plat v národnom hospodárstve za prvé tri štvrťroky roku 2003, ktorý podľa Štatistického úradu predstavuje 13 757 Sk, tak potom plat hlavného kontrolóra v obci, podotýkam, v obci do 500 obyvateľov, by mal predstavovať zaokrúhlene 15 800 Sk. Ak zoberiem za základ výpočtu prognózovaný priemerný plat 14 400 korún za rok 2003, tak plat hlavného kontrolóra v takejto obci by mal byť minimálne 16 560 korún. To je však niekoľkonásobne viac, než má starosta takejto obce.
Jednou z otázok je, prečo by sa potom mal starosta uchádzať o miesto starostu? No ani to nie je tak celkom dôležité, ako najdôležitejšia otázka je - kde vlastne na to majú obce vziať finančné prostriedky v súčasnej mizérii? Tu sa totiž dostávame do oblasti obzvlášť neuralgickej pre súčasnú vládu a to je jej neujasnenosť zdrojov financií celkovo pre samosprávu a najmä pre ich nedostatočnosť napríklad pri podielových daniach, nesystematickom rušení poplatkov a iných.
Pritom, vážené dámy, vážení páni, chcem zdôrazniť, že z môjho vystúpenia naozaj nevyplýva neprajnosť a nežičlivosť, práve naopak. Za prácu treba plácu. Prekáža mi však, že uvedený návrh zákona a jeho ustanovenia sú vytrhnuté z kontextu. Na jednej strane má obec do 500 obyvateľov povinnosť platiť mesačne 16 000 Sk hlavnému kontrolórovi, na druhej strane nevie, kde na to vezme peniaze.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj pred mojím vystúpením pán spravodajca tiež avizoval mnoho zmien a pripomienok v uvedenom návrhu zákona. Aj z týchto dôvodov si dovoľujem navrhnúť, aby sa tento návrh zákona stiahol z rokovania a aby bol predložený až po dopracovaní pripomienok, ktoré stále prichádzajú, a to nielen zo spomínaného ZMOS-u.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová bola jediná a posledná prihlásená do rozpravy. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hopta.
Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení prítomní, ja si myslím, že to, čo uviedla pani poslankyňa Antošová, treba skutočne vnímať z hľadiska dosahov prijímaných zákonov do praxe. Obce sú práve subjektom, na ktoré presúvame veľké množstvo kompetencií, veľké množstvo úloh a finančné zabezpečenie nie je domyslené. Štát ho negarantuje a obce, nuž, chceli ste kompetenciu, tak ju máte, tak sa snažte a váš je problém, štát je pekný. Myslím, že prehnané takéto finančné nároky budú pociťovať najmä obce s menším počtom obyvateľov a nemožno takéto zákony robiť z pohľadu situácie hlavného mesta Slovenska a zastupiteľských orgánov v tomto meste. Preto si myslím, že vystúpenie pani poslankyne Antošovej treba podporiť, hovorila presne k veci, ktorá tlačí a ktorá je problémom v praxi. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som chcel tiež podporiť vystúpenie kolegyne Antošovej. Zároveň by som chcel požiadať pána ministra, aby zvážil aj predloženie novelizácie platov starostov a primátorov miest, pretože pred chvíľou sa spustila veľká vlna kritiky, možno aj oprávnenej kritiky, na zvyšovanie platov ústavných činiteľov v terajšej sociálnej a ekonomickej situácii. Len chcem upozorniť, pán minister, že zabúdame, že na Slovensku je zhruba 2 800 alebo 2 600 miest a platy niektorých primátorov sú nehorázne vysoké. Chcem len uviesť príklad napríklad primátora od 20- do 50-tisíc obyvateľov, takých miest je na Slovensku dosť veľa, tak podľa súčasnej legislatívy tento primátor môže dosiahnuť svoj príjem viac ako 120-tisíc korún mesačne. Čiže sa mi tiež zdá, aby sme šetrili nielen na úrovni ústredných orgánoch štátnej správy, ale aj na úrovni samosprávy, pretože samospráva je často tou organizáciou reprezentovanou ZMOS-om, ktorá hovorí o tom, že je nedostatok finančných prostriedkov v našej samospráve. Ale tie finančné prostriedky, ktoré sa vynakladajú ročne na platy primátorov a starostov obcí, mnohokrát dosahujú stámiliónové sumy. Čiže, áno, poďme sa uskromňovať, ale poďme sa uskromňovať všetci, pretože si myslím, že súčasná sociálna a ekonomická situácia si vyžaduje, aby aj na úrovni našich miest a obcí sa začalo oveľa viac šetriť, ako sa šetrí dosiaľ.
Ďakujem vám.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Mitrík, chcete sa... Nech sa páči.
K. Mitrík, poslanec: Áno. Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, musím povedať, že teda nemôžem súhlasiť s pani kolegyňou Antošovou vo vzťahu k tomuto zákonu, pretože ako praktik, ktorý v samospráve pracoval, samozrejme, že netvrdím, že pani kolegyňa nepracovala, tvrdím, že tento zákon je potrebný pre samosprávu a že je dobrý. Samozrejme, že v každom návrhu sa nájdu isté ustanovenia, ktoré nie sú celkom podľa našich predstáv, ale myslím si, že tieto veci sa dajú v tomto zákone odstrániť. A nemyslím si, že najdôležitejším článkom alebo najdôležitejším bodom tohto zákona sú práve platy hlavných kontrolórov. Veď v obci si to môžu veľmi jednoducho usporiadať. No tak si zoberú kontrolóra na úväzok a nedajú mu tých 15-tisíc korún, ale dajú mu 3-tisíc korún a povedia mu, máš úväzok 0,2 alebo 0,15. Aj týmto spôsobom sa to dá riešiť. Ja mám ten názor, že v zákone treba pokračovať. Aj asociácia kontrolórov, ktorú si ja veľmi vážim, ktorá funguje od roku 1992 a ktorá je skutočne profesionálnym združením, jednoducho má síce pripomienky k zákonu, ale nie sú takého charakteru, že by tento zákon bolo potrebné vrátiť. Čiže si myslím, že je potrebné pokračovať v prerokovaní tohto zákona, pretože tento zákon je potrebný.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov vo faktických poznámkach. Nech sa páči.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem. Ja by som reagovala iba na poslednú faktickú poznámku. Ak dovolíte, pán poslanec Mitrík, ja súhlasím s vami v tom, že zákon je potrebný. V tej časti s vami súhlasím, ale jednoznačne nesúhlasím, čo ste povedali ďalej, že ten zákon alebo návrh zákona je dobrý. On dobrý nie je. Veď vy sám ste povedali vo svojom vystúpení, že prichádza rad pripomienok a vy už máte stanoviská asociácie kontrolórov, asociácie primátorov a tak ďalej. To znamená, že tieto stanoviská, dokonca ste povedali, že sú rozporuplné. Takže si myslím, že keď na jednej strane hovoríte, že prichádzajú rozporuplné stanoviská, a na druhej strane chválite návrh zákona, tak jednoducho vám nerozumiem.
Ešte raz opakujem, že súhlasím, že zákon je potrebné prijať, ale v úplne inej podobe, a preto som aj navrhovala, aby bol stiahnutý, prepracovaný, dopracovaný a potom je možné sa o ňom ďalej baviť. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Ja sa len vyjadrím, samozrejme, k vystúpeniu pani poslankyne Antošovej. Spomínala nejaký lobing v súvislosti s dvomi vecami, ktoré v návrhu zákona sú. Nepovedala aký. Tomu som celkom neporozumel. A hneď na to povedala stanovisko jednej z najefektívnejších lobingových organizácií Združenia miest a obcí.
Návrh zákona rieši naozaj dve veci. Rieši jednak posilnenie kontroly samospráv a jednak rieši transparentnosť legislatívneho procesu. Ja si myslím, že to je veľmi dôležité. Ak ZMOS alebo primátori a starostovia budú proti, to nie je dôvod, prečo by snemovňa nemala zákon prijať, pokiaľ chce posilniť kontrolu v samospráve. Ja si myslím, že to je legitímny verejný záujem. A ten je obsahom práve navrhovaného zákona.
Čo sa týka malých obcí, pani poslankyňa, určite dobre viete, že v § 18b navrhovaného zákona sa rieši inštitúcia hlavného kontrolóra viacerých obcí. To znamená, ak sú malé obce, aby mohli mať jedného spoločného hlavného kontrolóra. Čo sa týka platových náležitostí, tie sú podľa mňa správne určené, a preto, aby bol dostatočný čas, aby samosprávy mohli výkon funkcie hlavného kontrolóra zabezpečiť, tak sa navrhuje v prechodných ustanoveniach, aby boli povinné tak urobiť až od 1. októbra 2005. Čiže v tomto prípade je tam viac ako rok a pol dlhá legisvakančná lehota.
Ja si myslím, že je to správny návrh zákona. A pokiaľ má snemovňa záujem posilniť kontrolu v samospráve a stransparentniť legislatívny proces na úrovni samosprávy, tak by návrh zákona mal byť jednoznačne podporený. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť na záver? Nie. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prerokúvaním vládneho návrhu zákona, ktorého predkladateľom je z poverenia vlády Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 562. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona podrobnejšie určuje práva a povinnosti spoločenstva pri správe bytového domu, orgány spoločenstva a ich kompetencie, ako aj likvidáciu spoločenstva. Rovnako návrh zákona podrobnejšie upravuje aj správu bytového domu správcom. Cieľom tejto novely je aj riešenie problémov, ktoré vznikli pri aplikácii zákona počas desaťročnej pôsobnosti. Návrh zákona upresňuje zásady hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a opráv a presne vymedzuje, že vlastníci bytov sú povinní uhrádzať aj úhrady za plnenia, ktoré bezprostredne súvisia s vlastníctvom bytu. Návrh tiež jednoznačne ustanovuje, že pri prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru nemá doterajší vlastník právo na vrátenie alikvotnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv. Návrh zákona novo upravuje aj rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zavádza aj hlasovanie písomnou formou tak, aby tento spôsob hlasovania bol jednoznačne upravený.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu vládneho návrhu tejto novely zákona. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Poprosím teraz pani poslankyňu Máriu Demeterovú, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o stanovisku výboru k vládnemu návrhu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Máte slovo.
M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 30. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Pri predkladaní návrhu zákona sa vychádza z pokročilého stupňa prevodu vlastníctva bytov v Slovenskej republike a relatívne dlhodobých skúseností s praktickou aplikáciou zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytových a nebytových priestorov, na základe ktorých je potrebné ťažisko zákonnej úpravy presunúť z podmienok transformácie vlastníctva bytov a nebytových priestorov na princípy fungovania samosprávy vlastníkov či už formou spoločenstiev vlastníkov, alebo formou správy bytového fondu špecializovanou inštitúciou. Cieľom predloženého návrhu zákona je podrobnejšie určiť pravidlá existencie a fungovania spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj pravidlá činnosti správcov, ktorí na základe zmluvy vykonávajú správu bytových domov. Návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a je porovnateľný s právnou úpravou v štátoch Európskej únie.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 602 zo 16. februára 2004 prideliť návrh zákona (tlač 562) na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhuje v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 23. apríla 2004 a gestorský výbor do 30. apríla 2004.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Navrátilová, pán poslanec Ivanko. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pani poslankyňa Navrátilová, nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, to, že bolo potrebné novelizovať zákon č. 182, je úplne zrejmé a očakávala som, že takýto návrh príde. Napriek tomu mám vážne pochybnosti, či tento návrh môžeme posunúť do druhého čítania, a uvediem dôvody, pre ktoré si myslím, že nie je vhodné, aby sme ho posunuli do druhého čítania.
Ide o dve zásadné veci. Paragraf 7c ods. 8 písm. i) a tiež § 14 ods. 3 a 7 obsahuje najzásadnejšiu chybu tohto návrhu zákona. Určuje ustanovenie, ktoré je podľa mojej mienky protiústavné, pretože siaha na základné práva občana, na ochranu jeho vlastníctva. Tieto paragrafy hovoria o tom, že zhromaždenie vlastníkov rozhoduje hlasovaním o súhlase so stavbou alebo nadstavbou domu. Upozorňujem na nebezpečenstvo, o ktoré tu v konečnom dôsledku ide. Pri každej stavbe alebo nadstavbe bytového domu, ktorá sa realizuje na základe zmluvy o stavbe alebo nadstavbe, ide o zmenu vlastníctva spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu, ktoré je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu. Prakticky sa to prejaví zmenou veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu, t. j. zmenou na liste vlastníctva domu a pozemku v katastri nehnuteľností u všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak by toto ustanovenie v zákone bolo schválené, umožnili by sme takúto zmenu vlastníctva hlasovaním iba dvojtretinovou väčšinou vlastníkov bytov v dome, t. j. aj bez súhlasu neprítomných, alebo dokonca proti vôli prehlasovaných členov spoločenstva. Toto je v právnom štáte neprípustné. Zmena vlastníctva súkromného majetku nemôže byť predmetom hlasovania zhromaždenia vlastníkov. Nie je možné niekomu odobrať jeho majetok hlasovaním a s akoukoľvek zmenou svojho vlastníctva aj spoluvlastníctva musia súhlasiť všetci vlastníci.
Prakticky to znamená, že na zmluvu o stavbe a nadstavbe musí byť riadna písomná zmluva, ktorú u notára podpíšu všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, a iba takúto kompletnú zmluvu potvrdenú notárom môže prijať katastrálny úrad na zápis zmeny spoluvlastníckych podielov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Až po zápise nových vlastníkov a zmeny spoluvlastníckych podielov pôvodných vlastných tokov do katastra nehnuteľností môže stavebný úrad vydať stavebné povolenie a až potom sa môže stavba alebo nadstavba zrealizovať. Ak čo i len jeden spoluvlastník so stavbou alebo nadstavbou nesúhlasí a zmluvu nepodpíše, nemôže sa realizovať. Možnože sa tým niektorí stavbychtiví vlastníci môžu cítiť obmedzovaní, ale v právnom štáte je právo na ochranu súkromného vlastníctva dôležitejšie ako akékoľvek stavebné aktivity v dome.
Mám informácie aj o nadstavbách, ktoré sa zrealizovali bez súhlasu vlastníkov a protiprávne vydanými stavebnými povoleniami, ba dokonca aj bez stavebných povolení, ale to sú prípady pre kriminálnu políciu a mohlo k nim dôjsť iba preto, lebo samotní dotknutí vlastníci v domoch boli až žalostne pasívni a nečinne pozerali, až kým bolo neskoro. Ale toto nie sú prípady, na ktorých by mal byť postavený zákon.
Možnože je všeobecne známe, ale v tejto veci pre úplnú informáciu musím spomenúť aj inú možnosť stavby alebo nadstavby na bytovom dome, pri ktorej však nedochádza k zmene vlastníctva a neuzatvára sa žiadna zmluva o stavbe alebo nadstavbe. Je to vtedy, keď stavbu realizuje samotné spoločenstvo vlastníkov bytov ako stavebník a novovzniknuté objekty v dome zostávajú v spoločnom vlastníctve pôvodných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nedochádza teda ku konaniu na katastri, iba sa zmení účel užívania spoločných častí, spoločných zariadení alebo príslušenstva domu v zmysle stavebného zákona. Zvýši sa tým hodnota domu ako stavby a spoločenstvo môže tieto objekty prenajímať ako spoločné priestory domu. Je to iba zmena v spôsobe užívania domu pôvodnými vlastníkmi a o takejto zmene užívania domu môže rozhodovať zhromaždenie vlastníkov hlasovaním. Ak tvorcovia novely mali na mysli tento prípad, je ich vyjadrenie nedostatočné a pre prax zavádzajúce.
Druhá chyba, na ktorú chcem upozorniť, je v § 22 ods. 2, ktorá hovorí o tom, že zmluvu o stavbe alebo nadstavbe domu môže uzatvoriť namiesto vlastníkov správca alebo zástupca spoločenstva. Toto je podľa mňa vylúčené. Správca ani zástupca spoločenstva nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. On ju iba spravuje, a teda nemôže podpísať zmluvu, na základe ktorej sa vykoná zmena zápisu vlastníckych pomerov v dome na katastrálnom úrade. Z tohto vyplýva, že by bolo protiprávne, pretože prichádza k zmene vlastníctva, a teda takúto zmluvu môžu opäť podpísať iba sami vlastníci bytov a nebytových priestorov domu. Vyslovujem podivenie, že toto nepripomienkoval Úrad geodézie, kartografie a katastra v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vo všeobecnosti platí základná zásada, na ktorú tvorcovia novely pravdepodobne zabudli.
Správca domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov sú kompetentní zaoberať sa iba správou cez užívanie bytového domu a nemajú žiadne právo zaoberať sa, rozhodovať a uzatvárať zmluvy ohľadom vlastníctva domu. Toto je výlučné právo jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu. Toto je dôvod, pre ktorý nebudem súhlasiť s tým, aby sa návrh zákona posunul do druhého čítania. Ďakujem.