P. Hrušovský, predseda NR SR: Čas na odpovede premiéra vlády Slovenskej republiky na otázky, ktoré položili poslanci predsedovi vlády, uplynul.

Teraz pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré položili páni poslanci ministrom vlády Slovenskej republiky.

Pán poslanec Paška sa pýta pána ministra zdravotníctva Zajaca: "Prečo má byť ORL oddelenie východoslovenského Onkologického ústavu zredukované?"

Pán minister, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci,

neviem, odkiaľ vznikla informácia, že má byť ORL oddelenie východoslovenského Onkologického ústavu zredukované. Napriek tomu som pripravil čísla, už keď máme takú otázku. Vo východoslovenskom kraji máme dokopy 207 ORL postelí, a to tak, že v Detskej fakultnej nemocnici máme 10, v Leteckej vojenskej nemocnici 35, v Šaci 14, vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou 51, v Pasteurovej nemáme, v Michalovciach máme 22, v Nemocnici sv. Barbory v Rožňave 15, v Trebišove 20 a vo východoslovenskom Onkologickom ústave v tejto chvíli 40. Spolu 207.

Pri dodržovaní noriem, ktoré doteraz platili, potrebujeme pre celý kraj 150 postelí, z toho v Košiciach by nám stačilo 130 postelí. Pokiaľ by boli schopné ORL pracoviská sa širšie ujať toho, čo je typické pre otorinolaryngológiu, teda ušné, krčné a nosné, a to je jednodňová starostlivosť, ktorú zatiaľ máme iba v Rožňave v počte 3 lôžok stacionáru, tak by sme mohli ešte o 30 lôžok znížiť.

Takže, na jednej strane máme zbytočne rádovo okolo 100 postelí vo východoslovenskom regióne navyše, na druhej strane v Košiciach prinajmenšom 20. Napriek tomu asi pán poslanec Paška vie viacej ako ja, lebo zatiaľ žiadna úvaha o znižovaní postelí v Onkologickom ústave nebola oficiálne prednesená.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne.

Áno, paradoxne ja súhlasím, že nadbytočné kapacity lôžkových zariadení v kraji je nevyhnutné riešiť. Na druhej strane ORL oddelenie východoslovenského Onkologického ústavu je špecializovaným pracoviskom pre nádorové ochorenia hlavy a ORL, a preto je paradoxné, že vedenie Onkologického ústavu chystá redukciu zo 40 na 25. Druhým paradoxom je, že obložnosť sa blíži niekde k hranici 75 až 80 %, čo je pri ročnom objeme 1200 ošetrení optimálne číslo. Chcem sa opýtať vzhľadom na to, že vôbec koncept špecializovaných zariadení a ústavov onko-, kardio- tvorí základ vášho prístupu k poskytovaniu zdravotníckej starostlivosti, či to nepovažujete, alebo nebudete naozaj považovať za paradox, ak toto koncové vysokošpecializované pracovisko z dôvodov, o ktorých ste hovorili, globálneho čísla bude znižovať stav lôžok. A tá otázka znie, kam potom, ak bude prerozdelený objem kapacít, pacienti, pričom trend nárastu tohto typu ochorenia je jasný, pôjdu, a kde budú ošetrení.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ja si myslím, že ideme dokola. Zatiaľ nikto nemôže znižovať sieťové postele bez súhlasu ministerstva. Je to zariadenie, kde má zriaďovateľskú povinnosť štát - po prvé. Po druhé máme 100 postelí navyše, po tretie neviem, ako v psychológii, ale v medicíne je trend znižovať hospitalizácie ušných pacientov práve preto, že je tam významná možnosť jednodňových. A rast nádorových ochorení takého typu, ktoré by sme museli hospitalizovať špeciálne na ORL, ide hlavne o ochorenia typu rakovina hrtanu, je skôr typické pre malé chirurgické hospitalizácie 5 - 7 dňové a dlhé hospitalizácie, buď na oddelení chemoterapie, alebo oddelení rádioterapie. To znamená, nemyslím si, že by sme poškodili pacientov. Skôr si myslím, že sme pomohli východoslovenskému regiónu tým, že sme vôbec zriadili Onkologický ústav. Ale špecifický problém špeciálne ORL postelí, keď v celej Bratislave v tejto chvíli po redukcii, ktorú sme urobili, disponujeme 80 posteľami vo veľkej Bratislave a ešte máme pocit, že ich je 15 navyše, z toho 51 postelí plus 8, ktoré máme v petržalskej nemocnici, nám pokrýva celú onkologickú starostlivosť prakticky pre polovicu Slovenska, myslím si, že v danej chvíli toto nie je problém a ani v najbližších rokoch problém nebude.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

Teraz poprosím pána podpredsedu vlády, aby odpovedal za neprítomného ministra zahraničných vecí na otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa pýta: "Pán minister, ste členom vlády, ktorá bude rozhodovať o zákone, ktorým sa spoplatní vysokoškolské štúdium. Týmto sa veľkej skupine mladých ľudí zamedzí prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Takému vzdelaniu, ku ktorému ste vy osobne mali prístup neobmedzený. Zaujímalo by ma, ako sa osobne vysporiadate s týmto rozhodnurím."

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som odpovedal v zastúpení pána ministra zahraničných vecí. Mal by som vám síce znovu prečítať tú odpoveď, ktorú som vám čítal, ale nebudem tratiť váš čas, ani svoj a budem pokračovať v tom, čo som nedokončil, keďže mi tých 15 minút ubehlo.

Takže, dovoľte, aby som povedal, že analýzy, ktoré máme k dispozícii a ktoré robíme, ukazujú, že najtesnejší vzťah medzi tými, ktorí dnes študujú, a kritériom, ktoré ich najviac spája, je vzdelanie ich rodičov. Inými slovami, ukazuje sa, že deti vzdelanejších rodičov omnoho častejšie dnes, v dnešnom systéme takzvanom bezplatnom sa dostanú na tie vysoké školy a sú teda medzi tými 50 - 60 % tých šťastnejších, ktorí aj pri tej obmedzenej kapacite sa na vysoké školy dostanú.

No a keďže je to tak, keďže je tento vzťah medzi vzdelaním rodičov, a tým, či ich deti ďalej študujú, alebo nie, tak sa dá konštatovať, že práve dnešný systém vysokého školstva vylučuje práve tých sociálne slabších a sociálne odkázaných zo štúdia, pretože nezabúdajme, že som povedal, že viac ako 40 % mladých ľudí, ktorí by chceli študovať na vysokých školách, nemôžu z dôvodu obmedzenej kapacity vysokých škôl.

A keďže sa dá predpokladať, že čím vzdelanejší človek, tým vyšší príjem, vyšší plat, aj keď sú výnimky, tak sa dá predpokladať, že dnes skôr študujú tí solventnejší, resp. deti tých solventnejších rodičov, keďže tam ten vzťah medzi vzdelaním a tým, či študujú, alebo neštudujú, existuje a je.

Takže, chcel by som zdôrazniť a povedať, že na základe týchto analýz, na základe faktov a skutočností treba povedať, že dnes, dnešný systém fungovania a financovania vysokého školstva vylučuje zo štúdia značnú časť mladých ľudí a vylučuje najmä v oveľa väčšej miere ako v iných tie nízkopríjmové skupiny, teda vylučuje študentov zo sociálne odkázaných rodín alebo z rodín s nižšími príjmami.

Keďže reformou financovania školstva chceme zväčšiť kapacitu škôl, čiže už z tohto faktu vyplýva, že viac mladých ľudí bude môcť študovať a cieľový stav by mal byť taký, aby všetci, ktorí spravia maturitu a splnia formálne podmienky, mohli študovať na vyššej ako strednej škole, pretože nehovoríme len o kompletnom univerzitnom vzdelaní, ale hovoríme napríklad aj o nadstavbovom štúdiu. Čiže, ak sa dostaneme k takému stavu, že oveľa viac mladých ľudí bude môcť študovať, tak evidentne sa zlepší prístup k vzdelaniu.

Myslím, že toto je fakt, na ktorom by sme sa napriek rôznej politickej optike a politickým názorom možno mohli zhodnúť. No a keďže zásadne zvyšujeme sociálne štipendiá a zavádzame dlhodobé nízko úročené pôžičky, tak vlastne chcem povedať, že opak je pravdou, ako vy konštatujete vo svojej otázke, že by sa touto reformou mal zhoršiť prístup mladých ľudí k vzdelaniu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, že som sa konečne dostal k slovu.

Môžem povedať k tomu len pár slov. V prvom rade ma mrzí, že pán minister Kukan, ktorého som sa chcel opýtať aj v súvislosti s jeho prezidentskou kandidatúrou na to, ako sa k tomuto problému 90 tisíc mladých ľudí stavia, tak veľmi rád využijem tento časový priestor na vás, pán podpredseda vlády, keďže ste brilantne a naozaj brilantnou demagógiou využili vtedy čas celých 15 minút, aby som nemal priestor reagovať. Ste sa 25-krát pozreli na časomieru.

Hovorili ste o zákone o pôžičkách, tak ako ste ho nazvali, tak naozaj som si ho preštudoval niekoľkokrát. Celé vaše opatrenia v tomto sú podľa môjho názoru nesystémové zavádzanie poplatkov a, prosím, priznajte sa, či je to tak, alebo nie. Na jednej strane dáte zdroje do vysokých škôl, na druhej strane podľa môjho názoru odbremeníte štátny rozpočet, aby sa zo štátneho rozpočtu pri rovnakých daniach nemuselo vydávať toľko peňazí alebo minimálne peniaze na to, aby sme sa vyrovnali krajinám OECD.

Rovnako sociálne štipendiá. O čom to, pán minister, hovoríte? 500 miliónov korún plánujete presunúť z kapitoly určenej na internáty a dáte ich na sociálne štipendiá. Do systému nepôjde ani o korunu viac.

Ja som tu pred pár hodinami navrhoval, aby bola do parlamentu predložená dosahová štúdia na študentov a ich finančnú situáciu. Bohužiaľ, ani vládni poslanci nemali chuť o tomto diskutovať.

Mám ešte otázku k odvodom. Čo poradíte takému študentovi, ktorý utrpí úraz a stane sa invalidom, a nebude dostávať od štátu nič?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Takže, dovoľte, aby som odpovedal na vašu doplňujúcu otázku, pričom, pán poslanec, nehnevajte sa, ale koľkokrát sa pozriem na hodiny, to je moja vec, a či to bude 25-krát, alebo to bude 50-krát, pokiaľ vám budem odpovedať, tak si myslím, že vás do toho až tak veľmi nič nie je.

Čo sa týka toho, čo ste povedali, zase musím konštatovať, že zavádzate. Zavádzate, napriek vášmu veľmi mladému veku ste, zdá sa, schopným žiakom svojho učiteľa predsedu SMER-u Fica, pretože v demagógii ste naozaj dosť dobrý.

Čiže, chcem povedať, že nie je, pán poslanec, nie je pravda... (Hlasy v pléne.) Pán poslanec, nie je pravda, že chceme a budeme znižovať výdavky zo štátneho rozpočtu na vysoké školy, opakujem, nie je to pravda.

Takže, to, čo ste konštatovali, že chceme kompenzovať tým spoplatnením vysokých škôl zníženie výdavkov zo štátneho rozpočtu na vysoké školy, jednoducho nie je pravda. Nikdy sme taký zámer ani nemali. Naopak, konštatujem tu dnes verejne, a povedal som to už aj v minulosti, že ak sa uskutočnia potrebné zmeny, potrebné reformy vrátane tejto reformy financovania školstva, tak budem prvý, kto bude presadzovať, aby sme zvýšili verejné výdavky zo štátneho rozpočtu na vysoké školy.

Zároveň nie je pravda, že by sme nechceli dať viac prostriedkov aj na sociálne štipendiá. Takže, keď budeme schvaľovať štátny rozpočet na rok 2005, pán poslanec, potom môžete tú svoju otázku zopakovať, ak ju nezopakujete, ja sa pokúsim na to nezabudnúť a pripomenúť vám, že tieto vaše závery, ktoré ste povedali, jednoducho pravdivé nie sú.

Takže, nechceme nič kompenzovať. Chceme aj z verejných zdrojov dať viac na vysoké školy a týmito dodatočnými peniazmi, ktoré pôjdu zo spoplatnenia, naozaj zvýšiť kapacitu vysokých škôl tak, aby mali väčšiu šancu mladí ľudia študovať a aby sa zlepšil prístup mladých ľudí ku vzdelaniu.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz poprosím pána ministra obrany Juraja Lišku, aby odpovedal na otázku pána poslanca Kolesára, ktorý sa pýta: "V súvislosti s problémami Vojenskej leteckej akadémie v Košiciach dochádza nielen z ekonomických dôvodov k zániku, resp. rozpusteniu leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy. Táto skupina bola dlhé roky šíriteľom dobrého mena Slovenska a slovenskej armády. Nie je hanbou vášho rezortu, že dochádza k ich zániku? Neuvažujete o vašom zainteresovaní a pomoci pri ich zachovaní?"

Pán minister, môžete odpovedať.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem.

Vážený pán poslanec, ubezpečujem vás o tom, že na zachovaní tradície leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy mám záujem a v súlade s tým aj konám. Myslím, že tak ako vy a všetci ostatní so mnou tu v sále sme hrdí na profesionalitu leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy, ktorá od svojho vzniku šírila dobré meno a šíri Ozbrojeným silám a Slovenskej republike. V tejto tradícii bude pokračovať výcviková letka, ktorá bude v súlade s návrhom koncepcie vzdušných síl zložená z 10 lietadiel typu L 39. Rozhodujúca časť uvedených lietadiel predstavuje súčasnú zostavu leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy. Letka bude okrem iných úloh zabezpečovať výcvik pilotov prúdových lietadiel podľa novej koncepcie výcviku a vzdelávania dôstojníkov. Táto letka bude vzhľadom na znižovanie stavu leteckých základní dislokovaná na leteckej základni Sliač. Zo súčasných pilotov skupín Biele albatrosy vykonáva funkciu inšpektora veliteľstva vzdušných síl jeden pilot. Ostatní po zastavení vojenskej leteckej prevádzky na letisku Košice neprejavili záujem o preloženie do výcvikovej letky na letisku Sliač.

V súčasnosti lietadlá typu L39C prechádzajú procesom modernizácie v Leteckých opravovniach v Trenčíne. Po obnovení prevádzkyschopnosti lietadiel, ako aj výber vhodných pilotov a nácviku novej akrobatickej zostavy veliteľ vzdušných síl predpokladá obnovenie tradície leteckej akrobatickej skupiny Biele albatrosy v roku 2005.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Liška, pardon, pán poslanec Kolesár. Som si ešte pomýlil jeho miesto v parlamente.

E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Nemám doplňujúcu otázku. V podstate som rád, že teda o tomto probléme, že ste sa týmto problémom zaoberali a bude sa v budúcnosti riešiť, lebo si myslím, že skutočne táto letka Biele albatrosy bola pýchou slovenskej armády v uplynulých rokoch a bola by škoda, ak by kvôli ekonomickým alebo iným problémom nepokračovala vo svojej činnosti.

Takže, ďakujem vám pekne za odpoveď.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister. Položím vám otázku pána poslanca Madeja: "Pán minister, ste členom vlády, ktorá bude rozhodovať o zákone, ktorým sa spoplatní vysokoškolské štúdium. Týmto sa veľkej skupine mladých ľudí zamedzí prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Takému vzdelaniu, ku ktorému ste vy osobne mali prístup neobmedzený.

Zaujímalo by ma, ako sa osobne vysporiadate s týmto rozhodnutím.

J. Liška, minister obrany SR: Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Ďakujem.

Vážený pán poslanec, aby ste verili, že som sa touto otázkou zaoberal, mám tu prichystané dve strany odpovedí, ale nevedel som, že aj moji kolegovia budú na to odpovedať. Ja s ich odpoveďami súhlasím. Ale myslím, že sa pýtate na podstatnú vec. Ako sa ja osobne vysporiadam s týmto rozhodnutím. Nemám s tým problém. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej. Zapnite pána poslanca Madeja.

R. Madej, poslanec: Nuž, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď. Myslím, že každá odpoveď nasvedčuje niečomu. A možno je mi ľúto, že súčasný rokovací poriadok nedáva takú možnosť 2-minútovej replike poslanca na to, ako môže minister dlho prejaviť svoj názor a svoje argumenty. Takže vás a pána ministra Mikloša a súčasne podpredsedu vlády môžem odporučiť na stanovisko napríklad z pondelkovej, budúcej pondelkovej tlačovej konferencie SMER-u, kde budeme mať asi zásadnejšie veci na prezentáciu.

A čo sa týka toho, pán minister, neviem, ale jednoznačne aj v správe, ktorú predložilo ministerstvo školstva, ktorá sa vypracovala, hovorí to, že 80 % študentov pociťuje veľkú záťaž, finančnú záťaž už pri súčasnom štúdiu a súčasných podmienkach. Ak mi čas ešte dovolí, tak môžem povedať len toľko, že drvivá väčšina študentov nesúhlasí so spoplatnením štúdia a neverím, naozaj neverím, a ani vládny návrh zákona to nenasvedčuje, že by sa sociálnymi štipendiami a pôžičkami na trhovej báze, pôžičkami na trhovej báze riešila nejaká situácia.

Takže, jednoznačne bude to psychologický efekt pre ľudí, ktorí si nebudú môcť dovoliť študovať na vysokých školách. Ale nech sa páči, nemusíte sa s tým vysporiadať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, chcete reagovať?

J. Liška, minister obrany SR: No, nie je otázka.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otázka položená nebola, takže ďakujem, pán minister.

J. Liška, minister obrany SR: Otázka položená nebola. To, že nesúhlasíte, to je jasné, preto ste v opozícii, takže, nemám, čo by som k tomu dodal. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.

Teraz poprosím pána ministra vnútra Vladimíra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa pýta to isté, čo sa pýtal pána ministra Lišku, ako aj pána ministra zahraničných vecí Kukana. Pán minister vnútra, ak máte ešte niečo okrem toho, čo na otázku mohli zodpovedať vaši členovia a kolegovia vlády, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda.

Vážený pán poslanec, nemal som neobmedzený prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Tento váš omyl robí vašu otázku zmätočnou a teda nezodpovedateľnou. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej, chcete pokračovať ďalej? Nech sa páči, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Pán minister, čistá zvedavosť, v čom ste mali obmedzený prístup?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán poslanec, dostanete vždy odo mňa vyčerpávajúcu a presnú a korektnú odpoveď, akonáhle sa vám podarí položiť korektnú otázku. Zatiaľ sa snažíte, ale nedarí sa vám. (Šum v sále a potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister Zajac, prosím, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Milana Gaľu, ktorý sa vás pýta: "Pán minister, aké preventívne kroky podniká vaše ministerstvo v prípave na možnú nutnosť likvidácie tzv. vtáčej chrípky?"

Pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem pekne.

Chcem upozorniť pri tejto odpovedi, že je veľmi dôležité si ujasniť presne to, čo budem hovoriť. Vírus vtáčej chrípky, ktorý bol identifikovaný, ide o vírus typu A (H5N1), teoreticky sa ním môžu ľudia infikovať iba veľmi výnimočne. Ide o vírus, ktorý je prenosný, ide o antropozoonózu. Všetky osoby, ktoré doteraz ochoreli na ázijskom kontinente, boli v priamom a úzkom kontakte s vtákmi a ešte teda boli infikovaní hydinou. Prenos vtáčej chrípky z človeka na človeka sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister Kaník, prosím, aby ste prestali telefonovať v rokovacej sále.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Svetová zdravotnícka organizácia monitoruje situáciu v krajinách, v ktorých sa vírus vtáčej chrípky objavil a napadol chovy hydiny a asistuje pri opatreniach zameraných najmä na ohraničené ložiská nákaz, ako aj na ochranu osôb, ktoré sú v priamom kontakte s infikovanou hydinou s cieľom zabrániť prenosu infekcie z človeka na človeka. Ak by bol vírus schopný sa šíriť v populácii z človeka na človeka možno nejakou mutáciou, hrozila by pandémia tohto typu chrípky.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky úzko spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou, je pravidelne informovaný o aktuálnej situácii. Vzhľadom na to, že sme nepotvrdili prenos z človeka na človeka, máme za to, že je minimálne riziko toho, aby sa tento vírus vôbec v našej republike objavil, navyše, aby mohol pôsobiť a prechádzať. Epizootickú situáciu zvierat, vrátane hydiny monitoruje Štátna veterinárna správa a Potravinová správa, ktorá prijíma aj príslušné veterinárne opatrenia na zabránenie zavlečenia nákazy hydiny na Slovensko. V prípade vzniku ochorení u zvierat a rizika prenosu vírusu vtáčej chrípky na ľudí je laboratórium Národného referenčného centra pre chrípku na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pripravené diagnostikovať takéto ochorenie. Regionálne úrady verejného zdravotníctva na Slovensku sú pripravené okamžite prijímať opatrenia na racionálne zabránenie šírenia infekcie v ľudskej populácii v súlade s pandemickým plánom Slovenskej republiky na vznik prípadu pandémie chrípky.

Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Gaľa.

M. Gaľa, poslanec: Nemám, pán predseda, doplňujúcu otázku. Som rád, že som dostal kvalifikovanú odpoveď. Mojou otázkou som nechcel vyvolávať duchov alebo niečo vykuvikať, naopak, som rád, že sa nám v minulom období vyhol SARS a dúfam, že ani problém, o ktorom teraz hovoríme, sa nestane aktuálnym a vtáčia chrípka k nám nedoletí. Som však rád, že som dostal uspokojujúcu odpoveď a že naše ministerstvo a naša vláda problém monitoruje a je pripravená ho riešiť.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, poprosím vás, aby ste odpovedali na tú istú otázku pána poslanca Madeja, ktorú položil pánovi ministrovi zahraničných vecí, ministrovi obrany a ministrovi vnútra, ako sa vysporiadate so zákonom o spoplatnení vysokoškolského štúdia. Obsah už poznáte, nechcem ukracovať čas na hodinu otázok. Máte slovo, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.

Ja som sa dlho zamýšľal nad tým, čo pán poslanec Madej sleduje sústavným a vytrvalým kladením tejto otázky a pravdepodobne potrebuje získať isté poučenie od staršieho kolegu, aj keď nemilujem poučenia a pre neho má písané poučenie niekto iný.

Jeden z ministrov vlády vám povedal, že nemal prístup k vzdelaniu. Pán poslanec, nemal prístup k vzdelaniu, pretože sme boli kastovaní a selektovaní v rámci bezplatného komunistického vzdelávania. Nie všetci mali prístup, nie všetci, ak neboli z tej pravej chovnej stanice, sa mohli dostať vôbec na nejakú vysokú školu. (Potlesk.)

Možno pri vašom mladom veku ste zabudli čítať. Možno ste nepochopili, že to, čo je zadarmo, nie je bezplatné a že podnikatelia a pracujúci tvrdo platia cez solidárny systém. Možno, pán poslanec, na tej vašej tlačovke v pondelok nám ukážete tretiu cestu, ako sa bezplatne dá každý ukojiť, uchovať, dostane zadarmo vzdelanie, nebude robiť a budú mu lietať do huby pečené holuby. Ale ja, ktorý 53 rokov tu fungujem, keď som nemal šancu 40 rokov si slušne zarobiť, hoci som mohol byť akýkoľvek šikovný, ako človek, ktorý som nemohol z dôvodov, ktoré sú dnes smiešne a vaša generácia tomu nerozumie, ktorý som bol ten a henten, nemohol som dostať vzdelanie inak, akože som musel byť oveľa šikovnejší a oveľa inteligentnejší bez toho, že by niekto skúmal moju sociálnu situáciu.

Pán poslanec, za posledných trinásť rokov som mohol niečo dokázať, no štyridsať rokov som stratil. A prosím vás, aby ste týmito otázkami nestrácali váš drahocenný čas mladého nádejného človeka, aby ste sa naozaj úprimne zamysleli, či tretia cesta je tá cesta donekonečna opakovať nezmysly a žiadať členov vlády, aby vám na ne odpovedali.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne.

Pán minister, myslím, že táto povinnosť vám vyplýva z rokovacieho poriadku. Každopádne vás beriem ako odborníka na nadspotrebu, preto si myslím, či si nemyslíte, že skôr tú nadspotrebu v školstve týmito poplatkami, alebo tú spotrebu, znížime. Ďakujem pekne, lebo má to význam vo vzdelanosti krajiny a vaše poplatky znamenali zníženie spotreby, či to nebude znamenať aj v školstve.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Myslím si, že opak bude pravdou, pretože plytvanie, ktoré sme zaznamenali v zdravotníctve a ktoré sa čiastočne podarilo regulovať, asi mi nechcete povedať, pán poslanec, vzhľadom na mechanický výklad, že teraz sa snáď plytvá školskými službami, keď vieme, že 30 až 40 %, 30 až 40 % statočných, dobrých, rozumných uchádzačov sa k tomu vôbec nemôže dostať.

Som hlboko presvedčený a zo skúseností, ktoré vidím vo svete, v USA, v Austrálii, v krajinách OECD, na ktoré sa z času na čas odvolávate, keď vám to vyhovuje, že spoplatnenie vysokoškolského štúdia paradoxne proti vášmu chápaniu a proti vašej ideológii sprístupní vzdelanie skoro každému, kto bude mať vyššie IQ, ako je IQ, takpovediac, priemeru. A som hlboko presvedčený, že toto vzdelanie si ľudia budú vážiť. Budú vedieť, ako sa k nemu dostali a budú vedieť aj v Európe, aj vo svete potom seba a svoje vzdelanie aj vhodne uplatňovať a predávať.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič sa pýta pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Kaníka: "Vysvetlite mi, vážený pán minister, prečo sa vo vašom rezorte koná obsadzovanie funkcií v štátnej správe tak, že vopred je určený víťaz tzv. konkurzu?"

Pán minister, prosím, odpovedajte na otázku.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Vážený pán poslanec, zákon, ktorým je riadená štátna správa, nepozná ani pojem konkurz, ale vy ste zrejme mysleli výberové konanie, tak budem odpovedať, ako keby som rozumel, čo máte na mysli. Ale keďže ani jedno výberové konanie nebolo ani vyhlásené, nieto ešte uzavreté a vykonané, už týmto je jasné, že vaša otázka je nezmyselná. Naozaj, v štátnej správe, ktorá bola kreovaná od 1. januára, ešte nebolo ani len vyhlásené ani jedno výberové konanie. Neviem, kto vám nosí také nekvalitné informácie, ktoré sa takto snažíte aj zverejňovať, a to svedčí trošku možno o informačných zdrojoch, ktoré poskytujú takéto nepravdivé, nepresné a nekvalitné informácie. Nie je to pravda.

Všetko.

P. Hrušovský, predseda NRSR: Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič má doplňujúcu otázku.

D. Čaplovič, poslanec: Ide o obsadzovanie ľudí aj v predchádzajúcom roku, pán minister. Viete veľmi dobre, že na vaše ministerstvo nastúpili mnohí ľudia a boli, nazvime to tým výberovým konaním, prijatí na vaše ministerstvo a od ľudí, ktorí boli v komisiách aj z vášho ministerstva, som sa dozvedel nasledovný postup. Tí majú ešte svedomie povedať pravdu. Pre ústnu časť konkurzu musia členovia komisií vypracovať nielen otázky, ale aj presné znenie správnych odpovedí. Podľa stanovených kritérií sa víťazom konkurzu stáva ten uchádzač, ktorý spomedzi obsahovo správnych odpovedí doslovne odrecitoval od A po Z takú odpoveď, ktorá je aj slovosledom a gramaticky identická s odpoveďou vypracovanou členmi komisie. Je pritom zrejmé, že toto presné znenie mu bolo vopred poskytnuté. Myslím si, že ide o istú formu protekcionizmu, istú formu rodinkárstva a istú formu spolitizovania štátnej správy, na ktorú poukazovali veľmi často aj poslanci Slobodného fóra.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán poslanec, už zo znenia tohto, čo ste práve prečítali, nakoľko predpokladám, že naozaj ste inteligentný človek, by ste sám mohli usúdiť, že je to absolútny nezmysel, že to je tak extrémne vykonštruovaná lož, že iná nemôže byť. Navyše, keď ste hovorili o minulom roku, na pozície do štátnej správy organizuje konkurz Úrad pre štátnu správu. Takže, až máte pochybnosti o činnosti Úradu pre štátnu službu, treba takúto otázku adresovať pánovi Plaiovi. Ale ako som povedal znova, už len z dikcie toho vyplýva, že ide o takú vybájenú a nezmyselnú situáciu, že absolútne ju popieram a nie je pravdivá.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pred skončením hodiny otázok dávam poslednú možnosť odpovedať pánovi Gyurovszkemu, pardon. Tak potom poprosím pána ministra Chmela. Pán poslanec Madej sťahuje, pán minister, ďakujeme.

Pán minister Kaník, prosím, odpovedajte na otázku pána poslanca Hrdličku, ktorý sa pýta: "Úrady práce v súčasnosti, možno povedať, hromadne prepúšťajú svojich zamestnancov v súvislosti s podmienkou MPSV SR, aby mali vysokoškolské vzdelanie. Úrady tak prichádzajú o skúsených a kvalitných pracovníkov, hoci so stredoškolským vzdelaním, a celkovo to ovplyvňuje úroveň práce nových úradov. Čo vy na to? Neuvažujete o udelení výnimiek zo vzdelania?"

Môžete odpovedať.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Vážený pán poslanec, špecializovaná štátna správa a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vznikli v súlade s prijatým zákonom a s poslaním plniť úlohy, ktoré im ustanovujú právne predpisy. Výkon služieb našich úradov je založený na správnych postupoch pri rozhodovaní. Systemizácia vychádza z objektívnych merateľných kritérií, ako sú napríklad počty klientov, počty rozhodnutí a podobne.

Zákon o štátnej službe jasne definuje kvalifikačné predpoklady na výkon činnosti v jednotlivých kvalifikačných stupňoch. Vysokoškolské vzdelanie príslušného smeru je predpokladom zvládnutia psychicky náročnej práce s klientom. Právne normy v oblasti sociálnych vecí a služieb v zamestnanosti účinné od 1. 2. 2004 obsahujú vysokú mieru rozhodovania v štátnej správe, ktorú môžu vykonávať zamestnanci zaradení do 6. platovej triedy v zmysle zákona o štátnej službe, ktorej predpokladom zaradenia je dosiahnutie vysokoškolského vzdelania II. stupňa.

Môžem vás ubezpečiť, že máme záujem o kvalitných pracovníkov a individuálne pristupujeme hlavne k pracovníkom, ktorí si dopĺňajú vzdelanie. Našou snahou je, aby takíto ľudia nám zo systému nevypadli a aby sme im umožnili doštudovať a následne mohli využiť ich kvalitu a skúsenosti. Udelenie výnimiek, ako navrhujete, nespadá do mojej kompetencie, a to ani v zmysle našich právnych predpisov nie je možné. Ale môžem vás ubezpečiť, že aj dnes sme sa touto situáciou zaoberali s pánom generálnym riaditeľom a približne 700 ľudí, ktorí v celom systéme v súčasnosti študujú a zvyšujú si svoje vzdelanie, sa nemusia báť o svoje pracovné miesta a budú môcť doštudovať, aby dosiahli daný požadovaný stupeň a aby mohli spĺňať kvalifikačné predpoklady.

A myslím si, že je potrebné zvýšiť kvalifikačnú znalosť a úroveň ľudí, ktorí pracujú na týchto úradoch, pretože naozaj vykonávajú náročnú, zodpovednú a veľmi sledovanú prácu a práve donedávna boli tieto úrady kritizované pre nie práve najlepší prístup ku klientom, nie práve kvalifikované zvládnutie situácií a úloh, a preto zvyšovanie kvalifikácie a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb bude jednou z priorít, ktorú novozriadený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bude pred sebou mať.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič nechce položiť doplňujúcu otázku. Pán poslanec Hrdlička, pardon.

Páni poslanci, čas vyhradený na otázky a odpovede členov vlády poslancom Národnej rady vypršal. Končím bod programu.

Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem, pán predseda.

Moja procedurálna otázka v zmysle § 34 rokovacieho poriadku smeruje k tomu, že vás chcem požiadať, aby ste požiadali pána ministra vnútra, aby nepohŕdal parlamentom. Hodina otázok je na to, aby poslanci, napríklad aj opoziční, kládli otázky a pravdepodobne by nebolo vhodné, keby vláda riešila naše otázky tým, že ich vyhlási za nekorektné. Takže do budúcnosti by som poprosil, pán minister, aby ste sa preniesli nad svoj vysoký étos, ktorým disponujete a že by ste sa znížili k tomu, aby ste nám na naše otázky aspoň v rámci elementárnych parlamentných zvyklostí odpovedali.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem 20-minútovú prestávku, po ktorej bude nasledovať posledný bod programu 21. schôdze, interpelácie, aby si poslanci mohli vyriešiť niektoré problémy s ministrami, viacerí ma o to požiadali.

Páni poslanci, ešte predtým poprosím pána poslanca Galbavého, aby vyhlásil výsledky tajnej voľby na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, ako aj tajnej voľby na voľbu členov Rozhlasovej rady.

Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste oznámili výsledky volieb najskôr Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

T. Galbavý, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo.

Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som vám oznámil výsledky tajného hlasovania, o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu, ktoré sa konalo 5. februára 2004. Bola to opakovaná voľba.

Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 132 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 132 poslancov.

Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 13 neplatných a 119 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:

- Mariána Velického hlasovalo za 79 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov,

- Romana Oleksíka hlasovalo za 2 poslanci, proti 71 poslancov, zdržalo sa 46 poslancov,

- Alexandra Števíka hlasovalo za 17 poslancov, proti 59 poslancov a zdržalo sa 43 poslancov.

Na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu zvolený Marián Velický.

Pán predseda, z mojej strany je to všetko.

Výsledky z tajného hlasovania Dozornej rady alebo do Rady Slovenského rozhlasu vyhlási druhý poverený pán poslanec. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nemusíte nás poúčať, kto ich vyhlási, pán poslanec. To určili skrutátori, koho určia. Nech sa páči, pán poslanec.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 5. februára.

Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si prevzali 132 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo 132 prítomných poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu členov Rozhlasovej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

Zo 132 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 126 platných.

Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za:

- Petra Juščáka hlasovalo za 64, proti 41 a zdržalo sa 21 poslancov,

- Juraja Szénasiho hlasovalo za 64, proti 38 a zdržalo sa 24 poslancov,

- Juraja Sasáka hlasovalo za 64, proti bolo 38 a zdržalo sa 24 poslancov,

- Ladislava Vanča hlasoval za 1 poslanec, proti bolo 77, zdržalo sa 48 poslancov,

- Michala Dzurjanina hlasovalo za 68, proti 36 a zdržalo sa 23 poslancov,

- Miroslava Fabrického hlasoval za 1 poslanec, proti 78, zdržalo sa 47 poslancov,

- Alenu Horváthovú-Čisárikovú hlasoval za 1 poslanec, proti 78, zdržalo sa 47 poslancov,

- Pavla Janíka hlasovalo za 40, proti 54, zdržalo sa 32 poslancov,

- Evu Bombovú hlasovali za 2 poslanci, proti 78, zdržalo sa 46 poslancov,

- Dagmar Podmakovú hlasovali za 2 poslanci, proti 78, zdržalo sa 46 poslancov,

- Waltera Uhríka hlasoval za 1 poslanec, proti 78, zdržalo sa 47 poslancov,

- Pavla Katreniaka za žiaden poslanec, proti 79 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,

- Jozefa Kaščáka hlasoval za 1 poslanec, proti 78 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,

- Vladimíra Štefka hlasoval za 1 poslanec, proti 78 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,

- Igora Kovačoviča za nepodporil žiaden poslanec, proti 79 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov,

- Ondreja Prostredníka hlasovalo za 53, proti 43, zdržalo sa 30,

- Juraja Spuchľáka hlasovalo za 9, proti 78, zdržalo sa 48 poslancov,

- Petra Vargu podporilo 66 poslancov, proti 33 poslancov, 27 poslancov sa zdržalo,

- Eduarda Chmelára hlasovali za 4, proti 76, zdržalo sa 46 poslancov,

- Jarmilu Strelkovú hlasovali za 3 poslanci, proti 77, zdržalo sa 46 poslancov,

- Fedora Vica hlasoval za 1 poslanec, proti 80, zdržalo sa 45 poslancov,

- Evu Reiselovú hlasovalo za 59 poslancov, proti 43, zdržalo sa 24 poslancov,

- Ivana Godárskeho hlasoval za 1 poslanec, proti 78, zdržalo sa 47 poslancov,

- Jána Pašku nepodporil žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

- Jána Sanda nepodporil žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

- Danielú Ilavskú za nedostala žiaden hlas, proti 78, zdržalo sa 48 poslancov,

- Ivana Pezlára hlasovali za 4 poslanci, proti 77, zdržalo sa 45 poslancov,

- Ľubomíra Gumana hlasovalo za 50, proti 46, zdržalo sa 30 poslancov,

- Martu Janovičkovú nepodporil žiaden poslanec, proti 77, zdržalo sa 49 poslancov,

- Janu Liptákovú hlasoval za 1 poslanec, 78 proti, zdržalo sa 47 poslancov,

- Lýdiu Benčovú hlasovalo za 31 poslancov, proti 78, zdržalo sa 48 poslancov,

- Františka Ďurinu nebol žiaden poslanec, proti 78, zdržalo sa 48 poslancov,

- Maroša Smoleca hlasovalo za 40, proti 54, zdržalo sa 32 poslancov,

- Martina Bognára hlasovali za 2, proti 77, zdržalo sa 47 poslancov,

- Pavla Dinku nebol žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

- Jozefa Šurana za žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

- Ladislava Hubáčeka bol za 1 poslanec, proti 79, zdržalo sa 46 poslancov,

- Slavomíra Mladého za boli 2 poslanci, proti 79, zdržalo sa 45 poslancov,

- Jána Tokára nepodporil žiaden poslanec, proti 79, zdržalo sa 47 poslancov,

- Hanu Lyons boli za žiadni poslanci, proti 79, zdržalo sa 47 posalancov.

Na voľbu členov Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rozhlasovej rady zvolený pán Michal Dzurianin.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)