P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani kolegyňa Tóthová, faktickú, áno, to ešte bude. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja súhlasím s predrečníkom, že štátne orgány určitým spôsobom zanedbali veci, ktoré mali vybaviť. Z bývalého funkčného obdobia si pamätám, že vo výbore pre ľudské práva a národnosti vtedajší generálny prokurátor Hanzel uviedol, že ministerka financií v tom čase dala oznámenie na prokuratúru o nekalých praktikách, respektíve o praktikách hraničiacich s trestnosťou niektorých bankových inštitúcií. V predloženom materiáli som nenašla odpoveď, prečo príslušné orgány nepostupovali a neriešili veci. V každom prípade z právneho hľadiska je to určitý druh nečinnosti, pretože tam, pokiaľ išlo o upozornenie, boli príslušné štátne orgány povinné konať. A podľa platného právneho stavu, ak vznikne občanom škoda z nečinnosti štátneho orgánu, čo aj vznikla, títo občania majú náhradu na škodu, ktorú vlastne nečinnosťou utrpeli. Takže tiež sa prihováram k vráteniu a doplneniu predloženej správy, ktorá nám bola postúpená. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, nechcete reagovať faktickou poznámkou? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Áno, nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi stručne sa vyjadriť. Myslím si, že v rozprave k tejto správe odznelo veľa vecí, ktoré sú pravdivé. Na druhej strane chcem len pripomenúť, že v podstate to, čo bolo povedané, iba kopíruje diskusiu, ktorá tu už o nebankových subjektoch na Slovensku prebehla. Tieto veci, ktoré boli povedané dnes, boli povedané už v podstate v roku 2002, kedy vrcholila neblahá činnosť nebankových subjektov a už sa vlastne blížil krach tejto éry. Už vtedy pred dvomi rokmi odzneli slová o zodpovednosti ministerstva financií, ktoré vtedy možno malo dôraznejšie varovať občanov pred týmto nebezpečenstvom, už pred dvomi rokmi odzneli slová o tom, že možno finančná polícia vtedy na ministerstve vnútra mala lepšie monitorovať hroziace nebezpečenstvo. To všetko tu bolo povedané a dnes sa to iba zopakovalo.

Čo sa týka rozdielov, ktoré boli uvedené v správe o nákladoch nebankových subjektov na reklamu, rozdiel medzi tým, čo prišlo z daňových úradov, a tým, na čo prišli vyšetrovatelia, tak to nepovažujem za nedostatok správy, to je proste taký objektívny stav vyšetrovania a ja si myslím, že možno najlepšie by bolo, keby Národná rada takúto správu zobrala na vedomie potom, keď definitívne bude skončené vyšetrovanie. Ešte ako minister si dovolím vyjadriť sa k trestnoprávnej stránke tohto problému. Nebudem sa už vyjadrovať k stránke záchrany zvyškov majetku, ktoré ostali v nebankových subjektoch, to je vecou konkurzných konaní, správcov konkurzných podstát. Z trestnoprávneho hľadiska vo viac ako desiatke prípadov nebankových subjektov už bolo ukončené vyšetrovanie ešte v minulom roku, väčšinou ľudia, ktorí boli obvinení zo spáchania a už obžalovaní zo spáchania týchto trestných činov, sú väzobne stíhaní, tým mám na mysli nebankové subjekty, ktoré nemali takú publicitu ako tie najväčšie prípady, medzi ktoré rátam BMG Invest a Horizont. V týchto dvoch prípadoch, tam sú tiež obvinení a už sú dávno, viac ako rok, väzobne stíhaní, ale tam ešte vyšetrovanie prebieha vzhľadom na veľký rozsah poškodených osôb a musím povedať, že možno sa niekomu zdá, že už to malo byť ukončené, ale ubezpečujem vás, že to vyšetrovanie prebieha rýchlo a vôbec nie pomalšie ako vyšetrovanie povedzme v krajinách na západ od nás, v takýchto zložitých ekonomických prípadoch. Dámy a páni, to je všetko z mojej strany, ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Mikušovi.

Poprosím pána poslanca Minárika, aby za skupinu navrhovateľov odôvodnil

Pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo, vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou zákon v druhom čítaní, ktorého hlavným cieľom je v súlade so zákonom 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov legislatívne upraviť zákon č.168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákona 164/1996 Z- z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov tak, aby prevádzkovatelia mohli spracúvať osobné údaje bez preukázateľného súhlasu dotknutej osoby v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie uvedeného účelu, ak sa cestujúci nepreukáže pri kontrole platným cestovným lístkom a úhradu odmietne zaplatiť. Okrem toho návrh zákona upravuje výšku úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v mestskej autobusovej doprave a v mestskej električkovej alebo trolejbusovej doprave s taxatívne určeného stonásobku tak, že dopravcovi dáva možnosť v jeho prepravnom poriadku a v tarife určiť úhradu, najviac však do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Ja si uvedomujem, že ten hlavný cieľ, ktorý predkladaná novela sledovala, sa čiastočne podarilo vyriešiť novelou, ktorú sme prijali v decembri v devízovom zákone, kde sa predĺžila lehota povinnosti vyhovieť všetkým podmienkam zákona na ochranu osobných údajov o jeden rok, ale dnes máme rozbehnutý tento zákon, ktorý napĺňa ducha zákona o ochrane osobných údajov, tak ako si to legislatívec pri jeho zadaní zaumienil. A preto si myslím, že toto je štandardnejší a lepší postup, ako sa zvolil v decembri minulého roku. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Opaterný bol poverený výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som vás zoznámil, páni kolegovia, pani kolegyne, so spoločnou správou výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 696 zo 16. decembra 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výboru. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 14. januára 2004 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. V súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a článku 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov výboru bolo prítomných 10 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia nehlasoval nikto z poslancov, nikto nehlasoval proti návrhu a 10 poslanci sa zdržali hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 15. januára 2004 a uznesením č. 253 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh zákona 15. januára 2004 a uznesením č. 156 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v prílohe tohto uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 a odporúča ich schváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh skupiny poslancov ako celok takisto schváliť. Ďakujem za slovo a prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k predloženému návrhu zákona skupiny poslancov, ktorého predkladateľom je pán poslanec Minárik. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestnej doprave. Ďakujem pánovi poslancovi Minárikovi a Opaternému. Vítam na rokovaní pána ministra zahraničných vecí, ktorého zároveň prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

ktorý prerokúvame ako tlač 489. Pán minister, máte slovo.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne a páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu návrh textu Dohody o účasti v Európskom hospodárskom priestore. Na jej základe sa Slovenská republika stane novou zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Tento významný zmluvný dokument umožní Slovenskej republike začleniť sa do medzinárodne uznávaného a prestížneho zväzku európskych štátov, do zväzku štátov budovaných na pevných demokratických základoch, ktoré sú ekonomicky zviazané pravidlami jednotného trhu, pravidlami pre voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Európsky hospodársky priestor, ktorý v súčasnosti zahŕňa všetkých 15 členských krajín Európskej únie a 3 krajiny Európskeho združenia voľného obchodu, Nórske kráľovstvo, Lichtenštajnské kniežactvo a Islandskú republiku, bude od 1. mája tohto roku rozšírené o desať ďalších štátov vstupujúcich do Európskej únie, ktoré sa zároveň zaviazali pristúpiť k dohode o Európskom hospodárskom priestore. Je to nielen náš záväzok, ale predovšetkým výzva potvrdiť tak existenciu fungujúceho trhového hospodárstva a schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci priestoru, ktorého sa staneme súčasťou.

Slovensko spolu s ostatnými pristupujúcimi krajinami rokovalo o vstupe do Európskeho hospodárskeho priestoru ako rovnocenný partner spolu so súčasnými členskými štátmi. Hlavnou otázkou rokovaní, ktoré sa začali 9. januára 2003 a boli ukončené 3. júla minulého roku, bolo zvýšenie finančného príspevku krajín Nórska, Lichtenštajnska a Islandu na zmiernenie štrukturálnych a sociálnych rozdielov na rozšírenom vnútornom trhu. Rozšírením v roku 2004 sa zvýši náročnosť úloh v oblasti sociálnej a hospodárskej súdržnosti v rámci Európskej únie. Preto bolo od Islandu, Lichtenštajnska a Nórska požadované zvýšenie ich finančného príspevku. Po prvé s ohľadom na zvýšené náklady členských štátov únie v súvislosti s dosiahnutím stabilného rozšírenia a po druhé na odzrkadlenie prínosu, ktorý týmto krajinám prinesie prístup na trh rozširujúci sa približne o 75 miliónov ďalších spotrebiteľov.

Ďalším kľúčovým bodom v rokovaní bol budúci obchod s nórskymi produktmi. Počas rokovaní predovšetkým Island a Nórsko považovali za svoju prioritu, aby mohli s morskými produktmi ďalej obchodovať s pristupujúcimi krajinami i po rozšírení. Na základe rokovaní boli dohodnuté významné kvóty únie na príslušné produkty, čo umožní ďalej pokračovať nielen v obchodných vzťahoch, ale bude to znamenať prínos aj pre spracovateľské odvetvia v nových členských štátoch. V rámci celkového výsledku rokovaní sa podarilo nájsť uspokojivé riešenie prechodných období v oblasti poľnohospodárskych produktov, v oblasti spracovaných poľnohospodárskych produktov, ako aj osobitná dohoda s Lichtenštajnskom o voľnom pohybe osôb. Krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré sú súčasťou Európskeho združenia voľného obchodu, predovšetkým Nórsko, preberajú na seba významnejší podiel o zníženie sociálnych a hospodárskych rozdielov na rozšírenom vnútornom trhu. Vďaka tomu sa bude môcť potenciál rozšíreného jednotného trhu prejaviť v plnej miere. Slovenská delegácia postupovala pri rokovaniach o pristúpení k Dohode o Európskom hospodárskom priestore v súlade so schválenou smernicou pre rokovanie, čím boli naplnené záujmy a priority Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som vás v krátkosti oboznámil s výsledkami rokovaní, s výsledkami, ktoré sú pre Slovenskú republiku významné. Nórsko, Island a Lichtenštajnsko budú prispievať od 1. mája tohto roku do 30. apríla 2009 sumou 600 miliónov eur. Príjemcom finančných grantov z týchto zdrojov bude 10 nových členských krajín a Grécko, Portugalsko a Španielsko. Finančné prostriedky budú určené na projekty v oblasti životného prostredia, európskeho kultúrneho dedičstva, rozvoja ľudských zdrojov, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti.

Pre Slovensko pripadne z multilaterálneho príspevku 5,39 %, čo bude znamenať približne 1,4 miliardy slovenských korún. Nórsko počas piatich rokov poskytne ďalších 567 miliónov eur prostredníctvom bilaterálneho finančného nástroja, ktorý sa bude úzko koordinovať s finančným mechanizmom Európskeho hospodárskeho priestoru, pričom dôraz sa bude klásť na pomoc pri integrácii nových členských štátov do vnútorného trhu v súlade s kľúčom platným pre Kohézny fond. Z bilaterálneho príspevku Nórska pre Slovensko pripadne 6,7 %, to znamená 1,6 miliardy Sk, ktoré budú môcť byť využité na implementáciu schengenského acquis - zlepšenie životného prostredia, regionálnu politiku a cezhraničné aktivity. Dohoda o účasti v Európskom hospodárskom priestore bola podpísaná zástupcami všetkých 25 členských a pristupujúcich krajín Európskej únie 14. októbra 2003 v Luxemburgu.

Zástupcovia Lichtenštajnského kniežactva, Nórskeho kráľovstva a Islandskej republiky dohodu podpísali 11. novembra 2003 vo Vadúze s účinnosťou od 14. októbra 2003. Dovtedy bol podpis dohody v rokovaní predovšetkým s Lichtenštajnským kniežactvom, ktoré požadovalo vyriešenie dvojstranných otázok so Slovenskou republikou a Českou republikou. Slovenská republika pri svojom vzniku diplomatickou cestou výslovne uznala Lichtenštajnské kniežactvo a súčasne ho požiadala o svoje uznanie a o nadviazanie diplomatických stykov medzi oboma štátmi. Lichtenštajnské kniežactvo v roku ´93 oznámilo, že je pripravené uznať na základe vzájomnosti Slovenskú republiku ako suverénny a nezávislý štát s cieľom nadviazania diplomatických stykov a navrhlo začať rokovania o všetkých s tým spojených a ešte otvorených otázkach medzi oboma štátmi. Otázka vzájomného uznania a nadviazania diplomatických stykov oboch nástupníckych štátov bývalej Česko-slovenskej federatívnej republiky s Lichtenštajnskom zostala preto dodnes neuzavretá. Slovensko považuje tento problém za dvojstrannú otázku, ktorá nesúvisí s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore. Napriek tomu, že Lichtenštajnsko zo svojej pozície ustúpilo a Dohodu o účasti v Európskom hospodárskom priestore podpísalo, otázka bezvýhradného uznania Slovenskej republiky s Lichtenštajnskom zostáva otvorená.

Chcel by som zdôrazniť, že Slovenská republika od svojho vzniku uznáva Lichtenštajnské kniežactvo ako suverénny a nezávislý štát a je pripravená s ním nadviazať diplomatické styky. Odmietame však spájať uznanie štátu s akýmikoľvek podmienkami. Sme preto odhodlaní spolupracovať s Lichtenštajnským kniežactvom v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru ako aj vo všetkých iných oblastiach vzájomných vzťahov na základe rovnosti a partnerstva. Podpis dohody zo strany Lichtenštajnského kniežactva, Nórskeho kráľovstva a Islandskej republiky tak umožnil začatie ratifikačného procesu v súčasných členských krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru a v krajinách, ktoré sa stanú členmi tohto priestoru tak, aby nadobudla platnosť dňom vstupu nových členských krajín do Európskej únie.

Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky svojím súhlasom s Dohodou účasti v Európskom hospodárskom priestore opätovne potvrdí jednoznačnú podporu vstupu Slovenskej republiky do spoločenstva prosperujúcich demokratických štátov Európy a umožní tak začlenenie našej krajiny do priestoru, ktorý prispeje k rýchlejšiemu ekonomickému rastu, zvýšeniu životnej úrovne a k celkovému skultivovaniu trhového a sociálneho prostredia. Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu vlády. Teraz poprosím pani predsedníčku výboru pre európsku integráciu a poslankyňu Národnej rady Moniku Beňovú, aby Národnú radu informovala o stanovisku a odporúčaní výborov, ktorým bol návrh pridelený na prerokovanie. Nech sa páči, pani kolegyňa.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložila správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore, ktorú ste dostali ako tlač č. 489. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 506 z 31. decembra 2003 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ktorý podá správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a všetky výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore a zároveň rozhodnúť, že Dohoda o účasti v Európskom hospodárskom priestore je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o účasti v Európskom hospodárskom priestore bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu č. 43 z 20. januára 2004. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám žiadne písomné prihlášky, pýtam sa, či sa do rozpravy chce prihlásiť niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie. Ďakujem pani poslankyni Beňovej, pánovi ministrovi zahraničných vecí Kukanovi. Páni poslanci, členovia výboru pre kultúru, vzdelanie, mládež a šport, chcem sa opýtať, bolo rokovanie výboru ohľadne rady členov, rozhlasovej. Mám obavu, že ďalší priebeh rokovania môže byť taký, že by sme ešte dnes tento bod mohli prerokovať a hlasovať, ale chcem predísť istým problémom a preto sa chcem opýtať, v akom štádiu prípravy je návrh pripravený na rokovanie v pléne. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško je člen výboru, ale aj ostatní z iných politických strán. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, výbor pre kultúru sa vymyká z ostatných výborov a svoje povinnosti si plní načas a povedal by som dôsledne, čiže všetko je pripravené, môžete ohlásiť tento bod programu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som teraz na 10 minút prerušiť rokovanie Národnej rady a zvolať poslanecké grémium ohľadne ďalšieho priebehu. Potom, pani poslankyňa Černá, bude nasledovať bod Dohoda o právach dieťaťa. Prerušujem rokovanie do 15.15 hodiny a žiadam všetkých členov poslaneckého grémia, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti, kde rokuje poslanecké grémium. Pán poslanec Jarjabek, môžem vás poprosiť na krátku konzultáciu?

(Prerušenie rokovania o 14.55 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.26 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po rokovaní poslaneckého grémia. Záver poslaneckého grémia je taký, že odporúča prerokúvať ďalšie body programu. Sú rozdielne názory na prerokúvanie materiálu, ktorý vláda predložila ako správu o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov. Nie je jednotný názor poslaneckých klubov. Odôvodnenie, prečo je istá pochybnosť o objektívnosti tejto správy, vyplýva z toho, že je neúplná len preto, lebo nemohla zohľadniť štatistické údaje, ktoré sa zhromažďujú práve v týchto dňoch a ktoré - výsledky Štatistického úradu - nemohli byť zapracované do obsahu tejto správy. Navrhovatelia respektívne navrhovateľka alebo predseda respektívne podpredseda poslaneckého klubu HZDS ešte urobí konzultáciu o stanovisku poslaneckého klubu HZDS pri prerokúvaní tohto návrhu vlády. Pristúpime teda k rokovaniu o

ktorý prerokúvame ako tlač 463. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh dohody uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii boli otvorené na podpis 25. mája 2000 v New Yorku. Slovenská republika prezentovala a obhajovala východiskovú správu Slovenskej republiky k Dohovoru o právach dieťaťa pred Výborom OSN pre práva dieťaťa 3. 10. 2000. Jedným z odporúčaní pre Slovenskú republiku, ktoré schválil Výbor pre práva dieťaťa po obhajobe implementačnej správy, bolo odporúčanie pristúpiť k dvom protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 780 z 15. 8. 2001 vyslovila súhlas s uzavretím Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa, o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s uzavretím Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii. Za Slovenskú republiku podpísal v New Yorku obidva protokoly dňa 30. 11. 2001 stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa, o účasti detí v ozbrojených konfliktoch podpísalo 115 krajín a ratifikovalo 66 krajín. Opčný protokol k dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii podpísalo 108 krajín a ratifikovalo 67 krajín. Obidva protokoly podpísali všetky krajiny Európskej únie.

V rokoch 2002 až 2003 boli prijaté viaceré zákony, ktoré zosúladili vnútroštátne právne predpisy so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovensko z obidvoch protokolov, najmä zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti, podľa ktorého je vznik brannej povinnosti občana ustanovený dňom dovŕšenia 18 rokov veku, pričom obdobné sa vzťahuje aj na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti občanom, ako aj zákony v oblasti trestného práva. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s obidvoma protokolmi bol v mesiaci január prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, vo výbore pre obranu a bezpečnosť a vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie návrhu dohody. Prosím teraz pani poslankyňu Černú, ktorú poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby informovala Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému návrhu vlády. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Černá: Ďakujem. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a pornografii podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. decembra 2003 č. 496 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pani poslankyňa, poprosím pánov prezidentov, aby sa dohodli, kto bude sedieť na stoličke. (Hlasy a smiech v sále.)

E. Černá, poslankyňa: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 15. januára 2004 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 14. januára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 15. januára 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením z 15. januára.

Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom o právach dieťaťa a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorských výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas. Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov Evu Černú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 15. januára 2004. Otvorte rozpravu, prosím.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa... Procedurálny. Do rozpravy sa nehlási k tomuto bodu programu nikto. Pán poslanec Cabaj, procedurálny. Pán poslanec Abelovský, prosím, prestaňte telefonovať. Pán poslanec Abelovský! (Smiech v sále.) Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vzhľadom na to, čo pani spoločná spravodajkyňa predniesla, predkladám procedurálny návrh, aby sme nepokračovali teraz v rozprave, ale o 17.00 hodine je dohodnuté spoločné hlasovanie o všetkých bodoch, ktoré sa prerokovali, to znamená ako o prvom, aby sme o piatej hodine hlasovali o tomto procedurálnom návrhu, ktorý predložil gestorský výbor za túto správu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, ale rozprava, ak sa niekto prihlási, musí byť otvorená a o procedurálnych... (Hlasy v sále.) Pani spoločná spravodajkyňa, prosím ešte, keby ste raz stanovisko výboru, ktoré... Pán poslanec Cabaj, o čo teraz... To je dohovor, na ktorom ani v rozprave nemôže, o obsahu tohto dohovoru, nech sa, nie. Pani poslankyňa, ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová, do rozpravy? Áno. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť v rozprave k tomuto prerokúvanému bodu, hoci považujeme ho za veľmi dôležitý. Ale keďže je to predkladacia správa medzinárodného dohovoru, na ktorom sa nič nemôže meniť, dovoľte len niekoľko pripomienok. Myslíme si, že dohody podobného znenia, ktoré nemajú, nepredpisujú žiadne sankcie, žiadne postihy ani zodpovednosť, by sme asi nemali prijímať. Dohoda obsahuje veľmi veľa bodov, napríklad o tom, že ak štát i jednotlivé zmluvné strany budú porušovať ten či oný bod, tak to potom musia napraviť. "Štáty mali by", "bolo by dobré" a tak ďalej, nemyslíme si, že toto je vhodný text takéhoto dôležitého dokumentu.

Napríklad prvý bod Opčného protokolu o právach dieťaťa o predaji detí hovorí: "Bolo by vhodné rozšíriť opatrenia, ku ktorým by sa štáty mali zaviazať v záujme toho a toho". Čo tento text hovorí? Aké povinnosti zmluvným stranám ukladá? Ďalej. "Presvedčené jednotlivé strany, presvedčené súc, že odstránenie predaja detí, detskej prostitúcie a pornografie bude uľahčené prijatím holistického prístupu, zaoberajúceho sa faktormi, ktoré k nim prispievajú, teda nedostatočného rozvoja, chudoby, ekonomických rozdielov a tak ďalej". Čo to znamená? Tie štáty sa zaväzujú odstrániť tieto príčiny takéhoto správania sa k deťom?

Ďalej. "Berúc na vedomie ustanovenia rôznych nástrojov, vrátane Haagskeho protokolu ako aj dohovoru medzinárodnej organizácie o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce", vieme o tom, že sa vyskytuje, kto bol stíhaný za porušenie tohto bodu doteraz, veď tá zmluva už dosť dlho platí.

Ďalej. Ako je zabezpečené plnenie napríklad jednotlivých bodov tohto dohovoru v našom trestnom práve? V článku 9 sa hovorí: "Štáty, zmluvné strany posilnia, prijmú, zavedú a budú rozširovať zákony, administratívne opatrenia" a tak ďalej. Aké zákony sme vytvorili v súlade s týmto bodom? Napríklad neschválili sme náhradné výživné, nedostatok financií je jednou z príčin trestných činov uvedených v tomto bode protokolu. My sa sústavne zapodievame nedostatkom financií, neprispievame na sociálnu sféru, na výchovu detí, na vzdelanie dostatočne, nezabezpečujeme dostatočne sociálny život, sociálnu oblasť našej republiky a vôbec nevnímame, že tým už teraz porušujeme tento protokol.

Ďalej. "Štáty, zmluvné strany budú taktiež podporovať medzinárodnú spoluprácu, budú spolupracovať s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami" a tak ďalej. Spolupracujeme už s niektorými my? Bolo by dobré, keby sme ich tam uviedli, že v súčasnosti už v zmysle tohto protokolu spolupracujeme s takýmito organizáciami.

Ďalej. To už čítam článok 10. Bod tretí. "Štáty zmluvné strany budú podporovať posilňovanie medzinárodnej spolupráce v záujme riešenia príčin, prispievajúcich k zraniteľnosti detí formou predaja" a tak ďalej, akými sú napríklad chudoba a nedostatočný rozvoj, to som tu hovorila pred chvíľou. Čiže aby som zbytočne nenaťahovala čas, k tej prvej časti ešte som chcela spomenúť, že tam sa hovorí o tom, že nesmieme násilne a nedobrovoľne brať mladých ľudí na vojenskú službu respektíve do vojnových akcií, len na dobrovoľnom základe. Pýtam sa, naša povinná vojenská služba je povinná, alebo dobrovoľná? Už porušujeme tento zákaz. Predpokladám, že ak bude čoskoro zrušená, tak v tom prípade by sme sa do toho nejako zmestili.

Chcela by som len povedať, že skutočne ma veľmi mrzí, ak do Národnej rady príde preklad - predpokladám -, takej zmluvy s textom nikoho k ničomu nezaväzujúcim. Je to vyložene formálna záležitosť. A ešte jedna vec mi tam chýba, ten text je preložený do čínštiny, do rôznych jazykov, ale napríklad mi tam chýba nemčina. A myslím si, že po nemecky hovoriacich krajín by sa mal tento opčný protokol tiež dotknúť. To je všetko, ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská, faktickú poznámku, nech sa páči.

I. Belohorská, poslankyňa: Ja, žiaľ, musím nesúhlasiť s pani poslankyňou s mnohými vecami, ktoré uviedla, a to po prvé, text tohto dohovoru je štandardný dohovor, ktorý nelimituje, tak ako sme zvyknutí my, normy v zákone. To je rozdiel medzi zákonom, dohovorom a konvenciou medzinárodného charakteru. Opčný protokol a medzinárodný dohovor Slovensko, aj keď sa snaží veľmi už dlhé roky napĺňať a plniť skutočne v záujme detí, aj keď budem súhlasiť s tým, že mnohé z tých domácich opatrení, ktoré spomínala, o náhradnom výživnom a podobne, sa nám nepáči, možno prístup k vzdelaniu môžeme zlepšiť, ale ja som pripravovala zákaz detskej práce a komparáciu všetkých právnych noriem v členských krajinách Rady Európy a viem, s kým aj sa spolupracuje, takže ja pani poslankyni dodám materiály, ktorých sa dožadovala, pretože tam tá spolupráca je veľmi komplikovaná práve podľa veci, o ktorej hovoríme. Ak hovoríme o zákaze detskej práce, treba hovoriť s medzinárodnou organizáciou práce a s nimi pripravovať určité opatrenia. Tam Slovensko, myslím si, že vychádza z európskych štátov veľmi dobre. Ak sa hovorí o detskej prostitúcii, pornografii, tam je zase spolupráca s Interpolom, Europolom a, žiaľ, je to vec, ktorá je veľmi komplikovaná, ale v dnešnej dobe deti skutočne sú veľmi výhodným obchodným artiklom. Takže práve aj podpísanie tohto dohovoru je jedna z foriem boja proti takejto kriminalite.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová chce reagovať na vystúpenie pani poslankyne.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Ale v prvom rade ďakujem pani Belohorskej, že vôbec obrátila pozornosť na moje veľmi skromné vystúpenie. A, samozrejme, že si, pani kolegyňa, veľmi vážim vašu odbornosť aj skúsenosť. Ďakujem za to, že mi dáte možnosť nahliadnuť do rôznych dokumentov. Ale prepáčte, myslím si, že môžeme vysloviť svoj názor. Považujeme tento text za nedôstojný veľkosti problému, o ktorom hovorím. To je všetko. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister Kaník, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne? Pani poslankyňa Černá, nie. Prerušujem rokovanie. Ďakujem, pani poslankyňa, za spoluprácu. A poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol

Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kanadou o sociálnom zabezpečení, ktorá bola podpísaná 21. mája 2001 v Bratislave a nadobudla platnosť 1. 1. 2003, podľa čl. 24 splnomocňuje na uzatvorenie osobitných dohôd o sociálnom zabezpečení provinciu Quebec. Táto zmluva zabezpečuje poskytovanie dávok prislúchajúcich podľa zákona o zabezpečení v starobe, ktoré sú platené zo štátneho rozpočtu pre všetky osoby bývajúce na území Kanady. Zmluva taktiež zabezpečuje výplatu dávok prislúchajúcich podľa kanadského dôchodkového plánu, ktorý je obdobou našich dávok sociálneho zabezpečenia. Kanadský dôchodkový plán sa vzťahuje na všetky osoby poistené na území Kanady okrem provincie Quebec, ktorá má vlastný systém dôchodkového zabezpečenia, a je potrebné s touto provinciou uzavrieť osobitnú dohodu. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecu o sociálnom zabezpečení je prvým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi Slovenskou republikou a touto provinciou. Dohoda sa skladá z piatich častí. Z hľadiska osobitného rozsahu sa dohoda vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym iným predpisom jednej alebo obidvoch zmluvných strán, a tiež na osoby, ktoré odvodzujú svoje práva od týchto osôb. Dohoda nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet. Dávky dôchodkového zabezpečenia prislúchajúce podľa právnych predpisov Slovenskej republiky budú hradené z prostriedkov sociálnej poisťovne. Dohoda bola podpísaná v Quebecu 25. 2. 2003. Za Slovenskú republiku dohodu podpísal veľvyslanec Slovenskej republike v Kanade Miroslav Mikolášik a za provinciu Quebec námestníčka ministra medzinárodných vzťahov Dian Vidhau. Svojím obsahom a rozsahom je dohoda v súlade so zásadami vlády Slovenskej republiky pre uzatváranie medzinárodných zmlúv s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Predložený zmluvný dokument zakladá práva a povinnosti fyzických a právnických osôb podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko ide o prezidentskú dohodu, pred ratifikáciou je dohoda podľa čl. 86 písm. d) predložená Národnej rade na vyslovenie súhlasu. Zároveň sa Národnej rade odporúča rozhodnúť, že ide o dohodu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.