Úterý 3. února 2004

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 456. Spoločnú správu máte v tlači pod č. 456a.

Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám predložil v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Hlavným zámerom predloženého návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky odstránenie viackoľajnosti a sprehľadnenie financovania podpory exportu. Na to je potrebné postupne ukončiť činnosť Fondu na podporu zahraničného obchodu a jeho hlavné aktivity presunúť do existujúcej štátnej príspevkovej organizácie zriadenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky Slovenskej agentúry na rozvoj investícií a obchodu. Táto agentúra bude zároveň plniť úlohy pri uskutočňovaní štátnej politiky informatizácie spoločnosti v oblasti elektronického obchodu, bude implementačnou jednotkou Slovenskej republiky na čerpanie zdrojov predvstupových a štrukturálnych fondov Európskej únie zameraných na podporu rozvoja obchodu a investícií v Slovenskej republike, odbornou organizáciou na prípravu, administrovanie vládnych programov a posudzovanie individuálnych žiadostí zameraných na podporu obchodu a rozvoj investícií do hospodárstva Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona predstavuje prvú etapu riešenia tohto zámeru a má umožniť prenájom a prevod majetku, najmä informačnej techniky a informačnej technológie, z majetku Fondu na podporu zahraničného obchodu na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu na základe rozhodnutia Správnej rady Fondu na podporu zahraničného obchodu. Tento prenájom a prevod majetku z Fondu na podporu zahraničného obchodu na ministerstvo hospodárstva a SARIO sa uskutoční za odplatu vzhľadom na to, že bol nadobudnutý zo zdrojov poskytnutých od podnikateľov, v rokoch 1996 - 1999 povinné príspevky za vývoz a dovoz tovaru vo výške 0,1 % z hodnoty dovážaného a vyvážaného tovaru a neskôr od roku 1999 ako dobrovoľné príspevky do fondu od vývozcov a dovozcov.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a jej medzinárodnými záväzkami. Jeho prijatím nevznikajú žiadne požiadavky na štátny rozpočet. Uvedený vládny návrh zákona bol v zmysle uznesenia Národnej rady prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu a v gestorskom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

V uvedených výboroch boli prijaté dva pozmeňujúce návrhy. Pozmeňujúci návrh k nadobudnutiu účinnosti zákona od 1. apríla 2004 v mene predkladateľa akceptujem. K druhému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týka vypustenia bodu 3 v čl. I návrhu zákona, si dovoľujem uviesť, že navrhované zvýšenie limitu výdavkov na činnosť sekretariátu fondu z pôvodných 5 % na 15 % ročných príjmov fondu neznamená zvýšenie výdavkov v absolútnom vyjadrení v korunách, pretože príjmy fondu, t. j. finančné prostriedky získané za prenájom alebo prevod hmotného a nehmotného majetku v predchádzajúcich rokoch klesali a prenájmom a prevodom majetku na ministerstvo hospodárstva a SARIO sa budú postupne až do ukončenia činnosti Fondu na podporu zahraničného obchodu, ktorý sa predpokladá k 1. 5. 2004, naďalej znižovať. Pritom z týchto prostriedkov na činnosť sekretariátu fondu sa uhradia všetky náklady spojené s ukončením činnosti fondu, mimoriadna inventarizácia majetku, mimoriadna účtovná závierka a náklady na právne služby spojené s ukončením činnosti fondu.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie vládneho návrhu zákona vrátane ustanovenia o zvýšení limitu výdavkov na činnosť sekretariátu fondu z pôvodných 5 na 15 % z ročných príjmov fondu, pretože v absolútnom čísle je toto číslo alebo táto suma takmer identická.

Ďakujem za vašu pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Jirkovi Malchárkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 674 z 12. decembra 2003 pridelila tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady tento návrh zákona neprerokovali.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto: Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval návrh zákona 14. januára 2004 a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 8. januára 2004 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako gestorský výbor, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval tento návrh zákona 15. januára a uznesením č. 254 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce návrhy: Pozmeňujúci návrh k čl. I., ku ktorému gestorský výbor nezaujal stanovisko, bol to pozmeňujúci návrh z výboru pre financie, rozpočet a menu a k čl. II., ktorý sa týka zmeny účinnosti z 1. januára na 1. apríla 2004, s ktorým, samozrejme, gestorský výbor odporúča súhlasiť. Takisto aj gestorský výbor odporúča súhlasiť samostatne o bode 1 s tým, že o bode 1, ako som hovoril, nie je odporúčanie od gestorského výboru a o bode 2 samostatne s odporúčaním schváliť. Rovnako aj gestorský výbor odporúča schváliť celý zákon č. 379/1996 o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená 16. januára. Súčasne výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona, čo som práve urobil.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že okrem pána spravodajcu nikto. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z. o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov.

1. Názov zákona sa mení takto: "Zákon č. .../2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 o Fonde na podporu zahraničného obchodu v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov."

2. Za článok I sa dopĺňa nový článok II, ktorý znie: Článok II - zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a výrobu v nej zabezpečovať".

V § 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Významnou investíciou je aj stavba určená na výrobu (služby), ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa podmienku podľa odseku 2 písm. a), ak

a) uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania výroby vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí alebo bude jej dodávateľom súčiastok, dielov alebo polotovarov pre finálne výrobky,

b) plánovaný objem výroby (služieb) v nej alebo prínos k zamestnanosti je z hľadiska rozvoja hospodárstva regiónu významná,

c) vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme."

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia "vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 608/1992 Zb. a vyhlášky Ministerstva financií SR č. 265/1993 Z. z." nahrádza citáciou "vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 576/2003 Z. z.".

Doterajší článok II sa označí ako článok III.

Hlavným zámerom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho poslaneckého návrhu je dosiahnuť urýchlenú novelizáciu tých ustanovení zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, ktoré sa ukázali z hľadiska potrieb rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky, prílevu zahraničných investícií do hospodárstva Slovenskej republiky a oprávnených záujmov investorov ako prekonané, nevyhovujúce a obmedzujúce investorov, najmä strategických, pri investovaní v Slovenskej republike. Ide najmä o tie prípady, kde strategický investor si objedná u developera prípravu a výstavbu investície na kľúč vrátane finančného modelu realizácie stavby a začatia prevádzky, ale v ďalšom už výrobu v nej nebude prevádzkovať developer, ale strategický investor. Tento stav súčasný zákon nerieši, čo je vážnou prekážkou realizácie zámerov investorov v mnohých prípadoch, ako je Peugeot, Citröen, prípadne Hyundai.

Okrem toho veľkí strategickí investori na naplnenie svojho podnikateľského zámeru potrebujú nielen investíciu, ktorá spĺňa podmienky podľa doterajšieho znenia § 1 ods. 2 zákona o významných investíciách, ale nevyhnutne potrebujeme mať v blízkosti firiem svojich dodávateľov súčiastok, dielov, komponentov, prípadne s ich výrobou spojené služby, ktoré technicky a technologicky súvisia s výrobou vo významnej investícii, nie sú však priamo súčasťou významnej investície a nemusia jednotlivo spĺňať požiadavku na výšku preinvestovaných nákladov v sume 1 mld. slovenských korún.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplnenie ustanovenia v § 1 a predefinovanie tohto paragrafu tak, aby bolo možné použiť významnú investíciu aj na stavby, ktoré súvisia so samotnou významnou investíciou. Takýto prístup je uplatňovaný aj vo viacerých okolitých pristupujúcich krajinách do EÚ.

V dôsledku prijatia navrhovaných zmien v zákone o významných investíciách možno očakávať nielen zvýšenie záujmu zahraničných investorov a zvýšenie objemu investícií do hospodárstva Slovenskej republiky, ale aj podstatné zlepšenie predpokladov na zapojenie sa slovenských výrobcov a investorov do výrobnej, technickej a technologickej spolupráce zahraničnými strategickými partnermi. Navrhovaná zmena nebude znamenať zvýšené nároky na štátny rozpočet, naopak, môže prispieť k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu z dane príjmov právnických a fyzických osôb. Verím, že tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podporíte.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca k vlastnému návrhu asi tiež nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 432. Spoločnú správu ako tlač 432a.

Prosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pred piatimi rokmi 1. októbra 1998 nadobudol účinnosť zákon o stavebných výrobkoch, ktorý transponoval do slovenského práva prvú smernicu Európskej únie s technickým obsahom. Za tých päť rokov sme sa presvedčili, že plná akceptácia európskej smernice je proces nielen náročný, ale aj veľmi dynamický. Od vydania smernice bolo vydaných 12 usmernení a cca 70 rozhodnutí, ktoré navyše boli niekoľkokrát aktualizované.

Zámerom tejto novely je mať právny predpis plne kompatibilný s právom Európskej únie. Na dosiahnutie plnej kompatibility navrhovanej novely zákona s právom Európskej únie je preto hlavným obsahom navrhovanej novely zákona zohľadniť najnovší vývoj normatívnej základne v oblasti regulácie trhu so stavebnými výrobkami, vyjadrený individuálnymi rozhodnutiami, usmerneniami a odporúčaniami Európskej komisie a jej Stáleho výboru pre stavebníctvo od roku 2000, keď bola pripravená posledná novela zákona. Okrem tohto hlavného dôvodu sa v návrhu odstraňujú aj niektoré aplikačné nezrovnalosti, najmä výkladové nejasnosti a nové právne predpisy v oblasti štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike.

Z návrhu zákona vyplýva, že sa rozšíria povinnosti a právomoci ministerstva ako národnej autority o povinnosti, ktoré Stály výbor pre stavebníctvo pri Európskej komisii členským krajinám ukladá. Dozorná činnosť smerujúca k slovenským autorizovaným osobám ostane nezmenená. Návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet, verejné rozpočty a nezasahuje do štruktúry súčasných ani budúcich orgánov štátnej správy a samosprávy. Nemá dosah na podnikateľov v danej oblasti, nemení ich správanie, nezvyšuje požiadavky na investície. Nemá vplyv ani na zamestnanosť, ani na životné prostredie.

Proces plnej transpozície smernice Doprava Slovenskej republiky s následným inštitucionálnym zabezpečením si už v pripomienkovom konaní vyžiadal zaslúžilý ohlas, čo v konečnom dôsledku prispelo k skvalitneniu zákona. Zákon sme predložili expertom Európskej komisie v generálnom riaditeľstve pre podnikanie DG Enterprise a prerokovali ich 14. septembra 2003 a 24. septembra 2003. Všetky odporúčania expertov Európskej komisie sú už v súčasnosti premietnuté do textu novely zákona.

Návrh novely zákona bol do vlády Slovenskej republiky predložený bez rozporov a schválený dňa 8. 10. 2003. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona predložila 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov väčšinou legislatívnotechnického charakteru alebo súvisiacich s činnosťou tohto zákona. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky všetky tieto pripomienky víta, pretože prispeli k skvalitneniu novely zákona a k jeho súladu so Smernicou 89/106/EHS.

Na záver konštatujem, že návrh novely zákona v predloženom znení je plne kompatibilný so Smernicou Európskej únie o stavebných výrobkoch a vytvára priaznivé podmienky pre európske trhové prostredie v pohybe stavebných výrobkov. Je to zákon, ktorý však i slovenským subjektom vytvára plnohodnotné uplatnenie v Európskej únii, a preto je aktuálne i jeho rýchle prijatie, aby sa najmä naše subjekty do 1. mája 2004 naučili správne aplikovať túto novelu zákona s účinnosťou od 1. apríla 2004.

Z tohto dôvodu sa obraciam na vás, vážení poslanci, vážené pani poslankyne, o jeho pozitívne posúdenie a rýchle prijatie. Očakávam aj vaše odporúčanie k schváleniu novely zákona na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Istvánovi Harnovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

I. Harna, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov (tlač 432), v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 676 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch a v znení neskorších predpisov (tlač 432), na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 14. januára 2004 a neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov výboru boli prítomní všetci poslanci, za návrh predneseného uznesenia nehlasoval z poslancov nikto, nikto nehlasoval proti a 11 poslancov sa zdržalo hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu neprerokoval návrh zákona v stanovenom termíne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 15. januára 2004 a uznesením č. 262 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 19 pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, teda všetkých 19 bodov. A ja odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme o týchto bodoch 1 až 19 hlasovali spolu.

Gestorský výbor po prehodnotení stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

I. Harna, poslanec: ... rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, schváliť.

Vážený pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa, keď vás budem musieť ešte raz upozorniť, to keby ste tu ani neboli podľa rokovacieho poriadku, jeden deň mínus.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Jedným uchom som vás aj ja počúval, aj keď som tu riešil iné otázky súvisiace s poriadkom v sále.

Takže otváram rozpravu k tomuto bodu programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode.

Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 431).

Spoločná správa je v tlači 431a.

Prosím teraz pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom úvodnom vystúpení zároveň trošku obšírnejšie možno sa vyjadril aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré sú v spoločnej správe, aby som vyjadril aj pred rozpravou svoje stanovisko a stanovisko nášho rezortu k niektorým pozmeňujúcim návrhom, pretože predpokladám, že bude k tomu bohatá diskusia, a chcel by som čestne a férovo už vopred vyjadriť svoje stanovisko, aby som možno aj inšpiroval tých, ktorí chcú vystúpiť v rozprave.

Na dnešné rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon prešiel riadnym legislatívnym postupom a po prerokovaní v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbore pre sociálne veci a bývanie predkladám ho na rokovanie v druhom čítaní.

Účelom návrhu tohto zákona je stanoviť minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času z dôvodu zvýšenia bezpečnosti v doprave, bezpečnosti a zdravia mobilných pracovníkov v doprave a zosúladenia podmienok hospodárskej súťaže. Legislatívnym základom na vypracovanie predloženého návrhu zákona bol § 3 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave spravujú Zákonníkom práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Vo vzťahu k návrhu zákona k Zákonníku práce sa preto uplatňuje princíp subsidiarity a návrh zákona upravuje iba tie vzťahy, v ktorých je vecne odôvodnená a nevyhnutná ich odchylná úprava od Zákonníka práce. Konkrétne ide o úpravu pracovného času a doby odpočinku a v rámci nich prestávky v práci, pracovnú pohotovosť v rámci pracovnej zmeny, nočnú prácu niektorých kategórií zamestnancov v doprave s prihliadnutím na špecifickú povahu práce a špecifické podmienky jej výkonu v rámci jednotlivých druhov dopravy.

Návrh zákona je spracovaný v súlade s legislatívou Európskej únie a vytvára podmienky na postupnú transpozíciu smerníc Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky. Vzťahuje sa na tie osoby, ktoré majú postavenie zamestnanca v cestnej, železničnej, mestskej hromadnej a leteckej doprave a vo vnútrozemskej plavbe alebo sú vodičmi motorových vozidiel okrem vodičov motorových vozidiel, ktorí sú v súlade s legislatívou Európskej únie vylúčení z pôsobnosti návrhu zákona v závislosti od celkovej hmotnosti vozidla, jeho maximálnej rýchlosti a účelu použitia.

Z dôvodu potreby aproximácie práva Európskej únie v oblasti cestnej dopravy návrh zákona upravuje aj časť vedenia vozidla, bezpečnostnú prestávku a dobu odpočinku vodičov motorových vozidiel, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, bez ohľadu na predmet podnikania a vodičov motorových vozidiel evidovaných v zahraničí, ktorí vykonávajú medzinárodnú cestnú dopravu na pozemných komunikáciách na území Slovenskej republiky.

V súlade s právom Európskej únie návrh zákona upravuje aj povinnosti zamestnávateľov a vodičov motorových vozidiel pri zaznamenávaní časových úsekov záznamovým zariadením. Osobitne upravuje kontrolu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, konkrétne organizovanie výkon a evidenciu kontroly, predmet kontroly a vymedzuje orgány štátnej správy, ktoré budú túto kontrolu vykonávať...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tóth.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vyhodnotenie zaznamenaného pracovného času budú na pracovisku vykonávať orgány inšpekcie práce a na pozemných komunikáciách orgány inšpekcie práce v spolupráci s príslušníkmi Policajného zboru v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Spolupráca s orgánmi Policajného zboru sa navrhuje vzhľadom na oprávnenie policajta zastavovať motorové vozidlá. Mimo spolupráce s inšpektorátmi práce budú môcť orgány Policajného zboru kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných prestávok a rýchlosť zo záznamového zariadenia aj samostatne.

Výdavky spojené s realizáciou predloženého návrhu zákona sú zohľadnené vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu na rok 2004. Tie vyplývajú z povinností orgánov inšpekcie práce a Policajného zboru vykonávať kontroly vyplývajúce zo Smernice Rady č. 88/599 EHS pričom rozsah kontroly má každý rok pokrývať najmenej 1 % pracovných dní vodičov motorových vozidiel. Zvýšenie výdavkov je potrebné z dôvodu personálneho posilnenia výkonu inšpekcie práce a kontroly na pozemných komunikáciách, technického vybavenia mobilných pracovísk a odbornej prípravy inšpektorov práce a policajtov.

Predložený návrh zákona nebude mať dosah na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, a teraz, tak ako som v úvode spomínal, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k viacerým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vyplývajúcim zo spoločnej správy výborov Národnej rady k predloženému návrhu zákona, tak ako sú uvedené v spoločnej správe.

K bodu 1, 7, 8 a 9 nemám námietky, teda tak, ako je uvedené v spoločnej správe.

K bodu 2 a 3. Nesúhlasím s predloženým pozmeňujúcim návrhom a podporujem odporúčanie gestorského výboru z dôvodu subsidiarity Zákonníka práce k návrhu zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave.

K bodu 4. Z legislatívnotechnických dôvodov navrhujem druhú vetu pozmeňujúceho návrhu riešiť osobitným odsekom.

K bodu 5. Návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neodporúčam schváliť z týchto dôvodov:

1. Práca riadiaceho letovej prevádzky je podľa niektorých posudkov štátneho okresného hygienika odboru zdravotníctva práca spojená so zvýšeným ohrozením zdravia vyplývajúcim z pracovných podmienok a je zaradená podľa rizikového faktora do štvrtej najvyššej kategórie z dôvodu neuropsychickej záťaže.

Ďalej. Výkon riadiacich letovej prevádzky úmerne klesá s dĺžkou výkonu práce. Vyčerpanosť a únava riadiaceho letovej prevádzky pracujúceho v navrhovanom 12-hodinovom režime dĺžky pracovnej zmeny môže viesť k zníženiu pozornosti, k zvýšeniu rizika, k počtu mikrospánkov s možnými priamymi následkami na životoch cestujúcich či posádok lietadiel. To dávam do pozornosti a chcem podotknúť, že dĺžka pracovných zmien podľa informácií, ktoré my na ministerstve máme, sa obvykle pohybuje v rozmedzí 7 až 8, maximálne 10 hodín práve z dôvodu zvýšenej neuropsychickej záťaže.

Zdôvodnenie na uplatňovanie pracovných zmien v trvaní najviac 12 hodín v priebehu 24 hodín sú prevzaté od Združenia riadiacich letovej prevádzky a z uvedeného dôvodu sú jednostranné, účelové a nezohľadňujú podľa môjho názoru fakt, že riadenie letovej prevádzky je služba s rozdielnou potrebou práce z dôvodu požiadaviek leteckej prevádzky. Letecká prevádzka sa nemôže prispôsobiť riadiacim, ale malo by to byť opačne. Samozrejme, pri zohľadnení priemernej dĺžky pracovného času, prestávok a odpočinku tak, ako je to v ostatných vyspelých krajinách.

Po ďalšie. Zavedením kratšej dĺžky pracovnej doby ako 12 hodín logicky došlo k väčšej potrebe riadiacich letovej prevádzky v dobe vyššej potreby práce, to je od 9. do 17. hodiny, ale zároveň v dobe nižšej potreby práce potreba zamestnancov v službe poklesla. Takáto organizácia pracovnej doby umožňuje efektívnejšie a pružnejšie využívanie fondu pracovného času v priebehu mesiaca, ako aj celého roka. A umožňuje zamestnávateľovi pružnejšie reagovať na nerovnomerné rozdelenie hustoty letovej prevádzky, čím lepšie plní požiadavky prevádzkovateľov. Samozrejme, pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovných zmien boli dodržané primerané doby odpočinku a prestávky v práci.

Po ďalšie. V štúdiu HEI vykonanom v Rakúsku podľa oficiálneho stanoviska vedenia podniku Eurocontrol vôbec nebrali do úvahy, keďže tieto výstupy boli nepoužiteľné.

Ďalej. Vznik zdržania spôsobilo zníženie vyhlásených kapacít o viac ako 30 % počas prechodu na 8-hodinovú dĺžku pracovnej zmeny. Paradoxom je, že tieto znížené kapacity boli vyhlásené na základe požiadavky riadiacich letovej prevádzky počas mesiaca júl 2003 a v tomto období vzniklo aj uvádzané zdržanie. V mesiaci august 2003 sa už zdržanie neobjavuje. Podľa prehľadov organizácie Eurocontrol v Bruseli priemerná doba zdržania spôsobená na stanovišti LPS SR Bratislava bola 30 sekúnd v období od mája do októbra 2003. Podľa tohto zdroja priemerné zdržanie v trvaní 1 minúty je ekonomicky optimálne a je uvedené ako jeden zo záväzných cieľov organizácie Eurocontrol.

Ďalej. Spôsobené finančné straty, ktoré sa údajne blížia k 100 miliónom korún, nie sú hodnoverným údajom, nie sú doložené analýzou, sú podľa môjho názoru iba tvrdením, ktoré poškodzuje imidž a dobré meno tejto organizácie. Slovenská republika neeviduje finančné straty spôsobené zdržaním lietadiel, ani Eurocontrol, teda krycia organizácia, alebo teda strešná organizácia v oficiálnej správe neuvádza straty spôsobené zdržaniami lietadiel.

K bodu 6. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie neodporúčam schváliť z týchto dôvodov:

1. Vládny návrh zákona v znení najmenej 30 minút umožňuje vzhľadom na rozdielnu hustotu leteckej prevádzky v rámci jednotlivých stanovísk určiť bezpečnostnú prestávku riadiacich závislostí od intenzity zaťaženia. Veľké zaťaženie je zaznamenané na Oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb Bratislava, nižšie zaťaženie je na ostatných stanovištiach.

2. Orgány Európskej únie záväznými aktmi riadenia neupravujú poskytovanie bezpečnostnej prestávky u riadiacich letovej prevádzky, tak ako je to napríklad u vodičov motorových vozidiel a členov posádok lietadiel. Jednotlivé členské štáty Európskej únie na stanovištiach s nižšou intenzitou letovej prevádzky neuplatňujú bezpečnostnú prestávku, na stanovištiach s vyššou intenzitou letovej prevádzky poskytujú bezpečnostnú prestávku po dvoch hodinách výkonu práce riadiaceho od 20 minút.

3. Hustota leteckej prevádzky a priepustnosť vzdušného priestoru Slovenskej republiky nedosahujú hodnotu európskeho priemeru. V rámci hodnotenia výkonnosti jednotlivých poskytovateľov letových prevádzkových služieb Slovenská republika patrí medzi štyroch poskytovateľov s najnižšou hodinovou výkonnosťou v poradí od posledného: Litva, Moldavsko, Rumunsko a hneď Slovensko.

4. Z uvedených dôvodov určenie bezpečnostnej prestávky v trvaní najmenej 60 minút po dvoch hodinách výkonu práce je nepodložené, neprimerané, ale aj nerentabilné a vyžaduje si zvýšenie počtu riadiacich. Poskytovanie bezpečnostnej prestávky v trvaní najmenej 60 minút zo zákona by znižovalo parametre efektivity letových prevádzkových služieb Slovenskej republiky.

Druhá veta doplňujúceho návrhu nie je v súlade so zákonom č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, ktorý určuje Letecký úrad ako orgán štátnej správy zodpovedný za bezpečnosť leteckej prevádzky. Vzhľadom na to, že predovšetkým Slovenská republika je zodpovedná za bezpečnosť letovej prevádzky a nesie aj rozhodujúcu hmotnoprávnu zodpovednosť, návrh zákona ukladá Leteckému úradu určovať bezpečnostnú prestávku na návrh zamestnávateľa.

Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Márii Demeterovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor ma splnomocnil predložiť túto spoločnú správu, ktorú ste dostali ako tlač 431a.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 677 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona.

Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu, podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona prerokoval dňa 13. januára 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

Z rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynulo 9 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil hlasovať o týchto bodoch 1 až 9 tak, že bod 1, 4 až 9 spoločne a o bodoch 2, 3 spoločne, s návrhom o 1, 4 až 9 s návrhom schváliť a o 2 a 3 spoločne s návrhom neschváliť.

Myslím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Mám tu písomnú prihlášku pani poslankyne Bauer. A vy ako spravodajkyňa, samozrejme, sa hlásite ako prvá. Máte právo, nech sa páči. A potom pani poslankyňa Bauer.

M. Demeterová, poslankyňa: Ako sa už vyjadril pán minister k bodu 4 spoločnej správy nášho výboru, ja by som si dovolila v tejto veci podať upresňujúci pozmeňujúci návrh, pretože som tento bod 4 pôvodne vo výbore navrhovala ja a spolu s pracovníkmi ministerstva sme sa dohodli na lepšej legislatívnotechnickej úprave.

Preto navrhujem v § 17, teda vynímam ho na osobitné hlasovanie a navrhujem, aby v § 17 sa za odsek 2 vkladal nový odsek 3, ktorý znie: "Bezpečnostnú prestávku v čase podľa ods. 1 písm. a) a ods. 2 zamestnávateľ neposkytne vodičovi, ak mu v tomto čase poskytne prestávku na odpočinok a jedenie podľa § 15." Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bauer. Až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú z pomerne obšírnej diskusie vo výbore, ale musím sa priznať, že vo výbore sme nenašli vhodné riešenie na určitý pojem, ktorý zaviedol tento návrh zákona, a je to slovo "letmo". Podľa Slovníka slovenského jazyka toto slovo v takom kontexte, ako sa používa v tomto návrhu zákona, sa nám zdá, že nie je vhodné, nie je adekvátne. Predkladateľ argumentoval, že slovo je prebrané z českého zákonodarstva, kde - nechcem o tom pochybovať - má vo svojom kontexte a vo svojom význame primerané miesto, ale určite to neplatí pre slovenský jazyk, a preto sme boli vo výbore toho názoru, že toto slovo "letmo" musí byť nahradené primeraným výrazom, ktorý je vhodný v kontexte pracovného zákonodarstva v slovenskom jazyku.

Na základe konzultácií s odborníkmi z pracovného práva predkladám tieto návrhy.

V § 2 písm. c) slová "zamestnancom v doprave pracujúcim letmo" sa nahradzujú slovami "dispozičným zamestnancom v doprave".

V § 20 ods. 3 slová "zamestnancovi na pozemných komunikáciách pracujúcemu letmo" sa nahradzujú slovami "dispozičnému zamestnancovi na pozemných komunikáciách".

V § 23 ods. 4 slová "zamestnancov pracujúcich letmo" sa nahradzujú slovami "dispozičných zamestnancov".

V § 31 ods. 3 slová "pracujúcich letmo" sa nahradzujú slovami "ktorí sú dispozičnými zamestnancami".

Toľko celý návrh. Na vysvetlenie hádam len toľko, že títo "zamestnanci pracujúci letmo" v návrhu zákona skrývajú jednu kategóriu zamestnancov, ktorí majú byť k dispozícii, preto ich nazývame, alebo navrhujeme ich nazvať "dispozičnými zamestnancami". Určite by sme si neželali, aby títo zamestnanci v doprave, ktorí majú strašne veľkú zodpovednosť, ako sme tu aj pred chvíľou počuli, určite by sme si neželali, aby pracovali "letmo" podľa kontextu, v ktorom toto slovo v slovenskom jazyku znamená.

Ďakujem pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP