Úterý 3. února 2004

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj!

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: ... voči daňovým a colným orgánom, ale aj voči iným subjektom, aj verejnoprávnym, nielen súkromným. Aj preto nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Jaduša.

A preto mi dovoľte, aby som zhrnul, že by som odporúčal Národnej rade schváliť návrh zákona o spotrebnej dani z liehu v súlade so spoločnou správou, teda s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré odporúča schváliť spoločná správa gestorského výboru.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. K spôsobu hlasovania sa vyjadrím potom pri navrhovaní hlasovania, tam by problémy nemali byť. Chcel by som sa vyjadriť k vášmu stanovisku, pán podpredseda vlády, keďže je to celý balík...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, vy sa musíte vyjadriť k rozprave, nie k stanovisku pána... Nech sa páči.

J. Hurban, poslanec: Bude to k rozprave. Ja by som sa rád znovu dotkol tých duty-free predajní. Myslím si, že ministerstvo financií nemá celkom dobre preskúmanú túto problematiku. Podľa doterajšej právnej úpravy je možný predaj tovarov oslobodených od dane z tabaku, liehu, vína a piva na letiskách, medzinárodných prístavoch, nákladnom, osobnom aj diplomatom, teda osobám požívajúcim výsady imunity podľa medzinárodných zmlúv. Nová právna úprava tento predaj tovarov oslobodených od daní komplikuje, v prístavoch ho vylučuje, u diplomatov pripúšťa len komplikovaný proces refundácie daní, teda nie oslobodenie.

Chcem zdôrazniť, že v krajinách Európskej únie existujú všetky tri spôsoby, alebo všetky tri prípady, tak ako som ich vymenoval. U nás na Slovensku tento návrh ministerstva financií hovorí len o jednom. Pokiaľ ide o diplomatov na Slovensku. Na Slovensku dnes existujú dve diplomatické predajne, ktoré fungujú ako colné sklady, a ich činnosť je určite v súlade so zámermi ministerstva zahraničných vecí, pretože je to servis pre diplomatický zbor. Rovnako na Slovensku fungujú i dve predajne v bratislavskom osobnom, nákladnom prístave. A pokiaľ ide o hraničné cestné priechody, toto som ja ani nezdôrazňoval nejako v tých svojich pozmeňujúcich návrhoch, ale chcem vás ubezpečiť, že ak by existoval striktný zákaz takéhoto niečoho, tak potom v Grécku napríklad nemohla by existovať celá sieť týchto obchodov. A takáto sieť týchto obchodov existuje napríklad na grécko-bulharskej hranici.

Toľko som len chcel povedať k tomu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z vína.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 468. Spoločnú správu ako tlač 468a.

Prosím znovu pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie návrh zákona o spotrebnej dani z vína. Ide o prioritnú oblasť aproximácie práva. Predkladaný návrh predstavuje úplné zosúladenie národného práva s príslušnými smernicami Európskej únie, ktoré upravujú spotrebnú daň z vína, dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále! Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: ... sa nahradí súčasne platný zákon o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.

Hlavným dôvodom vypracovania je potreba zapracovania smerníc Európskej únie upravujúcich spotrebnú daň z vína. Zavedenie nových mechanizmov má kľúčový význam pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože dňom vstupu už nebudú existovať kontroly na hraniciach medzi členskými štátmi. Návrh zákona naďalej zachováva nulovú sadzbu dane na tiché vína, čo je v súlade so Smernicou 92/84 EHS.

Za kľúčovú zmenu v predkladanom návrhu zákona je potrebné považovať aj presun správy dane z daňových úradov na colné úrady. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. marca 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktorých účinnosť bude od 1. mája 2004. Uvedené je potrebné na vytvorenie časového priestoru na administratívu spojenú s registráciami, vydávaním povolení, zložením zábezpek a tak ďalej.

Úspešnosť zavedenia nového zákona do praxe bude závisieť práve od vytvorenia takéhoto časového priestoru, aj preto vás žiadam o podporu a schválenie tohto zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ešte raz vás budem musieť upozorniť, potom bude nasledovať sankcia podľa rokovacieho poriadku.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto vládnom návrhu zákona.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

V. Horák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z vína.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 687 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z vína týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z vína stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona zaujali Výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Tri výbory, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo, prijali zhodne rovnaké uznesenie a odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Z rokovaní jednotlivých výborov vyplynulo, že bolo podaných spolu 39 pozmeňujúcich návrhov, tieto návrhy všetky gestorský výbor prerokoval a odporúča ich schváliť.

Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku dvoch pánov poslancov. Ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Hurban, pripraví sa pán poslanec Maxon.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol posledný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu pod č. 468 zákona o spotrebnej dani z vína.

1. Za § 7 ods. 2 písm. h) sa vkladá nové písm. i), ktoré bude znieť takto: "i) v pozastavení dane, ktoré boli predané v daňovom sklade osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodný zmlúv (ďalej len "zahraničný zástupca")."

2. Za § 7 ods. 2 sa vkladajú nové ods. 3 až 11, ktoré budú znieť takto:

"(3) Na účely tohto zákona zahraničným zástupcom je

a) diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

b) medzinárodná organizácia a jej oblastná úradovňa (ďalej len "medzinárodná organizácia") so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zriadená podľa medzinárodnej zmluvy,

c) diplomatický zástupca misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

d) konzulárny úradník, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou honorárneho konzulárneho úradníka,

e) člen administratívneho personálu a technického personálu misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f) konzulárny zamestnanec, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou zamestnanca konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

g) úradník medzinárodnej organizácie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je trvale pridelený na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.

(4) Predaj vína bez dane sa umožní zahraničným zástupcom tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ak požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy (ďalej len "slovenský zástupca"), a to v rozsahu podľa ods. 6 a 7.

(5) Ak iný štát nevracia daň alebo neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom v rozsahu poskytovanom Slovenskou republikou, umožní sa zahraničným zástupcom tohto štátu predaj vína podľa § 7 ods. 2 písm. i) alebo obdobné zvýhodnenie najviac v rozsahu, v akom tento štát vracia daň alebo poskytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom. Vzájomnosť sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich úradníkov.

(6) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. a) a b) sa umožní kúpiť 1 000 litrov vína ročne bez dane slúžiaceho pre potreby zahraničného zástupcu.

(7) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. c) až g) sa umožní kúpiť 50 litrov vína ročne bez dane slúžiaceho pre potreby zahraničného zástupcu.

(8) Colný úrad určí podmienky predaja vína podľa § 7 ods. 2 písm. i)."

3. § 13 sa vypúšťa, doterajšie § 14 až 45 sa označujú ako § 13 až 44.

4. § 30 ods. 1 bude znieť takto: "Od dane je oslobodené víno predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru územie spoločenstva. Víno oslobodené od dane smie byť predané týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje takýto predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov vína, prípadne ostatných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani podľa osobitného predpisu a cena tovaru."

5. § 30 ods. 7 bude znieť takto: "Colný úrad v povolení na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu uvedie podmienky na prevádzkovanie takéhoto skladu."

Dovolím si zopakovať odôvodnenie, je to posledný pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám k jednému zo zákonov o spotrebných daniach, že tieto pozmeňujúce návrhy nie sú v rozpore s legislatívou Európskej únie, že Európska únia neprikazuje ani nezakazuje túto problematiku nejakým spôsobom riešiť. Tieto pozmeňujúce návrhy mali viesť k tomu, alebo snahou týchto pozmeňujúcich návrhov je zlepšiť štandard a komfort jednak diplomatického zboru, ale aj v turistickom ruchu pre turistov z tretích krajín, samozrejme, ktorí prechádzajú colným priestorom Európskej únie. A znovu zdôrazňujem, že nie je toto riešenie v rozpore s legislatívou Európskej únie.

Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z vína (tlač 468).

Pod bodom 1. K § 17 ods. 10 písm. c) na koniec ustanovenia vložiť slová "alebo poisťovňu, ak je daň zabezpečená poistnou zmluvou,".

A po druhé. K § 18 ods. 4 vložiť písm. c), ktoré znie: "c) poistenie zábezpeky poisťovňou. Poistenie colný úrad neprijme, ak poistná zmluva obsahuje výhrady a výluky.".

Dámy a páni, to odôvodnenie je totožné s tými predchádzajúcimi.

Pán minister financií, ja by som vás chcel poprosiť, aby ste už na tento môj pozmeňujúci návrh nereagovali, pretože štvrtýkrát už by som nedokázal počúvať to, že sa toto ustanovenie nedá aplikovať v legislatívnej praxi, pretože to nie je pravda. Takže máte právo reagovať, ale ja ešte raz opakujem, dá sa tento systém aplikovať. Samozrejme, že sa nedá vtedy, keď nie je zo strany predkladateľa dobrá vôľa všetkým hráčom na finančnom trhu vytvoriť rovnaké podnikateľské prostredie. Tu je ten môj pozmeňujúci návrh.

Ešte možno jedna poznámka v súvislosti so spotrebnými daňami vôbec a s tým pozmeňujúcim návrhom, čo predložil pán poslanec Urban. Už je to problematika, ktorú som v tejto snemovni dávno nespomínal, pretože som nedopadol v tej kauze dobre. Veľmi dobre si spomínate, že som predložil návrh na začatie trestného stíhania pre mimosúdne odškodnenie pre firmu Defos. Paradoxne teda musím konštatovať, že návrh na trestné stíhanie bol z toho dôvodu zamietnutý, že to bolo kolektívne rozhodnutie vlády a vyšetrovateľ ani prokurátor sa nevenovali meritu veci, že reálne ku škode došlo. Ja to hovorím pri tejto príležitosti predovšetkým preto, že to bolo niekoľko sto miliónov. A ak by sme vtedy boli aplikovali a dôvodili tým, že musíme rešpektovať právny poriadok Európskej únie, tak bolo niekoľko závažných a zásadných dôvodov na to, aby táto zmluva mohla byť vypovedaná. Nehovoriac o tom, že podľa mňa táto zmluva vôbec ani nebola platná, pretože predovšetkým švajčiarska firma Defos porušila niektoré zásadné ustanovenia v tej príslušnej zmluve. Moja informácia a právny rozklad veci sú také, že tá záležitosť ešte stále nie je premlčaná a ešte stále sa venujeme problémom, ako v tejto veci postupovať. Pretože ja to považujem za absolútne bezprecedentnú vec, že takýmto spôsobom na základe tlaku niektorých členov vlády, vás nie, pán minister, niektorých členov vlády, bolo takéto mimosúdne odškodnenie realizovať. Týka sa to teda tej problematiky, o ktorej hovoril pán poslanec Urban vo vzťahu k tým duty-free shopom, ktoré na Slovensku boli prevádzkované. Ale konkrétne táto firma nikdy duty-free neprevádzkovala, len na základe zmluvy si potom dohodla s predchádzajúcou vládou mimosúdne vyrovnanie presahujúce niekoľko sto miliónov korún.

Možno trošku zneužijem teraz rokovací poriadok a veľmi v krátkosti by som sa chcel z tej odbornej stránky ospravedlniť, áno, ten bod 57, o ktorom som hovoril, sa týka výhradne ovocných liehovarov a octární. Tá analógia s tými pestovateľskými pálenicami bola preto, že ešte pred pol rokom niektorí moji kolegovia, chcem podotknúť, koaliční kolegovia vo výbore reparovali niektoré veci, aby tie pestovateľské pálenice mohli prežiť. Tak z toho odborného pohľadu sa to naozaj týka ovocných liehovarov a octární. Som však presvedčený, že dnes má štát dostatok nástrojov na to, aby si svoj daňový dlh mohol zabezpečiť iným spôsobom. A aj keď teda súhlasím, samozrejme, s tým, že tí veľkí výrobcovia tú zábezpeku v každom prípade by mali zaplatiť. Asi je potom zložité, že čo je to octáreň, čo je to ovocný liehovar, definovať, ale už sa teda k tomu nebudem vracať. Ale, pán minister, v tomto smere ste mali pravdu, netýka sa to pestovateľských páleníc. Všetky tie ostatné veci sa však týkajú.

A ešte raz opakujem, že sa zvyšuje administratívna náročnosť a nezmyselnosť niektorých ustanovení, ktoré pre správcu dane nemajú žiaden význam, ale tým dotknutým, ktorí to prevádzkujú, situáciu zhoršujú.

A, pán minister, v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť s tým, čo ste hovorili k tomu bodu 13. Ak hovoríme o sankcii, tak, samozrejme, neexistujú len finančné sankcie. Jedna zo sankcií, keď sa odoberie registračné číslo, jedna zo sankcií je aj možnosť zrušenia oprávnenia vyrábať a spracúvať lieh. A to už môže byť zásadným spôsobom prostredníctvom štátnych úradníkov nekalé konkurenčné prostredie, že prostredníctvom takýchto netransparentných nástrojov sa bude viesť nekalý konkurenčný boj. Takže bez ohľadu na to, že by sa potom toho odberateľa niekto na niečo pýtal, ak jednoducho neodoberie, zoberie sa mu registračné číslo. Ak, pán minister, tvrdíte, že je tam však možnosť opätovne požiadať, áno, ale potom už môže správny orgán v tom procese preskúmavať opätovne všetky podmienky, ktoré na udelenie registračného čísla potrebuje, a opäť je to nástroj pre štátnych úradníkov, aby v tom konkurenčnom boji, ktorý by mal pracovať úplne prirodzeným spôsobom, neboli necitlivé rozhodnutia správneho orgánu. Takže tam to vysvetlenie v žiadnom prípade neakceptujem.

Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Ja už sa nebudem vyjadrovať k tomu, čo som sa vyjadril, keďže ma poprosil pán poslanec Maxon, ale k tomu, čo som sa ešte teda nevyjadroval, k tomu odbernému číslu.

Pán poslanec, rozlišujte odberné číslo a registračné číslo. Tá časť hovorí o zrušení odberného čísla, ak nebolo prevzaté. Čiže to nemá nič s registráciou a vôbec to neznamená, že registrácia má byť pozastavená. Takže nezmiešavajme dve veci a neinterpretujme to tak, ako to nie je.

A posledná, ešte k jednej veci som sa nevyjadril, čo sa týka toho bezdaňového vývozu. Ja nevylučujem, že v Grécku môže niečo také existovať, neviem, či nemajú prechodné obdobie, ale som si istý a trvám na tom, že my proste musíme rešpektovať pravidlá, ktoré sme na seba zobrali a ktoré sme akceptovali. A niekedy sú prípady, že niektoré dnešné členské krajiny majú v niektorých oblastiach mäkší, dočasne mäkší režim tým, že je tam nejaké prechodné obdobie. Ale trvám na tom, že vládny návrh zákona tak, ako umožňuje tento nezdanený vývoz, prípadne predaj pre diplomatov, je štandardný a je dostatočný. Ja viem, že firmy, ktoré to robia, majú záujem rozšíriť to a že lobujú, ale nevidím žiaden dôvod, prečo by sme tomuto tlaku mali podľahnúť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať ďalšími bodmi. Navrhujem, aby nasledujúce dva návrhy medzinárodných zmlúv uviedol pán podpredseda vlády naraz s tým, že po vystúpení spoločného spravodajcu potom, samozrejme, bude k nim zlúčená aj rozprava. O každom návrhu, samozrejme, budeme potom hlasovať osobitne. Je všeobecný súhlas s týmto mojím návrhom. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem.

Takže pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o používaní informačných technológií na colné účely (tlač 502)

a

návrhu na vyslovenie súhlasu Národne rady Slovenskej republiky s pristúpením k Dohovoru vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (tlač 503).

Spoločné správy máte v tlači 502a a 503a.

Teraz dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, aby tieto návrhy uviedol. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naozaj ide o veľmi úzko prepojené dohovory, keďže jeden vlastne hovorí o používaní informačných technológií na colné účely a druhý o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami. Tieto obidva dohovory vlastne reagujú na to, alebo upravujú podmienky z hľadiska vstupu Slovenska do Európskej únie a z hľadiska nových kompetencií colných úradov, z hľadiska zabezpečenia pohybu tovaru v rámci jednotného trhu.

Ten dohovor o využívaní informačných technológií podrobne upravuje správu a využitie colných informácií, zmenu a uchovávanie údajov v colných informačných systémoch, ochranu osobných údajov, dohľad nad touto ochranou a bezpečnosť colných informačných systémov. Tento dohovor tiež upravuje právo fyzických osôb získať informácie o tom, či sú v systéme evidované osobné údaje, ktoré sa ich týkajú.

Ten druhý dohovor predstavuje dohovor o vzájomnej spolupráci medzi colnými správami, predstavuje významné posilnenie boja proti podvodom, nadnárodnému porušovaniu vnútroštátnych colných predpisov a colných predpisov spoločenstva. Účelom je prostredníctvom spolupráce medzi colnými správami zabrániť porušovaniu vnútroštátnych colných predpisov, napomáhať ich odhaľovaniu a trestnému stíhaniu. Slovenskej republike vyplýva záväzok uzavrieť tento dohovor ku dňu vstupu do Európskej únie.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania týchto dvoch zmlúv. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, tak ako povedal pán podpredseda, že obidve tieto zmluvy veľmi úzko spolu súvisia, ja by som aj spoločné správy, resp. správu o prerokovaní vo výboroch spojil dokopy. Spoločné správy sme dostali pod tlačou 502a, 503a.

Obidve zmluvy boli prerokované v troch výboroch: vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a vo Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory jednotlivé návrhy zmlúv prerokovali v termínoch a všetky tri vyslovili súhlas s odporúčaním Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom vrátane protokolov.

V Zmluve K.3 o Európskej únii o používaní informačných technológií na colné účely Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu konštatoval vo svojom uznesení, že samotnú dohodu schválila vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1231/2003, čím sa považuje za takzvanú vládnu zmluvu s tým, že na rozdiel od dohovoru nie je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 ústavy, a preto si nevyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v návrhu na pristúpenie k dohovoru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas k predloženým návrhom zmlúv. Zároveň ma poveril ako spoločného spravodajcu k obidvom návrhom zmlúv. Návrh uznesenia Národnej rady je v prílohe spoločných správ.

To je všetko, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o týchto dvoch bodoch. A pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 449. Spoločnú správu máte v tlači pod č. 449a.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem v úvodnom slove veľmi stručný.

Obsahom novely Občianskeho zákonníka sú zmeny, ktoré vyplývajú z požiadaviek na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskych spoločenstiev. Konkrétne ide o smernicu o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicu o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností a smernicu o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách. Cieľom predloženej novely Občianskeho zákonníka je práve v súlade s citovanými smernicami aj predĺženie dĺžky záručnej doby zo 6 mesiacov na 2 roky.

Do Občianskeho zákonníka sa taktiež zapracúvajú ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obmedzujú zmluvnú slobodu strán, aby nedochádzalo k nerovnováhe v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovaná úprava vychádza z toho, že spotrebiteľ je v zásade v horšej faktickej situácii ako podnikateľ. Špeciálne sa tiež upravuje spotrebiteľská zmluva o užívaní nehnuteľností v časových úsekoch tzv. timesharingu.

Dovoľte mi, pán predsedajúci, vyjadriť sa aj k spoločnej správe výborov k vládnemu návrhu novely Občianskeho zákonníka. Súhlasím so stanoviskami v bodoch 1 až 12 a s bodom 14. Dovolím si vyjadriť nesúhlas s bodom 13, ktorý sa týka § 879e ods. 1 a 2, kde sú upravené prechodné ustanovenia. Navrhované ustanovenia odsekov 1 a 2 v § 879e ustanovujú, aby zmluvy, ktoré po účinnosti tohto návrhu zákona naplnia znaky spotrebiteľských zmlúv, boli uvedené do súladu s týmto zákonom do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti. Sankciou je ich absolútna neplatnosť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 10 v bode 1 ustanovuje, že členské štáty uvedú do platnosti zákony a administratívne opatrenia, ktoré sú v zhode s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1994, pričom ustanovenia smernice sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené až po 31. decembri 1994. Z toho vyplýva, že členské štáty nemusia mať ani v súčasnosti všetky zmluvy v súlade so smernicou, ale len tie, ktoré boli uzavreté po účinnosti smernice. Ďalším argumentom pre neprijateľnosť týchto ustanovení je aj nemožnosť ich realizácie pri nezistenom pravdepodobnom veľmi veľkom množstve zmlúv uzavretých podľa doteraz platných predpisov do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona.

Z toho dôvodu by som si dovolil dať podnet aj pánovi spravodajcovi, aby navrhol osobitné hlasovanie o bode 13 zo spoločnej správy.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch.

Nech sa páči, pán poslanec.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podáva podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 12. decembra 2003 č. 675 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 357 z 13. januára 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 261 z 15. januára 2004.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva 14 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v písomnej forme predložené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe takto: Spoločne navrhuje gestorský výbor hlasovať o bodoch 2, 4, 7, 8, 9, 12 a 13 s návrhom gestorského výboru schváliť a spoločne o bodoch 1, 3, 5, 10, 11 a 14 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Občiansky zákonník, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. januára 2004 pod č. 383. Týmto uznesením ma ústavnoprávny výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu, a súčasne sa hlásim ako prvý do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Ako prvý, samozrejme, pán spravodajca, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Takže nech sa páči, pán poslanec Madej, máte slovo. A potom pani poslankyňa Tóthová.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len na žiadosť pána ministra, aby sme mohli o bode 13 spoločne diskutovať a rozhodnúť sa osobitne, ako budú môcť poslanci o tomto hlasovať, navrhujem, aby sme vyňali bod 13 na osobitné hlasovanie. A súčasne si dovoľujem vyjadriť súhlasný názor s týmto návrhom zákona a pevne verím, že dvojročná záručná lehota bude na prospech všetkým spotrebiteľom.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, samozrejme, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa stručne vyjadrila k § 620 predloženého legislatívneho návrhu, t. j. k časti, ktorá hovorí o spotrebiteľskej kúpnej zmluve.

Myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že právne predpisy majú byť výhodné pre spotrebiteľov, majú otázku záruky za kvalitný tovar reglementovať tak, aby to bolo motivačné nielen pre výrobcov, ale aby to prispelo k spokojnosti kupujúcich. Už v zákone týkajúcom sa ochrany spotrebiteľov sme spravili jednu chybu, keď sme dali na úvahu predávajúcemu, kde treba návod na použitie preložiť do jazyka slovenského, teda do úradnej reči. Predložený legislatívny návrh opätovne vchádza do právneho vzťahu predávajúci a kupujúci a v § 620 ods. 4 uvádza: "Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list)." Ďalšia veta: "Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe."

Myslím, že všetci, ako tu sedíme, s druhou vetou sa stotožníme, pretože ozaj je účelné, logické, výhodné, praktické a myslím pre prax prijateľné, aby, ak to povaha veci umožňuje, postačil namiesto záručného listu len doklad o kúpe. Nie celkom budeme súhlasiť, a ja už vonkoncom nesúhlasím, a myslím, že aj tí poslanci, ktorí podpísali môj pozmeňujúci návrh, že prvá veta odseku 4 nie je vyhovujúca pre kupujúceho. Tá píše, v nej sa uvádza: "Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list)." Čo to znamená? V praxi to bude znamenať, že pokiaľ si kupujúci výslovne nevyžiada od predávajúceho vystavenie záručného listu, predávajúci zrejme nebude ten, kto bude vehementne s veľkou radosťou iniciovať vydávanie a vyplňovanie písomného záručného listu. Náš spotrebiteľ, t. j. kupujúci občan našej republiky, je prevažne zvyknutý, že záručný list je súčasťou predávaného tovaru, a niekedy dokonca sa uspokojí s tým, že pri pokladni mu to síce potvrdia, ale potom mu to zabalia pri kúpe elektrospotrebiča a pod. do škatule, ktorá je obalom kúpeného tovaru.

Vychádzajúc z týchto zaužívaných zvykov kupujúcich, keď oni budú možno niekedy uvedení aj do omylu, že záručný list je súčasťou balíka, ktorý je im odovzdaný, navrhujem, aby prvá veta mala takéto znenie: "Predávajúci je povinný poskytnúť záruku písomnou formou (záručný list) u všetkých nepotravinárskych tovarov." Ostáva druhá veta: "Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu vydať doklad o kúpe."

Myslím, že v záujme našich kupujúcich budú viac chránení, ak ostatné v platnom práve taká úprava, aká je vžitá, nie sú s ňou problémy a myslím, že reklamácia, teda poukazovanie na vady a vymáhanie výmeny kúpeného tovaru alebo jeho opravy bude v praxi bezproblémovejšie, keď tieto záručné listy naši kupujúci dostanú.

Záverom len toľko, vážení, chcem vás požiadať, aj my sme kupujúci, uvažujme aj my tak a z tohto zorného uhla, pretože pre každého kupujúceho je navrhovaný pozmeňujúci návrh výhodnejší. Chráni práva, ktoré, žiaľ, ten kupujúci pri vzniknutom spore si ťažšie obháji, lebo začať sa súdiť s veľkými podnikmi a dokazovať, prečo som si nevyžiadal záručný list, keď mi to zákon umožňoval, je veľmi zložité.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa ústne prihlásila do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne.

Po prvé, Občiansky zákonník nepozná definíciu nepotravinárskeho tovaru, ale to by som ešte vedel akceptovať, ale mnohí z nás kupujú aj iné veci, ktoré nemajú charakter potravín, ktoré však sú také veci relatívne bežnej spotreby. Ide o dosť triviálne veci: noviny, žiletky. To znamená, myslím si, že by sme nemali mať ambíciu prebyrokratizúvať rutinný predaj tovaru v obchode.

Celý návrh novely Občianskeho zákonníka je založený na tom, aby bolo posilnené postavenie spotrebiteľa. To je celý leitmotív novely Občianskeho zákonníka práve preto, že spotrebiteľ k podnikateľovi v zásade nie je v rovnocennom právnom postavení. Ale myslím si, že pokiaľ je navrhnuté, aby na akúkoľvek žiadosť bol povinný predávajúci takýto doklad poskytnúť, je to adekvátna zábezpeka. Nekupujeme len televízory a hi-fi veže a veci, kde je potrebný záručný list v každom jednom prípade, ale naozaj ide o veľmi triviálne veci osobnej spotreby. Tam by som bol veľmi opatrný, a preto si nemyslím, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne je dobrý.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, ak máte teda záujem. Teraz nie. Ďakujem pekne. Vyhlasujem zatiaľ naše rokovanie o tomto bode programu za skončené a budeme hlasovať tak, ako budeme hlasovať o ostatných prerokovaných veciach, okolo 17.00 hod.

Teraz nasleduje druhé čítanie o


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP