B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz prosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pána poslanca Andreja Hajduka, aby uviedol svoje návrhy ohľadne prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
Nech sa páči.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením z 13. januára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 492.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona je v práve Európskych spoločenstiev upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto vládnom návrhu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako 493, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 519.
Pán minister pôdohospodárstva, nech sa páči, máte slovo.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Vládny návrh zákona o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.
Predloženým návrhom zákona sa upravuje problematika reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho zdrojov, získavania, skúšania, uvádzania do obehu a evidencie a ustanovuje sa orgán štátnej odbornej kontroly komplexne pre problematiku reprodukčného materiálu lesných drevín.
Týmto návrhom zákona sa zabezpečí, že problematika reprodukčného materiálu lesných drevín v Slovenskej republike bude kompatibilná s legislatívou Európskeho spoločenstva.
Predloženým návrhom zákona sa realizuje programové vyhlásenie vlády v oblasti lesníctva ako dôležitej súčasti národnej ekonomiky štátu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo, poslancovi Miroslavovi Maxonovi.
Pán predseda, nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 146 z 13. januára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Znenie návrhu zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu právneho predpisu je v práve Európskych spoločenstiev upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. decembra 2003 č. 519 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto vládnom návrhu.
Ďakujem, pán spravodajca, a budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 505. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 515.
Prosím teraz ministra pôdohospodárstva Simona Zsolta, aby návrh zákona uviedol.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a sprístupňovaní informácií o životnom prostredí bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 637/2003 a v súlade s plánom legislatívnych úloh vládny na rok 2003.
Predmetom právnej úpravy tohto návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2003/4/ES, a tým aj príslušných princípov a záväzkov vyplývajúcich z prvého piliera dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia do právneho poriadku Slovenskej republiky. Slovensko v právnom poriadku upravuje problematiku prístupu verejnosti k akýmkoľvek informáciám, zákon č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento zákon v značnej miere vychádza tiež z princípov Árajského dohovoru, ale s ohľadom na rozsah predmetu právnej úpravy nenapĺňa, ani nemôže dôsledne napĺňať jeho princípy, najmä pokiaľ ide o niektoré špecifiká týkajúce sa informácie v životnom prostredí. Preto ministerstvo životného prostredia vypracovalo návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a sprístupňovaní informácií o životnom prostredí.
V zmysle záverov medzirezortného pripomienkového konania bola z tohto dôvodu návrhu zákona vypustená oblasť sprístupňovanie informácií o životnom prostredí, nakoľko túto problematiku upravuje všeobecný zákon o slobode informácií, aj keď s odchýlkami v porovnaní s Árajským dohovorom o európskej legislatíve.
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bol predložený už prepracovaný a značne skrátený návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí postúpite do druhého čítania.
Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Jaroslavovi Jadušovi. Pán poslanec Jaduš? Ak je súhlas, tak, samozrejme, by sme teraz prerušili rokovanie o tomto bode programu a pán minister počká, kým pán poslanec teda príde. Je súhlas s takýmto postupom, že budeme pokračovať? Už je tu? (Hlasy v sále.) Minúta. Dobre. Tak tú minútu radšej počkáme.
Pán poslanec, čakáme na vás ako ženích na ženícha pomaličky. Nech sa páči, životné prostredie, to je v poriadku. (Hlas zo sály.) Ste spoločným spravodajcom, nech sa páči.
J. Jaduš, poslanec: Dobre, pardon. Ospravedlňujem sa. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa zákona § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, tlač č. 505, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnej a právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 515 z 31. decembra 2003 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor v lehote do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, že ste to zvládli aj takto. Takže otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Ďakujem, pán spravodajca, aj pánovi ministrovi, a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by mala nasledovať správa vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov. Ja, keď dovolíte, pani poslankyňa, by som prečítal list pána premiéra.
"Vážený pán predseda, v nadväznosti na schválený program 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a v súvislosti s vaším listom z 20. 1. si vás dovoľujem informovať, že vláda Slovenskej republiky uložila na svojom zasadnutí dňa 21. januára podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi a predsedovi Štatistického úradu pánovi Machovi vypracovať a predložiť správu vlády Slovenskej republiky o ekonomických dopadoch prijatých ekonomicko-sociálnych zákonov na mladé rodiny a dôchodcov na najbližšie rokovanie vlády Slovenskej republiky, t. j. 28. 1. 2004. Po schválení vládou bude správa následne predložená na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky."
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som navrhla v zmysle tohto listu predsedu vlády tento bod zaradiť na koniec tejto schôdze parlamentu. To je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s týmto názorom a návrhom? Je. Ďakujem.
Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady. Znenie listu, ktorý nám poslal predseda vlády, alebo zo znenia listu, ktorý nám poslal predseda vlády Slovenskej republiky je úplne zrejmé a jasné, že vláda pri schvaľovaní reformných krokov problematiku sociálno-ekonomických dopadov nemala spracovanú. A v tejto chvíli ja to uvádzam len ako fakt. Ak vláda pri schvaľovaní všetkých reformných krokov nemala spracované sociálno-ekonomické dopady, tak tá požiadavka pani poslankyne Tóthovej je úplne opodstatnená a oprávnená. Ja len s poľutovaním musím konštatovať, že ten list, ktorý nám predseda vlády poslal, to v plnom rozsahu potvrdzuje.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 514, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 499.
Teraz dávam slovo poslancovi Jurajovi Blanárovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladáme z dôvodu prijatej ostatnej novely predmetného zákona v znení zákona č. 430/2003 Z. z.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, v predkladanom poslaneckom návrhu v § 28 sa dopĺňa nový odsek 8, ktorý zavádza na roky 2005 až 2006 reguláciu stanovenia výšky poistného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhujeme stanoviť výšku minimálneho poistného z predchádzajúceho roka zvýšenú o priemernú mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien, čiže o mieru inflácie.
V prípade, ak však v predchádzajúcom kalendárnom roku v určitej skupine motorových vozidiel nárast percenta škodovosti prevýši mieru inflácie, v nasledujúcom roku sa minimálne poistné tejto skupiny vozidiel zvyšuje o nárast percenta škodovosti schválený príslušným úradom, čiže Úradom pre finančný trh na návrh Slovenskej kancelárie poisťovateľov, čo je v zmysle zákona.
Pritom maximálne poistné nesmie byť však vyššie ako minimálne poistné navýšené o 10 percent. Neopodstatnené liberalizovanie stanovenia výšky poistného viedlo k neúnosnému zvýšeniu cien poistného pre rok 2004.
Uvediem príklad. Motorové vozidlo s objemom do 1 300 cm3 bolo spoplatnené poistným za rok 2002 vo výške 2 296 Sk. V najväčšej poisťovni Allianz, Slovenská poisťovňa to bolo za rok 2003 už 3 456 Sk, čo je o 50,5 percenta nárast. Viac za rok 2004 už zaplatili 4 668 Sk, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast už o 103 percent. Dobre počujete 103 percent, ak zoberieme do úvahy infláciu, tak neviem, aká inflácia mohla byť, aby zapríčinila takýto vysoký nárast poistného.
Tento neúmerný nárast výšky poistného absolútne neberie do úvahy rast reálnych príjmov obyvateľov v Slovenskej republike. Dôsledkom je hromadné odhlasovanie motorových vozidiel z cestnej premávky podľa zákona č. 99/2003 Z. z., ktorý som predkladal do tejto snemovne pred rokom v tomto čase. Svedčia o tom oficiálne štatistické údaje Prezídia Policajného zboru o dočasné odhlásenie vozidiel.
Uvediem zopár údajov, aby ste videli, čo sa v skutočnosti deje ako odozva, reakcia na zvyšovanie poistného. V roku 2002 bolo celkovo v Slovenskej republike odhlásených z cestnej premávky, a to bolo využívané len preto, aby vozidlá nemuseli platiť cestnú daň, lebo to nebolo použiteľné nato, aby nemuseli platiť poistné počas odhlásenia, dočasného odhlásenia vozidiel z cestnej premávky, bolo odhlásených na celom Slovensku 354 osobných vozidiel.
Už do polroka roku 2003 zákon, o ktorom som hovoril, č. 99, začal platiť 21. marca, bol nárast na 14 591 vozidiel. K 31. 12. sa číslo zastavilo na hodnote 36 758 vozidiel. Z 354, prosím pekne, za rok na 36 758 vozidiel, čo je 104-násobok nárastu. A môžem pokračovať ďalej. Motocykle 168-násobný nárast - z 9 na 1 512. Nákladné vozidlá, o špeciálnych vozidlách, o ktorých som hovoril, ale mohol by som ďalej hovoriť o týchto údajoch. Predovšetkým som sa chcel zamerať na tie osobné vozidlá, ktoré sa týkajú predovšetkým fyzických osôb, mladých rodín, dôchodcov, lebo prevažne títo odhlasovali vozidlá z cestnej premávky, aby nemuseli platiť vysoké poistné, pretože jednoducho to už ani nemôžu utiahnuť.
Celkovo porovnám ešte posledné dve čísla, v roku 2002 bolo odhlásených 798 vozidiel, v roku 2003 to už bolo 46 766 vozidiel. Keď zoberieme do úvahy, že som počítal pri zákone, ktorý som predkladal, že od 1. 7. zákonom č. 441/2001 Z. z. prejde evidencia vozidiel z dopravných inšpektorátov na okresné úrady, kde by celý ten proces bol jednoduchší, tak toto číslo ma šokovalo, pretože som predpokladal, že to bude iba možno polovička 20 000 vozidiel. Napriek tomu, že ľudia museli chodiť ešte na dopravný inšpektorát odovzdávať evidenčné čísla, využili to a odhlásili svoje vozidlá.
Tu sme im to určite neuľahčili, pretože zákon, ktorý mal prejsť, evidencia vozidiel z dopravných inšpektorátov na okresné úrady, jednoducho bol odsunutý na tento rok, neviem z akých dôvodov, mohlo sa to pokojne urobiť a uľahčiť tak občanom vybavovanie tejto agendy.
Čiže znova sa vrátim k tomu - neúmerný nárast poistného predovšetkým zasiahol sociálne slabšie skupiny obyvateľov, aby nemuseli platiť vysoké poistné za obdobie odhlásenia. Toto však nie je systémové riešenie pre tých, ktorí vlastnia motorové vozidlo a neumožní im to počas obdobia využívať svoje vozidlo v prípade choroby i v iných núdzových životných situáciách.
Ak zoberieme do úvahy, že situácia v zdravotníctve nevytvára uspokojivý servis dopravných služieb, za ktoré, mimochodom, musia tak či tak pacienti platiť, znova to dopadá na tie najslabšie skupiny, ktoré sú odkázané na platenie služieb. A nehovoriac o tom, že nárast cien v doprave, zníženie frekvencií spojov takisto neprispieva týmto ľuďom, ktorí by aj mohli využívať svoje motorové vozidlo, ale nemôžu, lebo na to nemajú.
Neúmerný nárast poistného je spôsobený i neriešením dlhu Slovenskej poisťovne, vtedajšieho štátneho podniku, z obdobia pred 1. januárom 2002 za bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie, ktorý z pôvodných asi 2 miliárd sa dnes odhaduje asi na 10 miliárd Sk. Desať miliárd Sk, ktoré si nárokujú tí, ktorí boli účastníci dopravnej nehody pred 1. 1. 2002 a dodnes sa tento dlh, samozrejme, premieta do výšky stanoveného poistného. Marža, samozrejme, plus splácanie tohto dlhu, ktorý nekontrolovateľne narastá, a ja sa pýtam, čo sa urobilo proti tomuto nárastu?
Vláda absolútne nezasiahla, nehovoriac o tom, že samotný zákon č. 381/2001 Z. z. neriešil tento problém od začiatku. A mohol to riešiť, pretože mnohí odborníci na to poukazovali, napríklad tak ako v Maďarsku, kde celkový dlh na seba prevzal štát. A určite, keby štát prebral tieto 2 miliardy na seba, by viacej dbal nato, aby zabránil nekontrolovateľnému nárastu vyplácaného bolestného a sťažených spoločenských uplatnení, ktoré, bohužiaľ, je u nás bezbrehé.
Len na ilustráciu uvediem, že posledný prípad, ktorý sa stal v Košiciach, viedol k tomu, že 30 miliónov bolo vyplatených manželke, ktorá žalovala svojho manžela za sťažené spoločenské uplatnenie po dopravnej nehode. 30 miliónov Sk!
Ak zoberieme do úvahy, že najväčší poisťovací trh, to je Nemecko v Európe, zatiaľ zaznamenal prípad s najvyšším vyplateným bolestným v prepočte na Sk 15 miliónov Sk, to neznesie žiaden iný komentár.
Potom si kladiem otázku, o akej liberalizácii sa v takýchto podmienkach dá hovoriť? To, čo v súčasnosti platí, to, čo bolo schválené v poslednom zákone č. 430 o povinnom zmluvnom poistení, o žiadnej. Pokiaľ nebude riešený dlh, pokiaľ nebudú riešené ďalšie sprievodné negatívne javy, tak nemôžeme hovoriť o žiadnej liberalizácii v tejto oblasti, a preto sme sa rozhodli pozastaviť to na dva roky, aby mala vláda čas riešiť tento problém.
V druhom bode navrhujeme zvýšiť o 8 percent z vybraného poistného za predchádzajúci rok na 20 percent na účely nákupu novej techniky pre hasičský a záchranný zbor a rýchlu zdravotnú pomoc.
Je potrebné, aby väčší podiel zo zisku z povinného poistenia ako doteraz bol využitý na dofinancovanie zložiek, ktoré zachraňujú životy poistencov na cestách. Sú nedostatočne vybavené výkonnou a vhodnou záchranárskou technikou. Vláda dodnes nenašla reálny spôsob financovania morálne a technicky zastaranej techniky záchranných zložiek, o čom svedčí i schválený štátny rozpočet pre rok 2004.
Navyše, pozrime sa bližšie na tieto čísla za rok 2002. Výber poistného zodpovednosti bol v celkovom objeme 5,7 miliardy Sk. Z toho 8 percent predstavovalo 456 miliónov pre hasičský a záchranný zbor a rýchlu zdravotnú pomoc. Mimochodom, tieto financie neboli odvodené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v zákonnom termíne do konca februára 2003, ako mali, ale až v auguste. A zato, že Úrad pre finančný trh nekonal včas v záujme štátu, tak ako mu to ukladá zákon, neboli vyvodené žiadne personálne konzekvencie zo strany vlády voči úradu. Kladiem si otázku prečo?
Ďalšia otázka v súvislosti s neúmerným nárastom povinného zmluvného poistenia. Na Slovensku je, bohužiaľ, situácia takáto, musím konštatovať, tak ako to svojho času konštatoval jeden z našich kolegov. Úsudok si musíte urobiť sami.
Budem pokračovať ešte v uvádzaní čísiel. Výber poistného zodpovednosti za škody za rok 2003 sa odhaduje niečo nad 9 miliárd Sk. Ak zoberieme do úvahy, že poisťovne udelili pre takmer 90 percent majiteľom vozidiel bonus napriek zvýšeniu ceny poistenia, potom je tam dostatočný priestor na to, aby vyššia suma z tohto poistného smerovala tam, kde ju vodiči najviac potrebujú, teda na záchranu na cestách, a to potiaľ, pokým vláda nenájde iný spôsob, ako riešiť alarmujúcu situáciu v hasičskom záchrannom zbore a rýchlej zdravotnej pomoci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, uviedol som niekoľko a myslím si, že závažných dôvodov, prečo predkladáme tento zákon, novelu tohto zákona. Zvážte, prosím vás, popritom, ako dnes dopadajú reformné opatrenia na občanov v každej oblasti, veľmi silno, či ešte budeme ľudí zaťažovať týmto spôsobom, keď hovoríme o mobilite pracovnej sily, keď hovoríme o mnohých veciach, ako znižovať nezamestnanosť, či skutočne nezastaviť ešte reguláciou ceny, nevysporiadať sa s mnohými sprievodnými negatívnymi javmi a potom môžeme skutočne prejsť na liberalizáciu.
Prosím vás, zoberte tieto argumenty do úvahy a premýšľajte o tom, keď budete stláčať tlačidlo pri hlasovaní.
Vážené dámy a páni, ešte chcem na záver povedať obligatórne, že predkladaný návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty vyšších územných celkov či miest a obcí.
Na záver by som vás, milé poslankyne, vážení poslanci, chcel požiadať o podporu predloženej novely zákona, aby ste zvážili všetky uvedené argumenty a hlasovaním ju posunuli do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Milanovi Murgašovi.
Pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto.
M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 514, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené príslušným § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 21., teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnej a právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 68 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši naozaj závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom takým, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Prosím vás, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Ústne sa kto hlási, prosím? Nikto. Končím možnosť. Uzatváram rozpravu, ktorá v podstate nebola, nechcete, vzdávate sa slova, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 516. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 501.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Hrušovský.
Pán predseda, prosím vás, aby ste sa ujali slova.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia skupiny navrhovateľov uviedol a odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku.
Diskusia o nevyhnutnej zmene rokovacieho poriadku prebiehala už niekoľko rokov, aj v minulom volebnom období bezprostredne po tom, ako sme prijali veľkú zmenu Ústavy Slovenskej republiky a mnohé ustanovenia v rokovacom poriadku vzhľadom na túto zmenu ústavy sa stali obsolétnymi a bolo treba premietnuť tieto zmeny do nášho rokovacieho poriadku.
Druhý dôvod, ktorý viedol navrhovateľov, bol ten, že počas aplikácie rokovacieho poriadku sa ukázali mnohé jeho ustanovenia ako zlé, často sme na schôdzi Národnej rady nevedeli prekonať isté procedurálne problémy, ktoré rokovací poriadok neriešil tak pregnantne, žeby neboli minimálne vyvolávali isté polemiky, či sa rokovací poriadok nedá vyložiť aj tak, aj tak, a po tretie, a to by som považoval za najdôležitejšie, je záujem, aby sme po našom plnoprávnom členstve do Európskej únie vytvorili na úrovni parlamentu jeden odborný profesionálny orgán, ktorý by bol akýmsi partnerom vlády pri prerokúvaní otázok európskej politiky.
To sú hlavné dôvody, ktoré navrhovateľov viedli pri predložení novely rokovacieho poriadku. Počas prípravy som vytvoril široký priestor na odbornú, ale aj politickú diskusiu, bola vytvorená pracovná komisia, ktorú viedol pán poslanec Ivanko, v ktorej boli zástupcovia všetkých parlamentných poslaneckých klubov, ktorá sa schádzala nepravidelne, ale vždy tak, že tie rokovania boli vecné, a vyvrcholením práce tejto komisie je predložený návrh novely rokovacieho poriadku, ktorý, aj keď sa zdá byť obsahom príliš veľký, tak vecne reaguje na mnohé zmeny, ktoré som už povedal, ktoré vyplývajú z poslednej novely ústavy.
Ide navrhovateľom v prvom rade o to, aby sme sa pokúsili skvalitniť rokovanie Národnej rady a mnohé ustanovenia, ktoré boli, ako som spomenul, pomerne široko možné vyložiť, sme formulovali precíznejšie, aby nevyvolávali množstvo sporov v Národnej rade.
Navrhujeme pevne stanoviť termíny hlasovaní v Národnej rade, tak ako sme ich začali aplikovať už za posledné mesiace alebo na posledných schôdzach rokovania Národnej rady, takisto chceme zjednodušiť aj prezentáciu poslancov nie spôsobom takým ako doteraz, ale využitím hlasovacej techniky.
Nanovo navrhovatelia ponúkajú upraviť problematiku hodiny otázok, aby sa stala trošku atraktívnejšou, aby povedzme členovia vlády nezneužívali túto hodinu otázok nato, že pomerne dlho, niekedy až zbytočne odpovedajú na položené otázky poslancov, preto sme stanovili časový limit na odpoveď jednotlivých členov vlády na tri minúty, a ďalej umožňujeme poslancom, aby po odpovedi ešte mohli poslanci položiť ministrovi ďalšiu otázku, ak nebudú s odpoveďou spokojní.
Ďalej chcem, aby sa v Národnej rade obmedzil počet hlasovaní, ktoré aj pri prerokúvaní zákonov v prvom čítaní treba urobiť, napríklad pri prideľovaní jednotlivých zákonov na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu. Túto kompetenciu navrhovatelia dávajú do právomoci predsedu Národnej rady s tým, že ak sa niektorý poslanec nestotožní s jeho rozhodnutím a bude žiadať prerokovať okrem toho vo výbore, ktorému je pridelený, aj vo svojom, tak sa bude táto požiadavka akceptovať ako samozrejmá a bude ju predseda Národnej rady musieť automaticky rešpektovať.
Toľko k tým zmenám, ktoré sú najpodstatnejšie v tej časti normatívnej a tú, o ktorej zrejme budeme viesť najväčšiu diskusiu, je zriadenie výboru pre európske záležitosti. Priznám sa, že aj počas prípravy novely rokovacieho poriadku v odbornej komisii boli najväčšie diskusie práve o tomto návrhu.
Predpokladám, že využijeme čas medzi prvým a druhým čítaním na to, aby sme ešte sa pokúsili niektoré nezodpovedané otázky na tento návrh si vysvetliť v odbornej diskusii, nie politickej.
Som presvedčený, že tento návrh, ktorý máte predložený, je dobrý, pomôže skvalitniť prácu Národnej rady, ale aj uľahčiť prácu vám pri prerokúvaní návrhov, ako aj pri príprave na rokovanie či už vo výboroch, alebo v pléne. Preto sa uchádzame o vašu podporu.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, dávam slovo spravodajcovi, ktoré určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia. Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 13. januára určil za spravodajcu návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Máme to v tlači č. 516.
Podľa zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtov obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie, nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 501 z 22. decembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu. Písomne som dostal prihlášku od jedného poslanca - pán Ondriaš. Končím možnosť písomných prihlášok.
Pán Ondriaš, nech sa páči, máte slovo.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Mám poznámku k novele zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 516. Novela reaguje na zmeny Ústavy Slovenskej republiky.
V súvislosti so vstupom do Európskej únie sa navrhuje zriadenie výboru pre európske záležitosti, ktorý bude kľúčovým výborom na kontrolu členov vlády Slovenskej republiky pri ich rokovaní a hlasovaní v orgánoch Európskych spoločenstiev.
Pretože Slovensko vstúpi v máji 2004 aj do NATO, považujem za prirodzené, že analogicky v súvislosti s naším vstupom do NATO je potrebné navrhnúť zriadenie výboru pre záležitosti NATO, ktorý bude kľúčovým výborom na kontrolu našich zástupcov pri ich rokovaní a hlasovaní v orgánoch NATO.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Končím zároveň. Do rozpravy sa prihlásili páni Banáš, Ivanko a pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Začne pán poslanec Banáš, nech sa páči.
J. Banáš, poslanec: Vážený pán predseda, pán predsedajúci, ja mám jeden technický návrh, ale myslím si, že by sme ho mohli realizovať. Sme svedkami toho, že máme v parlamente skutočne viacero veľmi dobrých rečníkov, ktorí však niekedy troška svoj prejav predĺžia, a navyše sme si odhlasovali, že od marca budeme v televízii, kde sa dá očakávať, že budú ešte dlhšie prejavy, ja navrhujem podobne, ako to je v Rade Európy, viem, že nemôžeme obmedziť dĺžku prejavov, ale navrhujem, aby ten poslanec, lebo zas treba fakt povedať, že niekedy, keď začnete hovoriť, tak sa prestanete kontrolovať, aby sme tu nainštalovali časomieru, tam hore jednu, možno na boky, aby bola aspoň nejaká optická sebakontrola.
To je taký môj technický návrh. Ďakujem.