B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
15 minút, ktoré sme mali vyhradené na otázky pre pána premiéra, uplynuli.
Takže pristúpime k ďalšej časti. Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položil pán poslanec Burian podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Pán podpredseda, prijatím pozmeňujúceho návrhu pri štátnom rozpočte na rok 2004 - použitie zdrojov z FNM vo výške 18,3 mld. Sk na oddlženie zdravotných zariadení sa nezvýši aj schodok verejných financií?"
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec Burian,
prijatím pozmeňujúceho návrhu k § 1 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 sa celkové príjmy štátneho rozpočtu znížili o sumu 18,4 mld. korún a zároveň sa zvýšil schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe o sumu 18,4 mld. korún. Navrhovaným znením sa príjmy štátneho rozpočtu znížili o príjmy zo štátnych finančných aktív uvedené pôvodne v časti granty a transfery, iné granty a transfery, ktoré mali slúžiť na kompenzáciu jednorazového výpadku daňových príjmov.
Výpadok daňových príjmov, ktoré sa týkajú roka 2004, ale reálne budú cash príjmom až v roku 2005, predstavujú podľa metodiky ESA 95 časový posun výberu daňových príjmov a nezvyšujú deficit verejných financií v roku 2004.
V prípade zabezpečenia vyšších príjmov, či už z Fondu národného majetku, alebo iných zdrojov do štátnych finančných aktív tieto budú použité na úhradu záväzkov zdravotníckych zariadení z predchádzajúcich rokov, ktoré sú podľa metodiky ESA 95 úhradou záväzkov minulých rokov, t. j. sú časovým rozlíšením výdavkov, a to bez vplyvu na deficit verejných financií v metodike ESA 95.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Burian nechce doplňujúcu otázku, takže ideme... (Hlas z pléna: Chcem.)
Pán poslanec, karta vždy musí byť zasunutá, lebo potom môžete stláčať. Nech sa páči, samozrejme, máte možnosť sa pýtať. Zapnite mikrofón pánovi poslancovi.
Nech sa páči.
J. Burian, poslanec: Ďakujem za odpoveď.
Pán podpredseda vlády, moja otázka znela, ak výdaj, aj keď časovo rozlíšený, ale podľa ESA 95 výdaj na oddlženie zdravotných zariadení vo výške 18,3 mld. korún musí byť započítaný do schodku verejných financií vzhľadom na to, že to je výdaj zo štátneho rozpočtu. Nie je možné, ale podľa môjho názoru nie je možné, aj podľa ESA 95, aby sa tento schodok alebo tieto výdavky, ktoré pôjdu na oddlženie zdravotných zariadení, aj keď pôjdu cez Fond národného majetku a cez spoločnosť Veriteľ, sú len okruhom verejných financií a tieto peniaze neboli zarátané, neboli jednoznačne zarátané do schodku verejných financií, keď to bolo riešené ešte metodikou Medzinárodného menového fondu, takže raz sa musia tieto peniaze objaviť v schodku verejných financií. A jednoducho každý výdavok bez ohľadu na to, kedy bude fyzicky vyplatený, musí byť zarátaný do celkového schodku verejných financií.
Takže nie je možné, že pozmeňujúcim návrhom, ktorý prešiel v spoločnej správe na konci alebo teda v čase prerokúvania štátneho rozpočtu, že tento schodok alebo tieto zdroje nebudú zarátané do tohto systému. A tvrdím, že štátny rozpočet pri predkladaní mal schodok verejných financií voči HDP 3,9 %, ale po prejdení tohto pozmeňujúceho návrhu na poslednú chvíľu už nie je to pravda.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, som veľmi rád, že ste mali možnosť dať túto doplňujúcu otázku, pretože to, čo som prečítal, je exaktné vyjadrenie odborných útvarov, ktoré je pravdivé a presné, ale keďže ide o problematiku, ktorej naozaj málokto rozumie, tak som chcel využiť svoje pedagogické minulé skúsenosti na to, aby som to vysvetlil zrozumiteľnejšie a inak, ako to bolo v tom oficiálnom vyjadrení. Takže teraz sa o to pokúsim.
Chcem veľmi jasne a jednoznačne povedať a hneď na začiatku, že to nie je pravda, že by zvýšenie cashového deficitu o 18,3 mld. v štátnom rozpočte zvýšilo deficit na akruálnom princípe v ESA 95 celých verejných financií. Prosto, nezvyšuje. A, samozrejme, môžete so mnou súhlasiť, nemusíte, ale asi kľúčové je, čo hovoria na to autority. Najvyššou autoritou je Európsky štatistický úrad, ktorý veľmi prísne posudzuje tieto veci. A ako ste mohli vidieť na príklade Francúzska, Nemecka pri posudzovaní plnenia paktu rastu a stability, myslím si, že tam je to autorita, ktorá by mala byť rešpektovaná. Všetky medzinárodné inštitúcie - Eurostat, Medzinárodný menový fond - našu interpretáciu a takúto definíciu akceptovali, akceptujú a potvrdili. To po prvé.
Teraz vecne. V čom je rozdiel medzi cashovým a akruálnym posudzovaním deficitu. Cashový deficit, zjednodušene povedané, sa berie do príjmov vtedy, keď ten príjem príde a do výdavkov až vtedy, keď výdavok musíte zaplatiť. Teda posudzovanie na cashovej báze sa dalo, a dlho sa to robilo na Slovensku, dalo sa kamuflovať deficit alebo znižovať ho tým spôsobom, že napríklad ste si priamo, alebo nepriamo požičali, priamo požičali tým, že sa požičali na medzinárodnom trhu peniaze, alebo tým, že sa vytváral dlh. Napríklad v zdravotníctve sa vytváral dlh. Tým vlastne sa znižovali výdavky, ale v skutočnosti budúce výdavky narastali, ktoré raz bolo potrebné platiť. To je cashový princíp. Pri cashovom princípe sa jednoducho dá odďaľovaním výdavkov, požičiate si peniaze, peniaze máte hneď v príjmoch, ale do výdavkov vám to ide, až keď splácate ten úver. To je cashový princíp, ten chápeme.
Akruálny princíp. Akruálny princíp, rozdiel je v tom, že do príjmov a výdavkov sa započítavajú tieto príjmy a výdavky v čase vzniku záväzku. No, a keď sme pri zdravotníctve, tak to znamená, že ten 18-miliardový dlh v zdravotníctve, ktorý teraz cashovo ideme zaplatiť, vznikol ako dlh na akruálnom princípe v 90. rokoch. Vtedy, keďže sa vykazoval deficit cashovo, tak vtedy tento dlh, tieto peniaze tam neboli vykázané. Ale my sme spätne prepočítali a prepočítavame verejné financie aj na základe akruálneho princípu v ESA 95 a jednoducho tento deficit, týchto 18,3 mld. Sk to je v deficite akruálnom v ESA 95, ktorý je vyčíslovaný, tam vznikol, vtedy tie záväzky vznikli a vtedy sú tam aj vykazované.
Čiže akruálny princíp znamená, že záväzky a pohľadávky sú vyčíslované nie vtedy, keď sú efektívne splatené, ale vtedy, keď vzniknú, a to aj v prípade, že to musí byť neskôr. (Hlasy v pléne.) Ale boli, veď neboli preto, že sa nevykazoval takto ten deficit, lebo sa vôbec nevykazoval v týchto krajinách. Ale spätne, samozrejme, teraz je prepočítaný a my sme vydali na internetovej stránke, ak máte záujem, si môžete pozrieť, aké boli deficity verejných financií v celých 90. rokoch aj v metodike ESA 95, a tam tieto deficity sú. Takže ubezpečujem vás, že je to tak. Ak tomu neveríte, je to vaše právo sväté, samozrejme, ale predpokladám, že odborné útvary ministerstva, aj Eurostat, aj Medzinárodný menový fond v tomto sú dosť kompetentné a dosť rešpektované inštitúcie a musím vám povedať, že aj z vecného hľadiska som o tom presvedčený. Myslím si, že tomu rozumiem a trošku som sa tomu aj venoval, takže môžem vás ubezpečiť, že zmenou, o ktorej hovoríte, sa zvýšil cashový deficit štátneho rozpočtu o 18 mld. korún, ale nedošlo k zmene deficitu v metodike ESA 95.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú otázku položila pani poslankyňa Tóthová ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi: "Viete vysvetliť svoju objavnú vetu: Bezplatne neznamená zadarmo?"
Pán minister, nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, pani poslankyne a páni poslanci, toto nie je až taká objavná veta, aby sme ju museli vysvetľovať, ale veľmi rád vysvetlím, čo je tým myslené.
V zásade v čl. 40 ústavy je spomínaná bezplatná zdravotná starostlivosť a čl. 40 ústavy, žiaľbohu, má svoju červenú niť, ktorá sa s ním ťahá takých 50 rokov, počítam. A z pohľadu občanov majú občania nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorej podmienky, spôsob a rozsah určí zákon. To ale neznamená, že zdravotná starostlivosť nie je platená. Lebo pokiaľ viem, ešte aj rožky, ktoré prídu do nemocnice, musí nemocnica zaplatiť, aj lieky musí zaplatiť, aj energie musí zaplatiť, aj mzdy musí platiť. Teda v slove bezplatný je pohľad niektorých občanov, ktorí na ňu majú nárok, ale zdravotná starostlivosť je platená navyše aj tým, že skoro všetci ekonomicky aktívni zamestnanci a zamestnávatelia musia platiť odvody do zdravotného poistenia. A touto vetou sme nehovorili nič iné, iba to, že občania si uvedomujú, aj keď ju dostávajú niektorí zadarmo, teda bezplatne, ona zadarmo nie je a je platená v objeme 60 mld. korún, ktoré dávame do verejného zdravotného poistenia, a to v pomere 2:1, teda 40 mld. korún dávajú občania tejto republiky, ktorí sú zamestnaní, alebo ktorí zamestnávajú, a ďalších 20 mld. korún dávame zo štátneho rozpočtu, ktorého príjem je zase len od občanov Slovenskej republiky, a to dokonca všetkých. Teda myslím si, že aj keď zdravotná starostlivosť je bezplatná, určite nie je zadarmo.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Musíte sa prihlásiť, pani poslankyňa. Nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Pán minister, ja si myslím, že to, čo ste povedali, je úplne jasné a jasné aj občanom. Oni totiž na základe zdravotného poistenia, ktoré platia, už sami vedia, že to bezplatné nie je pre nich úplne zadarmo, lebo musia zaplatiť základné zdravotné poistenie. Lenže vy ste to povedali v súvislosti, keď ste zdôvodňovali, že nemôže byť všetko pre nich na základe zdravotného poistenia, tak ako to ústava hovorí, bezplatne, ale že musia platiť také poplatky, onaké poplatky, za recept, u lekára, príplatky na lieky a podobne. Ono by to bolo humorné, celý tento zvrat, keby to nebolo smutné a tragické až pre niektoré... (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať. Ale minister môže tiež, keď chce, nemusí, samozrejme. Pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Nie, ja si myslím, že pani poslankyňa už povedala všetko, čo sa týka humoru. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Tretiu otázku položil pán poslanec Čaplovič podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: "Vážený pán minister, do rokovania vlády Slovenskej republiky 14. 1. 2004 ste zastávali názor, že okresný súd v štruktúre súdnictva ostane v Senici. Prečo ste zmenili názor a podporujete ponechanie Okresného súdu v Skalici a zrušenie Okresného súdu v Senici?"
Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predsedajúci.
Milé pani poslankyne, páni poslanci, ani ja, ani ministerstvo spravodlivosti sme názor nezmenili. Aj z toho dôvodu vecný materiál, ktorý vláda schválila Návrh optimalizácie súdnej sústavy z júla tohto roku, počíta s existenciou súdu v Senici. Dôležitým dôvodom tohto návrhu ministerstva spravodlivosti bol okrem iných aj ten, že rezort má v Senici budovu, kde je aj súd, aj prokuratúra, to znamená budovu uspôsobenú na výkon justície, do ktorej možno bez akýchkoľvek zásahov a investícií okamžite presťahovať aj Okresný súd, aj Okresnú prokuratúru v Skalici. Rozhodnutie, že sídlom zlúčených súdov bude Skalica, nám spôsobí určité problémy, pretože budova v Skalici, dnešná budova súdu v Skalici nemá adekvátnu kapacitu na umiestnenie zlúčených súdov. Črtá sa riešenie s bývalou budovou okresného úradu, ktorá by kapacitne vyhovovala aj pre okresný súd, aj pre okresnú prokuratúru.
Takéto rozhodnutie prijala vláda Slovenskej republiky ako kolektívny orgán a, samozrejme, jej rozhodnutie budem rešpektovať. Taká bola dohoda s mojimi kolegami vo vláde a napriek tomu, že nebola celkom rešpektovaná, ja som vždy bol pripravený a naučený slovo držať a dohody rešpektovať.
Všetko, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem. Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán minister, ďakujem. Mňa len prekvapuje, že ste nedokázali obhájiť odborný prístup pri riešení zachovania a transformácie Okresného súdu na Obvodný súd v Senici. A dokonca ste tým pádom, v podstate vy ste mi povedali, že ste dodržali svoje stanovisko, ale ste vlastne viac-menej vo vzťahu ku mne zmenili stanovisko, ktoré ste mi dali v rámci interpelácie v júni minulého roku, kde ste zastávali tento názor, ktorý zastávate. Podľa mňa podľahli ste politickému tlaku politickej strany ANO, za ktorou je meno pána poslanca Viktora Béreša. Urobil sa zrejme politický obchod, ktorý ste nepriamo naznačili, v záujme vlády na jednej strane, ale v nezáujme alebo v neprospech občanov.
To, čo ste povedali o Okresnom súde v Senici, je plná pravda. Skutočne išli tam peniaze, vy ste ho zabezpečili, pripravovali ste v rámci tej transformácie, aby vznikol obvodný súd prvého stupňa. Tragédia je aj to, že tri okresy Senica, Skalica a Myjava nenachádza sa tento súd v triangli, v strede, to znamená v Senici, že sú všetky atribúty vytvorené na to, aby tento obvodný súd v Senici fungoval. A okrem toho, ak ste vraveli, že budú isté peniaze prevedené, alebo bude prevedené bezodplatne možno, je otázka, či to bude bezodplatne prevedené na ministerstvo spravodlivosti, tá budova. Na Záhorí sa šepká, a bez vetra sa ani lístok nepohne, že ide o istú transakciu finančnú vo výške okolo 120 mil. Sk. Je to doslovne arogantné nakladanie s prostriedkami daňových poplatníkov. Asi by bolo potrebné, pán minister, a z vašej strany predovšetkým, vyhnať kupcov z chrámu. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ja zotrvám na tom, čo som povedal. Myslím si, že vhodnejšie riešenie je Senica, ale dohody je potrebné držať, aj keď sú pre niekoho nevýhodné. Je ľahké držať dohodu, keď je výhodná. Možno to v politike celkom neplatí a zdá sa mi, že to neplatí celkom. Ale ja sa tomu prispôsobovať nebudem, pretože ja naďalej budem presadzovať princípy, v ktoré verím. Neviem o podozrení, ktoré ste spomenuli. Ja som mal informáciu, preverím ju, že budova Okresného úradu v Skalici, ktorá je v správe Ministerstva vnútra SR, bude bezodplatne prevedená na rezort spravodlivosti. Ak by to tak nebolo, tak by to bol vážny problém.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Burian položil podobnú otázku, na ktorú už dostal odpoveď. Nie je v rokovacej sále, takže nebude sa odpovedať. Pán poslanec Čaplovič? Áno, ďakujem pekne.
Takže ďalšiu otázku položil pán poslanec Zubo podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Z dennej tlače sa občania dozvedajú, že vláda SR chce odpredať rozostavanú budovu SND súkromnej firme, a to vo výške 65 %. Zároveň zaznievajú informácie, že po dokončení stavby SND dôjde k zmene jeho názvu (nebude sa volať Slovenské národné divadlo), tento názov ponesie súčasné SND. Na výstavbu nového SND v priebehu 15 rokov jeho výstavby boli robené rôzne zbierky, podporné akcie, televízne súťaže a podobne, účelovo viazané výhradne na výstavbu SND. Ako vysvetlíte, pán minister, týmto občanom, že peniaze, ktoré nezištne venovali na výstavbu SND, budú teraz, zásluhou neschopnosti súčasnej vlády dofinancovať výstavbu SND, zištne slúžiť niekomu inému?"
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, po prvé chcem povedať, že nie je pravdou, že by sme neboli schopní dofinancovať dostavbu SND. To by sme dofinancovať schopní boli. Ale považoval by som to za nezodpovedný a neuvážený krok, pretože nestačí vidieť len to, koľko peňazí treba na dokončenie tejto stavby, ale treba vidieť, koľko peňazí treba na prevádzku tejto stavby v budúcnosti, koľko peňazí treba na rekonštrukciu všetkých existujúcich divadiel, treba vidieť to, či potom budeme schopní zabezpečovať kultúrne zariadenia a organizovanie kultúry nielen v Bratislave, ale aj v iných častiach Slovenska.
Problémom nedokončenej rozostavanej stavby Slovenského národného divadla je teda nielen to, že treba pomerne veľa peňazí na dokončenie, aj keď tu treba povedať, že tá čiastka oproti tej, ktorá už je preinvestovaná, nie je až taká enormná, je to zrejme do miliardy korún, konkrétne požiadavka je 821 mil. korún, ale vždy sa ukázalo, že to bolo trochu viac. Takže vyjdime z toho, že by to bola, dajme tomu, tá 1 mld. Zároveň ale samotné analýzy SND a Ministerstva kultúry SR hovoria, že celkové náklady na prevádzku, vrátane odpisov by boli po nabehnutí činnosti až 800 mil. korún.
Zároveň treba povedať, že ministerstvo kultúry predpokladalo doteraz, že bude potrebné rekonštruovať, a určite bude, lebo je v zlom stave historická budova Slovenského národného divadla a Divadlo P. O. Hviezdoslava a náklady na rekonštrukciu týchto troch sídel, lebo je tam ešte Malá scéna SND, sa odhadujú na 60 mil. korún. Takže z týchto dôvodov, z dôvodov posúdenia celkových požadovaných nákladov nielen na dokončenie SND, ale aj prevádzkových nákladov novostavby SND, aj nákladov na potrebnú rekonštrukciu existujúcich divadelných priestorov, aj z hľadiska odhadu potenciálneho využitia všetkých týchto priestorov sme dospeli k presvedčeniu, že by nebolo účelné, rozumné a múdre dokončovať novostavbu SND len ako jednoúčelovú stavbu, ktorú by mala slúžiť len na účely divadla. Preto hľadáme taký spôsob, aby táto budova mohla byť dokončená, aby mohla byť dokončená práve s čo najmenšími požiadavkami na peniaze daňových poplatníkov, aby zároveň slúžila, a slúžila aj na kultúrne a divadelné účely a predstavenia, ale aby sme našli práve z toho dôvodu, že inak sa nedajú znížiť tie enormné prevádzkové náklady, aby sme hľadali viacúčelové možnosti, možnosti viacúčelového použitia tejto novostavby tak, aby dobre slúžila a aby tie peniaze, ktoré aj dodnes tam boli preinvestované, neležali ladom.
Takže chcem vás ubezpečiť, že nás viedla práve zodpovednosť, pretože si tiež uvedomujeme, že z politického hľadiska to nie je populárna téma, ale chcel by som predovšetkým zdôrazniť, že nikdy sme nechceli predávať SND. Uvažovali sme aj o takej možnosti, že by sa predávala rozostavaná novostavba, o ktorej sa pôvodne uvažovalo, že by mala byť novým národným divadlom, pretože Slovenská republika a Bratislava má národné divadlo, má historické národné divadlo, a preto hľadáme tú najlepšiu alternatívu tak, aby tie peniaze nevyšli nazmar, aby táto investícia mohla byť dokončená, ale dokončená tak, aby kládla čo najmenšie nároky na peniaze daňových poplatníkov v budúcnosti.
Ďakujem, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
S. Zubo, poslanec: Pán minister, možno budete prekvapený, ale ja vás skutočne chápem. A nezostáva mi nič iné, len veriť tomu, že vás pochopí aj väčšina občanov Slovenska. V podstate ja zhrňujem to, čo ste vy povedali a mne to vychádza. Súčasná vláda nemá prostriedky na to, aby zabezpečila prevádzku tých divadelných zariadení, na ktoré v minulosti boli prostriedky na ich výstavbu. To je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci je v podstate tá, že keď sám uvážite, na tú otázku, ktorú som položil, v podstate ste mi neodpovedali a nedali ste mi na vedomie ani v náznaku tú skutočnosť, čo poviete tým občanom, ktorí sa skladali prostriedkami na výstavbu Slovenského národného divadla. Chcel by som vás do určitej miery poopraviť, keď to neurobil pán minister kultúry, že súčasná budova Slovenského národného divadla len prepožičaná je z budovy opery. Takže nemá Slovensko v súčasnosti budovu Slovenského národného divadla, slúži v prepožičanej budove.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Pán poslanec, takže ešte raz a možno inými slovami, keď ste nepochopili moju prvú odpoveď. Všetky peniaze, aj tie peniaze, ktoré budú slúžiť na prevádzku, sú peniazmi daňových poplatníkov. Takže ešte raz, keby ste počúvali, možno by sa to lepšie chápalo. My sa práve snažíme šetriť peniaze daňových poplatníkov tým, že chceme nájsť také využitie tejto budovy, ktoré bude menej náročné na verejné zdroje, teda práve na peniaze od daňových poplatníkov. A peniaze od občanov nie sú len tie, ktoré išli cez zbierky. Mimochodom, doteraz preinvestované peniaze v SND len z veľmi malej časti išli zo zbierok. Absolútna väčšina týchto peňazí boli peniaze štátneho rozpočtu, čo sú ale zase peniaze od daňových poplatníkov. Takže musím povedať, že je to presne naopak, ako tvrdíte, vedie nás snaha šetriť peniaze daňových poplatníkov.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz nasledujú otázky, ktoré už boli zodpovedané, od pána poslanca Buriana a Čaploviča. Takže ďalšia otázka je tiež od pána poslanca Zuba pre ministra kultúry Slovenskej republiky Rudolfa Chmela, ktorého má zastupovať pán minister Fronc.
Takže otázka znie: "K 1. januáru 2004 došlo k zrušeniu vysielania Slovenského rozhlasu - rozhlasová stanica Bratislava na stredných vlnách. Široká verejnosť, predovšetkým starší ľudia a obyvatelia podhorských a horských oblastí túto skutočnosť prijali s veľkou nevôľou z toho dôvodu, že náhradný zdroj šírenia rozhlasového signálu bol presunutý na VKV. Signál šírený na VKV je v dolinách najmä stredného Slovenska ťažko alebo vôbec neprístupný. Situácia je ešte o to zložitejšia, že prevažne starší ľudia majú rádioprijímače, ktoré signál na VKV neumožňujú chytať v potrebnej kvalite. Na strane občanov sa objavujú názory, že vysielanie Slovenského rozhlasu na stredných vlnách bolo zrušené preto, lebo vláda pripravuje predaj licencie na vlnovú frekvenciu vysielania, ktorá bola používaná na vysielanie Slovenského rozhlasu stanice Bratislava."
Pán minister, nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem.
Vážený pán poslanec Zubo, otázku spôsobu a rozsahu vysielania Slovenského rozhlasu, teda otázka spôsobu a rozsahu a vysielania Slovenského rozhlasu je v súlade so zákonom č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v kompetencii generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. Rozhodnutia v tomto smere musia byť prirodzene v súlade s citovaným zákonom a ten tiež vyžaduje na niektoré zásadné rozhodnutia predchádzajúci súhlas Rozhlasovej rady. Podľa informácií ministerstva kultúry nedošlo k plošnému zrušeniu šírenia signálu Slovenského rozhlasu prostredníctvom stredných vĺn, pretože v rámci štátnej dotácie tejto inštitúcii na rok 2004 figuruje aj položka šírenie signálu prostredníctvom stredných vĺn. Stratégia postupného odchodu vysielania z pásma stredných vĺn bola v minulosti opakovane diskutovaná zástupcami Slovenského rozhlasu v príslušnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 619/2003 Z. z. je príprava stratégie šírenia signálu Slovenského rozhlasu plne v kompetencii generálneho riaditeľa a jej schválenie v kompetencii Rozhlasovej rady. Táto stratégia musí byť, prirodzene, v súlade s už citovaným zákonom. Preto si vám, vážený pán poslanec, dovoľujem odporučiť obrátiť sa so svojou otázkou na bližšie vysvetlenie na generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu a Rozhlasovú radu.
Vláda, a to chcem podotknúť, nepripravuje ani v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, nemôže pripravovať, ani zrealizovať predaj žiadnej rozhlasovej alebo televíznej frekvencie. Zákon o vysielaní a retransmisii veľmi jednoznačne upravuje, akým spôsobom je totiž možné narábať s frekvenciami určenými na rozhlasové a televízne vysielanie.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo, nech sa páči, môžete položiť otázku.
S. Zubo, poslanec: Pán minister, ja vám ďakujem a sľubujem, že budem tlmočiť slová pána ministra občanom. Len teraz neviem, budem sa musieť opýtať pána generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, ako to mám urobiť, keď zrušil vysielanie na stredných vlnách, ktoré občania počuli, a vysiela na veľmi krátkych vlnách, ktoré ľudia...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, počkajte, zapnú vám čas, lebo nejakým omylom vám začal už vtedy, keď ste sa prihlásili. Takže, nech sa páči, už máte mikrofón zapnutý a máte minútu.
S. Zubo, poslanec: Ja ďakujem za tú odpoveď. No len hovorím, mám dilemu, ako im to oznámim, pretože hovorím, to, čo mohli počuť, už nepočujú, a to, čo by mali počuť, nepočujú, pretože to nemôžu počuť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. Ja si myslím, že keď tu bude kolega Chmel, tak to dôsledne ešte môžete doplniť. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ondriaš podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Koľko peňazí ročne stráca Slovensko daňovými prázdninami, ktoré dostali US Steel? Koľko to je za celé obdobie daňových prázdnin? Prečo US Steel dostali daňové prázdniny?"
Pán podpredseda vlády, máte slovo a čas dohromady 10 minút.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, US Steel Košice čerpá daňovú úľavu na základe ustanovenia § 35 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré vstúpilo do platnosti 1. januára 2000. Podľa uvedeného ustanovenia daňové úľavy môžu čerpať daňovníci, ktorí vznikli v lehote do 31. decembra 2001. Suma daňovej úľavy pre US Steel Košice do konca roka 2002 predstavovala cca 2,4 mld. korún. Celková suma čerpanej úľavy bude známa až po uplynutí obdobia, na ktoré bola poskytnutá. Podľa prílohy 14 Aktu o pristúpení, časť IV je Slovensko do konca daňového roka 2009 oprávnené uplatňovať daňové úľavy od dane z príjmov právnických osôb na základe zákona č. 366/1999 Z. z. na uvedený oprávnený subjekt v oceliarskom priemysle. Táto pomoc môže byť poskytnutá len jedenkrát, za žiadnych okolností nesmie byť predĺžená, ani obnovená a zároveň v úhrne nesmie presiahnuť 500 mil. USD.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, máte 2 minúty, môžete položiť doplňujúcu otázku.
K. Ondriaš, poslanec: Áno, ja ďakujem za úprimnú odpoveď. Len k tej odpovedi ešte by som chcel dodať, že ste neodpovedali na to, prečo boli daňové úľavy pre US Steel.
Ďakujem.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ospravedlňujem sa, doplním v doplňujúcej odpovedi. Boli poskytnuté preto, že sme chceli získať tohto investora, ktorý sa rozhodoval, či príde do Košíc, či príde do Ostravy, alebo pôjde do Katovíc. Rozhodovali sme sa zároveň a chceli sme ho získať v situácii, keď Východoslovenské železiarne stáli na pokraji pádu, na pokraji defaultu z toho dôvodu, ako sa tam hospodárilo do roku 1998. Rozhodovali sme sa pod tlakom toho, že sme nechceli, aby tých 25 tisíc ľudí, ktorí pracovali vtedy vo Východoslovenských železiarňach, stratilo prácu. Rozhodovali sme sa pre to, aby sme našli investora, ktorý bude schopný nielen zachovať prácu pre tých, ktorí tam pracovali dovtedy, ale priniesť aj investície tak, aby táto firma mohla byť dlhodobo konkurencieschopná.
Takže stručne, keď to mám zhrnúť, tie podmienky, tie daňové úľavy boli poskytnuté preto, aby sme zachránili fabriku, aby sa mohla rozvíjať, aby ľudia mali svoju prácu, aby sme získali silného investora. Myslím, že sa to podarilo a myslím si, že výsledky Východoslovenských železiarní teraz, teda tej časti, ktorú prevzala spoločnosť US Steel Košice, svedčia o tom, že je to typický príklad vzájomne výhodnej transakcie, výhodnej aj pre investora, ktorý, samozrejme, by nešiel do investície, ak by nezarobil, ak by sa mu jeho investícia nezhodnotila, ale výhodná investícia aj pre Slovenskú republiku, pretože pomohla vyriešiť ten problém, ktorý vtedy existoval a umožnila získať pre Slovensko významného investora, čo má svoje efekty, aj priame, aj nepriame veľmi pozitívne.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi: "Ako je možné chápať finančný príspevok v zákone o sociálnej pomoci "krízové stredisko s diagnostickým oddelením", ak zákon tento výraz nepozná?"
Pána ministra Kaníka tu nevidím. Pán premiér, pán predseda vlády, chýba vám jedna ovečka, pán minister Kaník mal odpovedať a nevidíme ho. Takže, pán premiér, máte dve možnosti, buď ho zoženiete veľmi rýchlo, alebo budete odpovedať na túto otázku vy.
Pán premiér, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Otázka znie, ako je možné chápať finančný príspevok v zákone o sociálnej pomoci "krízové stredisko s diagnostickým oddelením", ak zákon tento výraz nepozná. Pani poslankyňa, chcem vás ubezpečiť, že v prípade použitia tohto finančného príspevku dáme titul použitia do súladu so zákonom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.
M. Sabolová, poslankyňa: Pán predseda, myslím si, že bola veľmi strohá a neuspokojujúca odpoveď, ale verím, že pán minister mi odpovie písomne na všetky otázky, ktoré som dala a týkajú sa práve vyhlášky a zjasnenia vlastne toho finančného príspevku.
Ďakujem pekne za námahu.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ubezpečujem vás, pani poslankyňa, že pán minister vám dá vyčerpávajúcu, pravdivú a fundovanú odpoveď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Čaplovič. Na túto otázku už bola podaná odpoveď. Pán poslanec Jasovský, ktorého tu nevidím, preto sa odpovedať nebude. Pani poslankyňa Demeterová nie je tu. Pani poslankyňa Tóthová nie je tu. Pán poslanec Hopta tiež tu nie je. (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Hopta, vy ste položili ďalšiu otázku pánovi ministrovi zdravotníctva Zajacovi tohto znenia: "Pán minister, ako chcete zabezpečiť výkon štátnej správy v odbore zdravotníctva v okresoch, resp. obvodoch, keď od 1. januára 2004 sa v rámci reformy štátnej správy zrušili funkcie okresných štátnych lekárov?"
Nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem.
My sme zrušili funkcie okresných štátnych lekárov, krajských štátnych lekárov, okresných farmaceutov a krajských farmaceutov a výkon štátnej správy sme zabezpečili tak, že časť kompetencií prešla na lekárov a farmaceutov vyššieho územného celku, časť kompetencií prešla na lekárov Úradu pre verejné zdravotníctvo a časť kompetencií ostala na štáte dovtedy, kým nevznikne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Takže, pán poslanec, ani jednu sekundu neboli tieto kompetencie nepokryté.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
I. Hopta, poslanec: Ďakujem.
Pán minister, ja som bol upozornený niektorými štátnymi lekármi, že napríklad, ak dosiaľ niekto zomrel a úmrtný list alebo súhlas na spopolnenie vydávali okresní štátni lekári, tak teraz, trebárs, z Medzilaboriec za tým súhlasom musia cestovať do Prešova. Či naozaj nemyslíte do budúcnosti nejako to riešiť, tak, aby tie vzdialenosti neboli nejako príliš veľké vzhľadom na súčasnú situáciu.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, ďakujem.
To sú ale dva rôzne problémy, pán poslanec. To nie je otázka kompetencií, ale otázka rozloženia a bude to riešené v novom zákone o Úrade pre dohľad. Zavádzame systém 22 štátnych nekrotických pracovísk a systém, keď ku každému mŕtvemu bude výjazd patológa, zamestnanca tohto nekrotického pracoviska, niečo veľmi podobné ako je americký systém koronera, a ten rozhodne, či sa bude, alebo nebude pitvať a kde sa bude pitvať. Takže, on aj potvrdí všetky príslušné papiere, ktoré sú potrebné na výpis z matriky a ktoré sú potrebné na pohreb. Táto kompetencia je pripravená. Ale znova opakujem, vaša otázka bola na kompetencie, vaša doplňujúca otázka je na rozloženie lekárov a môže sa stať, že v tejto chvíli naozaj lekár VÚC je v Prešove, ale tu ide o špecifické potvrdenie len pri infekčných chorobách, pokiaľ sa nemýlim, nejde o bežné potvrdenie. To bude približne v priebehu 5 mesiacov prijatím zákona o Úrade pre dohľad odstránené.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.
Zároveň vás chcem upozorniť, že po hodine otázok tak, ako sme sa dohodli, budeme pokračovať hlasovaním, to znamená o tých zákonoch, ktoré sme už prerokovali, preto teraz ešte vyhlasujem 10- minútovú prestávku a potom budeme pokračovať hneď hlasovaním o tých zákonoch, ktoré Národná rada už prerokovala.
(Prerušenie rokovania o 14.59 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 15.15 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni ministri, prosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím teraz pána ministra spravodlivosti.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prvom prerokovanom bode, ktorým je
vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov.
Predkladateľom za vládu Slovenskej republiky je pán minister spravodlivosti a podpredseda vlády Lipšic, spravodajcom gestorského výboru, ústavnoprávneho výboru, je pán poslanec Husár. Včera sme prerušili rokovanie pred hlasovaním v druhom čítaní po skončení rozpravy. Pán spoločný spravodajca, ste pripravený uvádzať hlasovanie, tak ako sú jednotlivé návrhy uvedené v spoločnej správe, ako aj návrhy uvedené alebo podané v rozprave? (Reakcia z pléna.) Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca Husár.
S. Husár, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členova vlády, vážené kolegyne, kolegovia... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby sme sa upokojili. Pani poslankyňa Plháková, sadnite si. Nech sa páči, pán poslanec Husár.
S. Husár, poslanec: Ďakujem. V rozprave k návrhu zákona vystúpilo 7 poslancov, z ktorých podali traja pozmeňujúce návrhy a štyria procedurálne návrhy.
Najskôr by som preto, pán predseda, odporučil hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Abelovského zhodného s mojím, ktorým sa navrhuje nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci o návrhoch pána poslanca Abelovského a pána poslanca Husára, spoločného spravodajcu, k tomuto návrhu zákona.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 30 za návrh, 64 proti, 42 sa zdržalo.
Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.
Ďalší návrh.
S. Husár, poslanec: Ďalší procedurálny návrh predložil pán poslanec Polka, ktorý odporučil vrátiť návrh zákona na prepracovanie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Polku, ktorý žiada vrátiť návrh na dopracovanie.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 32 za, 60 proti, 46 sa zdržalo.
Návrh pána poslanca Polku sme neschválili.
Môžeme teraz pristúpiť k jednotlivým návrhom o bodoch zo spoločnej správy.
Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste ich uvádzali v poradí, tak ako sú uvedené aj s návrhmi, ktoré odzneli v rozprave. Nech sa páči.