V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dnes som sa vyrozprával dochuti a dovôle, takže sa vzdávam záverečného slova. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o

ktorý ste dostali ako tlač č. 515. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 500. Za skupinu poslancov návrh tohto ústavného zákona uvedie predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Hrušovský. Prosím pána predsedu Národnej rady, aby sa ujal slova.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, poslanci, dovoľte, aby som v mene skupiny navrhovateľov uviedol a odôvodnil návrh novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá reaguje na blížiace sa plnoprávne členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii. Napriek tomu, že nie som zástancom častých noviel ústavy, konštatujem, že k tomuto návrhu nás vedú vážne, nielen ústavné, ale aj politické dôvody. Vstupom do Európskej únie získava naša vnútorná aj zahraničná politika novú dimenziu. Rokovania o podmienkach vstupu aj úsilie o splnenie nevyhnutných kritérií sa uzatvárajú. Našou nasledujúcou úlohou je vypracovať systém, akým budú občania Slovenskej republiky ako plnoprávneho členského štátu reprezentovaní v ústredných orgánov únie vo vzťahu k nim. Tomuto cieľu má slúžiť aj navrhovaná zmena ústavy. Na naše členstvo v Európskej únii novela reaguje vo viacerých oblastiach. V súlade s čl. 19 ods. 2 zmluvy o založený Európskych spoločenstiev zabezpečuje, aby občania členských štátov Európskej únie, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, mali aktívne a pasívne volebné právo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Novela zároveň umožňuje vyhlásenie samostatných volieb do Európskeho parlamentu. Predložený návrh ďalej zakotvuje priamu účinnosť a aplikovateľnosť nariadení Európskej únie a nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady s funkciou poslanca Európskeho parlamentu. Napriek tomu, že doposiaľ nebol schválený pripravovaný návrh Ústavy Európskej únie, ktorý takýto zákaz obsahuje, uvedené ustanovenie je realizovaním uznesenia Národnej rady, ktoré sme prijali 6. marca minulého roku. Predložená novela vzhľadom na naše plnoprávne členstvo rozširuje pôsobnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky o oprávnenie rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu. Napokon novela zavádza do nášho ústavného systému nový vzťah medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou, respektíve jej ministrami v oblasti európskych záležitostí. Keďže ide o časť návrhu, ktorá vyvolala najväčšie diskusie a najväčšie polemiky, chcel by som sa tejto časti návrhu venovať trošku podrobnejšie. Žiadna s inštitúcii Európskej únii nezodpovedá žiadnemu národnému parlamentu. Jednotlivé národné parlamenty môžu vplývať na dianie v Európskej únii len cez ministrov ako predstaviteľov v rade ministrov. Celá diskusia o postavení národných parlamentov v Európskej únii je už staršieho dáta a súvisí s úsilím o odstránenie demokratického deficitu. Smeruje k cieľu, aby národné parlamenty mali možnosť skutočnej participácie na rozhodovacích procesoch a aby mali možnosť kontroly, ktorá bude viditeľná a zrozumiteľná občanom členských štátov. V členských krajinách ešte stále prevláda zakorenená identifikácia občanov s vlastným štátom a národným parlamentom a nebude to inak ani v nových členských krajinách po vstupe do únie. Voliči poznajú nás ako svojich poslancov, rozumejú nám, hovoríme ich jazykom a majú nielen možnosť, ale aj záujem sledovať výsledky našej práce. Sú zvyknutí sledovať, ako napĺňame svoje sľuby a ako plníme ich predstavy. Návrh novely ústavy, ktorý máte predložený, sleduje v tomto bode jediný legitímny cieľ, ponechať občanom reálne právo rozhodovať o svojej budúcnosti. My sme zástupcovia občanov a my sme povinní kontrolovať ministrov vlády aj v okamihu, keď budú prijímať rozhodnutia v Európskych inštitúciách. Keďže zodpovednosť za tvorbu európskej legislatívy je na vláde a jej ministroch, je potrebné vytvoriť priestor na informovanosť národného parlamentu. Vláda bude Národnú radu povinne informovať včas, komplexne a priebežne o všetkých návrhoch a iniciatívach európskych orgánov. Súčasťou týchto správ budú pripojené stanoviská vlády, ktoré budú obsahovať údaje o ekonomických, politických a právnych dopadoch návrhov na suverénny štát. To umožní zabezpečenie kontroly vlády zo strany Národnej rady pri formulovaní rokovacích pozícii v európskych orgánoch. V Európskej únii je vytvorených niekoľko druhov kontroly parlamentu voči vláde. Existujú parlamenty so silným vplyvom, ktoré dávajú členom vlády záväzný mandát, ale aj parlamenty, ktoré nemajú takmer žiadny vplyv na procesy prebiehajúce na európskej úrovni. Európska únia opakovane vyzýva jednotlivé krajiny, aby v záujme odstránenia takzvaného demokratického deficitu posilnili úlohu národných parlamentov. Myslím, že je to podnet, ktorý si zaslúži vážnu pozornosť a konštruktívnu odpoveď. Záväzný mandát poznajú v rôznej podobe viaceré krajiny Európskej únie, napríklad Dánsko, Fínsko, Veľká Británia, čiastočne aj Švédsko, Holandsko a Rakúsko. Pripravujú ho aj viaceré pristupujúce krajiny, spomeniem len Maďarsko, kde mám veľmi intenzívne a pravidelné konzultácie na úrovni vedenia maďarského parlamentu a jeho predsedníčky. Trvám na tom, že taký systém kontroly, aký obsahuje predložená novela, zabezpečuje pre členov vlády dostatočný priestor na rokovania. Okrem toho, že mandát môže byť v prípade potreby schválený v dostatočne širokej podobe, s rôznymi alternatívami či prioritami, minister bude mať navyše možnosť v nevyhnutnom prípade sa od stanoviska Národnej rady respektíve výboru pre európske záležitosti odchýliť. S takýmto postupom sa však viaže povinnosť člena vlády bezodkladne o tom informovať Národnú radu Slovenskej republiky a svoj postup dodatočne odôvodniť. Navyše člen vlády bude viazaný stanoviskom, len ak parlament respektíve výbor vôbec nejaké stanovisko prijme. Nemôže sa teda stať, že by bol minister blokovaný tým, že výbor alebo plénom neschvália žiadny mandát.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely ústavy, ktorý sme predložili spolu s ostatnými navrhovateľmi, posudzovali viacerí ústavní právnici a počas celej doby príprav návrhu sme jeho obsah priebežne konzultoval so zástupcami všetkých parlamentných poslaneckých klubov. V novembri 2003 som inicioval pracovnú cestu do Dánska, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia všetkých parlamentných klubov. Keďže sme sa na príprave novely inšpirovali najmä dánskym modelom, požiadal som našich partnerov, aby nám vysvetlili praktickú stránku tejto kontroly a odpovedali na naše otázky, prípadne pochybnosti. Rokovania so zástupcami dánskeho parlamentu ako aj s predstaviteľmi vlády priniesli jasný záver. Tento model sa im osvedčil a nemajú s ním žiadne problémy ani na úrovni parlamentu, ale ani na úrovni vlády. Okrem kontroly pri príprave nariadení, ktoré sa stávajú pre krajinu priamo záväznými, nám ozrejmili výhodnosť takejto formy kontroly aj pri príprave smerníc, ktoré budú musieť transponovať do svojho a v prípade Slovenskej republiky nášho právneho poriadku. Tie krajiny, kde je silný európsky výbor, sú totiž známe tým, že dokážu podstatne skôr a oveľa s menšími spormi preberať smernice do svojich vlastných právnych poriadkov. V krajinách zo silnými výbormi si totiž politické reprezentácie zjednotia názor predtým, ako sa o návrhu hlasuje v Bruseli a tak neskôr nevznikajú konflikty o tom, k čomu minister svoju krajinu svojím hlasovaním zaviazal. Na základe diskusií v Národnej rade s predstaviteľmi jednotlivých parlamentných klubov som si istý, že ide o správnu cestu, ktorú novela ústavy chce riešiť. Efektivita, to je rýchlosť a vynútiteľnosť európskych rozhodnutí, je bezpochyby dôležitá vec, ale nie vždy môže predstavovať najvyššiu prioritu, pretože rozhodnutia v demokratickom prostredí nemusia byť vždy rýchlo prijaté a uplatnené, ale vždy a za každých okolností musia byť legitímne.

Dámy a páni, moc parlamentu sa zrodila v Európe. Táto skutočnosť zmenila dejiny. Národné parlamenty sú inštitúciou, ktorých funkcia je dlhodobo vyskúšaná. V systéme zastupiteľskej demokracie sú priamym predstaviteľom vôle ľudu. Členovia parlamentu sú na očiach verejnosti a v dosahu jej kritiky. Členské štáty predstavujú zvrchovanosť národných spoločenstiev. Predovšetkým na ne sa viažu pocity lojality a predovšetkým voči ich predstaviteľom smeruje kritika v prípade, že občania štátu sú s ich správaním, spravovaním verejných vecí nespokojní. Spôsob, akým sa vykonáva kontrola moci občanmi, je overená dlhodobou praxou. Nie je výsledkom nejakej narýchlo zostavenej teórie. Preto členské štáty zostávajú a majú zostať realitou aj po vstupe do Európskej únie a preto musia mať ich predstavitelia dostatočnú právomoc, ale aj dostatočnú kontrolu vykonávania tejto právomoci na obhajobu záujmov svojich občanov. V opačnom prípade sa bude osteň nespokojnosti občanov obracať proti Národnej rade ako inštitúcii, ktorá v ich očiach naďalej ponesie hlavnú zodpovednosť za ich problémy, ktorá však už nebude mať dostatok nástrojov na to, aby ich požiadavky viditeľne obhajovala. To by mohlo mať nepríjemné a nebezpečné dôsledky na stabilitu demokracie, lebo dobré fungovanie demokracie sa dá zabezpečiť len tam, kde ľudia majú oprávnený pocit, že na riadenie spoločných vecí reálne aj vplývajú. Tam, kde sa tento pocit stratí, stráca sa aj lojalita a umiernenosť. Vytvára sa pôda pre radikalizmus a pôsobenie politických dobrodruhov, vytvárajú sa predpoklady pre opätovný nárast nacionalizmu a sociálnej demagógie. Občania musia cítiť a vedieť, že tí, ktorí ich budú reprezentovať v ústredných orgánoch únie, sú neustále pod ich kontrolou. Naše úsilie o jasné vymedzenie úlohy národnej reprezentácie a posilnenie úlohy národného parlamentu je konštruktívnou odpoveďou na výzvy únie na odstránení demokratického deficitu. Je v záujme budúcnosti nás a v budúcnosti celého európskeho projektu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás na základe týchto dôvodov, ktoré som uviedol ako jeden z navrhovateľov predloženého návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky, požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda, za predloženie návrhu ústavného zákona, prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský - ústavnoprávny - výbor, pánovi poslancovi Vlastimili Ondrejkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

V. Ondrejka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s uznesením 13. januára 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh ústavného zákona je v odôvodnení vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Návrh ústavného zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani rozpočty obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh ústavného zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vyplýva z nej, že problematika návrhu ústavného zákona je upravená v práve Európskej únie. Nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 500 z 22. decembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní, v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Otvorte, prosím vás, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, poslankyne a poslanci, otváram všeobecnú rozpravu. Úvodom vás informujem, že za poslanecké kluby sa neprihlásil žiaden z poslancov a poslankýň. Písomne sa do rozpravy prihlásili poslanci Ondriaš, Miššík, Banáš a poslankyňa Podracká. Končím možnosť písomných prihlášok do rozpravy a žiadam teraz pána poslanca Ondriaša za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska, aby predniesol svoje vystúpenie v rozprave.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia. Mám poznámku k ústavnému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., tlač 515. Návrh novely Ústavy Slovenskej republiky je odôvodnený vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie od 1. mája 2004. Ale Slovensko vstúpi v máji 2004 aj do NATO. Prekvapilo ma, že novela Ústavy Slovenskej republiky na to nereaguje. Predsa podobne ako po vstupe do Európskej únie Národná rada Slovenskej republiky si aj po vstupe Slovenska do NATO musí ponechať vplyv na tvorbu politiky NATO, ktorej hlavnú úlohu a zodpovednosť za postavenie nášho štátu v tejto štruktúre bude mať vláda Slovenskej republiky a jej členovia. Podobne ako vo vzťahu k Európskej únii, v Ústave je potrebné navrhnúť zmeny upravujúce otázku vnútroštátnej parlamentnej kontroly vládnej politiky voči NATO a otázku účasti Národnej rady Slovenskej republiky na vnútroštátnej príprave návrhov, o ktorých sa má rozhodnúť v NATO. Myslím si, že v ústave je potrebné rozšíriť pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky o ďalšie odseky, na základe ktorých sa Národná rada Slovenskej republiky bude uznášať na stanoviskách k návrhom právne záväzných a iných aktov NATO. Tieto by - vzhľadom na snahu posilniť postavenie parlamentu voči vláde - mali mať záväzný charakter pre zástupcov Slovenskej republiky v príslušnom orgáne NATO. Preto podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 bod a) navrhujem vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Miššík. Pán poslanec, ste aj písomne, aj ústne prihlásený, hej? Len písomne.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia. Dovolím si vystúpiť k takej závažnej problematike, akou sa v tejto chvíli javí prerokúvanie novely ústavy, a to najmä z dvoch dôvodov.

Po prvé. Bez prijatia novely ústavy, ktorá musí upravovať inštitút postavenia poslanca Európskeho parlamentu z hľadiska ústavných základov aktívneho a pasívneho volebného práva, nezlučiteľnosti funkcie poslanca Európskeho parlamentu a funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a nadväzne na to aj kontrolu ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nebude možné prijať zákon o voľbách do Európskeho parlamentu ani vykonať voľby do Európskeho parlamentu.

Po druhé. Predkladatelia novely ústavy si dali ambíciu touto novelou Ústavy Slovenskej republiky nanovo koncipovať vzťah medzi národným parlamentom a vládou Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou účasti Národnej rady Slovenskej republiky na vnútroštátnej príprave návrhov, o ktorých sa má rozhodnúť v Európskej únii, ako aj novo koncipovať parlamentnú kontrolu voči vláde Slovenskej republiky v tejto oblasti. Prvý mnou uvedený dôvod, pre ktorý by mala byť prijatá novela ústavy, je nespochybniteľný, aj znenie navrhnuté v novele je vyčerpávajúce, s čím SDKÚ nakoniec vyslovilo súhlas už na zasadnutiach ústavnoprávneho výboru, kde sa dlhšiu dobu o potrebnosti novely ústavy práve z tohto dôvodu hovorilo jednotným jazykom všetkým politických strán. Nastala však situácia, keď pán predkladateľ, pán predseda parlamentu, predložil novelizovanie ďalších ustanovení platnej ústavy, ktoré som spomínal v bode 2, s ambíciou upraviť vzťahy medzi parlamentom a exekutívou v spomínanej oblasti. Tieto závažné zmeny ústavy sa už na rokovaniach ústavnoprávneho výboru následne v parlamentných politických stranách nestretli s takou jednoznačnou podporou, čoho výsledkom bolo i to, že som ako zástupca SDKÚ v ústavnoprávnom výbore nepodpísal návrh novely ústavy, pod ktorým chýbajú, mimochodom, aj podpisy predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko a Smeru, čo pri súčasnom počte poslancov v poslaneckých kluboch týchto strán nedáva záruku prijatia novely ústavy, a tým je ohrozená možnosť vykonať voľby do Európskeho parlamentu v stanovenom termíne.

Pokúsim sa teraz vysvetliť dôvody nesúhlasu SDKÚ s tou časťou novely, ktorá sa dotýka práve úpravy vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a parlamentom, uvedených konkrétne v bodoch 5, 6, 8 a 9 novely. Tieto ustanovenia novely sú a budú najväčším problémom, nakoľko sa snažia upraviť postavenie parlamentu Národnej rady voči exekutíve vláde Slovenskej republiky tak, že Národná rada Slovenskej republiky by ešte v procese prípravy návrhov právne záväzných aktov mala právo uznášať sa na stanoviskách k týmto návrhom, pričom na prijatie takéhoto stanoviska by bol potrebný v zmysle navrhovaného bodu 5 súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, t. j. 76 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Takto prijatým stanoviskom Národnej rady Slovenskej republiky by bol člen vlády Slovenskej republiky, ktorý zastupuje Slovenskú republiky v príslušnom orgáne Európskej únie a Európskych spoločenstiev, viazaný. Člen vlády Slovenskej republiky by sa mohol od stanoviska odchýliť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej republiky. Ak by tak člen vlády Slovenskej republiky urobil, bol by povinný bezodkladne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o svojom postupe a svoj postup odôvodniť. Túto kompetenciu by dokonca mohla Národná rada Slovenskej republiky preniesť na výbor Národnej rady Slovenskej republiky, čo má znova súvis s pripravovanou novelou rokovacieho poriadku, ktorá už vytvorenie takéhoto výboru pre európske záležitosti upravuje. Ďalej sa vláde ukladá ďalšia povinnosť informovať Národnú radu Slovenskej republiky v dostatočnom časovom predstihu o všetkých návrhoch, o ktorých sa má rozhodnúť v orgánoch Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj o otázkach súvisiacich so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ. K týmto skutočnostiam chcem uviesť niektoré nasledovné fakty a poznatky. Parlamenty kandidátskych krajín - a teda i my - sa môžu inšpirovať niektorým z modelov parlamentnej kontroly, ktoré existujú v dnešných členských krajinách. Zásadne sa v nich rozlišujú tri druhy, a to parlamenty s takzvaným silným vplyvom, ktoré majú právo veta a môžu presadiť zmeny v priebehu rozhodovacieho procesu vnútri štátu. Ako spomínal pán predkladateľ, tam najmä patria štáty ako Dánsko a Fínsko. Ďalej sú to parlamenty so stredným vplyvom, ktoré môžu dosiahnuť zmenu, nie však zamietnutie predloženého návrhu vládou a po tretie, takzvané slabé parlamenty, ktoré nemôžu ani zamietnuť, ani ovplyvniť vládne návrhy.

Náš národný parlament by mal vo vzťahu k Európskej únii plniť dve úlohy, kontrolovať európsku politiku svojej vlády a ratifikovať zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Deklarácia č. 13 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii v Maastrichtskej zmluve vyzvala vlády, aby zaistili, citujem: "...včasné predloženie legislatívnych návrhov komisie národným parlamentom tak, aby bolo umožnené ich preskúmanie". Koniec citátu. Táto deklarácia, protokol, však nemá normatívnu povahu a neexistuje ani nijaký iný záväzný predpis na európskej úrovni ako upraviť postavenie národných parlamentov a ich vzťahov s národnými vládami, preto je vo výlučnej kompetencii Slovenskej republiky, ako tento protokol bude implementovať a ako si vzťahy medzi Národnou radou a vládou Slovenskej republiky upravíme. Z uvedeného vyplýva, že autonómnu legislatívnu činnosť bude Národná rada Slovenskej republiky vykonávať iba v určitých oblastiach v súlade s princípom subsidiarity. V prípade ostatnej sekundárnej legislatívy prijímanej na úrovni orgánov Európskej únie bude úlohou členského štátu už len zabezpečenie transpozície a implementácie, aj to iba v prípade smerníc. Takto dôjde k postupnému presúvaniu zodpovednosti za tvorbu európskej legislatívy na vládu a jednotlivých zástupcov v rade ministrov. Práve preto sa navrhovatelia snažili o väčšie zabezpečenie kontroly vlády pri formulovaní rokovacích pozícií. Podľa môjho názoru sa im to nepodarilo v navrhovanom texte upraviť tak, aby nedochádzalo k spomaľovaniu procesu prípravy a prijímania európskych aktov. Myslím si, že body 5, 6 a 9 možno naformulovať až potom, keď sa v parlamente po zodpovednej diskusii dosiahne konsenzus na postavení Národnej rady Slovenskej republiky voči vláde Slovenskej republiky tak, aby novela ústavy bola prijatá. My máme do druhého čítania pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý zmierňuje záväznosť odporúčaní Národnej rady Slovenskej republiky voči vláde. Navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky zastávala voči vláde Slovenskej republiky v predmetných otázkach odporúčací postoj, respektíve aby prijala rámcovú negociačnú pozíciu. Takto postupuje väčšina členských krajín, pričom vláda Slovenskej republiky by sa zúčastňovala zasadnutí rady ministrov po predchádzajúcej konzultácii s novo koncipovaným parlamentným výborom, s výborom pre európske záležitosti. Zároveň by som chcel upozorniť, že v prípade prijatia navrhovaného znenia novely ústavy sa zakladá naozaj potreba vytvorenia stáleho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ktorý by zasadal veľmi často, takmer permanentne, a preto by mal mať aj vytvorené legislatívne, technické a materiálne podmienky na fungovanie, inak by nemohol kvalitne plniť svoje úlohy. V prílohe navrhuje však list Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorý potvrdzuje, že predložený návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, čo si osobne myslím, že v tomto prípade nie je pravdou. Na základe uvedených skutočností a predložených argumentov a v záujme hladkej prípravy a priebehu volieb do Európskeho parlamentu podporím hlasovaním v prvom čítaní novelu ústavy s tým, že verím v politickú dohodu a vylepšenie novely tak, aby získala naozaj podporu potrebnú v parlamente na jej prijatie. Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som povedal zopár námetov, myšlienok, predovšetkým k čl. 86 ústavy, ktorý predpokladá vytvorenie výboru pre európske záležitosti. Tak ako aj dnes - inak musím povedať, pán predseda, že dnes mám veľký deň, lebo mám tú česť polemizovať s tebou na stránkach Domino fóra, takže to sa hocikomu nepošťastí -, ale myslím si, že sa zhodneme v tom, že aj z tej polemiky nevyplýva, že nie sme za to, aby parlament účinne vládu kontroloval. Ja sa chcem len sústrediť skôr na isté riziká, ktoré vyplývajú skôr z praktického výkonu tohto budúceho výboru pre európske záležitosti. Riešime v podstate dva okruhy problémov a to je z pohľadu medzinárodného, respektíve z pohľadu únie a to je to, čo už pán predseda spomenul, ten demokratický deficit. Obávam sa, že toto sa nám pri najlepšej vôli nepodarí vyriešiť, pretože, jednoducho, problém, že tvorcom európskej legislatívy sú národné exekutívy, je daný statom quo, ktorý je v Európe. Druhý problém, ktorý riešime z vnútorného pohľadu, je, a s tým opäť plne súhlasím, povedzme si otvorene, že Národná rada je v istom zmysle, chvalabohu, už dnes stále menej istou prevodovou pákou vlády, spomeniem si na množstvo zákonov, ktoré sme tu prijímali v zrýchlenom legislatívnom konaní. Ja sa nazdávam, že sú tu zhruba takéto riziká, pokiaľ by sme prijali veľmi rigidný záväzný mandát. Prvé je riziko politické. Povedzme si otvorene, priatelia, aká je stabilita politických strán v Národnej rade. Keď to mám povedať sarkasticky, prepáčte, ja sa pomaly bojím ísť na malú potrebu z obavy, že keď sa vrátim, tak tu bude zase nejaká nová politická strana a toto sa však bude prejavovať práve v tomto silnom výbore! Pretože tento výbor bude vlastne parlamentom v parlamente, nejaký Grand Committee, kde bude, samozrejme, proporcionálne zastúpenie strán, ale aj - logicky - nezávislých poslancov. A keď to prepojíme na ústavu, tak dávame hocikomu v tomto výbore vlastne právo odvolávať členov vlády. To je veľmi vážne riziko, pretože ak to dotiahneme do konca, toto riziko tu je. Proste my naformulujeme istý záväzný mandát a ktorýkoľvek člen tohoto výboru povie: Podľa môjho názoru tento mandát minister v rade nenaplnil a ja navrhujem jeho odvolanie. Môže to byť veľmi nebezpečná zbraň najmä v situácii, kde stabilita je taká, ako som spomenul. Pán predseda spomína ten dánsky model, respektíve fínsky model. No bolo by to úžasné, len treba povedať, že dánska politická kultúra už má za sebou 40 veľmi úspešných demokratických rokov, po prvé, a po druhé, treba povedať ten obligátny argument, že v Dánsku je trvalo menšinová vláda, čiže logicky parlament má silnejšie postavenie. Ja som dokonca aj v tom Domine fóre použil termín, či chceme vyslať Európe istý signál nezrelosti. Ja sa nazdávam, že všetky európske parlamenty pracujú na jasnom princípe dôvery medzi vládou a medzi parlamentom. My máme ten pocit, že treba vládu explicitne a tvrdšie kontrolovať, s tým, samozrejme, súhlasím, ale poďme teraz k tomu praktickému výkonu! Lebo ja sa na to dívam najmä z pohľadu, ako beží tvorba európskych zákonov. Keď navrhne komisia zákon, tak tento ide do pracovných skupín, v ktorých sú zástupcovia vládnej exekutívy, národnej exekutívy, čiže odborníci aj z našich rezortných ministerstiev. V pracovných skupinách sa doťahuje dokonca zhruba 90 % zákonov. To, čo sa nedotiahne do konca, ide do Coreperu, do stálych výborov, kde sú opäť mnohokrát tí istí, alebo iní, ale opäť národní experti a to, čo ostane otvorené, čo je už mizivé percento, sa rieši na úrovni Rady ministrov. Čiže tu nastáva jeden zásadný problém alebo otázka, v ktorej fáze má vstupovať Národná rada do tvorby európskej legislatívy. Logické by bolo od začiatku. Ale ak my budeme vstupovať do tvorby európskej exekutívy na úrovni úradníkov, tak skutočne tu hrozí vážne riziko, na ktoré poukázal aj kolega Miššík, že sa tu zahltíme obrovským množstvom materiálov. Tu si len dovolím pripomenúť, že až do fázy Coreperu, pokiaľ tam sú schválené už zákony, až potom sa prekladajú do národných jazykov. Dovtedy je všetko v angličtine. Povedzme si úprimne a otvorene, či máme takú kapacitu, aby sme tu stovky materiálov boli schopní študovať po anglicky. Obávam sa, že nemáme. Na druhej strane, ak by sme vstúpili do legislatívnej tvorby vo fáze, keď už tam idú ministri, dovolím si tvrdiť, že to už bude viac-menej len formálna vec, pretože ja to teraz príliš zjednoduším, keď to porovnám s prvým, druhým, tretím čítaním v Národnej rade, tak prvé čítanie je vlastne na úrovni pracovných skupín, kde sa teda 90 % zákonov finalizuje, druhé čítanie je Coreper a tretie čítanie, čiže my by sme vlastne ministrom dávali takmer nejaké záväzné mandáty pre to, aby tam dohadovali nejaké bodky a čiarky. Napokon aj dánsky výbor nám jasne povedal, že z tých 300 noriem, ktoré zhruba za rok prijmú, viac-menej všetky sú automaticky schvaľované. To je jasný dôkaz, že v Dánsku je veľmi dobrá kooperácia medzi vládou a parlamentom. Čiže to je jeden z tých takzvaných technicko-administratívnych problémov. To znamená, opäť sa dostávame k tomu, že keby sme nechceli byť formálni, ale naozaj zodpovední, musí byť v Národnej rade veľmi silný aparát odborníkov a ja sa tu musím spýtať: Má vôbec Slovenská republika také kvantum špičkových odborníkov, aj jazykovo vybavených? Vidím, aké problémy sú v exekutíve.

Pán predseda, ja naozaj som ďaleko od toho, aby som polemizoval, čo si aj ty tak nejako kriticky vyslovil v tvojom príspevku, že my sa vopred vzdávame, že si to netrúfame. Ja si to trúfam, len ľutujem, úprimne vám hovorím, ľutujem tých ľudí, ktorí budú v tom novom výbore pre európske záležitosti, lebo bude to vlastne nový megaústavnoprávny výbor. Ale dúfam, že nájdeme takých ľudí.

Ešte by som chcel poukázať v závere na jeden moment, ktorý je podľa mňa tiež kľúčový a to je takzvaná europeizácia Národnej rady. To znamená, že bezpodmienečne musíme, ak premýšľame nad týmto výborom - a ja sa prihováram aby sme ho mali -, zatiahnuť do kontrolnej alebo spolukontrolnej činnosti s exekutívou všetky odborné výbory. Pretože nie je prakticky možné, aby tí ľudia, ktorí budú v tomto veľkom výbore, boli odborníci na všetko. Ale to už je vec technická, ako by sa to riešilo. Ja chcem na záver, dovoľte, povedať jednu vec, ktorá len nepriamo súvisí s týmto problémov. Takisto ako v Európskom parlamente, rovnako aj v rade, rovnako aj v komisii, priatelia, všetko záleží od kvality ľudí. My môžeme mať, teraz poviem teoreticky, v rade 150 hlasov, dnes máme 7, aj na to musíme poukázať, že si predstavte, že dáme ministrovi záväzný mandát, on príde do rady a povie, no viete, ja nemôžem za to hlasovať, lebo ma Národná rada zaviazala ináč. A oni mu povedia, pán minister, koľko vy máte hlasov? On povie: Sedem. Viete čo, choďte si von pofajčiť, alebo s tými siedmimi hlasmi si tu môžete tak pískať. Ja to veľmi zjednodušujem, hej? Veľmi to zjednodušujem. Ale keby ten minister, keby tí úradníci, ktorí tam prídu v tých prvých fázach, keď to budú špičkoví a a kvalitní ľudia, ktorí dokážu vyjednávať, pretože v tej prvej fáze na úrovni pracovných skupín sa zjednáva. Tam sa to handluje, tam povieme: My vám ustúpime z toho a vy nám ustúpite z toho. Čiže sumárujem, určite sú pravidlá, ktoré vybojujeme pre tento výbor pre európske záležitosti, dôležité, ale podstatne dôležitejšie je, aby nás tam zastupovali kvalitní ľudia, ktorí dokážu na všetkých tých úrovniach, ktoré som spomínal, pre Slovenskú republiku niečo zmysluplného vybojovať. Ďakujem vám pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová...

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, čo ste povedali ohľadne kvality ľudí, ja s vami súhlasím, ale niektoré veci boli zjednodušené. Ja viem, že vy chodíte do príslušných európskych orgánov. Ja som však chodila tiež, diskutovala som, hlavne v Dánsku som diskutovala a oni si veľmi pochvaľovali, že parlament dáva pokyny členom, ktorí tam chodia. To nie sú drobnosti, to sú politické mantinely. To je politická vôľa. A niekedy keď dostane ten mantinel, aj keď máme len málo hlasov, ale to stanovisko je dôležité. Čiže to, čo ste povedali, tie bodky, čiarky, prosím vás pekne, to hovorte tomu, kto v týchto vzťahoch nevystupoval. Ja osobne si myslím, že je veľmi dôležité, aby parlament - a verím, že tu budú tiež odborníci v príslušnom aparáte -, ktorí budú vedieť poradiť poslancom a tí poslanci sa budú o veci zaujímať aj z politického hľadiska a budú vedieť dať. Možno v prvých fázach nie, možno prvý polrok nie. Ale tento smer je dobrý. Treba, aby sa do parlamentu aj vo voľbách nominovali potom na kandidátky ľudia, ktorí budú mať rozmer myslenia európskeho, nielen rozmer malého, lokálneho. A preto je dôležité toto dať do ústavy, tak ako je navrhnuté.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážený pán kolega, teda vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som teda niekoľko slov k rečníkovi. Ak som dobre tomu rozumel, to posolstvo je také, že v zásade ten výbor je potrebné vytvoriť, s tým však, aby sme teda k tomu výboru neviazali až také neprimerané nádeje, s tým, že nesmierne je dôležité, aby sme teda ľudí, ktorí nás budú zastupovať priamo v Bruseli, a ich výberu venovali mimoriadnu pozornosť. Ja - ak som to dobre takto pochopil -, tak v zásade to posolstvo je v poriadku, len táto ústava pravdepodobne, respektíve zmena ústavy aj z môjho pohľadu je nevyhnutná. Je však faktom, že trošičku sme tomu možno venovali menej pozornosti a teraz tá kritika povedzme smeruje aj k môjmu klubu, že ide o zásadnú otázku, ale pravdepodobne si myslím, že je nevyhnutné, aby sme sa touto otázkou vo väzbe aj na časové relácie zaoberali a aby sme ho posunuli do druhého čítania s tým, že potom ešte ďalšie otázky, jednotlivé inštitúty, si myslím, že je možné cizelovať v priebehu toho obdobia, ktoré bude na druhé čítanie, takže v tomto smere sa pripájam k vášmu stanovisku. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Banáš...

J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa v zásade, myslím, že nerozchádzam ani s tým, čo povedala pani kolegyňa Tóthová. Súhlasím s tým, že som úmyselne zjednodušil ten príklad, chcem len zdôrazniť to, možnože to tak nevyznelo z toho, čo som povedal, kľúčový moment je určiť, v ktorej fáze vstúpiť do legislatívneho procesu, pretože keď vo fáze pracovných skupín a Coreperu dáme isté, alebo pôjdeme istým smerom a potom nebodaj v parlamente, keď nám zaškrípe kooperácia medzi Národnou radou a vládou, dáme ministrovi iný mandát, tak sa môže stať, že minister príde s iným, ako doteraz v tých pracovných fázach bežalo. Pripomínam, že tento proces trvá niekedy aj dva roky. Možno aj viacej, keď je zložitejší zákon. Čiže len hovorím, aby sme to správne koordinovali. Ale v zásade s oboma vystúpeniami môžem len súhlasiť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Skončili vystúpenia písomne prihlásených poslancov a poslankýň do rozpravy, pani poslankyňa Podracká sa vzdala. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Nikto. Končím ďalšiu možnosť prihlášok ústne do rozpravy. Prosím? (Hlas z pléna.) Aha. Pán poslanec Heriban. Končím možnosť prihlášok ústne do rozpravy. Slovo má pán poslanec Heriban. Kým vystúpi, ešte jednu informáciu dám pre ďalšie rokovanie. Po vystúpení pána poslanca Heribana bude mať slovo predkladateľ návrhu a potom na požiadanie takmer všetkých poslaneckých klubov bude 30-minútová prestávka pred hlasovaním a potom budeme hlasovať. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Rád by som povedal niekoľko poznámok k návrhu ústavného zákona a rád by som krátko zareagoval na niektoré témy, ktoré sa tu v rozprave otvorili. Tvorba legislatívy v Európskej únii je veľmi komplikovaná. Tí, ktorí chodia do orgánov v Bruseli a v Štrasburgu, vedia, aké zložité procedúry sú, kým sa vôbec pripraví takýto návrh zákona, ktorý sa potom povedzme dostane po dlhom rokovaní k nám do pléna Národnej rady. Všetci dobre vedia, že tá tvorba prebieha v zložitých vzťahoch medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou. Rôzne procedúry presne určujú, ako jednotlivé zákony sa musia prijímať v hlasovaní, či je to kvalifikovaná väčšina, ale v mnohých prípadoch, hlavne politiky, ktoré sú v druhom a v treťom pilieri, musia byť prijaté jednomyseľným stanoviskom a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité a o tom sa tu nejako málo rozpráva. Keď hovoríme o tom, že Slovensko bude mať len 7 hlasov a preto nebude môcť zasahovať do legislatívneho procesu, pretože bude také slabé, že nebude môcť reálne ovplyvniť legislatívne európsky proces. Ja si myslím, že práve v oblastiach, kde musí byť jednomyseľné hlasovanie, tak tých 7 hlasov je strašne dôležitých a potom stanovisko Národnej rady a stanovisko vlády Slovenskej republiky bude v týchto oblastiach veľmi dôležité. Takže za seba chcem povedať, že si nemyslím, že stanovisko európskeho výboru alebo výboru pre európske záležitosti nebude vyslyšané v Bruseli a v Štrasburgu, pretože veľmi dobre vieme, že veľmi veľa týchto európskych zákonov potrebuje takéto jednomyseľné hlasovanie.

Na druhej strane je veľmi dôležité, ako bude prebiehať legislatívny proces u nás a ako Národná rada môže zasiahnuť v budúcnosti do tohto procesu. Ten proces prebieha v rokovaniach pracovných skupín aj v Bruseli, ktoré potom pripravujú pozície do Coreperu jednotky a dvojky a keď sa v Coreperi dohodnú jednohlasne, tak automaticky prechádzajú do agendy A. Ak sa nedohodnú, prechádzajú do agendy B, kde sa znovu opakuje proces. Musia to ísť do komisie, komisia musí zapracovať pripomienky a tak ďalej a tak ďalej. Nie je to podľa mňa dôležité, ale dôležité je určite to, že rovnako, tak ako sú štruktúrované procedúry v európskych štruktúrach a teda v Európskom parlamente, v Európskej komisii a v Rade, rovnako aj u nás bude ten proces postupovať podobným spôsobom. Na tej najnižšej úrovni to budú pracovné skupiny, potom vyššie budú to komisie pre európske záležitosti jeden, dva a tieto komisie budú pripravovať stanoviská pre našich zástupcov v Coreperi v jednotke a v dvojke. Myslím si, že z toho je úplne jasné, ak chceme do toho vstúpiť, musí Národná rada a musí výbor, ktorý sa tomu bude venovať od samého začiatku, sledovať legislatívny proces. To znamená, že nemôžeme sa pýtať, kedy má Národná rada vstupovať do tohto procesu, pretože je jednoznačné, ak nevstúpi Národná rada so svojimi pripomienkami hneď od samého začiatku do toho procesu, tak potom, už keď bude všetko dohodnuté, nemôže Národná rada povedať Nie. Tak ako Jozef Banáš povedal veľmi presne, proti všetkým tam budeme stáť a budeme hovoriť: "Celý čas sme s vami súhlasili, len teraz sme sa rozhodli, že máme iné stanovisko, alebo že si myslíme niečo iné". Tak potom nebudeme dôveryhodní. Ale ak spochybníme, alebo ak pripomienkujeme návrhy na začiatku, tak nikto nebude mať s tým problém, že budeme mať iný názor alebo že sa budeme snažiť svoj názor presadzovať, vytvárať skupiny, lobovať, ovplyvňovať.

Z toho hľadiska chcem teda navrhnúť, pretože tí, ktorí vystúpili a hovorili, že tam je povedzme 200 zákonov. Kým sa tieto návrhy schválili, tak veľakrát aj 4, 5, 6, 7-krát sa vrátili v tom zložitom systéme, na ktorý som už upozornil. To znamená, je pravda, že naši zástupcovia povedzme v roku 2003 by sa museli povedzme 800-krát venovať zákonom, ktoré sa prerokúvajú v rámci európskej legislatívy. V roku 2004 je v pláne 112 zákonov. Chcem však upozorniť na to, že, samozrejme, z týchto 112 zákonov nie všetky sa budú nás zásadne týkať. Predpokladám, že nie ku všetkým 112 zákonom budeme mať pripomienky, pretože veľa z týchto zákonov rieši technicko-odborné problémy, ktoré sa v jednotlivých politikách a v jednotlivých legislatívnych oblastiach pripravujú na širokom konsenze európskej integrácie a európskeho záujmu. Chcem teda povedať jednu vec. Nemyslím si, že tento výbor bude totálne preťažený. Myslím si, že ak výbor bude dobre fungovať a dokáže identifikovať hneď na začiatku, ktoré zákony sú pre nás také zaujímavé, že budeme im venovať zvýšenú starostlivosť, tak potom to nie je 112 zákonov, ale možno je to 10, možno je to 5, ja neviem to odhadnúť, ale určite si nemyslím, že keď tento výbor dokáže hneď na začiatku presne identifikovať dôležité legislatívne zákony, že by to nedokázal ustrážiť a že by nedokázal zaujať správne stanovisko.

Na druhej strane chcem len krátko poznamenať, že tento výbor bude mať asi celkom iný charakter, ako mal doteraz zahraničný výbor a výbor pre európsku integráciu, lebo doteraz aj koalícia, aj opozícia v súlade skoro jednomyseľne a skoro jednohlasne prijímala všetky návrhy, lebo skoro všetci sme chceli ísť do Európskej únie a rovnako sme všetci privítali - okrem kolegov z Komunistickej strany - náš vstup do NATO. To znamená, tie výbory mali celkom inú atmosféru, ale výbor, o ktorom sa teraz rozprávame, si myslím, že bude celkom iný. Tam sa bude jednoznačne rozlišovať už pozícia koalície a pozícia opozície. To už nebude také krásne, že všetci zdvihneme ruky a všetci si budeme rovnako myslieť to, čo sa predpokladá. Myslím si, že v tom výbore budú veľmi ťažké boje, politické aj odborné, aj iné, práve už medzi určitými pozíciami strán, ktoré ten výbor budú reprezentovať.

Myslím si, že ten výbor bude veľmi dôležitý, myslím si, že parlament by mal určite tomuto výboru vytvoriť všetky podmienky, aby mohol pracovať profesionálne a na veľmi dobrej úrovni, ale na druhej strane možno by sme mohli aj v druhom čítaní nájsť spôsob, aby bolo jasné, kedy výbor bude dávať záväzné stanovisko, to sa týka aj zákona o rokovacom poriadku, aby to nebola formálna záležitosť, aby neprechádzali tie návrhy formálnym spôsobom, ale aby sme vedeli, čo je pre nás dôležité, čo je dôležité pre Slovensko, čo je dôležité pre túto krajinu a aby sme si na tých dôležitých bodoch dali záležať, aby sa nestalo, že budeme potom plakať nad rozliatym mliekom. Ďakujem. (Potlesk.)