I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Juščík, predpokladám, že máte na mysli rezervu vlády na rok 2003, ktorá bola rozpočtovaná v sume 900 mil. korún. O výdavkových tituloch, na ktoré sa rezerva použila, sú poslanci Národnej rady pravidelne informovaní v rámci správ o vývoji rozpočtového hospodárenia, ktoré predkladá vláda Národnej rade Slovenskej republiky štvrťročne. K dnešnému dňu je táto rezerva vyčerpaná a o tom, na čo bola čerpaná, hovoria správy, ktoré ste mali k dispozícii.
Ak máte na mysli rezervu vlády na budúci rok, teda v súvislosti s rozpočtom, o ktorom sme práve ostatné tri dni v Národnej rade diskutovali, tak po rokovaniach vo výboroch, najmä v gestorskom výbore boli predložené viaceré pozmeňujúce návrhy, aj tu v pléne potom, ktoré navrhovali zníženie tejto rezervy. Takže ak spočítam len tie návrhy, ktoré v gestorskom výbore boli odporučené na schválenie a kde je teda istý predpoklad, že by mohli prejsť, tak potom by sa táto, ak prejdú tieto pozmeňujúce návrhy, táto rezerva znížila z pôvodne rozpočtovanej predpokladanej sumy 1 mld. 50 mil. korún na zhruba 670 mil. korún. Ak prejdú ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené tu, tak, samozrejme, tá suma možno bude ešte nižšia. Nevylučujem, že z rezervy rozpočtovanej na rok 2004 sa podľa aktuálnej situácie, resp. potreby môžu vyčleniť zdroje aj pre potreby ministerstva životného prostredia a v rámci toho aj pre oblasť vodohospodárstva.
Skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Juščík, nech sa páči.
M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Áno, mal som na mysli presne tú rezervu na rok 2004. Ja som presvedčený, že aj u nás vo výbore bola požiadavka práve z vládnej rezervy presunúť na ministerstvo životného prostredia. Vychádzame jednoducho z reálnych záležitostí, že povodne, ktoré sa opakujú už dnes pravidelne na Slovensku, spôsobujú ohromné škody a ľudia z toho majú veľký strach, obavy. A ja si myslím, že každá koruna, vložená do investícií na prevencie proti povodniam, oveľa a oveľa sa zhodnotí, vysoko sa zhodnotí, ako potom uhrádzať nepredvídateľné škody, ktoré vznikajú a sú spravidla vždy niekoľkonásobne vyššie. Ja si myslím, že, áno, tento návrh, a preto som sa aj takto opýtal a túto otázku postavil, že prejde aj pri schvaľovaní rozpočtu a týmto aj upokojíme viacej našich ľudí. Budú mať väčšiu istotu, že, áno, táto vláda i tento parlament sa stará o to, aby sme zabezpečovali ľudí, našich občanov predovšetkým pred katastrofami.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, dovoľte mi najskôr uviesť, že v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť Národnej rade, je aj jeden z návrhov, ktorý by znamenal, ak by prešiel - a ja predpokladám, je veľká pravdepodobnosť, že prejde -, že by sa rezerva znížila aj za účelom navýšenia na vodohospodárske stavby. Konkrétne je to návrh, aby sa znížila rezerva o 40 mil. korún a aby sa prostriedky presunuli na výstavbu vodovodu v regióne Mochoviec, čo súvisí aj s výstavbou Jadrovej elektrárne Mochovce. To hovorím ako príklad.
A zároveň chcem povedať, čo sa týka čerpania rezervy, existujú pravidlá čerpania tejto rezervy, na základe ktorých sú posudzované požiadavky, pretože vždy ako to býva zvykom pri verejných výdavkoch, tých požiadaviek na čerpanie rezervy je mnohonásobne viac, ako je množstvo prostriedkov, ktoré z tejto rezervy môžeme uspokojiť a podľa týchto pravidiel sa to bude riadiť aj v budúcnosti a Národná rada bude pravidelne informovaná o tom, na čo sa prostriedky z rezervy vlády Slovenskej republiky použili.
A posledná veta, ktorú k tomu chcem povedať, je tá, že môže sa zdať tá rezerva vo výške 670, 900 mil. korún príliš vysoká, ale každý rok je skúsenosť, že sa objavia nepredvídateľné a nepredvídané okolnosti, kde vláda musí mať takú rezervu, aby vedela tieto veci riešiť.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.
Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Ševca, ktorý sa vás pýta: "Treba oceniť prácu príslušníkov cudzineckej polície, ktorí vo veľmi zlých a hygienicky závadných podmienkach pracujú s emigrantmi, ktorých nám vracia rakúska strana. Čo uvažuje MV SR na ich zlepšenie, i keď zo zákona im to vyplýva, aby podmienky mali čo najoptimálnejšie? Ide o záchytné centrum v Jarovciach. Budú mať aspoň odmeny na konci roka?"
Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán poslanec, som rád, že venujete slová záujmu o prácu príslušníkov cudzineckej polície. V súvislosti s vašou otázkou uvádzam nasledovné.
Pracovné podmienky policajtov, ako aj samotné umiestnenie oddelenia hraničnej kontroly v Jarovciach sú skutočne nevyhovujúce. Ministerstvo vnútra si je tejto skutočnosti vedomé a realizuje opatrenia, ktoré majú zabezpečiť aspoň základný štandard pre prácu policajtov na tomto útvare. V súčasnosti prebieha údržba a oprava týchto priestorov ako maľovanie, obnova elektroinštalácie, okien a výmena podlahy. Je neoddiskutovateľné, že služba na oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru Jarovce si vyžaduje vysoké pracovné a s ním spojené fyzické nasadenie. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, sa obmena policajtov pôsobiacich na tomto pracovisku uskutočňuje v priebehu roka vždy po uplynutí 60 dní. Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec, že náročnosť služby policajtov služobne zaradených na oddelení hraničnej kontroly v Jarovciach je primerane zohľadňovaná i v udeľovaní odmien týmto pracovníkom. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v priebehu roka 2003 boli za príkladné plnenie si svojich služobných povinností dvakrát odmenení.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ševc. Zapnite pána poslanca.
J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja skutočne chcem vysloviť obdiv nad prácou tých ľudí. Tu nejde len o tie Jarovce, aj o niektoré iné. Lebo emigranti zo vzdialenej alebo blízkej Ázie, teraz keď boli rôzne choroby, tí ľudia s nimi tak pracujú a sú odkázaní skôr na tú ľudskú stránku veci. Ja som predpokladal, že ministerstvo vnútra, samozrejme, robí všetko, čo môže. Bude, samozrejme, vstup do Európskej únie, možno tie podmienky budú iné. Ale chcel by som vás poprosiť, pán minister, ak budete počas Vianoc chodiť, že by ste neobišli aj tieto záchytné stanoviská.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Pán poslanec, mal som naplánovaných hasičov, aj mám, ale možno sa nájde čas aj na niektoré iné zložky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď.
Pani poslankyňa Masácová sa pýta pána ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana: "Pán minister, v akom štádiu sa nachádza realizácia Národného programu oficiálnej rozvojovej pomoci?"
Pán minister, máte slovo.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa Masácová,
Slovensko ako člen Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj okrem iných povinností má tiež povinnosť poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc. Ministerstvo zahraničných vecí na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 332 z 3. apríla 2002 je popri iných zahraničnopolitických prioritách nositeľom úloh spojených s realizáciou Národného programu poskytovania zahraničnej rozvojovej pomoci. Vláda na tento rok, na rok 2003 prvý raz vyčlenila v rámci našej kapitoly, kapitoly ministerstva zahraničných vecí, samostatný rozpočet na oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške asi 140 mil. korún. Ide o prostriedky nárokované nad rámec už jestvujúcich rozvojových programov, teda do príspevkov do medzinárodných organizácií, štipendií a humanitárnej pomoci.
Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2003 stanovil konkrétne využitie rozpočtov oficiálnej rozvojovej pomoci na tento rok a rozdelil ho na dva komponenty. Prvý je Fond Bratislava - Belehrad zameraný na spoluprácu so Srbskom a Čiernou Horou. To je prvá rozvojová krajina slovenskej rozvojovej pomoci, a potom tzv. Trust Fund, ktorý je zameraný na projekty v 12 prioritných krajinách slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci.
V roku 2003 sa podarilo vytvoriť a uzavrieť právny rámec na poskytovanie slovenskej rozvojovej pomoci k obom uvedeným komponentom národného programu. Vláda schválila Všeobecnú zmluvu o rozvojovej spolupráci so Srbskom a Čiernou Horou a Memorandum o porozumení medzi vládou Slovenskej republiky a Rozvojovým programom OSN. Následne boli schválené dve medzirezortné dohody: Finančné memorandum so Srbskom a Čiernou Horou a Finančné memorandum s Rozvojovým program Organizácie Spojených národov.
Uvedený právny rámec stanovuje všeobecné podmienky rozvoja spolupráce, ako aj výšky alokácií a ich využitie.
V júni vláda schválila ďalší dokument, a to Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 - 2008. Na základe vybraných, starostlivo vybraných kritérií bolo za prvú programovú krajinu slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci určené Srbsko a Čierna Hora. Následne v Národnom pláne na rok 2003 schválila vláda 55 mil. Sk na rozvojové programy s touto krajinou. Počas ostatných mesiacov Slovenská republika vytvorila všetky predpoklady na to, aby oficiálna rozvojová pomoc dostala reálny rozmer v podobe konkrétnych programov a projektov, vytvorenie mechanizmu z poskytovania pomoci, intenzívne sa posilňujú kapacity na ministerstve zahraničných vecí. Koncom novembra bol verejne vyhlásený prvý tender na projekty do 12 prioritných krajín.
Mechanizmus pomoci sa tvorí na dlhodobé obdobie, a nie na niekoľko mesiacov. Podstatnú časť systému pokrývajú peniaze našich daňových poplatníkov, preto je potrebné urobiť mechanizmus transparentným a predovšetkým odolným voči zneužitiu prostriedkov. Tradiční donori, teda ostatné členské krajiny OECD vysoko oceňujú fakt, že Slovensku sa podarilo za necelý rok vytvoriť komplexný právny inštitucionálny rámec oficiálnej rozvojovej pomoci. Často nás označujú za krajinu s najlepšími výsledkami medzi novými členskými krajinami. Slovenská republika nestráca, ani nehodlá stratiť kredit medzi zahraničnými partnermi, práve naopak, chceme si ho upevniť aj v oblasti zahraničnej rozvojovej pomoci.
Pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa Masácová, nech sa páči.
P. Masácová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister. Aj Európska únia a konkrétne Európsky parlament prikladá veľmi veľký dôraz na rozvojovú pomoc. Svedčí o tom aj to, že jeden z výborov, ktoré pôsobia v Európskom parlamente, je výbor pre rozvoj a spoluprácu. Som veľmi rada, že sme dobre začali. Dúfam, že tak aj budeme pokračovať v našej rozvojovej pomoci.
Konkrétne by som sa vás však chcela spýtať, akým spôsobom budú zapájané mimovládne organizácie do nášho rozvojového programu.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku.
Mimovládne organizácie už sú zapojené do tejto činnosti, pretože my, keď sme sa rozhodovali, ktorým smerom alebo na ktorý región budeme usmerňovať našu rozvojovú pomoc, tak sme sa rozhodli pre región Balkánu, pretože tam má Slovensko reálne politické pozície, ktoré poskytovaním tejto pomoci by sme chceli ešte viac posilniť. Aj naše mimovládne organizácie sú veľmi dobre známe, či už v Srbsku, aj v Čiernej Hore, v Chorvátsku, ale aj v ďalších týchto štátoch.
Nedávno sa na ministerstve zahraničných vecí konala porada, moje stretnutie s predstaviteľmi mimovládnych organizácií, kde sme konkrétne diskutovali o tom, akým spôsobom najlepšie a najefektívnejšie tieto organizácie zapojíme do tejto činnosti. Dostali konkrétne informácie o pripravovaných projektoch, programoch a dohodli sme sa, že v tejto spolupráci budeme aj v budúcnosti pokračovať. My takisto chceme, aby slovenské mimovládne organizácie, ktoré nám závidia mnohé štáty, pretože hrali veľmi dobrú a významnú úlohu pri budovaní občianskych spoločností v niektorých transformujúcich sa krajinách, túto dobrú povesť nestratili a takisto sme im vytvorili dostatočný priestor aj v rámci našej oficiálnej rozvojovej pomoci, aby teda mohli spolupracovať konkrétne a efektívne a aby si tiež svoju povesť ešte viac vylepšili.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.
Teraz poprosím pána ministra zdravotníctva Zajaca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa vás, pán minister, pýta: "Povedzte pravdu, pán minister, pred týmto parlamentom, aby prostredníctvom neho sa mohol dozvedieť náš slovenský národ (aj vašou zásluhou) ubolený národ, kedy sa skončia vaše pokusy reformovať zdravotníctvo. Pre národ je dôležité vedieť, či bude musieť zvýšiť skromné úspory už nielen na pohrebné výdavky, ale aj na novodobých slovenských šamanov."
Pán minister, máte slovo.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne.
Úprimne povedané, väčšinou ja nepoužívam papier na odpoveď, ale v mojom úrade majú aspoň snahu napísať niečo vecné. Na takúto otázku, som povedal, nech radšej nepíšu a pripravil som si jednu stručnú odpoveď. Vtedy, pán poslanec, keď odstránime následky pôsobenia, 40-ročného pôsobenia vašich predchodcov a súkmeňovcov.
Pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Juščík.
M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán minister. Skutočne výstižná odpoveď. Tí ľudia, čo večer to budú sledovať - nádhera. Ale nejde. Viete, chorobnosť skutočne ide ruka v ruke a zvlášť možno povedať nielen chorobnosť, ale i tá bieda, ktorá je na tomto Slovensku, ruka v ruke, jedno ako dve vlastné sestry. A naši ľudia majú skutočne hlboko do vrecka dnes. Nemajú, koľko ľudí nemá na základné zdravotné potreby, nemajú na základné lieky. Ja si myslím, že vás ako ministra by to malo veľmi trápiť, že nepomôže, nevylieči to národ a nepomôže to národu zdravotne a teda celej spoločnosti. Lebo chorý národ, chorá spoločnosť. A to by mal mať minister zdravotníctva predovšetkým na srdci a to by ho malo trápiť, s tým by mal vstávať, aj líhať.
Viete, včera ma volala jedna známa a sťažovala sa. Je diabetička, má problémy so srdcom, je nastavená neustále na lieky. Keď platila doteraz 360 korún za lieky mesačne, tak teraz po ďalších vašich krokoch - a ona to hovorí a adresuje to vám - bude mesačne platiť 930 korún. Jej dôchodok je 5 730 korún. Ona sa sama pýta, pýtala sa i mňa, a ja kladiem vám otázku za ňu, ako tá žena má vyžiť, keď je sama, je skutočne ťažko chorá a nevie si dať rady.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Toto je problém, na ktorý ozaj treba reagovať seriózne. Jedna z tých... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pokoj, páni poslanci. Pán minister, odpovedajte.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Jedna z tých vecí, ktorú treba jasne povedať, je, že ak tej pacientke lekár bude písať lieky tak ako doteraz a bude jej písať drahšie lieky, ako potrebuje, pretože z toho výberu, zo zoznamu liekov si nevšime, že je "x" liekov, ktoré sú tie isté, tej istej chemickej skladby, ale lacnejšie, môže sa stať, že bude táto pacientka doplácať aj 1 500 korún. Hoci to je najťažšia kombinácia, akú máme vo financovaní - vysoký krvný tlak a cukrovka - je pripravená tak, aby pri správnej zostave liekov sa dostala pacientka na 100 korún, pod 100 korún za mesiac.
Problém je ale v jednom. Všimnite si, nie tak dávno Asociácia distributérov liekov na jednej tlačovej konferencii minulý týždeň povedala v podstate dve vety. Prvú vetu, že nová kategorizácia liekov, od ktorej sa odvíja celý tento systém, nová kategorizácia liekov pripravila lekárne o desiatky miliónov korún, lebo zlacneli lieky. Druhú vetu, že je urobená zle, lebo sa viacej bude platiť. Tak teraz v tom je zakliata celá pravda. Zlacneli lieky a má sa viacej platiť? Zrejme niečo nie je v poriadku.
Upozorňovali sme, a môžete si všimnúť na internetovej stránke jednej z menších poisťovní, upozorňovali sme, že lekár sa musí začať starať o svojho pacienta, že lekár sa mu musí venovať, že lekár mu musí vysvetliť, že tých pacientov je naozaj menej, že má na neho viacej času a nie je až tak zle platený, aby to nezvládol, že on musí povedať pacientke, máte takú a takú chorobu, brali ste takéto a takéto lieky pod týmto a týmto názvom, tá istá molekula úplne rovnakého zloženia pod iným názvom je bez doplatku, môžem vám ju napísať alebo si prajete s doplatkom.
V denníkoch, v dvoch denníkoch bol publikovaný prípad lieku, ktorý sa používal pri onkologických ochoreniach, ktorého komerčný názov tu nechcem povedať, ktorý bol doteraz do 15. novembra s doplatkom 220 korún pri 4 mg balení a bez doplatku pri 8 mg balení. Jeho chemické zloženie, pokiaľ si dobre pamätám, je ondansetron. Bol z toho veľký krik, že teraz stojí 600 korún. Komerčný názov nepoviem. Preukázali sme, že 4 mg balenie pod iným názvom iného výrobcu, tá istá molekula, klon, to isté je zadarmo i s plnou úhradou poisťovne a 8 mg takisto.
Problém je ale v tom, aby naši lekári sa venovali pacientom. A to je naozaj vec, ktorú minister zdravotníctva môže dosiahnuť, pán poslanec, aj ostatní, len tým, že sústavne budeme tlačiť na to, aby lekár robil to, čo potrebujeme, aby robil. Venoval sa pacientovi, urobil mu liekový manažment a správne ho poučil. Nikomu nerobí radosť počúvať, že diabetička s hypertenziou, teda vysokým krvným tlakom zaplatí 20 % svojho príjmu. Tú radosť mám o to menšiu, že so stopercentnou istotou vyhlasujem, pri dobrom manažmente lieku, ktorý by tento odborník mal zvládnuť, lebo je na to kvalifikovaný a berie za to peniaze, ho musí dostať s doplatkami pod 100 Sk. A to je práca nás všetkých, aby sme denne na toto upozorňovali. A preto vám za tú druhú časť otázky naozaj ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku pána poslanca Juščíka.
Teraz poprosím pána ministra Chmela, ktorého poveril pán premiér, aby odpovedal na otázku pána poslanca Madeja, ktorý sa vás pýta: "Náklady na vysokoškolské štúdium sú pre študenta okolo 5 000 Sk mesačne. Podľa vášho návrhu stúpnu náklady na školné a internáty celkovo o 3 000 Sk. Myslíte si, že 90 % slovenských rodín bude schopných študentovi pokryť náklady na štúdium 8 000 Sk na mesiac?"
Pán minister, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán poslanec, myslím si, že pripravený návrh zákona, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, dostatočne rieši otázku sociálneho zabezpečenia študentov vysokých škôl. Bude zabezpečené novým systémom sociálnych štipendií, ktoré budú dostupné až jednej tretine všetkých študentov, namiesto doterajších asi 8 %, a budú podstatne vyššie ako doteraz. Bude zabezpečené aj prostredníctvom nového systému študentských pôžičiek. Vašej pozornosti trochu uniklo, že už dnes na základe nedávno v Národnej rade schváleného zákona, ktorým sa zmenili a doplnili niektoré zákony, vrátane zákonov o Študentskom pôžičkovom fonde, sa zmenili podmienky na poskytovanie pôžičiek pre študentov vysokých škôl zo Študentského pôžičkového fondu a sú dostupnejšie a podstatne vyššie ako doteraz.
Samozrejme, zákon, ktorý som nedávno predložil na medzirezortné pripomienkové konanie, hovorí o školnom pre študentov vysokých škôl, ale v nadväznosti na nový systém pôžičiek a sociálnych štipendií, a som prístupný každému názoru, ktorý môže veci pomôcť, to znamená, k vytvoreniu spravodlivejšieho a efektívnejšieho systému, ako je doteraz.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne.
Pán minister kultúry, mňa trochu mrzí, že tu nie je pán minister školstva, ktorý je zodpovedný za tento rezort, ale aj tak si dovolím pár poznámok k tomu, čo ste povedali v jeho zastúpení. Pán minister Fronc mi prostredníctvom vás odkazuje, že sa menil Študentský pôžičkový fond, ale neviem, prečo na to odkazuje, keď v jeho návrhu sa tento Študentský pôžičkový fond ruší. Celkovo je nespochybniteľné, že náklady na študentov vzrastú o 3 000 korún a ak sociálne štipendiá budú pokrývať, tak maximálne 30 % študentov. Ja sa pýtam v mene zvyšných 70 %, ktorí budú platiť zvýšené náklady za školné a zvýšené náklady za internáty, pretože tie porastú o 1 000 korún. Je jasné, že lekárske, ekonomické a právnické školy, právnické fakulty využijú ten strop, že študenti budú musieť platiť 21 000 korún ročne za takéto lukratívne štúdiá.
Pán minister, ale predsa na ministra Fronca budem reagovať inokedy. Vláda je kolektívnym orgánom, ktorý rozhoduje v zbore. Budete teda aj vy rozhodovať o vládnom návrhu zákona, ktorý bude spoplatňovať vysokoškolské štúdium a ktorý sa veľmi negatívne dotkne mnohých študentov, podľa mňa väčšiny študentov, a preto sa vás opýtam konkrétne, na koľko si ceníte svoje vzdelanie, ktoré ste dostali bezplatne a či ste a koľko ste ochotný štátu zaplatiť za vysokoškolské vzdelanie, ktoré bolo poskytnuté bezplatne vám.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister. Ako sa cítite, pán minister? (Smiech v sále.)
R. Chmel, minister kultúry SR: Ja sa cítim dobre, keďže som už zabudol, kedy som študoval, ale tá vaša otázka bola taká hlboká, že sa neviem na ňu teraz celkom dobre koncentrovať. V každom prípade, ak by som mal vracať školné, tak by som ho dnes aj z toho ministerského platu veľmi vracať nevládal, takže chápem aj vás.
Ale pokiaľ ide o meritum veci, predpokladám, že predsa len vás mohla odpoveď pána ministra Fronca uspokojiť, lebo oproti tomu existujúcemu stavu, ktorý popísal v tej odpovedi, si myslím, že dnes je badateľný istý pokrok. Ja viem, že to nie je ideálne. Tie veci poznám z pozície vysokoškolského pedagóga, tak celkom veľkým optimistom iste nemôžem byť. Ale myslím si, že je to istý pokrok, takže v tomto zmysle by som ho ja prijal, ak dovolíte, solidárne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz vás poprosím, aby ste odpovedali aj na druhú otázku za pána ministra školstva, ktorú položil pán poslanec Kolesár, ktorý sa pýta: "Množstvo škôl pristúpilo a mnoho ešte pristúpi k predlžovaniu zimných prázdnin z dôvodov nedostatku financií na energie. Uvedomujete si vy i vláda, aké problémy to spôsobuje v rodinách, kde rodičia pracujú? O kvalite vyučovacieho procesu ani nehovoriac?!"
Pán minister, máte slovo.
R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán poslanec, dofinancovaním energií na úseku školstva sa vláda zaoberala na svojom zasadnutí 16. júla 2003. V uznesení vlády č. 662...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško!
R. Chmel, minister kultúry SR: ... boli navýšené finančné prostriedky pre školstvo v celkovom objeme 756 mil. korún. Ku koncu kalendárneho roka sa opätovne začali ozývať niektorí zriaďovatelia škôl s požiadavkou na ďalšie navýšenie. V niektorých prípadoch sú požiadavky opodstatnené, ale sú aj prípady, kedy boli rozpočtované prostriedky použité na iný účel ako energie a dnes zriaďovatelia nemajú financie na úhradu tejto dôležitej položky. Problémom očakávaných záväzkov za energie k 31. 12. 2003 sa zaoberalo Združenie miest a obcí Slovenska, Ministerstvo vnútra SR a tiež Ministerstvo školstva SR. Na budúci týždeň predkladám do vlády materiál na ďalšie dofinancovanie školstva v roku 2003. Predpokladám, že podstatná časť problémov sa výsledkom rokovania vlády vyrieši.
Ďakujem, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, pán poslanec Kolesár.
E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne za vašu odpoveď, pán minister. Chcel by som takisto, ako pán Madej konštatovať, že teda je smutné, že nie je tu pán minister školstva. Chcel by som mu povedať, že už pred niekoľkými mesiacmi som kládol podobnú otázku, keď sme upozorňovali, že vývoj z hľadiska dofinancovania školstva v tomto roku bude dramatický v závere roka, že školy budú musieť pristúpiť k predčasnému, teda predčasným zimným prázdninám. Vývoj posledných týždňov ukázal, že tieto naše upozornenia sa zakladali na reálnom podklade, na podklade z reálneho života od predstaviteľov samospráv i riaditeľov škôl. Prešlo pár mesiacov a situácia je taká, na akú sme upozorňovali. Skutočne niektoré školy už v týchto dňoch teda pristupujú k zimným prázdninám. A problém je ten, na ktorý som aj vo svojej otázke upozorňoval, to nie je len problém vyučovacieho procesu, ale aj problém v každej jednej rodine, ktorá má vo svojich radoch žiaka, pretože to sú obrovské dosahy na život rodiny, keď dva týždne pred koncom roka musia rodičia zabezpečiť pre tieto deti dennú starostlivosť, ak teda nie je zabezpečený vyučovací proces. A ak sme pred dvomi mesiacmi už na toto upozorňovali, tak si myslíme, že bol dostatočný priestor na to, aby sa tieto problémy odstránili. A myslíme si, že už vtedy ste nepristúpili k týmto problémom a k našim upozorneniam dostatočne.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
R. Chmel, minister kultúry SR: Budem to tlmočiť pánu ministrovi Froncovi. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Poslednú otázku pred vypršaním časového limitu položil pán poslanec Krajči pánovi ministrovi vnútra. Pán minister: "Má J. Mojžiš (bývalý riaditeľ NBÚ) nastúpiť na MV SR na odbor utajovaných skutočností alebo na Šátekov odbor boja proti korupcii?"
Pán minister, nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán poslanec, nemá. (Smiech v sále.) Nemá nastúpiť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Krajči.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem, pán minister.
Vidím, že odpovedáte tak, ako máte, veľmi stručne a zrozumiteľne. Preto som rád a hlavne preto, že keď pána Jána Mojžiša odvolali z funkcie riaditeľa NBÚ, vaše rodné KDH za to nehlasovalo, tak som predpokladal, že sa ho zastanete.
Ďakujem. Teda, čakám na ďalšiu otázku.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, ďalšiu otázku položil pán poslanec Krajči pánovi ministrovi vnútra a pýta sa ho: "J. Šátek bol v roku 2001 obvinený z trestných činov ohrozenia utajovanej skutočnosti (§ 106 a 107) a zneužívania právomocí verejného činiteľa (§ 158 Trestného zákona). Ako je možné, že nedávno sa stal šéfom Protikorupčného odboru na MV SR?"
Pán minister, nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec, pán Jozef Šátek nebol obvinený z trestného činu nikdy, z čoho vyplýva, že vaša otázka, ako hovoríme my Slováci, je irelevantná.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Krajči.
G. Krajči, poslanec: Pán minister, neviem, ako ste teda informovaný vy, ja mám dostatočné informácie o tom, že bolo vznesené obvinenie proti pánovi Šátekovi. Pokiaľ sa tvárite, že to tak nie je, je to veľmi zaujímavé a chcel by som vás odkázať na § 46 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru ods. 1, kde sa hovorí: "Ak sa policajt stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho činu, možno ho rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby."
A ods. 6 potom hovorí, že: "Pokiaľ sa tieto dôvody nepotvrdia, môže sa znovu vrátiť tam, kde pôsobil."
Pán minister, poznám z vlastnej praxe mnoho takých vecí a skutočne mám záznam, podľa ktorého z odboru finančnej polície vtedy išli vážne obvinenia na hlavu pána Šáteka. Vy aj napriek tomu ste ho vymenovali za šéfa úradu boja proti korupcii. Chcem povedať, či poznáte niekde takú demokratickú krajinu v Európe, ktorá by takéhoto človeka na takýto vysoký post vedela postaviť?
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán poslanec, pri všetkej úcte ale jediné správne, čo ste hovorili, a pravdivé, bol ten citát, keď ste citovali zo zákona. Potiaľ to bolo v poriadku. Ale to všetko ostatné, vo všetkom ostatnom vychádzate z mylných informácií, čo sa vám stáva často.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pána poslanca Krajčiho.
Panie poslankyne, páni poslanci, končím bod programu hodina otázok a odpovedí členov vlády na otázky položené poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.
Páni poslanci, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Budeme pokračovať o 15.15 hodine bodom programu interpelácie a odpovede na interpelácie poslancov a členov vlády.
Páni poslanci, 15-minútová prestávka.
(Prerušenie rokovania o 15.00 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 15.26 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým sú
Interpelácie poslancov.
Chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti, aby písomne doručil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky svoju interpeláciu. Chcem informovať, že som dostal písomné prihlášky do bodu programu Interpelácie poslancov od týchto pánov poslancov: pán poslanec Jarjabek, Jaduš, Bollová a pán poslanec Ondriaš. Poprosím teraz členov vlády Slovenskej republiky, aby sa dostavili do rokovacej sály a splnili tak zákonnú povinnosť byť prítomní na rokovaní tohto bodu programu. Ešte predtým dávam slovo pánovi poslancovi Zubovi a pánovi poslancovi Juščíkovi.
Pán poslanec Zubo.
S. Zubo: Ja sa prihlasujem ešte ústne na interpeláciu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Potom, pán poslanec. Pán poslanec Juščík. Taktiež.
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím teraz pána poslanca Jarjabka ako prvého prihláseného písomne do rozpravy k bodu Interpelácie poslancov, aby vystúpil.
Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctené kolegyne, ctení kolegovia. Interpelujem pána ministra Zajaca, neprítomného. Teda, vážený pán minister, pred mesiacom som sa vás na tomto mieste opýtal, či je pravdivá informácia, že člen Dozornej akciovej spoločnosti Veriteľ je ten istý advokát Ernest Valko, ktorý ako člen Rady pre vysielanie a retransmisiu riešil podnet redaktora Slovenskej televízie, že vedenie Slovenskej televízie zásahom do jeho spravodajského príspevku o spoločnosti Veriteľ obmedzilo jeho práva vykonávať novinárske povolanie nezávisle a slobodne. Okrem vašej odpovede som dostal list od doktora Ernesta Valka, ktorý ma písomne požiadal, aby som v Národnej rady Slovenskej republiky predniesol tento text. Vyhovujem žiadosti pána doktora Valka.
"Magister Dušan Jarjabek, poslanec Národnej rady dňa 7. 11. 2003 počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky uviedol o pánovi doktorovi Valkovi, že pán Ernest Valko, o ktorom sme sa dozvedeli, že je členom dozornej rady, je ten istý Ernest Valko, ktorý je členom Rady pre vysielanie a retransmisiu. Totižto ten príbeh, ktorý mám na mysli, ide asi o toho a pred niekoľkými dňami rozbúrila hladinu spoločnosti kauza takzvanej cenzúry v Slovenskej televízii, ktorá bola práve v súvislosti so spoločnosťou Veriteľ, keď jeden príspevok v rámci spravodajstva bol cenzurovaný. Mala o tom rozhodnúť právoplatne Rada pre vysielanie a retransmisiu, na ktorú prišiel podnet a ktorej členom je, ak to teda je ten istý Ernest Valko, práve Ernest Valko. Rada pre vysielanie a retransmisiu sa odmietla zaoberať týmto podnetom redaktora na šéfa spravodajstva ohľadom cenzúry. Chcem teda vedieť jednu vec, pán minister, ešte raz sa pýtam, je to ten istý Ernest Valko, ak áno, nie je to konflikt záujmov? Ak nie je to konflikt záujmov, čo to potom je? Je táto spoločnosť naozaj ešte pre slušných ľudí. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde, a preto sa týmto magister Dušan Jarjabek pánovi doktorovi Valkovi ospravedlňuje za to, že svojím difamujúcim výrokom nesprávne zasiahol do jeho osobnostných práv, čím ohrozil česť, vážnosť a dôstojnosť pána doktora Valka ako človeka, občana, advokáta."
Toľko citát, ktorý som mal predniesť. Samozrejme, ide tu o klasické nedorozumenie. Ja som rád vyhovel pánovi doktorovi, ktorý naozaj, ak sa cítil uvedeným mojím citátom v parlamente dotknutý, skutočne mi je to veľmi ľúto, že proste tento pocit mal, lebo naozaj tu nešlo v mojom prípade o dopyt na slušnosť alebo neslušnosť pána doktora Valka, ale išlo mi o slušnú alebo neslušnú spoločnosť, v ktorej žijeme.
O tom, čo si, samozrejme, ja myslím v tejto chvíli, to nie je až také podstatné, išlo mi o to, aby sa naozaj nikto necítil dotknutý, lebo myslím si, že parlament o tomto nie je. Chcem naozaj dodať, že ma veľmi mrzí, že mal pán doktor Valko dojem, že v mojej otázke sa skrýva nejaký útok na jeho dobrú povesť a ospravedlňujem sa mu za to.
Ak som hovoril o konflikte záujmov, mal som, samozrejme, podľa mňa doteraz nevyriešenej legislatívy, mal som na mysli istý morálny konflikt záujmov, ktorý tu existuje.
A aby som nehovoril o pánovi doktorovi Valkovi, budem napríklad hovoriť o Rade Slovenskej televízie. Môže herec, ktorý je členom Rady Slovenskej televízie, účinkovať v programoch Slovenskej televízie?
Budem hovoriť o mne ako o muzikantovi, ktorý som bol členom Rady Slovenskej televízie a viem, že tento konflikt, morálny pre mňa vtedy, som si nevedel vyriešiť. Ako obmedziť alebo neobmedziť a či vôbec obmedziť účinkovanie napríklad v Slovenskej televízii, keď som zároveň bol členom Rady Slovenskej televízie? Skutočne ide o morálny konflikt záujmov. To je jedna rovina veci.
Tá druhá rovina veci, ktorá v tomto prípade existuje, je rovina vôbec istého legislatívneho zaradenia imunity poslanca. Je to vôbec problém imunity poslanca, o ktorom sa stále viac a viac hovorí v spoločnosti, stále viac a viac sa hovorí v médiách, stále väčší a väčší tlak sa vytvára, aj mediálny, aj spoločensko-mediálny tým pádom, na poslancov parlamentu, ktorí by sa mali vzdávať imunity.
No práve tento príklad, ktorý som vám zacitoval, áno, trestnoprávne poslanec v tomto parlamente nie je trestne stíhateľný za výroky v parlamente. Avšak občianskoprávne toto už neplatí. Občianskoprávne de facto podľa novelizácie tohto zákona z roku 2000 my sme občianskoprávne stíhateľní už len za istý pocit, ktorý môžeme svojím výrokom vyvolať u kohokoľvek.
A v tejto súvislosti by som bol veľmi rád, keby sme si všetci uvedomili, ako je to napríklad v takých klasických príkladoch, ako je odvolávanie ministrov. Stačí, aby niekto povedal, že minister vlády je nekompetentný a minister ho môže dať na občianskoprávne stíhanie preto, lebo tvrdiť, že ohrozil jeho česť, vážnosť a dôstojnosť, ak teda platí výklad, o ktorom hovoril doktor Valko, ktorý je v tomto prípade pre mňa veľmi vážny.
Kedy vlastne poslanec, ak čosi kritizuje, neohrozuje česť, vážnosť a dôstojnosť dotyčného ministra, dotyčného akéhokoľvek činovníka, dotyčného akéhokoľvek kolegu poslanca, ale v ohľade tejto vlády je to veľmi vážne preto, lebo tých výrokov z hľadiska tohto ponímania zákona tu padne denne niekoľko.
No a ja by som naozaj chcel upozorniť, ja by som naozaj chcel upozorniť, že pokiaľ by členovia vlády začali využívať toto svoje právo, tak my nemusíme chodiť do roboty, dámy a páni. My nemusíme naozaj chodiť do práce preto, lebo tu denne padne takýchto výrokov niekoľko desiatok. Ale to nie sú isté osobnostné výroky, to sú výroky, ktoré kritizujú istú funkciu dotyčného človeka, ale kde je tá hranica? No a ak tu niekto v tejto chvíli veľmi populisticky apeluje na zníženie imunity poslanca, tak toto je priamo výrok, ktorý ja som predniesol v parlamente. A predsa sa tento výrok stal predmetom takejto sťažnosti.
Nuž ja by som chcel naozaj apelovať na všetkých tých, hlavne teda na ľudí s právnickým vzdelaním, aby sa nad týmto zamysleli a aby sa tu hľadalo nejaké východisko z núdze, lebo v tom prípade sa podľa môjho názoru stráca absolútne funkčnosť parlamentu v zmysle istej kritiky a parlament sa stane mlčiacou rybou, keby sme toto mali brať vážne.
Okrem toho, samozrejme, toto sa týka aj právnických a fyzických osôb. Predstavte si, že budete kritizovať veľké podniky, ja neviem Slovnaft, Coca-Colu, OMV, nechcem ich menovať, nechcem im robiť reklamu, a predstavte si, že ich budete kritizovať tak, že tieto veľké spoločnosti sa právom podľa tohto výkladu ohradia, že ste znížili ich česť, vážnosť, dôstojnosť, že ste ich pripravili o také a také miliónové škody svojím výrokom. No čo sa potom stane? Veď tu budeme zahrnutí žalobami a kde je potom opäť zmysel vlastne vôbec parlamentného konania, keď na pôde parlamentu vy ste vlastne obmedzení vo svojich výrokoch v rámci istej kritiky, ktorú dávate na podnet občanov, ktorých zastupujete.
Naozaj je to pre mňa v tejto chvíli veľmi vážny problém, o to vážnejší, že je celospoločenský tlak na zníženie imunity.
Ak by mal pokračovať ďalej tento trend, no myslím si, že parlament absolútne stratí svoj význam a poslanci v tom parlamente skutočne naozaj nemajú prečo chodiť do práce.
Takže dúfam, že pán minister, pán minister Z., Rudolf Z. , aby som bol opatrný, hej (smiech v sále), bude tlmočiť toto moje vyjadrenie pánovi Ernestovi V., a dúfam, že tí poslanci, ktorých sa toto všetko týka, mám na mysli poslancov hlavne teda s právnym vzdelaním, sa pokúsia vytvoriť akýsi nový model, aby aj v tomto prípade boli vyjadrenia v parlamente každému jasné a nespochybniteľné.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)