P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za informáciu. Otváram rozpravu. Pán poslanec Vážny sa hlási do rozpravy. Páni poslanci, je všeobecný súhlas, aby sme prerokovali návrhy, ktoré uviedol pán minister aj pod 12.00 hodine? (Hlasy zo sály áno.) Ešte je tu jednu požiadavka pána ministra obrany. Nekývajte vy hlavou za všetkých, pán poslanec. (Reakcie z pléna.)
Pán minister má poobede neodkladné povinnosti, či by sme prerokovali ešte dva jeho vládne návrhy zákona, ktoré sú v prvom čítaní. Páni poslanci... (hlasy zo sály áno). Áno. Pán poslanec Vavrík, poďte viesť schôdzu.
Páni poslanci, je tu návrh pána poslanca Vážneho vzhľadom na požiadavku pána ministra obrany, aby sme prerušili teraz rokovanie, on je jediný prihlásený do rozpravy, na päť minút, ale ja odporúčam, poďme, pán poslanec. Nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister. Návrh zákona o letiskových spoločnostiach má vytvoriť podmienky na prevádzkovanie verejných letísk vo verejnom záujme v Bratislave, v Košiciach, v Poprade, na Sliači, v Piešťanoch a v Žiline. Rieši tiež vznik letiskových spoločnosť na letiskách, ktoré sú v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Ide o osobitý zákon, ktorý definuje v § 3 novú ekonomickú kategóriu a zavádza nový pojem v slovenskej legislatíve, t. j. takzvaný prioritný infraštruktúrny majetok na letiskách Bratislava a Košice s poukázaním na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov na obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky.
Definícia prioritného infraštruktúrneho majetku je nedostatočná. Umožňuje nejednoznačnú interpretáciu majetku zaradeného do novej kategórie prioritného infraštruktúrneho majetku, čo dokazuje aj súčasný výber majetku, ktorý zatiaľ tvorí prioritný infraštruktúrny majetok.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií na základe § 3 ods. 3 návrhu zákona získava nástroj na možnú manipuláciu s rozsahom prioritného majetku, ktorý môže neskôr zapríčiniť nefunkčnosť letiska a veľké škody štátu v prípade následného nedodržiavania medzinárodných dohôd.
Ďalší problém je, že takto definovaný majetok je len zdanlivo majetkom akciovej spoločnosti, ktorá nemá právo s ním voľne nakladať a hrozí riziko obmedzenia prevádzky na ostatných častiach letiska, myslím tým terminál, prevádzkové budovy, hangáre a podobne.
Zavádzame do návrhu zákona nový pojem, ktorý môže spôsobiť problémy v existencii, funkčnosti a v podnikaní novovzniknutých obchodných spoločností. Nie je to ani ryba, ani rak so všetkými dôsledkami, t. j. podľa akej legislatívy sa bude správať nový subjekt? Akú bude mať dôveryhodnosť pred zahraničnými obchodnými partnermi? Máme aspoň základnú analýzu toho, ako sa bude subjekt s touto blokáciou majetku, myslím tým nemožnosť predaja, exekúcie a tak ďalej správať?
Predkladateľ tento problém opomenul a zmohol sa na jeho riešení iba veľmi chabou a rozporuplnou konštatáciou v dôvodovej správe k návrhu zákona, a to citujem: "Niektoré podmienky založenia a právneho režimu nových obchodných spoločností sú v porovnaní s platnou úpravou v Obchodnom zákonníku špecifické." Z § 2 ods. c vyplýva, že strategickým záujmom štátu sú len dve letiská - Bratislava a Košice, čo neobstojí, pretože obranu a bezpečnosť štátu garantujú aj letiská v Poprade, na Sliači a v Piešťanoch.
V zákone nie je definované nakladanie s technickým zhodnocovaním prioritného infraštruktúrneho majetku, myslím tým rekonštrukcie, zvyšovanie jeho technických parametrov a tak ďalej.
V § 3 ods. 7 má ministerstvo dopravy možnosť zmeniť, zvyšovať alebo znižovať, čiže manipulovať s prioritným majetkom bez ohľadu na záujmy iných rezortov, na záujmy letiskovej akciovej spoločnosti a miestnej samosprávy.
Pojem prioritný infraštruktúrny majetok je obyčajnou účelovou špekuláciou, prostredníctvom ktorej chce ministerstvo manipulovať s letiskami bez vplyvu zainteresovaných ďalších partnerov, ktorými sú v prvom rade vyššie územné celky a dotknuté mestá. Tieto v zákone nemajú jasne stanovené svoje práva, čo môže viesť k nezáujmu príslušných regiónov podporovať rozvoj tejto infraštruktúry a môže spôsobiť poruchy v komunikácii v otázkach ochrany životného prostredia a rozvoja ostatnej dopravnej infraštruktúry a života v regióne ako takého.
Považujem preto za nevyhnutné v zákone zabezpečiť vyvážený pomer medzi záujmami štátu, ktoré vyplývajú z uzatvorených medzinárodných zmlúv najmä v oblasti prevádzkovej bezpečnosti a ochrany letiska pred činmi protiprávneho zasahovania a medzi vyššími územnými celkami a mestami, ktoré sú garantmi proporcionálneho urbanistického rozvoja priľahlých území, garantmi regionálneho a hospodárskeho rozvoja.
Návrh zákona nerieši problematiku doteraz nevysporiadaného majetku, ktorý len v Bratislave predstavuje hodnotu cca 650 miliónov Sk, alebo tento chceme najskôr konsolidovať a vyčistený majetok pripraviť na predaj?
Zároveň chcem poukázať na to, že bude potrebné najskôr vysporiadať majetok, ak s ním chceme následne nakladať, t. j. tvrdenie, že návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, je nepravdivé.
V § 7 ods. 3 sú riešené práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, ale nie sú riešené ostatné záväzkové vzťahy vyplývajúce z činnosti pred vznikom podnikateľského subjektu, najmä sumár obchodných záväzkov a rôzne ďalšie.
V § 10 ods. 2 vláda Slovenskej republiky rozhoduje o privatizácii svojich podielov v letiskových spoločnostiach bez predchádzajúceho dohovoru s vyššími územnými celkami a mestami, pričom môže predať prakticky celý svoj podiel, čo je tiež v rozpore s proklamovanou podporou regionálnej politiky štátu.
V časti zákona, ktorý definuje zrušenie a likvidáciu letiskovej spoločnosti, je v § 11 ods. 3 povinnosť štátu prevziať prioritný infraštruktúrny majetok po zrušení spoločností likvidáciou za náhradu, ktorej výška je určená znaleckým posudkom. Štát sa tak zaväzuje kúpiť majetok, ktorý do spoločnosti vložil v rámci nepeňažného vkladu. Je to živná pôda pre "potenciálnych privatizérov alebo obchodníkov", ktorí na takýto právny predpis čakajú. Alebo je to zámer? Je to živná pôda na získanie neoprávneného prospechu na základe platnej legislatívy.
Uvedená časť zákona vytvára dobré podmienky na korupciu bez dostatočnej spätnej poistky. Alebo si to chceme uvedomiť len vtedy, keď sa likvidáciou zrušia napríklad tri obchodné spoločnosti disponujúce tým istým prioritným majetkom v priebehu troch rokov jedna za druhou a štát za ne zaplatí trikrát s cieľom zachovať prioritný majetok a zaplatí trikrát po sebe za tú istú vec?
V § 12 a § 13 tohto zákona sú riešené takzvané malé letiská, ktoré sú definované novelou leteckého zákona, ktorá je súčasťou navrhovaného predkladaného zákona o letiskových spoločnostiach v čl. 2 bod 1.
Takáto definícia malých letísk nemá opodstatnenie v leteckej praxi. Už samotný názov malé letiská je zavádzajúci a nevystihuje realitu, navyše rozlíšenie ostatných letísk od letiska Bratislava a Košice je adekvátne definované v paragrafoch týkajúcich sa prioritného majetku.
Prístup k transformácii Slovenskej správy letísk je nutné zjednotiť na rovnakú východiskovú platformu a nepreferovať takzvané veľké letiská na úkor takzvaných malých, t. j. je potrebné zabezpečiť rovnakú príležitosť na ich rozvoj za situácie, keď nie je dobudovaná diaľničná sieť a vysokorýchlostné železničné koridory.
V § 12 ods. 1 štát prostredníctvom ministerstva licituje medzi VÚC a mestami, komu odovzdá do vlastníctva infraštruktúrny majetok takzvaných malých letísk, čím sa opäť vytvára priestor na korupciu štátnych úradníkov, respektíve pri takejto dikcii návrhu zákona má možnosť VÚC špekulatívne vstupovať do podnikateľských zámerov mesta a naopak.
Výhrady vznášam aj k tomu, že v návrhu zákona nie sú vôbec riešené náklady takzvaných veľkých ani takzvaných malých letísk spojené s ochranou letísk, s ich prevádzkovou bezpečnosťou, ktorých garantom by mal byť štát. Napriek tomu, že ministerstvo nerieši spôsob úhrad ekonomických oprávnených nákladov, osobuje si právo obmedziť VÚC alebo mestá v narábaní s ich majetkom, t. j. podľa § 13 ods. 2 jasne v praxi predkladateľ ukazuje, ako súčasná vláda chápe prenos moci na regióny. Ja štát ti dám majetok, ale nemôžeš s ním nič robiť bez môjho súhlasu. Zdá sa mi to scestné, t. j. buď veríme prenosu moci na regióny a dajme im aj kompetencie, alebo neveríme a netransformujme letiská podľa takýmto zákonom zadefinovaných pravidiel vôbec.
Predkladaný návrh zákona nerieši problematiku bývalých zväzarmovských letísk, ktoré sú potenciálnymi verejnými dopravnými letiskami regionálneho významu, a najmä je to v regiónoch veľmi citlivá otázka, ktorej neriešenie môže vyvolať značné problémy. Nepovažujem za šťastné uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1007 z 29. 10. 2003, ktorým bol schválený návrh tohto zákona v časti, ktorá sa týka prevodu výkonu práv akcionára v založenej letiskovej spoločnosti na prevádzkovanie letiska Sliač z ministerstva dopravy na ministerstvo obrany bez hodnotenia možných dopadov na budúcu prevádzku letiska a jeho plnohodnotné využitie pre začínajúce civilné dopravné služby.
Návrh zákona považujem z hľadiska prístupu k transformácii Slovenskej správy letísk za nedostatočne pripravený, nekoncepčný a nevytvárajúci rovnaké príležitosti pre podnikateľskú sféru a regionálne štruktúry. Zákon je postavený na filozofii prioritného infraštruktúrneho majetku, čo je z koncepčného hľadiska neprijateľné, pričom neboli zhodnotené ani umožnené iné formy transformácie.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť a optimalizovať prevádzkovanie leteckej infraštruktúry na Slovensku a decentralizovať správu letísk pri zachovaní verejného charakteru.
Aj vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky a neriešené súvisiace problémy môžem konštatovať, že vytýčený cieľ nie je ani sčasti naplnený a podľa môjho názoru sa nedá zákon vylepšiť drobnými pozmeňujúcimi návrhmi.
Taktiež sa mi nezdá vhodné, aby sme vo výboroch Národnej rady alebo v pléne suplovali amatérsku prácu predkladateľa pri spracúvaní tohto návrhu zákona.
Z uvedených dôvodov a v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vráti návrh zákona o letiskových spoločnostiach, ktorý ste dostali ako tlač 455, jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nemám ďalšie prihlášky do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Končím rozpravu, pýtam sa za navrhovateľa, chce hovoriť k tomuto. Nie. Pán spoločný spravodajca, chcete? Nechce.
Prikročíme k stanovisku spoločného spravodajcu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 444.
Návrh už bol predložený, teraz bude spoločný spravodajca predkladať spoločnú správu.
Nech sa páči, pán Ďaďo.
V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Ako spoločný spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladám Národnej rade spoločnú správu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 444.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 449 zo 7. novembra 2003 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch. Lehota stanovená predsedom Národnej rady bol 28. novembra 2003.
Oba výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval správu 19. decembra 2003, výbor pre hospodárstvo a privatizáciu prerokoval návrh 20. novembra 2003. Oba výbory svojím uznesením vyslovili súhlas s návrhom na dohodu a odporúčajú Národnej rade rozhodnúť, že dodatok je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, teda má platnosť pred zákonmi.
Gestorský výbor Národnej rady prerokoval a schválil spoločnú správu výborov v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a uznesením č. 244 poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Slovinsko o medzinárodnej cestnej doprave, tlač 444, a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne, pýtam sa vás, dámy poslankyne, poslanci, nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že nebude ani navrhovateľ, ani spravodajca ďalej hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať
vládnym návrhom ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 454. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 460.
Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
J. Liška, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh na prerokovanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 29. októbra 2003.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky predkladá návrh novely ústavného zákona na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 v návrhu koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy. Uvedeným uznesením vláda Slovenskej republiky schválila koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy ako východisko a podklady na legislatívne zabezpečenie zmeny organizácie miestnej štátnej správy a uložila jednotlivým ministrom vypracovať vo svojej odvetvovej pôsobnosti v súlade s pripravovanou zmenou návrhy zákonov, v ktorých sa určia orgány miestnej štátnej správy na vykonávanie štátnej správy na úsekoch, ktoré sú v pôsobnosti terajších krajských úradov a okresných úradov. Keďže ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v čl. 9 a 10 upravuje pôsobnosť bezpečnostných rád krajov a bezpečnostných rád okresov, je potrebné v súvislosti s vyššie uvedenou zmenou organizácie miestnej štátnej správy upraviť aj pôsobnosť týchto orgánov, čo je cieľom predkladania novely ústavného zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie predmetného návrhu ústavného zákona do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi.
Prosím, pán poslanec.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 166 z 18. novembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, tlač 454.
V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 460 zo 14. novembra 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomné prihlášky som nedostal. Ústne sa nikto nehlási. Končím rozpravu. Predpokladám, že už ani navrhovateľ, ani spravodajca ďalej k tomuto návrhu nebude hovoriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a
pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu, to je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 435. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov máte v rozhodnutí č. 442.
Prosím pána ministra Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
J. Liška, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladám vám na prerokovanie návrh zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 8. októbra 2003.
Splnomocnenie na vydanie predmetného zákona vyplýva z ustanovenia čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa tohto ustanovenia podrobnosti fungovania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru ustanoví osobitný zákon. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 106/2002 z 18. septembra 2002 bola príprava návrhu predmetného zákona uložená ministrovi obrany Slovenskej republiky a ministrovi vnútra Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie režimu právnej regulácie činnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru. Tomu zodpovedá aj obsahová štruktúra návrhu zákona. Predkladaný návrh zákona vymedzuje podrobnosti o pôsobnosti Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, reglementuje zasadnutia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, upravuje práva a povinnosti jej predsedu a členov a ustanovuje právnu úpravu zloženia a činnosti jednotlivých výborov Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie predmetného návrhu zákona do ďalšieho legislatívneho procesu.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Lajosovi Ladányimu.
Nech sa páči, pán poslanec.
L. Ladányi, poslanec: Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 165 z 18. novembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru, tlač 435.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 442 z 28. októbra 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomné prihlášky do rozpravy som nedostal, ústne sa nehlási nikto. Končím rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným programom rokovania Národnej rady. Ďakujem.
Dobrú chuť prajem.
(Prerušenie rokovania o 12.23 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu
hodina otázok
a odpovedí členov vlády, ktoré položili páni poslanci. Predtým ako pristúpime k rokovaniu, chcem pozdraviť Študentský parlament mesta Košice, ktorý je na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k odpovediam na otázky pánov poslancov na pána premiéra. Ešte predtým chcem poprosiť pána predsedu vlády, aby oznámil, ktorí z členov vlády budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne ak sa rozhodne odpovedať pán premiér sám, aby tak urobil.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.
Pani poslankyne, páni poslanci, traja členovia vlády by mali chýbať. Vicepremiéra Ruska zastúpi vicepremiér Mikloš, ministra Prokopoviča minister Gyurovszky a neprítomný je aj vicepremiér Lipšic, ale ten otázky nemá.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.
Pristúpime k odpovedi na prvú otázku, pán predseda, ktorú vám položila pani poslankyňa Tóthová, ktorá sa vás pýta: "Ako vnímate vyjadrenie pána Nižňanského, že v rámci reformy nebude priestor pre zníženie počtu zamestnancov?"
Nech sa páči, môžete odpovedať.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku. Priznám sa, že som sa chcel dopátrať autenticity toho výroku, ale nevedel som sa s pánom Nižňanským spojiť, lebo je v zahraničí. Ale ani moja analýza mi nikde takýto výrok pána Nižňanského nevedela vyhľadať. A, pravdu povediac, aj ma tá otázka prekvapila, pretože nevidím na takú formuláciu faktický dôvod. Keďže poznám konkrétne čísla, o chvíľočku vám ich ponúknem. Tie čísla hovoria o tom, že vývoj počtu zamestnancov napríklad v miestnej štátnej správe ukazuje neustály trend znižovania počtu zamestnancov. Od roku 2001 do roku 2002 sa znížil počet zamestnancov o viac ako o 5 tisíc.
Zmeny v miestnej štátnej správe prinesú ďalšie znižovanie počtu zamestnancov takmer o 4 tisíc zamestnancov až na stav necelých 10 tisíc ku koncu budúceho roku. Nechcem vás dlho unavovať, ale dovoľte mi len 6, 7 čísel. Vývoj počtu zamestnancov v miestnej štátnej správe k 1. 1. 2001 bol 17 702, k 1. októbru 2002 13 809, k 1. januáru tohto roku 13 394, k 1. júlu tohto roku 12 255, k 1. januáru 2004 by to malo byť 10 649 a ku koncu budúceho roka 9 820.
Teda ak zoberiem len obdobie od ostatných volieb do konca budúceho roka, úspora by mala byť 3 989 ľudí, čo napríklad na rok 2004 po odpočítaní odstupného a iných výdavkov reorganizácie predstavuje sumu 594 mil. Sk.
Rezervy na ďalšie znižovanie stavu zamestnancov verejného sektora splnomocnenec Nižňanský vidí podľa mňa celkom správne ešte v ústredných orgánoch štátnej správy a v ich rozpočtových a príspevkových organizáciách, ktoré sú na Slovensku. Ale počet zamestnancov neklesá iba v miestnej štátnej správe, tak ako som sa vám pokúsil ilustrovať na niektorých číslach, ale klesá aj v rámci celého sektora verejnej správy.
Od roku 2001 do 1. polovice roku 2003 prišlo k úspore do 1 500 zamestnancov. Novou štruktúrou miestnej štátnej správy sa dosiahne ďalšia výrazná úspora zamestnancov a v komunálnej reforme, ktorá sa pripravuje, sa počíta aj s racionalizáciou v samospráve.
Takže, ak by som zhrnul moju odpoveď na vašu otázku, tak by som ju zhrnul asi do konštatovania, že pravidelne a pomerne výrazne dochádza v našej štátnej správe k úsporám pracovníkov.
Všetko, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť? Áno, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán predseda, ja som si vypočula, čo ste hovorili. Pretože to počúvam už mnoho rokov - veľké čísla - a keby sa malo splniť, čo už tu päť rokov počúvam, tak by sme museli mať veľmi málo zamestnancov.
Ďalej, dovolím si povedať, že príslušní ľudia, ktorí vám robia informácie z tlače, asi nie sú dostatočne dôslední, pretože 26. 10. 2003 o 15.48 hod. vydalo TASR správu: "Nižňanský nevidí priestor na znižovanie počtu úradníkov miestnej štátnej správy." Takže tu je, nikde to nebolo dementované.
Ja som si veľmi dôsledne po tejto správe pozrela celú tlač, pretože otázky štátnej správy ma veľmi zaujímajú. Sledovala som, že cieľom reformy miestnej malo byť, aby sa zvýšil rezortný dosah, to sa mohlo dosiahnuť aj cez interné smernice alebo vyhláškami ministrov, poprípade zákonmi, na to nebolo potrebné robiť reorganizáciu.
Ďalej, že miestna správa bola tam, kde nebola príslušná agenda. To sa mohlo dosiahnuť tým, že by sa príslušné odbory v daných miestach zrušili.
Ďalej, približovanie rozhodovania občanom miestnou správou sa práve vzďaľuje, zatiaľ čo prvý stupeň, keď rozhodla napríklad obec, odvolacím orgánom bol okres, teraz bude kraj. Čiže tento argument tiež neobstojí. Nie je dôsledne premietnutý. Z toho mi ... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Je mi ľúto, že ste nemohli dokončiť, ale som rád, že ste sa opätovne opýtali, lebo mi to dáva priestor na to, aby som vám povedal, že viete, titulok tlačovej agentúry je jedna vec, obsah tejto správy je druhá vec. Stačí, keď do toho titulku by sme dodali slovíčko, že nevidí ďalší priestor oproti týmto plánom a skutočnostiam, ktoré som vám prečítal.
Pani poslankyňa, akokoľvek uveríte, alebo neuveríte, fakt je ten, že v období medzi 1. októbrom 2002 a 31. decembrom 2004 je to zníženie 3 989. Keď si zoberieme december tohto roku, tak z pôvodných 13 809 už teraz je 9 820. To sa jednoducho nedá vyvrátiť. To sú fakty. To sú skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že v miestnej štátnej správe, na ktorú ste sa opýtali aj v doplňujúcej otázke, došlo k výraznej úspore. To už je potom len vec toho, či si fakty chceme priznať alebo priznať nechceme.
Žiada sa mi povedať možno ešte dve veci, pani poslankyňa. Po prvé, pamätáme sa, keď vy ste robili reformu verejnej správy. Nebolo to jednoduché s počtami miest po reorganizácii. Skôr si pamätám, že počet miest v štátnej správe dramaticky narástol.
A po druhé, v týchto dňoch prijímame vo vláde materiály, ktoré predkladajú jednotlivé ministerstvá. Chcem vám povedať, že včera sme tiež prerokovali zníženie počtu pracovníkov aj na ústredných orgánoch, na ministerstvách. Oznamujem vám, že všetky ministerstvá znižujú počty pracovníkov minimálne o 5 %. Úrad vlády o 7 % a konkrétne som si poznačil, včera sme rozhodli, že ministerstvo financií nebude mať 849 pracovníkov tak ako dnes, ale 599 pracovníkov, čo je o 250 menej, alebo ak chcete o 30 %. Je to výsledok ročnej trpezlivej práce najprv kvalifikovaného auditu, ktorý sa zaoberal tým, či sa práca tu a tam neduplikuje, a potom razantného a cieľavedomého konania príslušného ministra.
Na tomto chcem ukázať, že nám nesmierne záleží, aby z jednej strany správa vecí verejných na úrovni miestnej štátnej správy bola efektívnejšia s menším počtom ľudí, bližšie občanovi, ale na strane druhej, že v znižovaní stavov jednoznačne pokračujeme a pokračovať budeme aj na jednotlivých ministerstvách.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Hopta, ktorý sa vás pýta: "Posledné informácie hovoria o tom, že inflácia sa pohybuje na úrovni 8 %. Občania, ktorí majú svoje vklady vložené v bankách, dostávajú úroky vo výške 2 - 3,5 %. Teda ich vklady sú znehodnocované. Čo chce vláda urobiť s danou záležitosťou?" Pýta sa vás, pán poslanec Hopta a ďalšiu otázku: "Nemal by byť podľa vás prijatý zákon, ktorý by občanom zaručoval vyššie úroky, než je inflácia?"
Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, najprv niekoľko poznámok, a potom priame odpovede na vaše dve otázky.
To, čo sa mi žiada povedať na úvod, je fakt, ktorý sa nedá oddiskutovať, že cena peňazí závisí jednoducho od pomerov medzi ponukou a dopytom. Cena, teda miera vkladov v bankách je determinovaná práve týmto faktorom, ktorý platí v každej ekonomike trhového typu, ponukou a dopytom po peniazoch. Práve vďaka uskutočnenej reštrukturalizácii a privatizácii bánk došlo k výraznému poklesu úrokových sadzieb, pričom napríklad priemerná úroková sadzba v ekonomike Slovenska poklesla z vyše 20 % ku koncu roku 1998 na súčasných približne 8 %. Pamätáme si to, ešte celkom nedávno boli 25, 24, 20 % priemerné úrokové sadzby z úverov. Trendom za uplynulé roky sa v podnikateľskej sfére výrazným spôsobom znížili finančné náklady a vytvorili sa podmienky na rozvoj podnikového sektora a tým aj na postupné znižovanie miery inflácie. Znížením úrokovej miery v ekonomike sa zároveň znížili náklady na prefinancovanie schodku štátneho rozpočtu a tým aj na správu celého štátneho dlhu.
Vo vašej otázke zdôrazňujete, ako sa vláda postará o vyššie úroky z vkladov. Práve vysoká úroková miera v ekonomike predstavuje z dlhodobého hľadiska neudržateľný stav. Je potrebné si uvedomiť, že vysoké úrokové miery z bankových vkladov v nedávnej minulosti znamenali likvidačné úrokové miery z úverov. Vysoké úrokové miery z úverov odčerpávali finančné zdroje podnikov, čo tiež prispelo k situácii podnikového sektora, v akej sa v súčasnosti nachádza. Vo vyspelých štátoch je prevažná väčšina úspor obyvateľstva sústredená v bankách napriek tomu, že úrokové miery z vkladov sú tam podstatne nižšie ako u nás. Motivácia obyvateľstva ukladať svoje úspory v bankách musí byť založená na dôvere obyvateľstva v bankový sektor a v dostatočnom zabezpečení týchto úspor, ktorým je systém ochrany vkladov. Som presvedčený, že uskutočnená reštrukturalizácia a privatizácia bánk prispela k tejto dôvere.
A veľmi stručne, čo chceme urobiť a či by nebol dobrý zákon. Zákon nič nerieši, pán poslanec, pokiaľ nie je postavený na realite. Práve vlády v minulom období po roku 1948 sa snažili takéto veci riešiť zákonom a vieme, kam sme sa dostali. Čo chceme robiť? Dôsledne doviesť do konca reformy, keď už nebude potrebné deregulovať ceny, keď ekonomika bude zdravá a keď sa naozaj dostaneme nielen na štandardnú úroveň úrokových sadzieb, ale aj na štandardnú úroveň inflácie, tak ako to poznáme vo vyspelých ekonomikách.
Všetko, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér. Pán poslanec Hopta má otázku.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda vlády, dnes vás naozaj nebudem posielať do pekla. Dnes sa vám pekne poďakujem za odpoveď. Mám azda niekoľko poznámok a na to nadväzujúcu otázku.
Tá úroková miera alebo inflácia je už dnes 10 %. V podstate od budúceho kalendárneho roka sa zvýši daň z úrokov z 15 na 19 %. Čiže tie vklady obyvateľstva sa budú ešte viac znehodnocovať. Vaša vládna koalícia v podstate v minulom období rozhodla, že oddlží banky v sume viac ako 100 mld. korún. Tieto banky sme potom následne rozpredali za oveľa nižšie ceny, než sme vložili do nich finančné prostriedky na tzv. ich ozdravenie. Ja som získal určité informácie zo zdrojov blízkych vašej vláde, že dokonca niektorí majitelia týchto bánk zahraničných - sporiteľňa a VÚB - chcú riešiť niektoré záležitosti s predajom bánk tak, že by sme ako štát alebo krajina mali vracať im naspäť nejaké finančné prostriedky z čiastky, za ktorú tieto peňažné ústavy boli odpredané.
Čiže na jednej strane s vami nemôžem súhlasiť, že v rámci určitej trhovej ekonomiky štát nemôže do toho hovoriť, pretože potom občania musia zvážiť, či budú tieto peniaze v bankách za úroky 1 alebo 2 % držať, čo môže mať zlý vplyv na našu ekonomiku. To je po prvé.
A po druhé je naozaj niečo pravdy na tom, že aj z tých nízkych čiastok, za ktoré sme rozpredali tieto peňažné úspory alebo peňažné ústavy, budeme musieť ešte vracať peniaze majiteľom sporiteľne a VÚB-ky?
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, ďakujem.
Po prvé nie je pravda, že som povedal, že štát nemôže s tým nič robiť. Práve vďaka ekonomickej politike dnes priemerné úrokové sadzby z úverov nie sú 25, ale 8 %. Práve preto sa snažíme mať za sebou poslednú deregulačnú vlnu a ešte výraznejšie poklesne aj inflácia a dostane sa do podobnej rozumnej korelácie inflácia s priemernými úrokovými sadzbami, ako je to v iných krajinách. Niečo sa dá urobiť za rok, niečo sa dá urobiť za štyri roky, na niečo je potrebných 6 - 7 rokov. Takže to nie je pravda. Len vaša predstava možno rieši to administratívne a moja predstava sa zrejme nie celkom zhoduje.
Po druhé nestrašme ľudí. Nemám žiadnu informáciu, že treba vracať peniaze. Ale rád by som sa vyjadril k tomu, že banky boli zadlžené a že sme ich 100 mld. oddlžili. Pán poslanec, povedzme si otvorene a úprimne, čo to je za sekeru. A ja som ako železničiar dostal byt družstevný stabilizačný v Petržalke, pričom úroková sadzba bolo 1 %, ale úrokové sadzby v bankách boli omnoho vyššie. Ten úrokový diferenciál štát nevládal bankám vyrovnávať. Štát umelo vyrábal sekery. Pán poslanec, Jadrová elektráreň Mochovce, pozrite sa, za akú úrokovú sadzbu banky museli, štátne banky museli požičať investorovi a opäť štát si nesplatil tú povinnosť, aby úrokový diferenciál vyrovnal. Takto sa tých 100 mld. šialených peňazí nazbieralo. Toto je dedičstvo, ktoré jednoducho postupne musíme riešiť a spasiť zo sveta.
(Ozval sa zvuk časomiery.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán premiér, váš čas odpovedí na otázky poslancov vypršal.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov, ktoré položili pánom ministrom.
Prvý pán poslanec Juščík sa pýta pána podpredsedu vlády Mikloša: "Pán minister, zaujíma ma a rovnako aj našich občanov, prečo a za akým účelom držíte v štátnom rozpočte veľkú vládnu rezervu. Bude to na pomoc Iraku alebo kupovanie hlasov v parlamente? Nenašla by sa u vás aspoň trošku prijateľná vôľa uvoľniť z tejto čiastky niečo aj pre ministerstvo životného prostredia, konkrétne oblasť vodohospodárstva?"
Pán minister a podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.