Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec bol jediným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Ja len skutočne veľmi krátko. S mnohým, o čo tu hovoril pán poslanec Jasovský, dá sa súhlasiť, ja si ho vážim ako odborníka v tejto oblasti, len sa mi žiada pripomenúť, že tieto problémy, samozrejme, o týchto mnohých problémoch vieme a chceme ich riešiť napríklad aj tým, že vo vláde už bol schválený projekt transformácia Slovenskej pošty, kde transformujeme Slovenskú poštu zo štátneho podniku na stopercentnú akciovú spoločnosť a následne budeme uvažovať o ďalšom systéme riadenia a poskytovania poštových služieb na Slovensku.

Takže myslím si, že v rámci toho komplexu vieme alebo budeme môcť aj mnohé veci, o ktorých hovoril, efektívnejšie zužitkovať, efektívnejšie riadiť, pretože predsa len štátny podnik alebo systém štátneho podniku má svojím spôsobom isté zošnurovanie, ktoré mu neumožňujú správať sa ako klasická obchodná spoločnosť. A to sa týka aj tej PONS, ktorú kritizoval, ja s ním plne súhlasím. Aj preto som pristúpil ku kroku, že PONS transformujeme naspäť do Slovenskej pošty, pretože nevidel som tam ani perspektívne možnosť efektívnej činnosti tejto organizácie. Takže v tomto smere s ním súhlasím a už sa aj podnikli príslušné kroky.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete ešte záverečné slovo využiť? Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o elektronických komunikáciách.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 394. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 394a.

Prosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaním vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách.

Predložený vládny návrh zákona zrušuje a nahrádza súčasný zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách upravujúci oblasť telekomunikácií. Vláda pristúpila k príprave novej legislatívnej úpravy v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že Európsky parlament a rada prijali pre oblasť elektronických komunikácií nový legislatívny regulačný rámec. Z pohľadu tohto nového regulačného rámca je súčasný zákon o telekomunikáciách nedostatočný a nevyhovujúci. Zosúladenie európskej legislatívy a legislatívy Slovenskej republiky si preto nevyhnutne vyžiadalo vytvorenie novej legislatívnej úpravy v podobe návrhu zákona o elektronických komunikáciách.

Návrh sa zároveň zameriava aj na odstránenie niektorých nedostatkov telekomunikačnej legislatívy zistených v súvislosti s doterajšími poznatkami a praxou telekomunikačných subjektov.

Najvýraznejšie zmeny sa v porovnaní s existujúcim zákonom o telekomunikáciách uskutočnili najmä v oblasti regulácie v oblasti elektronických komunikácií, ktorej cieľom je dosiahnutie efektívneho rozvoja hospodárskej súťaže, a tým aj výhodnejšie ceny pre užívateľa, kvalitu, lepší výber služieb a zároveň má zabezpečiť transparentnosť a právnu istotu pre všetky subjekty pôsobiace na vnútornom trhu Európskej únie.

Prvým krokom k dosiahnutiu tohto cieľa je posilnenie právomocí a kompetencií národného regulačného orgánu, ktorým je Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky.

Ďalšími prostriedkami takejto regulácie sú napríklad analýza relevantných trhov elektronických komunikácií, určovanie významných podnikov na týchto trhoch, ukladanie povinností týmto podnikom v prípadoch neefektívnej hospodárskej súťaže a podobne.

Podstatnou zmenou je aj zjednodušenie mechanizmu začatia vykonávania činnosti na trhu elektronických komunikácií, ktorej súčasťou je napríklad zrušenie inštitútu licencií. Evidentnou, nie nepodstatnou zmenou je aj celková zmena doteraz uplatňovanej telekomunikačnej terminológie, ktorá vzišla z prebiehajúceho procesu splývania telekomunikačných, informačných a mediálnych technológií.

Novým prvkom je aj možnosť subjektov trhu elektronických komunikácií obrátiť sa na Telekomunikačný úrad so žiadosťou o riešenie ich prípadného sporu s iným subjektom mimo súdneho konania.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu a schválenie tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

Pani podpredsedníčka, ďakujem za pozornosť, skončil som s úvodným slovom.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Stanislavovi Janišovi. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 394.

Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj ako gestorskému, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Iné výbory návrh zákona neprerokovali.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh zákona a odporučil návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona a neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov. Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami s pripomienkami.

Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako sú uvedené v tejto spoločnej správe. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 10, 13 až 21, 23, 24, 26, 30 až 32, 34 až 36, 38 až 42, 44, 46, 48 až 51, 53, 57, 60, 62 až 64, 67 až 80, 83, 85 až 108, 110 až 112, 114 až 120, 123 až 127, 129 až 132, 134, 136, 138 až 141, 143, 144, 146, 147, 148, 150, 151, 154, 157 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

O bodoch 11, 12, 22, 25, 27 až 29, 33, 37, 43, 45, 47, 52, 54 až 56, 58, 59, 61, 65, 66, 81, 82, 84, 109, 113, 121, 122, 128, 133, 135, 137, 142, 145, 149, 152, 153, 155, 156 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách schváliť.

Pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomne mám štyri prihlášky do rozpravy: za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Jasovský, za poslanecký klub Smer pán poslanec Vážny, potom pán poslanec Baška a pán poslanec Drgonec. Po týchto pánoch poslancoch otvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

J. Jasovský, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Vstup Slovenska do Európskej únie akceleroval aj tvorbu legislatívy, ktorá je jeho podmienkou. Medzi takéto legislatívne normy patrí aj zákon o elektronických komunikáciách, ktorého návrh máme práve pred sebou. Návrh zákona vychádza totiž z legislatívneho rámca Európskej únie, ktorého dodržiavanie je podmienkou nášho zaradenia sa medzi vyspelé krajiny Európy v oblasti vytvárania podmienok na poskytovanie elektronických služieb na báze tvorby efektívnej súťaže.

Celý regulačný rámec Európskej únie, ktorý pozostáva z piatich základných smerníc, vychádza z predpokladu tvorby spravodlivého, transparentného a konkurenčného prostredia, ktoré ako jediné určite dokáže zabezpečiť kvalitné, cenovo prístupné poskytovanie elektronických služieb zákazníkom, o ktorých v konečnom štádiu ide.

Skúsenosti z nedávnej minulosti, keď bola snaha o skvalitnenie platnej legislatívy, mám na mysli zákon č. 195 o telekomunikáciách, formou noviel zákona a tieto po vrátení prezidentom republiky neboli schválené, svedčia o tom, že nebola ochota štátu o pozitívny zásah do vývoja tvorby konkurenčného prostredia a faktického ukončenia monopolu Slovenských telekomunikácií. Preto tlak Európskej únie na implementáciu regulačného rámca do národnej legislatívy, ktorému nemôžu odolať ani signatári privatizačnej zmluvy Slovenských telekomunikácií, chvalabohu, prináša svoje ovocie, aj keď päť minút po dvanástej.

Situácia na telekomunikačnom trhu je totiž neúnosná, dámy a páni. Opatrenia Slovenských telekomunikácií, nečinnosť Telekomunikačného úradu a nedostatočná legislatíva ruka v ruke vytvárajú napätie na telekomunikačnom trhu a hrozí dokonca zánik niektorých spoločností, a tým škandál vo vzťahu k porušeniu ochrany zahraničných investícií.

Všetky uvedené skutočnosti mali vplyv na tvorbu dnes prerokúvaného návrhu zákona o elektronických komunikáciách, pretože bol pripravovaný v časovom strese, v počiatočnom štádiu bez ochoty zapracovania pripomienok odbornej verejnosti a vychádzal z predpokladu, že nebude mať vplyv na štátny rozpočet.

Tieto negatívne skutočnosti spôsobili, že návrh zákona obsahuje aj kontroverznú úpravu odpočúvania, ktorá zaväzuje telekomunikačných prevádzkovateľov zabezpečiť potrebné zariadenia na vlastné náklady, čo je aj podľa názoru nášho ústavnoprávneho výboru protiústavné. Taktiež nerieši postavenie Telekomunikačného úradu ako centrálneho orgánu štátnej správy s vlastnou rozpočtovou kapitolou, čo je notorická požiadavka Európskej únie v rámci prístupových rokovaní a objavuje sa vo všetkých hodnotiacich správach ako nedostatok, čo však kompetentní úspešne ignorujú.

Návrh zákona dáva Telekomunikačnému úradu doteraz nevídané kompetencie a množstvo nových povinností. Rozpočet ale tohto Telekomunikačného úradu pre rok 2004 je o 6 miliónov korún nižší ako v roku 2003, to znamená, že celý prístup zákona je veľmi zložitý a je postavený, samozrejme, na kvalitnej regulácii, a preto je potrebný aj podľa nášho názoru, aj mojich kolegov nezávislý, silný, nezávislý regulátor, čo dnes Telekomunikačný úrad nie je.

Skúsenosti s doterajšou činnosťou Telekomunikačného úradu sú podľa odbornej verejnosti katastrofálne, čo rozhodnutie to škandál, alebo čo je ešte horšie, žiadne rozhodnutie.

Treba riešiť aj personálne obsadenie tohto Telekomunikačného úradu a určite treba odstrániť nadštandardnú lojalitu k Slovenským telekomunikáciám, čo bez peňazí, samozrejme, pôjde veľmi ťažko, a tým hrozí riešenie niektorých problémov cez orgány Európskej únie.

Ako hovoria príklady z krajín EÚ, tieto riešenia sa končia spravidla blamážou a vysokými pokutami pre porušovateľov pravidiel Európskej únie. Skúsim povedať príklad. Posledná pokuta pre Deutsche Telekom za porušenie cenového výmeru nemeckého regulačného úradu hovorí za všetko. A uvedomme si, prosím, že ten istý Deutsche Telekom je dnes majoritným vlastníkom Slovenských telekomunikácií.

Časový stres pri spracúvaní návrhu tohto zákona a počiatočná neochota zapracovať pripomienky odbornej verejnosti zapríčinili nekvalitu návrhu a disproporciu s regulačným rámcom Európskej únie, čo je o to horšie, že takýto návrh zákona ale, dámy a páni, prešiel legislatívnou radou vlády a vládou samotnou.

Mnohé nedostatky boli našťastie odstránené po zásahu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky formou rokovaní v komisii Národnej rady Slovenskej republiky pre transformáciu, dopravu pôšt a telekomunikácie, na ktorých sa zúčastnila široká odborná verejnosť. Tu treba naozaj, dámy a páni, poďakovať tejto komisii, ktorá dopracovala zákon do tej podoby, v akej dnes je. Na rokovaní tohto výboru sa zúčastnilo množstvo odborníkov a zástupcov odbornej verejnosti, ktorí sa zhodli na skutočnosti, že v tejto chvíli je návrh zákona to najlepšie, čo sme dokázali pripraviť, a preto žiada odborná verejnosť jeho schválenie v pléne Národnej rady, ale vyjadrili tiež presvedčenie, že v pléne Národnej rady nebudú schvaľované ďalšie pozmeňujúce návrhy, pretože tie by narušili celkovú filozofiu a rovnováhu zákona. Ale je tu otázka a potreba uvedomiť si, či exekutívu musí suplovať Národná rada Slovenskej republiky a potom sa teda pýtam, kto má pripravovať zákony, ktoré Národná prerokúva. Iste viem, že je šanca aj možnosť, aby to robili poslanci. Robili sme to predtým dvakrát, pán prezident zákony vrátil.

Myslím si, že napriek tomu, čo som konštatoval, je potrebné návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov, a tým definitívne odštartovať reálnu liberalizáciu telekomunikačného trhu na Slovensku, pretože tá nie je a nebezpečenstvá, o ktorých som hovoril, hrozia. Je potrebné ale zabezpečiť, a na to by som chcel poukázať, aj vykonateľnosť tohto zákona, čo bez kvalitného, silného, neúplatného, podčiarkujem, finančne zabezpečeného a kompetentného úradu nepôjde. V opačnom prípade budú pokračovať výhrady predstaviteľov európskych orgánov, pokiaľ budeme členmi Európskej únie, a to už dúfam, že bude, čo nevidieť, môže mať nedozerné následky.

Toľko som si považoval, dámy a páni, za povinnosť povedať a povedať to do 12.00 hodiny.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem využiť čas do 12.00 hodiny. Chcem zvýrazniť, že absolútne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Jasovský. V hospodárskom výbore sme skutočne venovali náležitú pozornosť, vytvorili sme špeciálnu komisiu, odbornú komisiu, ktorá diskutovala so zainteresovanými stranami, a prijali sme kompromis, ktorý vyzerá na prvý pohľad zložitý, to je tam to množstvo pozmeňujúcich návrhov.

Chcel by som ale zdôrazniť moment, aby sme sa v pléne nesnažili nejakým spôsobom nabúravať tú ťažkú prácu, ktorú sme bez ohľadu na koalíciu, opozíciu venovali tomuto zákonu a prijali ho, ako hovoril pán poslanec Jasovský, s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené, čiže hlasovanie rešpektovali, pretože my sme to sľúbili, a ja som to osobne tiež povedal v tomto pléne niekedy v lete, že dozrieme prostredníctvom výboru nato, aby konečne takýto zákon bol pripravený, a som veľmi rád, že slovo sme dodržali. Iste, mohli by sme kritizovať ministerstvo, ale v tejto chvíli je dôležité, aby sme hovorili o tom, že zákon tu je, lebo ho jednoznačne potrebujeme, a som veľmi rád, že sa toto dielo podarilo.

Ďakujem veľmi pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jasovský, chcete reagovať? Nie. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Budeme pokračovať v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona. Ďalší je do rozpravy prihlásený pán poslanec Vážny.

Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania 14.05 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií je pripravený predkladať ďalšie materiály. A nechceme my poslanci rokovať aj počas Štedrého dňa. Poďte, prosím, pán minister je pripravený. (Hlasy v sále.)

Prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre predkladateľov, navrhovateľov. Spoločný spravodajca je prítomný. Pokračujeme v rozprave. O slovo požiadal pán poslanec Vážny.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pána ministra nevidím, tak ho nejdem ani vítať, ale snáď sa dostaví tiež a privítam ho.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister?

Ľ. Vážny, poslanec: Pána ministra nevidím.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ale veď tu bol pred chvíľočkou.

Ľ. Vážny, poslanec: Nevadí, ale zrejme ma počuje. Nemusím ho vítať v úvodnom slove.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Blíži sa k vám podpredseda Národnej rady pán Bugár. (Smiech a ruch v sále.)

Ľ. Vážny, poslanec: Takže, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister. Chcem sa v rozprave pár slovami prihovoriť k zákonu o elektronických komunikáciách.

Máte pred sebou neobvykle rozsiahlu spoločnú správu gestorského výboru k návrhu zákona o elektronických komunikáciách. Spoločná správa obsahuje 157 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré boli k návrhu zákona predložené. Mnohí z vás môžu namietať, ako je to možné, že zákon, ktorý bol vládou Slovenskej republiky predložený Národnej rade na schválenie, si vyžadoval ešte toľko zmien. Namieste je aj otázka. Nemali sme zákon s toľkými zmenami vrátiť na dopracovanie? V kontexte s tým vystúpil aj pán poslanec Jasovský, ktorý hovoril o minulosti a prečo sa vlastne tento zákon dostal teraz a že bol aj verejný prísľub koalície, aby tento zákon bol, čiže všetky tieto aspekty sme zvážili, a dovoľte mi vysvetliť ešte ostatné.

V záujme prijatia kvalitného zákona o elektronických komunikáciách bolo veľmi dôležité vydiskutovať, vecne a odborne vyargumentovať, a zdôrazňujem, že bez politického podtextu, problematiku elektronických komunikácií so všetkými dotknutými subjektmi ešte predtým, ako sa zákon dostane na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a obmedziť tak v čo najväčšej možnej miere jeho prípadné účelové zmeny na rokovaní pléna Národnej rady, t. j. také zmeny, ktoré by mohli narušiť pôvodný zámer, koncepciu a poslanie tohto zákona.

Z uvedených dôvodov sa pri Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na pôde komisie pre transformáciu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorá tu už bola spomínaná a ktorej mám byť česť predsedom, uskutočnilo viacero kôl rokovaní, odborných rokovaní, na ktorých sa zúčastnili významní operátori zo Slovenska, zástupcovia telekomunikačných asociácií, zástupcovia Telekomunikačného úradu, zástupcovia predkladateľa, to znamená Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky aj ostatnej odbornej verejnosti.

Výsledkom spoločných rokovaní, kde bolo prebratých vyše 200 podnetov a pozmeňujúcich návrhov odbornej a podnikateľskej verejnosti, je sumár pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť tak, ako sú uvedené v spoločnej správe. Spolu s pánom spravodajcom sme sa s nimi detailne zaoberali a môžem zodpovedne vyhlásiť, že sú výsledkom kompromisu. Chcem však zdôrazniť, že krehkého kompromisu medzi všetkými zúčastnenými stranami.

Myslím si, že neexistuje zákon, ktorý by bezvýhradne vyhovoval všetkým, ktorých sa týka. Viem, že návrh zákona doplnený o pozmeňujúce návrhy z gestorského výboru by mohol byť lepší, výhodnejší voči pevným operátorom, mohol by byť lepší voči mobilným operátorom, mohol by byť lepší voči prevádzkovateľom káblových sietí a ostatným. Určite malo aj ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a Telekomunikačný úrad ako regulátor nasadenú latku vyššie pri spracúvaní tohto zákona, ale na spoločných rokovaniach všetci prijali čiastočné kompromisy s cieľom prijatia zákona ako celku.

Prijatím zákona spolu s uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi by na Slovensku konečne mohla začať platiť moderná právna norma, ktorá by bez vážnejších zmien mohla platiť niekoľko nasledujúcich rokov a nemusela by byť pár týždňov po nadobudnutí účinnosti novelizovaná.

Chcem vás preto, vážené kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy, tak ako sú gestorským výborom odporúčané.

Aby však mohol byť naplnený cieľ, o ktorom som hovoril na začiatku, to znamená vyváženosť zákona, dosiahnutý krehký kompromis, zámer a poslanie tohto zákona, dovolím si vás upozorniť ešte na jednu skutočnosť. Je možné, že v rozprave ešte odznejú a budú predložené ďalšie pozmeňujúce návrhy. Upozorňujem, že niektoré by potenciálne mohli byť vytrhnuté z kontextu a ich prijatím by mohla byť narušená rovnováha zákona vo vzťahu k všetkým subjektom, ktorí sú účastníkmi telekomunikačného trhu a ktorí snahu o takúto rovnováhu svojím konštruktívnym prístupom preukázali na uskutočnených spoločných rokovaniach.

Neviem, či som vás touto argumentáciou presvedčil, dúfam, že áno, ale chcem vás, vážené pani poslankyne a poslanci, na záver požiadať, aby ste svojím hlasovaním podporili pozmeňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru a, samozrejme, nepodporili rôzne iné pozmeňujúce návrhy, ktoré menia koncepciu zákona a zvýhodňujú len vybraných účastníkov trhu elektronických komunikácií, t. j., aby sme dlho očakávaný zákon prijali, a tým zadefinovali konsenzuálny právny rámec na poskytovanie, rozvoj a reguláciu služieb elektronických komunikácií.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Baška.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Baška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nakoľko spoločná správa obsahuje 157 pozmeňujúcich návrhov a ako to tu zaznelo už aj od mojich predrečníkov, nebudem dávať žiadne iné pozmeňujúce návrhy, len sa chcem vyjadriť celkovo k šiestim bodom tejto spoločnej správy.

Prvý bod by mal byť teda bod 2, kde sa hovorí, že sa dopĺňa vlastne na modernej a kvalitnej infraštruktúre. Táto časť je trošku vytrhnutá z kontextu aj smerníc Európskej únie, kde sa v smernici tiež hovorí o prístupe k tejto modernej a kvalitnej infraštruktúre a podpore efektívneho investovania. Čiže navrhujem v dvojke, aby bolo proti.

Čo sa týka bodu 45. Tam sa hovorí o oprávnených nákladoch, kde vlastne nezávislý regulačný orgán, v súčasnosti Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, môže oprávnené náklady určiť aj benchmarkom. Dajme tomu Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky takú právomoc a ako nezávislá autorita tento Telekomunikačný úrad môže potom rozhodnúť, akým spôsobom bude určovať tieto oprávnené náklady, čiže dáme mu takýmto spôsobom ďalšiu možnosť, ako určiť tieto oprávnené náklady.

Čo sa týka bodu 55. Tak tam ide vlastne o spôsob billingu. Tam bol tiež nejakým spôsobom vytvorený kompromis, kde nie je vôbec dané, že by mal byť nejaký third-party billing, čiže billing tretích strán, čo by išlo veľmi proti dominantnému operátorovi či už Slovenským telekomunikáciám, alebo Orangu a Eurotelu. Čiže naozaj tam bol zvolený kompromis a nehovorí sa tam vôbec o tom treťostrannom billingu.

Čo sa týka bodu 56, to je nasledujúci bod. Tam sa vlastne navrhuje, aby Telekomunikačný úrad, ten nezávislý regulačný orgán určil všeobecne záväzný predpis na predvoľbu a voľbu operátora. Koniec koncov tento rok už Telekomunikačný úrad tento všeobecne záväzný predpis vydal a spracoval aj na predvoľbu, aj voľbu operátora.

Čo sa týka bodu 109. Tam máme akciu v neprospech účastníka. Bol tam aj pozmeňujúci návrh zo strany hospodárskeho výboru ako gestorského. Myslím si, že tento bod 109 to upresňuje lepšie a ide tam vlastne o ochranu či už dominantného operátora, alebo tých alternatívnych, ktorí poskytujú rôzne akcie zákazníkom. Čiže títo zákazníci by mohli nejakým spôsobom zneužívať tie akcie, ktoré títo operátori robia pre zákazníkov. Čiže v tej zmluve by mohol vypovedať vlastne zákazník na základe nejakej akcie, ktorú operátor dáva.

Čo sa týka posledného bodu, to je bod 122. Tam ide o prispievanie každého vlastne, kto má podiel ročného obratu viac ako 2 percentá, na osobitný účet univerzálnej služby. V tom pozmeňujúcom návrhu bolo navrhnuté, že je to viac ako 2 percentá, v návrhu je viac ako 0,2 percenta. 0,2 percenta vlastne zasahuje alebo určuje toto percento vlastne temer pre každého poskytovateľa, aj alternatívneho poskytovateľa, a tých 0,2 percenta je naozaj málo. Teraz to bolo navrhnuté, že to je s podielom ročného obratu viac ako 2 percentá.

Chcem to odôvodniť aj tým alebo dať do rovnováhy s tým, že napríklad dominantný operátor neposkytuje týmto alternatívnym operátorom nijaký revenue sharing a takýmto spôsobom by sa to aspoň trocha vyvážilo.

Ešte sa vrátim k niektorým ďalším bodom, čo sa týka odpočúvania. Čiže tam odporúčam, tak ako je odporučené. Čiže neschváliť body 28, 29, ktoré boli navrhnuté. V súčasnosti to nie je možné, pretože v štátnom rozpočte by sme museli hľadať na tie zariadenia, ak by ich mala zaobstarávať SIS alebo ministerstvo vnútra, tak v štátnom rozpočte by sme museli nájsť určitý objem finančných prostriedkov, na ktoré naozaj teraz v štátnom rozpočte nie je rezerva.

Nebránim sa tomu, ak by sa to potom zmenilo v priebehu budúceho roka alebo v tých ďalších rokoch, že náklady na odpočúvacie zariadenia bude nejakým spôsobom financovať štát.

K pokutám nebudem rozprávať nič, pretože ak by to mala byť zasa nejaká agenda aj pre prezidenta, že by kvôli pokutám vrátil vlastne zákon znova do Národnej rady, tak k tomu sa nebudem teraz ani vyjadrovať.

Čiže navrhujem procedurálny návrh nakoniec, aby sa o bodoch č. 2, 45, 55, 56, 109 a 122 zo spoločnej správy hlasovalo osobitne s mojím odporúčaním bod 2 proti, ostatné body 45, 55, 56, 109 a 122 za.

Ďakujem, pán predsedajúci. Toľko k rozprave.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Chcem len pripomenúť, že spolu s pánom poslancom Baškom sme už pred polrokom pripravili poslanecký návrh novely zákona o telekomunikáciách, ktorý neprešiel až po vrátení pánom prezidentom. Som rád, že vláda splnila slová a predložila zákon o elektronických komunikáciách, ktorý rád podporím v znení pozmeňujúcich návrhov gestorského výboru.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Drgonec.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, pán poslanec Vážny pred chvíľou upozorňoval na to, že ak príde niekto s pozmeňujúcim návrhom, je to dobrodruh, ktorý ide narúšať krehkú rovnováhu. Dúfam, že ma nezaradíte do tejto skupiny. Nevstupujem s pozmeňujúcim návrhom do ničoho, čo je predmetom úpravy spoločnej správy, alebo teda tých 157 bodov zostáva nedotknutých. Prinášam nad rámec toho štyri ďalšie body, ktoré nie sú ani o dopade na štátny rozpočet alebo ktoré nechávajú ľahostajný štátny rozpočet. Nie je to dokonca ani o záujmoch akéhokoľvek súkromného prevádzkovateľa. Je to o tom, s čím som už niekoľkokrát plénum Národnej rady obťažoval v súvislosti s rôznymi návrhmi zákonov. Je to teda o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré smerujú k zvýšeniu ochrany časti základných práv tak, aby bolo zachované to, čo je predmetom predloženého návrhu zákona, ale zároveň, aby sa zvýšila miera ochrany základných práv alebo presnejšie hovoríme o čl. 19 o práve na ochranu súkromia a o práve na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o osobe.

Predkladám teda štyri návrhy, ktoré vyzerajú takto. Po prvé, v § 55 ods. 1 písm. b) znie: "Osobné údaje komunikujúcich strán, ktorými sú meno, priezvisko, akademický titul, adresa a rodné číslo, prípadne ďalšie osobné údaje uvedené v zmluve o pripojení alebo spracúvané podnikom, ako aj telefónne číslo, ak má na základe požiadavky užívateľa zostať utajené, predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v zozname účastníkov." Podstatou tohto návrhu je zabezpečenie súladu so zákonom o ochrane osobných údajov, teda so zákonom č. 428/2002 Z. z., a je to tiež o vytvorení ochrany pre rodné číslo, ktoré by nesporne malo byť súčasťou údajov o osobe a ako také chránené.

Pokiaľ ide o druhý pozmeňujúci návrh. V § 55 ods. 1 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie: "Práva a povinnosti súvisiace s ochranou osobných údajov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone, sa upravujú osobitným právnym predpisom." Opäť ide len o vytvorenie jednoznačnej alebo odstránenie prípadných pochybností, aký je vzťah tohto zákona k zákonu o ochrane osobných údajov.

Po tretie. Pozmeňujúci návrh znie. V § 55 ods. 6 písm. b) znie: "Poskytovať potrebnú súčinnosť súdom, prokuratúre a inému orgánu štátu podľa osobitných predpisov." Tam je odkaz č. 24, ktorý už je súladný s prečíslovaním podľa spoločnej správy a pokračujeme v texte "a na základe písomnej žiadosti v súlade s príslušnými predpismi im bezplatne poskytnúť informácie, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, bodkočiarka, ak je poskytnutie týchto informácií nevyhnutné na plnenie konkrétnych úloh týchto orgánov v súlade s osobitným predpisom, opäť bodkočiarka, o poskytnutí informácií alebo inej súčinnosti sú zamestnanci prevádzkovateľa povinní zachovávať mlčanlivosť". Opäť hovoríme o úprave, ktorá vlastne sleduje precizáciu súladu s platným zákonom o ochrane osobných údajov.

A napokon štvrtý pozmeňujúci návrh je formulovaný takto. V § 75 ods. 1 sa pred prvú vetu doplní samostatná veta: "Všetky spory medzi podnikmi s ohľadom na povinnosti uložené podľa tohto zákona rozhoduje úrad." Ide o rozšírenie právomoci Telekomunikačného úradu, ktorý podľa predloženého návrhu zákona dosiaľ rozhoduje o niektorých typoch sporov s tým, či tie zostávajúce by mal rozhodovať súd. Ide v tomto prípade o zabezpečenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných priekov alebo na lepšie zabezpečenie tohto práva, lebo všetci vieme, že súdy sú preťažené, že konajú veľmi dlho, ale v tomto prípade sa vytvára možnosť a, myslím si, že by sa tá možnosť aj mala zužitkovať nato, aby sa veci neriešili hneď od začiatku na súdoch, aby o tom najskôr rozhodol úrad a až v prípade nespokojnosti účastníkov konania, aby mali možnosť sa obrátiť na súd v rámci správneho súdnictva.

Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Brestenská. Nech sa páči, pani poslankyňa.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegynky, kolegovia. Dovoľte mi veľmi stručne, poznáte ma, že ja som rýchla diskutérka.

Chcem vyjadriť svoj názor. Veľmi si vážim vystúpenie pána Jasovského aj pána Vážneho a ďalších, ktorí vystúpili a podporili návrh na schválenie tohto zákona, a viem, o čom hovorím aj napriek tomu, že žien nás tu veľa nie je a k informatizácii sa mnohé nevyjadrujeme. Je to jednou z mojich parkiet, v ktorej ja žijem a robím v nej.

Viete, že na pôde parlamentu sme zriadili tiež komisiu pre informatizáciu spoločnosti, ktorá je podvýborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a v spolupráci s pánom Vážnym sme pol roka hovorili a hľadali kompromisy k tým návrhom, ktoré prichádzali k tomuto predloženému návrhu zákona, a verím, že sme našli veľmi rozumné a veľmi prijateľné kompromisy, aby zákon bol schválený.

Pán Vážny tu vystúpil, že tiež varoval predtým, že neprijať žiadne pozmeňujúce návrhy. Ja by som vás chcela pekne poprosiť nie celkom, nie všetky. Nechcem vnášať chaos, ani nechcem vnášať nejaký nepokoj, ale viem a máte pred sebou na stole pozmeňujúce návrhy, o podporu ktorých by som vás chcela pekne poprosiť, ku ktorým sa vyjadrovala vlastne Európska komisia 19. novembra, ktoré tu budú predložené, lebo Európska komisia nemala možno čas vstúpiť skôr, ako sme začali rokovania k zákonu a už bolo po vlastne v jednotlivých aj výboroch. Takže tie návrhy, ktoré prišli a naozaj neovplyvňujú filozofiu zákona, nemenia podstatu tohto zákona, vás chcem pekne poprosiť, aby ste ich podporili, a tak prispeli k celkovému skvalitneniu tohto zákona.

Takže nie je zákon ideálny, akoby sme si možno predstavovali. Malí operátori k veľkým operátorom a podobne. Ale myslím si, že je to dobrý ústretový krok a je veľmi dôležité, aby tento zákon aj vyjadrením, hovorím za komisiu, ktorá pre informatizáciu tu robí polroka, aby prešiel.

Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou teraz pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem podporiť to, čo hovorila pani poslankyňa, aby pozmeňujúci návrh, ktorý tam je, aby sa zosúladili veci, aby sme podporili. A zároveň chcem poďakovať, lebo už nebudem mať priestor v rozprave, lebo som sa neprihlásil, že sme tento ťažký zákon veľmi kultivovane v rovine odbornej v tomto pléne prebrali, a tým vlastne zavŕšili ťažkú prácu vo výbore v spolupráci s ministerstvom. Čiže i pracovníci ministerstva a členovia výboru na tomto zákone robili. Ja som veľmi rád, že je tomu tak.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz s faktickou poznámkou pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel ešte raz poznamenať, že moje vystúpenie nebolo snahou o nejakú nemiestnu kritiku, ale moje vystúpenie sa nieslo v znamení toho, že každý si má robiť svoje povinnosti. To znamená tú robotu, ktorú odrobil výbor pre hospodárstvo a jeho komisia, mal odrobiť, som o tom stále presvedčený, niekto iný. Tak ako tento výbor zvolal všetkých tých, celú odbornú verejnosť, ktorá mala čo hovoriť k zneniu tohto zákona, bolo možné predísť týmto problémom a bolo to možné riešiť ešte v štádiu spracúvania tohto zákona navrhovateľom. Tento názor mám stále. Ja som povedal aj niektoré názory a návrhy, čo treba urobiť v blízkej budúcnosti či v Telekomunikačnom úrade, alebo možno aj v niektorých príslušných sekciách na ministerstve. Záleží na pánu ministrovi, či si z toho niečo vyberie, alebo nie. Myslel som to naozaj tak, ako som to povedal.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal v rámci rozpravy spoločný spravodajca pán poslanec Janiš. Nech sa páči, pán poslanec.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovolím si ja ako spravodajca vystúpiť s krátkou poznámkou k predkladanej právnej norme. V súvislosti so vstupom do Európskej únie musí Slovensko prispôsobiť svoju legislatívu európskej legislatíve. Tak tomu je aj v rýchle sa rozvíjajúcom sektore elektronických komunikácií.

Čo máme prijať. Máme prijať to, čo reguluje tento sektor na európskej úrovni, zákon zohľadňujúci nový regulačný rámec, ktorý bol v apríli roku 2002 na základe skúseností z prvých rokoch liberalizácie v Únii prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie.

Prečo všetkým hráčom na trhu tak veľmi záleží, aby bol zákon o elektronických komunikáciách. Ako vidieť, liberalizácia v tomto sektore paradoxne znamená reguláciu, pomocou ktorej sa má fungujúci voľný trh vytvoriť. Je prirodzené, že regulácia nie je medzi operátormi veľmi populárna, práva sú prirodzene obľúbenejšie ako povinnosti, avšak aj tie sú nevyhnutné najmä pri prechode od monopolného trhu k takému, ktorý má byť plne liberalizovaný. Rozvoj skutočne voľnej súťaže si však takýto prístup vyžaduje.

Na pôde výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie boli vytvorené podmienky na to, aby všetci, ktorých sa zákon týka, sa mohli efektívne k nemu vyjadriť a zaujať stanovisko vrátane účinnej pomoci predkladateľa ministerstva dopravy. Účelom vytvorenia tohto priestoru bolo aj hľadanie širokej podpory tejto právnej normy v parlamente. S radosťou som sa na tom všetkom podieľal. Bola to dobrá a pragmatická skupina ľudí.

Zákon má napomôcť ďalší proces liberalizácie trhu elektronických komunikácií, reflektovať zmeny, ku ktorým medzičasom na trhu elektronických komunikácií došlo. Dá sa povedať, že jeho jednoznačným cieľom je vytvoriť priaznivé legislatívne prostredie na rozvoj informačnej spoločnosti na Slovensku, ako aj uľahčiť vytvorenie spotrebiteľsky priaznivého prostredia.

Napriek tomu, že Slovensko vstupuje do vyspelej Európy, v dôležitej oblasti elektronických komunikácií má čo doháňať. Naša krajina okrem iného zaostáva v penetrácii pevných liniek, a tým aj v internete. Klesá počet pevných liniek, stúpa počet užívateľov mobilných telefónov. Situáciu navyše komplikuje a zhoršuje fakt, že úbytok hlasovej služby nie je nahrádzaný prírastkom prenosu dát.

Zákon má zabezpečiť, že úroveň regulácie sa bude odvíjať od vývoja trhu, bude flexibilnejšie podporovať nástup nových technológií a inovácií. To všetko v prospech konečného užívateľa, ktorý má profitovať zo zvýšenej konkurencie na trhu.

Čo teda treba urobiť, aby sa základné ciele zákona pretavili do skutočnosti. V prvom rade navrhnutú právnu normu schváliť, aby investori a podnikatelia mali vytvorené podmienky na uplatňovanie nových technológií. Oni by mali využiť všetky možnosti, ktoré im zákon poskytuje. Prijatím navrhovaného zákona urobíme prvý a najdôležitejší krok. Ďalšie kroky už musia robiť naše firmy a Telekomunikačný úrad. Prajem si, aby noví operátori boli čo najskôr plnohodnotnými hráčmi na trhu a priniesli tak očakávané nové služby a nové produkty zákazníkom.

Na záver môjho vystúpenia dávam návrh na vyňatie bodov 84 a 127 zo spoločnej správy na osobitné hlasovania a súčasne predkladám za skupinu poslancov pozmeňujúce návrhy, ktoré boli konzultované so zástupcami Európskej komisie ako reakcia Európy na navrhovanú právnu normu.

Predložený pozmeňujúci návrh nezasahuje zásadným spôsobom do obsahu zákona, ani ho koncepčne nemení. Podrobné zdôvodnenie je uvedené písomne v návrhu. Ja si ho dovolím prečítať. V § 10 ods. 5 sa vypúšťa slovo "najviac". V § 20 ods. 1 sa vypúšťajú slová "na overenie plnenia povinnosti, transparentnosti prístupu a nediskriminácie prístupu". V § 22 ods. 1 sa vypúšťajú slová "a platné ceny na porovnateľných trhoch s efektívnou súťažou". V § 42 sa dopĺňa písm. f), ktoré znie: "(f) Poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom." A po piate v názve prílohy č. 3 sa vypúšťajú slová "pre minimálny súbor".

Čo sa týka vyňatia týchto bodov na osobitné hlasovanie, bod 127, pretože nadväzuje na body 27, 28 a 29 v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor neodporúča schváliť, avšak medzi bodmi, ktoré odporúča schváliť, je bod 127.

Ďakujem.