K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení hostia, dovoľte, aby som sa pozrel na novelu zákona trošku ešte aj z iného pohľadu. Totiž pôvodne, tak ako bola novela predložená v prvom čítaní, hovorila o výsostne odbornej záležitosti a o problematike, ktorá sa dotýka klinického skúšobníctva. Je to teda tá oblasť medicíny, ktorá významným spôsobom poskytuje priestor v medicínskej praxi Slovenskej republiky celoplošne a teritoriálne nezávisle od toho, či je to v centre alebo na periférii možnosť, aby vykonávalo klinické skúšky, tým pádom je to príprava na to, aby mladí lekári, možno aj skúsenejší, pracovali podľa princípov a systému vedeckej práce. Je to veľmi dobrá štartovacia pozícia na to, aby okúsili princípy vedeckej práce a mohli možno v budúcnosti sa odštartovať aj smerom k práci na aplikovanom či základnom výskume.

Druhým nesporným faktom tohto zákona o klinickom skúšobníctve je, že pre klientelu, pacientsku verejnosť Slovenskej republiky poskytuje veľmi atraktívnu možnosť prísť do styku s liekmi, ktoré predstavujú vývojovú špičku v danom okamihu a v danom priestore nielen v rámci Slovenskej republiky. Tým pádom skutočne poskytuje možnosť, aby sa urýchlila cesta realizovať liečbu veľmi závažných ochorení najvýznamnejšími a najnovšími medicínskymi prípravkami, ak to môžem tak vo všeobecnosti povedať, a tým pádom vlastne poskytnúť im lepšiu a výraznejšiu šancu byť nielen liečenými, ale aj vyliečenými.

Tretím aspektom, ktorý tu bolo potrebné veľmi starostlivo zvážiť, je Smernica č. 2001/20/EC Európskej únie a zásady správnej klinickej praxe, pretože ináč ako novelizáciou tohto zákona a implementáciou hlavne tejto smernice 2001 nie je ani možné uvažovať o tom, aby sme sa priblížili normám Európskej únie v tejto medicínskej disciplíne, resp. v tomto medicínskom odvetví.

Teda tri veľmi závažné dôvody na to, aby došlo k novelizácii tohto zákona aj v tomto čase, aj v tejto dobe, aj v období, ktoré predchádza momentu, v ktorom minister zdravotníctva, rezort zdravotníctva a vláda Slovenskej republiky predkladajú zásadné zákony, ktoré majú definovať transformáciu slovenského zdravotníctva s výhľadom na niekoľko rokov dopredu. Samozrejme, ešte aj včítane tohto volebného obdobia.

Počas procesu, ktorým vlastne novela tohto zákona prešla od prvého k druhému čítaniu a v súlade s rokovacím poriadkom prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov poslancov Národnej rady, sa dodatočne do tejto novely dostala aj kapitola, ktorá obmedzuje práva lekárnickej verejnosti uplatniť nátlakovú akciu, napr. prostredníctvom štrajku. Týmto okamihom však táto skutočnosť bagatelizuje a posúva význam alebo gro významu novely do celkom iného svetla. Zrazu to, čo je predmetom 48 pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor pre zdravotníctvo po niekoľkohodinovom úsilí napokon prijal a zakomponoval do spoločnej správy, znehodnocuje novelizáciu zákona ako celku a znehodnocuje aj význam novely tohto zákona, hlavne pre klinické skúšobníctvo, v rámci zákonov Slovenskej republiky.

Debata, reakcie boli veľmi impulzívne, emotívne, v mnohých prípadoch až prekročili aj na zasadnutí výboru pre zdravotníctvo únosnú mieru komunikácie medzi ľuďmi 3. tisícročia, v mnohých prípadoch boli až urážlivé. Opäť sa v tejto vášnivej diskusii stráca zmysel a podstata tohto zákona, resp. novelizácie tohto zákona.

Teda ak celý problém mám z vecného, odborného hľadiska a z hľadiska klinickej praxe definovať, zastávam názor, že nedovoľme, aby neprebehla novelizácia tohto zákona, ktorá sa týka klinického skúšobníctva a jeho zosúladenia s normami Európskej únie. Navyše, keď do paragrafového znenia boli zapracované zásadné podmienky, a ak sa neurazíte a nenahneváte, ja som niektoré z nich, tú zásadnú, uplatnil pri prvom čítaní. Tam vznikla totiž otázka, či ministerstvo zdravotníctva pripravuje normu, ktorá vytvára rovnaké podmienky na realizáciu klinického skúšobníctva subjektmi slovenskými a ostatnými, myslím teda európskymi, prípadne svetovými. Tým, že zásadným spôsobom bola zapracovaná úprava textov niektorých paragrafov prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, že sa na tom celý výbor zhodol vlastne jednomyseľným spôsobom, môžem dnes spokojne vyhlásiť, že text novely po úpravách a po prijatí pozmeňujúcich návrhov zaručuje rovnocenné podmienky pre klinické skúšobníctvo subjektom Slovenskej republiky a je to veľmi široká škála možností, ktoré z toho vyplývajú. Ale to, čo je vlastne aj predmetom doterajšej diskusie aj predrečníkov, zrazu znehodnocuje úsilie a potrebu a možnosť, ktorá vyplýva z novelizácie, a možností, ktoré z toho vyplývajú pre medicínsku prax a pre medicínskych pracovníkov, ale hlavne pacientov - a to je na škodu veci.

Preto sa pripájam k návrhu pána poslanca Pašku a odporúčam a žiadam, aby hlasovanie o bodoch 28 a 29 spoločnej správy Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo boli vyňaté na osobitné hlasovania. Domnievam sa totiž, že prípadné neprijatie 28. bodu spoločnej správy by neohrozilo zákon ako celok, mohol by stúpiť do platnosti s tými výhodami, ktoré som sa snažil naznačiť v priebehu svojho diskusného príspevku, a reagovalo by aj na tie diskusné príspevky, ktoré odzneli predtým, čo sa týka bodu 28 spoločnej správy.

Domnievam sa, že je potrebné dať snemovni na vedomie, ako sa vyvíjala diskusia, ktorá napokon vyústila v hlasovanie vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo. Ide totiž o to, či je možné tzv. nemocničným lekárňam poskytnúť priestor na činnosť aj smerom k verejnému lekárenstvu, nie je to veľmi správny výraz, ale teda že môžu predávať a poskytovať farmaceutické služby pre verejnosť. Ani samotný výbor nebol jednotný v tomto. Logika hovorí a môžeme sa pozrieť napr. na prax lekární v Českej republike, tam je lekárenská činnosť týmto spôsobom orientovaná a nemocničné lekárne môžu normálnym spôsobom poskytovať farmaceutické služby, včítane výdaja liekov a ďalších záležitostí, ktoré vyplývajú zo sortimentu, ktorý majú daný, aj pre verejnosť. Iná časť poslancov vo výbore pre zdravotníctvo mala ten názor, že nie, že toto je potrebné nechať tak. Sám za seba poviem, zastávam názor, že takúto možnosť treba poskytnúť nemocničným lekárňam, a som za to, aby sme podporili 28. bod. Ale opäť, keď nebude prijatý snemovňou, že sa nenájde konsenzus, opäť sa nestane nič také, ktoré by zákon ako celok neumožnilo posunúť do tretieho čítania.

Dávam preto na zváženie samotnému predkladateľovi, aby uvedené argumenty prehodnotil, ale v každom prípade trvám na tom, aby body 28 a 29 spoločnej správy boli vyňaté na samostatné hlasovanie. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky - pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dovoľte mi vyjadriť sa k bodu 4 spoločnej správy, kde sa vkladá nový bod 6 § 11, ktorý znie: "Ak orgán, ktorý povolenie vydá, nevyhovie návrhu orgánu štátnej správy, zodpovedá za spôsobenú škodu."

A tu je zdôvodnenie. Odstraňuje sa povinnosť doložiť žiadosť o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, kladné vyjadrenie o etickej spôsobilosti žiadateľa alebo jeho odborného zástupcu. Dôvodom je neetické konanie funkcionárov Slovenskej Lekárnickej komory, ktorí si plnia zodpovednosť voči svojmu stavu a povolanie lekárnika v rozpore s ústavou nabádali členskú základňu na protizákonné konanie. Z toho dôvodu neprislúcha stavovskej organizácii vyjadrovať sa k etickej spôsobilosti svojich členov. Nuž ale zákon o komorách hovorí o tom, že stavovské organizácie sa vyjadrujú práve k etickej spôsobilosti svojich členov. A citujem ďalej: "Zároveň treba uviesť, že Slovenská lekárnická komora túto doterajšiu zákonnú povinnosť zneužíva tým, že nevydáva žiadateľom vyjadrenia o etickej spôsobilosti už takmer dva roky a tým vedome znemožňuje vznik nových lekární."

Chcela by som vedieť, pán minister, keby ste kvantifikovali, koľko povolení bolo vydaných za posledné dva roky, pretože ja z mojej praxe a skúseností viem o tom, že sa vydávali povolenia. Tak potom neviem, či tie moje skúsenosti sú pravdivé, alebo to, čo je tu v dôvodovej správe uvedené. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči, pani poslankyňa. Pán Džupa, chcete reagovať? (Reakcia poslanca.) Len keby ste sa prihlásili, aj keď chcete reagovať. Nie, ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, nuž, keby človek chcel hodnotiť tento zákon, tak musím si spomenúť na obdobia predvolebné, na obdobia bezprostredne po nástupe tejto vlády a, žiaľ, či sa nám chce, či sa nám nechce, pri tej príležitosti som si uvedomila, že sme už viac ako rok od volieb.

Pán minister, keď ste predkladali aj v programovom vyhlásení vlády, aj pred voľbami ste hovorili, že máte pripravené návrhy zákonov, ktoré sa budú sypať pre zdravotníctvo, ktoré ste právom, tak ako ostatní, kritizovali. A tu možno aj vám dám kúsok za pravdu, že najlepšie sa kritizuje, keď je človek v opozícii. Ale vidieť, že vaše slová spľasli veľmi rýchle, pretože to, čo nám predkladáte do parlamentu, nie sú strategické zákony, ktoré by riadili rezort, na čele ktorého sedíte, ale sú to také hopky-hopky, tu niečo urobíme, tam niečo urobíme, väčšinou sú to reakcie na momentálnu situáciu. Nuž, zareagovali ste na momentálnu situáciu v zdravotníctve, na lekárne týmto pripraveným zákonom, ktorý už nám kolegovia tu dokázali, v ktorej časti je protiústavný. Samozrejme, že právo na štrajk je garantované ústavou a garantované, a o tom vás ozaj uisťujem, vo všetkých demokratických štátoch. Tam, kde to nie je, to sa môžeme vrátiť spolu dozadu spomienkou možno na prednedávne oslavy novembra, aby sme si spomenuli, čo robia tí, ktorým sa nepáčia štrajky.

Treba sa pozrieť nie na štrajk, ale na príčinu, ktorá vyvolala takéto správanie sa lekárnikov. A, žiaľ, či chcete, či nechcete, tá príčina bola aj vo vás, lebo aj lekárnici a tento rezort reagovali dobou, ktorá presahovala garantových 100 dní na kľud, a, žiaľ, potom ste už boli hodený do arény, kde sa správalo publikum tak, ako mu prináležalo. V lekárňach sa hromadili dlhy a vy miesto toho, aby ste týmto ľuďom dali svojím spôsobom určitú garanciu, ste ich pritlačili k múru, že vlastne nedostanú zaplatenú svoju dlžobu, nedostanú zaplatené úroky alebo penále tak, ako sa v trhovom hospodárstve patrí. A ste to vy, ktorý ste opakovane hovorili o trhovom hospodárstve, ktoré musí fungovať aj v zdravotníctve. Ale nejaký Veriteľ im začal ponúkať 80 % za to, čo oni vlastne nezištne štátu prostredníctvom starostlivosti o pacienta v liekoch požičali. Takže tu sa skôr zamyslite nad tým, či toto správanie, znovu opakujem, ktoré ste vyvolali vy, ak ste im nevedeli dať žiadnu garanciu, nebolo zapríčinené vami.

Čiže potom, ak si prečítam, že "mimoriadna situácia na účely tohto zákona je úroveň poskytovania lekárenskej starostlivosti, pri ktorej hrozí neodvrátiteľná škoda alebo nebezpečenstvo poškodenia zdravia ľudí", mimoriadnu situáciu vyhlasuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Pán minister, mne to skutočne pripadá tak, ako keby sme, nechcem povedať, urobili niekoho záhradníkom. Veď predsa aj tú mimoriadnu situáciu ste svojím správaním alebo, lepšie povedané, neriadením rezortu vyvolali vy.

A aby som vám ukázala, že sa dá vec riešiť aj iným spôsobom, tak sa poraďte, ja som vám to už raz hovorila, skúste to ale ozaj urobiť, poradiť sa s ministrom financií a podpredsedom vlády pánom Miklošom. Ten, keď potreboval oddlžiť banky, tak dokázal nájsť vo vláde tichučko 120 mld. na to, aby sa tieto banky tzv. ozdravili a predali potom do zahraničia. Prepáčte, ale potom získať z privatizácie 3,5 mld. je proti tomuto smiešne torzo, ak nebudem hovoriť o tom, že vlastne tlačíte k múru penzistov, tlačíte k múru starých ľudí, ľudí postihnutých, teda tých, ktorí všade v Európe alebo v slušnej Európe získavajú určitú ochranu svojho systému alebo svojho štátu, ktorého sú občanmi. Títo ľudia vytvárali tie hodnoty, ktoré sa dnes v rámci privatizácie predávajú a z tohto chcete vy torzo 4 mld. ponúknuť na oddlženie celého rezortu?!

Preto aj keď sa pozriete, napríklad v bratskej Českej republike som veľmi sledovala diskusiu, ktorá tam prebiehala, nakoniec o možnosť podobného modelu, ako ste zaviedli vy, s "kolotočiarskou" 20-korunou, videli ste, ako veľmi rýchle skončila ministerka tam. Je škoda, že táto snemovňa sedí tu v takomto počte, ako sedí. Garantujem vám, že je škoda, že neprešli priame prenosy alebo nočný záznam, pretože by to v laviciach vyzeralo ináč, lebo každá politická strana, každá, vo svojom základnom desatore pre zdravotníctvo mala to, prečo tu dnes tí ľudia nie sú a to, čo vy nerobíte.

Takže prepáčte, pán minister, právo na štrajk dané ústavou, dané medzinárodnými zmluvami a dohodami v tomto štáte, dúfam, bude zachované, bude zachované aj napriek vašej snahe uchopiť moc do rúk aj v tejto oblasti.

Poznám v zdravotníctve dva prípady, keď došlo k štrajku zdravotníckych pracovníkov. To bolo v roku 1980 alebo 1981 na Malte, keď sa všetci zdravotnícki pracovníci rozhodli kvôli mzdám vstúpiť do štrajku. Vyvolalo to veľmi silnú reakciu Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá požiadala všetky vlády, a musím povedať, že aj slovenská vláda vtedy poslala dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili v priebehu 24 hodín, na Maltu, aby pacienti boli ošetrení. Samozrejme, znamenalo to veľmi vážnu konzekvenciu pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa už nemohli, ktorí nenastúpili v príslušnej dobe, sa nesmeli nikdy zamestnať na území Malty ako zdravotnícki pracovníci, ako lekári. Druhý podobný prípad, čiže tam vlastne sme videli, že keď malo ozaj dôjsť k ohrozeniu zdravia, vedela aj Svetová zdravotnícka organizácia povedať: Tak to nie, páni doktori! Ale druhý podobný prípad bol v Českej republike, kde sa minister nechcel a nevedel dohodnúť so zdravotníckymi pracovníkmi. Reakcia bola taká, že spôsob ich štrajku vlastne pacientov neohrozoval.

Čiže na to vás chcem aj tu upozorniť, pri ktorej hrozí neodvrátiteľná škoda, lebo štrajk nehovorí o spôsoboch tohto štrajku. Lekáreň, ktorej ste vy prostredníctvom, to je už jedno, inej štátnej inštitúcie, ale vy tu teraz predstavujete štát, dlhuje 20 mil., táto lekáreň nemá peniaze na zakúpenie ďalších liekov, čiže jej možnosti boli len dve: alebo vyhlásiť bankrot, čo, samozrejme, by sa možno niektorým ľuďom z tých tvrdých ekonomických kruhov, ktoré sa nás snažia možno aj vaším prostredníctvom presvedčiť, že aj zdravie je len spotrebný tovar, tak možno by sa to niektorým hodilo, aby teraz vyrástli nové lekárne, ktoré, samozrejme, budú ozdravené už len tým, že vzniknú. Druhá otázka je aj napríklad snaha, že lekárenskú starostlivosť nemusí vykonávať, alebo teda licenciu môže dostať aj nelekárnik. Diskusie, ktoré boli v tomto parlamente ešte aj v predchádzajúcich obdobiach, len si ich osviežte. Vaši ľudia vám môžu vytiahnuť záznamy z toho, keď sa tu argumentovalo, že nemôže byť mäsiar, že nemôže byť neviem aký iný obchodník vlastníkom takéhoto zariadenia, lebo by tam mohlo dôjsť - a sú vymenované všetky dôvody. Už sa nejdem vracať k tejto diskusii, aby sme hovorili o tom, kto má vykonávať alebo kto má byť vlastníkom lekárne, pretože práve v spojení s týmto štrajkom by mohla vzniknúť situácia, že lekárnik sa zúčastní štrajku a lieky bude vydávať alebo lekáreň bude obsluhovať jej majiteľ, ktorý možno bude mať také vzdelanie, aké bude mať.

Pán minister, mňa len mrzí iná záležitosť, že sa vo svojej správe odvolávate alebo aj v odôvodnení sa odvolávate na komparácie, na smernice, na radu a na komparácie s európskym právom, ale komparujete lieky. Znovu komparujete kšeft a nehovoríme, alebo odmietli ste diskusiu o tom, že tam, kde je voľný pohyb tovaru, tam, kde je voľný pohyb ľudí, tam bude musieť platiť aj právo na zabezpečenie zdravia. A tam by som od vás bola čakala skôr pomoc pri víziách, ako to bude s pohybom občanov aj Slovenskej republiky v zahraničí. Skúste si zistiť, ako dopadli mnohí turisti poistení cez rôzne poisťovacie spoločnosti, ktorí sa dostali do nepríjemných situácií v zahraničí, lebo už ste jeden z ministrov zatiaľ Rady Európy, v budúcnosti budete jeden z ministrov Rady ministrov Európskej únie, kde práve dnes prebieha diskusia o tom, že v spoločnej Európe, a poviem to ešte raz, je právo na zdravie základným ľudským právom a toto právo ide s človekom, to nejde so štátom. Čiže ak sa slovenský občan dostane do Francúzskej republiky, je aj vašou povinnosťou ako budúceho euroobčana, ale predovšetkým ministra zdravotníctva Slovenskej republiky vedieť zabezpečiť toto právo človeku Slovákovi, ktorý sa bude nachádzať vo Francúzsku a podobne.

Samozrejme, že môžete upozorniť, veď ja som to tu už hovorila, aj právne prípady, ktoré už riešil Európsky súd, ale, znovu opakujem, dnes diskusia na úrovni ministrov zdravotníctva prebieha o voľnom pohybe a prebieha aj o týchto právach, ako sa zabezpečia. Veľmi rýchle, samozrejme, to najprv pochopili tí, ktorí hýbu vlastne peniazmi, napr. v takých službách, ako sú hotelové služby, lebo tam je jasné každému, že hotel, ktorý chce mať aj na Slovensku štyri hviezdičky, ktoré služby musí poskytovať. Veď sme sa najprv z toho smiali v roku 1990, že hotel, ktorý mal dovtedy postele, ktoré boli 1,70 m či 1,80 m, musel vyhodiť všetky postele a meniť ich, lebo európska norma odporúča také a také postele pre príslušné hviezdičky. Vy ste sa však nezamysleli nad tým, aké služby sú poskytované zdravotníckymi zariadeniami na Slovensku pre občanov. Vy ste tie služby výrazne obmedzili, a preto ma dosť udivuje, že hovoríte o komparácii s tými odporúčaniami a so smernicami Európskej únie a málo chcete počuť o tých odporúčaniach, ktoré sa hovoria z hľadiska ľudských práv, a to je napr. aj posledná správa, ktorá sa prerokovala a ktorá bola schválená a momentálne je vo Výbore ministrov Rady Európy, a to je právo občana na prístup k zdravotníckej starostlivosti, na efektivitu tejto zdravotníckej starostlivosti.

Počula som o niektorých zrušených nemocniciach. Pán minister, možno je škoda, že ste to rušili na základe nariadenia z Bratislavy, že ste sa tam nešli pozrieť. Ale odporúčam vám vrelo, aby ste sa do niektorých nemocníc išli pozrieť v zime, keď bude zasnežené a keď sa tam nebudete vedieť dostať. A vtedy si budete musieť uvedomiť, ako obmedzíte, ako ste obmedzili právo slovenského občana k určitým službám. Aj napríklad dopravnou službou v zdravotníctve, aj napríklad 50 korunami na deň, aj napríklad tým, že ste pyšný, že sa výrazne znížili návštevy v nemocnici. Ja som vás už na mnohé veci upozorňovala a neustále, neustále sa argumentuje tými istými vecami, že Slovák navštívi lekára 14-krát. Áno, pán minister, ešte raz, je to v správe z roku 1992 Svetovej banky. Ale pozrite sa na nariadenia, na základe ktorých tento občan musí navštíviť toho lekára viackrát, pretože príslušný lekár mu nemôže daný liek zabezpečiť.

Samozrejme, že aj ja podporím, tak ako moji kolegovia, tie časti a tie odporúčania, ktoré sú výhodné pre slovenského občana. Som si plne vedomá, že musíme komparovať normy, ktoré sa týkajú nových liekov, ktoré sa týkajú výskumu, pretože aj vďaka vláde, v ktorej vy sedíte, peniaze na vedu a výskum v Slovenskej republike, žiaľ, žiaľ, boli obmedzené. Dnes, ak sa pozriete na mnohé aj lekárske výskumné ústavy, tak tieto sú pred, ak to nenazveme bankrotom, tak sú vlastne mnohé z nich pred zrušením.

Potom ma však mrzí jedna vec, že ak hovoríte napríklad o nových liekoch, ak hovoríte napríklad aj o očkovacích sérach a podobne, že zabraňujete zase ďalšej veci, ktorá je vo všetkých kultúrnych krajinách normálna, a to je právo na informáciu. Ak si predstavím, aká kampaň sa spustila voči lekárovi, ktorý upozornil na niektoré nežiaduce účinky očkovania, tak ma to mrzí, že slovenský občan nedostane všetky informácie tak, ako ich dostane občan napríklad Francúzskej republiky, pretože tam opakovane v novinách vidíte celkom pokojnú a otvorenú diskusiu, bez vyhrážok o tom, ktorý liek aké škodlivé účinky prináša.

Budem veľmi rada, ak sa do tohto stavu dostaneme aj my, ak budeme vedieť spolu diskutovať bez toho, aby sa napríklad pred televíznymi obrazovkami objavovala zaťatá päsť. Pán minister, ste v rezorte, kde máte skôr používať ruku na pohladkanie a nie na hrozenie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky: pán poslanec Maxon, Jasovský, Urbáni, Biroš. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Pani poslankyňa Belohorská spomínala, ako sa pristupuje k riešeniu mnohých problémov pred voľbami, ako sa postupuje potom po voľbách. Veľmi krátka skúsenosť z roku 1998, nebola to skúsenosť, ktorou by som sa mohol osobitne chváliť, ale Národná banka Slovenska vtedy rozhodla o zrušení fixného kurzu slovenskej koruny s prechodom na plávajúci. Do 24 hodín sa u mňa ako ministra ohlásili predstavitelia Asociácie distribútorov liekov a nekompromisne, nekompromisne požadovali zvýšenie, aktuálne zvýšenie cien liekov o dosahy zmeny plávajúceho kurzu, z fixného kurzu. Tiež sa vtedy odvolávali na Ústavu Slovenskej republiky a hovorili, že ich povinnosťou je obhajovať svoje ekonomické záujmy.

Pán minister, nebolo to pre mňa ľahké obdobie. Desiatkami rokovaní, vysvetľovaním, dokazovaním sme nakoniec dospeli k riešeniu a to riešenie nemalo žiaden dosah na konzumentov liekov a to riešenie nemalo dosah ani na distribútorov liekov. Jednoducho chcem tým povedať, že aj oni sa vtedy odvolávali na právo na štrajk a ani vo sne mi nenapadlo, že by som uvažoval nad tým, že to právo im nepatrí. Viete, demokratom nie je len ten, keď mu to vyhovuje. Demokrat je aj ten, kto sa správa ako demokrat, keď mu to nevyhovuje. A v tom je ten principiálny rozpor poňatia demokracie, tak ako ho chcete implantovať vo svojom návrhu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jasovský - faktická poznámka.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, aj ja som šéfoval rezortu, aj keď to bol rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií, a nešéfoval som rezortu vášmu, ale bolo to aj v tom čase 140-tisíc ľudí a vy k tomuto rezortu máte určitý vzťah. Poviete mi, že vy máte nielen rezort, ale aj ľudí, ktorí sú závislí od tohto rezortu, sú to pacienti, dodávatelia, aj k tým máte určitý vzťah. Chodíme von, pán minister, celý náš poslanecký klub, 8. 12. budeme v poslednom z ôsmich krajov. Prechádzali sme rôzne domovy dôchodcov, nemocnice a iné zariadenia a, pán minister, nikto vás nechváli. To je pre mňa zaujímavé, nikto vás nechváli. Vy totiž robíte transformáciu v tomto rezorte. Ja viem, že tie sú bolestivé. Ale pre koho potom vlastne tie transformácie alebo transformáciu robíte, ak sú proti vám lekári, sú proti vám pacienti, sú proti vám lekárnici, sú proti vám zdravotnícke zariadenia a sú proti vám aj poslanci tejto Národnej rady? Som na rozpakoch, pán minister, že pre koho je potom tá transformácia a teda či ju robíte naozaj dobre a či robíte naozaj túto transformáciu, alebo je to len transformácia akože. A, pán minister, je pre mňa - trošku na odľahčenie - prekvapujúce, že ešte aj pán spravodajca kašle pri tomto zákone. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Urbáni - faktická poznámka.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, vážený pán minister, bolo tu už veľa povedané, ale necítil by som sa dobre, keby som odišiel dnes z tejto miestnosti a nepovedal pár slov.

Veľakrát som vyjadril môj názor, že nie som zástancom štrajkov a ani aby sa bral pacient za rukojemníka. Samozrejme, potvrdzujem tu slová aj kolegyne Belohorskej a, myslím, aj Maxon to povedal, treba odstrániť príčinu. Ale na druhej strane nemôžem si pomôcť, prekáža mi vnútorne, keď vidím tu napísané v zákone, myslím si, že v snahe budujúcej demokratickú spoločnosť, v ktorom sa Slovensko teraz nachádza, aby sa tu napísal fakt: "Obmedzuje sa právo na štrajk a iné nátlakové akcie."

Ja som za to, aby sa to napísalo možno, aj nejako vymedzilo, že sa nemôžu zavrieť všetky lekárne, ale toto je pre mňa na moju povahu a na minulosť, ktorú si pamätáme, trošku pritvrdé "kafé". Na druhej strane k Lekárnickej komore musím povedať pár slov a musím oponovať kolegyni z SMK, že Lekárnická komora niekedy zneužíva, lebo pri tom všetkom, že robila aj dobrú robotu, zneužívala aj svoje postavenie a nielenže povolenie, nevydala papier na požiadanie aj dva roky. To nie je len povolenie na lekáreň, to je aj potvrdenie o etickej a morálnej spôsobilosti zástupcu lekárne pri výmene a sťahovaní a tak ďalej. Čiže ak neveríte, ja vám to zdokumentujem presne, že robili niekedy aj napriek svojim kolegom, čiže v Lekárnickej komore tiež treba spraviť nejaký poriadok, ale myslím si, že nie tým, že sa spraví zákon, že nesmú štrajkovať.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Biroš - faktická poznámka.

P. Biroš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja som sa chcel vrátiť k vystúpeniu pani poslankyne Belohorskej a čiastočne aj k pánovi poslancovi Jasovskému. Zaznela tu kritika legislatívneho procesu v priebehu prvého roka vládnutia, alebo teda pontifikátu pána ministra. Pochopiteľne, zákony zatiaľ mali len niektoré kozmetické úpravy, ale ktoré vytvorili predpoklad na to, aby vlastne tie reformné základné zákony mohli prísť. Zhodou okolností práve dnes sme boli na ministerstve zdravotníctva na takzvaných pracovných raňajkách, kde sme sa zoznámili so skupinou zákonov, ktoré sú už v medzirezortnom pripomienkovaní a ktoré idú aj do profesijných organizácií, komôr atď. a ktoré absolútne otvoria cestu k reforme.

Už dnes sa podarilo výrazne znížiť zadlžovanie zdravotníctva v mesačných číslach a po tom balíku zákonov, ktorý sa teda chystá a ktorý očakávame, že v priebehu prvého kvartálu nového roka prijmeme, by sa malo úplne zastaviť zadlžovanie zdravotníctva, čo je základný predpoklad na to, aby systém fungoval. Zásadne sa zmení filozofia celého zdravotníctva. Zastaví sa zadlžovanie a verím teda, že aj ekonomické vzťahy sa stabilizujú a konečne bude v zdravotníctve poriadok.

Ďakujem pekne za slovo.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Belohorská s reakciou, nech sa páči.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem kolegom, ktorí podporili moje vystúpenie. Tam nevidím dôvod reagovať.

Chcela by som povedať len pánu kolegovi Birošovi. Pripadá mi to možno tak ako u nás doma, smeti "sa" vynesú, nezastaví "sa". To musí niekto urobiť, ono sa to samé nezastaví, ten prepad.

A znovu opakujem, ja som sa vrátila k vyjadreniam pána ministra, že má pripravené všetky zákony, do 100 dní sme mali mať zákony, ktoré by boli strategické pre rezort. Strategickým, ešte raz, nie je 20 korún, nie je opatrenie kinder-manažmentu ekonomického charakteru, ktorý nám hovorí do budúcna, že sa bude platiť za napríklad zápalové ochorenia. Pán kolega, neliečená angína, neliečené chrípkové ochorenie môže prejsť do celkovej sepsy, môže prejsť do úmrtia pacienta.

Takže mi nehovorte, ak tu pani kolegyňa Záborská skúšala, experimentovala, ako vyjsť z 5-tisíc korún, že niekto s takýmto príjmom si bude môcť zaplatiť napríklad liečbu chrípky alebo angíny, spamätajte sa! Choďte sa pozrieť na cenníky, koľko stojí vyšetrenie, koľko stojí odber napríklad krvi, koľko bude stáť antibiotikum alebo iné lieky, ktoré by potreboval takýto pacient. A predstavte si, že bude v tejto situácii matka, ktorá má dve deti a nechá ju muž, ktorý jej neplatí výživné, a my sme zrušili inštitút náhradného výživného. Pán kolega, ja hovorím o chudákoch, ja nehovorím o pánoch. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Belohorská bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Začnem tým, kde skončila pani poslankyňa Belohorská. Povedala, ja hovorím o chudákoch, nehovorím o pánoch. Máte pravdu. Nie vždy dávam za pravdu, ale teraz vám dávam za pravdu.

Hovorím o tých státisícoch chudákoch, ktorých nechali tí chudobní lekárnici čakať, keď zavreli celé mestá. Hovorím o tých státisícoch chudákoch, ktorí 5-6 hodín čakali. Vy ste lekárka, ktorá ste robili na onkológii. Hovorím o tom pacientovi, ktorý nedostal jeden preparát pri kandidóze v ústach. Vy ste gynekologička, ja som urológ. Vieme, čo to robí na genitáliách, oproti tomu to je nič, čo je v ústach. Ľudia vyskakujú z okien. Hovoríme o tých chudákoch, ktorých sme možno spoločne zobrali do rúk alebo sme, aj vy ste, tu obeťou.

Mňa viníte, pán poslanec Maxon tu mal plamenný prejav, nech si spomenie, čo platila jeho vláda do zdravotníctva, aké odvody. V roku 1996 začalo zadlžovanie zdravotníctva, nepamätám sa, že by tam bol nejaký Zajac alebo nejaká táto vláda. To zadlžovanie zdravotníctva je katastrofa. Tá katastrofa sa musí riešiť! Vláda dnes urobila zásadný krok k tomu riešeniu. Kúpite si noviny, dočítate sa a všetky vaše prejavy, ktoré ste tu mali, sa stávajú irelevantné. Vláda povedala, že do systému musí dať peniaze vtedy, keď systém preukáže schopnosť istej flexibility.

Hovoríte tu svorne o porušovaní ústavy. Pán poslanec Maxon, ja som na tú istú ústavu prisahal čo vy. Na tú istú. Ona nie je iná. Ja som si ten článok 54 prečítal niekoľkokrát, kým som sa odhodlal k tomu kroku. Nesúhlasil som s pani poslankyňou Sabolovou, keď mi hovorila v rámci jednej diskusie, že ja som zodpovedný za to, ako sa plnia limity, lebo som zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (Reakcia z pléna.) Trošku, lebo to teraz chcem zjednodušiť. Áno, som zodpovedný v zmysle článku 40. A zabezpečíme lieky každému, kto ich bude potrebovať, aj keby ste tu spomínali všetkých komunistov, ku ktorým, chvalabohu, som nikdy nepatril, keď počujem z úst niektorých poslancov hovoriť o Stalinovi, o Leninovi, každý má právo hovoriť tu vtipy - nakoniec, čo s tým?

Chcem povedať jednu vec. Vážnym problémom celého systému sú dlhy, ktoré ho ničia. Vážnym problémom celého systému sú kšeftári, ktorí sa v týchto dlhoch vyznajú a žijú z nich. Z toho naši pacienti nemajú nič. Vážnym problémom celého tohto systému je branie rôznych rukojemníkov rôznym spôsobom za rôznych okolností. Asi zabúdate na tie tisíce pacientov, ktorí potrebujú dialýzu za 800-900-tisíc korún ročne a tiež musíme na to mať peniaze. Asi zabúdate, že problémom zdravotníctva nie je zlá sociálna situácia a že skôr by sa bolo treba zamyslieť a spoločne vybudovať taký sociálny systém, ktorý u toho, kde je potreba, by dostal. Ale nechcite od zdravotníkov, aby odpúšťali. Je asi potrebné dobudovať systém sociálnej medicíny, ktorý, chvalabohu, končí a prvá zásadná koncepcia Slovenskej republiky po štrnástich rokoch vzniká a bude to moderná koncepcia, aby keď niekto nemá tých 50 korún, ich dostal. Tak je formulovaná sociálna doktrína.

Pani poslankyňa Belohorská tu niečo hovorila o mobilite pacientov. Ubezpečujem vás, že mi robí veľké vrásky práve pre ekonomickú situáciu, ale zabezpečíme ju tak, ako má byť. Bola teraz v Budapešti posledná predvstupová schôdza desiatich krajín, ktoré pristupujeme. A mobilita bude veľký problém, veľký problém, takže naozaj budeme musieť našim občanom, keď však použijeme presne to isté čo Španieli, ktorí sú v Európskej únii už roky pred nami, a každého občana dôrazne budeme informovať, že okrem toho, že má nárok v zmysle smernice 1048, súčasne mu odporučíme, čo má robiť, aby to všetko fungovalo v jeho prospech.

Hovoríte o článku 37 ústavy. Ja ho nespochybňujem. Ja hovorím o článku 54 ústavy, ak chcete, spochybňujte ho. Prosím, prečítajte si poslednú vetu článku 54 ústavy, dokonca nemá to byť zlomyseľnosť, túto ústavu prijímal tento parlament v roku 1992, pokiaľ sa dobre pamätám.

Chcem vás ubezpečiť, že zákon o lieku je vždy ťažký zákon. Chcem vás ubezpečiť, že tento parlament pripustil anomálnu situáciu, keď máme aj právnické osoby v systéme, aj fyzické osoby v systéme. Máme aj reťazcové lekárne, máme aj falošných lekárnikov.

Pani poslankyňa Sárközy nepozná prípad, keď komora nevydala etické oprávnenie. Podľa dnešného... (Reakcia poslankyne.) Aha.

Vymenujem vám prinajmenšom jeden paradoxný bez mena. Partizánske, zodpovedný farmaceut ústavnej lekárne, eticky spôsobilý byť v ústavnej lekárni nie je eticky spôsobilý byť vo verejnej lekárni. My sme museli v najhorších prípadoch porušenia, keď Generálna prokuratúra zasahovala, vydávať licencie, za čo nás žalovali. To je v poriadku. Každý má právo sa domáhať svojho práva na súde. Tých prípadov je niekoľko desiatok len takých, ktorí sa to nebáli zverejniť. A zhodou okolností poslanec Urbáni vie, o čom hovorím. Týka sa to aj jednej z jeho aktivít. (Reakcia z pléna.) Má tu byť rovnosť šancí, bojujeme proti korporativizmu, chceme, aby každý mal v zmysle článku 35 ústavy prístup na trh, ak je kvalifikovaný a ak je regulovateľné to povolanie v zmysle vzdelania a v zmysle materiálnych podmienok. A nebránime tomu, aby komora strážila etické parametre. Ale nemôže si ich ona vymýšľať, nemôže byť neetické si otvárať lekárne vedľa seba. Pozrite sa po Európe, na ktorú sa všetci odvolávate.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, prepáčte, musím sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme ukončili tento bod programu aj po 19.00 hodine. (Reakcie z pléna.) Pán minister, poprosím, aby ste rešpektovali ten čas. Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Jednu vetu poviem. Som hlboko presvedčený, že tento zákon prejde a som hlboko presvedčený, že nič nebude tak slúžiť občanom pre dostupnosť liekov ako tento zákon.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa ešte aj vy vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Zároveň prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny. Chcem pripomenúť, dámy a páni, že všeobecná dohoda o hlasovaní je, že budeme hlasovať o 9.00 hodine ráno, o 11.00 a o 17.00 hodine, čiže mali by sme od zajtra tento režim dodržiavať. Začneme o 9.00 hodine hlasovaním o návrhoch zákonov, ktoré sme dnes prerokovali.

Dovidenia zajtra.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)