B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mám len pár poznámok k vládnemu návrhu zákona o hospodárení v lesoch a v štátnej správe lesného hospodárstva (tlač 355) a k doplneniu zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb.
Ak sa nemýlim, ide už v poradí o piatu zmenu tohto zákona. Napriek tomu však uvedený zákon v celom rade ustanovení už plne nezodpovedá podmienkam doby ani úrovni potrieb v chápaní ekologických hodnôt v širšom kontexte integrovaných funkcií lesov. Toto konštatovanie vzťahujem súčasne aj na zákon č. 61/1977 Zb., pretože oba zákony tak ako po rade zmien nadobudli súčasné podoby už v celom rade požiadaviek modernej doby. V úrovni vedy a poznania prírodných javov, ako i spoločenských zákonitostí nespĺňajú svoje poslanie, tak ako by to bolo potrebné.
Je mi známe, že po roku 1998 bolo úsilie o vytvorenie nového jednotného zákona o lesoch, čo sa ale nepodarilo. Dve alebo tri verzie tvoreného zákona boli prerokované aj v Pôdohospodárskej komisii Národnej rady, ale vzhľadom na to, že tieto z rôznych hľadísk nevystihovali zmenené podmienky doby, napr. z hľadiska vlastníckych vzťahov, resp. z hľadiska ekologických a prírodu chrániacich opatrení a celého radu iných právnych dopadov, sa ani jedna zo spomínaných verzií nedostala na prerokovanie, resp. na schválenie v Národnej rade.
Teraz máme pred sebou vlastne len doplnky k ešte starej, doteraz platnej doplnenej verzii zákona, ktorými Národná rada má legalizovať zmeny riadiacich orgánov štátu v spravovaní lesného hospodárstva a ich pôsobnosť v dôsledku reorganizácie štátnej správy ako celku. Vonkoncom nechcem tvrdiť, že tieto zmeny v záujme fungovania a spravovania lesného hospodárstva nie sú potrebné. Mám však pripomienku z iného hľadiska. Ide o to, že zmenu ideme schvaľovať do starého zákona, resp. zákonov, ktoré v celom rade pohľadov nespĺňajú požiadavky doby a podmienky náročných pohľadov na využívanie a najmä na udržanie všetkých integrovaných funkcií lesov. Uvedomujem si aj nedostatok času, keď od budúceho roku nový systém správy má už fungovať. Toto by však nemalo zmariť snahu vytvoriť nový lesný zákon, nielen komplexný, ale najmä zákon zodpovedajúci dobe a úrovni požiadaviek nových pohľadov na lesný ekosystém ako prostredie všetkého živého.
Lesníctvo a životné prostredie sú spojené nádoby toho istého celku. Preto začlenenie všetkých lesov v Slovenskej republike do ministerstva pôdohospodárstva považujem za nesprávne. Lesy spolu s vodným hospodárstvom by mali patriť pod spravovanie ministerstva životného prostredia alebo pod nový rezort prírodných zdrojov. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, kto sa prihlásil písomne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že dvaja, nie traja poslanci. Ešte počkáme 5 minút, lebo niektorí stále sa nenaučili, ako treba narábať s novým zariadením. Konštatujem, že sa prihlásili štyria poslanci do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Šimko, nech sa páči.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil 2 pozmeňujúce návrhy.
Prvým pozmeňujúcim návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1997 Z. z. o hospodárení v lesoch a v štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov, navrhujem zmenu v prílohe k zákonu (tlači 355) tak, že za sídlo obvodného lesného úradu namiesto Starej Ľubovne navrhujem Kežmarok.
Odôvodnenie. Jedným z hlavných dôvodov je fakt, že v zmysle novely reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov bude vykonaná úprava vlastníckych vzťahov k pôde a lesom, ktorá sa týka existujúceho Vojenského výcvikového priestoru Javorina v okrese Kežmarok. Súhlasím s tým, čo už tu bolo povedané, že absolútna väčšinu výmery tohto vojenského priestoru tvoria lesné porady. Ide cirka o 32 000 ha. Ďalším dôvodom je aj, že okres Kežmarok má pri svojej rozlohe až 44 816 ha lesného pôdneho fondu, to je 53 % výmery okresu. Zaregistroval som, že takýto návrh podal aj pán poslanec Maxon. V prípade, že jeho návrh bude úspešný, potom svoj návrh stiahnem.
Druhým pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu (tlač 355) navrhujem zmeniť text v prílohe zákona Sídla a územná pôsobnosť krajských lesných úradov a obvodných lesných úradov tak, že kde je obvodným lesným úradom sídlo Svidník s pôsobnosťou pre okres Svidník a Stropkov, navrhujem za sídlo obvodného lesného úradu Stropkov s pôsobnosťou pre okres Stropkov a Svidník.
V odôvodnení mi dovoľte povedať niekoľko faktov. Chcem pripomenúť, že bývalý Lesný závod Stropkov pred jeho zrušením patril medzi najväčšie závody v organizačnej štruktúre Východoslovenských lesov. To potvrdzuje aj skutočnosť, že 150 THP pracovníkov a viac ako 1 000 pracovníkov kategórie robotník hospodárilo na 41 000 ha lesnej pôdy. V Stropkovskom okrese je väčšia rozdrobenosť subjektov obhospodarujúcich lesné pozemky. Lesný pôdny fond je tvorený 20 000 ha lesa, na ktorých hospodária 2 lesné správy obhospodarujúce štátne lesy a 80 neštátnych subjektov, na ktorých hospodária súkromní vlastníci urbárskej spoločnosti, obecné a cirkevné subjekty. Decenálny predpis ťažby je 550 000 metrov kubických drevnej hmoty, ročne sa ťaží okolo 50 000 metrov kubických dreva a následne sa zalesňuje okolo 200 ha lesa. Lesný úrad bude vykonávať dozor vo výkone týchto činností. Ročne sa preberá okolo 180 ha výsledkov prác pestovnej činnosti, dvojročné zalesňovanie a sedemročné mladé lesné porasty. Centrálne umiestnenie sídla obvodného lesného úradu do Stropkova bude mať vplyv na menšie finančné náklady, časovú náročnosť, a tým aj na kvalitnejší výkon štátnej správy. Umiestnením sídla lesného úradu do Stropkova sa v neposlednej miere viac priblíži výkon štátnej správy k vlastníkom a užívateľom lesov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe týchto predložených argumentov by som vás chcel poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Béreš, pripraví sa pani poslankyňa Laššáková.
V. Béreš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi predniesť niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Vzhľadom na to, že pán Šimko mi už vybral z úst 1 pozmeňujúci návrh týkajúci sa sídla obvodného lesného úradu, jeho presídlenia zo Svidníka do Stropkova, budem pokračovať iba nasledujúcimi dvoma návrhmi.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka v prílohe v stĺpci obvodný lesný úrad slov "Žiar nad Hronom", ktoré nahrádzame slovom "Žarnovica".
Zdôvodnenie. Predkladaný návrh smeruje k tomu, aby sa obvodný lesný úrad vytvoril v Žarnovici. Dôvodom na zmenu je lepšie geografické umiestnenie Žarnovice ako sídla uvedeného úradu a zároveň aj jej lepšia dostupnosť pre obyvateľstvo.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka spôsobu vymenovania vedúceho budúceho obvodného úradu na úseku vlastne lesov.
Týka sa to čl. I, 1. bodu § 25 ods. 6, ktorý znie: "Krajský lesný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky, ďalej len vláda, na návrh ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky."
Ďalej čl. I, 1. bod § 25 ods. 8 znie: "Obvodný lesný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky."
Odôvodnenie je nasledovné. Navrhuje sa, aby prednostov krajských lesných úradov a vedúcich obvodných lesných úradov menovala a odvolávala vláda Slovenskej republiky ako vrcholný orgán výkonnej moci na návrh ministra pôdohospodárstva. Návrh vychádza z požiadavky zjednotenia režimu menovania a odvolávania vedúcich predstaviteľov, to znamená prednostov a vedúcich orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy. V následnosti alebo v určitej korelácii aj s pánom Šimkom, ktorú sme konzultovali, by som vás chcel taktiež požiadať o podporu prezentovaných pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Laššáková, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 355.
Pán poslanec Béreš predniesol pozmeňujúci návrh, kde sa Žiar nad Hronom ako obvodný lesný úrad nahrádza Žarnovicou. Preto mi dovoľte, aby som v mene poslancov, ktorí môj pozmeňujúci návrh podpísali, nepredniesla tento návrh, pretože v laviciach máte rozdaný môj pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje vlastne 2 návrhy. Takže neprednášam návrh, kde sa Žiar nad Hronom ako obvodný lesný úradu nahrádza Žarnovicou, ale dovoľte mi, aby som predniesla nasledovný pozmeňujúci návrh.
V prílohe k vládnemu návrhu zákona (tlač 355), ktorá určuje sídla a územnú pôsobnosť krajských lesných úradov a obvodných lesných úradov, navrhujem, aby sa obvodným lesným úradom stal Poltár namiesto Lučenca.
Odôvodnenie. V regióne terajšieho okresu Poltár hospodári v lesoch 137 neštátnych užívateľov lesa na výmere cirka 13 000 ha, čo je najviac zo všetkých okresov Banskobystrického kraja. V regióne okresu je 50 000 ha poľovných pozemkov a cirka 520 aktívnych poľovníkov združených v 18 združeniach. V okrese Poltár je vyššia lesnatosť ako v okrese Lučenec. V meste Poltár sú vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadneho výkonu špecializovanej štátnej správy na úseku lesného hospodárstva.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosíme vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu, ktorý teraz preberáme, a navrhujem v prílohe k zákonu Sídla a pôsobnosť krajských lesných úradov a obvodných lesných úradov uskutočniť nasledovnú zmenu, v kraji Žilina preložiť z kolónky Čadca Kysucké Nové Mesto a vložiť ho do kolónky Žilina pod Bytču s odôvodnením, že vláda sa rozhodla všetky sídla všetkých rezortov, či sa to už týka obvodného úradu, či sa to týka sídla životného prostredia, sídla zamestnanosti a sociálnych vecí, dávať do Žiliny. Akurát ministerstvo pôdohospodárstva dáva, asi nejako sa to stalo nedopatrením, toto sídlo inde. A preto navrhujem preložiť toto sídlo do jedného centra, aby ľudia nemuseli mať zmätok v sídlach štátnej správy. Ale aj čo sa týka dochádzky do Čadce, je dvojnásobne vzdialená. Ďakujem vám veľmi pekne za podporu. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 354, spoločnú správu máte v tlači 354a.
Prosím teraz ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona vychádza z Koncepcie o usporiadaní miestnej štátnej správy schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo dňa 14. mája 2003, a to tým, že zo súčasných krajských úradov a okresných úradov vyčleňuje úsek štátnej správy na úseku pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy a zriaďuje špecializované orgány štátnej správy, a to obvodné pozemkové úrady v počte 44 a krajské pozemkové úrady v počte 8. Tieto úrady budú vykonávať aj štátnu správu lesov ustanovenú osobitnými predpismi na úseku rastlinnolekárskej starostlivosti a na úseku poľnohospodárskej pôdy. Pri ich zriaďovaní je dodržaný princíp transparentnosti, aby občan bol trvalo informovaný, ktorý orgán štátnej správy mu môže poskytnúť požadovanú službu, ďalej, princíp dvojstupňovitosti, subsidiarity, dostupnosti pre občana a efektívnosti ich práce. Taktiež predložený vládny návrh nadväzuje na Koncepciu štátnej bytovej politiky do roku 2010 a Akčný plán rozvoja bývania do roku 2005, ktoré boli schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 736 z roku 2002 a vytvárajú podmienky pre budovanie nájomných bytov, ktorými sa má vyriešiť stagnácia výstavby bytov pre obyvateľov, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby si výstavbu vlastných bytov a domov zabezpečili sami.
Okrem prechodu pôsobností sa v predloženom vládnom návrhu rieši i prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a zo štátnozamestnaneckých vzťahov k majetku a rozpočtu k 1. januáru 2004 z krajských úradov a okresných úradov na krajské pozemkové úrady a obvodné pozemkové úrady.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predmetný návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, žiadam vás o jeho schválenie. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo poslancovi Richárdovi Hamerlikovi, ktorého vyzývam, aby sa vrátil veľmi rýchlo do rokovacej sály, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Pán poslanec Hamerlik, nech sa páči.
R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky pridelila tento vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona 2. októbra 2003 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 98 z 8. októbra tohto roku s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona dňa 8. októbra tohto roku a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa hlásia ďalší traja páni poslanci a ešte jedna pani poslankyňa. Takže končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, vystúpi ako prvý pán spravodajca a potom pán poslanec Hamarčák, pán poslanec Miklušičák, pán poslanec Baška a pani poslankyňa Mušková.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže predkladám pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Po prvé, v čl. I, 1. bode v § 5 ods. 3 písm. b) sa za slovo "stále" dopĺňajú slová "alebo dočasné".
Po druhé, v čl. I, 1. bode v § 5 ods. 5 sa dopĺňa ďalšie písmeno s) v znení: "vedie register združení účastníkov pozemkových úprav, ktoré vznikajú na ustanovujúcich zhromaždeniach účastníkov pozemkových úprav".
Ďalej, po tretie, v čl. I, 3. bode v § 34 ods. 11 sa slovo "nájom" nahrádza slovami "zmluvu o výpožičke".
A po štvrté, v čl. I, 3. bode v § 34 odsek 12 znie: "Nehnuteľnosti podľa odsekov 9 a 10 prevedie pozemkový fond zmluvou o prevode vlastníctva do vlastníctva obce alebo ich dá do užívania zmluvou o výpožičke osobám podľa odseku 11 na základe právoplatného územného rozhodnutia o umiestnení stavby. V zmluve o prevode pozemku alebo v zmluve o výpožičke pozemkov sa dohodne, že pozemkový fond má právo odstúpiť od zmluvy, ak rozhodnutie o umiestnení stavby stratí platnosť alebo ak dôjde k jeho zmene a v dôsledku nej stavba prestane plniť dohodnutý účel verejnoprospešnej stavby alebo nájomného domu. Inak je zmluva neplatná. Nadobúdateľ a vypožičiavateľ je povinný od dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby pozemkový fond kontroloval dohodnutý účel stavby."
Pán predsedajúci, toľko. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hamarčák, pripraví sa pán poslanec Miklušičák.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, na úvod by som vám chcel povedať, že tú knihu, ktorú ste ráno našli vo svojich laviciach, som si dovolil vám darovať ako primátor mesta Stropkov. Neberte to ako úplatok, určite nie, berte to ako možnosť informovať sa o našom meste. Ja si myslím, že mnohí z vás neboli v tomto kúte Slovenska, takže budete mať možnosť aspoň takto sa zoznámiť s možnosťami aj rekreácie, ale aj života v našom meste a jeho okolí.
Chcel by som vystúpiť k tomuto návrhu vládneho zákona. Myslím si, že reforma verejnej správy je jedným z hlavných bodov programového vyhlásenia vlády. Jej súčasťou je teda aj tento zákon, ktorým sa upravuje výkon štátnej správy v oblasti pozemkových úprav a usporiadania pozemkového vlastníctva.
Všetky navrhované zmeny v zákone by však mali zohľadňovať vecné argumenty súvisiace s konkrétnym regiónom. Poznajúc a porovnávajúc podmienky, rozsah a intenzitu poľnohospodárskej výroby v okresoch Stropkov a Svidník chcem poznamenať, že táto výroba a obhospodarovanie pozemkov je v prevažnej miere sústredené v dolnej časti povodia Ondavy, a teda v okrese Stropkov. V porovnaní výsledkov poľnohospodárskej produkcie sú podstatné rozdiely intenzity a celkového objemu, ale aj efektívnosti v prospech okresu Stropkov, o čom svedčia niektoré ukazovatele, ktoré si dovolím aspoň čiastočne avizovať. Napr. aktíva v poľnohospodárskej výrobe sú v Stropkove okolo 613 mil., vo Svidníku 196 mil. Hmotný investičný majetok je v Stropkove 466 mil., vo Svidníku 114 mil. Prevádzkové výnosy sú v Stropkove 352 mil., vo Svidníku 149 mil. Výroba poľnohospodárska je v Stropkove 238 mil., Svidníku 89 mil. Produktivita z výnosov je napr. v Stropkove 891 000 na pracovníka, vo Svidníku 526 000. A napr. hospodársky výsledok po zdanení je v Stropkove 19 316 na pracovníka, vo Svidníku 8 579. To sú, si myslím, dosť jasné ukazovatele, ktoré hovoria o intenzite výroby, a teda aj o spôsobe hospodárenia a obhospodarovania pozemkového fondu.
Nemenej dôležitým ukazovateľom je aj obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy. Silnejšie poľnohospodárske subjekty hospodáriace v okrese Stropkov si dokonca prenajímajú celé katastre v okrese Svidníckom, a to z dôvodu, že tam nie sú subjekty, ktoré sú schopné hospodáriť na týchto pozemkoch. A tak napr. takéto katastre, ako sú Mestisko, Hrabovčík, Vyšný Mirošov, Fijaš, Kurimka, Kapišová, Nižná Pisaná, Vyšná Pisaná, Dobroslava, ale aj viaceré obce pod Duklou dneska teda po bývalom štátnom majetku obhospodarujú subjekty zo Stropkovského okresu.
Tieto argumenty, ktoré som tu spomenul, ma oprávňujú na podanie pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa zmení text v prílohe predmetného zákona. Takže pôvodný text v prílohe, kde obvodný pozemkový úrad je "Svidník" s pôsobnosťou pre okresy "Svidník a Stropkov", sa nahradí textom "Stropkov" ako obvodný pozemkový úrad s pôsobnosťou pre okresy "Stropkov a Svidník".
Navrhovaná zmena nespôsobí nárast počtu pozemkových úradov ani nákladov na ich zriadenie, resp. prevádzku. Mesto Stropkov disponuje dostatočnými priestormi na to, aby tam tento úrad bol umiestnený, pretože aj v súčasnom období je odbor pozemkový a pozemkový a lesného hospodárstva umiestnený.
Zároveň tiež predkladám návrh v čl. I, v 1. bode v § 5 ods. 10, kde sa navrhuje nové znenie tohto odseku, a to: "Krajský pozemkový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta krajského pozemkového úradu, ktorého vymenováva a odvoláva vláda Slovenskej republiky, ďalej len vláda, na návrh ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky."
A v čl. I, v bode 1 v § 5 ods. 12 sa navrhuje toto znenie: "Obvodný pozemkový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ obvodného pozemkového úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky."
Navrhuje sa teda, aby prednostov krajských pozemkových úradov a riaditeľov obvodných pozemkových úradov menovala vláda a takisto aj odvolávala vláda Slovenskej republiky, ale ako vrcholný orgán výkonnej moci na návrh ministra pôdohospodárstva. Návrh vychádza z požiadavky zjednotenia režimu menovania a odvolávania vedúcich predstaviteľov, teda prednostov a riaditeľov orgánov špecializovanej štátnej správy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Zároveň vám ďakujem za pozornosť. A chcel by som požiadať pána spravodajcu, aby o týchto mojich dvoch návrhoch dal hlasovať en bloc. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miklušičák, pripraví sa pán poslanec Baška.
J. Miklušičák, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.
V prílohe k zákonu "Sídla a pôsobnosť krajských pozemkových úradov a obvodných pozemkových úradov" sa v stĺpci obvodný pozemkový úrad slová "Dolný Kubín" nahrádzajú slovom "Námestovo".
Riešenie sídla obvodného úradu v rámci Oravy spôsobom, ako to navrhuje vláda vo svojom návrhu, znamená výrazné sťaženie prístupu k úradu štátnej správy pre drvivú väčšinu občanov a právnické osoby Oravy. Navrhované riešenie odstráni tento nedostatok. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baška, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.
J. Baška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu novely zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva a pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (parlamentná tlač 354).
Pôvodné znenie v prílohe zákona "Sídla a pôsobnosť krajských pozemkových úradov a obvodných pozemkových úradov" hovorí, že obvodný pozemkový úrad bude v Považskej Bystrici s pôsobnosťou v okresoch Púchov a Považská Bystrica. Navrhujem, aby v tejto prílohe bola zmena, aby obvodný pozemkový úrad nebol v Považskej Bystrici, ale v Púchove s pôsobnosťou v okresoch Púchov, Považská Bystrica.
Mesto Púchov ako sídlo odboru pozemkového a pozemkového a lesného hospodárstva vyhovuje nielen občanom z Púchova, ale aj občanom okolitých dedín a katastrálnych území, má výhodné vlakové a autobusové spojenia v porovnaní s Považskou Bystricou, ktoré ležia na okraji okresov. Z podrobnejšieho pohľadu ekonomických ukazovateľov za poľnohospodárske subjekty regiónu bývalého Považskobystrického okresu a na základe podkladov z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, regionálneho odboru Považská Bystrica, vyplývajú pre okres Púchov podľa tabuľky ekonomických ukazovateľov výrazné rozdiely v objeme výnosov aj v počte zamestnancov pracujúcich v poľnohospodárstve. Uvádzam tabuľku. V Považskej Bystrici objem výnosov v tisícoch Sk je 205 628, počet zamestnancov je 225, kým v Púchove je objem výnosov v tisícoch korún 1 140 615 s počtom zamestnancov 788. So zreteľom na tieto uvedené kritériá a geografickú polohu mesta Púchov by bolo najvýhodnejšie pre občanov, aby sídlo obvodného pozemkového úradu s pôsobnosťou pre okresy Púchov a Považská Bystrica bolo v Púchove. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení páni ministri, dovoľte uviesť môj pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť, týka sa takisto preloženia obvodného pozemkového úradu z tabuľky "Sídla a pôsobnosť krajských pozemkových úradov a obvodných pozemkových úradov" v prílohe k zákonu, a uskutočniť túto zmenu nasledovne, v kraji Žilina preložiť "Kysucké Nové Mesto" z kolónky "Čadca, Kysucké Nové Mesto" a vložiť ho do kolónky "Žilina, Bytča" pod Bytču ako teda tretie v poradí.
Zdôvodňujem to podobne, ako som to hovorila pri predchádzajúcom svojom pozmeňujúcom návrhu. Všetky sídla prechádzajú do okresu Žilina, akurát sídlo pôdohospodárstva a lesného hospodárstva by malo prejsť do iného okresu.
V záujme prehľadnosti štátnej správy pre občanov, ale aj v záujme bližšieho dochádzania do Žiliny navrhujem túto zmenu. Dúfam, že ju podporíte. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 322, spoločnú správu výborov máte v tlači 322a.
Prosím teraz pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) prijatý pred už 36 rokmi bol zatiaľ novelizovaný iba raz, v minulom roku v súvislosti so zavedením elektronického podpisu, ktorý bol zapracovaný aj do ďalších procesno-právnych kódexov. Takéto dlhé obdobie účinnosti je, samozrejme, dôkazom kvality, ale medzi tým sa aj ukázala potreba úprav niektorých jeho inštitútov, a to z dôvodu jednoznačnosti ich výkladu, doplnenia, príp. vypustenia zastaraného textu. Už dávnejšie nastal čas reagovať aj v správnom poriadku na zmeny v organizácii verejnej správy, ako sú zánik národných výborov, vytvorenie sústavy územnej samosprávy a vznik novej organizácie miestnej štátnej správy.
Tiež je potrebné zosúladiť aj terminológiu správneho poriadku s inými odvetviami práva a doplniť ho v súlade s medzinárodnými záväzkami.
Najmä v súvislosti s Aarhuským dohovorom z roku 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia sa zákon dopĺňa o nový inštitút zúčastnenej osoby v správnom konaní, kde všeobecná úprava správneho konania priznáva právo byť upovedomená o začatí konania a iných podaniach účastníkov konania, právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia, pričom osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv. Inštitút zúčastnenej osoby je významný pre tie správne konania, v ktorých môžu byť dotknuté aj verejné alebo skupinové záujmy, ako sú výstavba veľkých priemyselných podnikov či verejnoprospešných stavieb.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní boli nad rámec uvedeného účelu novely navrhnuté aj niektoré ďalšie úpravy súvisiace napr. s posilnením právnej istoty účastníkov konania a prijímanými antikorupčnými opatreniami vlády, ktoré boli do návrhu novely zapracované. Výrazne takýto charakter má najmä doplnenie § 68 ods. 2 zákona, ktoré znamená, že po začatí preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, t. j. z dôvodu jeho nezákonnosti, správny orgán vždy bude musieť rozhodnúť a nebude môcť zastaviť konanie z dôvodu uplynutia lehoty 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ako sa to stáva dnes. A navodzuje to otázky o dôvode, prečo nechal správny orgán lehotu 3 rokov márne uplynúť.
V návrhu novely sú zohľadnené aj pripomienky a návrhy viacerých občianskych združení, ktorých zástupcovia boli prizývaní spolupracovať na konečnom texte návrhu. Návrh zákona tak v rámci svojho účelu je konsenzuálnym vyjadrením potrieb nových zmien tak z hľadiska právnej teórie, ako aj z hľadiska potrieb orgánov aplikujúcich zákon v praxi.
V § 63 ods. 5 zákona sa ustanovuje možnosť podať odvolanie a rozklad proti rozhodnutiu o obnove konania. Ide o prvostupňové rozhodnutie. Aj po vypustení odseku 5 z § 63 by účastníkovi konania zostala možnosť odvolať sa, a to na základe § 53 zákona, z ktorého vyplýva, že odvolanie je zásadne prípustné proti každému prvostupňovému rozhodnutiu, ak nie je výslovne vylúčené v tomto alebo v inom zákone.
Ďalšia pripomienka, s ktorou nesúhlasím, je návrh na vypustenie § 65 ods. 2 zákona, § 65 zakotvuje aj ako ďalší mimoriadny opravný prostriedok tzv. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a v ods. 2 sa ustanovujú formy, ktorými správny orgán postupuje, keď dôjde k názoru, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom alebo iným právnym predpisom, a to zrušenie rozhodnutia alebo zmena rozhodnutia. Vypustením odseku 2 by sa tu celý oddiel zákona stal nezrozumiteľným a v praxi neaplikovateľným, keďže nemožno ustanoviť konanie a súčasne neurčiť ako sa má skončiť.
Žiadam preto o vyslovenie vášho nesúhlasu s vypustením § 63 ods. 5 a § 65 ods. 2 zákona, ak by takéto pripomienky boli uplatnené v druhom čítaní návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Miroslavovi Čížovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predniesol informáciu spoločného spravodajcu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z. (tlač 322), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu na svojom zasadnutí dňa 16. októbra 2003 a chcem vás informovať, že spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona gestorský výbor neschválil. Z toho dôvodu teda predkladám plénu Národnej rady Slovenskej republiky ako spravodajca výborov určený gestorským výborom v zmysle príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku túto informáciu.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 435 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a zároveň výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Chcem vás informovať, že všetky výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, prerokovali návrh zákona v lehote určenej v uznesení Národnej rady.
Ďalej vás chcem informovať, že poslanci, ktorí nie sú členmi výborov opäť v zmysle príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku, neposkytli žiadne stanovisko gestorskému výboru k tomuto návrhu zákona.
Dovoľte, aby som vás informoval o tom, akým spôsobom naložili výbory s predloženým návrhom zákona.
Takže výbory, ktoré odporúčali návrh schváliť, ho odporúčali schváliť takto: ústavnoprávny výbor s pripomienkami, výbor pre pôdohospodárstvo s pripomienkami, výbor pre sociálne veci a bývanie bez pripomienok, výbor pre zdravotníctvo s pripomienkami, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá s pripomienkami, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s pripomienkami a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s pripomienkami.
Výbor gestorský, teda výbor pre verejnú správu vládny návrh zákona prerokoval 8. októbra a neprijal uznesenie k návrhu zákona, pretože návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 o rokovacom poriadku. Teda bolo prítomných z celkového počtu 14 členov 13, za návrh uznesenia hlasovalo 6, proti návrhu hlasovalo 6 členov a 1 poslanec sa hlasovania zdržal.
Výbory, ktoré schválili predložený návrh zákona, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV spoločnej správy, máte ju pred sebou, takže o tom vás informovať nebudem.
Chcem teda na záver povedať, že spoločná správa o prerokovaní vládneho návrhu zákona nebola schválená, pretože tento návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku s tým, že teda, čo sa týka gestorského výboru, z celkového počtu 14 členov výboru bolo prítomných 11 poslancov, za návrh hlasovali 4 poslanci, proti návrhu hlasovalo 6 poslancov a 1 poslanec sa hlasovania zdržal.
Z tohto dôvodu vyplýva, pán predsedajúci, že bude potrebné postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pre prípad, že gestorský výbor predložený návrh zákona neschváli. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Konštatujem, že dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Abrhan, nech sa páči, máte slovo.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že nebola schválená spoločná správa, uplatňujem a predkladám pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplývajú z tejto pozmeňujúcej správy doloženej podpismi 18 poslancov.
Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I, v 1. bode v § 1 ods. 2 sa slová "ktorým zákon zveril rozhodovať" nahrádzajú slovami "ktorej zákon zveril rozhodovanie".
Ide o legislatívnotechnickú a gramatickú úpravu.
Druhý. V čl. I, v 13. bode v § 6 ods. 2 sa pred slovo "orgánu" vkladá slovo "správneho".
Keďže zákon upravuje konanie, v ktorom rozhodujú správne orgány, je potrebné uvedené ustanovenie doplniť o túto skutočnosť.
Ďalší. V čl. I, v 20. bode sa za slová "§ 14 ods. 2" vkladajú slová "§ 18 ods. 3".
Uvedený bod je potrebné doplniť aj o ustanovenie § 18 ods. 3, ktoré upravuje prípady, kedy správny orgán upovedomuje účastníkov konania o začatí konania verejnou vyhláškou. Vzhľadom na to, že so začatím konania sa spájajú viaceré právne účinky, je nevyhnutné, aby prípady, kedy správny orgán upovedomuje účastníkov o začatí konania formou verejnej vyhlášky, boli upravené v zákone, a nie v právnom predpise nižšej právnej sily.
Štvrtý. V čl. I, 28. bode v § 23 ods. 1 sa za slovo "zástupcovia" dopĺňajú slová "a zúčastnené osoby".
Návrh zabezpečuje práva uvedené v § 23 ods. 1 aj zúčastneným osobám, bez ktorých tieto osoby nemôžu reálne využívať svoje ďalšie oprávnenia priznané im podľa navrhovaného § 15a ods. 2.
Piaty pozmeňujúci návrh. V čl. I, 30. bode v § 23 ods. 3 sa vypúšťajú slová "poštové tajomstvo".
Formulácia "poštové tajomstvo" vytvára právny stav, ktorý je v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. ústavným právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Šiesty. V čl. I, 38. bode v § 30 ods. 1 písm. c) sa za slovo "zomrel" vkladá čiarka a slová "bol vyhlásený za mŕtveho".
Keďže rovnaký právny účinok má aj vyhlásenie za mŕtveho navrhuje sa doplnenie uvedeného ustanovenia.
Pozmeňujúci návrh 8. V čl. I, 38. bode v § 30 ods. 1 písm. d) sa slová "zastaviť konanie" nahrádzajú slovami "zastavenia konania".
Ide o legislatívnotechnickú a gramatickú úpravu.
Deviaty. V čl. I za novelizačný 38. bod sa vkladajú nové body, 39. bod a 40. bod. Pritom 39. bod znie: "V § 31 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Trovy, ktoré v konaní vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba."." Následne 40. bod znie: "V § 31 ods. 2 v časti vety pred bodkočiarkou sa za slovo "konania" vkladajú slová "zúčastneným osobám"." Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V predloženom návrhu sa v čl. I, 21. bode v § 15a dopĺňa správny poriadok o nové ustanovenie, ktoré v odseku 1 upravuje existenciu a účasť tzv. zúčastnených osôb v konaní a v odseku 2 upravuje ich procesné práva. Uvedený inštitút bolo vhodné premietnuť aj do iných ustanovení navrhovaného zákona.
Desiaty pozmeňujúci návrh. V čl. I za novelizačný 39. bod sa vkladajú nové body, 40. bod a 41. bod. Pritom 40. bod znie: "V § 33 ods. 1 sa za slovo "konania" vkladajú slová "a zúčastnená osoba"." Následne 41. bod znie: "V § 33 ods. 2 sa za slovo "konania" vkladajú slová "a zúčastneným osobám"." Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V predloženom návrhu sa v čl. I, 21. bode v § 15a dopĺňa správny poriadok o nové ustanovenie, ktoré v odseku 1 upravuje existenciu a účasť tzv. zúčastnených osôb v konaní a v odseku 2 upravuje ich procesné práva. Uvedený inštitút bolo vhodné premietnuť aj do iných ustanovení navrhovaného zákona.
Pozmeňujúci návrh 11. V čl. I 44. bod znie: "V § 40 ods. 2 sa slová "previnenie alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak patrí o ňom" nahrádzajú slovami "priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom"."
Ide o legislatívnotechnickú a gramatickú úpravu.
Posledný, 12. pozmeňujúci návrh. V zákone je potrebné ešte urobiť ďalšie legislatívnotechnické úpravy, doplniť chýbajúce čiarky, napr. pokiaľ ide o 4., 47. bod, 52., 55., 63., 68. a 78. bod, resp. vypustiť nadbytočné čiarky a bodky, a to v 46., 68. a 79. bode, a upraviť legislatívnotechnicky znenie úvodných viet, napr. slová "vypúšťa sa text za bodkočiarkou" nahradiť slovami "vypúšťa sa text za bodkočiarkou a bodkočiarka sa nahrádza bodkou". Ide tu o 27., 46., 58. a 70. bod.
Toľko pozmeňujúce návrhy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že aj tento zákon, ktorý prerokovávame v druhom čítaní, je v nadväznosti na reformu verejnej správy a je potrebné zosúladiť aj časové prijímanie týchto zákonov, predkladám procedurálny návrh, aby po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch sme pristúpili k prerokovaniu tohto návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, aby sa o mojom pozmeňujúcom návrhu dalo hlasovať po hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch v rámci druhého čítania. Ďakujem.