Úterý 4. listopadu 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Za poslanecký klub strany ANO vystúpi pán poslanec Viktor Béreš, po ňom pán poslanec Zubo.

V. Béreš, poslanec: Vážené pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som v úvode najprv reagoval na niekoľko pripomienok zo strany pána Cabaja, a reagoval vlastne aj na stanovisko Aliancie nového občana, ktorý je, samozrejme, prebiehal v určitom procese a rád by som to dal trošku na správnu mieru. Najprv tá poznámka pána Cabaja, že v podstate aj moja účasť, čo sa týka výboru, najprv bola na prospech inej koncepcie, potom sa týkala už vlastne aj podpory vládneho návrhu, tak musím povedať, že kritizujete práve tú stranu, alebo tú koncepciu strany, ktorá sa snažila ešte vojsť do tej diskusie, tak aby to obmenila, a prakticky aj to stanovisko bolo vlastne tak myslené, aby to bolo na prospech občanov. Aj my sa pohybujeme v regióne, aj my prakticky načúvame, čo hovoria okresy a absolútne chápem vaše stanovisko, na druhej strane prebehli politické rokovania a, jednoducho, dali nám zapravdu aj na ministerstve vnútra, takže, samozrejme, že došlo tam k určitému, takému názorovému posunu.

V úvode vlastne pán minister hovoril, že vlastne tie reakcie sa týkali najčastejšie počtu tých sídiel obvodných úradov, rád by som vlastne pripomenul, že týkalo sa to aj samotného systému usporiadania miestnej štátnej správy a musím otvorene povedať aj za náš poslanecký klub, že tie výhrady trvajú dodnes, jednoducho, myslíme si, že určitá koncepcia, integrovaná, ktorá v súčasnosti existuje, a tak, ako sme navrhovali, s redukciou počtu tých okresných, respektíve budúcich obvodných úradov, mala opodstatnenie a jednoducho, verejná správa - a to si málo možno odborníkov a hlavne novinárov uvedomuje, je typická hlavne tým, že komunikuje občanmi, v tom je možno zásadný rozdiel oproti reforme, dôchodkovej alebo sociálnej, kde naozaj vlastne je ten prístup k tomu úradníkovi je dôležitejší, a preto si myslíme, že aj to redukovanie počtu úradníkov a zmenenie vlastne systému práce by bolo riešením a nemuselo sa ísť v tej prvej fáze až do takej radikálnej zmeny, ako je vlastne špecializovaná miestna štátna správa, ale, samozrejme, keď dvaja ekonómovia sa stretnú a hovorí sa, že vzniknú tri názory, to bol presne ten proces, ktorý predbiehal, a, proste, neskrývam možno určité sklamanie, že neprešla tá koncepcia, ktorú sme navrhovali, lebo myslím si, že má opodstatnenie, ale, proste, bolo to výsledkom politickej výmeny, politickej dohody, ktorá, vlastne, každá strana ponúkla, vlastne, argumenty a uvážili sme, že v prospech, vlastne, tej celkovej, vlastne, reformy a balíka tých reforiem je možno vhodné podporiť tú reformu tak, ako navrhlo ministerstvo vnútra, nielen preto, že rok na nej pracovalo.

Dovoľte mi povedať dve veci, ktoré sprevádzajú vždy každú reformu verejnej správy, a to sú, vlastne, je to aspekt demokratickosť a racionálnosť. Tú demokratickosť by som chápal ako určitý, vlastne, prenos kompetencií na samosprávu a to sme navrhovali aj my. Musím povedať, že v tom sa koncepcia ministerstva vnútra a povedzme aj nášho poslaneckého klubu nemenila, avšak jediný spor, ktorý nastal a o ktorom sme stále hovorili, bola racionálnosť, to znamená, koľko by sme reálne ušetrili. Naozaj, 750 miliónov korún, ktoré "deklarovalo" ministerstvo vnútra, možno bol nepresný údaj, čo sa prejavilo v návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde je vyčíslených 539 miliónov korún, ale, samozrejme, že uznali sme dôvody tej nižšej úspory, ktorá spočíva hlavne v tom, že na matriky v priebehu roku 2003 sa vyčlenilo 123 miliónov korún, to znamená, že boli tam určité argumenty, prečo tá úspora má byť, alebo bude, je plánovaná, ako, nižšia, napriek tomu sme radi, že tá úspora sa dosiahla, respektíve budeme aj žiadať, aby každoročne ministerstvo vnútra sledovalo garantovanú ročnú úsporu, a jednoducho je to aj výzva na - možno - úlohu splnomocnenca vlády pre verejnú správu pána Nižňanského, aby tá reforma neskončila, vlastne, prijatím, alebo neprijatím tohto zákona, ale, jednoducho, aby sa sledovali tieto náklady, sledovali sa režijné náklady, ako sme zistili, že možno nie sú presne sledované, to znamená, tie prevádzkové náklady, ktoré sa očakávajú, že budú nižšie po tejto reforme.

Musím povedať aj na stranu, vlastne, predstaviteľa HZDS, že bola to, vlastne, snaha, vlastne ako keby zabetónovať ten súčasný stav, ktorý existuje, a toto považujem za trošku naivné, keď dnes nevidíme, že naozaj boli aj okresy tretieho stupňa, ktoré sú skutočne veľmi malé a jednoducho keby sme už boli veľmi, veľmi takí ústretoví, tak by sme celkom určite snažili sa proste zrušiť okresy tretieho stupňa, to znamená... Tie tam nie sú, ale snažím sa reagovať na to, že jednoducho ten počet nebol optimálny ani doteraz, to znamená, že snažili sme sa to aj touto reformou jednoducho zväčšiť tieto okresy, respektíve budúce obvodné úrady na ich pôsobnosť a musím vám skutočne povedať, že do roku 1996, a keď dnes hovorím, sa rozprávame s odborníkmi, pochvaľovali si práve ten model tých takzvaných veľkých okresov, áno, naozaj, keď dnes chodíme po celom Slovensku, tak tento model sa im páčil najviac a treba, proste, toto s potešením povedať, že práve aj tá súčasná reforma priniesla to zníženie na tých 50 a to podporuje práve tú spokojnosť tých takzvaných, v úvodzovkách teda, "veľkých okresov" do roku 1996.

Aby som to povedal v určitej kontinuite, tak treba povedať, že v roku 2001 bol schválený vlastne zákon o "vúckách" a, samozrejme, vznikla akási eufória z toho, že samospráva dosiahla takzvané, vlastne, svoje VÚC, dobudúcna však chcem povedať, že podcenila sa taká takzvaná informovanosť občanov, pretože dodnes, keď stretávame ľudí, mnohí nevedia definovať, alebo identifikovať pojem VÚC, áno, takže keď teda dnes hovoríme o reforme verejnej správy, tak treba vidieť aj tento problém, aby jednoducho ľudia nemali v tom akýsi chaos medzi tými úradmi...

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dámy a páni, prepáčte, pán poslanec, prosím o väčší pokoj v rokovacej sále, nedokážeme sa už ani počúvať. Ďakujem.

V. Béreš, poslanec: A to, čo chcem povedať, dobudúcna, a to je vízia, ktorá by mala možno spájať koalíciu aj opozíciu, je tá, aby, jednoducho, držali sme sa princípu takzvanej lokálnej fokálnej sústredenosti, to znamená, aby v jednom meste v rámci regiónu bolo vlastne zastúpenie "vúcky", alebo dajmetomu samosprávy, regionálnej samosprávy a zastúpenia štátnej správy, to sa mnohokrát nedarí, keď vlastne občania majú mierny chaos, či to vybavia v jednom, alebo v druhom meste, to znamená, že toto je, vlastne, trend, ktorý ide zo zahraničia, aby naozaj, proste, tá lokálna koncentrácia bola zachovaná, čo sa týka štátnej aj verejnej správy.

Druhý taký nedostatok, ktorý sa aj v zahraničí vyskytoval, a rieši to aj súčasný návrh reformy, je ten, že vlastne bola tu miniaturizácia miestnej štátnej správy, áno, bolo tých okresov skutočne veľmi veľa, bola tam prezamestnanosť na úrovni 12 000 zamestnancov a toto sa nám naozaj podarilo vlastne znížiť do počtu 50 obvodných úradov.,

Čo by som povedal takisto, možno tak vizionársky, čo určite budeme presadzovať vo forme zmeny zákonov, je to, že aj pri posudzovaní, prechode tých kompetencií na obce sa veľmi formalizuje, poviem obec a odovzdávame kompetencie obciam bez ohľadu na zohľadnenie ich demografických, ekonomických a spoločenských daností. Jednoducho, tam sme to možno podcenili pri zákone, teda z 1. 1. 2004, keď sme vlastne úradovne vytvárali, spoločné úradovne stavebné, a jednoducho tam sa nám potvrdilo, že možno sme to zo zákona mali riešiť tak, aby obce to ďalšie tri až štyri mesiace nemuseli dosť zdĺhavým spôsobom, namáhavým riešiť. Takže tam by som chcel povedať, že treba v budúcnosti naozaj ten formálno-právny prístup posudzovať z hľadiska tých schopností a možností danej obce. Tam vidíme dosť veľké rezervy.

Čo sa týka toho modelu, ku ktorému sa dopracovalo aj ministerstvo vnútra, tak treba povedať, že vychádzali sme z troch možností takisto ako ministerstvo, to znamená, alebo bude prevaha štátnej správy nad samosprávou, alebo sa vytvorí takzvaný duálny model, alebo to bude prevaha miestnej samosprávy. Treba povedať, že vzhľadom na to, že sme, vlastne, "odkoncentrovali" tie veľké právomoci okresným prednostom, tak vzniklo, vlastne, zníženie tej štátnej moci čo na najnižšej úrovni, v prospech samospráv, čo treba považovať za pozitívum. Možno negatívom je, že je tu koncentrácia zasa moci na úrovni, dá sa povedať, krajskej. Áno. To znamená, že tam sa bude sústreďovať, vlastne, v rukách tých krajských prednostov, vlastne, výber personálnych vecí, ekonomických a tak ďalej, takže je tu tá koncentrácia vo vzťahu k vyššiemu orgánu, ale to pozitívum je, že vlastne sme odovzdali tie kompetencie a budú sa odovzdávať samospráve a na tej miestnej štátnej úrovni bude nižšia právomoc tých obvodných prednostov. Takže toto považujeme za pozitívum.

Chcel by som na záver povedať ešte pár vecí, ktoré by sme chceli, vlastne, alebo ktoré prezentujem za náš poslanecký klub, a to je, vlastne, ten, že mnohokrát sa, vlastne, pri tvorbe vzniku "vúcok" a krajskom úrade ako keby len rozdvojili tie správne agendy. Jednoducho, občan mal do dnešného dňa mierny chaos, to znamená, že čo má vybaviť na krajskom úrade, čo má vybaviť na "vúcke", čiže tam by sme mali oddeliť tú správnu agendu, áno, ten správny výkon, tak, aby, čiže treba vlastne dbať na to, aby informatizácia a hlavne informovanie občanov bolo na vyššej úrovni.

Samozrejme, že pri tých debatách, ktoré sme vlastne viedli posledné mesiace, sme vyčítali možno tú slabú úsporu, áno, je to naozaj pravda. Na druhej strane však dnes nevieme ešte stále posúdiť, koľko vlastne tá prevádzka v tých nových budovách bude stáť, áno, jednoducho je to takmer nemožné, pretože bude tam teda určitý vlastne pokles počtu zamestnancov, avšak tak analyticky sa to nikdy neviedlo, to znamená, že môžeme vychádzať len z tých údajov, ktoré dnes máme, to znamená, ktoré sme mali na prevádzku okresných a krajských úradov a môžem vlastne naozaj "deklarovať", že štátny rozpočet na budúci rok hovorí o úspore tých 539 miliónov korún, ako rozpočítaný na tie kapitoly, čiže tam vidíme vlastne tú zásadnú úsporu a tým pádom s týmto číslom sa naozaj dá argumentovať a hovorí o tej úspore. Čiže to sa vraciam k tomu cieľu, ktorý stanovila reforma verejnej správy, to jest dosiahnuť úsporu, aj keď sme očakávali vyššiu, ale jednoducho vzhľadom na to, že aj pán Nižňanský, aj ministerstvo vnútra "deklaruje" vlastne tú ročnú pravidelnú úsporu, tak budeme ju sledovať a za takýchto okolností, myslím si, že má význam takúto reformu podporovať.

Chcel by som dať na záver ešte takú jednu, možno taký jeden návrh, ktorý sa budem snažiť presadiť, a to je, aby sa veľmi presne sledovali vlastne financovania jednotlivých rezortov, áno, dnes, jednoducho, máme podľa tých rozpočtových kapitol naplánované prostriedky, ktoré vlastne budú na zriadenie tých špecializovaných úradov štátnej správy, avšak boli by sme veľmi neradi, a to poviem úplne úprimne, aby, jednoducho, tie rezortné, vlastne, ministerstvá, začali proste postupne zvyšovať a vlastne ten balík peňazí dávať, vlastne, na to zriadenie a výbavu tých špecializovaných úradov. Myslím si, že na toto si treba dať pozor, aby, naozaj, to nevzniklo iba teraz k tomuto momentu dojem, že je to výhodné, čiže chcem povedať, že vzniká tu záväzok aj nás, dobudúcna, aby sme tieto náklady veľmi pozorne sledovali a jednoducho, aby nám takpovediac neušli.

Takže v kocke chcem povedať, že podporujeme túto reformu, vzhľadom na to, že tie argumenty boli v konečnom dôsledku presvedčivé, avšak to, čo chcem povedať dobudúcna, je to, aby pravidelne každoročne aj splnomocnenec vlády pre reformu, respektíve pre verejnú správu, aby sledoval tieto náklady, sledoval ich aj podľa rezortov, a tak, aby táto reforma neskončila len prijatím alebo neprijatím tohto zákona. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky, pán poslanec Cabaj. Uzatváram možnosť hlásiť sa. Pán Janiš. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, keby ste si prečítali dôvodovú správu, kde je doložka zlučiteľnosti, tak neviem, či by ste našli odvahu povedať to, čo ste tu povedali. Totižto v tej doložke sa píše, novým usporiadaním miestnej štátnej správy, transformáciou krajských úradov, zriadených obvodných a zriadených nových mestských orgánov štátnej správy na úseku tvorby a ochrany životného prostredia, územného plánovania a stavebného poriadku, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, poľovníctva, rybárstva, pozemkových úprav, dopravy, cestného hospodárstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva, mládeže a telesnej kultúry dochádza k 1. januáru k zrušeniu okresných úradov.

Vy ste tu totižto povedali jednu zaujímavú myšlienku, že občan mal chaos, čo vybaviť na krajskom úrade a čo vybaviť na vyššom územnom celku. O vyššom územnom celku tu nebudem hovoriť, pretože vláda sa s týmto nestotožnila, pretože to nie je samospráva, ak niekto je odkázaný na ministerských úradníkov, aké finančné prostriedky bude dostávať, pretože tí o tom rozhodujú a takto sa dostávajú prostriedky k nim. Ale ak to takto hovoríte, chcem sa vás spýtať, prepáčte, neviem to ináč povedať, tí ľudia sa teraz už zbláznia, keď bude niekoľko krajských úradov? Podľa špecializovanej štátnej správy, ste hovorili, že doteraz mali z toho chaos a mali jeden krajský úrad a mali iba jeden vyšší územný celok. Teraz tých krajských úradov niekde budú mať osem, niekde dvanásť, a dokonca bude situácia taká, že nebudú ani tieto krajské úrady alebo tie vyššie úrady všetky v krajských mestách, ale tak, ako si jednotlivé ministerstvá povytvárajú svoje nižšie úrady, tam ich budú mať umiestnené. Tak teraz kde ten občan sa má pohybovať, ako to bude hľadať, kde sa bude teda v tomto orientovať. Viete, a to, čo ste navrhovali, a hľadali riešenie, ja už som zažil. Krajský národný výbor, ak by ste si pozreli zloženie poslancov a úradu, hovorí o tom... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš. Faktická poznámka.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem. Ďakujem za slovo. Všetky polemiky o dostupnosti úradov, či štátnej alebo samosprávnych, na tejto pôde by zmizli vtedy, keby že si urobíme chodníčky, kam skutočne občan chodí. Na ktoré úrady chodí. Napríklad na krajský úrad. Neviem dôvod, prečo by mal občan chodiť. Nemyslím právnické osoby a orgány štátu a samosprávy. Ak by ste si tieto chodníčky urobili, tak potom by... Táto polemika je úplne zbytočná preto, lebo ani na lesné úrady človek nebude chodiť, občan nebude chodiť, ale budú tam chodiť prevažne právnické osoby. Takže argumenty VÚC - občan a krajský úrad - občan, sú, myslím, že na tejto pôde zmätočné.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Béreš, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie. Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zubo. Pán poslanec Zubo je posledný prihlásený do rozpravy písomne. Nech sa páči, pán poslanec.

S. Zubo, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Otázky bezprostredne súvisiace s reorganizáciou štátnej správy vytváraním špecializovaných zložiek štátnej správy, rušením okresných úradov a prenosom kompetencií na samosprávne orgány boli stredobodom pozornosti tak koaličných, ako aj opozičných poslancov pri prerokúvaní týchto otázok už pri prvom čítaní. Rôznorodosť názorov vyplývajúca z rôznorodosti prístupov jednotlivých poslancov k samotnej problematike a z hodnotenia postupov zainteresovaných strán je pochopiteľná a samozrejmá, pretože každý jeden vystupujúci poslanec predkladal svoje návrhy, prípadne návrhy svojej strany a predstavy svojej strany o tom, ako by dané veci chcel riešiť a ako podľa nich najlepšie by bolo tieto veci riešiť.

Podľa postojov predstaviteľov vládnej koalície jedným z cieľov pripravovanej reformy verejnej správy malo byť zníženie počtu zamestnancov štátu a tým aj ušetrenie pomerne veľkej finančnej sumy. Podľa plánu decentralizácie verejnej správy pracovalo na krajských úradoch a okresných úradoch v minulom roku 13 964 zamestnancov. V tomto roku to by malo byť 13 894 ľudí. Ak si spočítame rozdiel medzi týmito dvomi číslami, zistíme, že pokles predstavuje celých se-dem-de-siat pracovníkov štátnej správy. To je výsledok dosiahnutý v priebehu 12 mesiacov. K tomuto údaju by zrejme bolo zaujímavé dozvedieť sa, o koľko zamestnancov sa za hodnotené obdobie zvýšili stavy pracovníkov na jednotlivých ministerstvách a na iných centrálnych orgánoch štátnej správy.

Skutočne, všetci musíme uznať razantný prístup k znižovaniu počtu pracovníkov štátnej správy. Zrejme toto znižovanie a tá razancia nemá v histórii Slovenska obdobu. Podľa pôvodného zámeru dezintegrácie štátnej správy sa mala presunúť istá časť štátnych zamestnancov na samosprávy. V tomto prípade teda nejde o znižovanie počtu pracovníkov, ale len o ich posun z oblasti štátnej správy do oblasti samosprávneho riadenia. Aj tu je problém. Samosprávy opakovane "deklarovali", že okrem zamestnancov zo špecializovaných oblastí štátnej správy, ako je napríklad školstvo, zdravotníctvo alebo oblasť sociálnej starostlivosti nemajú záujem o bývalých štátnych úradníkov a že prenesené kompetencie chcú a budú zabezpečovať vlastnými odborníkmi.

Vo vládnych materiáloch sa zároveň objavili návrhy na presunutie dnešnej miestnej štátnej správy do vyšších riadiacich inštitúcií, ako sú ministerstvá a ďalšie ústredné orgány štátnej správy. V rozpore s auditom súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy uskutočneným v roku 2000, ktorý zmapoval situáciu v 172 inštitúciách, stavíme 41 000 pracovníkmi, tak opäť dôjde k preľudneniu, k prelievaniu ľudí medzi jednotlivými inštitúciami štátu, a nie k znižovaniu počtu stavov pracovníkov. Dnes platný rozpis určil personálne stavy krajských a okresných úradov na 12 997 zamestnancov, z toho na krajských úradoch 1 875 a na okresných úradoch 11 222 zamestnancov. A práve tu je háčik. Ak splnomocnenec vlády pre decentralizáciu verejnej správy pán Nižňanský sa dal počuť, že je potrebné podrobiť racionalizácii počtu zamestnancov miestnej štátnej správy, mal zároveň, tak si myslím, že by to bolo správne, vypracovať aj štúdiu, ktorá by presne pomenovala konečný stav zamestnancov úradov špecializovanej štátnej správy a to tak na krajskej úrovni ako aj pre obvodné úrady ôsmich nových špecializovaných štátnych správ. Že by to tak bolo urobené, nie je mi známe.

Na tento rok síce pán Nižňanský odporučil znížiť limity počtu zamestnancov okresných a krajských úradov o 10 %, čo predstavuje zhruba 1 300 zamestnancov, no v skutočnosti znížením bude len už realizované zníženie počtu systematizovaných miest o 641 pracovníkov, ktoré sa realizovalo začiatkom júna tohto roku. Rovnako pre rok 2004 je navrhované zníženie počtu pracovníkov o ďalších 15 %, to je ale len jedna stránka veci. Na strane druhej sa na úrovni ministrov objavil problém s nedostatkom a slabou finančnou motiváciou ľudí, ktorí by mali pôsobiť na takzvaných euroúradníckych, či z pohľadu severoatlantickej a európskej integrácie, a čerpania fondov Európskej únie v strategických miestach. V tomto chaose prehodnocovania, prehadzovania počtu zamestnancov a pri pokračovaní vo vyhlasovaní nových a nových konkurzov sa na obsadenie odborne náročných miest, z ktorých ľudia utekajú po niekoľkých mesiacoch v skúšobnej dobe do súkromnej sféry, a niektoré inštitúcie majú problémy aj so samotnými konkurzmi, na ktoré sa im často aj po niekoľkých vyhlásených kolách neprihlásia uchádzači, sú ďalšie problémy, pretože na jednej strane je nedostatok kvalifikovaných ľudí, schopných vykonávať tie práce, ktoré majú vykonávať, na druhej strane nedochádza k naplneniu tej smernice, ktorá bola daná vo vzťahu k znižovaniu pracovníkov.

Podľa dostupných prameňov budúci rok má prísť o prácu 2 500 úradníkov a prierezových zamestnancov miestnej štátnej správy. Kvalifikácia ušetrených prostriedkov, ktorú pred pár dňami vypracovalo ministerstvo vnútra, pán minister môže potvrdiť, či áno, alebo nie, totiž hovorí o budúcoročnom znižovaní počtu zamestnancov krajských a okresných úradov v rámci celého Slovenska zo 7 732 na 5 514. Tento materiál však ignoruje oblasť sociálnych vecí a vplyv zlučovania odborov sociálnych vecí a okresných úradov s Národným úradom práce. To i napriek tomu, že táto oblasť bola na úrovni okresov administratívne a personálne najnáročnejšou agendou. Okresné úrady dlhodobo volali po personálnom posilnení sociálnych odborov. Ak sa však tieto majú do budúceho roku posilniť prelievaním ľudí štruktúrovaných z iných úsekov, dôjde skutočne k znižovaniu počtu štátnych zamestnancov? Alebo len k prelievaniu týchto ľudí z odboru do odboru! I v tomto parciálnom videní reformy verejnej správy sa teda prejavuje nekoncepčnosť reformy a môže vzniknúť aj podozrenie, že to s ňou jej autori až tak vážne nemyslia, ako na prvý pohľad sa zdá. Bolo by zaujímavé vypočítať, koľko prostriedkov z takmer 60 miliárd Sk, ktoré zo štátneho rozpočtu ročne plynú na správu, sa bude po reforme deliť medzi štát a samosprávne orgány. V konečných číslach by totiž mohla nastať kuriózna situácia, že reálnym prínosom reformy bude len prelievanie prostriedkov zo štátnej správy na nové kompetencie samosprávnych orgánov. Zriaďovanie krajských školských správ a podobných inštitúcií tomu do určitej miery aj napovedá. Podľa môjho názoru by bolo preto najvhodnejšie zanechať diskusie o znižovaní počtu úradníkov a začať diskutovať o demonopolizácii štátnej moci, o znižovaní všeobecného dohľadu štátu nad životom občanov, nad životom ľudí a ich šikanovaním množstvom rôznych byrokratických, administratívnych metód. Zdá sa však, že vláda aj v tomto prípade uprednostňuje formu, aj to neistú, nad samotným obsahom reformy. Takýmto prístupom sa stratili samotné ciele sledovanej reformy, za ktoré vláda vyhlásila okrem iného priblíženie sa k občanovi, zníženie byrokratických prvkov riadenia a zlacnenie a zoštíhlenie štátnej správy. Vzhľadom na tieto nedostatky vládou predkladaný dokument a samotná reforma štátnej správy nemôže byť prijateľná pre klub poslancov komunistickej strany Slovenska ani pre mňa osobne. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán spravodajca, procedurálny návrh? Nech sa páči, pán Abrhan?

P. Abrhan, poslanec: Vážená pani predsedajúca, v mene štyroch poslaneckých klubov KDH, SMK, SDKÚ a ANO vás žiadam o 30-minútovú prestávku.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Číž? Nie? Do rozpravy. Ďakujem, vyhlásim rozpravu po tridsaťminútovej prestávke. Vyhlasujem tridsaťminútovú prestávku.

(Prestávka 30 minút.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v programe 18. schôdze. Pokračujeme rozpravou o vládnom návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prosím pána ministra vnútra Vladimíra Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána spravodajcu. Otváram v tejto chvíli možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Pred prestávkou vystúpili všetci poslanci, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy. Nech sa páči, kto má záujem, prosím. Pán Malchárek je už prihlásený medzi poslancami. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, ako prvý vystúpi v rozprave.

I. Šulaj, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som vystúpil s doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V pôvodnom návrhu v prílohe zákona v časti Banskobystrický kraj bol uvedený obvodný úrad, jeho sídlo v bode 29 Rimavská Sobota, ku ktorému patrili okresy a jeho územné obvody Rimavská Sobota a Revúca. Dovoľte mi, aby som vystúpil s doplňujúcim a pozmeňujúcim návrhom, ktorý znie: v časti Banskobystrický kraj navrhujem dva obvodné úrady, bod č. 29 Rimavská Sobota, okresy a jeho územné obvody Rimavská Sobota a bod č. 33 Revúca, okresy a jeho územné obvody Revúca. Ostatné čísla obvodných úradov nasledujúcich obvodných úradov sa zvyšujú o jeden. Zdôvodnenie. Okres Revúca je špecifický svojou polohou aj vzhľadom na to, že sa nachádza na rozhraní dvoch krajov a vznikol z dvoch okresov. Z Revúcej do Rimavskej Soboty je 60 km a z ostatných obcí okresu je táto vzdialenosť ešte väčšia. Nakoľko sa okres rozprestiera z veľkej časti v horskej oblasti, cesty vedú cez horské priesmyky, ktoré sú hlavne v zimnom období sústavne zle prejazdné, došlo by k značnému vzdialeniu štátnej správy pre občana, čo nie je cieľom reformy aj vzhľadom na sociálne aspekty obyvateľov regiónu Revúca. Po tretie, okres Revúca je druhým okresom na Slovensku čo do počtu nezamestnaných. Nezriadením obvodného úradu vzniká vysoký predpoklad hospodárskej izolovanosti územia a vzniku hladovej doliny. Okres Revúca je národnostne zmiešaný okres, kde severnú časť okresu tvoria obyvatelia slovenskej národnosti a južnú časť tvoria obyvatelia maďarskej národnosti. Revúca bola aj z historického pohľadu dlhodobo okresným mestom. Mesto Revúca bolo vždy miestom stretávania sa slovenských národovcov a z historického pohľadu je mestom prvého slovenského gymnázia. Preto vás žiadam o podporu pri presadzovaní tohto návrhu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Buček, po ňom pán poslanec Baška.

J. Buček, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne. Predkladám doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 341. Pôvodný návrh zákona v odstavci pod Košický kraj, obvodný úrad, jeho sídlo, pod č. 42 Košice-okolie, k nemu sú priradené okresy a jeho územné obvody Košice-okolie a Gelnica. Môj doplňujúci a pozmeňujúci návrh je v odstavci Košický kraj pod č. 42 navrhnúť Košice-okolie a jeho okres a jeho územný obvod Košice-okolie. Pod č. 43 Gelnica, okres a jeho územné obvody Gelnica. Moje zdôvodnenie je nasledovné. Rozlohou 584 km štvorcových je okres Gelnica 39. najväčší okres Slovenskej republiky. Mesto Gelnica je situované v strede územia okresu Gelnica, to znamená do 36 km. Vzdialenosť obcí od okresu z iných centier je v podstate dlhšia, do 60 až 86 km a doprava často náročnejšia, dvakrát-trikrát autom, verejnou dopravou aj šesťkrát. Pre občana podnikateľa i pre pracovníka štátnej správy druhé najväčšie sídlo okresu Prakovce je vzdialené len 5 km. Celý okres je dobre dostupný z Gelnice železničnou a autobusovou verejnou dopravou, ktorá je takto spádovaná aj kvôli nemocnici, k zamestnávateľom aj ďalším úradom sídliacim v Gelnici. Rozsiahle novo zrekonštruovaná budova súčasného okresného úradu vo vlastníctve Slovenskej republiky poskytuje jedny z najlepších podmienok Slovenskej republiky, všetky odbory okresného úradu v jednej budove v centre mesta. V budove je tiež spoločný stavebný úrad väčšiny obcí okresu a katastrálny úrad, správa katastra Gelnica. Personálne je obvodný úrad zabezpečený súčasnými pracovníkmi okresného úradu. Všetky úrady, kde je súčinnosť pri stavebnom a iných konaniach, sú pod jednou strechou.

Prosím, vážení kolegovia, o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baška.

J. Baška, poslanec: Ďakujem. Pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač č. 341. Pôvodné znenie v prílohe zákona bod 12 obvodný úrad, jeho sídlo Považská Bystrica, okresy v jeho územnom obvode Považská Bystrica, Púchov navrhujem zmeniť v bode 12 na Púchov a okresy v jeho územnom obvode Púchov, Považská Bystrica. Zdôvodnenie: Tento pozmeňujúci návrh mení sídlo obvodného úradu z Považskej Bystrice do Púchova. Okres Púchov s celkovou rozlohou 375 km štvorcových, tvorený 21 obcami s počtom obyvateľov 45 700, s reálnou mierou nezamestnanosti do 7 % a súčasnou ekonomickou situáciou, ktorá bez vážnejších výkyvov v sociálnej oblasti patrí medzi ekonomicky najvýkonnejšie okresy Slovenska. Mesto Púchov bolo a je prirodzeným geografickým dopravným a spádovým centrom stredného Považia. Administratívnym opatrením orgánov totalitného systému bolo sídlo okresu v rokoch šesťdesiatych prenesené do Považskej Bystrice. Priemyselná výroba, prírodné a sociálne danosti vytvárajú predpoklady pre stabilizovaný rozvoj podporený prírastkom obyvateľstva. Silnou stránkou okresu je výhodná geografická a dopravná poloha v rámci európskych multimodálnych koridorov cestnej dopravnej infraštruktúry. Mesto Púchov je dôležitou železničnou križovatkou s prepojením Slovenskej a Českej republiky. Mesto Púchov je zaradené do druhej skupiny rozvojových centier s regionálnym významom, s možnosťou plnenia nadregionálnych funkcií, u ktorých sa vyžadujú usmerňovanie a podpora kontinuálneho rozvoja regiónu vo všetkých oblastiach. Púchov je sídlom rady výchovno-vzdelávacích inštitúcií, Fakulta priemyselných technológií Trenčín, pracovisko Ekonomickej univerzity Bratislava. Má plnú vybavenosť pre športovo-rekreačné účely. Rozvojový potenciál mesta a okolia charakterizuje aj vytvorenie administratívnych a technických predpokladov pre zriadenie priemyselnej zóny, už aj s investíciou zahraničného partnera v objeme nad 4 mld. Sk. Prevádzkové náklady budovy, v ktorej sídli Okresný úrad v Púchove, sú v porovnaní s budovou sídla Okresného úradu v Považskej Bystrici nasledovné: v Púchove je to 50 200 Sk na pracovníka, v Považskej Bystrici je to 74 000 Sk na pracovníka. Za predpokladu, že budovy, v ktorých dnes sídlia okresné úrady, zostanú i po 1. januári 2004 majetkom štátu, má ekonomický ukazovateľ jednoznačne podporný charakter v prospech sídla obvodného úradu v Púchove. Matador a Makyta sú významnými zriaďovateľmi skladov štátnych hmotných rezerv. Evidujeme 6 prevádzkovateľov skladujúcich amoniak a chlór, vybudovaná cestná, železničná sieť zvyšuje riziko vzniku mimoriadnych udalostí, a tým nutnosť umiestnenia sídla civilnej ochrany v okrese Púchov. Pre uvažovanie o sídle obvodného úradu by nemal byť významný počet obyvateľov okresu a počet podnikateľských subjektov v súčasnosti evidovaných na odbore živnostenskom a podnikania terajšieho okresného úradu. Rozhodujúcim faktorom by mala byť štruktúra a význam podnikateľských subjektov ako aj prognóza vývoja v regióne. Z tohto hľadiska sa Púchov jednoznačne javí ako vhodnejší pre sídlo obvodného úradu, než je Považská Bystrica. Ďakujem veľmi pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Malchárek. Nevidím ho v rokovacej sále, pán poslanec Malchárek. Pán poslanec Malchárek stráca poradie, vystúpi na záver, už je tu, pán poslanec Malchárek, nech sa páči.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Ja prednesiem sériu pozmeňujúcich návrhov s krátkymi odôvodneniami. V čl. 1 v § 2 ods. 5 znie: "Obvodný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta obvodného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky". Po druhé, vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 1 a po tretie, doterajšie odkazy 2 až 8 sa označujú ako odkazy 1 až 7. Navrhuje sa, aby prednostu obvodného úradu menovala a odvolávala vláda Slovenskej republiky ako vrcholný orgán výkonnej moci na návrh ministra vnútra. Návrhom sa zosúlaďuje menovanie a odvolávanie prednostov krajských úradov a prednostov obvodných úradov.

V prílohe k vládnemu návrhu zákona, ktorou sa ustanovujú sídla a územné obvody obvodných úradov. Po prvé, v časti Trenčiansky kraj sa v riadku 10 vypúšťajú slová "Bánovce nad Bebravou". Po druhé, za riadok 10 sa vkladá nový riadok 11, ktorý znie: "Bánovce nad Bebravou - Bánovce nad Bebravou". Doterajšie riadky 11 až 46 sa označujú ako riadky 12 až 47. Navrhuje sa rozšírenie počtu obvodných úradov v Trenčianskom kraji o obvodný úrad so sídlom v Bánovciach nad Bebravou v územnom obvode obvodného úradu so sídlom v Bánovciach nad Bebravou je okres Bánovce nad Bebravou.

V prílohe zákona číslo.... Sídla a územné obvody obvodných úradov sa v stĺpci obvodný úrad jeho sídlo dopĺňa novým riadkom 40 "Svidník"". Doterajšie riadky 40 až 46 sa označujú ako riadky 41 až 47. Sídla a územné obvody obvodných úradov sa v stĺpci okresy v jeho územnom obvode v doterajšom riadku označovanom ako 39 vypúšťa slovo "Svidník" a v novom označovanom riadku 40 sa dopĺňa slovo "Svidník". Riešenie sídla obvodného úradu v rámci okresov Stropkov a Svidník spôsobom, ako to navrhuje vláda vo svojom návrhu, znamená výrazne sťaženie prístupu k úradu štátnej správy pre obyvateľov okresu Svidník.

V prílohe č. 1 k zákonu s názvom sídla a územné obvody obvodných úradov navrhujeme zmeniť časť Nitriansky kraj takto: Obvodný úrad, jeho sídlo. Nitriansky kraj, po 15 Nitra, 16 Komárno, 17 Levice, 18 Nové Zámky, 19 Šaľa, 20 Štúrovo, 21 Topoľčany. Pri Nitre, Nitra a Zlaté Moravce, pri Komárne Komárno, pri Leviciach Levice, pri Šali Šaľa, pri Topoľčanoch Topoľčany, okresy v jeho územnom obvode. V územnom obvode Obvodného úradu Nové Zámky sú obce okresu Nové Zámky: Nové Zámky, Andovce, Bánov, Bardoňovo, Bešeňov, Branovo, Čechy, Černík, Dedinka, Dolný Ohaj, Dubník, Dvory nad Žitavou, Hul, Jasová, Jatov, Kmeťovo, Kolta, Komiatice, Komoča, Lipová, Maňa, Michal nad Žitavou, Mojzesovo, Palárikovo, Podhájska, Pozba, Radava, Rastislavice, Rúbaň, Semerovo, Strekov, Šurany, Trávnica, Tvrdošovce, Úľany nad Žitavou, Veľké Lovce, Veľký Kýr, Vlkas, Zemné.

V územnom obvode Obvodného úradu Štúrovo sú obce okresu Nové Zámky: Štúrovo, Belá, Bajtava, Bíňa, Bruty, Gbelce, Chlaba, Kamenica nad Hronom, Kamenný Most, Lelá, Ľuba, Malá nad Hronom, Malé Kosihy, Mužla, Nana, Nová Vieska, Obid, Pavlová, Salka, Sikenička, Svodín, Šarkan. Materiál návrh optimalizácie usporiadania miestnej štátnej správy ráta v budúcnosti s vytvorením obvodných úradov v Štúrove a v Kráľovskom Chmlci. Počas reformy verejnej správy v roku 1996 sa rátalo s vytvorením okresov so sídlom v Štúrove a v Moldave nad Bodvou. Tieto skutočnosti dokazujú odbornú opodstatnenosť tohto návrhu.

Na základe týchto skutočností navrhujem vytvoriť obvodný úrad so sídlom v Štúrove a to na území bývalého štúrovského obvodu platného do roku 96. Tento návrh je opodstatnený, lebo na území regiónu sú obce Salka, Malé Kosihy, Bíňa, Sikenička vzdialené viac ako 70 kilometrov od okresného sídla Nové Zámky. Podľa vyjadrenia splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy vyše 90% občanov bude cestovať do vzdialenosti 20 až 40 kilometrov od bydliska za vybavovaním svojich záležitostí.

V prílohe sídla a územné obvody obvodných úradov sa v stĺpci obvodný úrad, jeho sídlo, dopĺňa novým riadkom Námestovo. Doterajšie riadky 25 až 46 sa označujú ako riadky 26 až 47. Sídla a územné obvody obvodných úradov sa v stĺpci okresy v jeho územnom obvode v doterajšom riadku označenom ako 22 vypúšťajú slová "Námestovo", "Tvrdošín" a v novom označenom riadku 25 sa dopĺňajú slová "Námestovo", "Tvrdošín".

Riešenie sídla obvodného úradu v rámci Oravy spôsobom, ako to navrhuje vláda vo svojom návrhu, znamená výrazné sťaženie prístupu k úradu štátnej správy pre drvivú väčšinu občanov, obyvateľov Oravy. Navrhované riešenie odstraňuje tento nedostatok.

V prílohe č. 1, v prílohe č. 2 k zákonu v časti Košický kraj, preložiť okres Gelnica z územného obvodu Obvodného úradu Košice okolie do územného obvodu Obvodného úradu Spišská Nová Ves. Starostovia niektorých obcí v Gelnickom okrese vyjadrili záujem pričleniť sa k okresu a do pôsobnosti Obvodného úradu v Spišskej Novej Vsi. Z hľadiska dopravnej infraštruktúry, historických väzieb, región mesta Gelnice rozhodne viac inklinuje k okresu Spišská Nová Ves ako k okresu Košice-okolie. Tým by patrili do pôsobnosti Obvodného úradu v Spišskej Novej Vsi okresy Spišská Nová Ves a Gelnica, to je územie bývalého okresu Spišská Nová Ves do roku 1996.

Návrh zákona doplní o prílohu č. 2, ktorá znie: "Pracoviská obvodných úradov mimo ich sídiel". Obvodný úrad, sídlo, Bratislavský kraj, Malacky, Pezinok, pracovisko v obci Stupava, Modra, Obvodný úrad jeho sídlo v Trnavskom kraji je Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Senica, pracoviská Hlohovec, Šamorín, Veľký Meder, Sereď, Sládkovičovo, Holíč, Skalica. V Trenčianskom kraji Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Považská Bystrica, Prievidza, pracoviská Dubnica nad Váhom, Ilava, Myjava, Stará Turá, Púchov, Handlová, Nováky, Partizánske. V Nitrianskom kraji Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, pracoviská Vráble, Zlaté Moravce, Hurbanovo, Kolárovo, Šahy, Želiezovce, Šurany. Žilinský kraj Žilina, Čadca, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Martin, pracoviská Bytča, Kysucké Nové Mesto, Rajec, Turzovka, Trstená, Tvrdošín, Liptovský Hrádok, Turčianske Teplice. Banskobystrický kraj - Lučenec, Rimavská Sobota, Zvolen, Žiar nad Hronom, pracoviská v obci Fiľakovo, Poltár, Hnúšťa, Revúca, Tornaľa, Detva, Krupina, Kremnica, Banská Štiavnica, Žarnovica, Nová Baňa. Prešovský kraj - Prešov, Humenné, Kežmarok, Poprad, Svidník, Vranov nad Topľou, pracoviská v obci Lipany, Sabinov, Medzilaborce, Snina, Spišská Stará Ves, Levoča, Svit, Vysoké Tatry, Giraltovce, Hanušovce nad Topľou a Košický kraj - Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Spišská Nová Ves, Trebišov, pracoviská v obciach Bidovce, Čaňa, Gelnica, Moldava nad Bodvou, Sobrance, Veľké Kapušany, Dobšiná, Plešivec, Krompachy, Kráľovský Chlmec, Sečovce.

Stále pracoviská obvodných úradov - Hlohovec, Sereď, Skalica, Ilava, Myjava, Púchov, Partizánske, Zlaté Moravce, Šurany, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín, Turčianske Teplice, Poltár, Revúca, Detva, Krupina, Banská Štiavnica, Žarnovica, Sabinov, Medzilaborce, Snina, Levoča, Gelnica, Sobrance, Krompachy, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Moldava nad Bodvou, Dubnica nad Váhom, Stará Turá, Handlová a Nováky.

Prosím, to boli všetky mnou prednesené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k príslušnému predkladanému zákonu a prosím, aby sa o všetkých týchto mojich návrhoch hlasovalo en bloc. Ďakujem pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Cabaj, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja som rád, že už vo svojom vystúpení som predpokladal to, čo sa aj stalo skutočnosťou, že nakoniec aj samotná koalícia bude rozširovať počty novovytvorených obvodných úradov, v tomto prípade o štyri. Ja by som bol však na druhej strane veľmi rád, keby sme mohli dostať potom materiál, podľa ktorého sa idú vytvárať pracoviská, pretože pán kolega Malchárek má asi niečo, čo nemáme my ako poslanci Národnej rady, pretože v materiáli, tak ako nám bol predložený, sa o žiadnych miestach vysunutých pracovísk nehovorí, to znamená, ak sa o tom hovorí v návrhu zákona, že v príslušnom paragrafe môže krajský úrad alebo na návrh krajského úradu ministerstvo vnútra vytvoriť tieto pracoviská, bolo by dobré, keby sme to dostali všetci, aby sme vedeli vlastne, to, čo si predkladal teraz na pozmeňujúce návrhy, pretože sa hovorilo aj o vytvorení týchto vysunutých pracovísk a my žiadne také materiály nemáme.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP