Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne sa ďalej do rozpravy k tomuto bodu programu prihlásil za HZDS pán poslanec Eduard Kolesár. Po ňom pán poslanec Zubo.
E. Kolesár, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfa Zajaca.
Vážený pán minister, podľa dostupných informácií pripravujete v procese oddlženia v zdravotníctve len oddlženie verejných lekární. Moja interpelácia sa týka vášho zámeru v tomto procese vo vzťahu k výdajniam zdravotníckych pomôcok. Obraciam sa na vás s otázkou, či podľa vás patria medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti len verejné lekárne. Majitelia výdajní zdravotníckych potrieb poskytujú zdravotnú starostlivosť na základe platných licencií a podľa § 34 zákona č. 140/1998 Z. z. patria medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti okrem verejných lekární aj spomínané výdajne zdravotníckych pomôcok, ktorým zdravotné poisťovne, tak ako verejným lekárňam, dlhujú značné finančné prostriedky.
Výdajne zdravotníckych pomôcok sa riadia tými istými zákonmi, nariadeniami a vyhláškami ako verejné lekárne a zároveň sú povinné vydať zdravotnícku pomôcku na základe lekárskeho predpisu, poukazu pacientovi. Preto ma zaujíma, aký bude postup voči výdajniam zdravotníckych pomôcok v procese oddlžovania, keďže v predmete činnosti výdajní zdravotníckych potrieb ide o poskytovanie zdravotníckych pomôcok občanom, ktorí sú zdravotne a telesne postihnutí, a pomôcky vydávané týmto občanom sú potrebné k ich každodennému životu, resp. k uľahčeniu ich života a rýchlejšieho sa adaptovania v spoločnosti. Ide o diabetikov, kolostomikov, dlhodobo ležiacich pacientov, pacientov po mozgovej príhode, prípadne po infarkte, mentálne i fyzicky postihnutých občanov, starých ľudí odkázaných na opateru iných a tak ďalej. Pomôcky sa poskytujú aj ústavom sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú služby občanom, ktorí sú odkázaní na cudziu starostlivosť.
Na podopretie uvádzam niekoľko údajov zo štatistiky, keď cca 1,5-tisíc zdravotníckych pomôcok v jednej výdajni vydaných občanom za jeden mesiac, pritom v Slovenskej republike je približne 380 takýchto výdajní zdravotníckych pomôcok. Pritom výška dlhu činí aj niekoľko miliónov korún na jednu výdajňu zdravotníckych pomôcok.
Vážený pán minister, v prípade nezmenenia rozhodnutia o oddlžení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti štát umelo uvedie do procesu likvidácie výdajne zdravotníckych potrieb a tým pripraví komplikácie v živote tisícok zdravotne postihnutých občanov. V mene týchto občanov vás žiadam o odpovede na prednesené otázky a o prípadné prehodnotenie vašich rozhodnutí vo vzťahu k oddlžovaniu výdajní zdravotníckych pomôcok.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný sa písomne do rozpravy k tomuto bodu prihlásil pán poslanec Zubo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
S. Zubo, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, celkove mám tri interpelácie, z toho dve na predsedu vlády Slovenskej republiky a jednu na pána ministra Lipšica.
Pána predsedu vlády Slovenskej republiky podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem v takejto veci.
Vážený pán predseda vlády, v poslednom období z úst viacerých predstaviteľov vlády Slovenskej republiky odzneli vyhlásenia o tom, že reforma štátnej správy prinesie úspory v štátnom rozpočte rádovo niekoľko sto miliónov slovenských korún. Žiaľ, tieto tvrdenia mali len všeobecný charakter, nevychádzali zo serióznych ekonomických rozborov. Opoziční poslanci nemali možnosť zoznámiť sa s kvantifikáciou úspor, ktorú na objednávku koaličnej rady vypracovalo ministerstvo vnútra, teda nie sú im známe výsledky tejto správy. Vzhľadom na tú skutočnosť, že opozícia nemá hodnotové informácie o transformácii štátnej správy, a teda nemá ani možnosť plniť si svoju kontrolnú úlohu vo vzťahu k vláde, sa vás pýtam: Koľko finančných prostriedkov vláda ušetrí v prvom roku, teda v roku 2003, v roku 2004, v roku 2005 a v roku 2006 po zrušení okresných úradov a vytvorení špecializovanej štátnej správy na mzdových prostriedkoch, tovarových a prevádzkových nákladoch a na kapitálových výsledkoch?
Ďalej pána predsedu vlády v zmysle § 129 zákona Národnej rady interpelujem v nasledujúcej veci.
Vážený pán predseda vlády, jedným zo znakov, ktorý charakterizuje národ a vytvára jeho identitu, je aj kultúra. Nepoznám prípad v minulosti ani u nás, ani v civilizovanom svete, aby vláda plánovala urobiť také dehonestujúce opatrenia vo vzťahu ku kultúre, ako sme mali možnosť počuť z vyhlásenia našich dnešných vládnych predstaviteľov v súvislosti s predajom Slovenského národného divadla. Pýtam sa, pán predseda vlády, či ste dali urobiť prehľad čerpania nákladov na výstavbu Slovenského národného divadla a prehľad čerpania finančných prostriedkov získaných zo zbierky občanov. Ak áno, aký bol stav k 31. 12. 1989 a ako sa čerpali finančné prostriedky v jednotlivých volebných obdobiach od roku 1990 pod taktovkou jednotlivých ministrov kultúry? Zároveň sa pýtam: Žiadali ste stanoviská jednotlivých ministrov financií a ministrov kultúry svojich vlád k otázkam využitia kapitálových finančných prostriedkov na dobudovanie Slovenského národného divadla? Zaujíma ma, či boli a s akými výsledkami organizované na stavbe Slovenského národného divadla kontrolné stavebné dni a ako sa v praxi odstraňovali zistené nedostatky? V prípade, že sa neodstraňovali, aké personálne opatrenia boli vykonané?
Na základe tvrdení predošlých vlád a predstaviteľov súčasnej vlády, že nie sú finančné prostriedky na dostavbu budovy Slovenského národného divadla, nestálo by za to túto stavbu tak potrebnú pre slovenský národ, do pozornosti dávam skutočnosť, ako sa za svoje veci bezprostredne týkajúce sa národnostnej otázky postavila Strana maďarskej koalície v súvislosti s maďarskou univerzitou, aby sa prehodnotili aspoň niektoré z nepočetného radu privatizačných podnikov a aby sa prijali účinné opatrenia smerujúce k sankcionovaniu tých privatizérov, ktorí porušili podpísané privatizačné zmluvy hoci i nedodržaním splátkových kalendárov. Ak by ste náhodou nevedeli, o koho ide, odporúčam nahliadnuť do zoznamu, ktorý odovzdal pán Ľupták, predseda Združenia robotníkov Slovenska, na Generálnu prokuratúru. Takto získané prostriedky by plne kryli náklady spojené s dostavbou Slovenského národného divadla a ešte by zostalo aj na dofinancovanie krvácajúceho zdravotníctva, ktoré vďaka nekoncepčnej politike predovšetkým ministrov vašich vlád sa nachádza v agónii. Ďakujem.
Ďalej mám interpeláciu na pána ministra Lipšica. Podľa § 129 zákona Národnej rady ho interpelujem v nasledujúcej veci.
Vážený pán minister, voči obci Lovinobaňa, okres Lučenec, je vykonaná exekúcia, spis 48/2002, na základe platného rozsudku Okresného súdu v Lučenci, spis 14CB28/02 zo dňa 27. 2. 2002 na vymoženie pohľadávky vo výške 333 075,50 Sk s 20-percentným úrokom z omeškania spolu s trovami konania. Exekúciu vykonal súdny exekútor Bc. Juraj Franta z Exekučného úradu v Lučenci, Miklušova ulica č. 9, Lučenec, rôznymi spôsobmi, okrem iného aj stiahnutím finančných prostriedkov z účtu obce, ale aj dražbou nehnuteľného majetku obce. Proti dražbe zo dňa 7. 3. 2003 podala obec Lovinobaňa námietky, ktoré Okresný súd v Lučenci zamietol a uznesením č. K výkonom rozhodnutia 1152/02 zo dňa 23. 5. 2003 príklep súdneho exekútora Bc. Juraja Frantu schválil.
Dňa 5. 6. 2003 správny zástupca obce Lovinobane podal na generálneho prokurátora podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky podľa § 243 súdneho spisu proti rozhodnutiu Okresného súdu v Lučenci zo dňa 23. 5. 2003. Dňa 11. 8. 2003 prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Dr. Zoja Lišiaková oznámila písomne právnemu zástupcovi obci Lovinobaňa, že lehotu na vybavenie podnetu krajský prokurátor podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre predložil. Pri zisťovaní dôvodov správy zástupca obce Lovinobaňa zistil, že spisový materiál exekúcii 48/2002 vrátane uznesenia výkonu rozhodnutia 1152/2002 nebol z Okresného súdu v Lučenci na požiadanie orgánom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici doručený.
Právny zástupca obce Lovinobaňa dňa 21. 10. 2003 oslovil prokurátorku Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Dr. Zoju Lišiakovú a zaujímal sa o štádium vybavovania jeho podnetu. Bolo mu oznámené, že do 21. 10. 2003 Okresný súd v Lučenci nedodal potrebný spisový materiál na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Podľa môjho názoru Okresný súd v Lučenci, ktorý 4 mesiace doručuje príslušným orgánom spisový materiál, svojím konaním hrubo sabotuje zákonné lehoty na vybavovanie podnetu.
Občania Lovinobane pociťujú nečinnosť Okresného súdu v Lučenci v danej veci ako hrubé porušovanie ich ľudských práv na riadne a v zákonnej lehote vydané podanie ich právnym zástupcom na orgán dozorujúci zákonnosť v našom štáte.
Zaujímavý je prehľad jednotlivých finančných položiek, ako ony pri samotnej exekúcii vznikali. Ako bolo už spomínané, pôvodná pohľadávka voči obci bola vo výške 333 075,50 Sk halierov. Táto bola obcou uhradená. Výška celkovej zaplatenej sumy obcou predstavuje 1 463 828,80 Sk, čo znamená zhruba o 1 230 000 Sk viac, ako bola pôvodná pohľadávka. Napriek tejto skutočnosti exekútor vykazuje ešte neuhradenú pohľadávku vo výške 265 200 Sk. Bez doloženia dokladov exekútor si pýtal od obecného úradu sumu 53 000 Sk.
Vážený pán minister vlády, čo si o tejto veci má myslieť radový občan Lovinobane, čo si má myslieť o nezávislosti a čestnosti súdnej moci a vymoženosti práva v našom štáte? Dovoľte i po tejto argumentácii položiť otázky.
1. Je podľa vás, pán minister, postup Okresného súdu v Lučenci správny a v súlade s príslušnými právnymi predpismi tak, aby orgány prokuratúry mohli hájiť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb?
2. Ak tento postup nie je správny, aké opatrenia budú vyvodené proti tým osobám, ktoré porušili služobné predpisy?
3. Aké prekážky podľa vášho názoru bránia Okresnému súdu v Lučenci bez prieťahov spolupracovať s orgánmi Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici pri naplnení ich ústavného postavenia orgánov hájacím práva a zákonnosť fyzických a právnických osôb? V konkrétnom prípade občanov Lovinobane.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zubo bol posledným prihláseným do rozpravy písomne. Ak má niekto z pánov a dám poslankýň a pánov poslancov záujem prihlásiť sa k tomuto bodu ústne, nech sa páči. Predpokladám, pani kolegyne a páni kolegovia, že ste prihlásení do rozpravy? Tie mená, ktoré svietia na tabuli. (Reakcie z pléna.) Pán Malchárek má procedurálny. Takže najskôr pán Malchárek s procedurálnym návrhom. Všetci ostatní sú prihlásení do rozpravy, áno? Lebo je tam zlé označenie.
Pán poslanec Malchárek, nech sa páči.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som poprosil, aby tlač 378 podľa tohto programu, čo mám ja, je to bod č. 77, sa preradil ako posledný bod tejto schôdze.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Malchárek podal procedurálny návrh, aby bod 77 (tlač 378) sa presunul na záver tejto schôdze. Chcem sa spýtať, či je s týmto procedurálnym návrhom všeobecný súhlas. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Dámy a páni, pokračujeme teda v rozprave k interpeláciám poslancov.
Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia bude len veľmi krátka. Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov mám interpeláciu na pána ministra Ľudovíta Kaníka.
Vážený pán minister, podľa § 105a zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri prvom skončení stálej štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe odchodné vo výške určenej v zákone. Návrh novelizácie zákona o štátnej službe obsahuje tiež ustanovenie, že § 105a sa zo zákona vypúšťa. Keďže účinnosť tejto novely sa navrhuje k 1. 1. 2004, štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, odchádzajúci do dôchodku do konca roku 2003, bude mať nárok na vyplatenie odchodného, ktorého výška v prevažnej väčšine prípadov bude vo výške desaťnásobku funkčného platu štátneho zamestnanca. Keďže najmä v služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti značná časť štátnych zamestnancov je už v súčasnosti v stálej štátnej službe a mnohí z nich sú v dôchodkovom veku, možno predpokladať, že do dôchodku odídu ešte do konca roku 2003 a uplatnia svoj nárok na odchodné, ktorý by im po 1. 1. 2004 už zanikol.
Vážený pán minister, obraciam sa preto na vás s otázkou, z akých zdrojov bude týmto štátnym zamestnancom vyplatené odchodné? V jednotlivých rozpočtových kapitolách na rok 2003 sa s týmito výdavkami nepočítalo a uspokojenie oprávnených nárokov štátnych zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku sa nemôže diať na úkor prostriedkov určených na mzdy.
Ďakujem pekne za odpoveď.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Juščík.
M. Juščík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda, celé vaše pôsobenie vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky je sprevádzané kauzami a kauzičkami. V poslednom čase osobitne rezonujú kauzy odpočúvania, ktoré podľa môjho názoru vy svojím vlastným spôsobom zametáte pod koberec. Dnes sa ľudia nedozvedeli pravdu ani o jednej z nich, aj keby chceli. Ak človek vynaložil maximálne úsilie, nie je možné. Stojí za tým akási osobitná sila, ktorá je neprekonateľná. To je asi sila nejakých skupiniek alebo možno skupín. Ja sa bojím, že raz, pán predseda vlády, vy sám poviete, že je to skupina päť miliónov Slovákov, ktorá možno nebude vedieť pochopiť, ako s týmito kauzami aj je možné žiť a robiť.
V pondelok 27. októbra 2003 policajný viceprezident pán Jaroslav Spišiak na otázku redaktora Rádiožurnálu, ako sa majú správať a vnímať si naši ľudia postup orgánov, ktoré majú odpočúvať a odpočúvajú a že táto situácia vytvára psychózu strachu, nedôvery, redaktorovi odpovedal: "Kto si myslí, že sa má báť, nech sa bojí, a kto si myslí, že sa nemá báť, nech sa nebojí." Dožili sme sa to aleže prekrásnej slobody, dožili sme sa prekrásnych týchto časov!
Zaujímalo by ma, pán predseda vlády, v zmysle akých kritérií sa postupuje v našej republike pri odpočúvaní? Ja osobne mám pocit, že dnes sa môže v našej republike odpočúvať hocikto a akýmkoľvek spôsobom. Lebo nie je dôvod na žiadnu obavu, žiaden strach, dodnes sa to všetko skrylo, stratilo do neznáma. Ste naďalej, pán predseda vlády, presvedčený, že žijeme v demokratickom štáte, tak ako to veľmi rád deklarujete? Ja som presvedčený, že žijeme v inom - v policajnom štáte. Preto sa pýtam, pán predseda vlády, ako chcete presvedčiť celú našu spoločnosť, že to nie je pravda, a ako chcete nakoniec naviesť dobrú náladu v našej spoločnosti?
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave k tomuto bodu programu, k interpeláciám, vystúpi pán poslanec Blanár.
J. Blanár, poslanec: Vážená pani predsedajúca, ctené dámy, vážení kolegovia, pán minister, páni ministri, v zmysle § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám interpeláciu na ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska.
V čase zbližovania právnej regulácie v oblasti ochrany spotrebiteľa a potreby podpísania Európskej dohody o pridružení narastá aj význam spotrebiteľských združení, ktoré zabezpečujú informovanosť, osvetu a poradenskú činnosť pre širokú verejnosť. Malo by byť v záujme štátu, aby zabezpečil také prostredie, v ktorom budú mať možnosť spotrebiteľské združenia rozvíjať občianskej aktivity a vytvárať odborné a profesijné zázemie pre spotrebiteľov. Štátny rozpočet však nepočíta s pokrytím nákladov na fungovanie spotrebiteľských združení a tie peniaze, ktoré vyčlenil na tento rok, nielenže krátil, ale doteraz ani nevyplatil. Na Slovensku je založených niekoľko združení na ochranu spotrebiteľa, no, žiaľ, mnohé fungujú len formálne, pretože nemajú vytvorené základné podmienky na svoju existenciu. Nie je vyriešený systém financovania týchto organizácií. Neexistuje koncepcia a koordinácia neštátnych organizácií s príslušnými štátnymi orgánmi a inštitúciami. Tento fakt konštatuje aj správa odboru európskej integrácie pri Úrade vlády Slovenskej republiky, ktorú pripravil Ing. Juraj Knop pod názvom Proces európskej integrácie v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Vážený pán minister, v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti si vám dovoľujem položiť tieto otázky:
Prvá otázka. Do konca októbra 2003 ešte nebola rozdelená dotácia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky organizáciám pôsobiacim v ochrane spotrebiteľa. Ako môžu realizovať tieto organizácie náročné úlohy spojené so začlenením Slovenskej republiky do spoločného európskeho trhu?
Druhá otázka. Na dotáciu pre aktivity v ochrane spotrebiteľa bolo vyčlenených zo štátneho rozpočtu 2 600 000 Sk, čo v Českej republike bolo 17 miliónov. Má sa však v skutočnosti rozdeliť len 2 150 000 Sk. Na čo sa použijú zostávajúce peniaze 550-tisíc? Keď sa chceli združenia o zostávajúce peniaze ešte uchádzať, bolo im povedané, že komisia je už rozpustená a nikto sa s tým na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky nebude zaoberať.
Tretia otázka. Na účte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky leží od januára 2000 2 600 000 Sk. Na čo budú použité úroky z týchto peňazí, ktoré nabehli na účet v Národnej banke Slovenskej republiky?
Štvrtá otázka. Budú odškodnené organizácie, ktoré poškodilo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky oneskoreným vyplatením dotácie? V novembri dostanú len 75 % zo schválenej sumy. Tieto treba okamžite vyúčtovať a až potom bude odvedených ďalších 25 %. Kedy? Deň pred Vianocami? Peniaze sa koncom roku už nedajú efektívne využiť. Musia sa rýchlo minúť a k 15. januáru vyúčtovať. Organizácie po celý rok nevedia, či dostanú dotáciu a v akej výške. Nemôžu rozvinúť aktivity, ktoré prezentovali v projekte. Ale v zmluve sa požaduje detailné plnenie, akoby peniaze prišli na začiatku roku. Je to hazardovanie so štátnymi peniazmi.
Piata otázka. Čo mieni urobiť Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby sa tohtoročná situácia neopakovala?
Šiesta otázka. Podľa zdrojov blízkych Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky Slovenská obchodná inšpekcia ani tento rok nevyužila 37 mil. Sk, ktoré dostala na testovanie tovarov. Bude za to niekto postihnutý? Ak sa vrátia tieto peniaze do štátneho rozpočtu, na čo budú použité?
Siedma otázka a posledná. Zmluvy, ktoré museli podpísať spotrebiteľské organizácie s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky o pridelení dotácie, pripravovali právnici ministerstva. Tieto zmluvy sú neprimerané, združenia sú jednostranne znevýhodňované a ministerstvo si v nich prakticky uplatňuje len svoje záujmy. Tieto zmluvy boli podpísané pod tlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Dva mesiace pred koncom roka s dlhmi na konte však združenia nemali na výber.
Ďakujem pekne za pozornosť a očakávam odpoveď na všetky otázky, pán minister.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Myslím, že na tabuli bolo ešte jedno meno, ale chcem sa v tejto chvíli spýtať, či už teda nikto nemá záujem vystúpiť v interpeláciách. (Reakcia z pléna.) Aha, preto nechcete už vystúpiť, pán Hopta. Ďakujem. Vyhlasujem tento bol programu za skončený.
Otváram ďalší bod, a to
písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady do 30. septembra 2003,
ktoré ste dostali ako tlač 433. Prosím pánov poslancov, ktorí chcú vystupovať pri tomto bode programu, aby pri vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 433 nachádza.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov vyjadriť, či chce vyjadriť svoje stanovisko k jednotlivým odpovediam. Nech sa páči. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Budeme pokračovať v rokovaní tak, ako sme odhlasovali pri schvaľovaní programu po tom, ako sme schválili prvý pilier dôchodkovej reformy, nasleduje teraz prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 420. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 418.
Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona pred poslancami odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládnym návrhom zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v súlade s programovým vyhlásením vlády realizuje reforma dôchodkového systému a zavádza sa ako druhý pilier dôchodkového systému systém starobného dôchodkového sporenia s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú stabilitu dôchodkového systému, diverzifikovať riziká jednotlivých spôsobov financovania dôchodkov a vytvoriť priestor na zvýšenie úrovne poskytovaných dôchodkov.
Návrh zákona upravuje osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia, platenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vecný rozsah a inštitucionálne usporiadanie systému starobného dôchodkového sporenia, dohľad štátu nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia. Systém starobného dôchodkového sporenia bude výlučne príspevkovo definovaný a financovaný z príspevkov na osobných dôchodkových účtoch. Príspevky na osobné dôchodkové účty bude platiť a odvádzať zamestnávateľ vo výške 9 % z vymeriavacieho základu zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa bude vyberať a vymáhať príspevky na starobné dôchodkové sporenie, rovnako ako vyberá a vymáha poistné na sociálne poistenie. Vstup do systému starobného dôchodkového sporenia bude povinný pre tie osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 neboli dôchodkovo poistené v Sociálnej poisťovni. Osoby, ktoré boli pred 1. januárom 2005 dôchodkovo poistené v Sociálnej poisťovni, sa budú môcť rozhodnúť, či vstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia, alebo zostanú len v priebežnom systéme. Na toto rozhodnutie je v zákone vytvorená lehota 18 mesiacov. Za vymedzený okruh osôb bude platiť príspevky štát a za invalidných dôchodcov bude platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie Sociálna poisťovňa. Osobe, ktorá poberá invalidný dôchodok, sa bude naďalej viesť osobný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti až do zavŕšenia dôchodkového veku.
Zo starobného dôchodkového sporenia sa bude poskytovať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, ktoré budú vyplácané formou programového výberu s doživotným dôchodkom alebo formou doživotného dôchodku. Tiež sa budú vyplácať pozostalostné dôchodky a jednorazové vyrovnanie, čo je vlastne dedenie akumulovaných zostatkov na osobných účtoch. Dôchodková správcovská spoločnosť bude vytvárať tri dôchodkové fondy s rôznou investičnou stratégiou a investičným horizontom, viesť osobné dôchodkové účty, spravovať dôchodkové aktíva sporiteľov. Dôchodková správcovská spoločnosť bude povinná zveriť majetok v dôchodkových fondoch depozitárovi, ktorým bude banka alebo pobočka zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Dohľad nad systémom starobného dôchodkového sporenia bude vykonávať Úrad pre finančný trh, ktorý vykonáva dohľad nad činnosťou poisťovní a správcovských spoločností v Slovenskej republike.
Jednotlivé parametre systému starobného dôchodkového sporenia boli navrhnuté tak, aby zavedenie starobného dôchodkového sporenia v rámci realizácie dôchodkovej reformy neohrozilo plnenie maastrichtských kritérií a neskoršie zavedenie jednotnej európskej meny.
Ďakujem za pozornosť. To je všetko.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Edit Bauer.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som predložila spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 420). Vážená Národná rada, poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona 350, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Predložený návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje osobný rozsah starobného dôchodkového sporenia, platenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vecný rozsah starobného dôchodkového sporenia, inštitucionálne usporiadanie systému starobného dôchodkového sporenia a dohľad štátu nad vykonávaním systému starobného dôchodkového sporenia.
Navrhovaným zákonom sa realizuje reforma systému dôchodkového zabezpečenia a zavádza sa druhý pilier dôchodkového systému, a to starobné dôchodkové sporenie. Príspevky na osobné dôchodkové účty bude platiť a odvádzať zamestnávateľ. Zo systému starobného dôchodkového sporenia sa navrhuje poskytovať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok. Činnosť v systéme starobného dôchodkového sporenia budú vykonávať dôchodkové správcovské spoločnosti a poisťovne, ktoré budú súkromnými akciovými spoločnosťami. Dohľad nad činnosťou systému starobného dôchodkového sporenia bude vykonávať Úrad pre finančný trh. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona 350 o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona 350 o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 418 z 3. októbra prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne v zmysle rozhodnutia predsedu navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Ďakujem. Skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Mám jednu písomnú prihlášku. Chcete najskôr vystúpiť, pani spravodajkyňa? Najskôr dám slovo pani spravodajkyni Edit Bauer, ktorá sa ako prvá prihlásila do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Bauer, poslankyňa: Vážené dámy a páni, vážený pán minister, kým v zákone o sociálnom poistení sme diskutovali a predmetom tejto diskusie bolo predovšetkým to, ako riešiť prechod od súčasného stavu k cieľovému stavu, v tomto návrhu zákona ide predovšetkým o to, ako namodelovať ten cieľový stav, ktorý bude zabezpečovať dôchodky nie pre väčšinu z nás, ale pre väčšinu z tých, ktorí prídu po nás. Chcem zdôrazniť, že je to mimoriadne dôležitý a mimoriadne náročný zákon.
Chcem vás požiadať, aby na rozdiel od rozhodnutia predsedu Národnej rady, aby sme predlžili lehotu na druhé čítanie tohto zákona, a to do 15. januára pre výbory a pre garančný výbor do 16. januára. Je na odôvodnenie tohto návrhu celý rad dôvodov. Chcela by som uviesť iba tri najzávažnejšie.
Po prvé, som presvedčená, že novelizovať by sa nemal zákon, ktorý ešte nie je účinný. Keď o tomto zákone budeme rokovať v decembri, ešte zákon, ktorý novelizujeme, teda prvom pilieri, o sociálnom poistení ešte nebude účinný. Ja si myslím, že by sme nemali ako pravidlo prijať takú prax, že novelizujeme ešte neúčinné zákony.
Po druhé, myslím si, že netreba nikoho presvedčovať z vás, že ide o mimoriadne závažný zákon s mimoriadne dlhodobými dôsledkami. To nie je zákon, ktorý je možné meniť každé volebné obdobie. To nie je zákon, ktorý je na jeden rok alebo dva roky. Je to zákon, ktorý musí platiť aspoň najmenej dvadsaťpäť rokov. (Potlesk.) Však prvé výsledky tohto zákona budú až po sedemnástich rokoch, teda od dneska po osemnástich rokoch.
Tento zákon je veľmi zložitý. Som presvedčená, že je potrebné vytvoriť dostatok priestoru, aby sa vypočuli všetky zainteresované strany. Poisťovne, ktoré sa chystajú založiť správcovské spoločnosti, ktoré sa sťažujú, že pre nich ziskové budú správcovské spoločnosti až po dvanástich rokoch. Treba vypočuť reprezentantov poistencov, ktorí hovoria, že tento systém v dôsledku toho, že je tam príliš veľa aktérov, bude pre nich veľmi drahý. A to je iba jeden rozmer tohto zákona. (Potlesk.)
Vzniká celý rad problémov. Ako sa stanú verejnými financiami prostriedky vložené do druhého piliera tohto zákona? Ako sa bude narábať, aké garancie budú mať správcovské spoločnosti, že narábajú s verejnými prostriedkami? Možnože odpoveď je veľmi jednoduchá, ale som presvedčená, že kým prídeme k tomu, aby výbor, resp. Národná rada hlasovala o týchto veľmi závažných záležitostiach, ktoré môžu mať veľmi závažné dôsledky, musíme mať všetci absolútne jasné a mali sme mať tieto záležitosti vyrokované.
Takýchto parciálnych problémov by bolo možné menovať celý rad. Nechcem ich menovať. Chcem vás iba požiadať, aby ste súhlasili s predĺžením termínu na druhé čítanie. Pán minister okamžite môže, samozrejme, namietať, že niektoré body tohto zákona majú vstúpiť do účinnosti 1. januára. Chcem povedať veľmi zodpovedne, preštudovala som veľmi dôkladne, čo sa plánuje so skoršou účinnosťou z tohto zákona. Sú to body, ktoré sa vzťahujú na založenie správcovských spoločností. Som presvedčená, že ak tieto budú účinné od 1. marca, alebo od 1. apríla, alebo od 1. mája, ešte stále je dostatok času, aby do 1. 1. 2005 mohli byť podľa zákona založené.
Netýka sa to jediného bodu. A to je bod, ktorý sa do zákona o sociálnom poistení dostal na návrh poslanca Brocku a ďalších kolegov. Ide o zníženie poistného o pol percenta na nezaopatrené deti. V tejto súvislosti jeden jediný novelizačný bod upravuje vymeriavací základ a upresňuje, že toto zníženie sa bude týkať jediného rodiča, teda nie obidvoch, ale jedného rodiča. Vzhľadom na to, že tento bod nadväzuje na štátny rozpočet, som presvedčená - a myslím si, že budete so mnou súhlasiť -, že je dostatok priestoru, aby sme tento novelizačný bod spolu prerokovali ako súčasť, ako pozmeňujúci návrh zákona o prídavku na dieťa, ktorý príde zrejme na rad budúci týždeň.
Ako posledný bod, ktorý sa týka v zásade iba nášho výboru, ale ozrejmí zrejme aj pre vás, pre ostatných poslancov potrebu predĺženia toho času, je ten, že výbor by sa mal zaoberať podľa kalendára zasadnutia výborov a Národnej rady najneskôr do 21. novembra, to znamená, že vytvára sa iba desaťdňový priestor na prerokovanie tohto zákona, čo si myslím, že je absolútne nedostatočné. Teda 21. má výbor termín podľa návrhu predsedu alebo podľa rozhodnutia predsedu, pričom 22. by mal výbor vycestovať na študijnú cestu v súvislosti so založením druhého piliera. V zásade skúsenosti, ktoré bude výbor mať z tejto študijnej cesty, budú v zásade už nepoužiteľné, čo si myslím, že je hazard nepoužiť možné skúsenosti pri takom dôležitom zákone.
Ešte raz zdôrazňujem, že jediný bod, ktorý má byť účinný a musí byť účinný od 1. januára v súvislosti so schválením rozpočtu, je možné riešiť. A ja sa zaväzujem, že ten pozmeňujúci návrh pripravím pri prerokovaní zákona o prídavku na dieťa.
Prosím vážených poslancov a vážené poslankyne, aby tento môj návrh podporili. Ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Faktické poznámky - pán poslanec Maxon. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa dotknúť predovšetkým toho prvého dôvodu, ktorý konštatovala pani spravodajkyňa a pani poslankyňa, a to je ten dôvod, že budeme novelizovať zákon, ktorý ešte nie je účinný, a obracia sa na snemovňu, aby sme odložili termín rokovania o tomto zákone. Môj názor je ten, že ak sa má novelizovať zákon, ktorý ešte nie je účinný, tak sme túto predlohu na stôl ani nemali dostať. Takže ja sa plne prihováram k tej požiadavke, aby sa predĺžila lehota na prerokovanie a rokovali sme o tomto zákone, až keď nadobudne účinnosť zákon, ktorý sme schválili.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Angyalová. Pani poslankyňa Angyalová sa prihlásila písomne do rozpravy. Potom po jej vystúpení otvorím možnosť hlásiť sa ústne.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, vážený pán minister, doobeda sme práve schválili zákon o prvom pilieri nového dôchodkového systému. Tí z nás, ktorí sa dôchodkovej reforme venujú, vedia, že prijatý zákon v niektorých aspektoch je kompromisom až skoro na hrane. Upozorňovali na to poslanci v rozpravách, odborníci v médiách, dokonca to priznal pri niektorých príležitostiach aj pán minister. A keďže viem, že dôvody tohto stavu sú najmä politické, dosť sa obávam, aby to s druhým pilierom nedopadlo podobne. Ak sa to dokonca už tak nestalo. Pri mojom poslednom vystúpení v pléne som urobila malú analýzu a porovnanie koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia na Slovensku s navrhovaným zákonom, ktorý sme tu mali o prvom pilieri. Dovoľte mi teraz urobiť niečo podobné s týmto návrhom.
Slovenský dôchodkový systém počas mnohých rokov svojej existencie viackrát zmenil črty, ale niektoré vlastnosti, ktoré má, sa s ním vezú od počiatku až dodnes. Medzi prvé z nich patrí tzv. neuniverzálnosť. Prvé dôchodkové programy u nás boli inšpirované Bismarckovým dôchodkovým poistením z roku 1889, ktorého súčasťou bol aj rozdielny prístup k profesiám, napríklad k úradníkom a robotníkom. K zosúladeniu odlišných dôchodkových programov u nás prišlo v roku 1948, ale podľa sovietskeho modelu sa triedenie skupín a profesií ešte prehĺbilo a z týchto zdrojov si náš súčasný dôchodkový systém aj dnes nesie rozdielny prístup k profesiám.
Druhou neustálou črtou, ktorú mal náš dôchodkový systém úplne od počiatku, je štátne vlastníctvo peňazí, ktoré sa v ňom nachádzajú, z ktorých sa potom financujú dôchodky. Česko-slovenský dôchodkový systém, ktorý bol na počiatku založený na tzv. príspevkovom princípe, bol v roku 1952 integrovaný do štátneho rozpočtu a plne bol financovaný z daní. Potom v roku 1993, myslím, sme sa vrátili k odvodovému financovaniu cez verejnoprávnu inštitúciu, ale štátne vlastníctvo peňazí v dôchodkovom systéme naďalej zostalo. Odvody sa aj dnes dajú považovať za určitý typ dane. Vplyv občanov na prostriedky, ktoré v tom systéme majú, je minimálny. Takisto sú vynucované štátom obdobne ako dane, takže je tam stále to kvázi štátne vlastníctvo peňazí, ktoré v systéme je.
Treťou pretrvávajúcou črtou slovenského dôchodkového systému je jeho závislosť od politického rozhodovania. Tak ako pri prvých dôchodkových systémoch, aj dnes sú parametre slovenského systému dôchodkového zabezpečenia tak úzko späté s rozhodnutiami tej-ktorej konkrétnej vlády, že je prakticky nemožné relevantne predpokladať, koľko peňazí bude musieť ten-ktorý občan do systému vložiť a koľko z neho a kedy v budúcnosti dostane.
Toto sú podľa mňa tri črty, ktoré boli v dôchodkovom systéme na Slovensku, predtým v Česko-Slovensku, vždy. Reforma dôchodkového systému, ktorou sa aj teraz prostredníctvom tohto návrhu zákona zaoberáme, si dala za cieľ - okrem iných cieľov - vysporiadať sa aj s týmito črtami, a ak ich nie odstrániť, tak ich minimálne znížiť na najnižšiu možnú mieru. V závere potom spomeniem, ako sa s týmito cieľmi vysporiadala.
Tak ako dôchodkové systémy v západnej Európe, ani česko-slovenský systém počas 2. svetovej vojny nevydržal a rezervné prostriedky sa z neho vyčerpali, čo viedlo v povojnovom období k zavedeniu systému priebežného financovania. A tam niekde sa začali tie problémy, ktoré dnes aj tu riešime. Priebežné systémy sa javia čoraz viac fiškálne, teda finančne, ale aj z iných dôvodov neudržateľné, a to nielen u nás, ale aj v množstve krajín sveta. A pretože žijeme v regióne krajín, ktoré majú podobnú historickú skúsenosť, ekonomickú štruktúru a myslím, že aj kultúrno-etické hodnoty, mám na myslí teraz krajiny V 4, malo by byť pre nás poučné sledovať, ako ony riešia tú krízu, ktorú majú vo svojich dôchodkových systémoch. Otázka riešenia totižto vyvstala aj u nich. Vlastne vo všetkých okolitých krajinách. Takže spomeniem Českú republiku, Poľsko a Maďarsko.
V Českej republike úvahy o reforme dôchodkového systému začali hneď po vzniku dvoch samostatných republík. Napriek tomu, že v spoločnosti vznikol veľký tlak na privatizáciu dôchodkového systému, napokon sa Česká republika rozhodla ísť cestou parametrickej zmeny, to znamená zmeniť parametre existujúceho priebežného systému. Bol teda posilnený a sprísnený tento priebežný systém a bol doplnený o tzv. sporivý pilier, ale na dobrovoľnom princípe. Štúdie na tému, prečo sa česká spoločnosť rozhodla ísť týmto spôsobom, spomínajú najmä politické a ekonomické dôvody. Politický vplyv v Čechách u oponentov a zástancov reformy bol relatívne vyrovnaný a diskusie na tému dôchodkovej reformy prebiehal podstatne dlhšie, ja to nazvem, že vo filozofickej rovine. Čiže nie tak ako u nás, kde podľa môjho názoru pomerne skoro skĺzla diskusia do konkrétnych parametrov kapitalizačného piliera. V Čechách prebiehali vyslovene filozofické diskusie o tom, či zavádzať privatizáciu do dôchodkovej sféry. A výsledkom diskusií a aj simulácií nákladov a dosahov rôznych alternatív bolo, že česká spoločnosť, teda hlavne experti ministerstva práce, ktorí tam boli nositeľmi reformy, dospeli k tomu, že existuje ešte dostatočný priestor v súčasnom systéme priebežného financovania, keď sa v ňom spraví hĺbková reforma. To je zaujímavý záver aj pre Slovenskú republiku, ak pripustíme, že tá hranica, tá štartovacia čiara by mala byť podobná v Čechách, ako na Slovensku. Ich systém dôchodkov je rovnako vo veľkom deficite ako náš. Ale závery ministerstva práce a sociálnych vecí boli, že strednodobé a dlhodobé náklady takejto reformy v Čechách by boli jednoducho také veľké, že by ich česká ekonomika uniesla len s veľmi veľkými bolesťami. Nezanedbateľný vplyv, samozrejme, na toto rozhodnutie mali aj odbory a problémy s neistou parlamentnou väčšinou v Čechách.
V Maďarsku a Poľsku, naopak, diskusie o reforme dôchodkového systému viedli až k tomu záveru, že bola zavedená istá forma privatizácie, aj keď v rozdielnej miere a s odlišným prístupom k priebežnému systému. Ich skúsenosti s reformou, ktorá v oboch krajinách prebieha niekoľko rokov, nám však napriek istým rozdielnostiam môžu pomôcť predvídať, s akými dosahmi sa môže aj slovenská spoločnosť stretnúť po zavedení dôchodkovej reformy. Spoločné črty reformy v Maďarsku a Poľsku podľa štúdiu boli takéto:
Po prvé. Obe reformy narazili na počiatočné problémy, ťažkosti pri realizácii, ktoré súviseli najmä s požiadavkou nových automatizovaných informačných systémov. Keď zhodnotíme stav informačných systémov v našej Sociálnej poisťovni, myslím si, že sa dá povedať, že ešte značne nie je pripravená na to, aby bola zavedená dôchodková reforma napriek tomu, že sa na tom pracuje. Takže ja by som chcela potom pána ministra poprosiť, aby mi odpovedal na tú otázku, že v akom stave je vlastne informačný systém, ktorý je nevyhnutý na to, aby nevznikli ťažkosti. A dúfam, že ma pán minister počúva. Je to dôležité najmä preto, že Sociálnej poisťovni bola udelená ďalšia skupina úloh, ktorá súvisí s tým, že sa presunula distribúcia odvodov na ňu a až potom do správcovských spoločností.
Druhý spoločný bod v Poľsku a Maďarsku bol nedostatok koordinácie medzi dávkami podľa nových dôchodkových programov a dávkami podľa nereformovaných programov invalidných dôchodkov. Spôsobilo to zmätky a neúmerne narástol počet invalidných dôchodcov. A slovenskí reformátori nakoniec takisto rozhodli, že invalidné dôchodky zostanú v pôsobnosti Sociálnej poisťovne, aj keď treba povedať, že parametre priznávania boli zmenené a sprísnené. Stále si však myslím, že v istých prípadoch sa môžeme potýkať s takýmito problémami.
Po tretie. V oboch krajinách, teda v Maďarsku i Poľsku, sa stále odkladajú rozhodnutia o dôležitých parametroch pri nových súkromných dávkach. Týka sa to najmä životných poisťovní. V tejto súvislosti som už pána ministra upozornila na niekoľkých fórach, že nie sú úplne doriešené úlohy a postavenie životných poisťovní v systéme a že si myslím, že ak má byť reforma komplexná a úplná, že by bolo dobré, ak by sa absolútne doriešila ich úloha v tomto systéme, lebo to je otázka komplexného riešenia.
Štvrtá vec, ktorá bola podobná alebo spoločná v Maďarsku i Poľsku, bola výkonnosť nových penzijných fondov počas prvých rokov fungovania. A tá bola, žiaľ, v červených číslach. Samozrejme, z prvých rokov existencie sa nedá úplne predpokladať, ako sa bude systém vyvíjať povedzme v horizonte 20-30 rokov, skrátka, dlhodobo. Ale vysvetlenia tej situácie, prečo sú v červených číslach, sa v mnohom môžu podobať na slovenské pomery. Sú spojené s investičnými obmedzeniami, ktoré boli do systému zavedené, ktorých výsledkom je investovanie väčšiny prostriedkov do dlhopisov. Tie sú síce bezpečné, no ale veľmi málo výnosové. A takisto sú potom spojené s vysokými marketingovými nákladmi, ktoré boli vynaložené na získavanie klientov, myslím v Poľsku a Maďarsku. Tie navyše spôsobili, že do systému prišlo podstatne viac ľudí, ako sa predpokladalo, dokonca aj tí, pre ktorých to nie je výhodné. Toto sa môže stať aj u nás. Viem si to predstaviť, že reklama a marketingové ťahy budúcich správcovských spoločností presvedčia ľudí, možno aj tých, pre ktorých to naozaj nebude zaujímavé. A súvisí to potom s transformačnými nákladmi.
A piatym spoločným znakom reformy v Maďarsku a Poľsku bolo rozloženie bremena transformačných nákladov. Napriek všetkým projekciám sa obe krajiny po prvých rokoch spustenia systému ocitli vo fiškálnych problémoch. Prostriedky z privatizácie sa rýchlo vyčerpali a tak sa transformačný dlh rieši cez rozpočet a, žiaľ, aj skresávaním dávok v priebežnom systéme. Dlhodobé prognózy v Poľsku podľa štúdií ukazujú, že v nasledujúcom polstoročí sa dve tretiny transformačných nákladov budú riešiť krátením dávok v rámci verejného dôchodkového systému, jedna štvrtina pomocou vyšších výpožičiek vlády, čiže do rozpočtového deficitu, a zostatok zhruba jedna dvanástina z výnosov pri privatizácii. Takže toto sú skúsenosti z tých okolitých krajín.
Dokážeme my čeliť takýmto veciam, ak nastanú na Slovensku? Lebo mnohé z nich sú pravdepodobné, že sa tu stanú takisto, aspoň do určitej miery. Som presvedčená, že to, čoho sme tu dnes ako poslanci aktérmi, má byť radikálny posun v chápaní úlohy štátu a jedinca v dôchodkovom systéme. Ja som to už raz na tomto mieste povedala, podľa mňa je to jedna nová paradigma, ktorá ovplyvní fungovanie tejto krajiny na mnoho-mnoho rokov, na strašne veľa rokov. A v mene občanov sa v dôchodkovej sfére čiastočne zriekame silného, hoci nie vždy úplne spoľahlivého štátu (myslím, čo sa týka výšky dôchodkov) v prospech individualizmu, ktorý má dať každému väčší priestor rozhodovať sa, ale aj podstatne väčšiu mieru zodpovednosti za svoju budúcnosť. A zodpovednosti prípadne za to, že keď sa občania rozhodnú, je riziko, že tie dôchodky budú v budúcnosti aj menšie.
Pravdepodobne sa v tejto sále nachádza väčšina ľudí, ktorí sú za túto paradigmu, aj keď v tejto chvíli tu už nie je až tak veľa ľudí. Ale ja len dúfam, že za je aj väčšina občanov tejto krajiny. Ja to považujem za takú vážnu otázku, že keby to bolo možné jednoducho a výstižne sformulovať, tak by si to zaslúžilo priam referendum. No len nie som si istá, že by to nebolo politický nenormálne, keby sme volali ľudí k urnám, že či sú za posun paradigmy. Takže namieste je otázka, či cez volebné programy strán si ľudia naozaj zvolili väčší individualizmus v dôchodkovom systéme. Nie som si istá, že za je väčšina krajiny. A to je dôležité.
Tento zákon ako druhý pilier nového dôchodkového systému mal mať podľa zámeru vlády niektoré charakteristiky, tak ako to od začiatku vláda prezentovala. V legislatívnom procese a v procese rôznych rokovaní potom sa vláda vzdala, žiaľ, z mnohých z nich. Vymenujem niekoľko a musím povedať, že podľa mňa spochybňujú, či tento nový systém je naozaj posunom k individualite.
Takže prvá vec, prvá vlastnosť - univerzálnosť, už som to spomínala na začiatku. Nový systém mal byť univerzálny, napriek snahám taký nie. Ja odhadujem, že dlho ani nebude univerzálny, pretože to by išlo o systémovú zmenu. A keďže tu teraz súbor takýchto zmien robíme, nemyslím si, že v budúcich rokoch k tomu dôjde. Nemôžeme predsa robiť vážne systémové zmeny každú chvíľu. Preto považujem za škodu, že sa nenašlo dostatok politickej vôle. Môže sa stať, že najväčšie finančné problémy nám v budúcnosti bude spôsobovať práve systém finančného zabezpečenia, teda dôchodkového zabezpečenia vojakov, policajtov a ďalších zložiek, ktoré patria mimo. Ale nečudujme sa na druhej strane, že príslušné rezorty boli proti, lebo sa mi zdá, že im nebola ponúknutá nijaká skutočná protihodnota za to, že sa vzdajú samostatného systému a že vojdú do univerzálneho. A tak univerzalita nemala šancu prejsť. Ako som v úvode povedala, slovenský dôchodkový systém túto črtu má od počiatku, vláda si dala za cieľ to dôchodkovou reformou zmeniť, to je fakt. Je jasné, že tento cieľ sa už nesplní.
Druhá vlastnosť, ktorej sa vláda v procese vzdala, je zníženie politického vplyvu na systém. Určitý posun nastal tým, že v zákone o prvom pilieri sa zavádza automatický mechanizmus valorizácie dôchodkov, na druhej strane však do prerokovaného zákona boli pod tlakom, do tohto myslím, boli pod tlakom ministerstva financií nakoniec vložené ustanovenia o tom, že odvody pôjdu najprv do Sociálnej poisťovne a tá ich následne bude prerozdeľovať do správcovských spoločností. Ja si myslím, že týmto mechanizmom sme ktorejkoľvek vláde dali do rúk možnosť kedykoľvek na tieto prostriedky siahnuť. Napriek tomu, že to bude politicky pomerne neúnosné. Myslím, že skúsenosti z minulých rokov dokazujú, že ak politici majú právo do niektorých vecí hovoriť alebo nejakým spôsobom ovplyvňovať systém, tak to často urobia. A podľa mňa to napríklad dokazuje pravidelné licitovanie v minulých rokoch o výške dôchodkov, ktoré tu bolo. Takže argument, že je to na zodpovednosti budúcich vládnych činiteľov, je ako taký podľa mňa alibistický. To sa pokojne môže stať, ktorákoľvek vláda bude môcť za istých veľmi vážnych fiškálnych problémov siahnuť na tieto prostriedky. Lebo to nie sú prostriedky sporiteľov v momente, ako sa dostali do okruhu verejných financií.
Tretia vec, ktorej sa vláda vzdala v procese, využitie funkcie vlastníckych práv v novom systéme. To súvisí s tým predchádzajúcim bodom, ale okrem tohto, čo som povedala, spomínaným spôsobom mohol byť posilnený potenciál využitia toho inštitútu vlastníctva na to, aby ľudia zodpovednejšie pristupovali k svojmu dôchodku. Ich motivácia vstúpiť do nového systému navyše bola ešte viac oslabená, pretože takmer rovnako ako doteraz nebudú vlastníkmi svojich úspor do dovŕšenia dôchodkového veku, pritom riziká spojené s tým, či sa rozhodnú, že pôjdu alebo nepôjdu do druhého systému, nesú takisto. Takže ani táto funkcia nebola, táto funkcia vlastníckych práv nebola využitá ani na to, aby ten postoj ľudí k tomu, aby boli motivovaní sporiť a starať sa o svoj dôchodok viac, bol posilnený. Nebol.
Štvrtá vec, ktorej sa vláda vzdala v procese, zníženie rozsahu priebežného systému a zmiernenie redistribúcie. To je presne takto napísané v koncepcii. Vo finančnej doložke tohto zákona máme dva modely. Prvý model, ktorý bude pravdepodobne schválený, tak to vyzerá, a druhý model, ktorý by mal optimálne fungovať od roku 2015. Ak si tú finančnú doložku pozriete, ja som presvedčená, že ministerstvo tam nepriamo v analýze priznalo, že štát nie je schopný poskytovať vyššie priemerné dôchodky, ako boli schválené, hoci je to tak nastavené v prvom pilieri, a že to bude treba v budúcnosti zmeniť. Ja si myslím, že prvý pilier nemá konkurovať druhému pilieru, ani priemernou výnosnosťou, ani úplnou zásluhovosťou. Tento pilier, hlavne podľa tohto, čo bolo v koncepcii napísané, mal plniť iba otázku solidárnosti, úlohu solidárnosti a otázku vysokej výnosovosti a úplnej zásluhovosti mal plniť druhý pilier. Výsledkom prijímanej podoby reformy bude vyššie prerozdeľovanie a nárast výdavkov na priebežný systém v budúcnosti. Takto sa dokonca vyjadrila napríklad aj Hayekova nadácia, ktorú považujem za pravicovú v tejto otázke a je naozaj za reformu ako takú. Čiže podľa mňa toto je ďalší ústupok od pôvodných zámerov vlády.
Piata vec. Umožnenie účasti v druhom pilieri všetkým občanom - takisto sa táto vec nachádzala presne takto definovaná v koncepcii. Na počiatku bolo jasné, že prechod do druhého piliera bude zaujímavý len pre, teda najmä pre mladších občanov. V pôvodnom zámere však možnosť vstupu bola daná oveľa širšej skupine občanov, ako je to v dnešnom návrhu. A napriek tomu, že viem, prečo je to tak, lebo to je otázka tých fiškálnych problémov a zavedenia eura, myslím si, že spustením systému sú automaticky vylúčení zo vstupu občania starší ako 45 rokov. A v tejto súvislosti chcem povedať, že pán minister sa v jednom rozhovore vyjadril takto: "Je potrebné znížiť atraktivitu prechodu osôb vo vyššom veku do druhého piliera, aby sme prechod udržali v plánovanom rozsahu, ktorý je plus-mínus 50 %." Pričom to podľa neho neznamená, že by ktorákoľvek veková kategória bola a priori vylúčená z možnosti sporiť si. Ale toto tvrdenie nie je pravda. Lebo skupina ľudí nad 45 rokov je a priori vylúčená z možností sporiť si, ona môže vstúpiť do druhého piliera, ale ak tam nebude od začiatku od spustenia prispievať 17 rokov, tí prví ľudia, ktorí tam vstúpia, tak potom budú tie prostriedky prevedené späť do prvého piliera a bude sa považovať ten človek za takého, že nevstúpil nikdy do sporivého piliera. Takže ani tento cieľ nebol splnený. A hovorím, rozumiem tomu, že to boli fiškálne dôvody. Ale nebol splnený tento cieľ, ktorý v koncepcii bol zadaný, že ho vláda chce naplniť.
Poslednú vec, ktorú spomeniem, aj keď je toho oveľa viac, je tam napísané, že sa budú snažiť o čo najvyššiu mieru možnej konkurencie v druhom pilieri. Podľa odborníkov bola miera možnej konkurencie oslabená viac, ako bolo potrebné. A to jednak tým, že štát zmenšil trh pre budúce správcovské spoločnosti už tým, čo som povedala, že vstúpia len ľudia, alebo zaujímavé je vstúpiť len pre ľudí 45 mladších a potom ďalšími vecami. Dokonca podľa expertov Svetovej banky boli nastavené ďalšie parametre tak, že návratnosť investícií správcovských spoločností bude veľmi dlhá a vstup na trh, to je ešte podstatnejšie, vstup na trh v neskorších obdobiach bude veľmi-veľmi zložitý, ak nie takmer nemožný.
A teraz spomeniem ďalší argument Hayekovej nadácie, keď podľa ich prepočtov, teraz vážne hovorím, keď vstúpi ďalšia spoločnosť povedzme o tri-štyri roky na trh, tak v priebehu roka a pol bude musieť dosiahnuť 80 % priemernej výnosovosti spoločnosti, ktoré sú na trhu už niekoľko rokov. Čo by malo znamenať, že za ten rok a pol by mali dosiahnuť 40 % výnosovosť. To vám každý finančník povie, že to je nemožné. Takže takto bola veľmi oslabená konkurenčnosť v novom systéme.
Toľko z tých vymenovaných vecí, ktorých sa vláda vzdala, aj keď, hovorím, sú tam ešte ďalšie veci. Ja si myslím, že ak vláda verí tej novej paradigme, tomu posunu k individualizmu, potom ňou zvolený kombinovaný model, v ktorom má svoju úlohu priebežný systém aj kapitalizačný systém, má zmysel. Lebo jeden aj druhý majú svoje plusy aj mínusy. Priebežný systém je odolnejší voči inflácii napríklad. Kapitalizačný je dlhodobo podstatne výnosnejší. Obidva závisia napríklad od populačného vývoja, od demografického vývoja, ale ten kapitalizačný je od neho závislý rádovo menej. Takže ten kombinovaný model je zvolený podľa môjho názoru dobre, ak teda vláda verí tej paradigme, ktorú som spomínala, ale len vtedy, keď budú využité aj v prvom pilieri, aj v druhom pilieri pozitívne veci oboch a tá kombinácia bude využitá na to, aby sa riziká potlačili. Ak vláda takto odstúpila od svojich zámerov, nie som si istá, že boli využité všetky pozitívne veci a boli eliminované všetky negatívne veci z oboch pilierov. Ešte, samozrejme, to celé naozaj bude fungovať, ak naozaj ten filozofický posun pre slovenské pomery je správny. To je podstatné.
Z tých dôvodov, ktoré som tu uviedla, chcem povedať, že poslanecký klub strany Smer bude hlasovať proti tomuto zákonu. Prvý pilier sme schválili v mnohom odlišne od pôvodného zámeru, nateraz sa to už nedá napraviť. Podstatné je, či bude s vážnymi odlišnosťami schválený aj tento pilier druhý. Odpoveď na túto otázku nám dá až druhé čítanie, takže to druhé čítanie naozaj budem pozorne sledovať.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)