B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Tak ten gombík musíte stlačiť, nech sa páči.
P. Paška, poslanec: Áno, samozrejme. Tieto vysvetlenia nepovažujem za dostačujúce. V súvislosti s objemom zdrojov, ktoré sú k dispozícii, je riešenie napojenia východného Slovenska cez diaľničnú sieť Maďarskej republiky najvýhodnejšie a najrýchlejšie a, bohužiaľ, tu nie je pán premiér, ale dvakrát som bol svedkom jeho osobného prísľubu. Prvýkrát pri otváraní Maďarského konzulátu v Košiciach aj s pánom Orbánom, že cesta bude dokončená do roku 2006 a druhýkrát to bolo minulý rok koncom novembra, keď pán premiér robil predvolebnú kampaň kandidátovi SDKÚ pánovi Pásztorovi, zhodou okolností som nakupoval v nákupnom centre, kde sa zhromaždili občania, ktorým pán premiér po druhýkrát sľúbil, že do roku 2006 budú Košice a celé východné Slovensko pripojené dokončenou cestou. O tom, ako plní sľuby, svedčí aj to, ako ste ma informovali, že tento kratučký a podľa mňa na Slovensku najlacnejší úsek cesty po rovnom poli nebol ani zaradený do koncepcie. Chcem teda vedieť, prečo sa neplnia sľuby, ktoré sa dávajú občanom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR a minister financií SR: Ja som spomenul a zopakujem to, že táto výstavba bola urýchlene začatá, pričom existujú, samozrejme, objektívne dané lehoty, ktoré som tu aj vymenúval. Čiže priorita je týmto daná. Čo nemusí znamenať, že niekde spomínané vyjadrenia, ku ktorým sa ja neviem vyjadriť, v nejakom cieľovom roku budú, alebo nebudú dodržané, a tým povedať, že ak by to napojenie na maďarskú diaľničnú sieť bolo také výhodné, tak by sa asi nestalo, že by klesal počet osobných áut - ako je uvedené v tejto informácii -, ktoré prechádzajú cez tento hraničný priechod. Čím nechcem povedať, že nie je dôležité, aby táto cesta urobená bola. A opakujem, bola začatá v zrýchlenom režime príprava tejto investície. Prečítal som to aj vo svojej pôvodnej odpovedi. Asi ste, pán poslanec, nezachytili toto konštatovanie, preto som ho zopakoval.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú otázku položil pán poslanec Kolesár: "Zvýšenie cien energií na začiatku tohto roku ste označili za posledné výrazné. Ako má občan chápať zvýšenie cien energií pripravené na začiatok roku 2004? Alebo sa má uspokojiť s tým, že vám opäť nevyšla prognóza?"
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, na zmenu regulovaných cien energií bolo mnoho dôvodov. Iste sám veľmi dobre viete, že regulované ceny boli deformované krížovými subvenciami medzi jednotlivými skupinami odberateľov a dotáciami z príjmov z neregulovaných činností. Napríklad z príjmov z tranzitu plynu boli dotované ceny plynu pre domácich spotrebiteľov, a to ako pre domácnosti, tak súkromné spoločnosti. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné zmeniť spôsob regulácie a následne upraviť ceny. Deformované boli ceny všetkých energií, a preto došlo celoplošne k ich významnému zvýšeniu, ale najmä k zmene systému ich úpravy.
Základným cieľom a hlavným dôvodom cenovej a vecnej regulácie sieťových odvetví je teda zabezpečenie rovnováhy medzi záujmami spotrebiteľov a investorov a podpora poskytovania kvalitných tovarov a služieb. Nezastupiteľnou úlohou regulačného orgánu je ochrana záujmov spotrebiteľov pred monopolistickým správaním sa regulovaných subjektov. Súčasne musí regulačný orgán chrániť záujmy investorov tým, že im poskytne príležitosť na dosiahnutie primeranej návratnosti ich investícií.
Do 31. 12. 2002 bola regulácia cien vykonávaná tak, že ceny navrhovalo ministerstvo financií a schvaľovala vláda. Nebol žiaden časový harmonogram na predkladanie návrhov na zmenu regulovaných cien. Po posúdení návrhu v tarifnej komisii, kde boli zastúpení aj výrobcovia a priemyselní odberatelia, ministerstvo financií predkladalo návrh vláde.
Podľa zákona o cenách ministerstvo financií muselo v regulovaných tarifách pokryť ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk pre regulované subjekty.
Napriek uvedenému úhrada ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku cez tarify nebola nikdy dosiahnutá, pretože politické kritériá prevážili nad ekonomickými, keď vláda robila konečné rozhodnutia o cenách elektriny, plynu a tepla. Ceny sa neupravovali tak, aby odrážali zmeny v súvisiacich nákladoch, ale odrážali často skôr politické a sociálne priority vlády.
Negatívnym dôsledkom nízkych a nereálnych cien energií boli často nesprávne rozhodnutia o ich použití, nadmerná plynofikácia, budovanie nadmerných kapacít výroby elektriny, energeticky náročné výroby a spotrebiče, odpájanie odberateľov tepla od centrálnych zdrojov tepla, nedostatočné prenosové kapacity a znížená bezpečnosť dodávky energií konečným spotrebiteľom z dôvodu nedostatočných príjmov regulovaných subjektov.
Podľa zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach vznikol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý od 1. januára 2003 vykonáva cenovú reguláciu. Rozhodnutia úradu o metódach regulácie a o parametroch regulácie vychádzajú z analýz spracovaných renomovanými poradenskými spoločnosťami. Úrad analýzy posúdil a aplikoval pre slovenskú ekonomiku najvhodnejšie riešenia, berúc do úvahy nutnosť harmonizácie rozhodnutí s regulačnou legislatívou Európskej únie. Toto riešenie okrem iného stransparentnilo reguláciu, stabilizovalo podnikanie v regulovaných subjektoch a zvýšilo efektívnosť v energetike. V roku 2003 prebehlo posledné celoplošné zvýšenie cien energií, ktorým sa podarilo odstrániť najväčšie deformácie cien.
Len pre zaujímavosť uvádzam, že úrad doreguloval ceny elektriny a zemného plynu pri ich podstatne nižšom náraste, ako hovorili prognózy Akadémie vied Slovenskej republiky, či Svetovej banky. O výške cien energií na rok 2004 je dnes ešte predčasné hovoriť z hľadiska presného určenia. Práve teraz totiž prebieha proces vyhodnocovania podkladov regulovaných subjektov a regulované ceny budú vyhlásené v najbližších dňoch. Vyhlásenie regulovaných cien závisí najmä od úplnosti podkladov regulovaných subjektov o ich hospodárskych výsledkoch.
Zmeny cien energií v roku 2004 budú závislé od zmeny cien vstupov do ich výroby a distribúcie, od miery inflácie a od potreby odstrániť čiastkové krížové subvencie zistené analýzou nákladov pre jednotlivé skupiny odberateľov. Snahou je, aby každý odberateľ energií platil za ich dodávku len tie náklady, ktoré sú nevyhnutné na ich výrobu a dodanie, aby neplatil za niekoho iného a aby za neho neplatil niekto iný, alebo štát tým, že by bol štátny rozpočet ukrátený o príjmy z daní výrobcov a dodávateľov energií. A úradníci, ktorí sú zodpovední za reguláciu cien energií, dôsledne kontrolujú všetky náklady výrobcov a dodávateľov energií, aby spotrebitelia energií neplatili nič navyše.
Pán poslanec, chcem vás uistiť, že hospodárska politika vlády v energetike a regulácia cien energií smerujú k spoločnému cieľu, a tým je zabezpečenie spoľahlivej dodávky energií odberateľom v čase, množstve a kvalite podľa ich potrieb a za najnižšie dosiahnuteľné ceny.
Skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skutočne, vážený pán predseda vlády v zastúpení pána podpredsedu vlády, argumentov viete skutočne vždy vyprodukovať dostatok, to vám nikto nikdy nemôže uprieť. Len by som sa chcel opýtať doplňujúcu otázku, či to všetko, čo sme si tu teraz vypočuli, ste nevedeli na začiatku roku 2003. Ja sa obávam, že ste to veľmi dobre vedeli, ale, samozrejme, bol to len ďalší z vašich sľubov, sľubov, ktoré sa rovnajú, žiaľbohu, klamstvám vo vašom prípade. Ďakujem vám pekne za odpoveď a nežiadam ani, aby ste ďalej v nej pokračovali. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, ak chcete.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Aj napriek tomu využijem, samozrejme, svoju možnosť, ktorú mám a dovolím si ohradiť sa proti vašim nehoráznym tvrdeniam. Pretože obviniť niekoho z klamstva je veľmi ľahké a vy ste to práve použili. Ale budem reagovať, budem reagovať na to, čo ste povedali vo svojom doplnku k tejto otázke.
Asi ste tiež, pán poslanec, nepočúvali, keď som čítal svoju odpoveď, pretože vo svojej odpovedi som uviedol, že v roku 2003 prebehlo posledné celoplošné, posledné celoplošné zvýšenie cien. Takže, ak sme sa vyjadrovali k tomu, že zvýšenie v roku 2003 bude posledné, tak sme sa vyjadrovali v tom zmysle, že bude posledné celoplošné. A teraz tvrdíme a tvrdím aj tu, že v roku 2004 ešte dôjde k zvýšeniu regulovaných cien. Už to nebude celoplošné zvýšenie, pretože celoplošné bolo posledné v tomto roku, ale bude to ešte zvýšenie regulovaných cien plynu a elektriny pre maloodberateľov. Tým bude ukončená deregulácia cien v tom zmysle, že od 1. 1. budúceho roka už všetky ceny, regulované ceny, ktoré sú regulované nezávislým regulačným úradom, dosiahnu úroveň ekonomických nákladov, ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, takže ďalšie etapy takéhoto zvyšovania regulovaných cien nebudú. Potom sa ten vývoj cien bude uberať na základe rastu nákladovosti a rastu a vývoja primeraného zisku. Pričom sa dá predpokladať, že konkurencia, ktorá v tejto oblasti existuje a bude existovať aj vplyvom vstupu do Európskej únie, aj liberalizáciou energetických, telekomunikačných a iných trhov, dá sa predpokladať, že bude skôr tlak na znižovanie nákladov a teda znižovanie cien v ďalšom horizonte.
Samozrejme, bude to závisieť napríklad pri plyne alebo elektrine aj od vývoja svetových cien ropy a bude to závisieť aj od vývoja kurzu slovenskej koruny. Ale ak sa nič nepredvídané nestane, ak nedôjde k nejakému enormnému ponukovému šoku, teda nárastu cien, svetových cien ropy, a ak budú pokračovať reformy na Slovensku, tak sa dá predpokladať, že kurz slovenskej koruny bude, či už implicitne alebo explicitne posilňovať. Na základe týchto predpokladov sa dá tvrdiť ako podmienená prognóza, že ak tieto veci nastanú po roku 2004, môžeme očakávať skôr pokles regulovaných cien, ako ich nárast.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Tretiu otázku položil pán poslanec Burian: "Prečo jedinou veľkou investíciou pre "Východniarov" v rozpočte na rok 2004 je most Košická v Bratislave?"
Nech sa páči. (Hlasy z pléna.)
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Vážený pán poslanec, v oblasti cestnej infraštruktúry sú výdavky na rozhodujúce stavby premietnuté do štátneho rozpočtu na rok 2004 v súlade s vládou schválenou aktualizáciou nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. V tomto zmysle budeme v územnej pôsobnosti Prešovského a Košického kraja pokračovať vo výstavbe rozostavaných stavieb na diaľnici D1 v úsekoch Hybe-Važec, Važec- -Mengusovce a Behárovce-Branisko. Na rýchlostnej ceste R4 v úseku intravilánu Košíc mimoúrovňová križovatka Prešovská-Sečovská, ďalej na rýchlostnej ceste R2 na obchvate Tornaľa.
Začne sa výstavba nových úsekov na diaľnici D1, a to Mengusovce-Jánovce a Svinia-Prešov.
Uvedené investičné aktivity v rozpočtovom roku 2004 považujeme za vyvážené vo väzbe na ostatné stavby v iných krajoch. Treba však rešpektovať celkové finančné možnosti a aj prebiehajúci proces investorskej prípravy, ktorá má za cieľ, samozrejme, sceliť rozhodujúci diaľničný ťah D1. (Ozval sa zvuk časomiery.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, čas, ktorý bol vyhradený na odpovede, ktoré boli položené predsedovi vlády, uplynul. Ďakujem vám, takisto aj poslancom, ktorí položili otázky.
Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvú otázku položila pani poslankyňa Sabolová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi: "Ako je možné riešiť opatrovateľskú službu pri trojičkách, ak súčasná opatrovateľka je povinná vyčerpať 20 dní dovolenky?"
Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, opatrovateľskú službu v prípade čerpania dovolenky súčasnej opatrovateľky pri trojičkách možno v súlade s § 48 Zákonníka práce riešiť uzatvorením pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom na dobu určitú, alebo v súlade s § 227 Zákonníka práce uzatvorením dohody o brigádnickej práci študentov.
Možno tiež riešiť tento problém aj formou zastupovania v rámci zamestnancov, s ktorými už má zamestnávateľ uzatvorený pracovný pomer. Takže v rámci bežných pracovnoprávnych vzťahov by malo byť dostatok možností na vyriešenie tohto problému.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku. Ale mali by ste aspoň ten gombík zatlačiť. Nech sa páči, už môžete. (S úsmevom.)
M. Sabolová, poslankyňa: (S úsmevom.) Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa, pán predsedajúci.
Ja by som len chcela položiť aj nasledujúcu alebo doplňujúcu otázku, či nie je lepšie, aby trebárs, táto opatrovateľská pomoc bola formou asistentskej, kde by nevznikal vlastne problém s čerpaním dovolenky. Tu nejde o to, že by tá opatrovateľka nemohla čerpať dovolenku, len rodina, ktorá má tri deti a aj iné rodiny, vlastne ostáva 20 dní bez pomoci, pretože dnes sa stáva - a toto je konkrétne aj prípad -, že úrad, príslušný úrad nehľadá možnosť, ani neponúka možnosť, ako takejto rodine na obdobie čerpania dovolenky vyjsť v ústrety, alebo ponúknuť možné riešenie. Preto vám dávam tú otázku, pán minister, a nie preto, že potrebujeme vedieť tie možnosti, ale či nie je možné upraviť tento vzťah opatrovateľov do inej pozície, trebárs asistentskej, kde je to potom aj trošku v inej rovine, čo sa týka pracovnoprávneho vzťahu vyčerpania dovolenky. A preto sa teda pýtam, či sa o tom neuvažuje, alebo ako sa uvažuje v budúcom zákone o sociálnej pomoci.
Je skutočne na škodu veci, že úrady, ktoré by mali byť nápomocné, či rodinám s trojičkami a a viac deťmi, alebo aj v inej opatrovateľskej službe, nehľadajú možnosti ako zamestnať, prípadne poskytnúť túto prácu alebo túto pomoc. Viem, že je to navýšenie finančných prostriedkov, pretože sa platí dovolenka, platí sa ešte ďalšia pracovná sila, ale myslím si, že sa to dá aj možno vzájomnou výpomocou opatrovateľov a opatrovateliek, ktoré majú ... (Čas určený na doplňujúcu otázku uplynul.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Myslím, že ten záver bol najpresnejší. Naozaj, keď je ochota, tak sa určite dajú nájsť riešenia v rámci existujúcej právnej úpravy, že je to možné riešiť aj výpomocou, aj zastupovaním, aj rôznymi variantmi. Je pravdou, keďže je to služba, ktorá, kde vstupuje samospráva do tohto vzťahu a miestne pohľady na túto záležitosť, asi bude veľmi ťažké nájsť nejakú univerzálnu formu, ktorá odstráni všetky problémy. Skôr je to v tom hľadaní a pochopení tých, ktorí tú službu poskytujú, voči tým, ktorí ju potrebujú. Či by to formou asistentskej služby bolo lepšie, je otázne, pretože to by zasa vytvorilo iné druhy problémov. Je možné, že by to bolo výhodnejšie pre prijímateľov tejto pomoci, ale zas by to malo iné súvislosti. Ja by som odporúčal skôr hľadať v existujúcom systéme taký prístup k danej problematike, aby sa možnosťami, ktoré som pomenoval, tento problém mohol riešiť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú otázku položil pán poslanec Zubo ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: "Na základe skúseností spred roka 1989 môžeme s určitosťou tvrdiť, že predškolská výchova má svoje nezastupiteľné miesto v celom školskom systéme, pravda v rozvinutej krajine. Skutočne ekonomika Slovenska je na tom tak zle, že nemá dostatok finančných prostriedkov ani na zabezpečenie vzdelávania mladej generácie. Uvedomuje si vláda, že navrhované opatrenia smerujúce k likvidácii predškolskej výchovy sú v rozpore s trendom Európskej únie a na základe nich budú postihnuté predovšetkým deti - i talentované zo sociálne slabších rodín?"
Pán minister, nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem.
Vážený pán poslanec, celkom iste, tak ako uvádzate v začiatku svojej otázky, spoločenský význam výchovy na prelome 3. tisícročia vzrastá najmä z hľadiska riešenia problémov ľudstva. Inštitucionálna predškolská výchova, ktorá sa uskutočňuje v materských školách a v špeciálnych materských školách, predstavuje integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.
Viete, že na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešla od 1. apríla 2002 zriaďovateľská pôsobnosť predškolským zariadeniam z okresných úradov do priameho výkonu samosprávy obcí. V záujme zvýšenia zaškolenosti detí materských škôl sa pripravila porovnávacia analýza medzi jednotlivými okresmi. Myslím, že presnejší údaj o miere zaškolenosti päť a šesťročných detí v predškolských zariadeniach predstavuje informácia o počte a zložení zaevidovaných detí pri zápise do základnej školy podľa zaškolenosti týchto detí v materských školách a špeciálnych materských školách Slovenskej republiky.
A tu by som rád uviedol, že v roku 2001 - 2003 sa celková zaškolenosť päť a šesťročných detí v materských školách a v špeciálnych materských školách mierne zvýšila z približne 90 % na 90,67 %. Ak urobíme porovnanie s inými krajinami, zaškolenosť detí na Slovensku je veľmi vysoká.
Zároveň by som vás chcel informovať, že aj v záujme zabezpečenia predškolskej výchovy aj v zložitých podmienkach niektorých regiónov Slovenska v predloženom návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, o ktorej budeme dnes rokovať, teda Národná rada bude rokovať na tomto svojom plenárnom zasadaní, je možnosť, aby v osobitných prípadoch zriaďovateľom materských škôl bol aj krajský školský úrad. Na porovnanie by som rád ešte uviedol niektoré čísla, pán poslanec.
V roku 2003 sme mali 3 206 materských škôl, ktoré boli v obciach a v štátnej správe ako špeciálne, 12 súkromných a 17 cirkevných. Dohromady teda 3 235. Ak uvediem na porovnanie číslo, že máme 2 500 základných škôl, myslím si, že nemožno povedať, že dnes zanikajú materské školy a ten priestor na fungovanie materských škôl a na zaškolenosť a prípravu detí tu je. V roku 2003 bolo vyčlenených na prevádzku materských škôl celkove 781 mil. korún a navyše 61 mil. 700 Sk bolo dané na kapitálové výdavky. Myslím si, že tieto čísla svedčia o tom, že prostriedky sú naďalej vyčlenené zo štátneho rozpočtu. Nechcem tým poprieť, že niekde regionálne a miestne môžu byť problémy, problémy hlavne v takých prípadoch, keď ide o materské škôlky, ktoré majú malý počet detí, pretože v tom prípade je veľmi ťažké takéto škôlky udržať.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Zubo, môžete položiť doplňujúcu otázku.
S. Zubo, poslanec: Ďakujem. Pán minister, ja nespochybňujem vaše úprimné slová, ktoré tu boli dané. Ale samotná otázka, keď ste počuli jej obsah, videli ste, že ani tak nekonštatuje súčasný stav, ale vidí nebezpečenstvo do budúcnosti. Pretože zákony, ktoré sú predložené z oblasti školstva, zakladajú riziko, že pri prenose kompetencií zo štátu na obce a zriaďovateľské právomoci jednotlivým obciam, keď prídu, je tu reálne nebezpečenstvo, že budú postupne jednotlivé materské školy v našich dedinách zanikať. Taký je fakt, taká je skutočnosť. Nebudú mať finančné zdroje, nebudú mať prostriedky a v rámci šetrenia pre iné, podľa nich dôležitejšie oblasti budú postupne zatvárať materské škôlky.
Hovorili ste, že zaškolenosť je pomerne vysoká. No záleží, všetko je relatívne. Ak to porovnáme s tým, čo bolo do roku 1989, tak môžeme tvrdiť, že je nízka. Pretože je nižšia, ako bola do roku 1989. Je tu obrovské nebezpečenstvo ešte aj v tom smere, že dochádza k určitej diskriminácii detí rodičov, ktorí pracujú a potrebujú tie deti niekde umiestniť v nádeji a v dobrej viere, že o deti je postarané. Ako môže pracujúca matka spokojne pracovať a vytvárať hodnoty, pokiaľ si nie je istá tým, že o jej decko je postarané. To je jedna stránka veci.
Strácajú sa, ak príde k znižovaniu počtu materských škôl, talenty. Koľko talentov zanikne len preto, že v nerovnakých sociálnych podmienkach budú deti vyrastať, a ten nárast, tá strata vedomostí, ktorými budú poznačené, keď budú prichádzať do prvého ročníka, ich poznačí na celý život. A bude strácať nie konkrétna rodina, ale ... (Čas určený na doplňujúcu otázku uplynul.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. Asi sa v niektorých číslach celkom nezhodneme, pán poslanec. Pretože si myslím, že prakticky 91-percentná zaškolenosť detí je naozaj vysoká a ja som si porovnával tabuľky v celej Európe a myslím si, že jedna jediná krajina má povinnú zaškolenosť zo zákona päťročných detí, teda ten posledný prípravný rok.
A druhá vec. V zákonoch, ktoré ja pripravujem, to tak vcelku nie je, ako ste vraveli, pretože prechod tých kompetencií na obce bol urobený zákonom č. 416 a ja len rešpektujem platnosť zákona č. 416. Ale v čom vás môžem uistiť, teraz vychádzajúc z návrhu štátneho rozpočtu a z predbežných odhadov, ktoré pripravujeme v súvislosti so zákonom o financovaní škôl a školských zariadení a príslušného nariadenia vlády, som schopný povedať, že normatív na žiaka materskej škôlky, na žiaka opakujem, bude minimálne taký vysoký, aký bol tohto roku, dokonca si dovolím aj tvrdiť, že bude o niečo vyšší. Dnes neviem povedať presné číslo, pretože to číslo sa môže jedine odraziť od toho, keď bude schválený štátny rozpočet. Čiže nie je tu predpoklad, že by sme znižovali prostriedky, ktoré idú na pripravenosť detí a na ich výchovu a vzdelávanie v materských škôlkach.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Tretiu otázku položila pani poslankyňa Mušková pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Čo mienite robiť s financovaním prevádzky základných a stredných škôl, keď teraz riaditelia avizujú, že nebudú mať od novembra 2003 na kúrenie a energie?"
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, na zabezpečenie prevádzkových nákladov územnej samosprávy na úseku školstva v štátnom rozpočte na rok 2003 boli schválené finančné prostriedky v celkovej sume 6 mld. 83 mil. 500 tis. korún. Na dofinancovanie prevádzkových nákladov regionálneho školstva v roku 2003 uznesením č. 662 z júla tohto roka vláda schválila ďalších 756 mil. korún, z toho pre obce 590,2 a pre vyššie územné celky 103,1 mil. korún.
Ministerstvo školstva v zmysle zákona č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovilo rozpis finančných prostriedkov pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Ministerstvo financií na základe kvantifikácie vykonanej ministerstvom školstva rozpísalo jednotlivým obciam a vyšším územným celkom finančné prostriedky na prevádzkové náklady na úsek školstva.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, ale musíte sa prihlásiť. Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán podpredseda, viacerí sa ma pýtali, prečo dávam túto otázku vám a nie pánu ministrovi školstva. Ja som im odpovedala, tak ako teraz poviem, že som sa pýtala preto vás, lebo si myslím, že práve vy ste zapríčinili, že je rezort školstva financovaný dlhší čas, aj v minulom volebnom, aj v tomto volebnom období s veľkým deficitom. Priama a nepriama zadlženosť rezortu predstavuje miliardy slovenských korún. Zastaralé technické vybavenie aj našich vysokých škôl, zdevastované študentské domovy, ale najmä rozpadajúce sa budovy niektorých základných a stredných škôl, ktoré potrebujú nutne sanáciu v stovkách miliónov korún, ako som povedala, najmä tiež odpájanie stredných a základných škôl od energie, telefónov, vody už prekračuje únosnú mieru a je nebezpečie, že školy, skutočne skôr ako skončí november, skončia, skolabujú.
Áno, hovorili ste o tom, že ste dali teraz nejaké peniaze. Sama vláda ale priznala, že v rozpočte chýbalo 1,2 mld. na malé školstvo, a tých 756 miliónov, ktoré ste dali školám, určite nebude postačovať, to je predsa logické. Ja by som vás z tohto miesta chcela poprosiť, že skutočne tá situácia je taká vážna a kritická na školách, že toto nastane a nebude môcť byť dodržaná ústava, že deti majú povinnú školskú dochádzku. Nežiadam od vás odpoveď, ale ak by ste mohli sľúbiť z tohto miesta, že to budete riešiť, bola by som skutočne veľmi rada, pretože už nikto iný, len minister financií to môže riešiť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa, ja nebudem polemizovať na tému, kto čo spôsobil, ale skôr pôjdem vecne, teda k problému.
Po prvé, tých škôl sú tisíce, len základných škôl je 2 500. Ešte sú stovky stredných škôl. Objavujú sa hlasy, že nebudú stačiť tie peniaze, ale z hľadiska tohto počtu škôl, sú skôr jednotlivé. Čiže po prvé chcem povedať, že by som to nepreceňoval možno v tom zmysle, ako ste to vy povedali, že školy skolabujú, že nebudú mať. Objavujú sa také prípady a tie, samozrejme, sú individuálne preskúmavané, ale sme v zhode v tomto s ministerstvom školstva v tom zmysle, že tých 756 mil. korún je dosť na pokrytie len nevyhnutných potrieb na prevádzku - na kúrenie a na elektrinu - čiže nie na nejaké väčšie opravy alebo rekonštrukcie. A na havarijné situácie je zas iný zdroj prostriedkov. Takže to po prvé.
Po druhé, školy v budúcom roku už dostanú, lebo aj na to ste sa pýtali, v budúcom roku dostanú už omnoho viac, pretože nárast pre regionálne školy vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu je 12 % do regionálneho školstva na bežné výdavky, pričom predpokladaná inflácia je 7,5 %, v štátnom rozpočte ešte 8,1 %, ale najnovšie odhady sú 7,5 % a zároveň v regionálnom školstve dochádza k poklesu žiakov o 3,5 % ročne. Čiže 7,5-percentná inflácia, 12-percentný nárast na tovary a služby a 3-percentný pokles počtu žiakov. Čiže už na budúci rok sa vytvára lepšie prostredie aj z hľadiska toho množstva financií v porovnaní s týmto rokom tak, aby sa aj niektoré z tých problémov, ktoré ste spomínali z hľadiska zlého stavu, proste dali riešiť vo väčšej miere ako teraz.
A posledná vec, ktorú chcem povedať a chcem verejne povedať z tohto miesta, že ja budem prvý, kto za predpokladu, že v školstve budú uskutočnené tie reformy a tie zmeny, ktoré boli naštartované, napríklad normatívne financovanie na žiaka, vytvorenie tlaku na to, aby sa zmenšil počet škôl aj počet učiteľov, lebo to treba veľmi jasne povedať, že napr. za roky 1996 - 2003 vzrástol počet učiteľov, ale klesol počet žiakov, že ak by sme zachovali počet žiakov na jedného učiteľa v roku 2003 taký, aký bol v roku 1996, mali by sme o 2,5 mld. korún viac. Jednoducho ten menší počet učiteľov by mohol dostať omnoho, omnoho vyššie platy. Čiže ja sám budem ten, kto bude prvý, kto bude najmä do školstva navrhovať viac peňazí zo štátneho rozpočtu a z verejných zdrojov, ale za podmienky uskutočnenia štrukturálnych reforiem. Pretože ak by sme len naliali viac peňazí do nezreformovaného školstva, neprinieslo by to výsledok.
Ale ak naozaj presadíme financovanie normatívne na žiaka, ak aj týmto vytvoríme - aj prenesením právomocí na obce a VÚC - tlak na to, aby sa znižoval počet škôl, áno, aby sa aj niektoré školy zatvárali a aby sa to riešilo napr. tým, že VÚC a obce a mestá si buď kúpia alebo prenajmú autobusy a budú zvážať do väčších škôl, lebo zrejme viete, že náklady na jedného žiaka v malotriedke sú až štvornásobne vyššie oproti nákladom na jedného žiaka vo väčšej škole.
Takže súhlasím s vami, že do školstva musí ísť viac peňazí. Opakujem, budem prvý, kto to podporí za predpokladu uskutočnenia reforiem, a to platí aj o vysokom školstve v rámci toho spoplatnenia. Takže súhlasím v tom, že to školstvo nie je dofinancované dostatočne, ale myslím si, že aj reformami, aj ďalšími opatreniami sa vytvárajú podmienky na to, aby sa v rozpočte vytvorila táto možnosť a túto možnosť ja podporím vtedy, ak sa uskutočnia potrebné zmeny a reformy.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Štvrtú otázku položila pani poslankyňa Sabolová pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi: "Na základe čoho došlo k stanoveniu dnešných limitov na lieky? Nie je limit proti pacientovi?"
Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci,
na túto otázku ani nemôžem odpovedať, lebo našou úlohou bolo urobiť legislatívny moment, aby poisťovne a lekári si dohovárali limity na lieky. To znamená, aby sa nestávalo, že jeden lekár, povedzme diabetológ, napíše lieky za 11 mil. a iný za milión. A teda je to inštrument, ktorý pôsobí na trhu zdravotníkov a to je inštrument, kde poisťovňa preberá zodpovednosť za liečenie pacienta a určuje lekárovi limity s istou toleranciou. Treba vedieť, že každá poisťovňa to riešila inak. Niektorá menej citlivo, niektorá citlivejšie. Ale limity na lieky sú obvyklý regulačný inštrument v celej Európe a my sme neurobili nič iné, len sme ho dali do nášho zákonného, do zákonnej podoby a je teraz trochu na poisťovniach a trochu na lekároch, aby sa naučili v tomto rokovacom konaní nejakým spôsobom nastavovať správne hodnoty.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister, nemôžem s vami celkom súhlasiť, že to nie je celkom vaša záležitosť, pretože ako minister zdravotníctva ste zodpovedný za podmienky, v akých sa bude v Slovenskej republike poskytovať zdravotná starostlivosť. Môžem súhlasiť s tým, že poisťovne majú právo dať limity, ale tie limity musia byť zmysluplné a niekto tie limity a tlak poisťovní na lekárov musí strážiť. A ak tu nemáme dostatočný kontrolný mechanizmus, môže sa stať, že poisťovne stlačia limity do takých neúnosných čísel, že pacient, ktorý potrebuje drahšie lieky, pretože na jeho diagnózu, na jeho indikácie sú potrebné, ich jednoducho nedostane, lebo lekár prečerpal limit a dostáva sa do veľmi zlej pozície aj lekár, nielen pacient, pretože je tu zatiaľ nejaké ústavné právo, podľa ktorého má nárok na zdravotnú starostlivosť, pokiaľ za ňu platí.
A preto by bolo by dobré, keby ste povedali, aké kroky podniká ministerstvo zdravotníctva, aby lekári a pacienti neboli tlačení poisťovňami do toho, že ekonomický subjekt, ktorý financuje zdravotnícke služby, bude objednávať a bude rozhodovať o tom, či ten alebo onen pacient, alebo ten či onen lekár môže, alebo nemôže predpísať lieky, keď lekár zodpovedá za indikáciu takých liekov, aby boli skutočne pre zdravie pacienta tie najlepšie. Netvrdím, že netreba urobiť zmeny, že netreba urobiť zmenu Liečebného poriadku, v ktorom stanovíme, čo a ako budeme platiť a kto a koľko bude platiť, ale bez spolupráce s odborníkmi z praxe, tak ako je ... (Čas vyhradený na doplňujúcu otázku uplynul.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ja si myslím, že nemôžem povedať iné, pani poslankyňa, ako som povedal. Vážim si váš názor, ale nie je správny. Pretože minister zdravotníctva nie je dedko vševedko, ktorý môže všetko strážiť. Máme inštitúcie, máme štátny dozor, máme revízny systém, máme komory. To znamená, máme dosť inštitúcií na to, aby avizovali problémy. Na ministerstvo zdravotníctva neprišla jedna sťažnosť ani z lekárskej komory, ani z revízneho systému, ani nadštátny dozor. Dobre viete, že zdravotné poisťovne v dnešnom ponímaní ako inštitúcie, ktoré zbierajú verejnoprávne prostriedky a rozdeľujú ich podľa nejakej svojej metodiky, dobre viete, že tieto inštitúcie sú iba pod štátnym dozorom, ktorý je nedostatočný, že majú zodpovednosť za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale neposkytujú ju. Nemajú tú zodpovednosť, akú by mali mať.
A čo sa týka zákonov, je pripravený balík zákonov, kde sme povedali presne, kto bude akým hráčom na ihrisku. Ale nemôžem súhlasiť s vaším názorom, že ministerstvo zdravotníctva zodpovedá za zmluvné vzťahy, prepáčte, limity sú v zmluvných vzťahoch, že ministerstvo zdravotníctva môže zasahovať do zmlúv, ktoré lekári a poisťovne uzatvárajú. Ako iste viete, keď hovoríte o limitoch, alebo mali by ste vedieť, limity sú predmetom zmluvy. A ak lekár, poskytovateľ nie je schopný uzavrieť takúto zmluvu, lebo je tlačený do kúta a môže sa to stať, lebo zdravotné poisťovne dosť často v našich podmienkach existujúcich zákonov dávajú tzv. "výpalnícke zmluvy", potom sa musí sťažovať spôsobom, ktorý zákon umožňuje. Ale naozaj si myslím, že okolo limitov v tejto chvíli je viacej fám ako pravdy. Všeobecná zdravotná poisťovňa dala experimentálne limity len na skusy, čo to urobí.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Piatu otázku položila tiež pani poslankyňa Sabolová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi: "Kedy budú spracované štandardy pre súdnoznalecké posudky pre choroby z povolania, resp. ako upravíte maximálne bodové hodnotenie pre sťažené uplatnenie občana?"
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Hneď v úvode musím povedať, že na riešenie problematiky odškodňovania bolesti a sťaženého spoločenského uplatnenia splnomocňuje Zákonník práce Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Takže tá otázka možno by ani nemala smerovať ku mne, ale keďže som ju dostal, tak sa pokúsim stručne odpovedať.
Návrh vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uznania predložilo ministerstvo zdravotníctva na medzirezortné pripomienkové konanie s termínom skončenia 27. októbra 2003. Cieľom predloženého návrhu je zmena spôsobu výpočtu nárokov na odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhuje sa, aby hodnota bodového hodnotenia nárokov poškodeného nebola určená pevnou čiastkou, ale stanoveným podielom na priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky určenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Nový spôsob výpočtu tak umožňuje výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia prirodzeným spôsobom valorizovať. Predíde sa tým potrebe častej novelizácie tohto právneho predpisu vo väzbe na predpokladané zmeny životnej úrovne v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie.
Toľko moja odpoveď. Dúfam, že sa ani minister zdravotníctva nenahneval, že som odpovedal za neho a že aj vám bude stačiť takáto odpoveď. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
M. Sabolová, poslankyňa: Pred doplňujúcou otázkou chcem povedať, pán minister, samozrejme, súhlasím s tým, že niekto musí stanovovať limity a je to zdravotníctvo, ale zdroje sa odčerpávajú zo sociálnych fondov, pretože sociálne poisťovne vyplácajú a uhrádzajú všetky tieto súdne rozhodnutia, či je, alebo nie je pacient, alebo občan, či je ho možné odškodniť, alebo ho uznať za občana s chorobou z povolania. A preto si myslím, že sa nedá takáto norma robiť len čisto zo zdravotného pohľadu, ale aj z toho, akým spôsobom a z akých znalostí by ste mali aj vy v rezorte vychádzať z toho, čo sú informácie zo Sociálnej poisťovne, kde sú veľké problémy práve pri veľmi rozličnom súdnom rozhodnutí. Veľa závisí od toho, akého advokáta si ten-ktorý občan najme a tá istá choroba z povolania je niekde ohodnotená na milión korún, niekde na 500 korún, niekde na 800 korún podľa sociálnych podmienok. A je to veľmi zlé, pretože to vyvoláva obrovské nerovnosti medzi obyvateľmi a ľuďmi, ktorí sú postihnutí tou istou chorobou. A preto by bolo potrebné vstúpiť do toho oveľa širšie, ako len bodovo to ohodnotiť z rezortu zdravotníctva, a to je otázka vlastne na vás, pán minister.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: S tým iste možno súhlasiť. Ale napriek tomu si myslím, že to odborné stanovenie štandardov musí spraviť koniec koncov len tím odborníkov zdravotníkov, lekárov. Toto náš rezort nevie, ani Sociálna poisťovňa, ktorá je potom už len tým mechanizmom. Ale určite v úzkej spolupráci s ministerstvom zdravotníctva by sme sa vedeli a chceli na tom podieľať. No myslím si, že hlavne ministerstvo zdravotníctva musí byť tým lídrom v riešení tejto otázky.