Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Tkáč bol písomne prihlásený do rozpravy. Otváram možnosť ústne sa hlásiť k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo? Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Rada by som zdôraznila, aká je väzba medzi týmto zákonom a zákonom o sociálnom poistení. Pokiaľ nebude schválený zákon o sociálnom poistení, musíme aj tento zákon zamietnuť. V prípade, že by sme schválili zákon o sociálnom poistení a neschválili tento zákon, dostaneme sa do vážnej legislatívnej krízy. Toto pripomínam všetkým poslancom, aby si to uvedomili pri hlasovaní. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé a tretie čítanie o
zákone z 24. septembra 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 447.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Kláre Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 24. septembra 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 447), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 24. septembra 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 22. októbra 2003 č. 437 pridelil zákon z 24. septembra 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vrátený zákon odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 28. októbra 2003 č. 156 nesúhlasí s návrhom prezidenta Slovenskej republiky uvedeným v tretej časti rozhodnutia a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 28. októbra 2003 č. 295 nesúhlasí s návrhom prezidenta Slovenskej republiky uvedeným v tretej časti jeho rozhodnutia a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení.
Návrh prezidenta Slovenskej republiky uvedený v druhej časti jeho rozhodnutia: Ak Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní vráteného zákona neschváli zákon z 24. septembra 2003 o sociálnom poistení, navrhuje, aby z dôvodu ich úzkej prepojenosti neschválila ani tento zákon.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k zákonu z 24. septembra 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, vyjadrených v uzneseniach uvedených v tretej časti spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k vrátenému zákonu v súlade s § 79 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. vrátený zákon po opätovnom prerokovaní v pôvodnom znení ako celok schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Kláru Sárközy na prerokovanie vráteného zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a o informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 159 z 28. októbra 2003.
Pani predsedajúca, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram rozpravu. Písomne za klub nezávislých poslancov sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Vojtech Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, budem opäť veľmi stručný.
Domnievam sa, že dôvody, ktoré uviedol pán prezident, sú na odbornej výške, že je možné sa, samozrejme, s týmito dôvodmi stotožniť. Podstata celého tohto procesu je v tom, že verejnoprávny systém, ktorý sa v sociálnej sfére začal rozvíjať začiatkom 90. rokov, sa takýmto spôsobom v podstate znovu poštátňuje a znárodňuje. Myslím si, že toto sú zásadné otázky týkajúce sa organizácie aj správy v sociálnych veciach aj z hľadiska inštitucionálneho výkonu. Ak si spomínam, pri implementácii zákona o sociálnej pomoci ako sa dbalo o to, aby jednotlivé dávky mali riadny administratívny či kontrolný priebeh, to isté platí aj v systéme, ktorý sa týmto zákonom, ktorý pán prezident vrátil, realizuje.
Myslím si, že nie je podstatou sociálnej demokracie, teraz rozumej s malým "s", na Slovensku, aby sa takýmto spôsobom pristupovalo k vytváraniu etatistických či centralistickobyrokratických spôsobov riadenia. Verím, že prax "ocení" tento stav, že efektívnosť takýchto prístupov, ktoré sú vyslovene okopírované zvonku, táto efektívnosť presvedčí aj tých, ktorí dnes budú za tento zákon hlasovať či hlasovali. Nerobíte dobre, verím, že život to raz dokáže.
Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Tkáč sa do rozpravy prihlásil písomne. Otváram v tejto chvíli možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť, v tejto chvíli uzatváram možnosť.
Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Rada by som sa pristavila pri niektorých konštatovaniach, ktoré vychádzajú z takejto úvahy, že fungovanie inštitúcií, akou je Dôchodková poisťovňa alebo Sociálna poisťovňa, alebo Národný úrad práce, je možné len vtedy, ak kontrolné mechanizmy vytvárajú tie orgány alebo ľudia v týchto orgánoch, ktorí nemajú priamu väzbu na zriaďovateľa. Nuž keby to tak bolo, musela by Sociálna poisťovňa dnes byť vo veľmi dobrom stave a musela by mať napr. aj vynikajúce programové vybavenie, museli by tam fungovať také kontrolné mechanizmy, ktoré by zabránili, aby sa peniaze nevyužívali efektívne.
Ja nezastávam tento názor a som hlboko presvedčená, že tak jeden model, ako aj druhý model môže fungovať. Môže fungovať za správneho výberu ľudí. Ale v tomto musím podporiť tento návrh, pretože správny výber ľudí si musí urobiť ten, kto je za fungovanie Sociálnej poisťovne zodpovedný. A v tomto prípade si myslím, že je to minister. Ak tam niečo nebude fungovať, môžeme s ministrom niečo urobiť, ale čo urobíme s odborármi alebo s inými zložkami, ktoré sa podieľajú na riadení Sociálnej poisťovne?
Takže žiadne poštátňovanie, žiadna centralizácia. Podľa mňa normálny systém hierarchického fungovania riadiacich štruktúr, kde zodpovednosť nesie najvyšší a ostatní v tej miere, v akej sú zaradení pracovne. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave?
Prosím, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja sa chcem vyjadriť k tomu, čo tu povedal pán poslanec Tkáč, v tom zmysle, že súhlasí so všetkým, čo pán prezident uviedol. No ja budem citovať presne rozhodnutie pána prezidenta: "Ak Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní vráteného zákona neschváli zákon z 24. septembra 2003 o sociálnom poistení, navrhuje, aby z dôvodu ich úzkej prepojenosti neschválila ani tento zákon." Bodka, nič viac. Takže mohla by som povedať to isté, čo odznelo pred chvíľou, keď pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Navrátilová namietala, že všetky tri zákony, ktoré vrátil pán prezident a ktoré sa týkajú sociálnej reformy alebo dôchodkovej reformy, treba schváliť, pretože obidva zákony, aj zákon o dočasnej pracovnej neschopnosti, aj zákon, ktorý prerokúvame teraz, súvisia s reformou dôchodkového poistenia a so sociálnym poistením. Takže treba schváliť všetky zákony.
A keďže gestorský výbor rozhodol hlasovaním demokraticky o tom, že tieto zákony treba schváliť v pôvodnom znení, takže by som vás prosila potom pri hlasovaní pamätať na tento fakt.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme druhým a tretím čítaním o
zákone z 22. septembra 2003 o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Materiál ste dostali ako tlač 437.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyni Eve Rusnákovej.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 437. Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 90 ods. 1 a 2 v spojení s § 79 ods. 1 až 4 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.
Zákon z 22. septembra 2003 o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 10. októbra 2003 č. 424 na prerokovanie týmto výborom NR SR: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali zákon vrátený prezidentom v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o zákone nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vrátenom zákone nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, pretože návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov potrebný podľa § 52 ods. 4 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá v prijatom uznesení s predloženým návrhom súhlasí, a to teda so zmenami, ktoré navrhol prezident Slovenskej republiky. Uvedené zmeny sú v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch spoločne a schváliť ich.
Gestorský výbor súčasne odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákona NR SR č. 350 o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov predmetný zákon v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe pod bodom IV schváliť. Spoločná správa výborov z 22. septembra 2003 o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže, vrátený prezidentom na opätovné prerokovanie, bola schválená uznesením výboru zo dňa 22. októbra 2003 č. 145.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku, otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predniesla niekoľko poznámok k predloženému zákonu o Fonde detí a mládeže a jeho likvidácii. Vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach som upozorňovala ctených kolegov na viaceré nedostatky v predloženom zákone, ale aj o zaujímavostiach, ktoré sa diali okolo Fondu detí a mládeže, a pokúsim sa ich v stručnosti zhrnúť.
Návrh zákona stanovuje likvidátora, neurčuje však vzhľadom na záväzky a pohľadávky fondu, to sú zmluvy o prenájme, finančné záväzky a pohľadávky vyplývajúce z iných zmluvných vzťahov, právne nástupníctvo aj po zlikvidovaní fondu. Vláda nemôže nariadiť ministrovi, aby vymenoval likvidátora. Fond bol zriadený zákonom Národnej rady a len táto môže po schválení zákona, ktorý by mala predložiť Národná rada, vymenovať likvidátora a určiť - myslím si, až v zákone - aktívne právne nástupníctvo.
Dôvodová správa je tiež rozporuplná a zavádzajúca. Odporuje zisteniam kontrol a auditov vykonaných za posledné obdobia za neúmerne vysoké ceny. A žiadalo by sa tiež preveriť pomer ich prínosu k cene, ktorá bola vyplatená za ich vykonanie. Chcem upozorniť, že fond nemohol peniaze rozdávať, bol zapísaný v obchodnom registri ako podnikateľský subjekt. Mohol teda iba vytvárať podmienky na činnosť detí a mládeže. To až na posledných päť rokov aj robil. Vydával detské časopisy, ktoré sa predávali za dumpingové ceny, stanovoval symbolické ceny za prenájom priestorov pre detské a mládežnícke organizácie, ako aj pre charitatívne a iné zoskupenia so širokým diapazónom činnosti, vrátane podpory kultúry, umenia, ako napríklad divadlo Romathan. Fráza "dostihnúť potrebnú efektivitu správy majetku" je tak pre ekonomickú sci-fi literatúru. To, že tridsať- a viacročný majetok ešte funguje a slúži svojmu poslaniu, to je ekonomická efektivita. Iba amatér môže byť klamaný tým, že príjmy fondu boli minimálne.
Predkladateľ ako keby naschvál zabudol, že prenajímatelia okrem vlastných finančných zdrojov preinvestovali aj odpisy, ktoré boli súčasťou nájmov. Lož je aj, že objekty fondu boli z roka na rok v horšom technickom stave. Bolo by potrebné, aby sa predložili potrebné doklady. Nároky nájomcov pri protiprávnom zrušení nájomných zmlúv na technické zhodnotenia boli reálne. Nároky vychádzali z rozpočtov, ktoré boli schvaľované v rade fondu a predkladané do Národnej rady. Ich realizácia bola kontrolovaná. Založenie Nadácie mládeže Slovenska bola, dá sa povedať, tunelom. Bez kontrolovateľného zaobchádzania s majetkom fondu. Znovu tu absentuje schválenie celého projektu Národnou radou Slovenskej republiky, čo je azda najväčším atakom, ako som už povedala v minulom vystúpení k zákonu o Fonde detí a mládeže. To isté platí aj pre Hotely mládeže Slovenska, ktorých akcie boli na nadáciu prevedené za jednu korunu. Dokonca azda ani za tú nie, ale prečo teda sa nepovie, že zadarmo.
Tieto skutočnosti dávajú možnosť nakladať s darovaným majetkom bez pôvodných kontrolných mechanizmov, ako to bolo predtým, vláda, Národná rada. Je tiež zarážajúcou skutočnosťou, že nadácia bola založená, ako som už hovorila, v deň rokovania vlády o prevode majetku na ňu a materiály sa členom vlády doniesli kuriérom priamo na rokovací stôl bez obvyklých obligatórnych postupov, napríklad stanoviská rezortov a tak ďalej. Nemožno nespomenúť ani nález Ústavného súdu o retroaktivitách v novele zákona o Fonde detí a mládeže. Tento nález nebol doteraz akceptovaný a bez jeho realizovania nemožno ísť v legislatíve riešiacej otázky existencie fondu ďalej.
Navrhujem preto vypracovať právnu analýzu možných postupov pri komplexnom riešení otázok súvisiacich so súčasným stavom Fondu detí a mládeže a po jej predložení do Národnej rady Slovenskej republiky pripraviť na poslaneckej úrovni kvalifikovaný návrh zákonnej úpravy, alebo môže to ísť aj cez vládu.
Poznámka na koniec. V inzertných časopisoch sa čoraz častejšie objavujú inzeráty s ponukou predaja majetku po bývalom SZM. Inzeruje Fond detí a mládeže, ale aj nadácia, a tá dokonca predáva dar, akým boli prevod Hotely mládeže Slovenska na ňu. Úplne absentuje zákon a zdá sa, že teraz to neprekáža bývalým kritikom práce Fondu detí a mládeže. Zdá sa, že výnosy za predaj majú byť ako také zápchy nekontrolovateľných výdavkov a aspoň minimálna zábezpeka finančného krytia návrhu na doteraz správne neformulovaného zákona o likvidácii Fondu detí a mládeže.
Ak by som načrela trošku do histórie, Fond detí a mládeže bol zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 189/1993 zo dňa 26. 8. a vznikol registráciou v obchodnom registri 1. 4. 1994. V podstate prežíva, dá sa povedať, jubileum. Počas tohto obdobia viedla fond rada fondu ako najvyšší orgán, volená na štyri roky, takže teraz prebieha tretie volebné obdobie rady. A odrazom každého subjektu vykonávajúceho správu majetku je jeho hospodárenie a plnenie úloh. Je ťažko pochopiteľné, keď predstavitelia rady, ktorí stoja v čele fondu druhé volebné obdobie, argumentujú tým, že fond neplní svoje úlohy, ale tie isté osoby stoja v čele Nadácie Slovenska, ktorá prevzala darom majetok fondu v hodnote približne 700 mil. Sk, a tam už budú plniť poslanie. A vlastne nebude ani aké, lebo prechodom majetku sa kontrolný mechanizmus Národnej rady Slovenskej republiky končí.
Je pozoruhodné, že v počiatočných rokoch vzniku fondu, keď hospodárenie s majetkom je najviac zložité, fond vždy hospodáril s vyrovnaným rozpočtom a na podporné aktivity bolo vyčlenených 7 až 10 mil. Sk. Akoby zázrakom zrazu v roku 2000 fond vykazoval stratu vo výške 70 mil. Sk s tým, že skutočne neplnil žiadnu zo svojich funkcií.
Keď zvážime, že fond dokázal finančne zabezpečiť, teda predchádzajúci zabezpečil vydávanie detských časopisov, a to veľmi kvalitných, ako sú Včielka, Zornička, Ohník, Domino, Elektrón plus Zenit, a to nie v malom náklade, napríklad Včielka 65-tisíc výtlačkov, Zornička 68-tisíc výtlačkov, ktoré plnili nemalé poslanie pre rozvoj mládeže, hádam ani netreba zdôrazňovať, že po hospodárení súčasného vedenia nezostali financie práve na tieto detské časopisy. To, že fond za posledné roky neplnil svoju úlohu a hospodáril s veľkou stratou, ako hlavný argument na jeho zrušenie je výsledok cieľavedomého stratového hospodárenia a šafárenia s majetkom. A mali sme k tomu vážne výhrady aj na našom gesčnom výbore, dokonca výhrady aj k samotným členom fondu rady.
Je pravdou, že ťažko mohol fond plniť úlohy vyplývajúce zo zákona, keď vedenie fondu malo jediný záujem, a to previesť majetok do svojej nadácie a argumentovať potrebu zrušenia fondu. Ja sa môžem teda spýtať, prečo sa nepristúpilo k personálnym zmenám vo vedení fondu po katastrofálnych hospodárskych výsledkoch? Ale tí istí ľudia už nie fond, ktorý mohla Národná rada Slovenskej republiky kontrolovať, ale len voľný majetok bez kontrol - a majetok nie malej hodnoty -, s ktorým sa môže už teraz nakladať netransparentne.
Položme si otázku: Ako je možné logický vysvetliť postup vedenia fondu, ktoré vypísalo výberové konanie na odpredaj majetku, ale i napriek množstvu ponúk zvolilo cestu darovania majetku Nadácii Slovenska, kde akoby náhodou sú tí istí ľudia? Je možné majetok nepredať, ale darovať, a to ešte sám sebe? To predstavuje asi tú najvyššiu formu hospodárenia.
Na záver môžem zhrnúť. Fond detí a mládeže musí zaniknúť, lebo vedenie si previedlo majetok, ale niekoľko rokov predtým muselo dokázať, že hospodárenie fondu je zlé, že nemôže plniť svoje úlohy, hoci predtým to bolo možné - úlohy plniť a ba dokonca aj dobre hospodáriť. Musí byť teda zrušený preto, že je netransparentné sa zbaviť svojho majetku, zanechať niekoľko desiatok aktívnych súdnych sporov, a teda je potrebné všetko za sebou zamiesť, aby nebolo možné v budúcnosti vyvodiť dôsledky. A čo je zarážajúce, že zrušenie fondu je bez právneho nástupcu, čo zadáva do budúcnosti stav právnej anarchie, ale čo je najdôležitejšie, majetok sa postupne predáva, ale účet sa nebude mať komu predložiť. A zrejme o to šlo.
Pán prezident Slovenskej republiky dal k zákonu o zrušení Fondu detí a mládeže svoje zásadné pripomienky, ktoré, myslím si, je veľmi potrebné do tohto zákona premietnuť, ale aj napriek tomu si myslím, že Národná rada by nemala tento zákon opätovne schváliť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nie. Ďakujem.
Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním... (Reakcia z pléna.)
Procedurálny návrh - pán poslanec Lintner.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. V mene štyroch poslaneckých klubov žiadam o prestávku do 19.00 hodiny.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem prestávku do 19.00 hodiny.
Zároveň prerušujem v tejto chvíli rokovanie Národnej rady. Zídeme sa zajtra o 9.00 hodine ráno.
Ďakujem, pani poslankyne, páni poslanci, za spoluprácu.
(Prerušenie rokovania o 15.35 hodine.)