J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Mám otázku na pána predsedu vlády, prípadne na pána ministra zahraničia. Nesúvisí síce priamo s obsahom rokovaní MVK, ale môže sa stať podľa môjho názoru kľúčovou v celom procese schvaľovania ústavnej zmluvy alebo celkovej európskej integrácie. Hovoria o nej pomaly v Dánsku, Portugalsku, český premiér Špidla ju otvoril, Leszek Müller o nej veľmi otvorene hovorí, francúzsky premiér Raffarain, hoci tam nie je jasný názor prezidenta Chiraca, Tony Blair, jeho laboristi sa zatiaľ nevyjadrili, Švédi povedali jasné nie. Hovorím o otázke možného referenda k európskej ústavnej zmluve v jednotlivých krajinách, u nás o tom hovoria kolegovia z KDH.
Či sa i v prípadných neformálnych stretnutiach táto otázka diskutuje a aké sú možné eventuálne riziká, dosahy v prípade, ak by boli referendá, ak by nebola schválená ústavná zmluva, či sa teda vrátime do obdobia pred Nice, alebo aké sú ďalšie úvahy. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa.: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda vlády, chcela by som vedieť, aká diskusia prebehla ohľadom spoločnej európskej obrany, pretože vieme, že nadväzne na túto konferenciu prebehlo v Bruseli rokovanie krajín NATO. Práve predstaviteľmi Európskej únie bola vyslovená veľká obava a vlastne nedošlo k dohode aj napriek tomu, že na túto dohodu sa, poviem úprimne, dva dni čakalo.
Chcela by som vedieť ďalej vaše stanovisko k spolupráci s krajinami V 4, lebo zdá sa mi, že Česko buduje hranicu medzi Českom a Slovenskom, ktorá tu nikdy nebola a ktorú sme nepredpokladali, že bude. Takže je to aj otázka vízového režimu, aj otázka kapitoly hraníc a schengenskej hranice.
Ďalej otázku ľudských práv, vieme, že už je nespochybniteľné, že aj ľudské práva sa stanú súčasťou celého tohto dokumentu. A ja sa vás teraz chcem spýtať ako predsedu vlády koalície, prečo včera koalícia nezahlasovala za antidiskriminačný zákon, ktorý budeme potrebovať? Pretože práve z týchto dôvodov boli ľudské práva poňaté do budúcej ústavnej zmluvy.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán predseda vlády, chcem sa spýtať na jednu informáciu, ktorá prenikla. Údajne k 20. októbru bol termín pre jednotlivé vlády, aby predložili svoje stanoviská, výhrady k ústavnej zmluve, alebo teda k tomuto materiálu. Chcem sa spýtať, či vláda Slovenskej republiky spracovala svoje stanovisko, predložila ho a najmä, kedy by sme mohli byť v parlamente s týmto materiálom oboznámení. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Figeľ.
J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Je dnes už evidentné a počuť to aj z talianskeho predsedníctva, že nie časové kritérium, ale dohoda je rozhodujúca. To je to správne, lebo predtým sa stanovovali nejaké veľmi striktné kalendáre, ktoré mali znamenať dohodu do konca roka. Ako keby čas bol dôležitejší než samotná dohoda a budúcnosť. Toto je veľmi dôležitý posun, aspoň v týchto týždňoch alebo mesiacoch. Chcem len to povedať, že tá Rímska zmluva č. 1 - a tu akoby očakávanie Rímskej zmluvy č. 2, možno aj preto talianske predsedníctvo takto argumentovalo - vydržala najdlhšie v dejinách. Potom prišiel v osemdesiatych rokoch jednotný trh a potom Maastricht, Amsterdam, Nice, stále kratšie obdobie na zmenu. Pričom teraz sme vo fáze, že ešte ani Nice so svojimi zmenami nevstúpilo do platnosti a už rozhodujeme o celkom novej zmluve - ústavnej zmluve.
Takže všetky tieto kroky mali veľký význam a každá záležitosť, o ktorej bola diskusia alebo bude, je veľmi vážna. Ja chcem len na jednu z nich poukázať, ktorú považujem za takmer kľúčovú. A to je hlasovací mechanizmus, pretože v únii sa stále viac rozhoduje z jednomyseľnosti vo väčšinovosti a tento posun agendy do väčšinovosti a zároveň zásadná zmena charakteru hlasovania pri kvalifikovanej väčšine je mimoriadne vážnym momentom.
Chcel by som vlastne týmto apelovať aj na to, čo sme tu prerokúvali a prijali, aby sa nešlo smerom rušenia osvedčeného, pretože vážené hlasy v únii formovali vnútornú rovnováhu, vnútornú solidaritu veľkých s malými, a ak sa tento systém zmení na navrhovaný, relatívne veľmi jednoduchý, tak sa môže zmeniť aj charakter spoločenstva, ktorý sa osvedčil práve aj kvôli vnútornej politickej solidarite a vyváženosti. Myslím, že môžeme hovoriť o posunoch, o prerozdeľovaní váhy, ak treba, ak by niekto bol veľmi zvýhodnený, ale nie o zrušení princípu ako takého, lebo to je to podstatné.
Toto je skôr apel ako otázka, zároveň možno otázka, aká je šanca na zachovanie princípu vážených hlasov pri rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou? Ďakujem pekne, pán premiér.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Ďakujem pekne. Pán premiér, ja by som si dovolil položiť dve otázky.
Predovšetkým k tej prvej otázke zrejme máme spoločné myslenie v tomto smere s pani Belohorskou, pretože viac-menej sa budeme opakovať, ale je pre mňa dosť nepochopiteľné a zarážajúci fakt, že Česká republika v súčasnosti práve v tomto období, keď sa prikláňame, alebo chýli sa k nášmu predpokladanému vstupu do Európskej únie, zakladá zátarasy na prístupových cestách mimo ciest 1. triedy a diaľnic. Zrejme nemohla to byť len taká jednostranná záležitosť, nejaké informácie musela dostať naša vláda, aj kvôli čomu to robí a nejaké konzultácie zrejme tam boli. Bol by som rád, keby sme sa o niečom v tomto smere mohli dozvedieť.
Druhá otázka. Prednedávnom navštívil Slovenskú republiku predseda parlamentu Ukrajiny. Zúčastnil som sa týchto stretnutí a môžem skonštatovať, že skutočne všetky jeho stretnutia, kontakty s našimi čelnými predstaviteľmi boli veľmi ústretové. Poukázal na možnú spoluprácu nevyužitej formy spolupráce našich krajín v jednotlivých oblastiach spoločenského života, nevynímajúc oblasť ekonomiky. A poukázal na veľký záujem, ja som to aspoň tak pociťoval, z jeho strany bol veľký záujem o cezhraničnú spoluprácu našich dvoch krajín. A v súvislosti s týmto práve v nadväznosti na schengenskú hranicu aké možnosti sa rysujú, črtajú na možnú blízku budúcnosť našich krajín vo forme pohraničného styku. Osobne si myslím, že tieto otázky neboli dotiahnuté do konca, že boli viac-menej vypovedané, ale stanoviská ani z jednej strany v konečnom riešení neboli zaujaté.
Preto sa pýtam, aký je váš dojem zo snáh, ktoré predkladali alebo reprezentovali predstavitelia Ukrajiny vo vzťahu k spolupráci so Slovenskou republikou v jednotlivých oblastiach spoločenského života, či sa teda pomýšľa na prehĺbenie spolupráce, predovšetkým v oblasti spoločenskej a pohraničného styku, a či sa už aj nejaké konkrétne kroky chystajú vo vzťahu k nadviazaniu konkrétnych krokov v spolupráci. Zo strany vlády Slovenskej republiky, samozrejme. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mečiar.
V. Mečiar, poslanec: Nebudem komentovať vystúpenie, skôr mi ide o vyriešenie dvoch vecí.
Prvá súvisí s voľbami do Európskeho parlamentu. Zákon, ktorý prijala táto Národná rada, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Čo chcete s tým robiť?
Druhá otázka. Všeobecne demokratická požiadavka na referendum je, samozrejme, oprávnená a správna. Ale ak sa vyslovuje v tejto súvislosti a s týmto cieľom, pokiaľ ide o európsku zmluvu o ústave, či nejde o špekuláciu istých kruhov rukami voličov urobiť to, čo v skutočnosti nechcú povedať nahlas a nechcú prijatie európskej zmluvy o ústave.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Končím možnosť, aby poslanci využili príležitosť položiť pánovi premiérovi otázky súvisiace s informáciou o prebiehajúcej Medzivládnej konferencii.
Ja by som chcel teraz požiadať pána premiéra, ale aj pána ministra zahraničných vecí, keďže otázky boli dosť konkrétne, v mnohých prípadoch špecifické, aby sme mohli využiť prítomnosť aj ministra zahraničných vecí, aby prípadne doplnil odpovede pána premiéra na položené otázky pánov poslancov.
Je s takýmto postupom súhlas, pani poslanci? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno.
Teraz poprosím pána premiéra, aby odpovedal na otázky. Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa predovšetkým poďakovať za váš záujem a vaše otázky. Postupne.
Pán poslanec Banáš, naozaj v kuloároch som využil príležitosť na sondovanie prístupov premiérov krajín aj pristupujúcich, aj tých, ktoré sú už členskými krajinami Európskej únie, na mnoho otázok. Na to, na čo ste sa opýtali vy, v zásade je viditeľná deliaca čiara medzi členskými štátmi Európskej únie a pristupujúcimi. Tam, kde sa pohybujeme v krajinách Európskej únie, tam je ten názor trošku väčšinový v prospech, že budú organizovať referendá, pretože nemali dosiaľ žiadne referendum o rozšírení Európskej únie. Ale nie všade. Niekde to bude v parlamente a niekde sa referendum pripravuje. Konkrétne explicitne mi pán Aznar, predseda španielskej vlády, povedal, že u nich je to otázka referenda, lebo že to vyplýva z ústavy.
Na strane druhej som nezaznamenal ani u jednej pristupujúcej krajiny, že by organizovali referendum, čím nechcem stopercentne tvrdiť, že niekde nebude. Ale konkrétne som sa stihol opýtať poľského premiéra Müllera a ten mi jedno jednoznačne povedal, že referendum nebude, že to, ktoré mali, to zásadné o pričlenení Poľska do Európskej únie, je postačujúce a rozhodujúce. Je to názor, ktorý je blízky alebo identický aj môjmu názoru vo vzťahu k potenciálnemu referendu na Slovensku. Trošku okrajovo sme hovorili o tom aj s kolegami českým a maďarským, myslím, že rozhodnutia ešte nepadli.
Len chcem poznamenať a trošku aj budem reagovať na pána poslanca Mečiara, aj keď ho tu teraz nevidím, že viete, je to otázka aj politická, aj praktická. Česi nemajú žiadne kvórum napríklad na referendum a to je tiež, by som povedal, istý symptomatický znak. Je inak organizované referendum, keď je kvórum 50 % ako na Slovensku, ako povedzme v krajine, Maďari majú 25 %, Maďarská republika. Česko nemá žiadne kvórum, referendum je platné, keď prídu traja ľudia. Čiže tu niekde sa pohybujeme aj v úrovni ústavnej, aj v úrovni politickej, ale aj v úrovni praktickej, lebo referendum stojí veľa peňazí. A naozaj si povedzme úprimne, aká je relevancia medzi ústavnou nevyhnutnosťou a praktickou výhodnosťou organizovať takúto tému.
Ale príde pán premiér Špidla teraz v pondelok, utorok na návštevu Slovenskej republiky, iste si vymeníme názory na túto vec celkom konkrétne a budem vedieť na to odpovedať podrobnejšie a viac. Ale som presvedčený, že podľa našej ústavy už referendum nie je potrebné.
Po druhé neskrývam ani takú tému, akože 50-percentné kvórum je veľmi veľké a európska ústavná zmluva nie je jednoduchý dokument, ktorý by si vyžadoval obrovské penzum práce, aby sme zase nečelili kritike, že ľudia o tom nevedia, ženieme ich do referenda, majú málo informácií. Iste si nemusíme tieto témy veľmi siahodlho rozvádzať. Myslím si, že mali by sme zodpovednosť brať do vlastných rúk teraz ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani poslankyňa Belohorská, veľmi pekne vám ďakujem za tieto vysoko aktuálne a vážne témy. Potvrdzujem, že otázka spoločnej európskej obrannej politiky dominovala ako jediná téma našej pracovnej večeri v Bruseli. V Ríme o tom nebola reč, ale v Bruseli toto bola jediná téma na večeri. Vyjadrili sme sa temer všetci. A na moju veľkú radosť som mal prvýkrát pocit, že sa stanoviská európskych lídrov zbližujú. Poviem úprimne, že moje vyjadrenie bolo asi v tom zmysle slova, keď som hovoril o znovuzjednocovaní Európy predovšetkým ako o veľkej šanci na mier a bezpečno a doslova som povedal, že "ak je toto naozaj kľúčový význam rozšírenia európskeho, potom by žiadna krajina nemala byť v postavení, že nemôže čerpať výhody tejto spoločnej obrannej politiky". Čím som chcel povedať, že nie sme proti posilnenej spolupráci v niektorých oblastiach, ale sme proti tomu, aby sa vytvárali rôzne kategórie krajín, aby boli krajiny, ktoré budú mať maximálne dostupnú bezpečnosť, a nebodaj aby sa nevytvárali také druhorangové krajiny, ktoré nebudú mať maximálny komfort, ak sa tak v otázkach bezpečnostných dá vôbec hovoriť.
Rovnako vo vystúpeniach premiérov jednoznačne dominoval akcent na Severoatlantickú alianciu, a patril som medzi nich. Veľmi dobre si uvedomujeme, že Európa by mala byť schopná riešiť viacero tém vlastnými aj vojenskými silami. Nikto nespochybňuje, že je to dobrá a správna téma - spoločná európska obranná politika. Ale nesmie to ísť nebodaj proti Severoatlantickej aliancii alebo nebodaj dupľovať Severoatlantickú alianciu. Ešte som nikdy nepočul taký široký súzvuk názorov na túto tému, čo je pozitívne a čo dáva šancu na to, že sa v konečnom dôsledku tie vzťahy aj voči Spojeným štátom, voči Severoatlantickej aliancii vytríbia. A zaznievali také hlasy, môžem vám povedať, hlas dánskeho kolegu Rasmusena, ktorý povedal, že nikdy nevstupovali do Európskej únie preto, aby tam hľadali bezpečnostný dáždnik, pretože preto vstúpili do Severoatlantickej aliancie. Čiže v tomto zmysle slova táto večera bola veľmi, veľmi obsažná, hodnotná a som rád, že som sa do tejto diskusie mohol zapojiť v tomto obsahu, ako hovorím teraz vám, aj ja sám.
Česká republika - viacerí ste sa na to opýtali. Myslím si, že nič dramatické sa nedeje, len v súlade s istými európskymi normami pristúpila česká strana k označeniu tých priechodov, ktoré je možné používať na konkrétny priechod občanov alebo tovarov cez naše vzájomné, spoločné slovensko-české hranice. Vždy sme sa zasadzovali o to, aby dosiahnutá úroveň aj v tejto oblasti, aj v iných, radi sme o tom hovorili ako o občianskom komforte, aby nebola umenšovaná. Aj keď je to tak trošku téma nad rámec Medzivládnej konferencie, práve návštevu, oficiálnu návštevu premiéra Špidlu v pondelok a utorok chcem využiť na to, že sa dôsledne na túto tému popýtam. A ak bude záujem aj vám, aj ďalším, ktorí ste sa na to opýtali, pán poslanec Zubo napríklad, veľmi rád vám budem na to odpovedať. Ale opakujem, je to téma známa asi dva roky a je to úsilie označiť jednotlivé hraničné priechody tak, aby slúžili naozaj na ten účel, na aký účel majú slúžiť.
Schengen. Pripravujeme sa na to, aby sme mohli v tomto volebnom období splniť všetky podmienky na začlenenie do schengenského systému. To znamená, že chceme byť dobre vybavení na spoločnej slovensko-ukrajinskej hranici, chceme spĺňať predpoklady na zakomponovanie do príslušných informačných systémov, chceme mať bilaterálne dohody s tretími krajinami, také dohody, ktoré sú potrebné na readmisiu osôb a na všetko, čo s tým súvisí. Konzultoval som nedávno aj s ministrom vnútra, radi by sme do konca roku 2006 mohli byť pripravení tak, že nás do schengenského systému prijmú. Minister vnútra ma informoval, že aj v krajinách, ktoré sú dnes členmi Európskej únie, to trvalo 2 alebo 3 roky po vstupe. Ak sa nám teda podarí vstúpiť k 1. máju 2004, naozaj ten koniec roka 2006 by mohol byť reálnou ambíciou, aby povedzme od 1. 1. 2007 aj Slovensko bolo zakomponované do schengenského systému.
Pani poslankyňa - antidiskriminačný zákon. Dohodli sme sa v utorok na politickej úrovni vládnej koalície, že do 20. marca dvaja poverení členovia vlády, konkrétne vicepremiér Csáky a vicepremiér Lipšic nám predložia návrh riešenia tejto antidiskriminačnej politiky. Ja som zároveň oznámil koaličnej rade, že do 31. januára ja uložím príslušnému členovi vlády, aby takúto legislatívu predložil na rokovanie vlády. Viem, že do 1. mája to musí byť. Nechcem sa dožiť nejakého sankcionovania. Nemali by sme vstupovať do Európskej únie s nejakým takým mankom, ktoré nás nestojí peniaze len dobrú vôľu. A preto chcem vysloviť presvedčenie, že v januári, najneskôr v prvej dekáde februára vláda takúto legislatívu prerokuje a predloží Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán poslanec Cabaj, nemám takéto informácie. Pán minister zahraničných vecí bude konkrétnejší, možnože ide o nejaké dotazníky, alebo na expertnú úroveň, kde talianske predsedníctvo spracúva tie naše témy a teraz sonduje návrh tej krajiny, onej krajiny, akú má šancu. Ale nepochybne ide skôr o také dotazníkové formy a nižšiu expertnú úroveň, pán minister povie.
Pán poslanec Figeľ, predseda výboru, naozaj môžem len potvrdiť, že časové ohraničenie predstavujú len voľby do Európskeho parlamentu, ale neskrývam, že prezident Schirac, kancelár Schröder, lídri Beneluxu a niektorí ďalší radi akcentujú, že by bolo dobré to počas rímskeho alebo talianskeho predsedníctva uzatvoriť. Posun agendy na väčšinovú, tak ako som počul v tej otázke, no dôležité je vedieť, že takýto posun sa môže udiať iba konsenzom. Pri rozhodovaní o presúvaní niektorých oblastí musí vládnuť dohoda a my si budeme nesmierne dávať pozor na to, aby sme jednak pri takej dohode boli aktívni a jednak aby takéto pokusy nešli proti princípu subsidiarity, ktorý je expressis verbis zakomponovaný ako nástroj, ako metóda, ako hodnota v európskej ústavnej zmluve.
Omnoho ťažšia je už otázka, aké sú šance na zachovanie vážených hlasov z Nice a ako bude zakomponovaná povedzme, alebo ako bude kreovaná metóda tvorby kvalifikovanej väčšiny. Vo svojom vystúpení som povedal, že zrejme na tieto otázky budeme poznať definitívnu odpoveď v nejakom ucelenejšom balíku. My napríklad si veľmi želáme, aby čo krajina, to rovnoprávny komisár. Neskrývam však, že Francúzi, Nemci, ale aj Belgičania, Luxemburčania a niektorí iní hovoria, že správnejšie je mať menej komisárov, ktorí budú rozhodovať, ale na strane druhej rotácia tých, ktorí rozhodovať nebudú, aby bola spravodlivá, aby sa aj tam naplno prejavil prvok rovnocennosti. Rovnako neskrývam, že je veľký tlak Francúzska, Nemecka, ale aj iných krajín NATO, aby sa ten systém rozhodovania z Nice zmenil na rozhodovanie dvojitou kvalifikovanou väčšinou. Pričom sa diskutujú modely, či 50 : 60, 60 : 50, 50 : 50 alebo 60 : 60.
Je mi jasné to, čo pán poslanec Figeľ hovorí, že vážené hlasy z Nice sú pre krajiny, ako je Slovensko, výhodné a aj preto my zotrvávame a pridávame sa ku krajinám, ktoré si želajú zachovať systém rozhodovania z Nice. Ale je mojou povinnosťou priamo na otázku povedať, že prvýkrát už som v Bruseli napríklad nepočul ani španielskeho premiéra sa prísne držať toho rozhodovania z Nice. Vlastne budem veľmi úprimný, z 25 premiérov len predseda vlády Poľskej republiky doslova zmienil Nice. Čiže ten tlak NATO, aby sa prešlo z tej trojitej kvalifikovanej väčšiny na dvojitú, silnie, veľmi-veľmi silnie, na strane druhej silnie aj hlas nás menších, aby sme mali čo krajina, to komisára s právom rozhodovať. A preto cítim, že ten záverečný návrh, ktorý vzíde z tej konklávy ministrov zahraničných vecí koncom novembra, bude zrejme nejakým kompromisom medzi týmito dvoma témami. Medzi témou zachovať aj tie vážené hlasy, a teda trojitú kvalifikovanú väčšinu, a zároveň medzi záujmom menších krajín vrátane Slovenska mať plnoprávneho komisára, lebo my si myslíme, že mať plnoprávneho komisára je aj nesmierne vážne. O mnohých veciach sa rozhoduje vo vláde, o mnohých veciach aj legislatívnych sa bude rozhodovať v európskej vláde, a preto je nesmierne dôležité, aby tam Slovensko zastúpenie malo.
Myslím, že, pán poslanec Zubo, som na prvú časť vášho príspevku odpovedal. K Ukrajine. Sám som o tejto téme rokoval s predsedom parlamentu Ukrajiny, keď tu nedávno bol, ale aj s premiérom, ktorého som ja pozval na Tále, keď sme mali V 4, čím som chcel ukázať, ako nám nesmierne záleží na dobrých vzťahoch s Ukrajinou. Vždy sme pozývali premiérov V 4 + 1 a ten jeden vždy bol doteraz premiér krajín Európskej únie. Ja som si prvýkrát dovolil pozvať premiéra z nečlenského štátu Európskej únie, dokonca ani z nepristupujúcej krajiny, lebo veľmi dobre si uvedomujem, že o čo bude demokratickejšia a vyspelejšia Ukrajina, o to väčšie šance sú aj pre Slovensko, lebo cena vášho domu závisí aj od toho, akého máte suseda. A nesmierne mi záleží na dobrých vzťahoch s Ukrajinou, čo som chcel vyjadriť aj tým formálnym gestom, ale aj obsahom rozhovorov, ktoré sme mali na Táloch v rámci V 4 + 1, ale aj s predsedom parlamentu. A sám sa na Ukrajinu v prvej polovici na budúci rok chcem vybrať.
Som za to, aby sme náš vzájomný styk liberalizovali maximálne možným spôsobom, ale na strane druhej, aj aby sme chránili Slovensko a Európsku úniu v oblastiach, ako je prílev nelegálnej migrácie, prítok organizovaného zločinu a všetko, čo s tým súvisí. Už po zavedení víz sme dokázali liberalizovať prístup na Slovensko obchodníkom, študentom, samozrejme, diplomatom a niektorým iným skupinám obyvateľov a veľmi starostlivo budeme posudzovať každý návrh, ktorý by mohol viesť k liberalizácii tohto styku, ale, samozrejme, jednak aby sme dodržiavali európske štandardy, aby sme si neznižovali šancu začleniť sa do schengenského systému, ale na strane druhej, aby sme slušným ľuďom oboch krajín alebo obidvoch strán umožňovali čo najplynulejší vstup na susedné územie.
Pán poslanec Mečiar, nie je mi známe, v čom spočíva neústavnosť tohto zákona, ale vašu pripomienku beriem ako podnet a budem sa zaujímať, v čom k prípadnej neústavnosti mohlo dôjsť a čo ja alebo vláda môžeme urobiť preto, aby táto prípadná protiústavnosť z tohto zákona bola eliminovaná. Viac teraz neviem povedať.
Čo sa týka tej vašej druhej pripomienky alebo myšlienky. Myslím, že som sčasti už naznačil aj ja svoj postoj, keď som hovoril o tom, že po prvé Ústava Slovenskej republiky od nás dnes nevyžaduje, aby sme referendum organizovali. Na strane druhej aj vy, aj ja vieme, že dostať cez 50 % ľudí k urnám nie je také jednoduché. A o to viac, keď už o veci ako takej raz a celkom nedávno rozhodovali. A zase nútiť ľudí, aby študovali taký zásadný hrubý dokument, ktorý má v sebe kopu právnych záležitostí, neviem si celkom dobre predstaviť ani takú účinnú vysvetľovaciu kampaň, ktorá by stála prijateľné peniaze, a zase aby my sme mali čisté svedomie, že naozaj každému sme sprístupnili tieto nie jednoduché informácie. Takže tu by som nehľadal nijaké alibi, ale spoliehal by som sa naozaj na zodpovednosť, ústavnú zodpovednosť ústavných činiteľov, ktorú vám, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, občania zverili v parlamentných voľbách.
Toto je môj postoj.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi za vyčerpávajúcu odpoveď na položené otázky.
Ešte poprosím pána ministra zahraničných vecí, aby doplnil, ak cíti za vhodné, to, čo pán premiér nedopovedal, aby pán minister ešte ozrejmil konkrétnejšie.
Nech sa páči, pán minister.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Ja iba k tej otázke pána poslanca Cabaja.
Je to tak, ako hovoril pán premiér, talianske predsedníctvo občas zasiela dotazníky alebo otázky, ktorými chce zistiť stanoviská jednotlivých štátov. Áno, minulý týždeň v piatok som podpísal list svojmu kolegovi ministrovi Frattinimu. Boli to otázky, ktoré sa nedotýkali inštitucionálnych vecí, ale skôr tých ostatných. A môžem vám iba povedať, že vo svojej odpovedi som zopakoval to, čo vlastne vláda prijala ako negociačný mandát aj po prerokovaní v Národnej rade. Nie je nijaký problém, aby nabudúce, keď prídeme s takouto informáciou, lebo predpokladám, že sa to bude opakovať, sme list Frattiniho a moju odpoveď priložili ako prílohu k tomuto informačnému materiálu. Toľko k tomu.
A ešte k jednej otázke, ktorú položil pán poslanec Mečiar, ale to asi v tejto sále budú kvalifikovanejší ľudia odpovedať na to. Ja iba viem o iniciatíve predsedu Národnej rady pána Hrušovského, ktorý vytvoril takú pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá tou otázkou toho súladu či nesúladu prijatého zákona o voľbách do Európskeho parlamentu s Ústavou Slovenskej republiky. A podľa mojich informácií čoskoro táto pracovná skupina vypracuje návrh na novelu ústavy, ktorá by mala túto otázku perfektne vyriešiť.
Pán predseda, toľko iba na doplnenie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že priestor, ktorý sme vytvorili na prerokúvanie informácie o prebiehajúcej Medzivládnej konferencii o návrhu európskej Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu bol dostatočný na to, aby sme mohli vyjadriť svoje politické, ale aj poslanecké postoje.
Poďakujem sa pánovi premiérovi, pánovi ministrovi zahraničných vecí za odpovede poslancom na položené otázky a chcem poprosiť, aby sme na najbližšej schôdzi Národnej rady, ktorá bude v decembri, mohli znovu takýmto korektným, otvoreným spôsobom diskutovať o tom, aký je ďalší vývoj rokovaní týkajúcich sa Medzivládnej konferencie, aby sme mohli aj takýmto dialógom zaujať svoje postoje k návrhom, ktoré sú predložené. Ďakujem, pán premiér, pán minister, aj vám za aktívnu účasť pri prerokúvaní tohto bodu programu.
A pánov poslancov prosím, aby... Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, keďže po hodine otázok a po špecifickom bode programu budeme rokovať o jednotlivých návrhoch zákonov, aby sme si urobili 10-minútovú prestávku a po nej pokračovali v rokovaní o návrhoch zákonov.
Pani poslankyňa Dubovská chce ešte... (Reakcia poslankyne.) Prosím? Je všeobecná zhoda. Ďakujem za všeobecnú zhodu.
Prerušujem rokovanie do 16.01 hodiny. Ďakujem, panie poslankyne, páni poslanci.
(Prerušenie rokovania o 15.51 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 16.15 hodine.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní parlamentu.
V programe máme druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 340. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 340a.
Prosím pána ministra vnútra Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dôvodom vypracovania vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov je skutočnosť, že všetky dôchodky v Slovenskej republike sa k 1. júlu v tomto roku valorizovali podľa zákona o zvýšení dôchodkov o 6 %. Výnimkou však boli všetky výsluhové dávky priznané podľa zákona č. 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ako aj dávky výsluhového zabezpečenia priznané postupne podľa zákonov o služobných pomeroch v priebehu rokov 1970 až 2002, ktoré sa pretransformovali na výsluhové dávky podľa citovaného zákona.
Predložený vládny návrh zákona navrhuje valorizáciu 14 rôznych skupín výsluhových dávok priznaných výlučne do 3. júna 2002, teda do účinnosti zákona č. 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Pri 8 skupinách sa navrhuje zvýšenie o 2,5 % a v zostávajúcich prípadoch sa navrhuje vyššie percentuálne zvýšenie z dôvodu nízkej nominálnej hodnoty dávok. Napríklad v prípade najvyššie navrhovaného 26,5-percentného zvýšenia ide iba o 198 poberateľov dávok priznaných ešte podľa zákona z roku 1970, ktorých priemerná výška dnes predstavuje sumu 5 074 Sk, pričom toto zvýšenie bude predstavovať sumu 1 345 Sk. Zvýšenie výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov policajtov a vojakov, colníkov, ako aj pozostalých po nich sa navrhuje vykonať tak, aby v časovom horizonte asi 10 rokov umožnilo postupne vyrovnať priemernú úroveň všetkých výsluhových dávok uvedených poberateľov.
Vládny návrh zákona nepredpokladá priamy zvýšený dosah na štátny rozpočet. Finančné prostriedky na pokrytie zvýšenia sú zahrnuté v rozpočtových kapitolách dotknutých rezortov. S pripomienkou k vládnemu návrhu, ktorá je uvedená v spoločnej správe, súhlasím.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste vládny návrh zákona postúpili do tretieho čítania a v ňom ho schválili.
Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Slovo má spravodajca, predseda výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Robert Kaliňák. Prosím, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.
R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca a vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003, ktorú máte ako tlač 340. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k tomuto návrhu zákona v zmysle § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku predkladá túto spoločnú správu.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 438 z 10. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako výboru gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie k uvedenému vládneho návrhu zákona, pretože z celkového počtu 13 členov výboru bolo prítomných 9 a za návrh nehlasoval nikto, proti nehlasoval nikto a 9 sa zdržali hlasovania. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s jednou pripomienkou, ktorá je spresňujúca, keď v § 6 na konci sa pripájajú slová "po policajtoch a vojakoch". Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť navrhuje takto túto pripomienku schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 142 na svojej 23. schôdze.
Prosím, pani predsedajúca, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Nech sa páči, kto má záujem, prihláste sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 302, spoločnú správu výborov ako tlač 302a.
Návrh zákona v snemovni odôvodní minister vnútra Vladimír Palko, ktorý zastupuje pri tomto zákone ministra obrany Juraja Lišku.
Pán minister, prosím, aby ste návrh zákona odôvodnili.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prerokovanie návrh zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Predloženým návrhom zákona sa vyplňuje medzera v slovenskom právnom systéme, v ktorom v súčasnosti chýba všeobecne záväzne právny predpis o vojnových veteránoch. Vzhľadom na predmet a charakter navrhovanej právnej úpravy je potrebné, aby tento predpis disponoval stupňom právnej sily zákona. Okrem všeobecného definovania vojnového veterána ako príslušníka armády, resp. ozbrojených síl, ktorý sa po určitý čas podieľal na bojovej činnosti, vzniká v slovenských podmienkach aj potreba zohľadnenia historických skutočností, že sa občania Slovenskej republiky takto podieľali na bojovej činnosti iných spojeneckých armád, ale aj na činnosti polovojenských alebo partizánskych jednotiek pri národnom boji za oslobodenie v rokoch 1939 - 1945. Zaradenie predkladaného zákona do právneho poriadku Slovenskej republiky si vyžaduje aj skutočnosť, že príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky sú v čoraz väčšej miere vysielaní mimo územia Slovenskej republiky a plnia úlohy, pri ktorých sa fakticky stávajú vojnovými veteránmi. Je nevyhnutné, aby v záujme zabezpečenia starostlivosti o uvedené osoby poznal právny poriadok Slovenskej republiky inštitút vojnového veterána a vytváral právny základ na vymedzenie jeho právneho postavenia a nárokov, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.
Návrh zákona vymedzuje pojem vojnového veterána, upravuje podmienky priznania postavenia vojnového veterána, upravuje vydávanie preukazov vojnového veterána a pôsobnosť ministerstva obrany na úseku starostlivosti o vojnových veteránov. Jednou z novonavrhovaných úprav návrhu zákona je ustanovenie Milana Rastislava Štefánika za vojnového veterána priamo zo zákona, a to vzhľadom na jeho mimoriadne zásluhy v boji za vytvorenie samostatného Česko-Slovenska. V súvislosti s poskytovaním rekreačnej a kúpeľnej starostlivosti pre vojnových veteránov sa predmetným návrhom zákona novelizujú aj ustanovenia zákona č. 328 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe súhlasím.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do tretieho čítania a o jeho schválenie.
Ďakujem vám za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jánovi Patakymu. Prosím, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Pataky, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali pod tlačou 302, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 356/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 439 z 10. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 302) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie súhlasil s vládnym návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uznesenia súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami, a to štyri pripomienky sú obsiahnuté v tlači 302a, táto spoločná správa vám bola doručená. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3 a 4, tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o vojnových veteránoch a doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 143 na svojej 23. schôdzi.
Prosím, pani podpredsedníčka, aby ste otvorili rozpravu.