P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Beňová, nech sa páči.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne.

Pán minister, keby ste tam ostali ešte chvíľočku, položila by som vám doplňujúcu otázku. Ja som vám tú otázku položila z dvoch dôvodov. Jednak preto, že som chcela, aby ste ako novší minister mali možnosť vystúpiť na hodine otázok a jednak preto - napriek tomu, že tu je pomerne veľký ruch -, myslím si, že to je téma, ktorá je veľmi atraktívna práve pre transformujúce sa ekonomiky, akou je aj Slovenská republika.

Je atraktívna najmä z toho dôvodu, že v našich krajinách ostalo množstvo takých budov, o akých ste hovorili, ktoré práve vo vzťahu k peniazom zo štrukturálnych fondov môžu byť atraktívne k projektovaniu tých brownfields, teda hnedých parkov. Takže myslím si, že minimálne by ste ako minister hospodárstva alebo ako vláda mali uvažovať o tom, že toto by bola jedna z možností, ako sa s takýmito "pozostatkami ekonomického hospodárenia" vysporiadame.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Chcem obzvlášť oceniť tú otázku. Bola prvá, premiérová a umožnila mi prezentovať sa pred poslancami v tejto hodinke, konečne teda.

A pokiaľ ide o tú možnosť, naozaj, samozrejme, súčasné zdroje a prostriedky na rok 2004, ak dokážeme ešte presunúť z roku 2003 niečo, čo sa ešte nestihlo využiť, tak v tých kapitolách na priemyselné parky aj vďaka stimulom, ktoré prichádzajú s možnosťou povstupových štrukturálnych alebo povstupových fondov ako celku za účasti kofinancovania nás, tak je to možné robiť. Počítame s tým, čiže priamo na štátny rozpočet ako investičné stimuly na priemyselné parky nie, ale ako kofinancovanie vo vzťahu k štrukturálnym fondom a k povstupovým fondom z Európskej únie áno.

Pokiaľ bude záujem, samozrejme, urobíme to. Len ešte raz zdôvodňujem, oveľa viac firiem, spoločností, investorov uvažuje dnes so stavbou na zelenej lúke ako s odkúpením niečoho, čo už zďaleka nie je v takej kvalite, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou tam nastupujú náklady na likvidáciu toho, čo tam bolo, s rizikom a s nutnosťou vysporiadať sa so súkromnými vlastníkmi pozemkov a je tam vždy riziko ešte aj určitých záťaží, o ktorých sa kupujúci môže dozvedieť v priebehu samotnej realizácie svojho obchodného, alebo stavebného, či podnikateľského plánu. Ale určite sa s tým počíta. Ja vám garantujem, že žiadna žiadosť, špeciálne na brownfields, ktorá príde, tak nebude nevybavená len kvôli tomu, že nemáme mechanizmy, zdroje na to, aby sme nevedeli motivovať investorov.

A pokiaľ ide o to, keď bude mať niekto záujem v rámci parku, alebo v rámci investície kúpiť, alebo zabezpečiť podiely v brownfielde a bude ochotný na tom stavať, vždy môže dostať štátnu pomoc ako strategický investor, pokiaľ bude spĺňať kritériá, o ktorých chceme rozhodovať na najbližších zasadnutiach na Porade ekonomických ministrov a potom aj vo vláde tak, aby sme mali jasne stanovené, čo je to strategická investícia, aké kritériá musí spĺňať a aký život potom táto žiadosť vo vzťahu k pripomienkovým a schvaľovacím konaniam bude mať, teda v akom režime bude fungovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Teraz poprosím pána ministra vnútra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Juščíka, ktorý sa pýta: "Ako bude zabezpečená ochrana štátnej hranice s Ukrajinou a z toho vyplývajúce dôsledky (ako sa budú pohybovať občania v pohraničnom pásme - pešo, doprava a pod.)?"

Pán minister, prosím, o odpoveď.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán poslanec, táto otázka je trošku všeobecná. Najprv vás chcem ubezpečiť, že štátna hranica Slovenskej republiky s Ukrajinou je už teraz zabezpečená silami a prostriedkami Policajného zboru. Ak máte na mysli obdobie po vstupe do Európskej únie, zabezpečenie tejto hranice bude kvalitnejšie.

V roku 1999 vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 946 koncepciu služby hraničnej a cudzineckej polície v perspektíve zapojenia Slovenskej republiky medzi štáty schengenskej dohody Ochrana vonkajšej štátnej hranice. Tento materiál riešil personálne a materiálno-technické zabezpečenie štátnej hranice s Ukrajinou do roku 2002. Na tento materiál nadväzuje Stratégia dobudovania ochrany vonkajšej hranice schengenského typu, ktorú schválila vláda uznesením č. 835 v roku 2002. Tento materiál rieši otázky inštitucionálneho, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia budúcej vonkajšej hranice do roku 2010. Tento materiál rieši výlučne budúcu vonkajšiu hranicu "Schengenu".

V roku 2004 vstupom Slovenskej republiky medzi štáty Európskej únie začne realizácia projektu Systém technickej a fyzickej ochrany štátnej hranice s Ukrajinou schválenej vedením ministerstva vnútra v marci 2003, ktorý zabezpečí budúcu vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky podľa schengenských kritérií.

Ministerstvo vnútra predložilo návrh zákona o ochrane štátnej hranice, ktorý bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady. Schválením tohto zákona sa predpokladá zefektívnenie ochrany štátnej hranice, upravenie pôsobností, oprávnení a povinností Policajného zboru, oprávnení a povinností právnických osôb a fyzických osôb a zabezpečenie ochrany budúcich vnútorných i vonkajších hraníc schengenskej dohody. Tento zákon upravuje i pohyb osôb a vozidiel v blízkosti štátnych hraníc. Chcem ale podotknúť, že naša platná právna úprava doteraz nepozná pojem pohraničné pásmo, na ktoré sa pýtate. Ani sa nepredpokladá, že by sa takýto pojem zaviedol.

V navrhovanom zákone je vymedzené prihraničné územie, za ktoré sa považuje územie do hĺbky 40 km od štátnej hranice. V tomto území nie je obmedzený voľný pohyb osôb, motorových vozidiel a podobne.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ono snáď tá otázka bola postavená takto všeobecne. Ale ja som predovšetkým a cieľ tej otázky bol v tom, že ľudia prosia konkrétne o niektoré veci a tá informovanosť je slabá. Ja by som vás chcel poprosiť, aby ste povedali, ako chceme tú informačnú kampaň urobiť a týmto ľuďom skutočne podrobne vysvetliť, lebo sa každý o to prosí, každý sa pýta, ako to bude. Sú tam rodinné vzťahy z jednej i z druhej strany, ako sa budú pohybovať. A preto som túto otázku aj takto postavil.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, odpovedajte.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán poslanec, z toho, ako bola vaša otázka formulovaná, sa mi zdá, že je spôsobená obavami, ktoré sa mi zdajú byť zbytočné. Všetko to, čo chystá ministerstvo vnútra ako prostriedky ochrany našej štátnej hranice s Ukrajinou v budúcnosti, nijako závažným spôsobom neovplyvní život obyčajných ľudí, ani nebude obmedzovať nejakým zásadným spôsobom ich slobody. Som pripravený konzultovať túto vec aj s vami osobne, ale z tohto miesta môžem povedať, že v podstate život obyčajných ľudí to neovplyvní. To je to podstatné, čo chcem povedať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Madeja. Pána ministra Kaníka zastupuje pán minister Fronc. Pán poslanec sa pýta: "Pán minister, viete, ako dlho vydrží batéria v invalidnom vozíku?"

M. Fronc, minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, nie je mi známe, z akého právneho predpisu vychádzal pán poslanec, ak uviedol, že príspevok na nákup batérie sa poskytuje raz za 10 rokov. V zmysle zákona č. 195/1998 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v časti Kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia nemožno v zmysle platnej právnej úpravy poskytovať občanom s ťažkým zdravotným postihnutím osobitný peňažný príspevok na nákup batérie do invalidného vozíka, nakoľko samotná batéria nie je v zmysle § 59 zákona - to je právna úprava na zaobstarávanie pomôcky - definovaná ako pomôcka. Pokrývanie týchto typov nákladov - nákup batérie - nie je možné ani cez ustanovenia § 60 o sociálnej pomoci, nakoľko vozík s vybitou batériou nemožno považovať za vozík pokazený, vyžadujúci úpravu.

Na záver by som rád uviedol, že ani v prípade, keď ide o osobné motorové vozidlo a dôjde k vybitiu batérie, nie je možné v rámci platnej právnej úpravy poskytnúť na opravu auta takúto dávku, nakoľko osobné motorové vozidlo sa na účely zákona o sociálnej pomoci, teda táto záležitosť sa podľa zákona o sociálnej pomoci za pomôcku nepovažuje.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo.

Vážený pán minister školstva, je mi naozaj ľúto, že nemôžem priamo komunikovať s pánom Kaníkom, s pánom ministrom práce, ale aspoň prostredníctvom vás by som mu odkázal, alebo ešte podal ďalšiu doplňujúcu otázku. Ja neviem, či batéria v invalidnom vozíku je luxus podľa tohto, pretože naozaj niektorí zdravotne ťažko postihnutí nebudú môcť, nebudú ani fyzicky zvládať pohybovať sa manuálne.

Po ďalšie, v súčasných právnych predpisoch sa predpokladá šetrenie na zdravotne ťažko postihnutých asi 1,5 mld. korún. A v pripravovaných právnych predpisoch naozaj bude poskytnutie kompenzačného príspevku raz za 10 rokov. Snáď už aj páni poslanci vedia, že batéria v automobiloch vydrží možno 4 roky a u vozičkára možno 3, pretože sa používa 15 hodín denne a invalidný vozík predstavuje naozaj aj nohy zdravotne ťažko postihnutého človeka. Takže len toľko, pán minister, prosím, odkážte pánovi ministrovi práce, že ťažko je akceptovať potom takéto opatrenia.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, váš odkaz budem pánovi ministrovi práce tlmočiť aj s tým, že ten výklad sa týkal súčasnej právnej úpravy. Vy ste upozornili na to, že by bolo potrebné túto právnu úpravu zmeniť. V tomto duchu som pochopil vašu otázku a v tomto duchu ju budem tlmočiť.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz poprosím pána ministra Palka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hoptu, ktorý sa vás, pán minister, pýta: "Prečo v novom volebnom zákone navrhujete rozdeliť Slovenskú republiku na 4 volebné kraje a nie na 8? Zároveň sa pýtam, či je podľa vás v súlade s pravidlami demokracie, aby strana za svoju účasť vo voľbách na celom území Slovenskej republiky platila kauciu - 2 mil. Sk, keď pri voľbách do Európskeho parlamentu to bolo len 50 000 Sk?"

Pán minister, prosím o odpoveď.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec, táto otázka prečo štyri volebné kraje, prečo nie osem sa často opakuje a veľmi rád to vysvetlím, prečo by to tak malo byť.

Predovšetkým máme systém pomerného zastúpenia, ktorý vyhovuje súčasnej koalícii, ktorá má zodpovednosť vládnutia, a myslím, že aj vašej strane vyhovuje, a zároveň chceme viacero volebných krajov. Keď majú platiť tieto dve veci dohromady, tak okamžite znamená, že pri rozdeľovaní mandátov bude aj tzv. druhé skrutínium. Pri jednom volebnom obvode také niečo neexistuje. Druhé skrutínium znamená, že pri rozdeľovaní mandátov pre stranu v jednotlivých krajoch ostávajú isté zvyšky hlasov, ktoré neboli využité. A tie sa potom sčitujú pre každú stranu a dodatočne sa ešte prideľujú nejaké mandáty. Ten zvyšok hlasov pre jednu stranu v jednom volebnom obvode si predstavte ako necelý mandát, nejakú časť mandátu. A teraz je rozdiel, či sa takéto zvyšky načítavajú pre štyri kraje alebo pre osem krajov. Keď sa načítavajú pre štyri kraje, tak je pravdepodobné, že strana v druhom skrutíniu ešte získa jeden-dva mandáty. A tieto mandáty sa prideľujú už nie podľa nejakého rozhodovania voličov, ale rozhodnutím centra tej politickej strany. Ak by sa sčitovalo osem zvyškov, tak je pravdepodobné, že každá strana by rozhodovala, potom by dostala ešte tak približne štyri-päť, možno viacej mandátov. A o tom, kto by tento mandát získal, by rozhodovalo vedenie politickej strany, nie voliči.

Ak by sa konali ostatné parlamentné voľby minulý rok podľa princípu, ktorý navrhuje teraz ministerstvo vnútra, tak v druhom skrutíniu by sa dohromady pre všetky strany rozdeľovalo 12 mandátov. Ale ak by sa tie voľby konali podľa systému, kde by bolo 8 krajov, tak by sa rozdeľovalo 20 mandátov. A to ešte vyšlo dosť málo. Pokojne by to mohlo byť 25, pokojne by to mohlo byť 30. Tých 30 vychádza ako istý priemer. Predstavte si, že by sa každý piaty poslanec stal poslancom preto, že by to vlastne v druhom skrutíniu rozhodla politická strana. Toto považujeme za niečo, čo je v rozpore s princípmi demokracie. A ak by sme pristúpili na 8 krajov, tak by sme išli proti tomu, čo chceme dosiahnuť, a to zvýšenie váhy preferenčných hlasov. Čiže podstate 8 krajov by znamenalo, že by sme odobrali veľký počet mandátov rozhodovaniu voličov preferenčnými hlasmi a že by o nich rozhodovali centrá politických strán. Preto v skutočnosti tie 4 volebné kraje sú demokratickejšie ako 8.

Čo sa týka druhej časti otázky, tak si myslím, že keď sa pozrieme na históriu volieb za posledných 12 rokov, tak vidíme, že často tie voľby boli športom pre niektoré skupiny, ktoré si povedali, že založíme stranu, ideme do volieb. V skutočnosti nešlo o faktické politické strany, ktoré sa skutočne chceli uchádzať o mandáty od voličov, ale iba o recesistov. A tomuto by sme chceli zabrániť tou volebnou kauciou. Samozrejme, nemusí to byť pol milióna na stranu na jeden volebný kraj, môže to byť štvrť, môže to byť stotisíc, ale v zásade nejaká garancia dôveryhodnosti by tam mala byť, pretože voľby nie sú holubník. Myslím si, že tento princíp - voľby nie sú holubník - by mal každý starý komunista ctiť. O tom som pevne presvedčený. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Pán minister, my ten princíp ctíme, preto sme aj v minulosti získavali po 99 % hlasov. (Smiech v sále.) Vidíte, aká bola ľudová politika, ako komunisti obstáli v týchto voľbách?

Ale chcem sa teraz spýtať vážne. Voľby nie sú holubník, to platí pre voľby do Národnej rady. Ale zrejme vychádzame z toho, že vaše hnutie nemá príliš veľmi v láske Európsku úniu, takže voľby nie sú holubník, už neplatí pre voľby do Európskeho parlamentu, lebo tam ste nechali kauciu len 50 000 korún. Čiže na to sa chcem spýtať, po prvé.

Po druhé, o akej váhe preferenčných hlasov uvažujete konkrétne, koľko percent v jednom volebnom obvode to má byť a či ste nezvažovali zapojiť do týchto diskusií aj opozíciu, aby sa už raz prijal volebný zákon, ktorý bude mať dlhšie trvanie, trebárs aj vo forme ústavného zákona.

A po ďalšie by som sa chcel spýtať. Viete, ak by sme mali prijať určité pravidlá hry, možno by sme mali niečo zakomponovať do zákona, aby sa nestalo, že po voľbách sa tu začnú meniť politické dresy, či by sa nemala posilniť aj táto pozícia.

A posledná moja poznámka. Svojho času niekedy do bývalej Slovenskej národnej rady hneď po kontrarevolúcii, alebo po vašej Nežnej revolúcii po vašom, boli 3 %. Či neuvažujete aj takouto formu, lebo ide asi o 100 000 hlasov občanov, či nechceme posilniť princíp demokracie aj tým.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Veľa tém ste otvorili v tejto reakcii, pán poslanec, ale prosím.

Ako som povedal, o volebnej kaucii sa môžeme baviť, o tej výške. Zdôraznil som samotný princíp, že je potrebné, aby voľby neboli holubník.

Čo sa týka preferenčných hlasov, tak zvyšujeme ich význam tak, že miesto 10 %, ktoré sú potrebné, aby sa u toho kandidáta brali preferenčné hlasy do úvahy, postačuje 5 %, pričom ďalej zvyšujeme práve význam preferenčných hlasov aj tým, že zavádzame viacero obvodov. To znamená, že stačí, keď je kandidát lokálne známy, nemusí byť celoslovensky, stačí, keď je lokálne známy, tak tých 5 % dosiahne podstatne skôr ako tých 10 % na celom Slovensku, ako to bolo doteraz.

Čo sa týka 3 %, myslím si, že strany, ako je vaša, alebo tá moja, alebo ktorákoľvek predsa majú iné ambície, a nie získať nejaké 3 %. Takže táto téma je trošku mimo.

A čo sa týka vašich volebných výsledkov v minulosti, tak naozaj vždy vám ich budeme len závidieť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku.

Teraz znovu poprosím pána ministra Fronca, aby z poverenia pána premiéra odpovedal na otázku pána poslanca Ševca, ktorý sa vás pýta: "Obrátila sa na nás Beáta Faháčová, nevidiaca maliarka, ktorá sa zúčastní celosvetovej abilympiády v Indii, o finančnú pomoc. Je možné pre takýchto ľudí vytvoriť pri vláde nejaký fond, aby mohli reprezentovať našu krajinu? Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vytvára podmienky, no ide o reprezentáciu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, neviem?"

Nech sa páči, odpovedajte.

M. Fronc, minister školstva SR: Áno, ďakujem.

Vážený pán poslanec, myslím si, že nie je potrebné pri vláde vytvárať nový fond na podporu reprezentácie. Existujú rôzne formy takejto podpory pre rôzne aktivity. Ja sám na ministerstve školstva mám na podporu športovej. Ale vecne k tejto záležitosti, ako mi napísal pán minister Kaník.

Podľa príkazu č. 2 ministra práce, sociálnych vecí a rodiny o podmienkach poskytovania príspevkov na humanitné účely z rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je podľa čl. 2 ods. b) možné poskytnúť humanitnú pomoc na riešenie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia. Rovnako podľa odseku c) v tom istom článku je možné poskytnúť príspevok na podporu verejnoprospešnej činnosti mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti pomoci občanom so zdravotným postihnutím.

Teda v konkrétnom prípade odporúča pán minister Kaník pani Faháčovej alebo mimovládnej organizácii, v ktorej pôsobí, t. j. napríklad Únia nevidiacich a slabozrakých, pravdepodobne, obrátiť sa so žiadosťou o príspevok na humanitné účely priamo na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa bodu 6 ods. 2 čl. 2 spomínaného príkazu o poskytnutí príspevku vrátane výšky a účelu použitia rozhodne minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Skončil som. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ševc ďakuje, nechce položiť doplňujúcu otázku.

Pán poslanec Fajnor sa pýta pána podpredsedu vlády Csákyho: "Akým spôsobom sa útvary vo vašej kompetencii podieľali na kauze sterilizácie rómskych žien?"

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Pán predseda, dámy a páni, ďakujem pekne za otázku. A pri všetkej úcte k pánovi poslancovi musím povedať, že nie celkom rozumiem tejto otázke. Moje úrady a úradníci a štruktúry sa žiadnym spôsobom nepodieľali na sterilizáciách. Úrad vlády z princípu nesterilizuje nikoho.

Ďakujem. (Smiech v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, chcete položiť... Áno, nech sa páči, pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem, pán predseda.

Vážený pán podpredseda vlády, na strane 102 správy Telo a duša, násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku je veta, citujem: "Hoci existoval vlastný program, ktorý sa zoberal informovanosťou Rómov o otázkach plánovaného rodičovstva, ukázalo sa, že program necitlivo pristupoval ku kultúrnym otázkam." Ďalej sa pokračuje, že "neprijatím účinných právnych noriem a stratégie v oblasti starostlivosti o reprodukčné zdravie porušil štát svoju povinnosť zabezpečiť prístup k službám v oblasti starostlivosti o reprodukčné zdravie". V odvolávkach na strane 135 k uvedenému textu sa uvádza: "viď rozhovor s Janou Kviečinskou a Kingou Novotnou, Úrad podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny".

V tlačovej správe z 28. januára 2003 sa uvádza, že správa Telo a duša bola založená okrem iného na rozhovoroch s predstaviteľmi štátnych úradov. To znamená, že obe pracovníčky boli priamo na správe zainteresované. Pred dvoma dňami TASR vydala správu s názvom Vyšetrovanie nepotvrdilo sterilizáciu rómskych žien. Podľa TASR máte, pán podpredseda, predložiť 28. októbra na rokovanie vlády v tejto súvislosti správu, ktorá obsahuje aj vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom odsudzuje všetky formy rasovej a národnej neznášanlivosti. Pritom priamo váš útvar sa podieľal na uvedenej prezentácii rasovej a národnostnej neznášanlivosti, ako som vyššie uviedol. Autori publikácie odmietli spolupracovať s vyšetrovacími orgánmi, vaši pracovníci však neodmietli spolupracovať s autormi publikácie.

A ja vám dávam doplňujúcu otázku. Vyhlásenie je pekná vec, ale v povedomí Slovenská republika ostane štátom, v ktorom sa porušujú ľudské práva. Aktéri asi vedeli, že odviedli dobrú prácu na diskreditáciu Slovenska a ešte aj citujú rozhovor s pracovníčkami vášho útvaru. Ste nad... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Čas uplynul. Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec, odľahčený tón, ktorým som reagoval pred chvíľou, vôbec neberte tak, že vláda alebo ja k tejto téme "údajnej" sterilizácie rómskych žien na Slovensku pristupujeme nevhodným spôsobom. Chcem vás informovať o tom, že vláda prijme na budúci týždeň v stredu komplexný dokument o tejto problematike vrátane vyhlásenia vlády. Vo vyhlásení napíšeme všetko, alebo už stoja všetky tie informácie, ktoré o tejto problematike máme.

Pán poslanec, ak vás smiem poprosiť o jednu vec, nie je vhodné citovať z tej publikácie, pretože tú publikáciu považujem za neserióznu a nekompetentnú. Tá publikácia hovorí predovšetkým o tom, že na Slovensku sa masovým spôsobom porušujú ľudské práva a zákony a masovým zákonom viac ako v 140 prípadoch nastali nezákonné sterilizácie. Nie je to pravda. Všetky ústavné orgány Slovenskej republiky konali vrátane polície, vrátane ministerstva vnútra, vrátane ministerstva zdravotníctva, pod kontrolou Národnej rady Slovenskej republiky, pod kontrolou generálneho prokurátora, pod kontrolou mimovládnych organizácií. Do tohto celého procesu vstúpili aj zahraničné inštitúcie. Všetky výstupy z týchto procesov dáme k dispozícii aj zahraničiu. A, samozrejme, ak sme tam zistili procesné chyby, na to budeme reagovať, zmeníme niektoré zákony ohľadne zdravotnej starostlivosti a vytvoríme aj lepší, prísnejší režim pre Policajný zbor, aby mohol zakročiť v takýchto prípadoch.

Celá správa bude zverejnená v stredu. Teraz čakám na posledné slovo pána generálneho prokurátora. To slovo padne pravdepodobne v pondelok. Ak pán generálny prokurátor bude súhlasiť s tým, že tá správa môže byť zverejnená, a, samozrejme, budem mať takéto stanovisko aj zo strany ministerstva vnútra, tak zverejníme celú správu. My nemáme čo tajiť. Myslím si, že orgány Slovenskej republiky pristupovali k tejto téme veľmi zodpovedným spôsobom. Prebehlo množstvo prešetrení, vyšetrení, rokovaní v tejto oblasti a zodpovedne vám môžem tvrdiť, vážený pán poslanec, že obsah tejto knihy nezodpovedá pravde a nepotvrdila sa hlavne tá myšlienka, tá správa, že sa v Slovenskej republike masovým spôsobom konali také veci, o ktorých hovoria títo autori.

Preto chcem ukončiť tento proces na úrovni vlády, aby práve potom nevznikli pochybnosti, preto dáme oficiálne vyhlásenie a stanovisko vlády, ktoré zverejníme a ktoré dostane naša diplomatická služba, takže všade bude presné stanovisko vlády, uznesenie vlády, ktoré kroky sme urobili a ktoré kroky urobíme a ako budeme ďalej postupovať v tejto veci.

A dovoľte mi, aby som vás na záver informoval o tom, že som požiadal Radu Európy aj európskeho ombudsmana pána Gil-Roblesa o stretnutie. Do troch týždňov sa chcem s nimi stretnúť v Štrasburgu a chcem s nimi rokovať osobne o tejto problematike, pretože mne prinajmenšom tak záleží na dobrom mene Slovenskej republiky v tejto oblasti ako vám.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády.

Týmto zároveň končím bod programu hodina otázok na premiéra vlády a členov vlády Slovenskej republiky.

 

 

 

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Začali sme o šesť minút neskôr, takže som predpokladala, že dodržíme hodinu otázok, ale v poriadku. Chcem len pozvať členov výboru pre európsku integráciu do miestnosti č. 30a na hlasovanie o spoločnej správe. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, odporúčam, keby výbory nerokovali počas rokovania Národnej rady, a okrem toho som prekvapený, že práve teraz zvolávate členov výboru pre európsku integráciu, keď ideme prerokúvať bod, ktorý by mal byť výsostne záujmom členov vášho výboru a vás osobne, pretože pán premiér a pán minister zahraničných vecí má podať informáciu na základe prijatého uznesenia Národnej rady o tom, ako prebieha rokovanie Medzivládnej konferencie o prijatí dokumentu, ktorý bude vážnym spôsobom ovplyvňovať budúce vzťahy v Európskej únii.

Takže by som vás chcel poprosiť, keby ste odložili rokovanie vášho výboru, a chcem požiadať pána premiéra, aby Národnej rade podal informáciu v zmysle prijatého uznesenia Národnej rady.

Pani poslankyňa Beňová.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Rokovanie výboru bude trvať asi 3 minúty a zvolávam ho preto, lebo poslanci vládnej koalície nemali dostatok poslancov a chcú, aby im prešlo uznesenie. Takže som čakala skôr ústretovosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o bode Informácia predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o priebehu rokovaní Medzivládnej konferencie Európskej únie k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.)

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za možnosť informovať vás o doterajšom priebehu Medzivládnej konferencie. Rozoslali sme vám písomnú informáciu, preto si nemyslím, že by bolo správne, keby som ju čítal alebo keby som hovoril to, čo si môžete prečítať v tejto písomnej informácii.

Krátko rekapitulujem. Začali sme Medzivládnu konferenciu 4. októbra v Ríme, pokračovali sme 16. októbra v Bruseli. V Ríme sme formulovali prvýkrát naše národné alebo štátne pozície ucelene. Každá krajina dostala rovnaký počet minút k dispozícii na túto prezentáciu. Rozdiel medzi Rímom a Bruselom bol v tom, že v Bruseli predseda talianskej vlády, ktorý predsedá Medzivládnej konferencii, formuloval jednu ťažiskovú oblasť, na ktorú sme sa sústredili, a to je oblasť reformy európskych inštitúcií.

Cieľom Medzivládnej konferencie je prijať taký dokument, ktorý by odrážal stav európskej integrácie po rozšírení na 25 alebo perspektívne aj na viac členov. A zároveň aby umožnil efektívne fungovanie únie a jej inštitúcií v reáliách tohto storočia.

Doterajšie rokovania - tak ako som už uviedol, dve na úrovni predsedov vlád alebo hláv štátov a dve na úrovni ministrov zahraničných vecí - definovali východiskové pozície všetkých účastníkov. Zároveň naznačili, ktoré otázky budú najzložitejšie a na čo sa diskusia bude v prvom rade sústreďovať. Rokovania Medzivládnej konferencie o texte Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu alebo Ústavnej zmluvy Európskej únie, tak ako výsledný dokument navrhujeme nazývať my, sa v súčasnosti stále nachádzajú v úvodnej fáze, aj keď by som povedal, že táto úvodná fáza pomaly vrcholí. Účastníci Medzivládnej konferencie sa napríklad zhodujú v tom, že Konvent vypracoval dobrý východiskový návrh na rokovania Medzivládnej konferencie. Niektoré krajiny by ho dokonca prijali aj v jeho súčasnej podobe. Všeobecne je možné povedať, že rozhodujúca časť textu je v zásade akceptovateľná aj pre Slovensko. Samozrejme, máme záujem tento text zlepšiť, ale myslím si, že nikdy by sme nemali spustiť zo zreteľa to hlavné a rozhodujúce a to je šanca na zjednotenie Európy prvýkrát na báze rovnocenných európskych národov. Vieme, že práve v Európe sa v minulom storočí zrodili dve svetové vojny, a myslím si, že šanca zjednotiť Európu, náš kontinent, na princípe rovnocenných národov a spoločne zdieľaných hodnôt je veľkou výzvou z jednej strany, ale aj veľkou príležitosťou, aby Európa bola kontinentom bezpečným, mierovým, dávajúcim šancu, že takýto vývoj potom bude aj v ostatných kontinentoch a na celom svete. Túto príležitosť, historickú príležitosť by sme mali mať všetci na zreteli a aj svoje rokovania prispôsobiť tomuto základnému cieľu, cieľu nájsť dohodu na finálnom texte európskej ústavnej zmluvy.

Na strane druhej väčšina krajín sa však rovnako zhoduje na tom, že na Medzivládnej konferencii má každý právo otvoriť akúkoľvek otázku, ktorú pokladá zo svojho pohľadu za dôležitú. A takto sa správame aj my slovenská delegácia. Na doterajších rokovaniach Medzivládnej konferencie boli otvorené tieto okruhy otázok, ktoré sa týkajú predovšetkým inštitucionálneho rámca únie: zloženie Európskeho parlamentu, otázka predsedu alebo prezidenta Európskej rady, systém tvorby kvalifikovanej väčšiny, zloženie Európskej komisie, postavenie alebo vznik funkcie ministra zahraničných vecí Európskej únie a otázka spoločnej obrany.

V niektorých otázkach už dnes vieme, že všeobecná dohoda je možná a aj veľmi pravdepodobná. Ide napríklad o Legislatívnu radu. Podrobnejšie nájdete v písomnej informácii. Ale môžeme hovoriť aj o veľkej zhode v otázke vytvorenia funkcie ministra zahraničných vecí, predsedu Európskej rady. Črtá sa dohoda v otázke skupinového a rotujúceho predsedníctva jednotlivých ministerských alebo sektorálnych rád. Sú to prvé kroky, ale dôležité z pohľadu celkovej filozofie alebo kompozície európskej ústavnej zmluvy.

Podobne ako to bolo už počas práce Konventu, aj tentoraz to budú práve inštitucionálne otázky, ktoré budú vyžadovať najviac úsilia rokujúcich strán. Rozdielne stanoviská boli dosiaľ prezentované najmä v otázke zloženia Európskej komisie a v otázke systému tvorby kvalifikovanej väčšiny. Na základe doterajších rokovaní odhadujeme, že ich konečné riešenie bude možné dosiahnuť zrejme až konsenzom v určitom balíku založenom na kompromise. Tento kompromis by mal vytvoriť vyvážený stav fungovania európskych inštitúcií a zároveň zachovať rovnoprávne postavenie všetkých členských štátov budúcej rozšírenej Európskej únie.

Je dôležité si uvedomiť, že rokovania potvrdzujú prísľub z Kodane a rešpektujú rovnoprávne postavenie členských a pristupujúcich krajín a taktiež vôľu všetkých zúčastnených hľadať kompromis. Slovensko, pre ktoré je plnoprávna účasť na tejto Medzivládnej konferencii Európskej únie historicky prvou, je rovnocenným partnerom členských krajín Európskej únie.

Vystúpil som na prvom rokovaní v Ríme aj na druhom rokovaní v Bruseli a presne v súlade s mandátom vlády Slovenskej republiky aj odporúčaniami Národnej rady Slovenskej republiky. Naše stanoviská sú zaznamenávané s plnou vážnosťou. Nie sme obmedzovaní pri otváraní otázok, ktoré pre nás znamenajú prioritu. Túto možnosť v rámci plenárnych rokovaní, ako aj v rokovaniach s partnermi v súlade s mandátom vlády aj náležite využívame.

Medzi účastníkmi konferencie prevládol názor, že rokovania je potrebné ukončiť čo najskôr. Avšak nie za cenu zníženia kvality výsledného textu. Ak bude ústavná zmluva prijatá, bude ovplyvňovať životy miliónov občanov z členských krajín únie pravdepodobne na niekoľko desaťročí. Pri tomto pohľade potom skutočne vytyčovanie termínov o ukončení rokovaní nemôže predstavovať obmedzenia. Jediným dôležitým reálnym, skutočným obmedzením sú voľby do Európskeho parlamentu. Aj v tomto panuje zhoda, že ak existuje nejaký časový limit alebo časová hranica, tak je to práve konanie volieb do Európskeho parlamentu na budúci rok v júni.

Úvodná fáza Medzivládnej konferencie, tak ako som už uviedol, zrejme teda skončila. Východiskové pozície krajín sú dnes známe. Čaká nás teraz fáza, počas ktorej bude každá krajina posudzovať ďalší postup a naznačovať približovanie sa k výslednému kompromisu. Bude dochádzať k modifikáciám národných pozícií a k vyvažovaniu jednotlivých požiadaviek. Táto fáza by mala vyvrcholiť koncom novembra tzv. konklávou ministrov zahraničných vecí, ktorej cieľom bude pripraviť celkový balík návrhov na rokovanie Európskej rady v dňoch 12. a 13. decembra tohto roku. Podkladom na rokovanie konklávy by mal byť text konkrétnych častí ústavnej zmluvy vypracovaný talianskym predsedníctvom. V tomto texte by už mali byť premietnuté stanoviská jednotlivých krajín prezentované v úvodnej fáze Medzivládnej konferencie. Čiže zjednodušene povedané, koncom novembra by sme mali vidieť čierne na bielom, do akej miery a v akom rozsahu sa prejavili aj naše priority, tak ako som ich formuloval v Ríme a potom opakoval v Bruseli.

Všetci si uvedomujeme dôležitosť momentu. Symbolicky je to vyjadrené aj želaním talianskeho predsedníctva. Uzavrieť cyklus povojnového zjednocovania Európy od Ríma po Rím. Európska únia je zložitý organizmus, ktorý vyžaduje zložité rokovania a hľadanie kompromisov, ale v nijakom prípade nepotieram možnosť prezentovania, vysvetľovania, obhajovania tých záujmov, ktoré považujeme za dôležité. Preto nie je potrebné hovoriť ani o systémovej dominancii tzv. veľkých štátov a už vôbec nie o nejakom druhoradom postavení pristupujúcich krajín.

Slovenská republika dosiaľ dôsledne artikulovala svoje priority tak, ako ich po zapracovaní pripomienok Národnej rady odsúhlasila vláda. Zároveň sme si však vedomí toho, že v záujme dosiahnutia kompromisu bude možno niektoré z nich potrebné posúdiť opätovne. Je možné, že medzi nimi budú aj niektoré zásadné otázky. Tu sa budeme zameriavať na to, aby konečný kompromis priniesol také riešenia, ktoré sú blízke princípom a filozofii našej východiskovej pozície.

Panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky prerokovala 22. októbra informáciu o doterajšom priebehu Medzivládnej konferencie, ktorú máte teraz aj vy k dispozícii. Je to takpovediac prvá inventúra toho, čo sa udialo na Medzivládnej konferencii. O ďalších výsledkoch chceme aj diskutovať, aj vás pravidelne informovať. Nielen preto, aby sme na ďalšie rokovania prichádzali dobre pripravení, ale predovšetkým preto, aby naša pozícia bola prejavom nášho vlastného konsenzu. Maximálne možného nášho domáceho, vlastného konsenzu.

Ministra zahraničných vecí čakajú štyri rokovania na jeho úrovni. Mňa potom samit 12. - 13. decembra v Bruseli. Pravidelne na rokovaniach Národnej rady sme obaja pripravení vás informovať a prípadne, keď to bude potrebné, aj formulovať záverečné kompromisné znenie textu, ktoré bude výslednicou záujmov všetkých 25 budúcich členských štátov Európskej únie.

Takže, ak dovolíte, by som možno túto informáciu skončil v zásade tak, ako som ju začal, istým apelom alebo akcentom na to podstatné, na to kľúčové, a to, že Európa má naozaj prvú historickú šancu sa zjednotiť, zjednotiť sa na báze rovnoprávnych, rovnocenných európskych národov zdieľajúcich spoločné hodnoty a významným spôsobom pokročiť k zjednocovaniu vzájomných politík prísne na báze princípu subsidiarity. To znamená, že budeme ponechávať aj naďalej obciam, mestám to, čo je najefektívnejšie vykonateľné práve na municipálnej úrovni. Aj členským štátom Európskej únie musia byť prísne v súlade s princípom subsidiarity ponechávané tie oblasti, ktoré si národné štáty dokážu lepšie, spravodlivejšie a efektívnejšie zabezpečovať samy. A tomu spoločnému v rámci Európskej únie budeme zverovať len to, čo nám všetkým prinesie novú pridanú hodnotu.

Ak budeme myslieť stále na to kľúčové, na to podstatné, tak si myslím, že aj my dokážeme pozitívnym spôsobom prispieť k tomu spoločne úspešnému - a tým nepochybne bude text prvej Ústavnej zmluvy Európskej únie.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér, za uvedenie tohto bodu programu.

Odporúčam teraz Národnej rade, aby sme využili priestor. Považujem hodinu dostatočný časový priestor na to, aby sme mohli pánovi premiérovi položiť otázky, ak budú poslanci chcieť vedieť ešte niečo nové okrem toho, čo pán premiér povedal v súvislosti s prebiehajúcou Medzivládnou konferenciou.

Pán premiér, môžete zaujať miesto, ktoré je určené v rokovacej sále vám.

Odporúčam, ak otázky budú, aby sme ich evidovali a potom by pán premiér na ne odpovedal naraz. Nechcem limitovať čas, ktorý majú poslanci k dispozícii na položenie otázky. Naozaj buďme slobodní a veľmi otvorení na to, aby sme viedli korektnú diskusiu.

Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, kto chce položiť pánovi premiérovi otázku na jeho úvodné vystúpenie? Pán poslanec Banáš, Belohorská, Cabaj, Figeľ. Poprosím aj vás, pán premiér, aby ste si otázky prípadne evidovali a potom na ne spoločne odpovedali.

Nech sa páči, pán poslanec Banáš.