Úterý 23. září 2003

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová ako jediná sa hlási. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, máte slovo.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Figeľ, vo svojom rozsiahlom a kvalifikovanom vystúpení ste spomenuli, že o návrhu ústavnej zmluvy sa široko diskutovalo. Prečo je v Národnej rade Slovenskej republiky až dnes? Mám pochybnosti o tom, ako by dopadlo referendum a schvaľovanie v Národnej rade, ak by tento navrhovaný text poznali občania i poslanci vopred. Prečo až teraz deklarujete toľké kritické pripomienky k návrhu zmluvy?

Po ďalšie. Vyjadrili ste nespokojnosť s kvalitou prekladu. Súhlasím s vami, pretože aj nám prekážajú a vyzývajú nás k ostražitosti viaceré repliky, napr. sústavne sa vyskytuje výraz "akčné kroky". Výrazy typu "únia sa snaží", myslím si, do takej dôležitej zmluvy nepatria a tak ďalej.

A ešte si dovoľujem upozorniť na znenie článku 10 hlavy III o práve únie, kde sú dva body v zmysle zásady, žartovnej, samozrejme: "Po prvé, šéf má pravdu, po druhé, ak nemá pravdu, platí bod č. 1." Hovorí sa v tomto článku v odseku 1, "právo únie je nadradené právam členských štátov", v odseku 2, "členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie rešpektovania ústavy a aktov orgánov únie". Takže myslím si, že toto nie je celkom logické.

Myslíme si, že sme sa bez významného želania väčšiny ocitli vo veľmi ťažkej situácii a budeme sledovať vládu, ako chráni záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.

Pýtam sa vás: Ak bude vláda Slovenskej republiky presadzovať výhrady a dôsledne žiadať v ich zmysle úpravy navrhovanej zmluvy, nevyplynie z toho, že zostaneme čakateľmi na členstvo alebo je vaša kritika iba deklaratívna? Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na faktickú poznámku môže reagovať, samozrejme, pán poslanec Figeľ. Nech sa páči, máte slovo.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím, že len ten úvod bol adresovaný mne. Na jednej strane sa čakalo na závery Konventu, ktoré boli ucelené aj v júli, v auguste prišiel preklad, odvtedy alebo od začiatku septembra ho máte všetci. Som vďačný aj teda vedeniu parlamentu, že to zariadilo, že sa vôbec tým zaoberáme, pretože mohlo sa to obísť aj bez tejto diskusie. Ale cieľom nie je diskusia pre diskusiu, ale vážny postoj a získavanie podpory pre vážny postoj. A tu je priestor pre všetkých.

A, po druhé, ja som pripomenul, že pôvodný scenár počítal s pol rokom pauzy, nie na to, aby sa nič nerobilo, ale aby sme si uvedomili všetky súvislosti, aj politické, aj právne, aj ústavnoprávne, do ktorých vstupujeme, lebo potom už bude, ako sa hovorí, neskoro. Preto treba vôbec využiť tento priestor, rokovať otvorene a potom aj počas medzivládnej konferencie reflektovať vývoj, pretože ten môže byť aj veľmi konkrétny pre naše ďalšie rozhodnutia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi za klub poslancov Smeru pani poslankyňa Beňová, pripraví sa pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, máte slovo.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán predsedajúci, ctené kolegyne, vážení kolegovia, členovia vlády, máme dnes pred sebou rozpravu o návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu, návrh, o ktorom budeme diskutovať a ktorý je základným a východiskovým dokumentom na rokovanie medzivládnej konferencie.

Tento návrh má svoju históriu, je výsledkom takmer 2-ročnej práce Konventu o budúcnosti Európy. Konvent zvolala Európska rada a jeho úlohou bolo vypracovať návrh na tri výzvy, ktoré stoja pred Európskou úniou a jej jednotlivými členskými štátmi. Išlo a ide o to, ako dostať občanov, ktorých bude po roku 2004 v členských štátoch Európskej únie 450 mil., bližšie k európskym orgánom, ako organizovať politiku a európsky politický priestor v rozšírenej Európskej únii a v neposlednom rade, a ja osobne považujem túto výzvu za najdôležitejšiu, ako premeniť Európsku úniu na stabilizujúci faktor a funkčný model v novom multipolárnom svete.

Ako som už spomínala, Konvent zasadal takmer 2 roky. Mali sme tam zástupcov aj my, rovnako ako ďalšie pristupujúce krajiny. Chcem sa z tohto miesta poďakovať pani Belohorskej, Martinákovej, Figeľovi a Zalovi, ktorí zastupovali v Konvente slovenský parlament. Konvent bolo široké fórum. Okrem zástupcov národných parlamentov a národných vlád boli jeho členmi aj zástupcovia politických frakcií Európskeho parlamentu či zástupcovia ďalších inštitúcií Európskej únie. Bolo to fórum, ktoré reflektovalo inakosť či názorovú rozdielnosť už pri samotnej príprave návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu. Aj náš parlament prijal vo februári tohto roku uznesenie, ktoré bolo podkladom na rokovanie našich zástupcov priamo na pôde Konventu. Bolo podkladom, ktorého relevantnosť by potvrdila jeho akceptácia a zapracovanie do samotného návrhu. Nie všetky požiadavky sa však dali do návrhu zapracovať a úlohou Konventu bolo pripraviť taký návrh, ktorý by bol výsledkom kompromisu medzi jednotlivými stanoviskami, ktorý by bol vo svojej výslednej podobne akceptovateľný a nepotieral by základné a zásadné názorové princípy žiadnej strany. Takýto návrh máme, kolegyne a kolegovia, dnes spred sebou.

Viem, že sú medzi nami rozdiely v náhľade na mnohé veci a otázky. Je to logické a nemyslím si, že je to na škodu veci. Práve naopak, ja osobne som zástankyňou názoru, že racionálny a konštruktívny konflikt posúva riešenie veci dopredu. Určite aj na predkladaný návrh máme rozdielne pohľady. Dovoľte mi však položiť tomuto parlamentu základnú otázku, od ktorej by sa mali odvíjať všetky ďalšie diskusie o návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu: Akú chceme mať Európu? Ako chceme, aby fungovala Európska únia a aký význam by mala zohrávať v medzinárodnej politike? Chceme funkčný model, schopný reflektovať realitu všetkých a zároveň každého alebo chceme spoločenstvo individualistov, ktorí budú mať občas na niečo spoločný názor? Vo svojom vystúpení pred hlasovaním o ratifikácii prístupovej zmluvy som hovorila o výhodách, ale aj záväzkoch, ktoré na seba už samotným vstupom do Európskej únie preberáme. Neviem, do akej miery si rozsah týchto záväzkov uvedomujeme, ale bez ohľadu na mieru informovanosti, moment prevzatia záväzkov je onedlho tu. Na budúci rok sa staneme členským štátom Európskej únie a nielen Slovensko, ale aj ďalších 9 pristupujúcich krajín sa ním stane. Bude to najväčšie rozšírenie, aké Európska únia vo svojej histórii zaznamenala. Formálne je všetko pripravené, ale nikto dnes nespochybňuje, že tento projekt bude náročný pre všetkých zúčastnených, teda pre terajšie členské štáty, aj pre tie pristupujúce. Je preto logické, že Európska únia potrebuje pre túto svoju novú etapu zmeny. Tieto zmeny alebo presnejšie tento stav je z môjho pohľadu dostatočne obsiahnutý v predloženom návrhu Zmluvy zakladajúcej ústavu pre Európu.

Niektorí moji predrečníci hovorili vo vzťahu k predkladanému návrhu o potrebe ochrany národných záujmov. Ja plne súhlasím, ale zároveň kladiem otázku: Ktorých národných záujmov? Ak dovolíte, spomeniem aspoň tie, ktoré sa dotýkajú všetkých rovnako, a to najmä v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Nuž teda, kolegyne a kolegovia, obávam sa, že o týchto záujmoch začíname hovoriť nie 5 minút pred dvanástou, ale minimálne hodinu po dvanástej. Veď len minulý týždeň tento parlament schválil zákon, ktorý umožní doprivatizáciu aj zvyšku strategického majetku vo vlastníctve štátu, čím sa štát pripravil o jeden z najvýznamnejších nástrojov hospodárskej politiky. Okrem tohto faktu, pozrime sa, prosím, na jednotlivé negociačné kapitoly a zvlášť potom na tzv. vynegociované pozície. Veď práve negociačný proces bol priestorom na ochranu národných záujmov. Akákoľvek kritika sa však v období prebiehajúcich negociácií či presnejšie vyjednávania stretla s nevôľou a dokonca kritikou. A pôjdem ešte ďalej, ak dovolíte. Bola to táto Národná rada, ktorá poprela a predbehla aj to, čo je pre nás záväzné v rámci vynegociovaných pozícií, keď ste chválili zvýšenie spotrebných daní v predstihu a len z dôvodu nekompetentného konania Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Pozorne som počúvala doterajšiu rozpravu a nemôžem sa ubrániť pocitu, že niektorí moji kolegovia sa na členstvo v Európskej únii pozerajú odrazu s akousi malou dušičkou, ako by sa nástojčivejšie začal ozývať duch malého sebavedomia, pesimizmu a veľmi zvláštne definovaných obáv. Dovolím si pripomenúť môjmu kolegovi pánovi Jánovi Figeľovi jeho vlastné slová po ukončení negociačného procesu: "Dosiahli sme maximum možného." To boli jeho vlastné slová.

Kolegyne a kolegovia, mám 35 rokov a som hrdá na to, že som Slovenka. Poznám mnohé kolegyne a kolegov nielen z Európskeho parlamentu, ale aj z iných národných parlamentov a páči sa mi ich vlastenectvo a sebavedomie, ale zároveň aj zmysel pre racionalitu. A verím, že aj my budeme raz takí. Nemôžem sa na návrh ústavy pozerať dopredu so strachom a skepsou, pozerám sa na tento návrh ako na základ budúcej emancipovanej Európy, ktorá bude silným a rovnocenným hráčom medzinárodnej politiky. A takáto Európa nemá byť primárne len o počtoch hlasov a nekonečnom strachu, kto všetko sa spojí proti Slovensku. Hlasovaním v referende a tu v Národnej rade Slovenskej republiky sme rozhodli o vstupe do Európskej únie, dnes, len pár mesiacov po tomto hlasovaní sa otvárajú otázky, ktoré sú ale samotnou podstatou fungovania Európskej únie už od nášho prihlásenia sa k hodnotám Európskej únie.

Dámy a páni, predkladaný návrh považujem, a teraz sa vrátim k citátu pána kolegu Figeľa, za maximum možného. Oceňujem racionálny prístup Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, a tak mi za klub poslancov Smeru dovoľte vysloviť presvedčenie, že uznesenie navrhnuté gestorským výborom je tým zlatým stredom na ceste, ktorú sme dobrovoľne nastúpili. Nevidím zmysel v tom, aby zástupcovia Slovenska na medzivládnej konferencii prišli s novým katalógom požiadaviek bez racionálnej možnosti ich presadenia. Nie je to ani o prehnanej ústupčivosti ani o strate sebavedomia, je to o pochopení daného stavu. Ak to niekto z vás ale vidí inak, je to vaše sväté právo. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Kým dám slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Čaplovičovi, dám priestor faktickým poznámkam. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Figeľ.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Tu práve ide o to, aby sme aj v ďalšej fáze dosiahli maximum možného, pretože to, čo je za nami, je ratifikované, to je prístupová zmluva. Na základe toho Európska únia môže fungovať roky. Ale tu už sa navrhuje nová situácia, ako keď si objednáte väčšie auto 4-dverové a zrazu príde realita, ktorá je ponukou na menšie 2-dverové, lebo, väčšie nie sú, ten predajca sa tak rozhodol. Ide o to, aby sa princíp, ktorý je dohodnutý, nezmenil, napr. v Európskej rade aby nenastalo znevýhodnenie pre menšie štáty, 7 hlasov a zrazu zmizlo to, čo máme dnes odsúhlasené a prijaté. Tak to je veľká zmena. A ide o to, aby aj v Ríme sa dosiahlo maximum možného, viac než maximum možného nikto neočakáva. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Brocka má ešte faktickú poznámku.

J. Brocka, poslanec: Pani poslankyňa Beňová, ja žasnem, ja sa priznám, že som prekvapený obsahom vášho vystúpenia, lebo aj keď ma napadá veľa vecí, ktoré by som sa vás chcel spýtať, tak sa opýtam len jednu vec, na ktorú by som chcel počuť vašu odpoveď: Načo pôjde naša slovenská delegácia na medzivládnu konferenciu? Stratil som zmysel jej poslania, ak vy považujete to, čo navrhujú tí páni a dámy, ktorí rokovali o návrhu Európskej ústavy, za hotový dokument, ktorý nemôžeme inak, len schváliť. Veď vy a my tu každý mesiac dostávame z vlády návrhy zákonov a ich meníme, ako chceme, ako vy chcete, ako ja chcem, predsa to je riadny postup. Naši zástupcovia ak majú mať narovnaný chrbát, tak tam musia reprezentovať naše stanovisko, nie stanovisko Francúzska, Nemecka, Talianska. Veď predsa každá delegácia tam bude zastupovať záujmy svojej krajiny. A my tu práve teraz o tom diskutujeme. Ja som veľmi prekvapený, že ten záujem diskutovať o tak vážnej veci je zatiaľ malý, no už je väčší, ako bol pred hodinou a pred ďalším vystúpením. Ale to sú tak vážne veci, že Slovensko musí mať k nim stanovisko a my musíme chcieť, aby tí naši zástupcovia ho tam aj prezentovali. Vy ste predsedníčka integračného výboru. Pani kolegyňa, prepáčte ale, svojím vystúpením ste ma veľmi sklamali.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Beňová chce vystúpiť s reakciou.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja som povedala, že každý tu má sväté právo na svoj názor. Nebudem preto hovoriť o vystúpení pána Figeľa. Zastavím sa trošku pri tom, čo povedal pán kolega Brocka, možno len na margo tej poznámky, že tu môžeme meniť vládne návrhy. No tak vy ich možno môžete meniť, pán poslanec, ja ich nemôžem meniť, pretože nie som vo vládnej koalícii.

Ak dovolíte, ja rešpektujem to, čo si o návrhu ústavnej zmluvy myslíte vy. Ak ste pozorne počúvali moje vystúpenie, podporila som stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktorý definoval vo svojom prijatom uznesení ako gestorský výbor požiadavky, ktoré by mali naši zástupcovia na medzivládnej konferencii predniesť. Tvrdím len, že nemá zmysel ani racionalitu prísť s novým katalógom požiadaviek, zvlášť potom s požiadavkami, o ktorých už sa rokovalo na Konvente o budúcnosti Európy a ktoré neboli zaradené do tohto návrhu práve z dôvodu, že sú to veľmi, nazvime to konfliktné, požiadavky, pre ktoré v tejto chvíli jednoducho sa 18 mesiacov nenašla vôľa, aby boli do tohto návrhu zapracované.

Pán poslanec, je vaša vec, ako tento návrh ústavy vnímate. Ja ho vnímam ako dobrý základ na rokovanie medzivládnej konferencie. A som presvedčená, že ak tam naša delegácia príde s racionálnymi požiadavkami, nájde na ne podporu. Ak tam prídeme s celým katalógom nových požiadaviek, stane sa nám to, že ani tie, ktoré majú racionalitu, nemusia byť akceptované.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pred vystúpením pána poslanca Čaploviča požiadal o možnosť vystúpiť v Národnej rade pán minister vnútra Vladimír Palko. Dávam mu slovo. Nech sa páči, pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nemám vo zvyku vystupovať k bodom, ktoré predkladá iný minister, ani to nebudem mať vo zvyku, ale dnešnú tému považujem za tak dôležitú, že som si povedal, že urobím výnimku.

Okamžite po svojom vzniku v roku 1993 Slovenská republika prejavila vôľu stať sa členským štátom Európskej únie. Chceli sme sa stať účastnými na uskutočnení skvelej myšlienky slobodného pohybu osôb, pracovnej sily, tovarov, služieb, kapitálu. Podarilo sa nám to. Dnes už sme fakticky členmi Európskej únie a účinnosť tohto členstva od 1. mája budúceho roku by nám nemala brániť v tom, aby sme sa ako členská krajina správali už teraz. A správať sa ako členská krajina znamená zodpovedne spolu premýšľať a spolu rozhodovať o tom, čo ďalej. Je tu totiž istý problém. Desať rokov sme boli zamestnaní obrovským zápasom za splnenie podmienok pre členstvo. Málo sme si pritom všímali fakt, ako sa Európska únia za 10 rokov zmenila. Začína byť viac sama štátom ako zmluvou medzi štátmi. Je dôkazom toho, že štát nemusí vzniknúť v jednom zlomovom okamihu dejín, ktorý všetci vnímajú a s čím aspoň väčšina sa stotožní, ale že môže vznikať postupne počas desaťročí viacerými zmenami a dokonca bez toho, že by to väčšina ľudí spozorovala. I tento návrh ústavnej zmluvy je jednou zo zmien. Môže dôjsť i k takému paradoxu, že podaktorí budú slovne odmietať vznik európskeho štátu, ale činmi ho podporia. Samotný pojem ústava v názve dokumentu je veľavravný. Slovo ústava je symbolom štátu. A vieme v politike, že sila symbolov je obrovská.

Aký štát tu teda vzniká a aké sú jeho hodnoty? V preambule sa hovorí, že sú to hodnoty "kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy". Trošku rozmýšľam, o aké náboženstvá ide. Keltských druidov, ide o Perúna starých Slovanov alebo boha Dia starých Grékov alebo Odina severných Germánov? Hovorí to niečo obyčajným ľuďom? Myslím, že nič. Aké hodnoty nám zanechali tieto náboženstvá, ktoré som spomenul? Neviem. Rozmýšľam však v mene akých hodnôt vznikali po páde Rímskej ríše európske národy a štáty pretrvávajúce v podstate až do dnešných čias. V mene akých hodnôt a akej filozofie sa skončilo s krvavým zabíjaním v gladiátorských hrách? A v mene akých hodnôt sa skoncovalo s bežnou starovekou praxou pohadzovania nechcených detí v lesoch či na poliach? V mene akých hodnôt, akej filozofie sa bránila Európa tisícročnému násilnému náporu islamu niekedy priamo v srdci Európy? V mene akých hodnôt, akej nádeje sa v 14. storočí zotavovala Európa z naprostej kataklizmy čierneho moru, počas ktorej zahynula jedna tretina obyvateľov Európy? Aké hodnoty odráža drvivá väčšina umeleckých diel európskej civilizácie za posledných 2000 rokov? A naopak, aké hodnoty sa snažil zničiť komunizmus a nacizmus? A aké hodnoty vyznávali európski politici, ktorí stáli v najnekompromisnejšej opozícii proti komunizmu počas polstoročia studenej vojny? A aké hodnoty vyznávali zakladatelia Európskej únie, Schuman, De Gasperi, Adenauer? Prečo svätíme nedeľu, Vianoce, Veľkú noc? Prečo je u nás manželstvo rovnoprávnym zväzkom, rovnoprávnym zväzkom muža a ženy, a nie muža a štyroch žien? Prečo je v tradícii európskej spoločnosti starostlivosť o chorých a slabých?

Dámy a páni, hovorím o kresťanstve a o chýbajúcej zmienke o ňom v preambule. Vôbec nejde o to, či kresťanstvo vyznávame alebo nie. Preambula sa však tvári, že má ambíciu predstaviť syntézu dejín európskych hodnôt. A preto zmienka o kresťanstve v nej by vôbec nebola vyznávaním kresťanstva, ale obyčajným poctivým vyslovením pravdy o jeho význame v európskych dejinách, tak ako to robí v slovenských pomeroch Ústava Slovenskej republiky zmienkou o cyrilometodskej tradícii. Takejto elementárnej poctivosti však tvorcovia preambuly neboli schopní. A trochu mi to pripomína vyretušovávanie politicky nežiaducich osôb z fotografií, ako sme to zažívali v dobách nedávno minulých. A pýtam sa, či neprevládne v Európskej únii fóbia z tradičných európskych hodnôt. A pýtam sa, či náhodou nie sme opäť svedkami revolučného odmietania tradície, ktoré sme už raz zažili.

Je tu zásadná otázka: Má ústavná zmluva zjednotiť Európu prihlásením sa k ozajstným koreňom a tradičným hodnotám Európy alebo ju má zjednotiť na popretí týchto koreňov a hodnôt? Táto zásadná otázka nie je v návrhu ústavnej zmluvy zodpovedaná. (Potlesk.) Túto rozporuplnosť môže aspoň čiastočne odstrániť odkaz na kresťanstvo v preambule, za čo sa prihováram.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zamyslieť sa treba i nad zmyslom začlenenia Charty základných práv únie do textu návrhu ústavnej zmluvy. Formulovať ľudské a občianske práva patrí k atribútom štátnosti. Ak zalistujeme v ústavách európskych štátov, vidíme, že na prvých stranách nájdeme hlavy o základných právach a slobodách občanov. Ak tieto má formulovať Európska únia, tak opäť potvrdzuje svoju ambíciu sama sa stať štátom. A pýtam sa: Prečo je potrebné, aby Európska únia mala takúto právomoc? Na voľný pohyb osôb, tovaru, práce, kapitálu to potrebné nie je. Majme na pamäti, že práva obsiahnuté v charte môžu vyzerať nevinne, ale ak charta bude schválená ako súčasť ústavnej zmluvy, tak nie my ich budeme vykladať. Výklad týchto práv bude robiť Európsky súdny dvor. Právo nie je exaktná veda.

Kto by napr. namietal proti tejto formulácii článku II-7 charty: "Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného života." V Spojených štátoch amerických však v roku 1973 Najvyšší súd odvodil právo na umelý potrat práve z práva na súkromie. V článku II-3 ods. 2 písm. d) charty sa zakotvuje zákaz reprodukčného klonovania ľudí. A čo tzv. terapeutické klonovanie za účelom pestovania embryí pre náhradné ľudské orgány? Únia ho teda nezakazuje. A pýtam sa: Bude ho môcť nejaká členská krajina Európskej únie, napr. Slovensko zakázať? Asi nie, keď na inom mieste, v článku II-13 charty sa hovorí, že vedecký výskum sa neobmedzuje. Ale opakujem, ak bude charta schválená ako súčasť ústavnej zmluvy, tak nie my budeme o tom výklade rozhodovať.

Aký je výklad článku II-21 ods. 1, v ktorom sa zakazuje akákoľvek diskriminácia vzhľadom na sexuálnu orientáciu v kombinácii s článkom II-9, ktorý garantuje právo na manželstvo a založenie rodiny. Stačí si pozrieť rezolúcie Európskeho parlamentu z posledných rokov a zistíme, že veľa poslancov, zdá sa, že dokonca väčšina z nich, z týchto článkov odvodzuje registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia a ich právo na adopciu detí. Ale opakujem, ak bude charta schválená, tak o tomto výklade nie my budeme rozhodovať. Prečo sa chceme vzdať práva rozhodovať o takto citlivých etických témach? A kde ostal princíp subsidiarity, ktorý hovorí, že o čom sa môže rozhodovať na nižšej úrovni, nech sa tam o tom i rozhoduje?

Pýtam sa na výklad článku II-22, kde sa hovorí: "Únia rešpektuje kultúrnu a jazykovú rôznorodosť." A pýtam sa: Nakoľko sa vzťahuje tento článok na migrantov z iných kontinentov, ktorí prúdia do Európy po miliónoch a importujú i svoju kultúru, a to nie vždy zlučiteľnú s európskou kultúrou?

Nemusím vás presviedčať o tom, aký problém je migrácia v krajinách západnej Európy. A môže to byť problém aj u nás. Nakoľko bude tento článok, ktorý som citoval, obmedzovať snahu členských štátov integrovať migrantov do tradičného európskeho kultúrneho prostredia? Ak bude charta súčasť ústavnej zmluvy, nie my o tom budeme rozhodovať. Preto sa prihováram za vypustenie Charty základných práv Európskej únie z textu návrhu zmluvy, aby si Slovensko ponechalo rozhodovanie v otázkach ľudských práv a ich výkladu v súlade so svojimi zákonmi a súčasnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazané. V tejto súvislosti tiež pripomínam, že podľa návrhu ústavnej zmluvy sa v otázkach azylu a migrácie má prejsť od jednomyseľného hlasovania k väčšinovému hlasovaniu. O niekoľko rokov sa stane pre migrantov cieľovou krajinou i Slovensko. Nebolo by však dobré, keby sme mohli byť prehlasovaní pri stanovovaní zásad imigračnej politiky, napr. pri možnom stanovovaní povinných kvót migrantov, ktorých musia jednotlivé členské krajiny prijať. Rovnako nie je žiaduce, aby sme stratili právo veta pri stanovení zásad integrovaného manažmentu ochrany vonkajšej hranice Európskej únie. Je žiaduce ponechať si plnú kontrolu nad pohraničnými policajnými silami, nad všetkými ozbrojenými zložkami Slovenskej republiky. Preto sa prihováram za takú zmenu návrhu ústavnej zmluvy, ktorá ponechá jednomyseľné rozhodovanie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, 10 rokov s námahou zakúšame, čo je to zodpovednosť za Slovensko. Spolu s ďalšími štátmi vstupujeme do Európskej únie. Za horizontom vstupu sme však uvideli nové rázcestie. Môžeme sa vydať cestou postupného zbavovania sa tejto zodpovednosti za svoju krajinu, a to i bez hlbšieho premýšľania o tom, či je takéto zbavovanie nevyhnutné aj bez toho, aby sme ľuďom vôbec oznámili, čo sa so Slovenskom bude diať. Ale je tu i iná voľba, voľba zodpovednosti za samých seba, voľba Európskej únie zmluvne zviazaných suverénnych štátov, voľba hľadania podpory zodpovedných občanov Slovenskej republiky preto, aby sme mohli zásadne prehovoriť do textu návrhu ústavnej zmluvy, ktorá má výrazne ovplyvniť náš život. Som za voľbu zodpovednosti. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, mali ste veľmi emotívne vystúpenie. Ale myslím si, že vo svojom neskoršom vystúpení upozorním na niektoré chyby, ktorých sa možno dopúšťate aj vy ako člen vlády. Neviete sa dohodnúť predovšetkým vo vláde o prioritách, pretože ak hovoríte, že zanedlho sa aj Slovensko stane cieľovou krajinou migrantov, vaše slová môžem potvrdiť, áno, je to tak. Je to preto, lebo vyháňame svojou politikou veľké množstvo mladých ľudí práve do západnej Európy, kde nachádzajú vhodné podmienky pre migrantov. A je to práve minister zdravotníctva, ktorý vyháňa lekárov a zdravotné sestry s argumentom, že keď sa im nepáči, môžu ísť. Dokonca v jednej z nemocníc povedal na zdravotnú sestru, aby mu neškriekala, že na hranici so Slovenskom stoja zástupy zdravotníckych pracovníkov, ktorí chcú robiť na Slovensku. Takže dohodnite sa predovšetkým vo vláde, či chcete na území Slovenskej republiky vytvoriť predovšetkým podmienky pre slovenských občanov, a až potom môžeme hovoriť aj o právach migrantov.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zala.

B. Zala, poslanec: Pán minister, v hodnotách, o ktorých hovoríte a ktoré ste spomenuli, zase sa objavili problémy interrupcií, registrovaného partnerstva, homosexuality, slobody vedeckého poznania. To sú nepochybne hodnoty, o ktorých treba diskutovať. Ale, prosím, diskutujme a môžeme o nich diskutovať v rámcoch Európy aj v rámcoch Európskej únie, pretože i tam, kde sú rozdielne názory, sú to názory myšlienkových prúdov európskych a vy ako by ste sa v rámci svojho prejavu toho báli. Bojíte sa, že v rámci zápasu myšlienok vnútri Európy neuspejete, a tak si chcete otvoriť priestor, aby ste vyhrali s týmito myšlienkami aspoň na Slovensku a odtiahli tak Slovensko od toho základného kvasu, v ktorom sa skutočne Európa nielen drží tradícií, ale v ktorom sa aj nanovo vytvára, dneska poučená tým, že treba sa držať aj mnohých tradícií a nové kroky treba robiť dobrým premyslením toho, čo v tradícii sa zachovalo a ukázalo svoju efektívnosť. Vy sa tohto zápasu v rámci Európy bojíte, a preto by ste chceli Slovensko v týchto veciach izolovať. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rozprave a v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister zahraničných vecí, vážení páni ministri, minister vnútra, minister spravodlivosti, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pred 2 týždňami sme dostali do rúk jeden z budúcich významných dokumentov, trúfam si ho nazvať prelomovým, historickým dokumentom, zhodou okolností akosi symbolicky aj na začiatku nového 3. tisícročia. Dovoľte mi pozrieť sa na uvedený obsiahly dokument očami historika, očami človeka, ktorý vníma predložený návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu nielen ako často politik pragmatik, ale aj ako človek, ktorého dnes takmer po 18 mesiacoch narodené dieťa oslovuje. A celkom prirodzene vyvoláva vo mne mnohé otázky, na ktoré si neviem k svojej spokojnosti často odpovedať.

Nechcem historizovať, ctené dámy, vážení páni, napriek tomu musím práve dnes do nášho civilizačného času, času nového tisícročia vstúpiť rozhodne inak, ako sa to zväčša vo vzťahu k tomuto dokumentu na Slovensku stáva opäť len zvykom, najmä preto, že naša doterajšia diskusia k návrhu európskej ústavnej zmluvy často pláva akosi po povrchu bez upozornenia na podstatnejšie otázky, samozrejme, so všetkou cťou výnimkám. Odmietam viesť túto diskusiu v predklone pod časovým stresom a ultimátom niektorých európskych politikov, ktorí nevedia zabudnúť na barikády z čias roku 1968 z minulého storočia. Je mi bytostne cudzie odmietať úprimnú otvorenú diskusiu len preto, že akosi žijeme len kajúcne na kolenách tak ako mnohokrát v minulosti, a to len preto, že nám sa snaží diktovať niekto, kto je opäť pre nás väčší, silnejší či mocnejší. To, že je to tak, sme si vinní aj sami. Historické skúsenosti zo slovenského vajatania či krátkodobého hrdinského vzopätia tak, aby sme opäť stíchli a snažili sa v akejkoľvek polohe prežiť len s bryndzou a žinčicou, musia nám byť práve dnes výstrahou. My na rozdiel od väčšiny európskych štátov poznáme z dejín, čo je to súštátie vyvolené spočiatku pre jeden národ, neskôr pre dva národy v rakúsko-uhorskej monarchii či jeden československý monolit spočiatku s krajinským zriadením, či nakoniec oklieštenou federáciou a neskôr s tzv. autentickou federáciou z rokov 1990 až 1992. Nie som euroskeptik, ale ani eurooptimista, skôr eurorealista. Aj preto vítam našu európsku orientáciu, náš konkrétny vstup do Európskej únie. Volám však, či nabádam na to, aby sme nebalansovali raz na jednej, inokedy na druhej nohe, ale pevne stáli na oboch nohách ukotvených tak v národnom, ako aj v európskom prostredí.

V prechádzajúcich rokoch som sa zúčastnil viacerých odborných a vedeckých konferencií, ktoré pojednávali o budúcnosti Európy, o európskej identite a národných identitách vytvárajúcich tú skutočnú základňu na prežitie európskeho modelu ukotveného v historických, kultúrnych, kresťanských a humanistických tradíciách. Závery z nemeckého Aachenu, z poľskej Varšavy, talianskej Ravenny, francúzskych Poitiers a Tours či z českej Prahy a napokon aj z našej Bratislavy na týchto konferenciách prízvukujú, že Európa musí v odlišnostiach hľadať svoje východiská zblíženia. Nie diktátom, ale dialógom upozorňujú na nebezpečenstvo integračného šoku a na nebezpečnú, doslovne nežiaducu absenciu historického a kultúrneho vedomia. Národy bez pamäti sú odsúdené na zánik. Napokon prízvukujú, že Európa sa musí držať svojho fides et ratio, viery a rozumu. A to sa týka aj konštruktérov novej zjednotenej Európy, politikov a najmä štátnikov, ktorí pochopia potrebu vyváženosti viery a rozumu.

Bol by som nespravodlivý a klamal by som systematicky plynúcej histórii, ak by som aj dnes nenástojil na výraznejšom obsiahnutí fenoménu kresťanstva v tomto dokumente. Ak tak dnes nechceme činiť, vážené dámy, vážení páni, klameme a ochudobňujeme seba i históriu. Tu nejde o nekritické presadzovanie katolicizmu, luteranizmu, anglikanizmu, kalvinizmu, východnej ortodoxie či pravoslávia ako dejín Európy, ale pravdivé potvrdenie, aj v návrhu európskej ústavnej zmluvy, ich výrazného podielu na formovaní Európy, ich ducha a predovšetkým humanistického posolstva. Preto mi nielen ako historikovi v preambule chýba nie zmienka o Bohu, ale o tom, že sa v európskom priestore "rozvíjali", ako sa to v dokumente uvádza, "hodnoty, ktoré sú základom humanizmu, rovnosť ľudí, sloboda a úcta k rozumu", ku ktorým explicitne patrí aj úcta k viere, sile duchovna, ktoré prinášalo kresťanstvo. Bez tejto hodnoty by Európa v súvekom svete nedokázala civilizačne prežiť, ale postupne bez týchto koreňov by kultúrno-duchovne vysychala, nemohla by byť alternatívou pre súdobý, antikultúrny marazmus, ktorý preniká spoza mora z bývalého Nového sveta aj do Európy, z tohto sveta, ktorý práve pred viac ako dvoma storočiami formovali predovšetkým európske kresťanské a občianske hodnoty.

Bývalý poľský minister zahraničných vecí a historik európskeho formátu Bronislav Geremek už dávnejšie vyslovil obavu z toho, aby európska integrácia a v rámci tohto procesu aj predkladaná európska ústavná zmluva či ústava nedefinovala len inštitúcie a politiky, ale aby doslovne "vlievala myšlienkam silu do žíl".

Myslím si, že model integrovanej, nie asimilovanej Európy musí stáť na osvedčených, doslovne erbových, históriou preverených pilieroch, antickom, kresťansko-judaistickom, osvietenecko-humanistickom, demokraticko-sociálnom pilieri. Nuž a preto si dovoľujem upozorniť, že konštatovanie potreby hľadania inšpirácie pre prítomnú a budúcu Európu v kultúrnom, ako sa to cituje v tomto dokumente, preambule, náboženskom a humanistickom dedičstve je pre mňa veľmi, veľmi vágne. Z obsahu návrhu ústavnej zmluvy však pozitívne zaznieva skutočnosť, že sa prejavuje smerovanie Európy v dejinách na osvedčené hodnoty spravodlivosti, solidarity a často sa tam uvádza aj sociálno-trhová ekonomika, ktorá jediná môže zabezpečiť stabilitu, sociálnu vyváženosť, doslovnú ľudskosť, a tak bude hrádzou proti nestabilite, sociálnym nepokojom a vojnovým tragédiám, s ktorými majú národy Európy svoju trpkú a bolestnú skúsenosť.

Navrhovaná zmluva predstavuje aj dôležitý tradičný, multietnický a multikulturálny rozmer. Vo svojej otvorenosti ku všetkým, k jednotlivcom, spoločenstvám, národom a štátom, žiaľ, chýba mi tam zmienka o rodine, odmietaním akejkoľvek diskriminácie je jej obsah alternatívou voči svetovému konzervativizmu, existujúcim nebezpečným presahom ideového temna, nacionalizmu, ale aj náboženského fanatizmu, rasizmu a etnického násilia, ale aj sociálneho ignorantstva a vojnového jazyka i násilných skutkov.

Pri čítaní tohto rozsiahleho dokumentu musia tešiť skvele rozpracované oblasti podporných koordinačných, alebo doplňujúcich aktivít akcií Európskej únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu a kultúry. Avšak už teraz som veľmi zvedavý, ako terajšia vláda a vlády potom, po 1. máji 2004, dokážu z národného hľadiska finančne zabezpečiť tieto opatrenia Európskej únie.

Podobne mám obavy o naplnenie spoločných kompetencií Európskej únie a členských štátov napr. v oblasti sociálnej politiky a v oblasti výskumu, technologického rozvoja a vesmíru s nadväznou implementáciou programov. Na túto skutočnosť práve na sklonku minulého týždňa upozornila európska komisárka pre sociálne veci a zamestnanosť pani Anna Diamantopoulová, že Slovenská republika je v tejto oblasti úplne na chvoste. Slovenské médiá o tejto skutočnosti však akosi cudne mlčali a ak informovali, tak len ojedinele a skromne.

Vážené kolegyne a kolegovia, musím sa priznať, že ešte nedokážem kvalitne pochopiť hlasovací systém bruselskej "európskej výkonnej i zákonodarnej moci", odmietnutia majorizácie v dvoch rovinách, a to v dvojtretinovej väčšine štátov s väzbou na dvojtretinovú väčšinu v počte obyvateľov novej 25-člennej Európskej únie. Kladiem otázku: Bude pre obhajobu národných záujmov štátov pri hlasovaní stačiť tzv. blokovanie prostredníctvom terajšieho návrhu, t. j. súhlasu nadpolovičnej väčšiny štátov, v ktorých žije vyše 60 % obyvateľov Európskej únie alebo je žiaduce zabojovať za predkladaný návrh, konkrétne Kresťanskodemokratického hnutia, aby pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou bol potrebný súhlas dvoch tretín všetkých členských štátov, v ktorých žije vyše 60 % obyvateľov Európskej únie? Poznáme to z minulosti, z federácie, Federálneho zhromaždenia v Prahe, konkrétne Snemovne národov, kde bola na schválenie akéhokoľvek návrhu zákona potrebná dvojtretinová väčšina. Často to však záležalo od charakteru samotných poslancov aj v tomto Federálnom zhromaždení, či slúžili centru alebo svojmu národu v prekrytí službe jednej štátostrane.

Bojím sa mnohých skrytých, možno dobre premyslených kľučiek a konaní v prospech mocenských záujmov. Priznávam, že nechcel by som byť sklamaný z nenaplnených, doteraz prezentovaných len verbálnych uistení. Rád by som sa vo svojich pochybnostiach mýlil. Napriek tomu upozorňujem našich zástupcov pri rokovaniach i budúcich europoslancov, aby dôsledne trvali vzhľadom na Európsku úniu na formovaní štátov, a nie krajín a regiónov, ako sa to často objavuje aj z úst nám blízkych priateľov, ktoré by, prirodzene, viedli, a na to poukazujem, k demontáži najmä malých štátov, tak ako sa o to snažili a ďalej snažia aj niektorí naši blízki susedia.

Na záver ešte jednu poznámku. A sľubujem, že už to bude posledná poznámka. Týmto apelujem na našich zástupcov, vážený pán minister zahraničných vecí, aby dôsledne vychádzali z národných záujmov, tak ako to robia naši najbližší susedia v štátoch V-4, aby dôsledne zhodnotili naše reálne východiská, či je napokon naším národným záujmom byť v akejkoľvek spoločnej Európe, kde napr. nebudú rešpektované záujmy aj malých štátov, kde nebude dialóg rovného s rovným, ale len monológ najsilnejších. Treba si uvedomiť vážnosť tejto historickej chvíle, treba uvažovať dlhodobo, myslím tým perspektívne, s tým, že tento projekt sa pripravuje na dlhé desaťročia, možno aj jedno storočie, prinajmenej pre ďalšie dve-tri generácie.

Vážené kolegyne a kolegovia v Národnej rade Slovenskej republiky, vážená vláda, vážení hostia, môj apel je orientovaný na politikov, ktorí chcú byť v našich a v európskych dejinách trvalo zapísaní ako štátnici. Dokážete to, ak dáte prednosť blahu štátu pred svojím prospechom a nezabudnete, že hodnota činov nespočíva v prezentovaných motívoch, ale v konkrétnych dôsledkoch. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Belohorská ma upozornila, že pravdepodobne bude mať dlhšie vystúpenie, ako je čas do 12.00 hodiny, preto navrhujem, aby sme si už dali obedňajšiu prestávku. Pokračovať v rozprave budeme o 14.00 hodine.

Áno, pán poslanec Tkáč sa hlási, prosím.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne. Prosím členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby o 12.00 hodine prišli na krátke rokovanie výboru. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, prijatej Európskym konventom 13. júna a 10. júla 2003.

V rozprave vystúpi posledná písomne prihlásená pani poslankyňa Belohorská. Nech sa páči, máte slovo.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, dámy a páni, prerokúvaná téma dnes nás opakovane stavia pred previerku historickej zodpovednosti za štát, ktorý nás občania poverili vo voľbách spravovať. Aj napriek tomu, že médiá sa nás snažia presvedčiť o krátkej pamäti ľudí, som veľmi presvedčená, že všetci, ako tu sedíme, si uvedomujeme zodpovednosť pred históriou, ktorá ako tichý svedok zaznamenáva všetky naše kroky, postoje, ako aj naplnenie vízií snov a sľubov. História nám nastaví zrkadlo, ktoré na rozdiel od toho mediálneho nebude hodnotiť účesy, topánky ani naše postavy. Nedá sa vrátiť, a tak korigovať rozhodnutia. A práve preto je dobre a dôležité, aby sme v správnej chvíli sa správne rozhodli.

Som veľmi rada, že diskutujeme k tak závažnému kroku, ako je naše budúce členstvo v Európskej únii. Možno poviete, veď diskutujeme o návrhu ústavnej zmluvy. Áno, je to pravda, ale predpoklad tejto diskusie bolo naše rozhodnutie o vstupe do Európskej únie.

Návrh ústavnej zmluvy, to sú akoby pravidlá hry alebo, ak chcete, to je cestovný poriadok. Veď o vstupe už bolo rozhodnuté nielen vo volebných programoch všetkých politických strán, ktoré dnes v parlamente sú, ale nakoniec aj v referende, ktoré prebehlo.

Chvíľami som z diskusie posledných dní mala pocit, akoby niektorí z vás náš vstup do Európskej únie nebrali vážne alebo ako keby sa naľakali výsledku referenda. Dokonca sa mi niekedy z krokov politikov zdá, akoby prebiehali kontraproduktívne kroky. Spomínam si dnes na historické chvíle rozdelenia Česko-Slovenska, prijatie Ústavy Slovenskej republiky, vyhlásenie zvrchovanosti a založenie štátu. Aj vtedy ústava ako základný politický dokument predchádzala vzniku nového subjektu, určovala vzťahy inštitúcie a zabezpečovala práva jeho obyvateľov. Aj laekenský summit určil pre Európsky konvent historickú úlohu naplniť vízie občanov Európy.

Návrh ústavnej zmluvy nevznikol ako dokument, ktorý bol potrebný na rozšírenie Európy, vznikol na základe kompletnej analýzy dnešnej situácie v Európskej únii, ktorá je komplikovaná, ktorá je neúplná a, čo je najdôležitejšie pre občana, nie je dostatočne transparentná. 105-členný Konvent ukončil v júli 2003 svoju prácu a ponúkol talianskemu predsedníctvu návrh na rokovanie medzivládnej konferencie.

Aj dnes pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať svojej politickej strane, ako aj vám, kolegyne a kolegovia, že ste mi umožnili zúčastniť sa na jeho práci. 105 politikov Európy, mnohí z nich ministri, bývalí predsedovia vlád, poslanci sa snažili využiť všetky svoje skúsenosti v prospech budúcnosti, v prospech občanov.

Pod predsedníctvom Valéryho Giscarda d‘Estainga Konvent pracoval 18 mesiacov a vypracoval dokument, ktorý zjednocuje, zjednodušuje súčasnú zmluvnú základňu, snaží sa zvýšiť efektivitu rozhodovania, chce priblížiť Európsku úniu občanom a zvýšiť tak zainteresovanosť verejnosti na európskom dianí.

Dnešná Európska únia má veľa prvkov a vzťahov, ktoré sú komplikované a nedemokratické. V predloženom návrhu sú zakotvené kontrolné mechanizmy, protiváhy, aby dôvera občana v politiku Európskej únie nebola sklamaná.

Slovensku sa naskytla mimoriadna príležitosť krátko po svojom vzniku overiť si svoju životaschopnosť a silu v konkurencii s 24 štátmi. Dôverujte Slovensku, dôverujme sami sebe, že obstojíme. S kľudom a rozvahou riaďme štát a reálne hodnoťme jeho opozíciu. Snažme sa vidieť riziká, alternatívne modely. Nikdy nie je neskoro zamýšľať sa nad budúcnosťou. Mám chvíľami, ale pocit, že toto nie je už budúcnosť, toto je naša prítomnosť.

Nadnárodné spoločnosti a veľké ekonomické korporácie sú už integrované v Európskej únii, občan už na európsky oltár obetoval veľké množstvo svojich výhod a istôt. Mnohé zákony, ktoré riadia jeho život, sme prijímali len preto, že to bolo dôležité pre naše budúce členstvo v Európskej únii. Dnes sa mi zdá veľmi nezodpovedné predkladať alternatívu buď - alebo. Je to skôr známka únavy alebo, priatelia, znovu sa opakuje fenomén strachu? Politik, ktorému chýba odvaha biť sa za svojich voličov a prinášať pre nich nové možnosti, zabezpečovať im prácu, kľud a stabilitu, nech si hľadá menej rizikovú prácu. Parlament má nízku dôveru občanov. Nie je to ale preto, že si sami nedôverujeme? Máme obavu, aby budúcou zmluvou o Európe nás veľkí nechceli ovládať. Ale prečo nevieme definovať, čo vieme my priniesť pre Európsku úniu?

Diskutujeme, aj dnes som to mala možnosť si tu vypočuť, či Európska únia je federácia, konfederácia. Nie, nie je. Je to Európska únia. Je to spoločenstvo, ktoré bolo dobré pre Portugalsko, Grécko, Španielsko, ale je dobré aj pre Poľsko a Maďarsko. A zrazu nemá byť dobré pre nás? Už predchádzajúci postoj, a to je rotujúce predsedníctvo, má napoleonský syndróm malosti a je veľmi frustrujúcim postojom. Čo by sme chceli dosiahnuť v rotujúcom predsedníctve veľkého za 6 mesiacov pre priestor, v ktorom žije 455 mil. obyvateľov? Čo by sme chceli za 6 mesiacov, aký plán a aké naplnenie by sme chceli priniesť pre slovenského občana, pre slovenskú rodinu? Logicky teda prezident alebo predseda, ktorý by bol vo funkcii 2,5 roka, príp. s opakovanou voľbou 5 rokov, by mal v rukách iné možnosti. Mnohé z článkov dnešného návrhu nie sme schopní ani dnes naplniť. Ale mám pocit, že aj tie články, ktoré by sme mohli naplniť, sú u nás komplikované, napr. rovnosť pohlaví, rovnosť príležitostí.

Vážené dámy, vážení páni, politik, poslanec by mal 70 % zhruba svojej práci venovať budúcnosti a stratégii a len 30 % svojej práce operatíve. V slovenskej politike sa mi to zdá trochu naopak. Chýba mi stratégia zahraničnej politiky práve smerom k Európskej únii.

Definovanie spojencov. Raz sme sa pridávali k malým štátom, raz sme sa pridávali k V-4, raz ku kandidátskym štátom, bola by som veľmi rada, keby sme už raz boli sami sebou a vedeli jasne povedať a definovať svoje pozície.

V diskusii aj vo výbore, aj tu v pléne sa opakovane vraciame k preambule. Ale veď všetci naši zástupcovia v Konvente rešpektovali uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o pozícii, ktorú sme tam mali presadzovať. Jednoducho treba si povedať, že sme neuspeli. Aj to je situácia, aj to musíme rešpektovať. Ale ja vás veľmi vážne prosím, aby sme príliš veľa nehovorili o koreňoch a nevideli, že medzitým nám vyschýna koruna, koruna nášho stromu, koruna Slovenskej republiky, a to je budúcnosť a to je mladá generácia, pretože stovky mladých ľudí dennodenne odchádzajú do zahraničia a nepredpokladám, že by tam odchádzali kvôli tomu, že politici tieto štáty zle riadia.

Ako opozičný politik ak by som hovorila, aký mandát by som zverila do rúk ministrovi zahraničných vecí alebo premiérovi Slovenskej republiky, bol by tento mandát na vyjednávanie veľmi široký, ale bol by s jednou podmienkou, aby ste robili všetko preto, aby ste obstáli práve pred históriou, aby ste robili všetko v prospech občanov Slovenskej republiky. Silná Európa potrebuje mať silnú ústavnú zmluvu, nie kríženca, slabocha a strachopuda. Ak to nevieme robiť, tak verme aspoň druhým. Myslime na to, že ak pre občana je veľmi dôležitý v budúcej Európskej únii pohyb a možnosť sa zamestnať, toto právo musí byť kryté aj právami, o ktorých hovorí Charta základných práv Európskej únie. Preto nebudem hlasovať za vyradenie tejto časti z budúcej ústavnej zmluvy.

Ak by som mala hovoriť o prioritách, kde by som prosila, pán minister, aby ste sa na ne upriamili, tak myslím si, že je veľmi dôležité podporiť rozhodujúcu úlohu Rady Európskej únie, ktorá vlastne reflektuje názory politických reprezentácií. Rada si musí zachovať svoje miesto v budúcej architektúre, lebo je práve vyjadrením suverenity národných štátov.

Chcela by som tiež upozorniť, že je dôležité, aby v prípade jednomyseľného hlasovania, príp. väčšinového hlasovania, bolo rešpektované právo absencie ktoréhokoľvek z členských štátov, ktorý takéto rozhodnutie z nejakých dôvodov nemôže alebo nechce rešpektovať. Príkladov Európska únia má. A veľmi, by som povedala, známy príklad je práve menová únia.

Nedá mi, ale poslednú vec, ktorú by som chcela spomenúť, je vec, ktorú už spomenul pán poslanec Figeľ, pán predseda výboru, keď hovoril, že nemôže ísť len o ekonomickú výhodnosť. Áno, budem s ním súhlasiť. Ale práve preto je dôležité, aby budúca ústava mala aj zachovaný charakter Európskej charty ľudských práv.

Chcem povedať na záver poslednú vec. Veľmi často sa aj v parlamente, aj v médiách hovorilo o tom, že chýba široká diskusia k tejto problematike. O to viacej ma mrzí, že dnes tu nesedí premiér a dneska tu nesedia mnohí ministri, ktorí, si myslím, by si mali vypočuť túto diskusiu.

Ďalším problémom, pri ktorom ešte sa chcem pristaviť, je to, že gestorským výborom bol poverený výbor pre právne otázky a legislatívu. Myslím, že rozhodnutie by malo byť v rukách tzv. veľkého výboru, o ktorom sme hovorili, alebo výboru pre európsku integráciu. Ale potom si neviem predstaviť, ako v budúcnosti by mal tento výbor predvolávať na svoje zasadanie premiéra a jednotlivých rezortných ministrov, keď dneska v pléne tu nesedia a nepovažujú si to za svoju povinnosť. Myslím si, že legislatívny výbor má vstúpiť až tam, kde padne politické rozhodnutie, pretože nie je to legislatíva, ktorá nás má brzdiť, ale práve naopak, možno je to v zmysle hesla premiéra, ktorý hovoril, že kde je vôľa, tam je cesta. Takže práve si myslím, že vôľa občana Slovenskej republiky, ktorá nám bola daná pri referende, má byť tu realizovaná naším súhlasným stanoviskom. Ďakujem veľmi pekne.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP