Pondělí 22. září 2003

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za zaujatie stanoviska k predloženému návrhu, ktorý predniesol pán poslanec v rozprave. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím teraz, aby z poverenia skupiny navrhovateľov pán poslanec Tomáš Galbavý v Národnej rade Slovenskej republiky predniesol dôvody, ktoré viedli skupinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 287. Súčasťou prerokúvaného bodu je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 287a. Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste predviedli svoj obvyklý dobrý výkon pri predkladaní návrhov zákonov. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Galbavý, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem, že ste ma takto v očiach našich kolegov pozdvihli, ale nemyslím si to, ja si osobne myslím, že všetci sme tu rovnako dobrí. Vážený pán predseda, páni ministri, hoci tu nikto nie je, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám v mene skupiny poslancov priblížil dôvody, ktoré ma viedli podať návrh na novelu zákona o Slovenskej televízii. Ako aj pán predseda klubu Milan Hort pozerá na mňa, budem stručný, pretože aj naša malá novela je stručná, s parciálnym záberom. Dovoľte, aby som skôr ako začnem, povedal, aký je momentálne status quo v oblasti legislatívy. Slovenská televízia môže podnikať len so súhlasom ministerstva financií, ale nemôže zakladať ani zriaďovať iné právnické osoby. Takýto stav momentálne považujem za neopodstatnený a je to vážna prekážka, aby verejnoprávna inštitúcia, akou Slovenská televízia je, si mohla z vlastného prostredia zabezpečiť dostatok finančných zdrojov na vlastné fungovanie. Toto je hlavný motív a dôvod, prečo sme sa rozhodli so skupinou poslancov zmeniť tento neutešený stav a umožniť Slovenskej televízii, aby mohla podnikať. Aby mohla podnikať prostredníctvom obchodných spoločností, kde bude mať svoju majetkovú účasť, ale podčiarkujem a zdôrazňujem, podnikať áno, ale za jasne stanovených pravidiel a obmedzení. To znamená, dovolím si z nich niektoré pripomenúť cteným kolegom. Ide hlavne o to, aby predmetom podnikania týchto obchodných spoločností, aby tento predmet podnikania bol v súlade s úlohami, ktoré verejnoprávnej inštitúcii prináležia zo zákona. Po druhé, aby nemohla povedzme "estévečka" podnikať ako spoločník na úrovni spoločností s ručením neobmedzením, a tretím nemenej dôležitým aspektom je, aby Slovenská televízia nemohla zakladať majetok štátu do týchto spoločností, ktoré momentálne spravuje. Toto všetko podľa môjho názoru a podľa názoru predkladateľov je dostatočný argument. Sú to dostatočné opatrenia na to, aby si niekto nemyslel, že Slovenská televízia po schválení našej malej novely začne podnikať na nejakej komerčnej báze, ktorá by mohla ohroziť fungovanie alebo verejnú službu tejto inštitúcie. Nechcem sa veľmi vracať do nedávnej minulosti, ale všetci dobre vieme, že verejnoprávna inštitúcia Slovenská televízia narábala a nakladala s verejnými financiami nehospodárne a neefektívne. Vytvárala dlžoby, ktoré sme museli koniec koncov zaplatiť, musel zaplatiť občan, dvakrát, čiže prostredníctvom koncesionárskych poplatkov a druhýkrát to bolo prostredníctvom štátneho rozpočtu. Poslednou kvapkou do pohára v minulosti bola správa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý jasne konštatoval, že najviac peňazí sa vylialo, verejných zdrojov sa vylialo prostredníctvom externého súkromného prostredia, dokonca v niektorých prípadoch to bolo aj v rozpore so zákonom. Slovenská televízia nakupovala draho a predávala lacno. Služby, ktoré si objednávala, niekedy aj také služby, naozaj, ktoré si mohla urobiť sama, ale úprimne povedané nemohla, pretože jej to zákon jednoducho neumožňoval. Mám na mysli napríklad predaj reklamného času, kde by ušetrila stovky miliónov korún. Mám na mysli výber koncesionárskych poplatkov. Dnes Slovenská televízia čaká na schválenie našej novely, aby mohla podpísať zmluvu, aby mohla vstúpiť do spoločností takzvaného peoplemetrového merania. Chcem povedať, možno na záver, len toľko, že s filozofiou nášho návrhu sa stotožnili všetci. Súhlas dala vláda, súhlas dali poslanci vo výboroch a nakoniec aj pod návrhom zákona sú podpísaní predsedovia vládnych poslaneckých klubov. Ja si osobne myslím, aby som bol objektívny, musím povedať, že na druhej strane je tu skupina, ktorá je proti, ale nie proti filozofii nášho návrhu, skôr si myslia, alebo navrhujú, aby sa tento problém riešil koncepčne a aby to bolo vsunuté do veľkej, komplexnej novely o zákone o Slovenskej televízii, musím priznať aj to, že momentálne vláda schválila zákon o Slovenskej televízii, okrem tejto malej novely aj veľkú novelu. Tí kompetentní, ktorých sa týka táto veľká novela, sa nechali počuť cez médiá, že je likvidačná. Nechcel by som hovoriť o tom, ani to kritizovať. Sám som ešte tento návrh nevidel, ale hlavne chcem poukázať na to, že prijatie tejto komplexnej, veľkej novely je stále otázne. A preto si myslím, že čo môžeme prijať dnes, nemusíme odkladať na zajtra a tým zajtrajškom myslím naozaj prijatie tejto veľkej novely, nad ktorou visí otáznik. Ja osobne považujem za veľmi správne, že slovenský právny systém, konkrétne v ňom absentuje zákon o verejnoprávnych inštitúciách, ktorý by jasne vymedzil definičné znaky verejnoprávnej inštitúcie, ktoré musia byť naplnené pri každej osobitnej inštitúcii, verejnoprávnej, a ktorými sú napríklad vytvorenie na základe zákona, osobitný dôvod vzniku verejnoprávnej inštitúcie, ľudskoprávna legitimita a verejný zdroj financovania. Toto sú základné princípy, ktoré by naozaj mal obsahovať zákon o verejnoprávnych inštitúciách a potom by sme mali pristúpiť k ďalšiemu kroku, novelizovať jeden kvalitný zákon o Slovenskej televízii. Ja už vás nebudem zdržiavať. Na záver, veľmi obraciam sa na vás, obraciam sa na vás s prosbou, podporte, prijmite moje argumenty, nič sa nestane, pokiaľ by naozaj bola prijatá veľká novela o Slovenskej televízii, táto malá novela by stratila účinnosť a o nič by sme neprišli. Je to taká malá poistka, ktorá zabezpečí financovanie Slovenskej televízii do budúcnosti. Ďakujem, z mojej strany je to všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pani poslankyňu Dolník, aby z poverenia výboru pre kultúru, médiá, šport, vedu, vzdelanie Národnú radu informovala o výsledku prerokúvania návrhu zákona v gestorskom výbore ako aj o stanoviskách výborov, ktorým bol zákon na prerokovanie pridelený. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov nasledovnú správu. 1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. júla 2003 č. 399 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, tlač 287, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku NR SR. 3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesenie neschválil, nakoľko jeho návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, potrebnú podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady. Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v prijatých uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý máte v laviciach. Ide o článok 2 a účinnosť zákona. 4. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízií v znení neskorších predpisov, tlač 287, v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe schváliť, b) určuje mňa ako spoločnú spravodajkyňu a poveruje ma, aby som vystúpila na schôdzi Národnej rady k uvedenému bodu ako spoločná spravodajkyňa výborov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslancov, tlač 287, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorského výboru 8. septembra 2003. Ďakujem. Skončila som. Pán predseda, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub Smer prihlásil pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, dávam vám slovo.

D. Čaplovič, poslanec: Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, v úvode by som chcel reagovať v krátkosti na poznámku pána predkladateľa za skupinu poslancov. Nejde o skupinku ani o skupinu, ide o konkrétnych ľudí a jeden z tých konkrétnych ľudí, ktorý nesúhlasí s týmto nesystémovým krokom, som aj ja. Chcel by som povedať niekoľko slov. Idem teda k meritu veci, k dôvodu, pre ktorý sa predkladá novela zákona o Slovenskej televízii a, samozrejme, aj niekoľko poznámok samotnej novele zákona. V prvom rade treba povedať, že aj v súčasnosti - a pán predkladateľ to sčasti aj priznal - zákon o rozpočtových pravidlách umožňuje Slovenskej televízii podnikanie so súhlasom ministerstva financií. V § 2 predloženej novelizácie je umožnené Slovenskej televízii podieľať sa na založení obchodnej spoločnosti, založiť obchodnú spoločnosť, zúčastňovať sa na podnikaní obchodnej spoločnosti, alebo stať sa jediným spoločníkom či akcionárom obchodnej spoločnosti za podmienok, ak predmet podnikania súvisí s úlohami Slovenskej televízie a ak Slovenská televízia touto činnosťou účinnejšie využije svoj majetok na plnenie svojich úloh. Pripomínam, že majetok Slovenskej televízie je stále vo vlastníctve štátu a zákon o správe majetku štátu neumožňuje použiť majetok vo vlastníctve štátu ako vklad do majetku právnickej osoby, ani ako vklad pri založení právnickej osoby. A taktiež zákon o rozpočtových pravidlách neumožňuje príspevkovej organizácii byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby, ani neumožňuje vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Slovenská televízia by teda podľa návrhu novely mohla podnikať, ale nemá podľa spomínaných zákonov možnosť vložiť do tohto podnikania majetok, ktorý spravuje, a svoje rozpočtové prostriedky, ktorými sú podľa zákona o rozpočtových pravidlách všetky prostriedky, ktoré sú súčasťou rozpočtu Slovenskej televízie, to znamená nielen príjmy zo štátneho rozpočtu. Návrh novely neupravuje, či vôbec nehovorí, akým spôsobom môže použiť Slovenská televízia svoje finančné zdroje, respektíve štátny majetok na podnikanie, pretože súčasne nenavrhuje zmenu uvedených zákonov v tých ustanoveniach, ktoré jej to neumožňujú. A len prosté konštatovanie, ctené dámy, vážení páni, milá Národná rada, že Slovenská televízia môže podnikať, nemožno považovať za jednoznačné vymedzenie iného spôsobu hospodárenia s prostriedkami STV, ani nezbavuje Slovenskú televíziu povinnosti získať na podnikateľskú činnosť súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky, ani ju nezbavuje povinnosti kryť náklady z podnikateľskej činnosti, nie z verejných zdrojov, ale aj z výnosov z podnikania. Slovenská televízia by teda mala len jednu možnosť ako začať podnikať podľa novely, získaním úverových zdrojov, čím však zase nemôže zaťažiť rozpočet a majetok vo vlastníctve štátu, respektíve ako vklad použiť vlastný majetok, ak by taký Slovenská televízia mala. Z toho vyplýva, že ani táto novelizácia neumožní v plnom slova zmysle podnikanie podľa jej predstáv, a domnievam sa, že nový návrh zákona, nie novela zákona ako veľká novela, ako hovoril pán predkladateľ, to bude predstavovať a tieto možnosti pre Slovenskú televíziu pripraví a urobí. Okrem toho sa domnievam, že nevyhnutným predpokladom oprávnenia podnikať musia byť dostatočné kontrolné mechanizmy. Nie je pravdou, že už dnes je kontrola v Slovenskej televízii dostatočná. A nemožno sa len odvolávať na isté polročné a či celoročné cyklické kontroly Najvyššieho kontrolného úradu. Odkiaľ by sa potom v Slovenskej televízii vzalo toľko nevýhodných zmlúv, o ktorých hovorí aj súčasné vedenie televízie. Hovorím teda o minulosti. Iste by si zaslúžila pozornosť Slovenská televízia i dnes v tejto oblasti.

Na záver chcem povedať, že veľmi podstatným hľadiskom pri posudzovaní akejkoľvek novelizácie zákona o STV je podľa mňa nevyhnutná potreba prijať kompletne novú zákonnú normu o Slovenskej televízii. Bez nej zostanú základné problémy Slovenskej televízie nevyriešené.

Vážení poslanci, pred asi troma alebo štyrmi dňami, keď pán Madej predkladal svoju novelu zákona vo vzťahu k výživnému, tu bolo povedané od pani Sárkőzy, kolegyne Sárkőzy, že toto je nesystémový prvok a treba počkať si na systémový prvok, to znamená komplexnú sociálnu predstavu v tejto oblasti. Nuž, aj tuto ide o nesystémový prvok, pretože vieme veľmi dobre, že vláda Slovenskej republiky na poslednom zasadnutí schválila nový zákon o Slovenskej televízii, schválila nový zákon o Slovenskom rozhlase, nuž a preto by sme si mali na tento zákon počkať a neriešiť to takýmito krátkodobými nesystémovými prvkami s poslaneckou novelou, ktorá vlastne - nepriamo pánom Galbavým tu bolo povedané -, že neverí v schválenie zákona o Slovenskej televízii v tomto parlamente. Toto som si tu vypočul a som veľmi prekvapený, pretože takýmto spôsobom zdôvodňuje predkladanie tejto novely.

Je to úloha, o ktorej dôležitosti už roky nepochybuje u nás v našej slovenskej spoločnosti nikto, okrem - možnože - zvoleného riaditeľa Slovenskej televízie, ktorému daný stav vždy napokon vyhovuje, a to ako ktorýkoľvek riaditeľ Slovenskej televízie. Je totiž viac ako zrejmé, že ak prejde táto novelizácia, časť vládnej koalície, ktorá má svojich reprezentantov v manažmente STV, stratí akýkoľvek záujem na prijatí nového zákona o Slovenskej televízii. A napokon, ak táto novela neprejde, vládna koalícia sa začne možno serióznejšie stavať sa k novému zákonu o Slovenskej televízii, teda myslím v parlamente, nemyslím v oblasti exekutívy, kde by mala byť možnosť podnikať, ale komplexnejšie upravená so všetkými možnosťami, procesmi a predovšetkým transparentnými kontrolnými mechanizmami, ktoré táto novela zákona o Slovenskej televízii vôbec neobsahuje a v nej tieto mechanizmy absentujú. Preto klub politickej strany Smer novelizáciu zákona o STV nepodporí a dúfam, že aj tým vytvárame pozitívny vklad do diskusie a na riešenie tohto problému aj pre kolegov vo vládnej koalícii, istý tlak, aby bola ochotná vládna koalícia schváliť kvalitný, nový zákon o Slovenskej televízii, ktorý by jej umožnil aj podnikať, ako sa hovorí v tejto novele zákona. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Podľa mojich informácií aj pán Lintner, aj pán poslanec Jarjabek majú záujem vystúpiť v rozprave, nie s faktickými poznámkami. Ide o malé technické problémy, ak bude treba, tak po rozprave k tomuto bodu programu urobíme malú, technickú, desaťminútovú prestávku. Ale ako prvý sa do rozpravy ústne prihlásil pán poslanec Hanzel, tak zachováme to poradie. Nech sa páči, pán poslanec.

B. Hanzel, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia. Ja by som minimálne k tej drobnosti, čo sa nám stala s prihlasovaním sa do rozpravy, chcel dodať, že možno by bolo dobré, keby sa akceptovalo aj zdvihnutie rukou ako prihlasovanie sa do rozpravy, kým sa nám ten náš systém trošičku ustáli.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Áno, pán poslanec, mala som to v úmysle. Nech sa páči.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Ja sa vyjadrím trošku netradične k tomuto zákonu. Chcel by som len povedať, že pán Galbavý sa veľmi, pán poslanec Galbavý sa veľmi zaujímavo vyjadril o tej veci, keď sme rokovali o náhradnom výživnom, o ktorej som aj ja diskutoval, kde pani poslankyňa Sárkőzy hovorila o tom, že nie je možné preberať, alebo nie je vhodné, aby sme brali parciálne nejaký zákon, keď sa pripravuje iný. Toto je presne v kontradikcii s tým, čo sa hovorilo, a ja si myslím, že by sme sa mali teda pridŕžať alebo jedného, alebo druhého, minimálne teda vládna koalícia, ktorá v jednej časti, keď sa hovorí o náhradnom výživnom, hovorí, že nie je možné zapodievať sa nejakým parciálnym zákonom, ktorý, citujem: "Sú to len hrozienka z koláča", ako povedala pani poslankyňa, a radšej máme čakať na komplexný zákon, ktorý sa pripravuje. A teraz nám kolega poslanec, takisto z koalície, hovorí naopak, že nie je vhodné zapodievať sa týmto, nie že máme urobiť to, čo môžeme urobiť teraz, aby sme to urobili teraz tak, aby sme nečakali na ten komplexný zákon. Takže prosil by som poslancov z koalície, aby sa dohodli, akým spôsobom budeme v budúcnosti hovoriť, či budeme robiť parciálne a nebudeme čakať na tie komplexné zákony, alebo budeme radšej čakať na komplexné zákony, ale vo všeobecnosti, a potom nerobiť čiastkové kroky. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Mikloško má síce zapnutý mikrofón, ale nepočuť ho v sále. Pán Mikloško, neviem teraz, či ste stratili hlas, alebo mikrofón nefunguje? Pán poslanec, mohli by ste prísť dopredu k mikrofónom? Neprekážalo by vám to? Ďakujem pekne.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Hanzel, je tu jeden malý problém, jeden háčik. Slovenská televízia v rozpočte na budúci rok nežiada od štátu ani korunu a nežiada preto, lebo počíta s tým, že už bude môcť podnikať, čo sme my nakoniec vo výbore pre kultúru politicky tejto inštitúcii prisľúbili. Verme, že zákon o Slovenskej televízii bude prijatý, ale upozorňujem, že minulý rok sme ho tri roky prijímali a jednoducho nedošlo k dohode. Ale čo je ohrozené, že ten zákon nemusí byť prijatý do konca roka, tak aby ona mala nabehnúť na ten nulový variant rozpočtu. Tým pádom znovu začne prepadať do zadlženosti a sme tam, kde sme nechceli byť. Čiže v tomto smere si myslím, že má význam urobiť tento parciálny krok na to, aby ona mohla naštartovať, a budúci zákon to aj tak v sebe má. Len tu ide o to, aby mohla začať takýmto spôsobom financovať televíziu od 1. januára.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hanzel s reakciou. Žiaľ, po skončení rozpravy k tomuto bodu programu dám krátku technickú prestávku, ale už som nechcela prerušovať body, tak potom by sme dali dať tú techniku do poriadku.

B. Hanzel, poslanec: Prepáčte, ja idem len reagovať na pána poslanca Mikloška. Chcem povedať, zákon o náhradnom výživnom nestojí tento štát ani korunu. Ako ste si všimli... áno, viem o čom hovorím. (Hlas v rokovacej sále.) Budeme my dvaja diskutovať, alebo ja odpovedám?

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Poprosím, aby sme nediskutovali.

B. Hanzel, poslanec: Takže zákon o náhradnom výživnom by nemal tento štát stáť ani korunu, pretože štát povedal, aspoň tak sa zaviazal, že by dal právnikov, ktorí by tieto peniaze vymohli od neplatičov. Tak potom sa pýtam, aké peniaze vlastne stojí štát tento zákon o náhradnom výživnom? Žiadne, lebo štát sa zaviazal, že tieto peniaze vymôže od neplatičov. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči, vystúpite v rozprave.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, vážený pán minister. Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril k tejto novele, určite myslenej veľmi dobre, ktorú predložili títo páni poslanci. Určite, ten úmysel je skutočne veľmi dobrý preto, lebo chcú nastoliť iné pravidlá hry v Slovenskej televízii. Avšak tá situácia v Slovenskej televízii, to naozaj nie je len o podnikaní. Situácia v Slovenskej televízii je v prvom rade, keď hovoríme o podnikaní, aj o kontrole. A tu kdesi to už nie je celkom s kostolným riadom. Za niekoľko týždňov našich skúseností s riaditeľom a Radou STV, myslím, že mnohí z nás môžu jednoznačne povedať, že Rada STV v súčasnosti - na rozdiel od Rozhlasovej rady napríklad - nie je partnerom ústredného riaditeľa Slovenskej televízie. Nie je partnerom ani v zmysle súčasne platného zákona a kontroly, ktorú táto Rada Slovenskej televízie v rámci súčasne platného zákona môže robiť. Je to dosť pochopiteľné, preto lebo ako každá rada, aj táto rada vzniká na základe politickej skladačky a je to vlastne náhoda, vždy je ho hra vabank, či tá rada sa takým spôsobom dokáže umravniť, či si dokáže vytvoriť svoje poradné orgány aj v rámci záležitostí, na ktoré jednoducho nemôže mať vplyv. Preto, lebo ani netrávi 24 hodín v televízii ako - často - ústredný riaditeľ, no, jednoducho, táto Rada Slovenskej televízie nie je v tejto chvíli partnerom riaditeľovi. Niekoľkokrát sa to prejavilo aj na výbore pri prerokúvaní činnosti Rady Slovenskej televízie a dokonca v Rade Slovenskej televízie v istom krízovom období padol návrh od istého člena Rady Slovenskej televízie, jedného z tých, ktorí sú tam v súčasnosti, že by sa takáto rada vlastne mala zrušiť až dovtedy, kým nebude prijatý platný zákon o Slovenskej televízii. Tá anomália v rámci súčasného zákona a v rámci toho súčasného stavu, v ktorom Slovenská televízia existuje, je v tom, že zákon o Slovenskej televízii bol prijímaný vtedy, keď neexistovalo duálne prostredie, mediálne. Preto je nutné ten zákon novelizovať, preto sa dostala Slovenská televízia do finančných problémov, do ktorých sa dostala, lebo jednoducho nebola pripravená na súkromné televízie, ktoré ju pohltili. Pohltili reklamu, pohltili témy, pohltili vlastne financie, z ktorých dovtedy Slovenská televízia existovala. Preto je potrebný nový zákon o Slovenskej televízii. My môžeme donekonečna novelizovať starý zákon, a budeme si situáciu len komplikovať. Keby sme prijali túto novelu o Slovenskej televízii, navrhovanú určite v dobrom úmysle kolegami poslancami, tak dostaneme Radu Slovenskej televízie do ešte ťažšej situácie, v akej je teraz, lebo jednoducho nemá ako kontrolovať ústredného riaditeľa, nemá ako - hovorím -, toto nie je o nedôvere, toto je o kontrolných mechanizmoch, ktoré sú v každej takejto spoločnosti, nehovoriac ešte o tom, keď narába táto spoločnosť s takou sumou finančných prostriedkov ako Slovenská televízia. A v tejto chvíli to ani nie je o nejakom nulovom variante, s ktorým ja v konečnom dôsledku absolútne nesúhlasím, ale to je otázka filozofie, o ktorej budeme hovoriť určite pri prijímaní nového zákona o Slovenskej televízii, ako si tú Slovenskú televíziu, ako si predstavujeme fungovanie verejnoprávnej inštitúcie, o to viac, keď Slovenská republika vstúpi do Európskej únie, ako bude fungovať verejnoprávna inštitúcia, aké témy bude musieť Slovenská televízia riešiť, aké nekomerčné témy bude musieť Slovenská televízia v rámci verejnej služby občanom predkladať. To nebude robiť žiadna súkromná televízia, jednoducho z toho dôvodu, že na tom nezarobí.

Aká situácia je dnes? My dnes musíme obhájiť verejnoprávnu inštitúciu z hľadiska jej budúcej filozofie, a preto apelujem na nový zákon o Slovenskej televízii, preto lebo Slovenská televízia jednoducho stratila témy! Spravodajstvo a publicistiku prebrala absolútne TA3. Slovenská televízia je v tomto prípade zbytočná, absolútne jej chýba v súčasnosti, iste, hovoríme o istom krízovom režime, napríklad občiansku publicistiku! Čo sa týka kinematografie, televízia JOJ naberá absolútne nový dych, čo sa týka pôvodnej tvorby, ktorú má takisto garantovať Slovenská televízia, dávno nestačí súkromnej televízii Markíza! A takto by sme mohli hovoriť o všetkom, čo má Slovenská televízia zákona má robiť, a v tejto chvíli nerobí. Možno preto, že na to nemá podmienky. Preto musíme hovoriť o novom zákone o Slovenskej televízii, preto každá takáto novelizácia, čo ako dobre myslená, jednoducho nastoľuje mnohé a celkom iné problémy, o ktorých sme v súčasnosti ešte ani nehovorili. Som presvedčený, že o tom budeme hovoriť pri prijímaní nového zákona o Slovenskej televízii. Neodporúčam prijať túto novelu. Neodporúčam ju prijať z toho dôvodu, že nemáme garanta kontroly, nemáme garanta kontroly v Rade Slovenskej televízie tak, ako v súčasnosti bola koncipovaná. Porovnávanie Slovenskej televízie so Slovenským rozhlasom pokrivkáva na obidve nohy. Jednoducho, tu za tých 10 rokov aj Slovenská televízia, aj Slovenský rozhlas prešli istým vývojom, samozrejme, všade sa to prejavilo inak. Kým Slovenský rozhlas je dnes najpočúvanejšou mediálnou inštitúciou vo svojom priestore, Slovenská televízia stále zápasí s pozerateľnosťou, do slova a do písmena, s pozerateľnosťou, preto, lebo stále hľadá svoju tvár, stále hľadá istú filozofiu tej verejnoprávnej inštitúcie, na ktorú bola zákonom uvedená. Dnes je situácia v Slovenskej televízii situáciou očakávania a nevyrieši to žiadna novela, vyrieši to nový zákon. A keď sme pred mesiacom hovorili o tom, že nový zákon je v nedohľadne, nový zákon neprešiel legislatívnou radou vlády, nový zákon neprešiel vládou, tak dnes je situácia úplne iná. Nový zákon prešiel legislatívnou radou vlády, nový zákon prešiel vládou, nový zákon je pred spadnutím, aby sa dostal do tohto parlamentu, a tu iste bude veľmi široká diskusia o tom, aké paragrafy budeme meniť, respektíve budeme odporúčať na zmenu, respektíve s nimi budeme súhlasiť. Jedno je však isté, v tom novom zákone bude nanovo riešené, nehovorme o podnikaní, lebo istým spôsobom sa to možno trochu prieči verejnoprávnej inštitúcii, ale o to viac hovorme o narábaní s majetkom, ktorý táto verejnoprávna inštitúcia dostane zverený novým zákonom o Slovenskej televízii. V tom novom zákone bude absolútne nanovo kreovaná Rada Slovenskej televízie, bude nanovo kreovaný vzťah Rady Slovenskej televízie s riaditeľom Slovenskej televízie, bude nanovo kreovaný vzťah riaditeľa k parlamentu, de facto nebude žiadny - preto, lebo ho bude navrhovať a voliť, ak to prejde, Rada Slovenskej televízie -, a je tam množstvo kontrolných mechanizmov, ktoré Rada Slovenskej televízie bude musieť robiť zo zákona práve z toho dôvodu, že bude kontrolovať vedenie Slovenskej televízie, ako narába s majetkom. A sú tam naozaj brzdné páky v tom zmysle, aby sme sa nestali svedkom, že zrazu síce verejnoprávna televízia bude existovať, len majetok verejnoprávnej televízie nebude existovať. A to predsa nikto z nás nechce. Čiže ja som presvedčený, že budeme hovoriť o týchto veciach ďaleko intenzívnejšie pri predkladaní nového zákona o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase. V tejto chvíli by som naozaj odporúčal ctenej snemovni, aby sme nepodporili, akokoľvek dobre myslený návrh skupiny poslancov z toho dôvodu, že na stole je nový zákon o Slovenskej televízii. Inak by som rozprával, keby tento nový zákon neprešiel vládou a neprešiel legislatívnou radou vlády. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Lintner.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, pod tým návrhom je aj môj podpis, ale ten podpis v novým súvislostiach má istú historickú hodnotu a považujem za potrebné predstúpiť pred vás a vysvetliť vám, prečo svoj podpis sťahujem a prečo som v danej chvíli proti tejto novele. Chcem povedať, že moje stanovisko bude vychádzať zo stanoviska, z pozície ministerstva kultúry a toto ministerstvo túto pozíciu v podstate zastávalo počas celého konania, keď táto novela aj prišla do vlády, aj teda stanovisko ministerstva kultúry k nej. Chcem povedať, že aj pôvodné stanovisko ministerstva financií k tejto novele bolo negatívne, ale tu zas treba oceniť prácu skupinu predkladateľov a stanovisko ministerstva financií sa zmenilo. Základná zmena môjho postoja - ale vychádza z toho, čo spomínal pán poslanec Jarjabek -, vychádza z toho - a to bolo kedysi ešte historicky teda neznáme -, sa argumentovalo a vtedy som uznal, že teda nejaký krok, medzikrok treba urobiť, bola tá argumentácia, že neexistuje alebo že je niekde v nedohľadne zákon o Slovenskej televízii. Minulý týždeň vláda schválila zákon o Slovenskej televízii. Ten návrh zákona rieši otázku postavenia Slovenskej televízie, o ktorom dôvodová správa k predloženej právnej úprave, o ktorej teraz hovoríme, tak tú rieši ten zákon komplexne. Navrhuje zmenu celého režimu hospodárenia Slovenskej televízie, ktorý by mal v súčinnosti s návrhom zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, ktorý predložilo ministerstvo financií, zabezpečiť dostatočnú ochranu majetku a verejných zdrojov aj pri umožnení podnikania v potrebnom rozsahu a prevedení majetku štátu do majetku Slovenskej televízie.

Ďalším okruhom problémov, ktorý sa otvára s navrhovanou právnou úpravou, je otázka obmedzenia možnosti podnikania s verejnými prostriedkami a dostatočná kontrola hospodárenia Slovenskej televízie v zmenenom režime. Inak tie aspekty spomínali aj moji predrečníci, či pán poslanec Čaplovič, alebo pán poslanec Jarjabek.

Ministerstvo kultúry v návrhu zákona o Slovenskej televízii zriaďuje dozornú komisiu zloženú z odborníkov v oblasti ekonomiky a práva. Túto komisiu považuje rezort za nevyhnutný predpoklad na prevedenie majetku štátu do majetku tejto inštitúcie a rovnako na umožnenie podnikania s verejnými zdrojmi. Predložená právna úprava, o ktorej teraz rozprávame, žiadny kontrolný mechanizmus nezavádza. Nerozširuje ani kompetencie Rady STV o možnosť aspoň zásadné rozhodnutia ústredného riaditeľa Slovenskej televízie v tejto oblasti schvaľovať. Z uvedeného vyplýva, že návrh novely je nesystémovým riešením.

V dôvodovej správe sa uvádza, že jedným z dôvodovom potreby umožnenia podnikania pre Slovenskú televíziu je nemožnosť podieľať sa na zavedení takzvaného peoplemetrového prieskumu. Ministerstvo kultúru sa stotožňuje s názorom, že zavedenie tohto prieskumu je pre Slovenskú televíziu nevyhnutné, pretože zatiaľ čo pre komerčné subjekty predstavuje tento prieskumný nástroj na lepšie zhodnocovanie svojho reklamného času, pre Slovenskú televíziu je to predovšetkým nástroj na zhodnocovanie svojej činnosti a programovú sebareflexiu. Ak je pravdivé tvrdenie v dôvodovej správe o predloženej právnej úprave, že o možnosť podnikania môže Slovenská televízia požiadať ministerstvo financií s podmienkou, že do podnikania nie je možné vkladať rozpočtové prostriedky, tak potom považujem aj v tých širších súvislostiach predloženú novelu za medzikrok, ktorý nerieši systémovo celú situáciu, a túto rieši systémovo návrh zákona, ktorý minulý týždeň schválila vláda.

Pán poslanec Galbavý hovoril o poslednej kvapke, tak ja len chcem upozorniť, že aj pre mňa z hľadiska aj postoja bolo istou kvapkou aj správanie sa riaditeľa Slovenskej televízie pána Rybníčka, ktorý bez toho, aby upovedomil Radu STV, tak podpísal zmluvu, desaťmiliónovú zmluvu na nové virtuálne štúdio. Aj v týchto súvislostiach nie je pre mňa garanciou, že ak umožníme manažmentu STV takýto medzikrok bez kontrolných mechanizmov, že sa bude dobre narábať s verejnými prostriedkami. Z toho dôvodu poslanecký klub Aliancia nového občana túto novelu nepodporí. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Spýtam sa ešte, či mal niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy, kvôli tým technickým menším problémom, aby sa nestalo, že sa nejaký poslanec nemohol prihlásiť. Ďakujem, uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu a chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť, pani spravodajkyňa. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dámy a páni, vyhlasujem teraz desaťminútovú, radšej pätnásťminútovú technickú prestávku kvôli tomu, aby sa dalo do poriadku naše technické zariadenie, ale poprosím vás, po 15 minútach aby sme sa vrátili do rokovacej sály, budeme pokračovať.

(Pätnásťminútová prestávka.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať. Technické zariadenie by už malo byť funkčné, ale chcem vás poprosiť, aby ste si vytiahli a opäť zasunuli svoje hlasovacie karty, aby vaše zariadenie fungovalo. Zopakujem ešte raz. Poprosím vás, aby ste si vytiahli a opäť zasunuli svoje hlasovacie karty. V programe budeme pokračovať

správou o stave ochrany osobných údajov.

Správu ste dostali ako tlač číslo 280 a správu v snemovni odôvodní a prednesie predseda Úradu na ochranu osobných údajov pán Pavol Husár. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

P. Husár, predseda Úradu na ochranu osobných údajov: Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Úrad na ochranu osobných údajov na základe § 38 ods. 1 písm. a) zákona 428/2002 o ochrane osobných údajov predkladá Národnej rade Správu o stave ochrany osobných údajov raz za dva roky. Toto je už tretia správa o stave a ochrane osobných údajov, prvá však, ktorá sa prerokúva aj v pléne Národnej rady. Samotná správa zahŕňa činnosť jednak splnomocnenca na ochranu osobných údajov ešte podľa starého zákona 52/1998, ktorý bol nahradený od 1. septembra minulého roku novým zákonom 428, čiže správa zahŕňa činnosť splnomocnenca na ochranu osobných údajov od októbra 2001 po september 2002 a činnosť Úradu na ochranu osobných údajov od septembra 2002 do mája 2003.

Samotná správa je členená do siedmich kapitol, v prvej kapitole je nejaký úvod a nadväznosť na predchádzajúce správy a je tam popísaná legislatívna príprava návrhu nového zákona. V druhej kapitole je popis zmien nového zákona 428, ktorý nahradil zákon 52. O tomto sa podrobne nebudem zmieňovať, pretože v tejto snemovni bol návrh zákona o ochrane osobných údajov prerokúvaný. Tretia kapitola obsahuje, popisuje materiálne, technické a personálne zabezpečenie dozoru nad ochranou osobných údajov. Sú tam komplet rozpočty za roky 2000, 2001, 2002 a návrh a je tam aj rozpočet za rok 2003. Štvrtá kapitola, to je to jadro vlastne, popisuje výkon toho dozoru, jadro činnosti jednak splnomocnenca a od septembra 2002 novovzniknutého Úradu na ochranu osobných údajov. V piatej kapitole sú zhrnuté výsledky prieskumu verejnej mienky tak, ako vyzerá ochrana osobných údajov z pohľadu občanov. Je to už ôsmy prieskum verejnej mienky, ktorý nám urobil Ústav pre výskum verejnej mienky, a z výsledkov sa môžeme dozvedieť aj o trende rastu právneho vedomia občanov o svojich právach na ochranu osobných údajov. Šiesta kapitola popisuje zahraničné aktivity nášho úradu a siedma rekapituluje pozitíva a negatíva v oblasti ochrany osobných údajov, ktoré sa dosiahli v popisovanom období.

Dovoľte mi v tomto krátkom úvode len niekoľko tých pozitív a negatív spomenúť tak, aby som nebol veľmi únavný. Myslím si však, že oblasť ochrany osobných údajov je taká závažná oblasť, ktorá sa dotýka súkromia každého z nás. Z tých pozitív by som si dovolil vyzdvihnúť v prvom rade len to, že v podstate splnomocnenec a útvary inšpekcie ochrany osobných údajov plnili priebežne úlohy bez toho, aby došlo k nejakej mimoriadnej udalosti, a všetky podnety a sťažnosti, ktoré sme riešili, sme dotiahli do konca. Druhé pozitívum je, že útvary inšpekcie a teda splnomocnenec pripravili návrh nového zákona o ochrane osobných údajov, ktorý minulý rok 3. júla Národná rada schválila a zákon nadobudol účinnosť od 1. septembra 2002.

Nový zákon podľa nášho názoru a aj misií Európskej komisie dosahuje dobrý európsky štandard. Tretie pozitívum je, že Slovenská republika pristúpila k dodatkovému protokolu Rady Európy 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov, odsúhlasila ho a ratifikovala ho. Nový zákon o ochrane osobných údajov ustanovenia dodatkového protokolu zohľadňuje. Tu by som chcel ešte podotknúť, že dodatkový protokol nenadobudol pre Slovenskú republiku platnosť, pretože v článku 3 sa hovorí, že nadobudne platnosť, až keď päť členských krajín Rady Európy uloží ratifikačné listiny v Rade Európy. Slovensko, to chcem podotknúť, je jednou z prvých piatich, teda štyroch krajín doposiaľ, ktorá takto urobila. Čaká sa na ostatné krajiny, aby uložili ratifikačné listiny, a tým nadobudne dodatkový protokol účinnosť aj pre Slovenskú republiku.

Ďalším pozitívom je, že dozor nad ochranou osobných údajov vykonáva teraz podľa nového zákona nezávislá inštitúcia Úrad na ochranu osobných údajov, čo je aj v súlade už so spomínaným dodatkovým protokolom. Ďalšie pozitívum je, že podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky, čo som hovoril, že už to je ôsmy, takže tieto prieskumy verejnej mienky už zachytávajú aj určitý trend, stúpla informovanosť verejnosti o svojich právach na ochranu osobných údajov o 26 percentuálnych bodov. Keď sme začínali s ochranou osobných údajov v Slovenskej republike, tak len 20 % občanov poznalo svoje práva. Dnes sme v situácii, že tieto práva podľa prieskumu verejnej mienky pozná už 46 % občanov. Myslím si, že aj toto svedčí o dobrých aktivitách Úradu na ochranu osobných údajov. Ďalším pozitívom je, že sa rozšírila pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov aj na policajné informačné systémy, čo bola jednoznačná požiadavka Európskej únie, pretože do roku 2002 sme nemali kompetenciu dozorovať policajné informačné systémy. Predposledným pozitívom je, že všetky opatrenia Úradu na ochranu osobných údajov, ktoré boli vykonané voči prevádzkovateľom, boli akceptované, zrealizované a doposiaľ neboli vznesené námietky. Iba zanedbateľný počet sťažovateľov na podozrenie z porušenia ochrany osobných údajov nebolo spokojných s rozhodnutiami úradu. Posledným pozitívom je, že v tomto roku sa podarilo aj vďaka Národnej rade a predovšetkým Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien dosiahnuť požadované finančné zabezpečenie činnosti dozoru.

Už len veľmi krátko k negatívam. Negatíva sú predovšetkým, že sa nedarí personálne dobudovať úrad z jedného jednoduchého dôvodu, je to nedostatok finančných prostriedkov v štátnej správe. Úrad je vybavovaný predovšetkým pracovníkmi z oblasti informatiky alebo právnikmi, sme tak rozdelení na polovicu a toto sú dve oblasti, ktoré prakticky v privátnom sektore sú ďaleko lepšie, n-násobne lepšie zaplatené ako v štátnej správe.

V správe je popísané, že sa doposiaľ nepodarilo nájsť definitívne sídlo úradu. Tu môžem konštatovať, že už sa to podarilo, zmenili sme sídlo, sídlime v budove jednotného majetkového fondu v prenájme na Odborárskom námestí 3 a podarilo sa nám dosiahnuť zmluvu o nájme, povedal by som v polovičnej sume, ako sa darí ostatným štátnym orgánom. Tu by som chcel ešte upozorniť na jednu vec. V mnohých prípadoch, keď sme hľadali priestory na umiestnenie úradu, tak sme zistili, že sa privatizoval majetok štátu, bol deklarovaný ako prebytočný a následne privátne firmy ponúkajú tieto priestory do prenájmu štátnym orgánom za neprimerané finančné nároky. Nám sa podarilo ísť na polovicu toho, čo pýtali, nechcem byť konkrétny, aby som nikoho nenapadol, ale čo dosiahol verejný ochranca práv alebo Úrad pre štátnu službu. V poslednom čase sa nám nedarí predovšetkým z kapacitných dôvodov včas zodpovedať na otázky prevádzkovateľov, sprostredkovateľov a dotknutých osôb, vyplýva to z tej nedostatočnej kapacity, ktorú má úrad, venovali sme sa hodne aj lektorskej činnosti, aby sme prezentovali a vysvetľovali nový zákon o ochrane osobných údajov. Momentálne som túto činnosť musel zastaviť, pretože je tak veľa podnetov na porušenie ochrany osobných údajov, že úrad nestačí plniť úlohy vyplývajúce zo zákona a v zákonnej lehote.

Len na ilustráciu si dovolím povedať v tomto momente, že za tento rok máme číslo pošty okolo 5900, čo pri stave pracovníkov 25 a zhruba tých 200 pracovných dní vychádza 30 na jeden deň. Je to veľmi náročné, pretože ak ide o vážny podnet, tak jeho prešetrenie niekedy trvá aj niekoľko mesiacov alebo vypracovanie bežného stanoviska zaberie 2-3 dni. Takže v tomto hrubom štatistickom čísle som chcel ilustrovať, že sa na nás obracajú prevádzkovatelia, sprostredkovatelia alebo dotknuté osoby veľmi "masívne". Posledným negatívom je, že sa nedarí zosúlaďovať legislatívu v Slovenskej republike s tými požiadavkami, ktoré vyžaduje zákon o ochrane osobných údajov, je obrovské množstvo osobitných zákonov, ktoré sa dotýkajú spracúvania osobných údajov, a v zmysle zákona č. 428 o ochrane osobných údajov tieto zákony musia mať svoje náležitosti, predovšetkým musia tam mať účel, okruh dotknutých osôb a čo je najdôležitejšie, zoznam osobných údajov.

V spolupráci s českým Úradom na ochranu osobných údajov sme robili analýzu, koľkých zákonov sa to týka, týka sa to zhruba 800 zákonov, ktoré ešte nie sú zosúladené so zákonom o ochrane osobných údajov. Paragraf 52 ods. 2 zákona č. 428 hovorí, že ten kto spracúva osobné údaje na základe osobitného zákona, ktorý neustanovuje náležitosti, ktoré vyžaduje zákon 428, môže tak robiť len do 31. 12. tohto roku, 2003. Osobne mám veľké obavy, že to množstvo zákonov nebude znovelizovaných a budeme musieť pristúpiť k novele zákona 482 presne v tomto prechodnom ustanovení, že budeme musieť predĺžiť to prechodné obdobie minimálne o jeden rok, pretože inak by mohlo mnoho informačných systémoch skolabovať.

Napriek dosiahnutým nedostatkom však možno konštatovať, že oblasť ochrany osobných údajov v Slovenskej republike sa naďalej približuje štandardu západnej Európy a ešte v tomto roku očakávame komplexnú previerku Európskej komisie, takzvané "preview", ktoré by malo zhodnotiť úroveň výkonu dozoru nad ochranou osobných údajov, poukázať na nedostatky a slabiny v tejto oblasti a odporučiť opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov. To však pôjde vykonať iba v úzkej súčinnosti všetkých relevantných orgánov Slovenskej republiky a za podpory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej podľa zákona o ochrane osobných údajov predseda Úradu na ochranu osobných údajov za svoju činnosť zodpovedá. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP