Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vy vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem.

Prerušujem teda rokovanie o tomto návrhu zákona.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 301, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 290.

Pán poslanec Jozef Hurban za skupinu poslancov návrh zákona v snemovni uvedie. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predniesol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona pozostáva z dvoch základných článkov, pričom čl. I tvoria 3 základné body.

Chcel by som sa trošku podrobnejšie venovať predovšetkým čl. I.

K prvému bodu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. územný celok tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území. Z dikcie slova celok vyplýva, že územie obce má byť súvislé a nemá narúšať územnú integritu inej obce. V nesúlade s touto právnou konštrukciou však existujú prípady, keď územie obce netvorí súvislý uzavretý celok, ale ide o oddelené územia, ktoré spolu bezprostredne nesusedia a často sú vzdialené od seba niekoľko desiatok kilometrov. Predkladaný návrh novely teda reaguje na tento stav a má snahu a ambíciu odstrániť problémy pri výkone správy zo strany štátnych regionálnych a samosprávnych orgánov a inštitúcií.

K druhému bodu. Návrh zákona tiež reaguje na situácie, keď v dôsledku rozdelenia obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom ani v súlade s dohodami, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce.

Z dikcie navrhovaných odsekov 5 a 6 je zrejmé, že toto nové ustanovenie má ambíciu okrem iných prípadov napr. vyriešiť dlhodobý spor medzi mestom Kežmarok a obcou Ľubica. Len niekoľko historických faktov k tomu poviem. K 1. 1. 1974 došlo k zlúčeniu obce Ľubica s mestom Kežmarok. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z 21. júla 1992 schválila rozdelenie obce Kežmarok na obce Kežmarok a Ľubica a s účinnosťou od 1. 9. 1992 určila novej obci názov Ľubica. Zároveň prikázala prednostovi Okresného úradu v Poprade zabezpečiť vykonanie zmeny územia obcí vyčlenením katastrálneho územia nových obcí a zapísanie nových administratívnych hraníc do katastra nehnuteľností.

Chcem pripomenúť v tejto súvislosti, že pri rozdelení obce Kežmarok bola uzatvorená dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov a v rámci nej okrem iných povinností bola zakotvená povinnosť uzatvoriť výmennú zmluvu na pozemky dotknutého sídliska Juh ako súčasti mesta Kežmarok, do dnešného dňa, teda takmer 12 rokov od uzatvorenia tejto dohody táto dohoda v tejto časti naplnená nebola. A v súčasnosti je taký stav, že toto sídlisko sčasti sa nachádza v katastrálnom území mesta Kežmarok a sčasti v katastrálnom území obce Ľubica. Nejestvovanie dohody zainteresovaných strán je v zmysle teraz platných právnych predpisov prekážkou na vyriešenie sporu.

Chcem zdôrazniť, že mesto Kežmarok vykonávalo a doposiaľ vykonáva správu sporného územia nielen administratívne, ale aj technicky, pretože toto sídlisko celkom prirodzene urbanisticky, ale aj z hľadiska infraštruktúry splynulo s mestom. Podľa nášho názoru súčasný stav neprípustným a neprijateľným spôsobom zasahuje do práv občanov tohto sídliska, objekty obytných domov nie sú zapísané v katastri nehnuteľností. A vzhľadom na to, že ich pretína katastrálna hranica, ich nie je možné ani zapísať, pretože katastrálna hranica prechádza viacerými viacpodlažnými obytnými domami, ba dokonca aj jednotlivými bytmi a dokonca aj jednotlivými miestnosťami. Určenie bydliska obyvateľov v spornom území bez zmeny hraníc katastrálnych území nie je možné, rovnako ako nie je možné ani určiť a presne rozdeliť počet obyvateľov sídliska.

Jedinou cestou, ako napraviť tento stav, ktorý sa môže týkať nielen tohto sporného prípadu, ale aj iných miest a obcí na Slovensku, je prijať návrh novely zákona o obecnom zriadení tak, ako ju predkladá skupina poslancov Národnej rady.

K tretiemu bodu. Predkladaný návrh zákona sa ďalej dopĺňa o prechodné ustanovenia, predovšetkým sa ukladá dotknutým obciam vysporiadať svoje územné pomery v zákonom ustanovenej lehote tak, aby územie každej obce tvoril súvislý územný celok. Ak obce neupravia navzájom tieto právne vzťahy, priamo zo zákona sa pričlení dotknuté územie k územiu obce podľa prílohy č. 3, ktorá je súčasťou tohto návrhu novely.

Chcem zdôrazniť v tejto súvislosti, že predkladaný návrh novely zákona v žiadnom prípade nezasahuje do vlastníckych vzťahov. Tieto vlastnícke vzťahy zostávajú zachované.

Z dikcie navrhovaného ods. 1 § 30a je zrejmé, že táto časť novely predkladaného návrhu zákona má snahu okrem iných prípadov vyriešiť aj dlhodobý spor medzi mestom Tvrdošín a obcou Vitanová o územie známe pod názvom Oravice.

Návrh skupiny poslancov, tak ako ho dostali poslanci v tlači 301, prerokovala na svojom zasadnutí 27. augusta 2003 aj vláda Slovenskej republiky, ktorá s návrhom vyslovila súhlas s tým, že odporúča v návrhu zákona vykonať určité úpravy, ktoré každý poslanec má k dispozícii. Ja v mene predkladateľov návrhu zákona chcem zdôrazniť, že predkladatelia návrhu zákona sú pripravení tieto odporúčania vlády Slovenskej republiky akceptovať.

Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne a kolegovia, v mene skupiny poslancov Národnej rady vás chcem poprosiť o podporu predkladaného návrhu novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Mitríkovi.

K. Mitrík, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca, predseda výboru pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301). V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje potrebné informácie.

Keďže poznám právny stav alebo súčasný stav v Kežmarku, teda Kežmarku a Ľubice, prikláňam sa k potrebe riešiť túto situáciu.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre verejnú správu. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Skončil som, pani predsedajúca.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu programu prihlásil za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Tibor Cabaj. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Cabaj, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte vyjadriť sa k návrhu skupiny poslancov Národnej rady pod tlačou 301, a to na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Keďže tento materiál máte všetci pred sebou, tak poznáte aj mená kaskadérov, ktorí sa pod tento návrh podpísali, a dovoľte uviesť niekoľko poznámok k predloženému návrhu.

Keď by som sa chcel vrátiť trochu do histórie, pretože nie prvýkrát Národná rada Slovenskej republiky sa touto problematikou už zaoberá, pretože problém Trstená - Tvrdošín, lebo o tom je jeden základný spor, o tých ďalších budem hovoriť potom, je od roku 1996, keď bolo nové územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky, keď Národná rada rozhodla, že sídlom okresu bude Tvrdošín, a nie Trstená. Možno zdanlivo niekomu sa zdá, že to nesúvisí s tým, ale ono to má všetko svoje pokračovanie, pretože po roku 1998 došlo k zmene, tzv. vytúženej zmene, ktorú si želali vraj občania, a na funkciu prednostu Okresného úradu v Tvrdošíne sa dostal zástupca z Trstenej. Tam začal základný spor, pretože na Slovensku je to už raz tak, keď sa niekto dostane k moci, tak treba svojim odporcom patrične to pripomenúť a ukázať svoju silu. Tam začal základný spor, pretože v roku 1996 zároveň došlo k integrácii štátnej správy pod jeden úrad a tento nemenovaný pán prednosta dal príkaz vedúcej odboru katastra, ktorý bol vtedy súčasťou okresného úradu, ako sa má patrične vysporiadať s mestom Tvrdošín, pretože to dostalo vtedy okres.

Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože bol som účastníkom poslaneckého prieskumu, ktorý robil výbor pre verejnú správu v tejto oblasti, kde sme sa stretli so zástupcami mesta Tvrdošín, boli sme na mestskom zastupiteľstve, stretli sme sa s pánom primátorom a poslancami, následne stretli sme sa so starostom obce Vitanová, s niektorými poslancami, ktorí boli prítomní na tomto rokovaní, a následne mali sme si možnosť aj pozrieť terén, o čom vlastne sa tu hovorí alebo čo sa tu vlastne deje.

Viete, pokiaľ by to bol len nejaký taký miestny spor a nepresiahlo by to hranice ďalej, vedel by som to pochopiť. Ale ja som bol ten, kto v tomto parlamente interpeloval vtedajšieho ministra vnútra pána Pittnera, že akým právom prednosta okresného úradu v rozpore s platnými zákonmi postupoval a prečo takto konal a jednoducho, úradníčka, ak nechcela byť vyhodená z úradu, tak urobila to, čo bolo treba urobiť. Zase to hovorím s plnou vážnosťou, pretože sme to mali možnosť si preveriť priamo na mieste, pretože sme boli na poslaneckom prieskume priamo na Okresnom úrade v Tvrdošíne.

Keďže patril určitej politickej strane nominovaný prednosta okresného úradu, patrične sa zachovala k tomu aj politická strana, pretože uvedomiac si to, že nepostupovali dobre a bolo treba nejako túto otázku riešiť, zamontovala sa do toho aj vláda, vtedajší, už nový minister vnútra. Pripravil návrh, tento predložil do vlády a vláda patrične, aby podržala svojho prednostu okresného úradu, rozhodla tak, ako rozhodla. Tento spor sa nakoniec dostal na Ústavný súd a Ústavný súd rozhodol, že vláda nekonala v zmysle zákona. Treba povedať tieto veci a súvislosti, ktoré s tým teda boli v tej kauze, ktorú poznáme. Výbor pre verejnú správu mal možnosť sa oboznámiť so všetkými vecami, nehovoriac o tom, že existuje mnoho dokladov o tom, že tento spor trvá veľmi dávno, sú tam záujmy o rekreačnú oblasť Oravice, ktorá mohla byť ľahkým zdrojom príjmov, pretože ak si to vybudoval Tvrdošín, to bolo pre Vitanovú zaujímavé, na hotové prichádzať k odvodom a k všetkým náležitostiam, ktoré z toho mohli takýmto spôsobom čerpať. Ale, hovorím, k tomu sa vyjadrovať nebudem, pretože toto sme si mali možnosť overiť na poslaneckom prieskume. Doteraz mi je záhadou, prečo výbor pre verejnú správu vlastne nedokončil svoju prácu, pretože zistil faktografiu, zistil veci, ktoré tam boli, a nejako sa spoliehal na to, že vmontovala sa do toho vláda, že celá záležitosť bude takýmto spôsobom vyriešená.

Len pre poriadok musím povedať, že nielen výbor pre verejnú správu, ale aj výbor pre pôdohospodárstvo takisto absolvoval poslanecký prieskum, pretože riešili všetky tieto otázky najmä s tým, že aj katastrálny úrad, ktorý pôsobil vtedy pod Krajským úradom v Žiline, sa jednoznačne vyjadroval, že prednosta okresného úradu presiahol svoju kompetenciu, aj keď on sa tváril, že nie on, ale teda vedúca katastra v rámci svojich právomocí rozhodla, tak ako rozhodla, a urobila zmenu.

Na celej tejto kauze je zaujímavá jedna vec, že tí, ktorí ste mali možnosť sa s týmto oboznámiť a ktorí ste si preštudovali všetky tieto materiály, viete, že v tomto spore medzi Tvrdošínom a Vitanovou okrem rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré už bolo teda následné, existuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, kde Najvyšší súd priznal všetky práva mestu Tvrdošín, a nie Vitanovej. Je zaujímavá situácia, že ak si toto dovolil prednosta okresného úradu a suverénne porušoval zákon jeho okresný úrad a vtedy minister odpovedal na moju interpeláciu, že nie je v jeho právomoci, aby priamo ovplyvňoval prednostu okresného úradu, tak zrejme bol si aj vedomý toho, že budú to nejakým spôsobom riešiť ďalej. Existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu a podľa tohto rozhodnutia bolo treba už aj niektoré kroky urobiť, samozrejme, to by tam zrejme musel byť už niekto iný a nemohol by pokračovať tento spor medzi Tvrdošínom a Trstenou.

Chcem predložiť, pán... (Hlasy z pléna.) Ja úmyselne hovorím, to je medzi Trstenou a Tvrdošínom. Ja viem, čo hovorím. Bol som na poslaneckom prieskume a možno si tu, pán Hort, nebol vtedy, keď som hovoril, odkiaľ to začalo. Sme boli obidvaja na tom poslaneckom prieskume a niečo o tom vieme.

Ale chcem povedať aj ďalej, že tie rozhodovania pokračovali ďalej. Keďže vláda neuspela a rozhodnutie Ústavného súdu bolo jednoznačné, že vláda postupovala v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, našli sa poslanci a prepáčte, že som ich nazval kaskadéri, ale to ináč ani nemôže byť, pretože tí poslanci tu stáli a prisahali na Ústavu Slovenskej republiky, ako si budú plniť svoje ústavné povinnosti, a neviem, kto bol nad ústavou teraz, či to bol predseda vlády alebo kto z vlády, keď vás takýmto spôsobom do toho pritlačil, že ste vstúpili do hry a podpísali sa pod návrh zákona, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu a ktorý hovorí aj niečo o tom, k čomu sa vyjadril Ústavný súd. Takže to chcem povedať do pozornosti, čo sa týka tej jednej kauzy,

Podľa názorov viacerých odborníkov títo predkladatelia si celkom ani nezvážili, čo je v návrhu zákona urobené. Ak si zoberieme to, čo tu povedal zástupca predkladateľov o tom, akú majú ambíciu vytvoriť s tým tzv. nie súvislý kataster, prepáčte, ale neviem, v ktorej škole vás učili, že príloha zákona je viacej ako zákon, ak toto bude v § 2 napísané, tak sa to dotýka nie tých, ktorých ste si vy zmysleli a napísali do prílohy a hľadali, akože si poriešite svoj problém, ale týka sa to zhruba 52, ak mám dobrú informáciu, alebo 57 obcí a miest na Slovensku, pretože takýmto spôsobom vstupujete do kompetencií obcí, nehovoriac o tom, že sa porušujú všetky náležitosti, k tomu sa dostanem.

Ale, pán spravodajca, chcem predložiť jeden procedurálny návrh, pretože, boli tu rôzne diskusie o tom, ako by sa dali riešiť rôzne ambície, čo z toho poriešiť, čo neriešiť, ako to upraviť, že to všetko by išlo v druhom čítaní. Ja som presvedčený, že toto sa nedá v druhom čítaní opraviť z jednoduchého dôvodu, bez ohľadu na to, že vláda už nemohla iné spraviť, tak predtým sa do toho vmontovala, tak vám musela to iba požehnať, pretože vás do toho dostala, nič iné nemohla spraviť, ak nechcela rovno vlastná vláda utopiť vás, ktorí ju momentálne zastupujete tu v tomto návrhu, tak to podporila. Preto v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) predkladám návrh, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

A dovoľte teraz, aby som sa bližšie dotkol niektorých problémov.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: O 18.30 hodine sme mali hlasovať, ale ja by som vás rada nechala dohovoriť, lebo sme prebrali iba 1 návrh zákona a toto by mohol byť druhý návrh zákona prebratý, a potom by sme mohli hlasovať. Ale, pán poslanec, ak budete mať veľmi dlhé vystúpenie, tak... Máte dlhé vystúpenie? Áno. Preruším rozpravu. A tak ako sme sa dohodli, budeme hlasovať len teda o jednom zatiaľ prerokovanom návrhu zákona.

Ja by som skôr sa prikláňala k tomu, aby sme dokončili rozpravu o tomto bode programu, hlasovali o obidvoch týchto bodoch programu tesne pred 19.00 hodinou a prerušili rokovanie do zajtra. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

T. Cabaj, poslanec: Pani predsedajúca, ja som vám to navrhoval, keď ste vyhlasovali na 18.30 hodinu hlasovanie, ale tak ste sa rozhodli.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Netušili sme, že budete mať také dlhé vystúpenie.

Dobre, pán poslanec, myslím si, že je s takýmto postupom súhlas, prosím, pokračujte, dokončíme rozpravu a potom budeme hlasovať.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem pripomenúť členom výboru pre verejnú správu, že pred pár dňami na spoločnom rokovaní výboru pre verejnú správu a ZMOS-u priamo predseda ZMOS-u kritizoval tento účelový návrh novely zákona a priamo nás poprosil, aby sme sa vystríhali takýchto účelových noviel zákona o obecnom zriadení.

Dovoľte, aby som vám prečítal list, ktorý predseda ZMOS-u 16. 9. posielal poslancom pod poradovým č. 1136/03 Fr. (Hlasy z pléna.) Ja tomu verím, ale pre zápis to treba, pretože asi list sa nikdy nepriloží, poslanci ho pošlú potom na skartáciu a nedajú ho na zápis. Citujem z toho listu:

"Vážený pán poslanec, zasielam vám stanovisko ZMOS k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 301).

Od roku 1990 pri všetkých novelách takéhoto zákona bola rešpektovaná zásada, že s novelou zákona o obecnom zriadení vyjadrovali súhlas orgány ZMOS-u. Tento návrh je predkladaný bez prerokovania s našou organizáciou a jej orgánmi. Súčasne vieme, že sa v rámci procesu reformy verejnej správy v súlade s uznesením vlády ešte v tomto roku má pripraviť návrh novely zákona o obecnom zriadení.

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, je vo vzťahu k dotknutým obciam diskriminačný a nedemokratický, v časti svojho obsahu nezrozumiteľný a vnútorne nelogický, z legislatívneho hľadiska ide o protiústavný, retroaktívny a nesystémový návrh. Predsedníctvo ZMOS na svojom rokovaní konanom dňa 30. 7. 2003 vyslovilo s návrhom zákona zásadný nesúhlas.

Združenie miest a obcí Slovenska zastáva stanovisko, že predmetný návrh zákona nie je v súlade s článkom 5 Európskej charty miestnej samosprávy, ktorú sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať, umožňuje protiústavný a protizákonný zásah exekutívnej moci do výlučnej kompetencie územnej samosprávy, s ktorou je spojené aj rozhodovanie obcí o zmene ich územia, nesystémovo zasahuje do kompetencie súdnej moci v prospech moci výkonnej tým, že prípadný spor obcí o usporiadaní území nových obcí po rozdelení pôvodnej obce navrhuje riešiť rozhodnutím katastrálneho úradu, a nie rozhodnutím nezávislého a nestranného súdu, pôsobí retroaktívne tým, že ustanovením § 30a ods. 4 zasahuje do právnych vzťahov, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej novely, nie je len v nesúlade s medzinárodným dokumentom, ktorým je Slovenská republika viazaná, ale tým, že bráni a sťažuje uskutočňovanie cieľov sledovaných inými zákonmi, je aj v nesúlade s naším právnym poriadkom.

Návrh novely zákona chce zaviesť v určitých prípadoch nový režim procedúry zmien územia obce, keď o zmene územia obce rozhoduje niekto iný proti vôli jednej obce miestnej samosprávy, a to katastrálny úrad v prípade navrhovaného § 2 ods. 5, resp. v prípade navrhovaného § 30a ods. 1.

Práve navrhovaný model, kde by v určitých prípadoch boli obce, miestne samosprávy aj znásilnené proti svojej vôli a bola im direktívne vykonaná zmena ich územia, predstavuje principiálny rozpor s Európskou chartou miestnej samosprávy v Štrasburgu 15. 10. 1985 ratifikovanou 26. 10. 1999 a uverejnenou v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 Z. z., ktorá na Slovensku nadobudla účinnosť 1. 6. 2000. Článok 5 Európskej charty miestnej samosprávy s názvom "Ochrana územných hraníc miestnych orgánov" stanovuje, že so zainteresovanými miestnymi samosprávami sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny hraníc, príp. sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Charta miestnej samosprávy, ktorá bola v Slovenskej republike riadne ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má charakter takej medzinárodnej zmluvy, ktorá má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi slovenského právneho poriadku. Samostatné znenie článku jasne deklaruje, že akákoľvek zmena hraníc sa môže uskutočniť iba so súhlasom dotknutej obce. A v prípade, že sú o súhlase obce pochybnosti, a pripúšťa to vnútroštátny poriadok, použije sa inštitút referenda, ktorý možno podľa slovenského právneho poriadku použiť.

Tým, že návrh zákona je priamo účelovo určený na doriešenie dvoch dnes už výrazne spolitizovaných káuz, je zároveň v rozpore s legislatívnou zásadou, že zákon má riešiť problematiku vo všeobecnosti a nemá sa stať nástrojom operatívnej exekutívy na dosiahnutie individuálnych politických cieľov. V právnom štáte nie je možné zneužívať silu všeobecne záväzného právneho predpisu v prípadoch, kde už boli alebo môžu byť vydané právoplatné individuálne záväzné správne akty aprobované slovenským právnym poriadkom.

Navrhovaný § 30a ods. 4 navrhovanou textáciou jasne porušuje legislatívnu zásadu zákazu retroaktívneho pôsobenia zákonov. Podľa navrhovaného § 2 ods. 5 katastrálny úrad rozhodne, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu územia nových obcí v súlade s verejným záujmom. Z návrhu zákona nie je zrejmé, podľa akých kritérií bude katastrálny úrad rozhodovať, či ide o stav v súlade s verejným záujmom alebo o rozpor s ním. Zrejme tu bude možnosť znášania subjektívnych politických pohľadov do rozhodovania.

Podobne aj dôvodová správa v textácii v 8. riadku zvrchu v časti B. Osobitná časť "avšak len v prípade, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická časť obce nachádza na území inej obce" pracuje s hmlistým, nezreteľne definovateľným verejným záujmom, čo otvorí cestu aplikácie subjektívneho prístupu k rozhodovaniu.

Nie je jasné, akého druhu bude po formálnej stránke rozhodnutie katastrálneho úradu uvedené v § 2 ods. 5. Bude sa riadiť zákonom č. 71/1961 Zb. o správnom konaní, tzv. správnym poriadkom v znení neskorších predpisov alebo bude prípustný riadny opravný prostriedok odvolania proti rozhodnutiu? Bude záverečnou inštanciou nezávislý súd? Keďže použitie návrhu novely zákona je smerované aj na kauzy, v ktorých doteraz nedošlo k dohode, predpokladá sa, že väčšina prípadov, na ktoré bude aplikovaná predmetná novela zákona, bude riešená ďalej na odvolacej inštancii a dokonca až na medzinárodnej úrovni.

Z návrhu zákona ani z dôvodovej správy nie je jasné, prečo je v prílohe č. 1 uvedený iba jediný prípad Kežmarok kontra Ľubica, hoci v skutočnosti analogických prípadov je niekoľko desiatok. Podľa navrhovaného § 30a ods. 1, ak dohodu o usporiadaní územia obce nepredložia obce príslušnej správe katastra najneskôr do 30. júna 2004, územie, ktoré netvorí s obcou súvislý územný celok, sa pričleňuje k obci podľa prílohy č. 3. Príloha č. 3 obsahuje jediný prípad z množiny zhruba 50 prípadov na Slovensku, ktorých územie obce netvorí s obcou súvislý územný celok. Keďže príloha č. 3 má jediný prípad v texte § 30a ods. 1, je nenáležité množné číslo obce.

A v texte ods. 3 je takisto nenáležité množné číslo "príslušné správy katastra". Takýto nepresný navrhovaný text zákona v spojení s prílohou č. 3 si možno vysvetľovať tak, že vo všetkých zvyšných prípadoch ak nedôjde k dohode obcí, výsledná nedohoda bude tolerovaná, a teda doterajší stavu bude naďalej platiť s výnimkou označovaného územia Tvrdošín II., kde ak nedôjde k dohode, zo zákona je už riešenie prejudikované v prospech obce Vitanová a v neprospech mesta Tvrdošín. Týmto je návrh zákona výrazne diskriminačný vo vzťahu k mestu Tvrdošín.

Návrh zákona je zbytočný, lebo súčasná právna úprava regulujúca zmenu územia obcí je dostatočná, demokratická, spravodlivá a vyhovujúca. V istých krajných prípadoch sa zdá byť pre jednu z dvoch zainteresovaných obcí nevyhovujúca a predmetný návrh zákona má slúžiť na prelomenie súčasného platného zákonného stavu, napr. v kauze obec Vitanová kontra mesto Tvrdošín v spore o územie Tvrdošín II., keď nespokojnou obcou už boli vyčerpané všetky procesné kroky v správnom konaní a v súdnictve vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky a so súčasným stavom nespokojná obec hľadá politické riešenie prostredníctvom špeciálneho zákona. Keby bolo bývalo došlo medzi zainteresovanými obcami k dohode alebo keby bola ochota rešpektovať doterajšie výsledky riešenia konfliktu v správnom konaní a v súdnictve, nebolo by potrebné presúvať spor do politickej úrovne.

Nebudem ďalej hovoriť pripomienky k dôvodovej správe, pretože tá už v tomto prípade nie je podstatná. To, čo bolo potrebné zo strany ZMOS-u, vyjadriť sa k tej časti, je tam.

Ak by bol návrh prijatý, tak v každej aplikovanej kauze by bola jedna strana prírastková čiže spokojná, jedna strana úbytková čiže nespokojná. Keby doteraz bolo došlo k dohode v každej z týchto káuz, tak nie je potrebná novelizácia zákona, ale doterajším sortimentom legislatívnych nástrojov sa dajú všetky návrhy doriešiť. Návrh zákona nič nehovorí, aké budú kompetencie v prospech úbytkovej nespokojnej obce, keďže úbytková obec stratí príjem z dane z nehnuteľností a príjem z podielových daní a, naopak, prírastková obec ich získa. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v prípade mesta Tvrdošín ide zhruba o 50 % spravovaného územia, čo bude mať správny dopad na finančné hospodárenie mesta a život jeho obyvateľov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na to, že už v apríli tohto roku delegáti 13. snemu ZMOS vyslovili počas prípravy návrhu zákona nesúhlas s jeho obsahom, si vás dovoľujem požiadať, aby ste pri jeho prerokovaní zohľadnili predložené stanovisko Združenia miest a obcí. S úctou Michal Sýkora."

Chcem vás upozorniť zároveň na ďalšie veci, ktoré s týmto prípadom súvisia, pretože ak ten predkladaný návrh bol taký veľmi stručný a vyzeralo to, akože je to veľká ambícia robiť poriadky na Slovensku, ono je to trochu inak. A, samozrejme, ak si preberieme všetky tieto návrhy a pripomienky k tomuto návrhu, tak potom zistíme, čo všetko je tam zakomponované.

Je tu ďalšie stanovisko, kde obec Ľubica zastúpená svojím starostom pánom Dovjakom takisto sa obracia na poslancov Národnej rady. Samozrejme, poslanci majú pri sebe, chcem to pre zápis takisto uviesť, tento list, ktorým oslovili poslancov Národnej rady zástupcovia obce Ľubica.

"Vážené panie poslankyne, páni poslanci, iste neušla vašej pozornosti silne medializovaná kauza Kežmarok - Ľubica, a to najmä v účelovom období parlamentných volieb. Vtedy sa na strane Kežmarku veľmi aktívne angažovali členovia určitej strany v rámci volebnej kampane, keď vstúpili na územie obce Ľubica na čele predstaviteľov mesta Kežmarok a prestrihovali pásku na sídlisku Juh, čím ako aktom, ako tvrdili, stavajú veci z hlavy na nohy. A sľubovali, že urobia všetko preto, aby sa táto časť obce Ľubica, jej katastrálneho územia, dostala do katastrálneho územia mesta Kežmarok. Vôbec im nevadilo, že pri tom neboli zástupcovia obce Ľubica, na území ktorej sa toto všetko dialo. Pustili sa aj do plnenia svojich sľubov bez ohľadu na všetky zákony a zásadu právneho štátu.

Vláda prijala uznesenie č. 756 zo dňa 3. 7. 2001, ktorým nariadila pričleniť túto časť obce Ľubica a jej katastrálne územia ku Kežmarku a zakázala svojim funkcionárom na príslušných úradoch vyplácať obci Ľubica podielové dane a cestnú daň za obyvateľov žijúcich na tomto našom území. Pritom dovtedy, t. j. od roku 1993 až do roku 2001, tieto podielové dane neoprávnene boli poukazované mestu Kežmarok, čím bola naša obec ukrátená zhruba o 70 mil. Sk a na náš úkor sa obohatilo mesto Kežmarok. Až na základe našej žaloby rozhodol súd v náš prospech a prikázal príslušným úradom od rozhodnutia súdu, t. j. za rok 2002, vyplácať tieto dane nám." Nebudem úmyselne čítať tie doklady, pretože tie dali.

"Boli sme nútení vzhľadom na aktivity členov vlády obrátiť sa s vecou na Ústavný súd Slovenskej republiky s ústavnou sťažnosťou, ktorou sme predmetné uznesenie vlády dali zrušiť a ktorú aj Ústavný súd prijal." V úvode už som hovoril, ako reagoval na to Ústavný súd, aký výsledok bol a prečo vláda potom použila poslancov, aby to dostala do parlamentu, pretože na Ústavnom súde bolo rozhodnutie v neprospech vlády.

"Pod tlakom týchto a ďalších súdnych rozhodnutí, ktoré v prílohe pripájame, pochopili aj členovia vlády a predstavitelia mesta Kežmarok, že konajú nezákonne, čo potvrdil aj sám primátor v masmédiách, a to v časopise Korzár, v ktorom potvrdil, že pravda je na našej strane, že ak chcú pomôcť mestu Kežmarok, tak musia zmeniť zákony. Ďalej tam uvádza, že už sa na takejto zmene zákona o obecnom zriadení, teda č. 369/1990 Zb. pracuje a že ju predloží skupina poslancov do parlamentu. Tvrdí tam, že má prísľub od poslancov vládnej koalície a niektorých opozičných poslancov, že tento návrh podporia. Pán primátor však nehovorí úplnú pravdu, pretože jeden takýto návrh novely tohto zákona už skupina poslancov vypracovala a chcela doplniť § 2 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb., ktorý by krajskému úradu umožňoval meniť hranice našej obce a katastrálneho územia aj bez súhlasu obce, ako to teraz vyžaduje zákon, a to dokonca retroaktívne. Zmyslom takto uvažovaných noviel je teda rozhodnúť o nás bez nás, dosiahnuť zmenu hranice našej obce bez nášho súhlasu. Len šťastnou náhodou sme získali tento návrh aj so stanoviskom k nemu, v ktorom je právny rozbor tohto návrhu, v zmysle ktorého (stanoviska) bol tento návrh stiahnutý ako neústavný a nezákonný.

Na základe našich informácií získaných z ministerstva vnútra, ako aj z Úradu vlády Slovenskej republiky však vieme, že členovia vlády vo svojej snahe zavďačiť sa mestu Kežmarok za volebnú a inú pomoc neustali. A vieme, že na legislatívnom odbore vlády sa spracováva nový návrh tejto novely, ktorého cieľom je pripraviť nás o časť územia našej obce, t. j. o časť sídliska Juh, a dať ho Kežmarku, pričom tento návrh má byť údajne predložený Národnej rade už v najbližšom období. Pritom z informácií, ktoré máme, vyplýva, že napriek tomu, že návrh vypracováva legislatívny odbor vlády, má byť formálne predložený skupinou koaličných poslancov, aby vláda zostala čistá. Dokonca má byť návrh predložený takým spôsobom, že môže byť zakomponovaný aj do novely takých právnych predpisov, ktoré zdanlivo so zákonom o obecnom zriadení či s katastrálnym územím nesúvisia, aby tak bola odvrátená pozornosť poslancov od tejto veci.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, naša obec bola bez súhlasu obyvateľov v roku 1973 proti vlastnej vôli pričlenená ku Kežmarku. Teraz, keď sa nám podarilo naspäť sa osamostatniť, chce nás vláda, resp. niektorí jej predstavitelia z dôvodov veľakrát osobných a neštátnických pripraviť formou nesprávneho používania moci o časť nášho územia a o zdroje z neho plynúce a dokonca neváhajú na to zneužiť parlament i zákon. My však veríme, že Slovenská republika je skutočne právny štát, ako to zakotvuje čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a že s vašou pomocou k takýmto neústavným, nezákonným a korupciou zaváňajúcim postupom nedôjde. Prosíme preto o vašu pomoc a pozornosť pri prerokúvaní návrhov zákonov, ktoré vám budú predkladané aj z hľadiska tohto nášho listu. Za pochopenie, starosta obce Otto Dovjak."

Samozrejme, je tých návrhov niekoľko, pretože, tak ako sme mali možnosť sa oboznámiť s niektorými návrhmi, ktoré kolegovia už mali pripravené, postupne sa aj na tieto návrhy reagovalo, kým až ten oficiálny návrh sa objavil. Dokonca došlo aj k zmene niekoľkých predkladateľov oproti tým pôvodným, ktorí tam boli podpísaní, ale zrejme to sa v legislatívnom procese, ktorý prebieha medzi poslancami, dosť často stáva.

Dovoľte niekoľko poznámok, tak ako boli vypracované, ako pripomienok k návrhu novely zákona č. 369/1990 Zb., ktorý bol predkladaný a vtedy ešte podľa návrhu s účinnosťou k 1. 10. 2003, samozrejme, tá účinnosť je teraz posunutá.

Porušenie zásady retroaktivity je v navrhovanej novele ešte zdôraznené v § 30a ods. 4, kde sa vyslovene uvádza, že ustanovenie § 2 ods. 5 sa použije aj pre prípady, ak k rozdeleniu obce došlo pred 1. 10. 2003, teda pred účinnosťou navrhovanej novely. Znamená to teda spätnú činnosť navrhovanej novely a porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa pôvodného zákona. Jasne to vyjadril Najvyšší súd rozhodnutím 2 Cdo 48/01, kde uviedol, že tieto pravidlá a zásady spočívajú v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby právne vzťahy a nároky niektoré vznikli podľa starého práva a posudzovali sa podľa nového práva, k základným znakom právneho štátu totiž neodmysliteľne patrí princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok a súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení, preto nie je prípustné, aby právna úprava so spätnou účinnosťou pôsobila na uzavreté skutkové stavy, na nadobudnuté práva a povinnosti, tzv. pravej spätnej pôsobnosti právnych noriem, a preto je predložený návrh aj v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je právnym štátom.

Nóvum v tomto návrhu je, že § 2 ods. 5 nahradil možnosť rozhodnutia katastrálneho úradu o zmene územia obce bez súhlasu obce pri nedodržaní dohody s rozdelením obcí tou podmienkou, že katastrálny úrad môže rozhodnúť o inej územnej zmene obce bez súhlasu obce vtedy, ak to je v súlade s verejným záujmom. Nedefinuje však, čo je to verejný záujem, ale ponecháva to na výklad katastrálnemu úradu, čo dáva možnosť zneužitia takého vágneho pojmu, ako je verejný záujem, a teda vytvára stav právnej neistoty a zneužíva práva, čo je v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Najviac účelovo protekcionistický charakter tohto návrhu zákona je daný a zdôraznený tým, že hoci sa ako dôvod na takúto územnú zmenu bez súhlasu obce proklamuje slovne v navrhovanom § 2 ods. 5 verejný záujem, realita návrhu je taká, že verejný záujem sa vôbec nevyžaduje a iba slovne deklaruje. V ustanovení § 2 ods. 6 sa totiž odkazuje na prílohu č. 1, v ktorej sú uvedené obce, pri ktorých sa má vykonať územná zmena bez súhlasu obce. Dá sa povedať, že ide o lex Ľubica, to znamená, bez ohľadu na verejný záujem sa katastrálnemu úradu ukladá horná časť obce Ľubica bez ohľadu na vôľu tejto obce a bez toho, aby sa verejný záujem ako taký konkretizoval.

Ešte viac je táto formálna stránka deklarovaného verejného záujmu odhalená v ustanovení § 30a ods. 3 návrhu, kde sa dokonca príslušným správam katastra ukladá tieto územné zmeny realizovať do 30. septembra 2001. Teda to dokazuje, že žiaden verejný záujem sa tu neskúma, ale priamo sa diktuje, a to v prílohe č. 1, že toto sa má vykonať v Kežmarku a v Ľubici.

V tejto súvislosti zdôrazňujem, že v prípade obce Ľubica a sídliska Juh je časť sídliska Juh, ktorá sa nachádza v katastrálnom území Ľubica a je urbanistickou súčasťou obce Ľubica. Ide teda o evidentný lobizmus, ktorý dokonca tak pre mňa Dzurinda, ako aj primátor Kežmarku deklarovali v masmédiách. Verejný záujem sa tu predstiera ako súkromná mocenská vôľa a privátny záujem jednej obce, v tomto prípade mesta Kežmarok na úkor druhej obce, t. j. obce Ľubica, a to dokonca pod egidou vlády Slovenskej republiky.

Súčasne tým závažným spôsobom dochádza k zásahu do nezávislosti a práv obce ako samosprávnej jednotky, pretože sa jej v rozpore s jej vôľou, resp. bez jej vyjadrenia odníma časť územia, s ktorým sú spojené práva a povinnosti obce. Zásahom exekutívy teda dochádza k zásahu do práv a povinností obce ako územnosprávnej jednotky, t. j. do nezávislosti obce, čo je v rozpore s čl. 64 Ústavy Slovenskej republiky a čo deklaroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 7 Sž 137/02, kde sa už vláda jedného takého nezákonného zásahu dopustila, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky jej uznesenie práve z tohto dôvodu zrušil. Ide pritom o tie isté obce, t. j. Kežmarok a Ľubicu. Rovnako ide o zásah exekutívou do Európskej charty územnej samosprávy.

Návrh predstavuje pokus o zneužitie práva zákona, kde sa pod rúškom verejného záujmu protežuje cielene a účelovo jedna obec na úkor druhej, a to dokonca takým spôsobom, že dotknutá obec vôbec nemá právo sa k tomuto vyjadriť. Súčasne to znamená odňatie práva dotknutému účastníkovi vyjadrovať sa k zásahu do jej už nadobudnutých práv a povinností, čo predstavuje porušenie čl. 2 ods.3, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1 a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Vláda skrývajúc sa za týmto návrhom poslancov chce týmto návrhom dosiahnuť to, že obíde obec, ktorá je dotknutá bez ohľadu na jej vôľu, rozhodne aj o území, teda aj o právach a povinnostiach, ktoré obec na tomto území má. Ide o zrejmé konanie kontra leges s úmyslom znemožniť dotknutému subjektu v zmysle citovaných ustanovení vyjadriť sa k vlastnému problému, ktorý sa ho absolútne dotýka. Podotýkam, že už v súčasnosti existujú právne predpisy, ktoré bez akýchkoľvek násilností, lobingu a nesystémových postupov umožňujú dosiahnuť cieľ sledovaný návrhom, a to postupom lege artis, bez porušenia zákona. Aj z tohto hľadiska je pri znalosti slovenského právneho poriadku tento návrh nesystémový, účelový a zbytočný.

Dovoľte, aby som pre poriadok prečítal aj ďalší list, ktorým... (Hluk v rokovacej sále.) Môžem pokračovať? (Odpoveď z pléna.) Dobre, to som rád. Starosta Dovjak poslal doplnenie stanoviska k návrhu novely zákona č. 369/1990 Zb., a to po stretnutí s jedným z navrhovateľov.

"26. 8. 2003 na základe pozvania navrhovateľa Jozefa Hurbana navštívili sme jeho poslaneckú kanceláriu v Poprade. Tu nás tento poslanec informoval, že predmetný návrh novely uvedeného zákona bol predložený Legislatívnej rade vlády a táto navrhovateľom vytkla o. i. to, že v rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy neprerokovala navrhované zmeny územia dotknutej obce s dotknutými obcami a že týmto stretnutím pán poslanec tento nedostatok odstraňuje. Za tým účelom toto rokovanie zvolal a chcel v tomto zmysle spracovať aj zápis, aby tak odstránil nedostatok vyčítaný Legislatívnou radou vlády. Zároveň nás informoval, že už prerokoval vec aj s predsedom parlamentu a že návrh novely zákona bude predložený do prvého čítania na septembrovom zasadnutí parlamentu.

Po tejto informácii sme upozornili pána poslanca, že vzhľadom na štádium, v ktorom sa legislatívny proces nachádza, prichádza jeho iniciatíva z hľadiska dodržania Európskej charty miestnej samosprávy oneskorene a že v súčasnom štádiu konania je už naším partnerom Národná rada, Legislatívna rada vlády a jednotlivé výbory Národnej rady, resp. v rámci rozpravy jednotliví poslanci. Upozornili sme ho na to, že podľa Európskej charty miestnej samosprávy bolo jeho povinnosťou prerokovať navrhované zmeny s dotknutými obcami v takom štádiu konania, keď ešte obce mohli vecne a právne relevantným spôsobom prednášať svoje argumenty a pripomienky, teda vopred, príp., kde to zákon umožňuje, uskutočniť referendum, tak ako to výslovne zakotvuje čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy s názvom Ochrana územných hraníc miestnych orgánov.