vládnom návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 357. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 352.

Prosím ministra pôdohospodárstva pána Zsolta Simona, aby návrh uviedol.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, čím sa plní programové vyhlásenie vlády. Predložený návrh zákona upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond alebo do neho patrí, na ktorý nebolo uplatnené právo v lehote ustanovenej zákonom č. 229/1991 Zb. a zákonom č. 330/1991 Zb.

Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov lehota na uplatnenie nároku uplynula 31. decembra 1992. Vzhľadom na to, že právo na vydanie nehnuteľností, ktoré nebolo uplatnené do 31. decembra 1992, zaniklo, bolo nutné vypracovať predkladaný návrh zákona. Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona je umožniť oprávneným osobám, ktoré neuplatnili svoj nárok v lehote, aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote, to znamená od navrhovanej účinnosti zákona od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na záväzok vlády Slovenskej republiky obnoviť lehoty na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. vyjadrených v programovom vyhlásení vlády a v nadväznosti na preambulu zákona, ktorou sa deklaruje snaha zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, predloženým návrhom zákona sa umožňuje v navrhovanej jednoročnej lehote uplatniť svoj nárok v novej jednoročnej lehote.

Zároveň si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, poslankyni Jarmilke Tkáčovej. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 80 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 180 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní podávam spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 352 po rozprave navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a určím aj gesčný výbor a lehoty.

Ďakujem, skončila som. Otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Karlin a pán poslanec, veľmi rýchlo to zmizlo, myslím, že Maxon. Áno. Takže nech sa páči, pán poslanec Karlin, potom pán poslanec Maxon, pán poslanec Gál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pán poslanec Karlin.

G. Karlin, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené auditórium, vláda sa vracia k svojim koaličným zámerom, asi nie je dosť iných problémov a chce otvoriť možnosť podávania žiadostí o reštitúcie, ktoré si občania neuplatnili podľa pôvodného zákona. Vláda ide ešte ďalej, a to je jej hlavný cieľ, lebo to nevedela zvládnuť v minulom volebnom období, a novelizuje aj zákon č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva a pôdu neznámych vlastníkov po uplynutí jednoročnej lehoty po lehote na priznanie vlastníctva dáva do vlastníctva obcí, v ktorých katastrálnom území sa takáto pôda nachádza. Nebolo by na tom nič prevratné, keby vláda bola ku všetkým oprávneným osobám rovnako ústretová, mala záujem vynahradiť ich nevedomosť alebo opozdenosť a umožnila im znovu reštituovať to, čo im patrilo v minulosti a v rozhodnom období. Vláda však takto nekoná. Má pred sebou len účelový cieľ - doreštituovať pozemky, lebo o tie bude zrejmé po vstupe do Európskej únie a po uvoľnení embarga na nákup najväčší záujem. Dosiahnuť najmä, aby v lukratívnych regiónoch Slovenska dostali obce do vlastníctva štátnu pôdu. Všade vo svete je to tak, že pôdu, ktorú nevlastní nikto, vlastní štát a nie iné právnické osoby. Veď aj v dedičskom práve je to tak, že pôdu, ktorú nikto nezdedí, pripadá štátu. Po prijatí tohto zákona bude tento postup zrušený? - pýtam sa. Budú pôdu dediť obce? U nás je to už tak, že prijatím jednej veci, vzniknú ďalšie, najmenej dva problémy, aby sa mohol obyčajný človek čudovať, aké to máme zákony.

V súvislosti s týmto návrhom chcem poukázať na tento problém. Politická moc v uplynulom volebnom období vrátila cirkvám ďalší majetok, budovy, cesty v lesoch, lesy v národných parkoch a podobne. Vo Vojenskom výcvikovom priestore Javorina tohto roku taktiež boli usporiadané majetkové krivdy. Dokonca u niektorých jedincov aj dvakrát. Teraz sa otvára možnosť prinavrátenia pôdy, teda nie všetkého majetku, tým občanom, ktorí sa takpovediac pozabudli. Podľa takéhoto návrhu pôjde teda o jednoúčelový a naďalej voči ostatným, ktorí nedostali svoj majetok späť, diskriminačný proces, lebo sa nevracia všetok majetok, na ktorý je nárok. Ako cirkvám, ako na Javorine, ako sa vracia členom družstva pri transformácii, ale len poľnohospodárska a lesná pôda tým občanom, ktorí sa pozabudli.

Preto sa, pán minister, pýtam, ako sa naloží podľa tohto zákona s vrátením majetku tým občanom, ktorým prešiel majetok bezodplatne do štátu pri likvidácii družstiev na štátne majetky, ako sa naloží s otváraním reštitúcií s vrátením majetku členom bývalých roľníckych spracovateľských družstiev, ktorým majetok prešiel do užívania štátnych podnikov na základe výnosov Zboru povereníkov po februári 1948, ako sa budú riešiť niektoré prípravné neoprávnené odňatia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k úplne malichernému oceneniu ich majetku a k doterajšiemu vysporiadaniu?

Ak odpoviete, že nijako, nepôjde o ďalšiu diskrimináciu? - pýtam sa. Počítate s tým, že vlastníci, ktorí pri vysporiadaní záhradkárskych osád nedostali svoje pozemky, ale náhradné a nie sú doteraz spokojní, budú aj naďalej považovať takzvanú ústretovosť za frašku? Otvára sa týmto zákonom mnoho ďalších problémov a potrieb, ktoré ak už chcete, aby táto vláda bola spravodlivejšia, ako boli všetky predchádzajúce, mali by sa tiež vyriešiť. Vami predložený návrh však k tomu nespeje, a preto v uvedenej podobe ja osobne ho nemôžem podporiť.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, v rozprave pokračuje pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister pôdohospodárstva, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o opodstatnenosti zákona vždy vypovedá dôvodová správa a na základe toho si môžeme spraviť úsudok, či predkladaná právna norma je naozaj potrebná, či je dôležitá z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, neexistuje jeden jediný dôvod, aby sme takúto predlohu zákona mali v poslaneckých laviciach alebo na poslaneckých stoloch, ak teda opomenieme skutočnosť, že vláda si do programového vyhlásenia tento cieľ dala, i keď neviem celkom presne identifikovať, z akých dôvodov.

Ja naozaj neviem pochopiť, že pokiaľ 229-ka, ktorá absolútne komplexne riešila celú problematiku reštitúcií, bola platná a účinná od roku 1991 a dvakrát sa predlžovali lehoty na uplatnenie podľa tohto zákona, pričom raz to bolo do roku 1992, potom do roku 1993, pričom dôkazný podkladový dokumentačný materiál na uplatnenie týchto reštitúcií bolo možné predložiť až do roku 1995. To znamená, že celých šesť rokov, pardon, celé štyri roky mali možnosť oprávnené osoby uplatniť si nárok. Treba však ešte zdôrazniť, že pokiaľ aj oprávnené osoby nedisponovali hodnovernými dokumentmi, na základe ktorých by preukázali vlastníctvo k príslušným nehnuteľnostiam, tak rozhodujúce bolo, že sa uskutočnilo podanie a v priebehu celého toho rozhodného obdobia oprávnená osoba mohla postupne preukazovať sa dokumentmi, že je skutočne oprávnenou osobou tak, ako o vydanie majetku požiadala. Takže ja naozaj nevidím dôvod, prečo by sme mali takýmto vážnym a zásadným spôsobom otvárať opäť problematiku usporiadania vlastníctva a v konečnom dôsledku otázku reštitúcií.

Stojí za úvahu to, čo sa navrhuje v posledných ustanoveniach, v posledných dvoch ustanoveniach navrhovaného zákona. A v tom kontexte možno niekoľko úvah o pôde na Slovensku a predovšetkým o poľnohospodárskej pôde.

Dámy a páni, 75 % alebo 78 % intenzívnej poľnohospodárskej pôdy v Holandsku, v jednej najvyspelejšej agrárnej krajine, je vo vlastníctve štátu. My tu nezmyselne stále poukazujeme na to, že základným problémom agrárnej politiky je roztrieštené vlastníctvo. Roztrieštené vlastníctvo, samozrejme, nepridáva na stabilite a na istote podnikateľov na pôde, ale ešte raz opakujem, 75 % alebo 78 % pôdneho fondu využívaného na poľnohospodárske účely v Holandsku je vo vlastníctve štátu a nikomu absolútne nenapadlo, aby s týmto vlastníctvom niečo robil. Z toho pohľadu považujem naozaj za absurdné, že tá pôda, ktorá nebude identifikovaná alebo kde nebudú identifikovaní vlastníci, by zo zákona mala prejsť do majetku miest a obcí.

Okrem toho ešte jedna poznámka opäť na margo pôdy. Myslím si, že opäť tí, ktorí sa trošku tejto problematike venujete, tak máte informácie, že už dnes existujú pomerne veľkí vlastníci pôdy, predovšetkým v tej intenzívnej oblasti, a veľmi očakávajú vstup do Európskej únie - a nakoniec môj predrečník to už skonštatoval a povedal, ale to je štandardný obchod, to je štandardný biznis a bodaj by sa teda začalo aktívne na slovenskom trhu obchodovať s pôdou, ale to štandardné nám nestačí. Slovenská republika vynegociovala 10-ročné prechodné obdobie v súvislosti so vstupom do Európskej únie a v súvislosti s pôdou. Nenápadná novela devízového zákona, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou v krátkom čase príde na naše poslanecké lavice a ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky minulý týždeň, však absolútne neguje to, čo v negociačnom procese Slovenská republika dosiahla, lebo táto novela devízového zákona umožňuje devízovým cudzincom nadobúdať vlastníctvo k pôde.

Ja si myslím, že slovenská legislatíva predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva by už nemala otvárať oblasť reštitúcií, naopak to, čo bolo v súlade s 229-kou a potom s 185-kou a v súlade so 42-kou alebo, pardon, 92-kou alebo 42-kou o transformácii poľnohospodárskych družstiev, to je oblasť, ktorú by sme mali otvoriť, lebo tam cítime, že ten proces zostal niekde na polceste stáť a že ten systém nie je dokonalý. Ale, dámy a páni, ešte raz varujem pred tým, aby sme otvárali takýmto spôsobom reštitúcie. A okrem toho, že sa štát zbaví vlastníctva k pôde, tak vôbec si nemyslím, že mestá a obce sú tí ideálni vlastníci, som presvedčený, že štát by dokázal prostredníctvom svojich inštitúcií, a v tomto prípade prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, s touto pôdou efektívne nakladať.

A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Nechcem byť s tým otravný, ale opäť si, prosím vás, zoberte dôvodovú správu. V dôvodovej správe sa dočítame, že na reštitúcie dosiaľ bolo vynaložených, pokiaľ hovoríme o finančnom plnení, niečo viac ako 1,5 mld. slovenských korún a teraz v dôvodovej správe uvádzame, že tento zákon nebude mať vôbec žiaden dosah na štátny rozpočet. No, dámy a páni, naozaj si neviem predstaviť, že aplikácia tohto zákona nebude mať vôbec žiaden dosah na štátny rozpočet. Naopak, som presvedčený, že si to bude vyžadovať rozpočtové zdroje.

A v tejto súvislosti, nie som žiaden perfekcionista, ale v tejto súvislosti chcem upozorniť naozaj na triviálnu chybu, pán minister, ktorej ste sa dopustili, alebo teda spracovatelia. "Návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočet vyšších územných celkov ani priamy vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Návrh nebude mať priamy dosah na štátny rozpočet, a preto sa doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov nevypracúva." Citujem dôvodovú správu. "Prípadné finančné nároky budú hradené z rozpočtovej kapitoly ministerstva", má sa na mysli ministerstva pôdohospodárstva, "a Slovenského pozemkového fondu." No, prepáčte, prostriedky ministerstva pôdohospodárstva, to sú prostriedky, ktoré nám spadli z neba? To sú predseda prostriedky daňových poplatníkov a sú to prostriedky štátneho rozpočtu. Tak jeden odsek absolútne neguje konštatovanie v tom druhom. Ja som presvedčený, že to bude mať dosahy, bude to mať dosahy z hľadiska nákladov na pozemkové úpravy, bude to mať dosahy nepochybne aj finančné, lebo bude viacero nehnuteľností, ktoré v súlade so zákonom č. 229 a v súlade s týmto zákonom jednoducho nebude možné vydať.

A ak teda hovoríme o dosahoch na štátny rozpočet, dovoľte mi konštatovať ešte pre mňa jednu mimoriadne dôležitú vec. V dôvodovej správe nikde nie je uvedené, či rokujeme o piatich hektároch, o desiatich hektároch alebo o päťtisíc hektároch. Ideme rozhodovať tak, ako keby na Slovensku absolútne neexistovala žiadna relevantná evidencia poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Veď my dnes už sme dali niekoľko miliárd do toho, aby sa usporiadalo pozemkové vlastníctvo. My dnes vieme, koľko je vlastnícky neidentifikovanej pôdy. Vieme, vieme. Vieme, koľko je pôdy vo vlastníctve miest a obcí, vieme, koľko je pôdy vo vlastníctve fyzických osôb, vieme, koľko je pôdy vo vlastníctve právnických osôb, a na základe toho vieme spraviť odhad, že o asi akú výmeru pôdy ide, jednak teda z hľadiska možných reštitúcií, ktoré ja principiálne odmietam, a celkom presne vieme zdokumentovať, o akú výmeru pôdy ide, ktorá by mala prejsť týmto zákonom do majetku miest a obcí, a dokonca vieme aj s odchýlkou 5 - 10 % povedať, ktorých oblastí sa to týka.

Vážené dámy a páni, vo väzbe na to, čo som prezentoval, dovoľte mi, aby som predložil návrh, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky neodporúča vládny návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čítaní."

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Po ňom je prihlásený do rozpravy pán poslanec Gál, nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, návrh zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnenie zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom bol spracovaný na základe programového vyhlásenia vlády. Tam sa vláda zaviazala obnoviť lehoty na uplatnenie nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb.

Treba povedať, že predkladaný vládny návrh zákona je veľmi očakávanou právnou normou, pretože má riešiť problémy, ktoré vznikli pred 50 rokmi, a tieto problémy sa potom obnovili pred 10 rokmi, keď 31. decembra 1992 uplynula lehota na uplatnenie nárokov. Pre mnohých tieto dátumy sú nočnou morou. Nestihli podať návrhy, báli sa uplatniť svoje reštitučné nároky. Veľakrát nešlo o ich subjektívnu vinu, prístup úradov, nedostatočnej služby, zložitosť vlastníckych vzťahov sa podpísali pod to, že je nutné umožniť bývalým vlastníkom poľnohospodárskej a lesnej pôdy, aby si mohli nárokovať späť to, čo im v minulosti neprávom vzali, a to slovo "neprávom" je kľúčové.

Kto sa trochu vyzná v týchto vzťahoch, vie, aký je to labyrint, že čo museli, akú procedúru museli títo ľudia zvládnuť, aby podľa zákona č. 229/1991 Zb. mohli dostať späť svoje vlastníctvo. Avizuje to najlepšie počet prípadov, ktoré dodnes nie sú ukončené, je ich okolo 2 000. Prečo nie sú ukončené? Veci sú buď na okresnom súde, alebo krajskom súde, alebo na Najvyššom súde, oprávnené osoby zomreli, nie sú niektoré veci vydokladované, sú prerušené konania z dôvodu, že oprávnené osoby nereagujú na výzvy alebo kvôli doloženiu ďalších dokladov. A hlavne, lebo sa vykonajú identifikácie, geometrické plány a znalecké posudky. A v neposlednom rade je to prístup štátnych orgánov.

Prečo stále existuje dopyt po tejto právnej úprave, prečo zostali nedoriešené prípady, nie je ťažké zhrnúť. Nedostatočná právna vedomosť občanov v tom čase, začiatkom 90. rokov, to bolo veľmi, veľmi rozšírené. Veľa ľudí sa nedozvedelo, že je taká možnosť. Niektorí sa dozvedeli, ale nevedeli, ako uplatniť toto právo alebo sa báli ešte pod ťarchou bývalého režimu, báli sa uplatniť svoje práva. Prístup orgánov štátnej správy tiež nebol najvhodnejší, v niektorých prípadoch je dodnes taký. Viacerí sa radšej vzdali svojho práva, ako by sa mali predierať úskaliami prehustenej byrokracie. Oprávnené osoby mali preukázať svoje vlastnícke právo, čo bola potrebná pomoc zo strany štátnych orgánov. Aj keď zákon predpisuje orgánom štátnej správy, aby poskytli oprávnenej osobe všetku pomoc na preukázanie svojho práva, nie v jednom prípade sa to dialo opačne. Evidencia v štátnej správe, ale i inde bola v katastrofálnom stave, zabralo veľa času, kým došlo k identifikácii alebo k poskytnutiu relevantných dôkazov, dokumentov. Dedičské konania, to je sám osebe problém ešte aj dnes. V bývalom režime nebolo prerokované o veľa, veľa lesnej a poľnohospodárskej pôdy, ale aj iného majetku. Niekedy dedičské konania trvajú aj jedno desaťročie. Dodnes nie sú dedičstvom prerokované majetky, ktoré by si vlastníci mohli nárokovať späť. Neuplatnené právo alebo neskoro uplatnené právne nároky majú sčasti na svedomí aj služby, keď advokáti, znalci, ale aj geodeti neboli pripravení na ten dopyt po týchto službách. Kvôli tomu došlo k zmeškaniu nie v jednom prípade.

Nie je možné nechať bez povšimnutia, že viac tisíc hektárov poľnohospodárskej a lesnej pôdy je v správe Pozemkového fondu, keďže jeho vlastník nie je známy alebo nedostatočne identifikovaný, alebo kvôli ROEP-ným dôvodom svoje vlastnícke právo nevie uplatniť. Táto pôda čoskoro prejde do vlastníctva štátu, a keď schválime zákon, potom do vlastníctva obcí. Potom už tento proces bude nenávratný.

Denne ma zastavujú občania, problematikou pôdy som sa zaoberal dlhšie, a stále, stále uvádzajú, že zastupujú zoskupenia občanov, ktorí ešte stále majú pôdu, ktorá nebola vydaná kvôli uvedeným dôvodom. Dokončením ROEP-ov, prechodom pôdy neznámych vlastníkov na štát sa schyľuje k dokončeniu prvej etapy novodobej pozemkovej reformy. Ak teraz neumožníme napraviť krivdu, ku ktorej došlo, zakoľme to navždy. Bolo by to pre mnohých nespravodlivé.

K tej druhej časti zákona by som chcel uviesť, len reagovať aj na diskusiu, ktorú tu rozvíril pán poslanec Maxon. Ja si dovoľujem tvrdiť, že štát je zlý vlastník, je veľmi zlý vlastník. Rôzni dobrodruhovia, ktorí prenajímali pôdu, vyrabovali ju, pozabudli akože zaplatiť ešte aj daň z nehnuteľnosti. Môžeme vydokladovať na samosprávach, koľko miliónov títo dobrodruhovia dlžia samosprávam, lebo sa prenajímali pôdy rôznym špekulatívnym spôsobom. Štátu aj tak zostane ešte viac tisíc hektárov pôdy, ktorá sa aj tak bude prenajímať. A ja si myslím, že je spravodlivé, táto neidentifikovaná pôda aj tak patrila ľuďom, ktorí žili v tom katastri, tak aspoň bude mať samospráva možnosť aspoň sčasti spravodlivo s touto pôdou nakladať. Pán Maxon tu uviedol, že už teraz vieme, koľko hektárov pôdy by prešlo do vlastníctva obcí. No nevieme, lebo ešte stále prebiehajú ROEP-y. A podľa skúseností vieme, že tam, kde sa ukončí ROEP, projekt v tom katastrálnom území, ešte stále pribúda ďalšia a ďalšia pôda neznámeho alebo neidentifikovaného vlastníka. Čiže tento proces nie je ukončený.

Ja dúfam, že pod ťarchou týchto slov podporíte tento vládny návrh zákona a posunutie ho do druhého čítania. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi. S faktickými pripomienkami - pán poslanec Maxon, pán poslanec Karlin.

Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, prirodzene, že mne neprichodí, aby som vám bral právo na váš názor, možno by sme dokázali diskutovať o tom, kto sa koľko a ako venoval usporiadaniu pozemkového vlastníctva, ale môžem vám povedať, že som vybavil tisícky prípadov a za celé obdobie som sa nestretol s jedným jediným prípadom, že by sa niekto bál domáhať sa svojho vlastníctva. Veď to sú absurdné konštatovania, pre mňa sú absolútne neakceptovateľné. Tento zákon okrem iného sa nijakým spôsobom nedotýka prípadov, keď bolo prerušené konanie, keď bol uplatnený nárok, ale do dnešného dňa neprešlo dedičské konanie. Jednoducho lehota na uplatnenie bola splnená a celý proces bez akýchkoľvek problémov môže bežať, alebo teda mal mať svoju hranicu v roku 1995, ale za predpokladu, že sa tak nestalo, tak celý ten proces ide ďalej.

Veď nazvime veci pravými menami! Vám vôbec nejde o fyzické osoby, ktoré by si mali uplatniť touto formou vlastníctvo, vám jednoducho ide o to, aby pôda neidentifikovaných vlastníkov, predovšetkým na južnom Slovensku, prešla do majetku miest a obcí. Ak by vám išlo o reštitučné nároky ako také, tak by ste neotvorili len vlastníctvo k pôde, ale otvorili by ste reštitučné nároky k majetku ako takému. Tak nehrajte tu farizejskú hru! V predchádzajúcom volebnom období to bolo vo volebnom programe SMK, teraz sa vám to takto podarilo zakamuflovať do programového... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Karlin.

G. Karlin, poslanec: Chcem zareagovať aj ja na rečníka kolegu za SMK. Jediným dôvodom, vážnym, ktorý som počul, že je to v programovom vyhlásení vlády. No, vážení kolegovia, nech vláda neurobí väčší lapsus, ako keby tento zákon vypustila. Ja si myslím, že všetci občania by to len uvítali. A nech väčšie prehrešky sa nerobia. Žiadny iný normálny dôvod tu nie je. Ja som absolvoval tento proces, osobne sa ma to dotýkalo. V prvej fáze som vôbec nejavil záujem o reštitúciu pôdy, až v tom ďalšom období a pokojne som mal dosť času, aby som všetku pôdu, ktorú som chcel, dostal naspäť na svoje meno.

Takže tieto argumenty ma vôbec nepresvedčili, pán kolega, a považujem celý tento zákon za nedomyslený a nelogický. Takže, žiaľbohu, nikto ma nepresvedčil, jeden pádny argument tam nie je, aby som tento zákon mohol podporiť. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Gál.

G. Gál, poslanec: Dovoľte mi, aby som zareagoval na faktické poznámky.

Čo sa týka báli-nebáli, čo povedal pán poslanec Maxon, že to považuje za absurdné, povedal by som na to asi toľko, že v Trenčíne sa asi nebáli, inde, nebudem uvádzať, v ktorej časti Slovenska, možno hej. Ale problematika sa zďaleka nedotýka južného Slovenska. Keď sa to otváralo, keď sa táto otázka otvárala, tak sa mnohí pýtali, či sa to bude týkať len poľnohospodárskej pôdy. Vtedy sa ešte nedohodlo, do akej šírky sa pôjde, no ale veľa, veľa ľudí, aj tuto poslanci v parlamente lobovali za to, aby sa to dotýkalo aj lesnej pôdy, aj ďalšej a ďalšej, nakoniec sa dotýka len poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

A čo sa týka toho, či to bolo v programovom vyhlásení vlády a predtým to bolo v programe SMK, bolo to tam, ale bolo to aj na základe podpory ZMOS-u, napríklad. Takže stále si myslím, že je tu dôvod na to, aby sme otvorili túto otázku a možno otvorili ju ešte širšie, ako je v tomto návrhu zákona. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec? Ďakujem pekne. Končím rozpravu.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Opäť sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán minister.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Pán predsedajúci, nedá mi, aby som nereagoval na vyslovené v priebehu rozpravy, a musím uviesť, že ja osobne by som bol najradšej, pokiaľ by sme podľa pána Karlina mohli priniesť taký zákon a vytvoriť, ktorý bude univerzálny a bude platiť pre všetky skupiny v tejto republike. Tento vládny návrh rieši problematiku navrátenia vlastníctva k pozemkom. Bohužiaľ, za tých jedenásť rokov, odkedy ubehlo od roku 1992, čo vstúpil zákon č. 229 do účinnosti, od zákona č. 42/1992 Zb. o prinavrátení ostatného majetku v poľnohospodárstve, sa nedá v dnešnej dobe aplikovať a previesť, pretože život prináša so sebou zmenu. Preto nie je tento vládny zákon celoplošný.

Ja si myslím, že si treba uvedomiť jednu skutočnosť, že zákon č. 229, ktorý pôvodne umožňoval uplatniť si nárok, umožňoval si uplatniť nárok do konca roku 1992, to znamená do 31. 12. 1992. Po tomto termíne už nebolo možné uplatniť si svoj nárok. Zákonné úpravy, ktoré boli zmenené novelou zákona č. 229, umožnili len preukazovanie tohto vlastníctva do konca roku 1995.

Dovoľte mi, aby som vyjadril svoj súkromný názor a vyjadril obavy. Pár rokov potom po nežnej revolúcii sa Česká a Slovenská Federatívna Republika rozhodla, že zmierni majetkové krivdy aj v oblasti poľnohospodárstva. Nato v roku 1992 sa schyľovalo k rozdeleniu tejto federácie, kde sa kreovala demokratická Slovenská republika. Mnohí občania, ktorí mali požiadavku o navrátenie svojho vlastníctva, sa obávali zo skúseností z predchádzajúceho obdobia, že za to, že vlastnili, boli perzekvovaní bez rozdielu na tom, či toto vlastníctvo mali na juhu, na severe alebo na strede Slovenska, či na východe, alebo na západe. Práve z tejto obavy v tomto období tak krátko po nežnej revolúcii si mnohí tento svoj nárok neuplatnili. Nazdávam sa, že tie roky, ktoré ubehli od roku 1992, ukázali, že Slovenská republika je demokratickou republikou, ktorá ctí a uctí aj tých, ktorí vlastnia pôdu. Nazdávam sa, že treba umožniť tým, ktorí sa v tomto období obávali o svoje vlastníctvo, aby si ho nadobudli naspäť, predsa nejdeme niekomu dávať nič nové, len im vrátime to, čo im patrí, za čo ich otcovia a starí rodičia robili a tvrdo dreli, aby niečo nadobudli.

Chcel by som ešte reagovať na vyjadrenie pána poslanca Maxona, že to nebude mať dosah na štátny rozpočet. Chcem vás ubezpečiť, že v dôvodovej správe, možnože je tam chyba, že je uvedené ministerstvo pôdohospodárstva, ale dosah na štátny rozpočet nebude mať, pretože bude mať dosah na verejné financie, pod ktoré je zahrnutá kapitola Slovenského pozemkového fondu, ktorá nie je spojená so štátnym rozpočtom. Preto z tohto dôvodu nebude mať dosah na štátny rozpočet.

O tom, či pochybovať, či je možné, alebo nie je možné presne stanoviť, aká je výmera, ktorá má prejsť na obce alebo na ktorú si môžu uplatniť vlastníci nárok, ja si myslím, že je len hypotetické, pretože nie je možné predpovedať, koľkí si uplatnia svoj nárok, a z tohto dôvodu nie je možné ani predpovedať, koľko sa má previesť do majetku obcí. Nehovoriac o tom, že zákon vo svojom druhom odseku, ktorý novelizuje zákon č. 180, hovorí o tom, že len bez tej časti, ktorá nebude zahrnutá v územnom pláne, ktorá je potrebná na rozvoj štátu a štátnych aktivít. A treba si tiež uvedomiť, že v mnohých lokalitách ešte dnes nemáme ukončené tzv. ROEP-ky (obnovené evidencie vlastníctva), ktoré potrvajú ešte pár rokov, takže nedá sa presne vyčísliť.

Chcel by som ešte povedať, že nebude mať dosah, zvýšený dosah na štátny rozpočet, pretože každá pôda, každý meter štvorcový tejto republiky bude musieť prejsť pozemkovou úpravou, ktorá je schválená a určená zákonom č. 330/1991 Zb. Na základe tohto aj tá pôda, ktorá je vo vlastníctve štátu, vo vlastníctve súkromných osôb či obcí bude musieť byť predmetom pozemkových úprav.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že tento zákon zmierňuje majetkové krivdy spáchané v období rokov 1948 až 1989, vás žiadam, aby ste podporili tento vládny návrh a zmiernili tieto majetkové krivdy. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pýtam sa spoločnej spravodajkyne, či sa chce vyjadriť. Chce, výborne, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som chcela iba k termínu "neidentifikovaný vlastník", ktorý sa v tejto súvislosti bude často používať, jedno upresnenie. V zákone č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom je uvedený termín v § 8 ods. 1 písm. c) "vlastník známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe". V tom istom paragrafe písmeno d) uvádza termín "vlastník nie je známy", dôvodom je napríklad strata pozemkovej knižnej vložky. V § 13 potom tieto dve skupiny vlastníkov sú definované ako "nezistení vlastníci".

Teda termín "neidentifikovaný vlastník" nie je v zákonoch celkom etablovaný a nemožno ho s určitosťou použiť na prípad uvedený v § 8 ods. 1 písm. c) "vlastník známy, ale miesto jeho trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe". Tento vlastník je identifikovaný jednoznačne svojím menom z pozemkovej knihy alebo z prídelovej listiny a tak ďalej a pri dedičských konaniach, pri uplatňovaní reštitučných nárokov alebo pred správou katastra a pred súdmi a ďalšími orgánmi štátnej správy sa ním oprávnená osoba preukazuje.

Takže budeme si musieť aj vo výbore potom vyjasniť, koho sa bude týkať vlastne táto reštitúcia. Ďakujem za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o nájme pôdohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 356. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 351.

Prosím ministra pôdohospodárstva pána Zsolta Simona, aby návrh zákona uviedol.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Predkladaným návrhom zákona sa dopĺňa všeobecná úprava nájomnej zmluvy osobitnými ustanoveniami osobitne pre nepodnikateľské poľnohospodárske nájmy, osobitne pre podnikateľské nájmy a nájmy poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti. Predkladaným návrhom zákona sa vytvárajú práve právne podmienky pre moderné poľnohospodárstvo a lesníctvo a pre spravodlivú účasť nájomcov a prenajímateľov na výnose z riadneho hospodárenia z predmetu nájmu.

V návrhu zákona sa zohľadňujú špecifiká predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov a usiluje sa o vyváženú úpravu postavenia účastníkov nájomného pomeru, ako aj ochranu verejných záujmov spoločenských s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva a ich adekvátne právne úpravy je zvýšená niektorými historickými vzniknutými danosťami štruktúry pozemkového vlastníctva.

Problematika nájmu pozemkov nie je v práve Európskej únie upravovaná. Predkladaný návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu upraviť problematiku predmetného nájmu a vytvorenie právneho rámca na jeho uplatnenie v praxi dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predkladaného vládneho návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi ministrovi. Prosím, aby si sadol na miesto pre navrhovateľa.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi Zoltánovi Horváthovi.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 79 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh prerokovať v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Prihlásil sa pán poslanec Maxon, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, máme teraz chvíľu takú monotematickú diskusiu a predmetom tejto diskusie je pôda. Presviedčame sa o tom, ako ďaleko sme postúpili v súvislosti s usporiadaním pozemkového vlastníctva, v akom rozsahu máme realizované ROEP-y, a diskutujeme čiastočne aj o tom, ako je štátna správa pripravená na realizáciu súčasne platnej 229-ky a 180-ky.

V súvislosti s tým, aby sme si teda trošku spravili obraz, ako to s tou pôdou na Slovensku je, tak už tu v dôvodovej správe, ktorá je súčasťou tohto návrhu zákona, sa kvantifikujú tie hektáre. Je tam celkom exaktne uvedené, koľko má Slovenský pozemkový fond, koľko nájomných zmlúv je spravených a koľkých právnických osôb sa to týka, ktoré majú v prenájme pôdu zo Slovenského pozemkového fondu. A v tej výmere, o ktorej sa hovorí, tak je, samozrejme, špecifikovaná štátna pôda a pôda neznámych vlastníkov. Tak, prosím vás pekne, pri jednom dokumente to nevieme prezentovať, lebo by nám možno vyšlo dosť alarmujúce číslo z hľadiska výmery, možno aj regionálne by to bolo zaujímavé, že by sa to pravdepodobne tiahlo tým južným Slovenskom. Tak vtedy, keď máme o tom rozhodovať a máme vedieť výmery, tak tam to jednoducho nie je. A v tomto prípade, kde je to len orientačný ukazovateľ, tak tam si to bez problémov prečítame. Takže jednoducho by sme nemali byť účastníkmi takéhoto manipulačného procesu, že tam, kde to predkladateľovi vyhovuje, tam to uvedie a tam, kde to nevyhovuje, tak sa vyhovárame na to, že naša evidencia o pozemkovom vlastníctve nedošla tak ďaleko, aby poslanci Národnej rady túto informáciu mohli mať.

Ale, dámy a páni, hovorilo sa tu aj o tom, aké obrovské problémy mali oprávnené osoby alebo osoby, ktoré sa domnievali, že sú oprávnenými osobami, pri zdokumentovaní toho nároku pri predkladaní relevantných podkladov. A súčasne sa konštatovalo, že aj orgány, ktoré mali byť v tomto smere nápomocné, takže často nevychádzali tým oprávneným osobám v ústrety. No ja by som vám chcel prezentovať jeden príklad, kde orgány štátnej správy - a chcel by som poprosiť aj pána ministra vnútra, aby tomuto môjmu vystúpeniu venoval aspoň jedno ucho -, kde orgány štátnej správy osobám, ktoré sa domáhali svojho vlastníctva, venovali a venujú až mimoriadne veľkú pozornosť.

Možnože ste niečo počuli o Slánskych lesoch. Je tam diskusia o 6,5-tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy, alebo o 7 000-hektárovej výmere. Táto pôda bola vydaná najskôr nejakej pani D., ktorá v čase, keď sa robila zápisnica z valného zhromaždenia a prebiehalo celé listinné dokazovanie a dedičské konanie, tak len tak náhodou bola 4,5 dňa, alebo 5 dní pred smrťou. A v čase, keď sa to realizovalo, tak mala, myslím, 83 rokov. Všetko sa podarilo zdokumentovať za aktívnej pomoci predovšetkým tých, ktorých sme kritizovali, že neboli ochotní, tie orgány štátnej správy neboli ochotné oprávneným osobám pomáhať.

Tento príklad poukazuje na príliš veľkú iniciatívu tých dotknutých. Vznikla pritom ešte jedna perlička, že tento majetok tej osobe, ktorá to dnes vlastne má neoprávnene, už je to právnická osoba, ktorá to má neoprávnene na liste vlastníctva, a Slovenská republika bola poškodená o približne 2,5 mld. slovenských korún, tak tento majetok vo výmere približne 7-tisíc hektárov v Slánskych lesoch získala darovaním od grófa Károlyho už menovaná pani D. v čase, keď ešte nebola na svete. Jednoducho tá obdarovaná ešte neexistovala, keď to - a na to sú listinné dôkazy - gróf Károly tejto osobe daroval.

Treba pozitívne hodnotiť to, že vyšetrovanie v tomto smere podľa našich informácií a podľa tej dokumentácie, ktoré máme, vyšetrovanie je skončené a celý spis by vyšetrovateľ v Banskej Bystrici mal postúpiť na rozhodovanie nezávislým súdom.

Ale, dámy a páni, ak si uvedomíme, že toto všetko sa odohralo niekedy pred 5 alebo 6 rokmi, a ak súčasne skonštatujeme, že v tejto veci už bol vykonaný aj poslanecký prieskum, ak v tom poslaneckom prieskume si, alebo v zápisnici z poslaneckého prieskumu, ktorý robili naši predchádzajúci kolegovia, si prečítate, že na chate v tých Slánskych horách boli všetci sudcovia od úrovne okresného súdu až po úroveň krajského súdu, ktorí o merite veci rozhodovali, tak naozaj treba konštatovať, že niečo nie je v poriadku "v tomto štáte dánskom". A, čuduj sa svete, okrem toho, že takýmto spôsobom táto skupina, ktorú nechcem menovať, ale bude to predmetom rokovania nášho výboru, lebo tú dokumentáciu som dostal v týchto dňoch a to je vlastne dôvod, prečo to hovorím, alebo hovorím to predovšetkým preto, že sa vedie diskusia, či je štát dobrým vlastníkom, alebo nie je dobrým vlastníkom. Štát v tomto smere robí všetko pre to prostredníctvom štátnych lesov, aby ten majetok, ktorý mu právom patrí, aby ten majetok dostal naspäť. Ale jednoducho bojuje s justíciou, ktorá napriek tomu, že sú jednoznačné argumenty a jednoznačné dokumenty, v tomto smere nerozhodla.

Ale prečo sa aktuálne teraz právna zástupkyňa slovenských lesov, štátny podnik, obrátila na náš výbor pre pôdohospodárstvo. Dámy a páni, keď je skoro na 100 % zrejmé, že došlo k vážnym podvodom, keď jeden z účastníkov 8 mesiacov sedel vo vyšetrovacej väzbe, v čase, keď je ten prípad z hľadiska vyšetrovateľa zadokumentovaný, tak opäť nastupujú orgány štátnej správy, totižto s pozemkovým vlastníctvom je priamo spojený aj výkon poľovného práva. A, čuduj sa svete, táto skupina, ktorá je identifikovaná ako podvodníci veľkého rozsahu, lebo, ako som už uviedol, štát prišiel o 2,5 mld. slovenských korún, tak títo majú dostať teraz v tomto období za účasti orgánov štátnej správy, ktoré sú kompetentné o tom rozhodovať, výkon poľovného práva v tých lesoch.

Opäť teda poukazujem na to, že nie to, čo sa spravilo z hľadiska legislatívy, je problematické. Mnohé výklady a aplikácie usporiadania pozemkového vlastníctva, domáhania sa vlastníctva je problematické a tam teda pánovi poslancovi, kolegovi Gálovi dávam za pravdu. Áno, sú tam problémy. Ale na tomto konkrétnom som chcel ukázať, že aj opačné, ako vy ste charakterizovali, že štátni úradníci sa dopustili mnohých podvodov, aby takýmto spôsobom získali pôdu ľudia, ktorí nikdy na ňu nemali legitímny nárok. Žiaľ, smutné je konštatovať, že sa im do aj darí. A v tomto prípade konkrétne išlo približne o 7 000 ha poľnohospodárskej pôdy.

Prepáčte, už vás nebudem zdržiavať, ešte poviem jednu perličku. Tejto skupine bola vydaná na list vlastníctva pôda približne 7 000 ha napriek tomu, že bolo zrejmé, že gróf Károly vlastnil 68 ha. Ostatná pôda mu bola skonfiškovaná za náhradu pri prvej pozemkovej reforme. To sú skutočne absurdné veci! A je to problematika, ktorej sa musia ešte možno desiatky ľudí venovať. Prepáčte mi, že som zneužil vašu ochotu ma počúvať a ešte povedal niečo aj o tomto bode, ktorý celkom s tým nesúvisí, ale opätovne otvárať problematiku reštitúcií nás vystavuje aj takýmto vážnym problém a takýmto rizikám.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)