Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, tie diskusie budú prebiehať hlavne pri druhom, treťom čítaní, takže nechcel by som teraz komplexne reagovať na všetko, čo tu bolo povedané, ale možno aspoň pár niektorých prierezových vecí.

Ja som veľmi rád, že som tu zacítil istý tón aj z radov poslancov, ktorí vystúpili z radov opozície, že tento zákon je dôležitý a že treba k nemu pristupovať konštruktívne. To je určite dobrý signál, pretože naozaj toto nie je zákon pre jednu vládnu koalíciu a tak, ako nebudú ďalšie dôchodkové zákony, ale pre túto krajinu v dlhšom časovom období. A preto z mojej pozície ministra za rezort ako taký by som tu chcel povedať, že každý podnetný pozmeňujúci návrh, je úplne jedno, z akého poslaneckého klubu bude vznesený, bude braný vážne a konštruktívne a radi pomôžeme našimi odbornými kapacitami aj pri prípadnej legislatívnej príprave takéhoto návrhu, pokiaľ zapadne do filozofie a koncepcie, ktorú chceme dosiahnuť, a zlepší tento zákon.

Na niektoré otázky, ktoré boli ako otázky položené, by som rád odpovedal, aby sa pomohlo potom možno chápaniu celého systému pri druhom, treťom čítaní pri rokovaní vo výboroch.

Jedna z otázok bola, prečo 18 % za prvé tri dni, ako sme prišli k tejto sume, vzniesol ju pán poslanec Hrdlička. Je to tretina z vymeriavacieho základu, ktorý bude platený počas ostatných dní. V mnohých krajinách Európy je platný zvyk, že je za prvé tri dni nula, za prvé tri dni sa nevypláca nič. My sme zvažovali pôvodne aj túto alternatívu, ale nakoniec sme sa rozhodli pre tretinu z výšky, ktorá bude vyplácaná po týchto troch dňoch. To, že to tak platí aj v iných krajinách Európy a ešte v tvrdšom variante, je smerovanie k tomu, aby sa naozaj obmedzovala nezdravá alebo neoprávnená práceneschopnosť.

Prečo zavádzame presun na zamestnávateľov? Určite sa nikomu pravdepodobne nepáči, alebo nemohol by súhlasiť s pretrvávaním toho javu, že mnohé firmy riešia svoje vnútrofiremné problémy, nedostatok zákaziek alebo výpadok práce v medzisezónnom období, tým, že povedia svojim zamestnancom, choďte na maródku. A tak sa na plecia všetkých ostatných poistencov prenáša financovanie takéhoto "dovolenkovania" zamestnancov jednotlivých firiem. Toto určite nie je zdravé, a preto je potrebné zainteresovať aj zamestnávateľskú sféru na tejto záležitosti, pričom - a to treba zdôrazniť - dochádza k znižovaniu odvodov, a to k znižovaniu v takom rozsahu, že ten výsledný efekt pre zamestnávateľov je väčší ako to, čo do toho musia vložiť. Je to spočítané, je to naozaj väčší, pritom je to len aritmetický prepočet a nie je do neho zahrnuté to, že dôjde s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, k celkovému poklesu chorobnosti oproti súčasnému stavu, čo prinesie ďalšie zväčšenie týchto úspor, ktoré dosiahne zamestnávateľská sféra.

A pán poslanec Hrdlička - ešte pritom sa pozastavím - zrejme buď sa zle vyjadril, alebo nie celkom presne si zatiaľ stihol prečítať zákon. Nič tu nie je v tom zmysle, že by sa nemocenská dávka poskytovala až od 11. dňa. Od 11. dňa ju poskytuje Sociálna poisťovňa, do 11. dňa ju poskytuje zamestnávateľ. Takže to je len na vysvetlenie.

Na záver k takému názoru časti možno poslaneckého spektra, že to prináša zhoršovanie príjmovej situácie nízkopríjmových skupín. Zavedenie zásluhovosti a poistného systému znamená, že sa vyrovná, samozrejme, ten dnes nezdravý pomer, ktorý hovorí o tom, že človek, ktorý napríklad celý život nepracoval a nezarábal a tak neodvádzal do systému ani korunu, keď odíde do dôchodku, tak jeho miera náhrady, to znamená, ten pomer, ktorý dostane na dôchodku, k tomu, čo zarábal dovtedy, je viac než 100 %. A ten človek, ktorý zarábal podstatne viac a celý život odvádzal do systému adekvátne odvody, jeho miera náhrady v súčasnom systéme je na hranici 20 %. Určite nie je dobré udržať takýto nezdravý pomer, takúto nespravodlivosť, ktorá - tak ako veľmi správne pani poslankyňa Navrátilová povedala - vedie k zneužívaniu systému, vyhýbaniu sa plateniu do tohto systému a vlastne k podpore práve tých, ktorí nemajú príliš veľký záujem byť daňovými poplatníkmi a prispievateľmi do jednotlivých fondov.

Ďakujem za pozornosť. V rámci prvého čítania len toľko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh máte ako tlač 284, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 275.

Prosím, pán minister Kaník, aby ste návrh zákona v snemovni uviedli.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona napĺňa Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti Sociálna politika, podľa ktorého zámerom vlády je presunúť povinnosť úhrady nemocenských dávok pri krátkodobej neschopnosti zo Sociálnej poisťovne na zamestnávateľa s primeranou participáciou zamestnanca.

Zavedením právnej úpravy náhrady príjmu zamestnanca počas prvých desiatich dní jeho od dočasnej pracovnej neschopnosti financovanej zamestnávateľom sa sleduje zámer posilniť záujem zamestnávateľa o pracovné prostredie jeho zamestnancov a obmedziť snahu zamestnanca byť práceneschopným v neodôvodnených prípadoch. Zvýšené náklady zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sú zohľadnené v znížení percentuálnej sadzby na platenie poistného na nemocenské poistenie zo súčasných 3,4 % na 1,4 % a budú, samozrejme, položkou znižujúcou základ dane zamestnávateľa. Výška náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bude za prvé tri dni 18 % a 55 % jeho denného vymeriavacieho základu od 4. do 10. dňa.

Navrhujeme úpravu, podľa ktorej v kolektívnej zmluve je možné dohodnúť výšku náhrad príjmu aj vo vyššej percentuálnej výmere, a to až do 80 % vymeriavacieho základu, keď tak finančné možnosti zamestnávatelia umožnia a na základe kolektívneho vyjednávania sa takéto ustanovenie objaví v kolektívnej zmluve.

Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Slovo má poslankyňa pani Ľubica Navrátilová, ktorá je spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Predloženým návrhom zákona sa navrhuje, aby sa zamestnancovi poskytla počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti náhrada príjmu hradená zamestnávateľom a nemocenské zo systému nemocenského poistenia sa poskytovalo až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo uznania invalidity, najdlhšie 52 týždňov.

Zvýšené náklady zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca budú zohľadnené v znížení percentuálnej sadzby poistného na nemocenské poistenie z terajších 3,4 % z úhrnu vymeriavacieho základu jeho zamestnancov na navrhovaných 1,4 % z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov.

Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona dňa 5. mája 2003, ale nedospela k súhlasu z dôvodu nesúhlasu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 275 z 13. júna 2003 prideliť návrh zákona (tlač 284) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

Ďakujem. Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Madej. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Pán poslanec Madej, nech sa páči, máte slovo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, keď som chválil predchádzajúci návrh zákona, ktorý vyšiel z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, dovoľte mi začať tými pozitívnymi vecami aj v tomto návrhu zákona.

Je podľa môjho názoru určite veľmi dobré, že tak, ako to platilo doteraz, keď bol strop na maximálnu dávku nemocenského 350 korún za deň a ľudia platili odvody v rámci poistenia, tento strop nebol odôvodnený a určite nebol ani spravodlivý. Toto v tomto návrhu zákona môžeme chápať ako pozitívum.

Ale dovoľte mi niekoľko slov k tým negatívnym veciam, ktoré nás utvrdzujú v tom, že tento návrh zákona naozaj nemôžeme v žiadnom prípade podporiť. Čo sa týka 18 % pri náhrade mzdy a nemocenskom a ďalších 55 %, je to určite nízka suma, ktorá klesá z 90 a 70 % po troch dňoch tak, ako je to v súčasnej platnej úprave. Je to aj nelogické v tom, že zamestnávateľ prvých desať dní bude mať platiť svojim zamestnancom túto dávku, hoci každý zotrvá v tom, že bude platiť odvody v rámci nemocenského poistenia. Samozrejme, tie odvody sa znížia o 2 %.

Keď si zoberiem náklady na jedného zamestnanca, ktoré má zamestnávateľ, náklady na plat, ale i ďalšie odvody, keď si spočítame všetko to odvodové zaťaženie, ktoré je, vychádza nám 50,8 % v mnohých prípadoch. Zamestnávateľ má náklady na zamestnanca 15 000 korún, berieme reálny príklad, a ten zamestnanec dostáva 10 000, ktoré sa mu ešte zdaňujú, je to 5 000 korún odvodov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje znížiť odvody z 50,8 % len v tejto časti o 2 nepatrné percentá, ktoré naozaj náklady na pracovnú silu vôbec neznížia.

Čo sa týka výsledku, ktorý môže spôsobiť takéto zavedenie. Zvýšia sa určite náklady na pracovnú silu, pretože zamestnávateľ bude ten, ktorý na jednej strane ušetrí "púhe", nepatrné 2 %, ale na druhej strane bude vyplácať nemocenské prvých 10 dní. Keď si zoberieme chrípkové prázdniny, chrípku počas februára, je jasné, že to spôsobí mnohým zamestnancom a mnohým zamestnávateľom veľké problémy. Tlak na zamestnancov môže vzniknúť, pretože v prípade, že zamestnávateľ má niektorého zo zamestnancov každoročne chorého na chrípku, a stáva sa to asi nám mnohým, povie si, že predsa nebude platiť chorľavému PN-ky, ale nahradí ho nejakým iným zamestnancom a tým náklady na túto pracovnú silu, na toto miesto budú predsa nižšie. Bude to teda, možno to spôsobí prepúšťanie chorľavých a bude to tlak na zamestnancov, aby svoju chorobu prechodili, pretože v prvých troch dňoch chrípky budú dostávať 18 %, z čoho reálne sa naozaj nedá vyžiť. A hovoriť o istom postavení zamestnanca a jeho správnej životospráve a o tom, že každá choroba by sa mala odležať a nie nakaziť ďalšieho svojho kolegu zamestnanca, tak o tom sa v tomto návrhu určite nedá.

Ja by som sa vás, pán minister, pri tejto príležitosti chcel spýtať, či zníženie odvodového zaťaženia o 2 % považujete za dostačujúce a či by sa reformy v rámci ministerstva práce a vášho rezortu nemali uberať skôr týmto smerom. Na jednej strane úspora 2 % a na druhej strane veľké zaťaženie zamestnávateľov. Ale každopádne náhrada nemocenského bez stropu je jedna z tých vecí, ktoré môžeme chápať v tomto návrhu ako spravodlivú, aj keď celok hovorí o tom, že by sa to takto riešiť určite nemalo.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou - pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Madej, ja by som chcela len trošku upraviť tie vaše odvody, ktoré ste hovorili, z 15-tisícového platu, tam tá konštrukcia odvodov je iná. Z 15-tisícového platu zamestnávateľ odvádza 38 %, to je 5 700,- korún, a zamestnanec si z neho odvádza 1 800,- korún. Takže ten náklad zamestnávateľa je 5 700,- korún a zamestnanca 1 800,- korún. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Hanzel - faktická.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem. Ja chcem len povedať, že to, čo hovoril pán poslanec Madej, je z veľkej časti pravda. Samozrejme, toto sa nám vo veľkej miere prejaví najmä pri nízkopríjmových kategóriách. Keď pán minister vraví a argumentuje na mnoho vecí tým, že sa podvádza a klame, ja sa musím voči tomuto ohradiť, lebo tu v celom čase robíme zákony na základe toho, že tu sa podvádza a klame v tejto republike. Určite sa podvádza a klame, určite, ale v tom prípade prečo neurobíme teda lepšiu kontrolu, prečo nezmeníme množstvo štátnych úradníkov, ktorých máme momentálne poriadne nadstav, na nejakých kontrolórov, aby zaviedli poriadok. My predsa nemôžeme vychádzať z toho, že keď niekto klame, tak teraz spustíme na tých ostatných celú lavínu rôznych opatrení, zaťažení a kontrol, na tých poriadnych. To znamená, snažme sa urobiť poriadok, to by malo byť prvoradé.

Ja, samozrejme, súhlasím s tým, že musíme robiť reformy, však to je jedna zo základných požiadaviek. Ale prosím, po prvé aspoň neargumentujme tým, že ich robíme preto, že niekde nejaký živnostník klame. Ja som zamestnával u nás stovky a stovky robotníkov a vidím, ako napríklad odchádzajú z práce, keď sa im to hodí lepšie, lebo kvôli niečomu, lebo kvôli nejakým náhradám, kvôli deťom alebo kvôli niečomu, ale sú to hlavne nízkopríjmové skupiny ľudí. Tie vyššie ťažko, lebo tí na tom absolútne a obrovsky prerábajú. A prečo by sme túto náhradu mali dávať na zamestnávateľov, či už sociálnu, alebo náhradu za výpadok kvôli chorobe.

Znovu poviem, tí zamestnávatelia, ktorí majú poriadok vo svojej firme, tí ho tak či tak kompenzujú, to vám garantujem, lebo pustiť preč človeka z firmy, ktorý má vysoký príjem, a aby ostal po operácii povedzme srdca, aj takých ľudí som mal vo firme, aby ostal doma so šiestimi tisícami korún k náhrade, tak to je pre toho človeka hotová katastrofa, ďalšia po tej operácii, keď niekoľko mesiacov by mal zostať doma s pár tisícami korún. Tuto je tá vaša náhrada, pokiaľ ju niekto zaplatí, v poriadku. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, aj za seizmonitoring. Poprosím pána poslanca Buriana.

J. Burian, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel som len povedať, že pán Tkáč mal pravdu s tými odvodovými záležitosťami, bolo to zhrnuté, ale musím zase povedať, že je fakt a veľkou pravdou bude to, že zamestnávatelia budú hľadať riešenie, ako sa vysporiadať s ľuďmi, ktorí fakt niekedy sú, by som povedal, odkázaní na tú nemoc, alebo sú toho ťažšieho zdravia. Mali by sme sa aj zamyslieť nad našou zdravotnou starostlivosťou, aby sme predchádzali tým veciam, ktoré sú tu dnes.

A osobne si myslím, že to nie je veľmi nejaké pravicové riešenie toto tu, to je v podstate zachraňovanie rozpočtu. Ale ja mám dosť pochybností o tom, že toto je niečím, čo pomôže rozvoju tejto ekonomiky, lebo ja to necítim len z pohľadu sociálneho zákona, ale cítim to z pohľadu tejto ekonomiky, ktorá by mala mať potenciál skôr podporovať malé a stredné podnikanie nielen vo vyhláseniach a v oficiálnych všeobecných údajoch, ale aj konkrétnymi čiastkovými zákonmi, ktoré by mali prispieť k tomuto riešeniu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Chce reagovať vo faktickej pán Madej. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Pardon, ak som urobil jednu chybu, nehovoril som o 15-tisícovom plate, hovoril som v globále o 15 000 korunách, ktoré sú nákladom pre zamestnávateľa. Môžem povedať pár čísiel: 28 % spoločné odvody v rámci dôchodkového zabezpečenia, plus k tomu 14 % zdravotné, 4,8 % nemocenské, dokopy 3,75 % poistenie v nezamestnanosti a 0,25 % garančný fond. Keď to všetko spočítate, máte 50,8 % odvodovej povinnosti, ktorú musí platiť dokopy zamestnanec a zamestnávateľ. To znamená, tých 15 000 korún bol veľmi ľahký príklad na to, že keď odpočítame v rámci týchto nákladov odvody, dostaneme istú sumu, ktorá po zdanení možno by bola istou čistou mzdou.

Takže hovoril som o celkovej odvodovej povinnosti, ktorá je na Slovensku. Ďakujem pekne.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Končím rozpravu.

Pýtam sa pána navrhovateľa, pána ministra, či sa chce vyjadriť. Chce, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, opäť sa budem snažiť byť veľmi stručný.

Reč sa viac-menej točila zväčša okolo výšky odvodov, či znižujeme málo, alebo neznižujeme málo, alebo teda pán Madej povedal, že znižujeme málo. No samozrejme, že zníženie o 2 % nie je žiadne konečné riešenie, ale to ani netvrdíme. My začíname meniť sociálny systém. A pokiaľ chceme a zostaneme naozaj v racionálnej rovine a ubránime sa skĺznutiu do populizmu, tak sa musíme zhodnúť na tom, že keď je raz systém nejako nastavený, ktorý si žiada svoje peniaze, nemôžeme zrazu znížiť tie odvody o 10 % alebo o 20 % a vlastne spôsobiť obrovský deficit v Sociálnej poisťovni. To sa dá len zmenou systému a postupným vytváraním priestoru na to, aby sa odvody mohli znižovať.

Je výnimočnou skutočnosťou v rámci takej situácie, v akej sme my, že reformujeme systém, že zároveň hneď, ako meníme systém, že znižujeme vôbec odvody. Ja neviem o jednej krajine, ktorá urobila to, že robila takéto zmeny, ktoré vytvárajú tlaky, a že znížila zároveň aj odvody. Vždy sa priestor na znižovanie odvodov vytvára neskôr, pretože sa hovorí, že pre istotu, aby nám náhodou peniaze nechýbali. Takže my sa tu naozaj snažíme ísť maximálnym možným spôsobom, čo nám umožňuje reálna situácia, pričom hovorím, že budeme pokračovať v znižovaní odvodov, že to zďaleka nie je všetko, s čím sme uspokojení.

Je veľmi populárne, alebo také "ľúbivé" hovoriť o tom, že nepresuňme to na tých zamestnávateľov, na živnostníkov, veď majú málo peňazí a potrebujú zamestnávať a tak ďalej. Ale keď, a ja som sa rozprával aj na rôznych združeniach podnikateľských a na rôznych sedeniach s podnikateľmi, keď položíte otázku, či chcú, aby systém zostal tak, ako je, aby teda nebolo na nich prenesené bremeno zodpovednosti za prvých 10 dní a neznížia sa odvody, alebo či znížime odvody o tie percentá, ktoré sú kritizované, že sú zatiaľ malé, a prenesieme, tak síce veľmi neradi, ale všetci nakoniec povedali, radšej táto zmena, pretože naozaj to znamená výrazné úspory a naozaj to znamená zníženie nezdravej chorobnosti. Len pre informáciu, možno to neviete všetci, priemerná dĺžka PN na Slovensku je 21 dní. Kto z normálnych ľudí to považuje za prirodzené? Ja si myslím, že nikto.

Určite to pomôže rozvoju ekonomiky, pretože zníženie umelej chorobnosti, zníženie odvodov a pokračovanie v znižovaní odvodov určite bude impulzom pre rast ekonomiky, o tom niet pochýb.

Ďakujem, to je všetko.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Chce sa vyjadriť spoločný spravodajca? Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Zaznelo tu niečo, čo ma zaujalo, a podstatu toho, čo tu zaznelo, možno zhrnúť takto: Kvôli nejakým patologickým javom robíme zákony, aby sme tieto patologické javy odstránili, teda kvôli tým, ktorí klamú, robíme zákon, ktorý postihne ostatných.

Rada by som uviedla jednu vec, že na to, aby vznikol aparát, ktorý dokáže kontrolovať všetkých ľudí, ktorí sú na PN-kách, musel by byť v pomere podľa mňa 3 : 1 a bol by to taký drahý aparát, ktorý si tento štát jednoducho nemôže dovoliť a uznať, že by to nebolo ani racionálne. A preto vidím zmysel tohto zákona. Je to nie veľmi spravodlivé voči tým zamestnávateľom preniesť ťarchu kontroly práve na tých, ktorí sú najbližšie, a to sú zamestnávatelia. Čiže ideme upravovať to správanie tak, aby ten Damoklov meč nad tými, ktorí tento systém zneužívajú, bol veľmi blízko nich. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zároveň ďakujem pánovi navrhovateľovi aj spoločnému spravodajcovi.

Keďže hlasovanie je posunuté a o hlasovanie o tomto bode programu bude v programe tejto schôdze inokedy, ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 285. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 276.

Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Kaníka, aby zákon uviedol.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvorenie siete orgánov štátnej správy kompatibilnej s prebiehajúcimi a pripravovanými zmenami v sociálnej sfére, ktorá prostredníctvom ústredia sociálnych vecí, služieb zamestnanosti Slovenskej republiky, územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a pracovísk zabezpečí výkon štátnej správy na zodpovedajúcej kvalitatívnej aj kvantitatívnej úrovni.

Účelom vládneho návrhu zákona je riešiť výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti po zániku okresných úradov a zrušení Národného úradu práce, najmä určiť právne rámce orgánov štátnej správy a ich činnosti, zjednodušiť administratívu, skvalitniť výkon poskytovania služieb v uvedených oblastiach, čím sa spružní aj trh práce a zefektívni a sprehľadní využitie verejných prostriedkov. Predložený návrh zákona upravuje zriadenie, postavenie a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny, ako aj v oblasti služieb zamestnanosti, a to v rámci reformy inštitúcií sociálneho systému a trhu práce.

Ministerstvu ako ústrednému orgánu štátnej správy sa rozširuje riadiaca a vecná pôsobnosť a ustanovuje sa aj časť kompetencií, ktoré v súčasnosti vykonáva ministerstvo ako orgán zabezpečujúci politiku trhu práce podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. Navrhuje sa zákonom zriadiť Ústredie sociálnych vecí a služieb zamestnanosti ako rozpočtovú organizáciu, finančne zapojenú na rozpočet ministerstva. Ústredie bude plniť úlohy podľa osobitných predpisov, ako aj ďalšie úlohy spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou. Rovnako sa navrhuje zákonom zriadiť územné úrady sociálnych vecí a služieb zamestnanosti s miestnou pôsobnosťou pre územný obvod jedného alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Spojením verejnoprávnej inštitúcie Národného úradu práce a sociálnych odborov okresných úradov sa navrhuje v prechodných ustanoveniach riešiť nielen prechod majetku, ale aj prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu a prechod práv a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov služobných úradov, ktorými sú krajské úrady a okresné úrady. V súvislosti s predkladanou právnou úpravou v nadväznosti na zriadenie orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti sa tiež navrhuje zmeniť a doplniť ďalšie zákony.

Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 17. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Podľa predkladateľa hlavným dôvodom na zmeny v organizácii miestnej štátnej správy na úseku sociálnych vecí, rodiny a na zmeny v oblasti služieb zamestnanosti je potreba modernizácie výkonu štátnej správy vo všetkých oblastiach výkonu štátnej správy. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasný systém výkonu štátnej správy na úseku sociálnych vecí, rodiny a výkon služieb zamestnanosti nie je schopný pružne a komplexne reagovať na potreby praxe, treba pristúpiť k radikálnym zmenám v organizačnom zabezpečení výkonu miestnej štátnej správy v danej oblasti.

Návrh zákona upravuje zriadenie, postavenie a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a v oblasti služieb zamestnanosti. Orgánmi štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti sú Ústredie sociálnych služieb a služieb zamestnanosti Slovenskej republiky a územné úrady sociálnych vecí a služieb zamestnanosti.

Súčasťou návrhu je aj návrh zmien a doplnení zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorých cieľom je právna úprava prechodu niektorých pôsobností v oblasti sociálnej pomoci z krajských úradov a okresných úradov na vyššie územné celky a prenos niektorých úloh štátnej správy na obec.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi a príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, ktorá nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasného stanoviska Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a Konfederácie odborových zväzov.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa aj do rozpravy.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že sa nikto do rozpravy písomne neprihlásil. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. (Hlasy v sále.) Tak áno či nie? (Reakcie z pléna.) Ale, no tak budeme džentlmeni. Konštatujem, že sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy a pani poslankyňa Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy, máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Budem veľmi stručná. Máme tu pred sebou novelu zákona, ktorú predkladá pán minister. V predkladacej správe uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby tento zákon predložil.

Ja súhlasím s jednou stránkou toho, čo povedal, v tej svojej predkladacej správe. Vieme, že 1. januára 2004 nastane iná situácia, pretože sa zrušia okresné úrady, takže odbory sociálnych vecí sa museli niekam začleniť, s týmto nemám žiaden problém. Môj problém je ten, že sa spoja národné úrady práce, ktoré sú verejnoprávne inštitúcie, a odbory sociálnych vecí a vznikne z toho nové sociálne ústredie. A môj problém je ten, že národné úrady práce teraz fungovali na tripartitnom systéme. Táto tripartita sa v budúcnosti stratí. Bolo to vysvetlené, že ako ten majetok prejde, teda majetok Národného úradu práce na pôsobnosť ministerstva. Môj problém je ten, že ako sa s týmto vysporiadame jednak právne. Počuli sme v spravodajskej správe, že Asociácia zamestnávateľských zväzov aj Konfederácia odborových zväzov s tým nesúhlasili. A mňa zaujíma aj to, že ako to technicky zvládneme.

Takže to sú tie moje otázky. Myslím si, že o tomto sa budeme musieť pozhovárať jednak vo výbore pre sociálne veci a bývanie, bude to musieť riešiť aj ústavnoprávny výbor a, samozrejme, gestorský výbor... (Ruch v sále.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Páni poslanci, poprosím väčší pokoj.

K. Sárközy, poslankyňa: ... bude musieť k tomu predniesť svoje stanovisko. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa... Aha, faktická - pán poslanec Tkáč, nech sa páči. Zapnite pána poslanca Tkáča.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel povedať, že nevystupujem v rozprave k týmto bodom pre hlasovú indispozíciu, len predsa by som chcel povedať dve vety na margo vystúpenia pani poslankyne Sárközy.

Pani poslankyňa, vy veľmi dobre viete a všetci to tu vieme, že o nič nejde, len o obyčajné poštátnenie. Keď časť tejto garnitúry nastupovala pri voľbách, tak apologéti a verné médiá vykladali, že dosť bolo štátu, akým spôsobom nová garnitúra zabezpečí postupné odštátňovanie - a o nič nejde, len o bohapusté zoštátnenie a znárodňovanie. O nič iné.

Otázka oddeľovania od štátneho rozpočtu, otázka toho, že to riadi Národná rada, otázka toho, že je to verejnoprávny charakter bez ohľadu na to, či to niekto nazve korporativizmus alebo inak, je aj otázka prirodzených vlastníckych práv všetkých poistencov, teda nás, ktorí platíme poistné. A reprezentácia poistencov je zverená v tejto situácii tripartitným inštitúciám. Ale tiež si treba uvedomiť, že nie sú to len odbory, ale nech to, znovu opakujem, korporativisticky nechce žiť a dýchať, ale sú to zástupcovia poistencov, teda tých, čo platia poistné, majú prirodzené vlastnícke práva na zdroje. A ďalej sa bude rozhodovať o projektoch a o nič nejde, len o vytvorenie super korupčného prostredia, pretože verný štátny úradník bude rozhodovať o tom, kto tie peniaze dostane a kto nie.

Dnes deväť ľudí v správnom výbore na úrovni okresného úradu práce delilo korupciu deviatimi. Viem si teoreticky predstaviť aj deväť skorumpovaných sociálnych partnerov, ale jedného štátneho úradníka, ktorý bude v drese a rozdeľovať svojej politicky vernej grupe, ktorá ho tam dostala, alebo drží, bude tento korupčný priestor omnohokrát vyšší. Takže treba veci nazvať pravým menom. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pani poslankyňa Bauer.

E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, tento návrh zákona prináša dve podstatné zmeny. Ako bývalá štátna tajomníčka viem veľmi dobre a snažili sme sa od začiatku minulého volebného obdobia o to, aby vznikla špecializovaná štátna správa, a viem, aký význam toto snaženie má. Dlho by som mohla hovoriť o tých peripetiách, ako ťažko ministerstvo získavalo spätné informácie o pôsobení zákonov, o pôsobení tých dôsledkov, ktoré jednotlivé opatrenia vyvolávali. Veľmi dlho by som mohla hovoriť o tom, ako bolo poddimenzované vybavenie sociálnych odborov na jednotlivých okresných úradoch a ako ťažko sa napríklad dohadovalo s ministerstvom vnútra o vybavení týchto sociálnych odborov. Som presvedčená, že popri decentralizácii právomoci, ktorá musí ísť ruka v ruke s týmto procesom utvárania špecializovanej štátnej správy, ide o najzávažnejšie procesy, pokiaľ ide o riadenie sociálnych záležitostí v tejto krajine.

Na druhej strane pripojenie národných úradov práce ako verejnoprávnej inštitúcie k sociálnym úradom, teda k budúcim sociálnym úradom jednej verejnoprávnej inštitúcie k úradom štátnej správy, nie je možné považovať za príliš šťastný krok. Chcela by som vyzvať pána ministra, aby sme do druhého čítania zvážili, či naozaj v tejto situácii, keď európska sociálna agenda, keď prijatý európsky sociálny model hovorí absolútne jasne o delenej zodpovednosti v spoločnosti, je veľmi nešťastné privlastňovať si celú zodpovednosť za tieto procesy, keď celá Európa ide smerom delenia zodpovednosti za sociálne procesy. (Potlesk.)

Chcela by som upozorniť tiež na to, že stratégia zamestnanosti, ktorá je prijímaná v Európskej komisii v týchto týždňoch, v týchto mesiacoch, upriamuje služby zamestnanosti na individualizáciu týchto služieb. To znamená, že pred službami zamestnanosti stoja veľmi vážne úlohy. Som presvedčená, že systémom neustálej reorganizácie asi nevytvárame príliš dobré podmienky na to, aby služby zamestnanosti mohli byť individualizované, aby sa mohli skvalitniť, aby sa naplnili tie úlohy, ktoré vyplývajú či už zo spoločného memoranda Európskej únie a Slovenskej republiky, alebo tejto novej sociálnej stratégie. Ilúzia, že všetko je to v prospech občana v tom zmysle, že všetko môže vybaviť pod jednou strechou, poznajúc konkrétne materiálne podmienky v jednotlivých lokalitách, si myslím, že naozaj miesto dobre mieneného zámeru zostáva ešte dlho ilúziou.

Chcem ešte raz požiadať pána ministra, aby tento zámer navrhovaného zákona prehodnotil. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou pripomienkou pán poslanec Burian, pán poslanec Tkáč. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou pripomienkou.

Nech sa páči, pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že pozeráte na hodiny, budem veľmi stručný. Chcem len podporiť to, čo povedala pani Edit Bauer alebo pán Tkáč. Nazvime pravými, alebo teda veci pravými slovami. A to znamená to, že tento nešťastný systém, ktorý je tu navrhovaný, nemá iný charakter ako ten charakter, o ktorom hovoril pán Tkáč.

Preto hovorím, že to, čo som vyjadril, sa v zákone o sociálnom poistení, bohužiaľ, nemôžem sa vyjadriť, to, že ani strana Smer, ani ja nebudem takýto zákon podporovať. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne. Znovu sa ospravedlňujem za hlasovú indispozíciu, ale chcem upozorniť na záverečné slová, veľmi múdre slová pani poslankyne Bauer, že ten systém všetko pod jednou strechou má analógiu a sú to možné riešenia. Tie, samozrejme, vyžadujú aj technické opatrenia na združovanie jednotlivých inštitúcií v sociálnej sfére vrátane zdravotníctva, doplnkového poistenia či úradov práce. Ten systém má taký zaujímavý názov vanstopshop, teda vanstopshop, ktorý začínali, alebo chcú robiť v Írsku a v niektorých ďalších štátoch.

Ale tu si treba jasne uvedomiť, o akú strechu ide. Všetko pod jednou strechou, ale pod štátnou strechou. Toto je tu zámer. A tá štátna strecha spočíva v tom, že tie isté verejné fondy, ktoré dnes slobodne rozhodovali, kde sú uložené na úložkách, aby získavali príjmy, sa vtiahnu do Štátnej pokladnice. Štátna pokladnica cez Národnú banku Slovenska bude vlastne robiť presne to, čo chcú ministri financií, a to, čo chce znovu štát. A v rámci takýchto systémových zásahov do financovania týchto verejnoprávnych inštitúcií sa začne flekovať rozpočet a môže potom byť 10 nepodarených ministrov financií a 10 nepodarených rozpočtov. Sú to vzácne zdroje na flekovanie a na zakrývanie neschopnosti robiť serióznu hospodársku a sociálnu politiku - a o to tu ide.

Preto by som rád vyzval tých apologétov, ktorí opisovali, ako je zle, keď všetko riadi štát, prečo teraz čušia a prečo tak veľkoryso vykladali, že túto vládnu garnitúru treba podporiť, lebo to je garnitúra, ktorá zabezpečí dôsledné odštátňovanie, dôsledné posilňovanie súkromného sektora. Na druhej strane už je nič iné len analógia roku 1948. Žiaľ, ale je to tak. (Potlesk.)