Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Ďakujem, pán minister aj pán poslanec. Hlasovať budeme tak, ako sme sa dohodli, po 18.00 hodine.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 220, spoločnú správu výborov máte ako tlač 220a.
Prosím, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Kaník, aby ste vládny návrh zákona v snemovni odôvodnili.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená Národná rada, zákon č. 125/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 4 príjmy na účely určenia súm životného minima. Zároveň je v tomto ustanovení upravené, čo sa za príjem nepovažuje. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa ako dávky nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, uvedené v ods. 3 písm. c) tohto ustanovenia, sa nahradili jednorazovými štátnymi sociálnymi dávkami. Vzhľadom na túto systémovú zmenu tieto dávky neboli vylúčené z príjmu na účely určenia súm životného minima.
Okrem toho sa v systéme štátnej sociálnej podpory upravilo poskytovanie ďalších jednorazových štátnych sociálnych dávok. Tieto jednorazové príspevky štátu sú určené na mimoriadne výdavky spojené s existenciou určitej životnej situácie a vzhľadom na uvedený charakter by sa nemali podľa navrhovaného zákona považovať za príjem na účely životného minima.
Účelom návrh zákona je ustanoviť, aby sa jednorazové štátne sociálne dávky, ktoré majú povahu podpory štátu pri mimoriadnych výdavkoch spojených s existenciou určitej životnej situácie občana, nezapočítavali do príjmu na účely určenia súm životného minima. Ide o tieto štátne sociálne dávky: príspevok na pohreb, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok patriaci rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, jednorazový príspevok pestúnskej starostlivosti a jednorazový rodičovský príspevok patriaci druhému rodičovi.
Ďakujem. Pani podpredsedníčka, skončil som.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Edit Bauer. Prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, z poverenia Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 279 z 20. mája pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výboru pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 155 z 10. júna, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 112 z 11. júna, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 90 z 11. júna a výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 96 z 12. júna. Výbory Národnej rady, ktoré vládny návrh prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, v súlade s § 79 a 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom schváliť ich a o bode 4 uvedenom v IV. časti tejto správy s návrhom neschváliť ho.
Ďakujem. Skončila som, môžete otvoriť rozpravu v druhom čítaní.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, napriek tomu, že z našich radov dochádza a aj bude dochádzať k častej kritike niektorých zákonov, ktoré prichádzajú z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, môžem o tomto návrhu zákona povedať, že je dobrý.
Dovolil by som si ešte povedať ďalšiu vec, že spoločne naozaj môžeme urobiť to, že tento zákon bude ešte lepší, ak nie výborný. Tento návrh zákona odstraňuje jednu nespravodlivosť v právnom systéme Slovenskej republiky, že keď niekomu poskytneme jednorazové štátne sociálne dávky, na strane druhej mu štát zoberie sociálnu dávku, ktorú dostáva ako trvalý príjem pri dlhodobej nezamestnanosti. Že nejde o prostriedky, hoci idú z jedného zdroja, ktoré sa poskytujú duplicitne, je asi každému zrejmé.
Ja som sa rozhodol v poslaneckej novele k návrhu novely zákona o životnom minime riešiť iný prípad, a to prípad sociálnych štipendií študentov. Rovnaký príklad, ktorý znie: V prípade, keď študent dostane sociálne štipendium, na druhej strane jeho rodičom zoberú dávku sociálnej pomoci. Sociálne štipendium, rovnako ako v návrhu vládnej novely, neplní svoj zákonom ustanovený účel presne tak, ako doteraz neplnili v niektorých prípadoch jednorazové štátne sociálne dávky.
Preto som veľmi rád, že je istá vôľa možno zmeniť to tým, tak ako to bolo vo výbore, a doplniť pozmeňujúcim návrhom v rámci spoločnej správy a v rámci pripomienok, ktoré boli schválené gestorským výborom, vložiť môj poslanecký návrh zákona, teda túto jednu časť, do vládnej novely tak, aby sme nemuseli prijímať dve novelizácie jedného zákona naraz a súčasne.
Je to logická vec a myslím si, že ide o dobro veci, kde by sme sa mali zhodnúť na tom, že hlavné je, aby sa táto vec vyriešila bez ohľadu na to, či pôjde o vládny návrh zákona, alebo ide o poslaneckú novelu. Preto som veľmi rád, že výbor pre sociálnej veci v rámci spoločnej správy schválil tento pozmeňujúci návrh, a prosím všetkých poslancov Národnej rady, aby sa týmto vážne zaoberali a aby tento pozmeňujúci návrh podporili. V tom prípade, ak to prejde do vládnej novely, samozrejme, stiahnem v zmysle § 95 zákona o rokovacom poriadku svoj poslanecký návrh novely zákona o životnom minime ako predkladateľ späť.
Ešte raz ďakujem pekne a prosím o podporu tak aj tohto zákona, ako aj pozmeňujúceho návrhu v spoločnej správe. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem zatiaľ. Pán minister? Nie. Pri ďalšom zákone nezostáva ani pani poslankyňa. Pardon.
Pán poslanec Madej, chcem sa vás spýtať, či sťahujete svoj poslanecký návrh zákona?
Tak budeme pokračovať potom v prerokúvaní vášho poslaneckého návrhu zákona. Ja aj ako členka sociálneho výboru veľmi dobre viem, že váš zákon, ak prijmeme teraz prednesený návrh zákona, je bezpredmetný, ale ak trváte na prerokúvaní vášho podaného poslaneckého návrhu zákona, tak ho prerokujeme.
Pristúpime k druhému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona máte, dámy a páni, ako tlač 216, spoločnú správu výborov ako tlač 216a.
Pán poslanec Madej, prosím, aby ste návrh odôvodnili. Pán poslanec, nekomplikujte situáciu a prosím, aby ste predniesli svoj návrh.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Keďže som povedal a keďže máme takú situáciu, že hlasujeme o všetkých návrhoch spoločne a po jednotlivých bodoch, nedochádza k hlasovaniu o návrhoch zákonov za každým, na základe istého prísľubu, aj keď neviem, do akej miery záväznému, ale keď hovoríme všetci o novej politickej kultúre, tak verím, že to bude dodržané a situácia sociálnych štipendií študentov bude vyriešená v rámci vládnej novely.
Tak naberám predsa odvahu a sťahujem v zmysle § 95 svoj návrh novely zákona o životnom minime ako predkladateľ späť a dúfam, že sa to vyrieši pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem vám pekne, pán poslanec. Opäť ako členka sociálneho výboru môžem vás ubezpečiť, že návrh, na ktorom vám záleží, určite schválime. (Reakcie z pléna.)
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 283. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 274.
Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby návrh pred poslancami odôvodnil.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, účelom vládneho návrhu zákona je najmä zefektívnenie činnosti kontroly v sociálnom poistení, obmedzenie zneužívania systému nemocenského poistenia a primerané určenie poskytovania nemocenských dávok. Realizácia navrhovaných zmien v zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a jeho ďalšou novelizáciou by spôsobila zneprehľadnenie a obťažnú zrozumiteľnosť právnej úpravy v ňom obsiahnutej. Z tohto dôvodu sa v súlade s legislatívnymi pravidlami navrhuje rekodifikácia tohto zákona.
V právnej úprave sociálneho poistenia sa predloženým návrhom zákona upravujú tieto zmeny zásadného charakteru:
- Rozširuje sa možnosť dobrovoľného poistenia pre každú fyzickú osobu po 16. roku veku s pobytom na území Slovenska.
- Upravuje sa poskytovanie nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, a to v súvislosti s návrhom na poskytovanie náhrady príjmu počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca financovanej zamestnávateľmi.
- Upravuje sa výška nemocenského poskytovaného samostatne zárobkovo činným osobám a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám financovaného Sociálnou poisťovňou za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, rovnako ako sa navrhuje výška náhrady príjmu poskytovaná zamestnancovi za prvé tri dni jeho dočasnej pracovnej neschopnosti financovanej zamestnávateľom, a to 18 % z vymeriavacieho základu.
- Rozčleňuje sa dôchodkové poistenie na starobné poistenie a invalidné poistenie.
- Zužuje sa okruh fyzických osôb podliehajúcich povinnému dôchodkovému poisteniu, za ktoré platí poistné štát.
- Upravujú sa podmienky nároku na starobný dôchodok, najmä v súvislosti s postupným predlžovaním dôchodkového veku mužov a žien a jeho zjednotením na 62 rokov veku.
- Upravuje sa možnosť poskytovania predčasného starobného dôchodku.
- Upravuje sa definícia invalidity a vypúšťa sa právna úprava poskytovania čiastočného invalidného dôchodku.
- Upravuje sa možnosť poberania dôchodku popri výkone zárobkovej činnosti.
- Zavádza sa nová právna úprava zvyšovania dôchodkov.
- Začleňuje sa komplexná právna úprava poistenia v nezamestnanosti a poistenia pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa do pôsobnosti Sociálnej poisťovne.
- Upravuje sa nová štruktúra Sociálnej poisťovne.
- Upravujú sa výšky maximálnych vymeriavacích základov a percentuálne sadzby na platenie poistného pre jednotlivé druhy poistení.
Vládny návrh zákona vzhľadom na dohodu nemá v oblasti sociálneho poistenia univerzálny charakter.
Ďakujem za pozornosť, to je všetko.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Slovo dávam spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Edit Bauer.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie podávam spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení (tlač 283). V súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350 o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Nový zákon o sociálnom poistení, ktorý nahrádza platný zákon č. 413/2002 Z. z., upravuje štruktúru a pôsobnosť Sociálnej poisťovne, zefektívňuje činnosť a kontrolu v sociálnom poistení, obmedzuje zneužívanie systému nemocenského poistenia a ďalšie nové zmeny.
V systéme sociálneho poistenia dochádza k zásadným zmenám, z ktorých uvádzam iba niektoré: novo sa definuje sústava sociálneho poistenia, upravujú sa podmienky nároku na starobný dôchodok, zavádza sa valorizačný mechanizmus zvyšovania dôchodkov, upravuje sa definícia invalidity, zužuje sa okruh fyzických osôb podliehajúcich povinnému dôchodkovému poisteniu, upravuje sa štruktúra Sociálnej poisťovne, rušia sa rezervné fondy k jednotlivým základným fondom v Sociálnej poisťovni a navrhuje sa tvorba jedného rezervného fondu. Vzhľadom na rozsiahlosť zmien navrhovaných v zákone č. 413 ich realizácia novelou zákona by znamenala zneprehľadnenie úpravy v ňom obsiahnutej, a preto sa navrhuje rekodifikácia.
Návrh zákona predstavuje zladenie s požiadavkou uplatňovania princípu rovnosti zaobchádzania medzi mužmi a ženami, ochranu práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
Ministerstvo financií vyjadrilo súhlas s doložkou finančných ekonomických vplyvov k návrhu zákona o sociálnom poistení. Rada hospodárskej a sociálnej dohody prerokovala predmetný návrh zákona dňa 21. mája 2003 a nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Problematika sociálnej politiky je v práve Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie upravená. Keďže členským štátom je ponechaná široká voľnosť pri navrhovaní a rozvoji ich sociálnych systémov sociálneho zabezpečenia, stupeň kompatibility tohto návrhu zákona je právom ES, EÚ, sa nevyjadrujem.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 274 z 13. júna prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 28. augusta a gestorský výbor do 4. septembra.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiadny poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Burian, pán poslanec Hrdlička, pani poslankyňa Navrátilová. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Burian, poprosím vás, najskôr pani spravodajkyňa vystúpi v rozprave, prihlásila sa na záver svojej reči. Dávam jej slovo na úvod rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Edit Bauer.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Je mi trochu ľúto, vzhľadom na to, že prerokúvame jeden z najdôležitejších zákonov, nie na tomto pléne, nie na tomto zasadnutí Národnej rady, ale možno celý rok a možno v celom volebnom období, že takáto dôležitá zmena, ktorá sa týka naozaj každého obyvateľa skôr alebo neskôr, sa stretáva iba s takýmto slabým záujmom poslancov. (Potlesk.)
Myslím si, že niet pochýb o tom, že priebežný dôchodkový systém je potrebné rekonštruovať nielen u nás. Dá sa povedať, že nad dôchodkovými systémami, nad systémami sociálneho zabezpečenia, alebo sociálneho poistenia v celej Európe visí tabuľa "Pod rekonštrukciou". Určite je to vyvolané neudržateľnosťou priebežného systému, neudržateľnosťou štedrých dôchodkových schém, ktoré boli šité pre inú demografickú situáciu, pre situáciu, keď obyvateľstvo, najmä aktívne obyvateľstvo, malo rastúcu tendenciu, ale nie na tú situáciu, keď obyvateľstvo starne.
Treba povedať, že z jednej strany, samozrejme, ide o mimoriadne pozitívny proces, pretože - či sa nám chce veriť, alebo nie - za uplynulých 50 rokov priemerný vek dožitia žien narástol o celých 15 rokov a mužov o viac ako 10 rokov. Je celkom evidentné, že tie schémy, ktoré boli stavané na rastúce obyvateľstvo v prípade, keď počet novonarodených dramaticky klesá, dramaticky upadá a aj v dôsledku toho obyvateľstvo rýchlejšie starne, je tento systém neudržateľný.
Niet pochýb o tom, že tento celý systém potrebuje razantnú a podstatnú úpravu. Zároveň však musím vysloviť určité poľutovanie, že nemáme tu celý balík zákonov, pretože veľmi ťažko sa posudzuje jeden zákon, i keď základný zákon, bez toho, že by sme nevideli súvislosti, ako bude vyzerať zákon o druhom pilieri, ako sa navzájom budú dopĺňať, ako navzájom budú kompatibilné alebo nekompatibilné.
Samozrejme, že ak počítame s trojpilierovým dôchodkovým systémom, radi by sme tu mali aj novelu zákona o doplnkových dôchodkových poisťovaniach. V tomto momente nám iba zostáva konštatovať, že máme určité obavy o tretí pilier, pretože v príprave daňovej reformy nevidíme tie záruky, ktoré by sme radi videli, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, ktoré sľubovalo a sľubuje upresnenie, upevnenie sporivosti na dôchodkový vek. Je celkom evidentné, že tretí pilier bez daňového zvýhodnenia alebo iného systému zvýhodnenia, napr. ako je zvýhodňované stavebné sporenie, bez takejto podpory doplnkový dôchodkový systém zrejme neprežije.
Som presvedčená, že nemôže byť naším záujmom, aby sa to stalo, aby tretí pilier nebol životaschopný a nepomáhal vytvárať zdroje na dôstojnú životnú úroveň pre staršiu generáciu. Radi by sme, samozrejme, videli zároveň aj nový návrh zákona o hmotnej núdzi, pretože ak tento nový zákon uplatňuje do dôsledkov princíp sociálneho poistenia, a teda nemá spodnú ochranu, je celkom evidentné, že tento zákon bude treba čítať spolu so zákonom o hmotnej núdzi, pretože sa nemôže stať, aby ten, kto získal nárok na dôchodkové poistenie, teda získal nárok na dôchodok, zostal na tej istej úrovni príjmov ako ten, kto nikdy nepracoval a neplnil odvodové povinnosti.
Treba povedať, že je pozitívne, že sa podarilo dosiahnuť riešenia, ktoré v prípade prípravy zákona č. 413 sa nepodarilo prijať. Mám tu napríklad na mysli platenie nemocenského zamestnávateľmi, ktoré tento balík zákonov už pozná, a zamestnávatelia zrejme pristúpili na takúto dohodu. Treba však zároveň povedať, že nie všetko sa podarilo z pôvodných zámerov, takisto ako sa pri 413-ke nepodarilo urobiť tento zákon univerzálnym, nepodarilo sa urobiť ani tento návrh zákona tak, aby sa uplatnil princíp univerzality pri sociálnom poistení, že sme si síce všetci rovní, ale sú medzi nami rovnejší - a tento zákon to potvrdzuje.
Treba povedať, že návrh zákona obsahuje rad pozitívnych riešení napr. pri zavedení možnosti skoršieho odchodu do dôchodku, teda predčasného odchodu do dôchodku, pričom uplatňuje určitý princíp sociálnej spravodlivosti. Som presvedčená, že rozhodujúca väčšina ustanovení tohto zákona je mienená pre cieľový stav ako vyhovujúci, ale treba povedať aj to, že hádam najslabším miestom návrhu tohto zákona sú prechodné ustanovenia, ktoré nie vždy zohľadňujú v dostatočnej miere prechodný stav, teda stav, keď začne fungovať nový zákon o druhom pilieri a ešte nebudú efektívne výsledky z uplatňovania tohto piliera.
Som presvedčená, že zostávajúci čas do druhého čítania, napriek tomu, že budú parlamentné prázdniny, sa podarí využiť na to, aby sme spoločne našli niektoré ustanovenia, niektoré riešenia, ktoré by tie situácie prekrývali, o ktorým si myslíme, že tento návrh zákona ešte nerieši dostatočne.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Angyalová - faktická poznámka, nech sa páči. Končím možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pani spravodajkyni za množstvo konštruktívnych poznámok, ktoré povedala aj v zmysle toho množstva diskusií, ktoré sme mali napr. na kolégiu s pánom ministrom alebo aj v sociálnom výbore, aj na iných fórach. Chcem rovnako ako vy, pani spravodajkyňa, vyjadriť ľútosť nad tým, že tu nesedia mnohí poslanci, ale ja pevne dúfam, že až v septembri pôjde celý komplexný balík týchto zákonov, takže tu bude naozaj riadna diskusia. A chcem vyjadriť nádej, že to bude celé konštruktívne a že rokovanie a takisto aj hlasovania budú prebiehať nielen v zmysle "púhej" koaličnej väčšiny, ale že tu naozaj bude konštruktívna atmosféra a budú sa prijímať prípadné aj pozmeňujúce návrhy tak, aby sme na konci prijali zákony, ktoré, naozaj môžeme povedať, budú na množstvo rokov, ak nie na celý život. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Burian.
J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy alebo vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona predstavuje zásadnú zmenu filozofie systému sociálneho poistenia, obsiahnutú už v schválenej právnej úprave č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení. Okrem zmeny rozsahu sociálneho poistenia v začlenení poistenia v nezamestnanosti do systému sociálneho poistenia za najpodstatnejšie možno považovať zmenu účelu jednotlivých dávok, ktoré už nebudú poskytované ako náhrada príjmu, ku strate ktorej došlo z dôvodu uznanej sociálnej udalosti, ale budú vyplácané bez ohľadu na to, či občan v týchto sociálnych udalostiach má príjem zo zárobkovej oblasti, alebo nie.
Napriek tomu, že návrh zákona obsahuje aj pozitíva a pozitívne javy, ktoré odstraňujú deformácie obsiahnuté v zákone č. 413/2002 Z. z., spomeniem ako transparentnosť systému, vyššia zásluhovosť, evidencia zaplateného celkového poistného podľa konkrétneho občana, sú tam prvky solidárnosti, nezávislosť valorizácie dôchodkov od politickej moci, ktorá je veľmi dôležitým momentov v tomto zákone, rozšírenie dobrovoľného poistenia. Napriek týmto pozitívam však je potrebné sa vysporiadať s nasledujúcimi problémovými oblasťami. Tieto problémové oblasti by som rozdelil na tie, ktoré sa priamo dotýkajú zákona, a tie, ktoré sú nepriamym problémom toho zákona, čo už bolo spomenuté aj pani spravodajkyňou, niektoré z týchto oblastí.
Tie, čo sa priamo dotýkajú tohto zákona, je odštiepenie od verejnoprávnej inštitúcie, teda nepriamym odštiepením od verejnoprávnej inštitúcie vzhľadom na to, že bude zavedený systém rady riaditeľov, ktorých troch z piatich týchto riaditeľov bude dosadzovať vláda. Myslím, že tento prvok je veľmi dôležitý v tom, že vlastne takýmto spôsobom alebo takýmto nepriamym spôsobom odchádzame od verejnoprávnosti tejto inštitúcie, keďže vláda bude mať priamy dosah na voľbu týchto troch riaditeľov a rozhodovanie bude de facto a de iure v rukách vlády.
Druhým podstatným javom je diferencovaním stanovenie výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorou do 10. dňa pracovnej neschopnosti bude platiť zamestnávateľ. Je to diskutabilný prvok a myslím si, že po tých balíkoch opatrení, ktoré súvisia so zvýšením spotrebnej dane, zavedením - a veľmi podstatným podľa mňa -, zavedením DPH na platby, teda zvýšením finančného zaťaženia pre malých a stredných podnikateľov hlavne, myslím si, že to je ďalšie, by som povedal, také opatrenie, ktoré nie pomáha zamestnávateľom, ale naopak, by som povedal, poškodzuje malých, hlavne malých zamestnávateľov, kde budú takýmto spôsobom títo zamestnávatelia musieť platiť nemocenské. Myslím si, že je to prvok, s ktorým ja alebo strana Smer nebude súhlasiť.
Druhým vážnym vzťahom v tomto probléme je za prvé 3 dni 18 %, teda tento vymeriavací základ. Myslím si, že 18 %, ak je to prepočítané na priemerný zárobok alebo na priemernú mzdu v Slovenskej republike, je to také malé, že v podstate nevystačí ani na zaplatenie návštevy lekára, eventuálne predpísaných liekov. Takže si myslím, že z dvoch pohľadov by som to bral, prvé to, že by sme nemali túto časť, alebo touto časťou zaťažovať zamestnávateľov. A druhou časťou je diskusia o tom, či tých 18 % je fakt dostačujúcich. Myslím si, že pri tomto neuralgickom bode tohto zákona povedzme je veľmi dôležité spomenúť aj to, že tak ako zamestnávateľ, tak aj zamestnanec platí odvody do nemocenského poistenia a myslím, že teraz previesť celú túto ťarchu na zamestnávateľa je prinajmenšom, myslím si, že nie celkom pragmatické alebo rozumné, aj napriek tomu, že sa znížili odvody do nemocenského o 2 %.
Ďalšou časťou, ktorá je neriešená priamo v zákone, je absencia riešenia zvýšenia dôchodkov starodôchodcom, teda občanom, ktorí šli do dôchodku pred rokom 1989.
Potom je nesúlad predloženého návrhu zákona s ďalšími návrhmi zákonov, t. j. to, že z týchto zákonov vypadli oblasti, ktoré nie sú jasne v tej dôvodovej správe špecifikované, kde budú zadelené. Je tu napr. absencia riešenia invalidov z mladosti, absencia riešenia kúpeľnej liečby atď. Proste sú ďalšie náležitosti, ktoré nie sú jasné v tej dôvodovej správe, akým spôsobom sa budú tieto veci riešiť. Nemyslím si, že či je nutné, aby boli v tomto zákone. Len si myslím, ako to bolo aj pani spravodajkyňou povedané, že tu chýba celý balík tejto sociálnej sféry, ktorá súvisí vlastne s koncepciou reformy sociálnej sféry, ktorá bola prijatá ešte v roku 1995, a nadväzné veci. Teraz sa týmto zákonom vlastne začína a nie je tu jasná koncepcia celkovej sociálnej sféry.
Veci, ktoré sa týkajú nepriamo, je už tu spomenuté aj pani spravodajkyňou, absencia právnej úpravy súvisiacej so zavedením kapitalizačného piliera. Myslím si, že táto dosť silne diskutovaná téma "Zavedenie kapitalizačného piliera a jej finančné dosahy na rozpočet Slovenskej republiky alebo na ďalšie rozpočty" je veľmi dôležitým faktorom a myslím si, že pokiaľ nie je v tomto zákone ani spomenuté, ani deklarované a nie je jasné alebo nie je možné kvantifikovať reálne tieto dosahy, tak si myslím, že bez tohto kapitalizačného piliera je dosť ťažko posudzovať celkový balík, ktorý sa tu dnes predkladá.
Myslím si, že nepriamo, čo súvisí, je otázka aj na pána ministra, akým spôsobom je pripravenosť Sociálnej poisťovne na takúto vážnu úpravu, pokiaľ ide o výpočtovú techniku a pokiaľ ide o výpočet priemerného osobného bodu, ktorý je vlastne deklarovaný ako základ na výpočet dôchodkov.
Napriek tomu chcem povedať, že strana Smer bude mať záujem, aby tento zákon bol prijatý a bol prijatý s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predložíme v druhom čítaní, hlavne pokiaľ ide o verejnoprávnosť inštitúcie a pokiaľ ide o zavádzanie poplatkov nemocenského na zamestnávateľov a prípadne ďalších úprav, ktoré by tento zákon mal mať, a dúfam, že bude dobrým základom, ktorý by vytvoril slušný predpoklad sociálneho systému v Slovenskej republike.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Hrdlička. Pán Bódy - faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Bódy.
P. Bódy, poslanec: Chcem poďakovať pánu poslancovi Burianovi za konštruktívny postoj k tomuto zákonu.
Chcem sa však vyjadriť k platbám zamestnávateľa počas práceneschopnosti. Tých 10 dní je v súčinnosti so znižovaním odvodového zaťaženia zamestnávateľa a súčasne so znižovaním daní z príjmu, takže vidím to skôr ako námet na uplatnenie eliminácie a zneužívania práceneschopnosti. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hrdlička, máte slovo.
J. Hrdlička, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie bude veľmi krátke a možno niektorým sa bude zdať divné, ale nedá mi, aby som nahlas povedal, že som nikdy neveril v úprimné úmysly súčasnej vládnej moci a taktiež rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že sú úprimné a ohľaduplné k našim spoluobčanom.
Už v minulosti sme sa v tejto snemovni mohli stretnúť s viacerými predkladanými návrhmi zákonov, ktoré toto moje tvrdenie dokumentujú. Myslím, že toto moje tvrdenie dokumentuje i predkladaný návrh zákona o sociálnom poistení. Musím povedať, že v žiadnom prípade nespochybňujem nutnosť robenia reforiem v sociálnej oblasti, avšak si myslím, ako pani poslankyňa Bauer spomenula, že naša populácia starne, že sa stále viac a viac rodí málo detí. Ja si myslím, že by sme mali hľadať pravý dôvod a príčinu týchto faktov a nie robiť neustále reštriktívne opatrenia v sociálnej oblasti.
Nemôžem a ani nebudem súhlasiť s mnohými vecami, ktoré obsahuje predkladaná novela, resp. predkladaný zákon o sociálnom poistení. Nemôžem súhlasiť s tým, aby denná dávka nemocenského za prvé tri dni práceneschopnosti bola iba 18 % z denného vymeriavacieho základu. Ja sa, pán minister, teraz naozaj s dobrým úmyslom pýtam, ako ste dospeli k takejto sume 18 % z celého toho vymeriavacieho základu?
Nemôžem súhlasiť s poskytovaním nemocenského až od 11. dňa práceneschopnosti zamestnanca. Nemôžem súhlasiť so zvýšením dôchodkového veku nad 62 rokov. Myslím si, že nie je správne, aby sme človeka počas jeho produktívneho obdobia vycicali a potom, keď by si mal užívať jeseň života, my mu takýmto spôsobom znepríjemníme život. Nemôžem súhlasiť s vylúčením kúpeľnej liečby z dávok nemocenského poistenia a taktiež s navrhnutým spôsobom poskytovania dávok v nezamestnanosti a podobne. A takto by som, myslím, mohol pokračovať dlhšie.
Myslím si, že predložený návrh zákona veľmi zreteľne znižuje úroveň sociálneho zabezpečenia a takmer likviduje sociálnu solidaritu. Myslím si, že je ranou pod pás už teraz ťažko skúšaným spoluobčanom s nízkym príjmom, ktorých posúva ďaleko pod hranicu biedy. Som presvedčený, že schváleniu zákona o sociálnom poistení by mala naozaj predchádzať širšia diskusia v spoločnosti a nemalo by sa pri tejto diskusii zabúdať na našich spoluobčanov.
Bol by som veľmi rád, keby ste toto moje vystúpenie nebrali ako nejaké politické vystúpenie, ale naozaj aby to bolo motívom skutočného sa zamyslenia nad vážnosťou takého dôležitého zákona, ako je zákon o sociálnom poistení.
Preto, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som navrhol nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona a uskutočniť hlbšiu diskusiu k daným problémom. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi... Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja len jednu vetu k pánovi kolegovi. K tej širokej diskusii, po ktorej volá, myslím si, že pri tej predchádzajúcej novele dôchodkového poistenia, vlastne zákona, tá široká diskusia tu bola a takisto tá diskusia je tu teraz takmer od vzniku tejto vládnej koalície. Je len na škodu veci, že práve vtedy, keď sú rozšírené schôdze výborov, to znamená rozšírené tak, že sú tam experti jednak z ministerstva, jednak z poisťovní, ktorí vždy do toho majú čo povedať, no, žiaľbohu, na týchto sedeniach som sa až tak často s pánom poslancom nestretla. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že veľkú časť toho, čo som chcela povedať, povedala pani kolegyňa Edit Bauer, a keďže si vážim váš čas, poviem len niekoľko mojich poznámok k pripravovanému návrhu o sociálnom poistení.
Predovšetkým by som chcela povedať, že najdôležitejšie, čo v tomto okamihu prebieha, je prechod od sociálneho zabezpečenia k sociálnemu poisteniu. A musíme si položiť otázku: Potrebuje Slovensko takúto veľkú reformu? Každá reforma je spojená s prechodnými obdobiami a tieto prechodné obdobia ošetriť tak, aby boli spravodlivé, je veľmi ťažké. Takže najprv si ujasnime, prečo potrebujeme reformu predovšetkým dôchodkového systému.
Súčasné priebežné financovanie dôchodkov vykazuje viaceré znaky dávkovo orientovaného poistného systému. Len jeho deformácia je v tom, že medzi dávkou a platbami do sociálneho systému niet takmer žiadnej väzby. Môžem to poukázať na tom, že starobný dôchodok vymeraný z minimálnej mzdy a starobný dôchodok vymeraný z maximálneho vymeriavacieho základu dosahuje rozdiel približne necelých 1 000 korún. A teraz tu vzniká otázka: Akú dôchodkovú stratégiu má zvoliť človek, ktorý vie, že ak bude odvádzať z minimálnej mzdy alebo z maximálneho vymeriavacieho základu, dostane dôchodok, ktorý je takmer rovnaký? Nuž dôchodková stratégia žiadna.
K čomu to celé vedie? Vedie to k tomu, že dnes máme enormné nedoplatky na dôchodkovom fonde, ale máme aj jav, ktorému sa hovorí vyhýbanie sa platby z reálneho vymeriavacieho základu. Takže nielen to, že máme málo mladých ľudí, že máme málo platcov, ale aj samotný fakt, že ľudia majú stratégiu, ktorá je založená na tom, že budem málo platiť a budem rovnako dostávať. Čiže poukazujem aj na tento fakt, že som hlboko presvedčená, že pokiaľ sa zavedie tento systém, platby do dôchodkového systému, resp. do sociálneho systému sa určite zvýšia.
To, čo je dnes predložené, vykazuje výrazné znaky príspevkovo orientovaného systému. To znamená, ak budem viacej platiť, dostanem vyšší dôchodok. Pán kolega Hrdlička hovorí, že tento systém postráda akúkoľvek medzigeneračnú a generačnú solidaritu. Nie je to pravda. Je tu aj generačná, aj medzigeneračná solidarita. A tá medzigeneračná solidarita je, samozrejme, v tom, že mladí budú platiť dôchodky starým, ale na druhej strane generácia, najmä v prechodnom období, sa bude správať solidárne v tom, že najvyššie dôchodky budú výrazne krátené oproti tomu, čo by mali dostať títo dôchodcovia v plnom nábehu tohto systému.
Ak tu dnes vystupujem a obhajujem tento návrh, neobhajujem ho nekriticky, pretože chcem poukázať na tri veci, ktoré mi trošku prekážajú v tomto systéme.
Prvé, čo mi prekáža, že sa nie celkom korektne správame k invalidom, a to hlavne k invalidom, ktorých pokles pracovnej schopnosti je nad 66 %. Mám tú zásadu, že každý, kto pracuje, by nemal byť inak znevýhodňovaný, nech je to v akomkoľvek systéme, nielen v systéme sociálneho poistenia. Určite budeme v tomto zmysle dávať nejaké návrhy, ktoré upravia, resp. zrovnoprávnia postavenie invalidných dôchodkov voči ostatným poberateľom dôchodkov. V prechodných ustanoveniach sa mi nepozdáva - vzhľadom na moju generáciu, keďže mňa sa ten nový zákon už bude týkať - rozloženie práve toho, o čom sa tu hovorí, že generačná solidarita. Nie je asi celkom spravodlivé, že tí, ktorí najviac platili do sociálneho systému, budú zo svojich zvýšených príspevkov poberať približne od koeficientu 1,25 len 30 %. Takže môžeme tu viesť, a bola by som rada, keby to bola konštruktívna diskusia, ako máme tú solidaritu rozložiť v čase, ale aj vo výške.
Ďalšia vec, o ktorej by sme mali diskutovať, to sú samostatne zárobkovo činné osoby. Ich postavenie vo vzťahu k úrazovému poisteniu je veľmi zvláštne, pretože úrazovo poistený je zamestnávateľ. Lenže samostatne zárobková činná osoba zamestnáva seba a úrazovo nie je poistená, a to dokonca ani neexistuje dobrovoľná schéma úrazového poistenia. Takže, pán minister, moja otázka znie: Môžeme počítať s tým, že by sa do konečného znenia tohto zákona zapracovali dve veci, to sú tie úpravy invalidných dôchodkov a úrazové poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby?
A na záver ešte jedna kratučká poznámka k tomu, čo tu odznelo, že stráca sa verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne. Ja neviem, aký je príspevok verejnoprávnej inštitúcie k fungovaniu poisťovne. Jedno však viem iste, že ak má byť minister práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedný za dôchodkovú politiku v štáte, ale za celú sociálnu politiku v štáte, asi nie je veľmi dobré, ak nejaká korporácia obmedzuje jeho práva ovplyvňovať nielen legislatívny chod, ale napr. aj procesy, ktoré v samotnej poisťovni prebiehajú. Som za to, že rozpočtová forma tejto organizácie bude dobrou formou. A pokiaľ tam treba kontrolu, tá kontrola, ktorá bude zriadená dozornou radou, je dostačujúca. Ďakujem za pozornosť.