Úterý 1. července 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Za poslanecký klub strany Smer vystúpi pán poslanec Robert Fico, po ňom je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ondriaš.

R. Fico, poslanec: Vážené dámy a páni, predseda vlády Slovenskej republiky vo svojom úvodnom vystúpení k tomuto bodu programu hovoril o historickej chvíli. Zdá sa, že historická chvíľa trvala veľmi krátko, lebo okrem ministra zahraničných vecí a polounaveného, unudeného pána ministra dopravy tu nikto nie je z vlády Slovenskej republiky, (Smiech.) takže žiadna historická chvíľa. (Potlesk.) Zdá sa, že vláda Slovenskej republiky si opäť robí z Národnej rady Slovenskej republiky obyčajnú slúžku, očakáva od nej, že urobí všetko pre to, čo Národná rada urobiť má.

Vážené dámy a páni, 25 prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa dnes zúčastňujú na schôdzi Národnej rady za Smer, podporí svojím hlasovaním návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Nič viac a nič menej netreba v tomto okamihu povedať. Praktický život veľmi rýchlo ukáže, či Slovensko bude v Európskej únii vzhľadom na stav pripravenosti a obsah uzatvorených podmienok zohrávať dôstojnú, suverénnu úlohu, alebo či budeme druhoradou krajinou. Vstup Slovenska do Európskej únie nie je pre nás konečným cieľom, ktorý vyrieši všetko, s čím si nevieme sami poradiť. Je šancou, príležitosťou, ktorej využitie si vyžiada dlhé roky a prechodné zhoršenie už tak či tak katastrofálnej sociálnej situácie. A najbližšie roky, vážené dámy a páni, potvrdia, či sme túto šancu využili, alebo premárnili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ondriaš, máte slovo. Po ňom je do rozpravy prihlásený pán poslanec Banáš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Komunistická strana Slovenska svoje stanovisko k Európskej únii už povedala, podporili sme vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a berieme na vedomie výsledky referenda. Avšak teraz budem diskutovať o Zmluve o pristúpení k Európskej únii. V tejto zmluve sa Slovensko a štáty Európskej únie zaväzujú plniť určité záväzky. Aký by mal byť optimálny výsledok pre Slovensko, vyplývajúci z tejto zmluvy? Optimálny výsledok by mal zaručovať občanom Slovenska ekonomickú, fyzickú a mentálnu bezpečnosť, čo by viedlo k zvyšovaniu životnej úrovne a všestrannému rozvoju Slovenska. Optimálny výsledok by mal zaručovať ochranu národných záujmov Slovenskej republiky. Zaručuje to táto zmluva? V niektorých prípadoch, žiaľ, nezaručuje. Nebudem tu rozoberať všetky nedostatky zmluvy, ktoré sa budeme musieť snažiť vylepšiť. V mojom príspevku sa sústredím len na potravinovú bezpečnosť Slovenska. Slovensko do roku 1990 malo potravinovú bezpečnosť. V stálych cenách v roku 1995 hrubá poľnohospodárska produkcia Slovenska v roku 1988 bola 92 miliárd Sk. Po otvorení sa Slovenska Európskej únii a dovozu dampingových potravín naše poľnohospodárstvo upadlo až tak, že v roku 2001 hrubá poľnohospodárska produkcia klesla na 49 miliárd Sk, t. j. na 53% produkcie roku 1988. Takúto výkonnosť poľnohospodárstva v stálych cenách sme na Slovensku dosiahli už v roku 1955. To znamená, že v poľnohospodárskej produkcii sme sa vrátili 48 rokov dozadu. Prijatím zásad neoliberalizmu zo západnej Európy, Slovensko úpadkom poľnohospodárstva len v rokoch 1990 až 2001 stratilo 423 miliárd korún.

Páni koaliční poslanci, vážení členovia vlády, tam máte rezervy, a nie zdražovať pivo robotníckej triede. Úpadok nášho poľnohospodárstva by som uviedol na niektorých konkrétnych príkladoch. Napríklad počet hovädzieho dobytka na Slovensku od roku 1989 začal klesať a v roku 2001 bol už len 38,5% z roku 1989. V súčasnosti máme hovädzieho dobytka menej ako v roku 1945 a menej ako v roku 1936, čo je údaj, ktorý sa mi podarilo zistiť.

V súčasnosti máme len 58% hovädzieho dobytka, ktorý sme tu mali už v roku 1936. Podobne je to aj s počtom oviec, ktorých počet klesol, a podobne by som mohol uviesť mnoho ďalších príkladov. Prečo vás zaťažujem týmito nezáživnými údajmi? Pretože poľnohospodárske kvóty, ktoré sme vyrokovali s Európskou úniou, sú priemerom našej produkcie za posledných 5 rokov. Nie je to priemer za posledných 10 rokov alebo 20 rokov, alebo nie je to ani najvyššia hodnota, ktorú sme dosiahli. Kvóty sú priemerom za posledných 5 rokov, t. j. poľnohospodárskej produkcie, ktorá je len 53% poľnohospodárskej produkcie, ktorú sme tu mali za socializmu. Zmluva s Európskou úniou zabezpečuje, že produkcia nášho poľnohospodárstva ostane na úrovni 60. rokov, že mnohé poľnohospodárske produkty, ktoré sme tu so socialistickou ľahkosťou vyrábali, budeme dovážať. Tým budeme mať aj vyššiu nezamestnanosť, dokladom toho je aj obchodná bilancia Slovenska, kde len v roku 2002 čistý dovoz potravín a nápojov bol za 11 miliárd Sk. Európska únia má na týchto výsledkoch tiež svoj podiel.

Európska únia, ktorá dotuje poľnohospodárstvo vo svojich krajinách, na 100% nám dáva dotácie prvý rok 25%, potom 30%, 35%, 40% a tak ďalej. Nie 100%. Tieto podmienky sú diskriminačné voči Slovensku. Dokonca Európska únia bola taká láskavá, že nám povolila prvý rok doplniť dotácie na 55%. Nepovolila nám doplniť dotácie na 100%, zrejme sa bála, že by naše poľnohospodárstvo bolo konkurencieschopné s Európskou úniou.

Zmluva s Európskou úniou by mala zabezpečiť efektívne využívanie produkčného potenciálu Slovenskej republiky v poľnohospodárstve a aj v iných odvetviach na 100% a ďalej ho rozvíjať. A nielen na 53%, ako je to v súčasnosti. Slovenskí poľnohospodári by nemali byť diskriminovaní v oblasti dotácií z Európskej únie voči kolegom v západnej Európe. Zmluva by mala zabezpečiť národný záujem Slovenska, sebestačnosť v potravinách. Súčasná zmluva to úplne nezaručuje.

Preto Komunistická strana Slovenska nepodporí zmluvu o pristúpení k Európskej únii, pretože týmto naším stanoviskom chceme apelovať na vládu, aby zmluvné vzťahy s Európskou úniou v budúcnosti korigovala v národnom záujme Slovenska. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Banáš, po ňom pán poslanec Tibor Mikuš.

J. Banáš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, pani predsedajúca, (So smiechom.) zvyšní členovia vlády a zvyšní členovia parlamentu, excelencie. Veľmi som premýšľal, či mám tento slávnostný okamih schvaľovania zmluvy o pristúpení k Európskej únii zaťažovať problémom, ktorý je v našej spoločnosti a v nás neustále prítomný a práve v týchto dňoch naberá na intenzite. Rozhodol som sa však o ňom hovoriť, pretože s naším vstupom do únie bytostne súvisí.

Ak sa dnes v Európe povie Slovensko, na jednej strane nás vítajú, na strane druhej cítiť istú obavu z dvoch problémov. Z otázky rómskej a z otázky nášho spolužitia s Maďarmi. Náš návrat do spoločného európskeho domova sa po dnešku, pevne verím, opäť priblíži. Bolo by ideálne, keby sme sa domov vrátili skúsenejší a múdrejší. Vyzerá to však, žiaľ, tak, že takí nie sme. Škodoradostne nás môže utešovať iba to, že múdrejší nie sú ani iní, ale ak múdri nie sú iní, znamená to, že musíme byť takí aj my? Dnes rieši Budapešť vehementne maďarský krajanský zákon a Bratislava ešte s väčšou vervou hľadá protiopatrenia. Kolega Arpád Duka-Zólyomi hlasuje v Rade Európy inak ako slovenská delegácia, pretože je Maďar, a my chceme, aby hlasoval ako Slovák. Veľmi ťažká dilema a priateľom zo Strany maďarskej koalície ju ozaj nezávidím. My, politici ostatných strán, hlasno a rázne SMK kritizujeme aj preto, pretože, prepytujem, naši voliči to vraj radi počujú. Neuvedomujeme si však, že sa správame viac ako stranícki aparátnici než ako politici. Stranícki aparátnici hľadia v prvom rade na záujem strany, politici na záujem krajiny. A tak veselo navrhujeme protiopatrenia od vážnych až po smiešne a nedočkavo bežíme sledovať prieskumy verejnej mienky, ako nám to pomohlo. Ale občania nechcú od politikov zvyšovanie napätia, lež uvoľňovanie, nechcú silné slová, ale porozumenie. Obe naše etnické spoločenstvá majú za sebou tisícročné spolužitie, počas ktorého boli Maďari dominantným národom. Nemám ambíciu ani čas na historický exkurz, ale predsa len zopár slov. Po zániku Uhorského kráľovstva a vzniku Česko-Slovenska a takzvaného trianonského Maďarska sa z utláčaných Slovákov stal zrazu národ štátny a z dovtedy panujúceho národa Maďarov sa stala na území nového štátu menšina v nerovnoprávnom postavení. Napriek výraznej zmene postavenia Slovákov po roku 1918 však v našom ponímaní Maďarov k výraznej zmene nedochádza. Predstaviteľov maďarskej menšiny sme vnímali - a obávam sa, že časť politickej elity stále vníma - ako kontinuálneho nástupcu odvekého utláčateľa až nepriateľa.

Treba povedať, že časť politickej elity v Budapešti toto nevraživé vnímanie napomáha. Obávam sa, že ak medzi maďarskými politikmi dnes niekto povie slová na obhajobu slovenských záujmov, je podozrivý, ak nie priam vlastizradný. Rovnaké pocity mám pri počúvaní niektorých politikov na Slovensku. Čo mi však dodáva optimizmus, je múdre a statočné správanie sa tých, ktorým niekedy neúctivo hovoríme obyčajní ľudia. Tí chvalabohu nepodliehajú historickým stereotypom, nepodliehajú hľadaniu negatív, ale pozitív, nepodliehajú tendencií vzájomne si brať a podozrievať sa, ale snahe vzájomne sa obdarúvať a dôverovať si.

Dámy a páni, odmietali sme a posudzovali, vyzdvihovali a hanili, mytologizovali a démonizovali dosť dlho aj obšírne. Dnes už máme povinnosť začať tvoriť. Tvoriť obraz toho, čo je vpísané hlboko v nás, v našich predkoch, v našej krajine. Nebojme sa priznať k tomu, na čo môžeme byť oprávnene hrdí. Boli sme súčasťou ríše, ktorej vládli takí významní panovníci ako Svätý Štefan, Karol Róbert, Matej Korvín či Mária Terézia. Boli to aj naši králi a panovníci. Nezbavujme sa ich, nenechajme si ich vziať. Hlásme sa preto hrdo k uhorským dejinám ako k súčasti našich dejín. V úprimnosti popisu tváre Slovenska však nemožno obísť jazvu maďarizácie. Ani tá však nepotlačila energiu, ktorá v súlade s európskym dianím formovala základy moderného slovenského národa. Práve počas tohto procesu sa však do našej tváre začala pomaly vrývať črta, ktorá nás charakterizuje dodnes. Je ňou rozpoltenosť. Som presvedčený, že najdôležitejším predpokladom prekonania rozpoltenosti je nastolenie novej politickej kultúry v našej krajine. Nová politická kultúra predpokladá naplnenie dvoch základných podmienok. Prvou je spoločná úcta a rešpektovanie našej ústavy všetkými občanmi a predstaviteľmi politických elít. Druhou je spoločná zhoda, že veci štátneho záujmu nebudú predmetom politického zápasu.

Dámy a páni, tieto múdre slová povedal na slávnostnom zasadaní Národnej rady na začiatku roka jej predseda Pavol Hrušovský. Je mi ľúto, že sa k jeho vystúpeniu častejšie nevraciame. Je mi to ľúto preto, lebo sú to slová múdre. Dnes stojíme na prahu vstupu do únie a Európa od nás očakáva nie slová, a už vôbec nie silné slová, ale čin. Čin, v ktorom dokážeme, že Slováci a Maďari sú národy hodné sebavedomého európanstva. Prinajmenej takého, ako to dokázali v roku 1963 Charles de Gaulle a Konrad Adenauer, dvaja štátnici, ktorí sa dokázali objať, odpustiť si a zmieriť dvoch odvekých nepriateľov, Francúzov a Nemcov. Až tento skutok dal krídla myšlienkam Roberta Schumana, vďaka ktorým i dnes môžeme ratifikovať naše pristúpenie k únii. Ak sa dokázali zmieriť Nemci s Francúzmi, som v hĺbke duše presvedčený, že to dokážu rovnako Maďari a Slováci. Politik musí niekedy prejaviť odvahu, a preto dovoľte, dámy a páni, aby som navrhol predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky to najlepšie možné protiopatrenie, a požiadal ho, aby navrhol predsedovi parlamentu Maďarskej republiky vytvorenie spoločnej komisie, ktorá začne okamžite rokovať o príprave aktu historického zmierenia Slovákov a Maďarov. Viem, mnohým sa bude zdať táto myšlienka azda neadekvátna, predčasná, či dokonca provokačná. Som však presvedčený, že žiadny lepší signál a odkaz nemôžu tieto dva historické národy Európe dať. Nazdávam sa, že symbolické spoločné zasadanie parlamentov Maďarska a Slovenska a prijatie spoločnej deklarácie v predvečer nášho vstupu do únie 1. mája 2004 bude skutočne historickým okamihom. Som hlboko presvedčený, že takýto návrh prijme i maďarská strana a obaja budeme víťazmi. Ako vraví Milan Rastislav Štefánik, zvíťazíme, pretože našimi heslami sú láska, práca, poctivosť, heslá, to Boh dá, budúcich šťastnejších vekov. Európa to od nás očakáva. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Tibor Mikuš, po ňom pán poslanec Zubo.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení hostia, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dnes rozhodujeme naozaj o vážnom kroku, ktorý, pevne verím, pozitívne ovplyvní život nás všetkých, ale najmä život budúcich generácií Slovákov. Vyslovene súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii je významným míľnikom, nie je to koniec, je to jeden míľnik v procese integrácie. Tento proces sme ako Ľudová strana Hnutie za demokratické Slovensko vždy podporovali reálnymi krokmi a naďalej podporovať budeme. Mali sme možnosť vypočuť si množstvo historických exkurzov, množstvo veľmi múdrych viet, ale aj množstvo kritiky, ktorá je tu často považovaná za neprijateľnú. Treba si uvedomiť jedno, že kritici kritizujú preto, lebo chcú pomôcť.

Rád by som poskytol svoj názor na budúcu zmluvu. Treba si uvedomiť, že každá zmluva by mala byť vyjadrením slobodnej vôle partnerov a má umožňovať otvorené a konkrétne posudzovanie nových poznatkov a nových momentov, ktoré budúcnosť bezpochyby prinesie. Partnerský vzťah, ak je naozaj partnerským vzťahom, vždy umožňuje nové momenty zvažovať, a verím, že táto zmluva je naozaj partnerskou zmluvou, a verím, že táto zmluva tak ako mnohé iné zmluvy sú živým dokumentom. Netreba mať preto obavy z toho, že niečo nebolo vyrokované a neboli dosiahnuté také pozície, ktoré by plne zodpovedali záujmom Slovenskej republiky. Som presvedčený, že niektoré pôvodne dohodnuté pozície, ktoré môžu byť v nesúlade s oprávnenými záujmami Slovenskej republiky a ktoré nebudú mať oporu v relevantných ekonomických, ekologických alebo bezpečnostných dôvodoch a ktoré nebudú v rozpore so spoločne akceptovateľnými zákonnými normami, bude možné v korektnom a partnerskom dialógu modifikovať tak, aby boli v súlade so záujmami každého občana Slovenskej republiky a zároveň každého občana Európskej únie. Ja viem, že to je želanie odvážne, ale tak sa na zmluvy treba pozerať. Zmluva, ktorá má postihnúť také obrovské množstvo momentov v oblasti nášho života, je asi ťažko formulovateľná tak, aby vyhovovala všetkým. Ale pokiaľ budeme na ňu nazerať takto, tak v budúcnosti sa netreba báť. Verím, že Slovenská republika bude spoľahlivým partnerom v Európskej únii, ktorý sa vie postarať o svoje potreby. Zopakujem, vie sa postarať o svoje potreby a ktorý bude zároveň obohatením pre celú Európsku úniu. Samozrejme verím, že to bude aj naopak. Dovoľte mi ešte, aby som vyslovil poďakovanie všetkým tým, ktorí pozitívne prispeli k dosiahnutiu tohto míľnika. Niektorí prispeli aj negatívne. S uvážením takéhoto pohľadu na vec dovoľte, aby som povedal za poslanecký klub Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko, že podporíme túto zmluvu, podporíme vyslovenie súhlasu so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predsedajúca, páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Priznám sa a klamal by som, keby som hovoril ináč, že som dlho rozmýšľal, či sa prihlásiť do rozpravy k nášmu prerokúvanému bodu, alebo nie. Nakoniec som sa prihlásil predovšetkým preto, že prerokúvame otázky, odpoveď na ktoré ovplyvnia životy generácií občanov Slovenska. Táto otázka znie: Ratifikovať prístupové zmluvy medzi Slovenskom a Európskou úniou teraz a za týchto podmienok, alebo počkať na to, kým bude Slovensko na vstup do Európskej únie pripravené? Myslím si osobne, že zodpovedaním tejto otázky a následnou realizáciou z podpisu vyplývajúcich úloh bude determinovaný ďalší ekonomický, sociálny, demografický, ale i kultúrny a morálny rozvoj Slovenska, rast životnej úrovne a vzdelanosti občanov Slovenska na dlhé generácie. Zodpovedanie tejto otázky ovplyvní celú ďalšiu štátnosť Slovenska, jeho miesto, postavenie, stupeň autority, ktorý môže získať, ale aj stratiť, v zjednotenej a zjednocujúcej sa Európe.

Ja osobne a podľa rozhovorov so stovkami občanov na desiatkach predreferendových mítingov organizovaných Komunistickou stranou Slovenska v súvislosti s konaním referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie, o týchto veciach sme hovorili a považujem ratifikáciu prístupových zmlúv za podmienok dohodnutých predstaviteľmi tejto vlády Slovenskej republiky pre Slovensko za škodlivú. Otázkam vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie venovala Komunistická strana Slovenska ústretovú pozornosť celé prístupové obdobie. Integráciu do Európskej únie chápeme ako zákonitý rozvoj spoločnosti. Východiskom pre pochopenie otázok súvisiacich s integračným procesom pre nás vždy bolo a aj dnes v súčasnosti teda je učenie, ktoré sa i dnes prednáša na všetkých významných univerzitách sveta. Je ním ekonomická teória Marxa obsiahnutá v jeho práci Kapitál. Marxovou zásluhou je, že dokázal nájsť spoločné ústretové body v názoroch jeho predchodcov z oblasti rôznych ekonomických teórií, zosumarizovať tieto poznatky a na základe poznaného z oblasti rôznych ekonomických teórií prognózovať ďalší vývoj výrobných síl a im sa prispôsobujúcich výrobných vzťahov. Dôkazom, že jeho prognózy boli pravdivé, sú aj procesy koncentrácie ekonomiky a vytváranie podmienok pre zospoločenšťovanie výrobných prostriedkov. Dôkazom pravdivosti je aj vývoj charakteru práce samotnej a skutočnosť, že sa veda stáva bezprostrednou súčasťou výrobného procesu. Z toho hľadiska súčasný vývoj na Slovensku nemožno chápať inak ako dočasnú vývojovú anomáliu v histórii vývoja bez šance na prežitie rámcovo v strednodobom horizonte. Taká je objektívna historická pravda, kritérium ktorej je spoločenská prax. Ona je tu, existuje nezávisle od našej vôle a bude platiť, či sa to niekomu páči a či nie.

Integrácia ekonomických európskych krajín vytvára základné predpoklady pre vyšší stupeň aplikácie poznatkov vedy do praxe. Integračný proces je zároveň predpokladom rastu produktivity práce, predpokladom plnej zamestnanosti a rastu životnej úrovne obyvateľstva. To všetko však za predpokladu, že tento je zameraný v prospech väčšiny obyvateľstva jednotlivých krajín, a nie v prospech rastu zisku nadnárodných monopolov. To sú však len niektoré z rozhodujúcich a pre integráciu motivujúcich ukazovateľov. Pre krátkosť času nemožno všetky vymenovať. Pochopenie historických zákonitostí integračného procesu viedlo Komunistickú stranu Slovenska k tomu, aby podporovala začlenenie Slovenska do ekonomických a politických štruktúr Európskej únie. Aj pri tejto veľmi strohej exkurzii do minulosti zistíme, že myšlienky integrácie európskych ekonomík boli pre nás vždy blízke a príťažlivé. Netajíme sa a netajíme ani to, že práve predstaviteľka medzinárodného robotníckeho a komunistického hnutia Róza Luxemburgová ako prvá v histórii už po prvej svetovej vojne prišla s myšlienkou vytvorenia spojených štátov európskych. Realizáciou tejto myšlienky mala byť prosperujúca Európa a všestranný rast uspokojovania životných potrieb jej občanov. Život však ukázal, že táto myšlienka predbehla dobu i samotné myslenie a záujmy vtedajších konštruktérov európskeho politického vývoja.

I my, členovia dnešnej Komunistickej strany, sa k tejto myšlienke v plnom rozsahu hlásime. Sme za zjednotenú Európu, takú Európu, ktorá vytvorí pre všetky krajiny Európy a národy v nej žijúce rovnaké podmienky ekonomického rozvoja a ekonomického súťaženia. Sme za zjednotenú Európu, v ktorej budú pre všetky krajiny platiť rovnaké podmienky hospodárskej spolupráce vo všetkých oblastiach ekonomického i spoločenského života. Sme za takú zjednotenú Európu, v ktorej ústredným motívom všetkých aktivít bude človek, rast a uspokojovanie jeho fyzických a duševných potrieb, rozvoj vzdelanosti, zdravotnej starostlivosti, pestovanie nových morálnych hodnôt a aktivít. Sme za takú zjednotenú Európu, v ktorej nebude existovať fetiš peňazí a zisku, v ktorej sa oplatí čestne pracovať, v ktorej podvod a zločin bude trestaný a hodnota človeka bude určovaná jeho morálnymi vlastnosťami, a nie výškou bankového účtu.

Z uvedeného je vidieť, že komunisti ani v minulosti, ale ani teraz, nie sme a neboli sme za takú zjednotenú Európu, ktorá sa zjednocuje v záujme a na prospech medzinárodného kapitálu a nadnárodných monopolov. Sme proti takej Európe, ktorej ústredným záujmom má byť rast zisku nadnárodných monopolov, a to na úkor rozvoja tak prístupových krajín, všetkých, ako aj väčšiny obyvateľstva týchto krajín.

V kontexte s uvedeným nemôžem súhlasiť s ratifikáciou prístupových zmlúv vyrokovaných zástupcami tejto vlády. Nesúhlasím preto, lebo v sebe zakladajú predpoklad útlmu už likvidácie až likvidácie jednotlivých odvetví slovenskej ekonomiky, ako napríklad energetiky, poľnohospodárskej výroby, priemyslu, ľahkej chémie, strojárenstva, strojárenskej výroby a podobne. Pripomínam všetkým tým, ktorí len pred niekoľkými dňami hlasovali za odvolanie podpredsedu vlády pána Csákyho, a pýtam sa ich, či môžu teraz hlasovať za prístupové zmluvy, keď len pred niekoľkými dňami tvrdili, že tento predstaviteľ vlády svoju úlohu nezvládol a Slovensko nie je pripravené pre vstup do Európskej únie.

V slušnej spoločnosti by malo byť samozrejmosťou, že politická strana, ktorá skutočne obhajuje práva občanov, a neskrýva sa len za všestranné deklaratívne vyhlásenia, nemôže súhlasiť so vstupom Slovenska do Európskej únie za podmienok, keď sa poľnohospodárska výroba vracia na úroveň 60. rokov. Nerovnosť dotačnej politiky v poľnohospodárstve so vstupom do Európskej únie znamená pre Slovensko, že poľnohospodárstvo bude postupne likvidované. V realizácii vyrokovaných podmienok v oblasti poľnohospodárstva v priebehu niekoľkých rokov spôsobí stratu potravinovej nezávislosti Slovenska. Slovensko sa stane závislým na dovoze potravín z krajín Európskej únie, pričom pôda, ktorú krvopotne klčovali naši dedovia, bude neobrobená, spustne a naši poľnohospodári budú bez práce. Niekto môže povedať, že ide len o 5 % práceschopného obyvateľstva. Vážení, ale za ich prácou stojí celá potravinová sebestačnosť Slovenska.

Len pre začiatok dohodnutých podmienok vstupu Slovenska do Európskej únie je dohodnuté úhorovanie pôdy takmer vo výške 100 000 hektárov. Samozrejme, pri nedodržaní úlohy Slovensko bude sankcionované. Limitovaná je produkcia husto siatych obilovín a to, čo sa týka celkového objemu, to je pre hektárové výnosy, ktoré sú určené na 4,1 tony. V opačnom prípade prídu sankcie. Limitovaná je produkcia ľanu, kde povolené percento produkcie nepresahuje ani polovicu z požadovaného množstva. Zvyšok potrebný pre náš textilný priemysel, samozrejme, môžeme doviesť z krajín Európskej únie.

Limitovaná je živočíšna výroba, výroba mäsa, chov oviec a kráv, limitovaná je výroba mlieka. Ale, vážení, treba si uvedomiť jednu skutočnosť, len ako príklad uvádzam chov hovädzieho dobytka, to nie je len produkcia mäsa a či mlieka. To je aj výroba syrov a racionálna výživa obyvateľstva a nakoniec, prepáčte za ten výraz, aj maštaľného hnoja. Je to otázka hektárových výnosov a produktivity práce v poľnohospodárskej prvovýrobe. Treba si uvedomiť, že poľnohospodárska činnosť je jeden ucelený reťazec, narušením ktorého vzniknú obrovské národohospodárske škody. Dôjde k zníženiu hektárových výnosov, dôjde k nárastu cien potravín a to pocíti každý jeden občan. Ale nakoniec, keď súhlasíme, a vyjadrením súhlasu s dohodnutými prístupovými zmluvami to potvrdíme, že naše poľnohospodárstvo sa svojou produkciou môže vrátiť do 60. rokov, prečo by sme nesúhlasili aj s tým? Na základe vymedzenia len niektorých z celého radu pre Slovensko neprijateľných podmienok vstupu do Európskej únie je vidieť, že rozbehnutý integračný proces nie je orientovaný na prospech radového občana, ale na to, aby medzinárodné korporácie zvyšovali svoje zisky, aby bohatí bohatli a chudobní ešte viacej chudobneli. Okrem uvedených dôvodov signál o tom, že i v zahraničí rastie vlna protestov proti globalizácii organizovanej podľa scenára nadnárodných monopolov a likvidácii sociálnych práv občanov, je v jednotlivých krajinách celá vlna protestných demonštrácií a protestných akcií, ktoré prebiehajú v Rakúsku, Nemecku, Francúzsku i v iných krajinách. I z týchto protestov je vidieť, že ciele medzinárodných kapitálov sa nemenia. Zisk zostáva pre medzinárodný kapitál fetišom, jediným stimulujúcim prvkom jeho záujmu. Radový občan má naďalej slúžiť kapitálu len na to, aby mu vytváral zisk. K navýšeniu ziskov pre nadnárodný kapitál má slúžiť aj vstup Slovenska do Európskej únie a i tu radový občan v tomto procese opäť ostane na vedľajšej koľaji.

Moja odpoveď na ratifikáciu prístupových zmlúv vzhľadom na uvedené teda znie: Slovensko pre vstup do Európskej únie nie je pripravené. Slovensko do Európskej únie nemôže vstupovať za tých predpokladov, ktoré vyjednali zástupcovia tejto vlády. Vyrokované podmienky sú pre Slovensko ponižujúce, zakladajú útlm už aj tak ťažko skúšanej ekonomiky a spôsobujú pre Slovensko ekonomický kolaps, čo opätovne spôsobí ďalší pokles životnej úrovne občanov našej krajiny. Preto vyslovujem s ratifikáciou prístupových zmlúv nie.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zubo bol posledný prihlásený do rozpravy písomne. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Pán poslanec Urbáni, Maxon. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Urbáni, máte slovo.

M. Urbáni, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ja som vďačný našim voličom, že dnes tu môžem stáť, v tento deň, ktorý ja prežívam veľmi emotívne. Celý prístupový proces do Európskej únie by som prirovnal prekážkovému behu na dlhú trať. Neslobodno zabudnúť, že prvý kolík nieslo Hnutie za demokratické Slovensko. Prekážky možno boli niekedy aj veľké, možno sme sa niekedy neskoro odrazili, ale v každom prípade sme tieto preteky nevzdali. Odovzdali sme štafetový kolík našim nasledovníkom, ktorí, musím povedať, bežali dobre tento prekážkový beh, možno niekedy aj na úkor našich spoločenských vecí na Slovensku, možno veľmi osamotene, možno nemali zabudnúť, že ten štafetový beh musíme bežať všetci, ale v každom prípade musím ich pochváliť, bežali dobre a preto tu dnes stojíme. Je potrebné uvedomiť si, že toto je len začiatok, že budeme musieť pokračovať v týchto pretekoch a tieto preteky nemôže nikto bežať sólo, musí ho bežať tím a musí ho bežať tím Slovenska. Verím, že v 21. storočí sa zlepší kultúra na Slovensku a budeme všetky tieto prekážkové behy, ktoré budú pre Slovensko, bežať spoločne. Uisťuje ma v tom aj skutočnosť, ktorá sa odohrala včera, keď sa otváral tunel na Branisku, kde bol pozvaný, žiaľ, iba bývalý minister za HZDS, pán poslanec Jasovský, pánom premiérom, ale aj tak to hodnotím pozitívne, pretože chce sa mi veriť, že do budúcna budeme tieto trate bežať spolu. To, že HZDS neprestalo tieto preteky bežať a že ich stále beží a sleduje, dôkazom toho bude aj dnešné hlasovanie, verím, všetkých poslancov Hnutia za demokratické Slovensko, že budú hlasovať za vstup do Európskej únie. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady a vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že už sa schyľuje k hlasovaniu, tak sa, predpokladám, rokovacia miestnosť pomaličky zaplní, ale aj tak si nerobím ambície, že tu bude nejaká veľká pozornosť?? sa navzájom počúvať, ja sa pripájam k tomu konštatovaniu, čo prezentoval pán predseda Smeru, ak slávnostné rokovania a slávnostné príležitosti majú byť prezentované slávnostne len navonok a nie sme schopní vnútorne v pléne Národnej rady sa týmto konštatovania prispôsobiť, tak nie je to dobrý obraz o práci Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené dámy, vážení páni, referendum o vstupe do Európskej únie máme za sebou, ale podľa môjho názoru neinformovanosť o únii pokračuje ďalej. Predstavitelia našej krajiny sa obmedzujú na všeobecné vyhlásenia a pritom sa vzájomne obviňujú, kto je zodpovedný za tvorbu pravdivého a reálneho obrazu a reálneho dopadu nášho vstupu do Európskej únie. Myslím si, že dnes, keď zoberieme na seba záväzok ratifikáciou prístupovej zmluvy, tak by sme rovnako mali zobrať na seba záväzok a konečne začať občanom hovoriť to, čo chcú vedieť. Chcú vedieť, čo to prinesie do ich životných nákladov, chcú vedieť, čo to prinesie do miezd, platov, dôchodkov či sociálnych dávok, ako bude na tom zdravotníctvo, školstvo a už dnes veľakrát tu spomínané poľnohospodárstvo. Treba prestať rečniť o Európskej únii vo všeobecnosti. Treba však seriózne hovoriť o výhodách i nevýhodách nášho vstupu do únie.

Dámy a páni, vstupom do Európskej únie sa Slovensko pripojí k najväčšiemu ekonomickému zoskupeniu sveta, s 380 miliónmi obyvateľov. Prijatím nových členov sa plocha únie zväčší o jednu tretinu, počet obyvateľov o jednu štvrtinu. Prvý raz v histórii sa Európska únia - a to chcem, dámy a páni, podčiarknuť - po prvý raz v histórii sa Európska únia rozširuje aj o slovanské štáty, ktorých kultúrne dedičstvo bude uprostred súčasných kultúr Európskej únie úplne novým prvkom. Rozmanitosť a bohatosť kultúr kandidátskych krajín obohatí Európsku úniu o nové myšlienky a hodnoty. Nemusíme sa obávať, naše malé Slovensko má únii čo ponúknuť. Vstup Slovenskej republiky do únie prinesie našim občanom isté výhody a šance, ale, samozrejme, i niektoré problémy a riziká. Za najvýznamnejší prínos nášho vstupu považujem šancu na zlepšenie našej nepriaznivej ekonomickej situácie a nízkej životnej úrovne. Hlavne mladí ľudia budú mať možnosť voľného pohybu po Európe, budú mať viac príležitostí získať kvalitné vzdelanie a výhodné zamestnanie. Možno očakávať, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa nám otvorí pracovný trh v celej únii s výnimkou Nemecka a Rakúska. Obe krajiny si totiž presadili sedemročné prechodné obdobie, počas ktorého si chcú svoj pracovný trh chrániť. Pracovný trh vo všetkých štátoch únie sa teda Slovákom otvorí zrejme až po roku 2011.

Viac ako polovica mladých ľudí v terajších členských štátoch únie tvrdí, že najväčšou výhodou členstva je možnosť kdekoľvek študovať a pracovať. Táto príležitosť sa postupne otvorí aj Slovákom. Mladí ľudia ju musia využiť. Aj krátkodobý pobyt v cudzine značne rozšíri ich obzory. Nejde len o podstatné zlepšenie sa v cudzom jazyku, sú to aj nové skúsenosti a kontakty, ktoré znamenajú nové a nové možnosti.

No bez znalosti cudzieho jazyka sa dnes človek vo svete ťažko uplatní a s povinným učením sa angličtiny či francúzštiny sa u nás zatiaľ neráta. Jazyky sú však základ. Bohužiaľ, na platy učiteľom, bez ktorých bude ťažké zvyšovať vzdelanosť na Slovensku, Európska únia so stopercentnou určitosťou prispievať nebude. Pohyb pracovníkov z nových členských krajín bude, ako som už uviedol, ešte niekoľko rokov po vstupe do únie obmedzovaný.

Súčasné vyspelé krajiny sa totiž právom obávajú hromadného prílevu pracovných síl, ktoré by mohli ohroziť pracovné miesta tamojších obyvateľov. Hoci sú tieto obavy oprávnene iba čiastočne, každý štát si bude môcť individuálne určiť či sedemročné prechodné obdobie zavedie, alebo nie.

Za vyššími platmi budú odchádzať hlavne mladí, vzdelaní ľudia, ale keďže problémom zostanú peniaze, obavy z masovej migrácie obyvateľov východnej Európy po rozšírení sú podľa názorov expertov - a ja s nimi súhlasím - prehnané. Výška mzdy je na Slovensku taká nízka a nezamestnanosť taká vysoká, že Slovensko určite nebude lákadlom pre prisťahovalcov.

Vstup nových krajín únie bol vždy spojený aj so zvýšením zahraničných i domácich investícií. Zvyčajne vzrástli niekoľkonásobne. Podobný nárast možno očakávať i na Slovensku. Teda členstvom v Európskej únii máme šancu na zlepšenie ekonomiky, životnej úrovne, zníženie nezamestnanosti, ale aj na zlepšenie právneho prostredia na Slovensku. To všetko však nemožno očakávať v blízkej budúcnosti. Slováci sa bezprostredne po vstupe do únie nebudú mať lepšie ako dnes. Veľmi zaujímavé sú analýzy a materiály rôznych expertov a expertných skupín. Skupina expertov, ktorá prevažuje, zdôrazňuje, že až o niekoľko desaťročí sa Slovensko životnou úrovňou vyrovná súčasným členom únie. Najoptimistickejšie prognózy predpokladajú 30 rokov, pesimistické ešte oveľa viac.

K ďalším výhodám a prínosom členstva v Európskej únii pre Slovenskú republiku patria i nenávratné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie za predpokladu, že budeme predkladať kvalitné projekty. Napriek tomu, že v projektovaní nemáme dostatok skúseností, som presvedčený, že na Slovensku už existuje dostatok odborníkov, ktorí vedia pripravovať kvalitné a zdôvodniteľné projekty. Mám však obavu, že administratívne kapacity, ktorými disponuje v súčasnom období vládna exekutíva, nebudú schopné tieto projekty absorbovať a tie upozornenia, ktoré v ostatnom období mali pomerne veľmi veľkú frekvenciu - v poslednom období Slovenská republika dostala tri vážne upozornenia z hľadiska pripravenosti Slovenskej republiky na čerpanie postupových fondov Európskej únie - nasvedčujú, že tá situácia na Slovensku nie je dobrá. Nie náhodou potom experti Európskej únie a predovšetkým Európska komisia odhaduje reálnu šancu Slovenska čerpať štrukturálne fondy, postupové štrukturálne fondy maximálne do výšky 40 %.

Členstvo v Európskej únii má pre nás i neekonomické výhody a prínosy, ktoré sú úzko späté s ekonomickými výhodami. Slovensko posilní svoju príslušnosť k najvyspelejším krajinám Európy, posilní sa jeho dôveryhodnosť, čím sa zvýši záujem zahraničných podnikateľských subjektov a posilní sa i právny charakter nášho štátu a upevní sa, dúfajme, že upevní sa demokratický systém v Slovenskej republike.

Vstup Slovenska do únie prinesie, samozrejme, aj problémy, riziká a nevýhody, ktoré súvisia s našimi národnými, politickými a ekonomickými predstavami a štruktúrami. Častá je obava zo straty národnej suverenity, ale mám pocit, že najväčším nepriateľom našej národnej identity sme my sami. Keď pretrváva rozkrádanie, korupcia, vydieranie, keď sa rozmáha kriminalita, porušuje sa zákonnosť, rastie nezamestnanosť, meškajú reformy zdravotníctva, mešká reforma dôchodkového systému, máme obrovské problémy v školstve, v oblasti vedy, kultúry, mimoriadne zložitú situáciu v poľnohospodárstve a komplikovanú situáciu v oblasti vymožiteľnosti práva.

Sme vôbec schopní sami sa dostať z tohoto marazmu? Za našu neschopnosť zaplatíme presunom niektorých kompetencií na inštitúcie Európskej únie odlivom našej kvalifikovanej pracovnej sily, zánikom slabších podnikateľských subjektov, dočasným rastom nezamestnanosti, vyššími cenami tovarov a služieb po vstupe do Európskej únie. A aj my sa budeme musieť chrániť, napríklad pred skupovaním poľnohospodárskej a lesnej pôdy cudzincami, keďže je veľký rozdiel v kúpnej sile občanov súčasnej únie a nových členov.

Budeme mať síce sedemročné prechodné obdobie na nákup pôdy, ale šikovnejší cudzinci už dnes s tým nemajú žiadne problémy, s využitím ustanovenia v devízovom zákone.

Položme si, dámy a páni, otázku. Bolo by pre malú Slovenskú republiku lepšie uzatvárať sa v obmedzenom národnom priestore so všetkými problémami, s ktorými sa neúspešne borí už niekoľko rokov, bez citeľného zlepšenia hlavne v ekonomickej oblasti, alebo má využiť možnosti, ktoré jej poskytujú širší priestor? Je to dôležitá otázka hlavne pre malú ekonomiku s pomerne malým trhom. Pred podobnou otázkou stáli v Európe v minulosti iné malé štáty podobné Slovensku a neváhali sa včleniť do ponúkajúceho sa širokého priestoru. Všetci časom pocítili výhody a perspektívy integračného priestoru. Veď by inak nemohli konkurovať ekonomickým gigantom, akými sú dnes Spojené štáty americké, ale nakoniec i Čína, India, Japonsko a ďalšie.

Ak by sa Slovenská republika nestala členom Európskej únie, začali by sa prejavovať nepriaznivé ekonomické i neekonomické tendencie. Ocitli by sme sa v pozícii tretej krajiny, dostali by sme sa do izolácie. Pocítili by sme to hlavne v ekonomickej oblasti. Ak by sa do únie dostali ostatné štáty V4, stratili by sme existujúce colné výhody, boli by sme vystavení dovozným kvótam, prehĺbil by sa nezáujem o investovanie a podnikanie vzhľadom na politické i právne neistoty v izolovanom a ekonomicky nevýhodnom prostredí. Prehĺbila by sa civilizačná medzera medzi nami a Európskou úniou, dostali by sme sa do pozície európskych outsiderov.

Dámy a páni, určite nikto z nás nechce, aby sa Slovensko prezentovalo v Európe a vo svete ako skanzen. Izolácia nie je najlepšou zárukou národa. Národné ciele možno neraz lepšie a rýchlejšie dosiahnuť v podmienkach začlenenia sa do integračného spoločenstva. Cenou za členstvo nesmie byť však strata národnej identity. Budúcnosťou Európy, aspoň teda dúfam, však nie je silne centralizovaný superštát, ale Európa rôznorodých národov. Ak bude záležať len na nás, ako nás budú vnímať, cítiť a akceptovať, Európa si váži a uznáva len hrdé a kultúrne národy a hlavne hrdých a pracovitých ľudí. My sme však niekedy príliš prispôsobivý národ. Zostáva nám len veriť, že v Európskej únii nestratíme svoju identitu, že si zachováme svoju národnú hrdosť, svoj kultúrny a jedinečný jazyk. Prispôsobenie sa európskym podmienkam sa nemusí, prirodzene, pozdávať každému. Treba sa však odosobniť, prekonať neochotu či neschopnosť prijímať zmeny, ktoré sú dnes citlivé a bolestivé, sú však podľa mňa nevyhnutné, ak chceme, aby sa aspoň naše deti a vnuci dožili lepšieho zajtrajška. Prehľad uvedených výhod, nevýhod a rizík nášho vstupu do únie nie je zďaleka úplný. Chcel som však poukázať na rôzne aspekty integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie.

Dámy a páni, k zjednoteniu a posilneniu Európy určite prispeje i Slovensko.

Chcel by som však zdôrazniť, že do Európskej únie nevstupuje vláda Slovenskej republiky, že do Európskej únie nevstupujú politické strany, do Európskej únie vstupuje ľud tejto krajiny. To nech je pre nás merítkom i pri dnešnom rozhodovaní. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP