Prvý deň rokovania

15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

1. júla 2003 o 13.06 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na otvorenie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím o pokoj v rokovacej sále. Chcem sa spýtať pánov poslancov, či majú všetci hlasovacie karty, aby sme nemuseli prerušovať rokovanie na technické prestávky. Prosím, páni poslanci, poslankyne, prosím, zaujmite miesto. Otváram rokovanie 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa stlačením tlačidla hlasovacieho zariadenia prezentovali. Zistím počet prítomných poslancov. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa.

(Prezentácia.) 116 poslancov je prítomných v rokovacej sále. Národná rada je uznášaniaschopná.

Chcem vás informovať, že na dnešnom rokovacom dni... Prosím, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále! Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška, poslanci Ševc a Žiak, poslankyne Brestenská a Mušková. Na 15. schôdzi overovateľmi budú poslanci Jozef Heriban a Jaroslav Jaďuš, ich náhradníkmi Tomáš Galbavý a Jozef Hrdlička.

Program 15. schôdze vám bol rozdaný do lavíc, pristúpime k schvaľovaniu programu schôdze. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku môže poslanec v čase jednej minúty navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu. Teraz sa pýtam pánov poslancov, kto chce takéto právo využiť. Pán poslanec Bódy...

P. Bódy, poslanec: Prepáčte, pán predseda, kolegovi Novotnému nefungovalo zariadenie, čiže len som chcel oznámiť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Áno. Pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov - SDKÚ, SMK a KDH, navrhujem vypustiť bod č. 13, tlač 210, z návrhu programu. Ide o novelu takzvaného interrupčného zákona, s tým, aby bol zaradený do návrhu programu schôdze až po rozhodnutí ústavného súdu. Tento procedurálny návrh považujeme za pravdivý, poctivý a férový z troch dôvodov. Po prvé, nikto nemôže prejudikovať rozhodnutia ústavného súdu s takou istotou, aby nevystavil parlament riziku, zákon bude po rozhodnutí ústavného súdu potrebovať okamžitú novelu, lebo by sme boli právne a politicky v neprehľadnej situácii. Po druhé, žiadna politická strana v parlamente nemá od voličov mandát na zmenu súčasného stavu, lebo si ho nepýtala. Jediným našim mandátom bude rozhodnutie ústavného súdu, ktoré nás zaviaže dať existujúci stav do súladu s Ústavou Slovenskej republiky. A nemožno zavádzať verejnosť, akoby prebiehal boj o interrupcie, ide iba o jednu špecifickú oblasť a navyše chýba odborná diskusia. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Navrhujem ako posledný bod programu tejto schôdze návrh na voľbu člena Rady Slovenského rozhlasu a zdôvodňujem to veľmi jednoducho: Som si vedomý toho, že prebehli isté dohody v tomto zmysle, ale ak platí posledný právny výklad, ktorý sme použili pri Rade Slovenskej televízie ohľadne voľby riaditeľa Slovenskej televízie, tak v tejto chvíli vzhľadom na to, že pán Kállay sa vzdal členstva v Rade Slovenského rozhlasu, Rada Slovenského rozhlasu je vlastne nefunkčná. Ak člena rozhlasovej rady nezvolíme na tejto schôdzi, budeme ho voliť až v septembri a dovtedy Rada Slovenského rozhlasu nemôže pracovať, citujem len ten právny výklad, ktorý bol použitý pri Rade Slovenskej televízie. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Lintner...

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som navrhol takú zmenu programu, aby to nevyzeralo, že niečo odkladáme a s niečím sa zahrávame ako s horúcim zemiakom. Navrhujem, aby bod 13 z navrhovaného programu tejto schôdze bol zaradený do pevného času, to znamená zajtra o 9.00 hodine navrhujem prerokovať zákon o umelom prerušení tehotenstva.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Baška...

J. Baška, poslanec: Pán predseda, žiadam o presunutie bodu č. 17 ako bod 2. Ide o zákon vrátený prezidentom, zákon o telekomunikáciách. Doteraz všetky zákony vrátené prezidentom boli prerokúvané na schôdzi ako prvé. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon...

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, ako bod 41 navrhujem zaradiť na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu predsedu pôdohospodárskeho výboru o aktuálnej situácii v poľnohospodárstve. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Viac poslancov s návrhom na zmenu alebo doplnenie programu sa nehlási. Pristúpime teraz k hlasovaniu. Prvý návrh podal pán poslanec Hort, ktorý navrhuje vypustiť z rokovania 15. schôdze bod č. 13. Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 61 za návrh, 55 proti, 14 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Návrh sme neschválili.

Pán poslanec Jarjabek navrhuje, aby Národná rada ako posledný bod schôdze prerokovala návrh na voľbu člena Rady Slovenského rozhlasu. Zatiaľ však, pán poslanec, nemám návrh z gestorského výboru. V prípade, že gestorský výbor počas rokovania 15. schôdze takýto návrh predloží, som pripravený na návrh troch poslaneckých klubov zaradiť túto voľbu, ale zatiaľ nemám návrh a jediný, kto môže takýto návrh predložiť, je gestorský výbor. Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ak Národná rada schváli tento bod programu, som presvedčený, že gestorský výbor sa veľmi rýchlo zíde a túto situáciu vyrieši tak, aby mohla byť Rada Slovenského rozhlasu funkčným orgánom, lebo naozaj hrozí nefunkčnosť. Ja to hovorím len kvôli tomu. Ďakujem za slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, páni, schvaľujeme program, nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Ja chcem len pánu Jarjabkovi povedať, že to čo hovorí, žiaľ, nie je pravda. To sa týkalo toho, že keď má byť voľba predsedu rady, tak musia byť všetci, aby nikto nebol ukrátený o možnosť byť zvolený, ale bežne rada zasadá vtedy, keď je nadpolovičná väčšina. Čiže tu išlo len o to, že dokiaľ nie sú všetci zvolení, nemôže byť voľba predsedu, preto sme to takým spôsobom naháňali.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, pre úplnosť informácie, dostal som list od pána Kállaya, ktorý som odstúpil výboru pre kultúru, vedu, vzdelanie, mládež a šport, aby postupovali podľa rokovacieho poriadku, vyzvali všetkých oprávnených navrhovať členov rady. Ak dostanem návrh z gestorského výboru, okamžite zaradím tento bod na rokovanie Národnej rady. Prosím, prezentujme sa, hlasujme teraz o návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý navrhuje zaradiť bod voľba člena Rady Slovenského rozhlasu ako posledný bod 15. schôdze.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 45 za návrh, 22 proti, 69 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Návrh sme neschválili.

Pán poslanec Lintner podal návrh, aby sme bod 13 prerokovali zajtra ako prvý bod schôdze. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 65 za návrh, 33 proti, 27 sa zdržalo, 14 nehlasovalo.

Návrh sme neschválili.

Pán poslanec Baška navrhuje, aby sme ako 2. bod 15. schôdze prerokovali vrátený návrh zákona o telekomunikáciách. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 71 za návrh, 15 proti, 43 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Posledný návrh podal pán poslanec Maxon, ktorý chce, aby ako 41. bod mohol podať predseda výboru pre pôdohospodárstvo správu pôdohospodárskeho výboru o aktuálnych otázkach poľnohospodárstva. Správu predsedu výboru. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 64 za návrh, 18 proti, 47 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

Návrh sme neschválili.

Pristúpime teraz k hlasovaniu o programe 15. schôdze Národnej rady s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 120 za návrh, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že program 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že dnešného rokovania 15. schôdze sa chcel a chce zúčastniť pán prezident Slovenskej republiky. Prosím, aby sme pred jeho príchodom vyhlásili päťminútovú prestávku, ale prosím poslancov, aby zotrvali na svojich miestach v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

(Päťminútová prestávka.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prichádza prezident Slovenskej republiky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, páni poslanci, panie poslankyne. Dovoľte, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal pána prezidenta Rudolfa Schustera a aby som zároveň na balkóne rokovacej privítal excelencie pánov veľvyslancov krajín Európskej únie, ako aj pristupujúcich krajín do Európskej únie. (Potlesk.) Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky o pristúpení k Európskej únii.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 261 a dodatok k nej, spoločnú správu výborov máte ako tlač 261a. Prosím teraz pána premiéra vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby návrh uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady. Pán premiér, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia. Je pre mňa cťou a veľkým potešením, že môžem dnes pred vás predstúpiť s návrhom na vyslovenie vášho súhlasu s textom Zmluvy o pristúpení k Európskej únii. Zmluva predstavuje jeden z najvýznamnejších dokumentov v modernej histórii našej slovenskej štátnosti. Členstvo Slovenska v Európskej únii spolu s členstvom v organizácii Severoatlantickej zmluvy je potvrdením našej suverenity a zavŕšením procesu emancipácie Slovenska. Zmluva sa opiera o fundamenty hlbokých spoločenských, hospodárskych a sociálnych reforiem, ktoré Slovenská republika podstúpila v uplynulom desaťročí. Tento dokument na piatich tisíckach strán zhŕňa výsledky bezmála troch rokov rokovaní našich expertov i politických predstaviteľov s partnermi v inštitúciách Európskej únie a v jej pätnástich členských štátoch. Rovnako je aj osnovou a pilierom našich väzieb v rozširujúcej sa únii rozvinutých demokratických štátov Európy na mnoho budúcich desaťročí. Dvadsaťpäť členských štátov Európskej únie a pristupujúcich krajín začalo podpisom zmluvy o pristúpení k Európskej únii v apríli tohto roku v Aténach písať novú kapitolu histórie európskeho kontinentu, novú kapitolu spolužitia európskych národov s rôznou historickou skúsenosťou.

Po desiatich rokoch neúnavného úsilia a množstve neľahkých politických rozhodnutí máme dnes v rukách historické rozhodnutie o tom, či sa 1. mája budúceho roku stanú naši občania aj občanmi Európskej únie a Slovenská republika súčasťou medzinárodne uznávaného a nepochybne aj prestížneho zväzku európskych štátov, zväzku budovaného na pevných demokratických základoch, na rešpektovaní slobôd, práv jednotlivcov i odlišnosti národov a štátov.

Vážené dámy, vážení páni, boli to tragické skúsenosti svetových vojen, ktoré vyústili začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia v jedinečný projekt dobrovoľnej integrácie štátov s cieľom predísť prostredníctvom úzkej hospodárskej a politickej spolupráce ďalším vojnovým konfliktom medzi rivalskými národmi. Prehlbovaním a rozširovaním spolupráce väzby pevneli, spoločenstvo šiestich silnelo a za necelé štyri desaťročia prerástlo v úniu pätnástich krajín s ambíciou vybudovať na európskom kontinente jednotný priestor slobody, spravodlivosti a prosperity postavený na základoch jednotného trhu ako aj ekonomicky najdynamickejšie sa rozvíjajúci a najviac konkurencieschopný región sveta.

Ambíciou Slovenskej republiky bolo od prvého dňa jej vzniku pridať sa k slobodným krajinám Európy a stať sa súčasťou jej najúspešnejšieho projektu v modernej histórii. Podobnou cestou ako Slovensko sa po páde komunizmu rozhodli ísť ďalšie stredo- a východoeurópske krajiny. Osem z nich, vrátane Slovenska, spolu s Maltou a Cyprom, dostalo príležitosť stať sa súčasťou historického a bezprecedentného rozšírenia únie. Európska rada v Kodani pred desiatimi rokmi v júni 1993 rozhodla, že asociované krajiny strednej a východnej Európy, ktoré si to želajú, sa stanú členmi Európskej únie, ak preukážu svoju pripravenosť a schopnosť prevziať na seba záväzky z toho vyplývajúce.

Pre hodnotenie pripravenosti krajín uchádzajúcich sa o členstvo v únii boli zároveň definované základné, takzvané kodanské kritériá. V politickej oblasti museli pristupujúce krajiny preukázať stabilitu, inštitúciu, garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a ochranu menšín. V ekonomickej oblasti potvrdiť existenciu fungujúceho trhového hospodárstva a schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám vo vnútri únie.

Ďalším kritériom bola schopnosť kandidátskej krajiny zharmonizovať svoje právo s právom Európskej únie, osvojiť si ciele politickej, hospodárskej a menovej únie a prevziať na seba záväzky s členstvom v únii súvisiace. Povzbudení politickou vôľou členských krajín sme v roku 1993 uzavreli Dohodu o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám, takzvanú asociačnú dohodu. Vzápätí po tom, čo vstúpila do platnosti, sme v júni 1995, teda zhodou okolností presne pred ôsmimi rokmi, na samite Európskej únie vo francúzskom Cannes oficiálne predložili členským štátom žiadosť Slovenskej republiky o členstvo v Európskej únii.

Vychádzajúc z posudkov Európskej komisie, ktoré vypracovala ako odpoveď na žiadosti všetkých asociovaných krajín, rozhodla Európska únia v roku 1997 na svojom koncoročnom samite v Luxemburgu o začatí prístupových rokovaní len s polovicou z celkového počtu dvanástich asociovaných krajín. Slovenská republika medzi nimi nebola, nakoľko ako jediná nespĺňala v tom čase politické kritériá pre otvorenie rokovaní o vstupe. Až o dva roky neskôr, keď sme odstránili nedostatky v politickej oblasti a získali dôveru našich európskych partnerov vo vývoj na Slovensku, sme na prahu nového tisícročia dostali pozvánku na otvorenie rokovaní. Bol to kľúčový moment vo vzájomných vzťahoch Slovenskej republiky s Európskou úniou. Začali sme rokovať s dvojročným sklzom, ale so skalopevným odhodlaním bezo zvyšku dobehnúť zameškané.

Nasledovalo obdobie namáhavých rokovaní s Európskou úniou, počas ktorých muselo byť podniknutých mnoho odvážnych krokov, prijatých veľa zákonov, mnoho opatrení. Konkrétnymi činmi sme museli našich partnerov presvedčiť, že sme pripravení včas previesť do právneho poriadku Slovenskej republiky existujúce právo Európskej únie, známe pod francúzskym acquis communautaire. Samozrejme, presvedčiť aj o tom, že budeme vedieť toto právo implementovať. Rokovania prebiehali v rámci konferencie o pristúpení v tridsiatich a jednej rokovacích kapitolách. V súlade s našimi pôvodnými zámermi sa nám podarilo vyrokovať požadované prechodné obdobia. Dotýkajú sa takých dôležitých oblastí, ako je slobodný pohyb kapitálu, slobodné poskytovanie služieb, hospodárska súťaž, poľnohospodárstvo, dane, energetika či životné prostredie. V osobitne citlivých sektoroch, ako sú dane a životné prostredie, patrí dokonca rozsah prechodných období pre Slovensko k najdlhším.

Maximum možného sme dosiahli aj v rozpočte a v poľnohospodárstve. V troch oblastiach sme akceptovali požiadavky na prechodné obdobia zo strany členských štátov únie. Tieto sa týkajú slobodného pohybu osôb, poľnohospodárstva a dopravy a vzťahujú sa horizontálne na všetky pristupujúce krajiny.

Domnievam sa, vážené dámy a vážení páni, že azda budete so mnou súhlasiť, ak poviem, že môžeme byť s výsledkami rokovaní, ktoré sme v rokoch 2000 až 2002 dosiahli, spokojní. A to nielen za rokovacím stolom v Bruseli, ale aj, alebo predovšetkým, doma. Na našich úradoch, v našich inštitúciách, v parlamente, vo fabrikách, vo verejnom i neverejnom sektore sa nám podarilo spoločne položiť dobrý základ pre členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii na ďalšie desaťročia. Kľúčovou bola bezo sporu podpora občanov a ich schopnosť a ochota znášať všetky úskalia, aj nepriaznivé, krátkodobo predovšetkým nepriaznivé dopady reforiem. Za úspech rokovaní vďačíme nielen mravčej práci našich expertov a negociátorov, ale prakticky bezvýhradnej politickej podpore, ktorej sa naše úsilie o vstup do únie tešilo tu v Národnej rade Slovenskej republiky a v celej našej vlasti.

Rád využívam túto príležitosť, aby som sa poďakoval všetkým poslankyniam a všetkým poslancom súčasnej aj bývalej Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí k tomu prispeli. Rád by som sa poďakoval za naozaj širokú, bezprecedentnú podporu a jednotu, ktorá zavládla v našej spoločnosti aj vďaka takej širokej, bezprecedentnej jednote v Národnej rade Slovenskej republiky, pre ktorú sa členstvo Slovenska v Európskej únii stalo čímsi ako skutočným národným a štátnym záujmom bez ohľadu na tradičné delenie na koalíciu a opozíciu.

Rovnako kľúčovou bola obrovská politická vôľa v členských štátoch Európskej únie prekonať jazvy štyroch desaťročí a rozšíriť úniu za hranice železnej opony, ktorá náš kontinent len donedávna naskrz pretínala. Rozhodujúca však bola vôľa našich občanov a mandát, ktorý vláde dali vo voľbách v roku 1998 a potom aj opätovne v roku 2002.

Už som sa zmienil o Národnej rade Slovenskej republiky. Dobre si pamätáme to hektické obdobie desiatok a stoviek zákonov, ktoré bolo potrebné poschvaľovať, často pod obrovským časovým tlakom, pod tlakom úspešného ukončenia negociácií.

Nerád niekoho vynechávam, ale napriek tomu, že sa tomu dnes nevyhnem, aj keď možno riskujem, že urobím trošku chybu a vynechám možno niekoho, koho by som vynechať nemal, by som predsa len chcel spomenúť aspoň niekoľkých z nás, ktorí rozhodujúcou mierou prispeli k nášmu úspechu. Za všetkých by som sa chcel poďakovať ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi. Bolo to jeho ministerstvo, ktoré koordinovalo celý negociačný proces. A azda nebudem ďaleko od pravdy, keď vyslovím osobitné ocenenie Jánovi Figeľovi, hlavnému negociátorovi, v tom čase štátnemu tajomníkovi, dnes predsedovi výboru, na ktorého pleciach ležalo negociačné bremeno. A nedá mi nespomenúť bývalých predsedov výboru pre európsku integráciu a zahraničného výboru, ktorí sa rozhodujúcou mierou v období negociácií podieľali na všetkých náležitých prácach, boli to František Šebej a Peter Weiss. Nesmierne sa teším dobrej spolupráci s pánom prezidentom Schusterom, s pánom predsedom Národnej rady Hrušovským, bolo nesmierne dôležité, je nesmierne dôležité, keď postoje najvyšších ústavných činiteľov v štáte v takých kľúčových otázkach, otázkach národného záujmu, otázkach štátneho záujmu sú jednotné. Myslím si, že predovšetkým občania Slovenskej republiky majú z tejto jednoty osoh.

Po samite Európskej únie v Kodani v decembri minulého roku sme po mesiacoch napätia všetci pocítili obrovskú úľavu, azda aj eufóriu. Podarilo sa nám ukončiť rokovania a ukončiť ich úspešne a načas. Podpisom zmluvy alebo jej zapečatením sa však naša príprava na členstvo nekončí. Rovnako sa ani vývoj v únii nezastavil. Denno-denne si veľmi naliehavo uvedomujeme tieto skutočnosti. Navzdory svojej povesti je dnes totiž Európska únia vo svojej komplexnosti veľmi dynamickou konštrukciou. Už dva mesiace prakticky každý deň naši experti i politickí predstavitelia usadajú za jeden rokovací stôl s partnermi zo všetkých 25 členských a pristupujúcich krajín Európskej únie, aby s nimi spoločne určovali vývoj Európskej únie v každej jednotlivej oblasti jej pôsobnosti. Podpisom zmluvy o pristúpení už totiž Slovenská republika prestala byť objektom rozhodnutí Európskej únie, a stala sa ich aktívnym subjektom. Členské štáty sa zaujímajú o naše názory a hoci nemáme do vstupu do únie právo hlasovať, už dnes Európska únia pozorne počúva naše názory a naše stanoviská.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia. K dnešnému dňu je to presne desať a pol roka, čo sa Slovenská republika stala subjektom medzinárodného práva. Máme za sebou naozaj vzrušujúcu dekádu, rozchod s Českou republikou, budovanie štátu, formovanie štátnosti, transformáciu spoločenských a hospodárskych vzťahov, budovanie susedských vzťahov, vytváranie imidžu a získavanie rešpektu na medzinárodnej scéne a paralelne s tým tvrdé rokovania s najprestížnejšími medzinárodnými inštitúciami o podmienkach nášho členstva.

Som veľmi hrdý a aj veľmi rád, že dnes môžem konštatovať, že sme vykonali obrovský kus práce a pozícia Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne sa každým dňom upevňuje. Viem veľmi dobre, že to nebolo bez chýb, že to nebolo bez zakopnutí. Mnohému sme sa aj podučili. Mnohému sa ešte učiť musíme. Výsledky však hovoria jasnou rečou, členstvo v organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, združujúcej najvyspelejšie štáty sveta, je už niekoľko rokov realitou a pevne verím, že o rok bude realitou i naše členstvo v organizácii Severoatlantickej zmluvy a v Európskej únii.

Stojíme teda vedno na prahu novej etapy histórie Slovenskej republiky. Etapy, v ktorej sa otvára príležitosť na dosiahnutie zásadného a nebývalého pokroku slovenskej spoločnosti. Etapy, v ktorej budeme môcť vplývať na našu vlastnú budúcnosť v takej miere, v akej sme predtým nikdy vplývať nemohli. Etapy, v ktorej budeme mať zodpovednosť nielen za svoj vývoj, ale aj za vývoj iných, pretože sa budeme spolupodieľať na ovplyvňovaní budúcnosti štátov a budúcnosti občanov celej Európskej únie.

Slovensko bude patriť k menším členským krajinám a tomu bude zodpovedať aj váha jeho hlasov. Ani najväčším krajinám sa v spoločenstve s 25 alebo aj viac krajinami nepodarí presadiť všetko. Budeme sa musieť naučiť umeniu hľadať si podporovateľov a spojencov v takom širokom spoločenstve. Budeme sa učiť ešte viac umeniu kompromisu, ktorý je prijateľný pre všetkých. Len tie rozhodnutia, ktoré budú odrážať reálne potreby každého z členov únie, môžu byť dlhodobo stabilné. Zástupcovia Slovenska budú sedieť za každým rokovacím stolom, kde sa bude rozhodovať o konkrétnych veciach, o hospodárskej politike, doprave, poľnohospodárstve alebo povedzme životnom prostredí. Pre naše podniky a spoločnosti sa otvorí vyše 450-miliónový trh. Síce plný konkurencie, ale súčasne jeden z najkúpyschopnejších vo svete. Slovenskí študenti budú môcť jednoduchšie získavať poznatky na špičkových pracoviskách v zahraničí. Každý - a platí to najmä pre mladých ľudí - bude mať podstatne viac príležitostí na vlastnú realizáciu.

Mohol by som ešte dlho vymenúvať, čo všetko nám členstvo v únii môže priniesť. Chcem však zdôrazniť jednu zásadnú skutočnosť. Pasívne sedenie za rozhodovacím stolom nepovedie automaticky k prijatiu rozhodnutí prospešných pre Slovensko. Apatické listovanie v zozname príležitostí nemá nič spoločné s premieňaním šance na skutočnosť, na úspech.

Zužitkovanie príležitostí stojí úsilie, námahu aj odriekanie. Bez proaktívneho postoja a prístupu využijú ponúkané šance tí, ktorí nepodľahli pasivite, lenivosti alebo presvedčeniu, že im sa aj tak nič nemôže podariť.

Slovensko vstupuje do zoskupenia krajín, ktorého jeden z hlavných princípov je solidarita. Vďaka solidarite budeme mať možnosť čerpať z finančných prostriedkov únie pre tie oblasti, ktoré to potrebujú. Budeme mať možnosť pokročiť v odstraňovaní regionálnych rozdielov, zlepšovať infraštruktúru, stimulovať podnikanie aj zamestnanosť. Vďaka solidarite budeme však aj my prispievať na rozvoj tých členských štátov, ktoré to potrebujú viac ako Slovensko. Členstvo v únii nesie so sebou aj posilnenie pocitu spolupatričnosti a spoluzodpovednosti.

Dámy a páni, v uplynulom desaťročí sme vykonali mnoho práce na ceste do Európskej únie. Na naše úspechy môžeme byť, myslím, právom hrdí. Zdravé sebavedomie nám bude oporou v našom ďalšom úsilí.

Predovšetkým musíme pokračovať v príprave na členstvo. Na jeseň predloží Európska komisia svoju poslednú správu o pokroku Slovenskej republiky v príprave na členstvo. Chceme pokračovať v trende neustáleho zlepšovania sa, aký sme nastúpili v roku 1999. Vieme však, že v oblasti čerpania prostriedkov z rozvojových fondov únie musíme zásadne zvýšiť úsilie a dohnať zameškané.

Vláda urobí všetko pre to, aby sme v maximálnej možnej miere vyčerpali prostriedky, ktoré čerpať môžeme. Musíme ďalej pokračovať v preberaní a implementovaní legislatívy únie. Pracovníci štátnej správy a samosprávy budú postupne viac a viac spolupracovať priamo nielen s Bratislavou, ale aj s Bruselom. Súdy budú musieť vo svojich rozhodnutiach začať aplikovať právo únie. Rovnako aj hospodárske a ďalšie subjekty budú musieť prejsť procesom adaptácie na členstvo v únii.

Myslime na to, pripravujme sa, ale nemajme pritom prehnané obavy. Neodčerpávajme si silu strašením. Už dnes existuje veľa podnikov, ktoré sa správajú, akoby sme boli členmi únie, a sami hovoria, že 1. máj 2004 pre nich nebude znamenať prakticky žiadnu adaptačnú zmenu. Rovnako tak si myslím, že by sme možno nenašli žiadne dramatické rozdiely medzi tým, ako sa cítili a boli na vstup pripravení obyvatelia krajín, ktoré vstupovali pred nami. Som si istý, že Slovensko sa rovnako dobre a prirodzene adaptuje na podmienky Európskej únie, ako to bolo u našich predchodcov v tomto procese, a že pocíti prínosy vstupu do Európskej únie, tak ako to pocítili oni.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ostatné zasadnutie Európskej rady v Solúne rozhodlo, že v októbri sa začne medzivládna konferencia o reforme únie. Konferencia, na ktorej sa zúčastníme v takom istom postavení ako členské krajiny. Táto konferencia bude vychádzať z návrhu ústavnej zmluvy vypracovanej Konventom o budúcnosti Európy. Výsledok medzivládnej konferencie, na ktorom sa zúčastnené krajiny dohodnú, zavŕši diskusie o spôsobe fungovania rozšírenej únie, ktoré sa viedli počas posledných rokov. Očakávam, že to bude Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky, ktoré vykonajú najväčší diel práce na posudzovaní návrhu ústavnej zmluvy, na rokovaní o nej a pri jej samotnej ratifikácii.

Slovensko bude na činnosti únie participovať prostredníctvom svojich zástupcov. Niektorým z nich, napríklad ministrom, vyplývajú príslušné povinnosti priamo zo zastávanej funkcie. Iných nominujeme do príslušných inštitúcií sami. Najneskôr na jar budúceho roka vyberieme zástupcu Slovenska v Európskej komisii. Potom v júni občania v priamych voľbách vyberú z kandidátov našich poslancov v Európskom parlamente.

Ďalšia úloha, pred ktorou stojí slovenská politická elita, je vybrať takých kandidátov, ktorí budú po odbornej aj osobnostnej stránke kvalitnými, zodpovednými reprezentantmi našej vlasti.

Vstupom do Európskej únie sa staneme plnoprávnymi členmi, avšak na pripojenie sa k niektorým politikám si budeme musieť ešte nejaký čas počkať. Mám predovšetkým na mysli takzvané schengenské acquis a Európsku menovú úniu, alebo inými slovami zavedenie jednotnej meny.

Slovensko má záujem, aby sa čo najskôr eliminovali akékoľvek bariéry obmedzujúce voľný pohyb jeho občanov, občanov Slovenskej republiky. Súčasne sme si vedomí, že záväzky vyplývajúce z príslušného acquis je potrebné splniť bez najmenších pochybností, pretože uvedená oblasť je oblasťou bezpečnosti obyvateľov a vzájomnej dôvery medzi štátmi.

Som veľmi rád, že sa pomaly rozbieha diskusia o zavedení spoločnej meny. Jej výhody, jej nevýhody ako aj kritériá pre jej zavedenie sú nám známe. Musíme veľmi dôkladne posúdiť, za akých podmienok a kedy bude pre Slovensko výhodné, aby k zavedeniu eura pristúpilo.

Vážený pán prezident, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Slovenská republika uzavrela rokovania o vstupe do Európskej únie a podpísala prístupovú zmluvu. Občania Slovenskej republiky sa v májovom referende nespochybniteľne vyjadrili v prospech vstupu do Európskej únie. Dovoľte mi v mene občanov Slovenskej republiky vysloviť presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky súhlasom so zmluvou o pristúpení k Európskej únii opätovne potvrdí svoju jednoznačnú podporu vstupu Slovenskej republiky do únie prosperujúcich, demokratických štátov Európy a zabezpečí tak realizáciu vôle občanov Slovenskej republiky. Pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi. Teraz poprosím predsedu zahraničného výboru pána poslanca Figeľa, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu prístupovej zmluvy vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, výboru pre zahraničie. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

J. Figeľ, poslanec: Vážený pán prezident, vážený pán predseda Národnej rady, pán premiér, ctené kolegyne, kolegovia, členovia vlády, excelencie, členovia diplomatického zboru, milí hostia. Dovoľte, aby som vám predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou o pristúpení k Európskej únii pod tlačou 261.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou o pristúpení k Európskej únii pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 265 z 11. júna tohto roku na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský určil zahraničný výbor, ktorý týmto podáva správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo všetkých ostatných výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 30. schôdzi 25. júna prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu na 18. schôdzi 19. júna prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii.

Na 13. schôdzi Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie 25. júna bolo prijaté uznesenie, ktorým bolo odporučené Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo na svojej 11. schôdzi 18. júna odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods.5 Ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady pre verejnú správu 18. júna prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prijal 19. júna uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že zmluva je zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prijal 25. júna uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, čím má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na mimoriadnej schôdzi 19. júna prijal uznesenie, v ktorom odporúča vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii a odporúča Národnej rade, aby rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a zmluva má prednosť pred zákonmi.

Zahraničný výbor dňa 19. júna prijal uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii.

Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá prijal 26. júna uznesenie, ktorým odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že zmluva o pristúpení k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy a má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody 25. júna prijal uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že zmluva o pristúpení je medzinárodná podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien 19. júna prijal uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť, že zmluva o pristúpení je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Výbor Národnej rady pre európsku integráciu 19. júna prijal uznesenie, ktorým odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení k Európskej únii.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou o pristúpení k Európskej únii bola schválená uznesením zahraničného výboru 27. júna.

Vážený pán predseda, na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a rozhodnúť, že zmluva o pristúpení k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

To je spoločná správa, vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili celkom jedenásti páni poslanci. Siedmi za poslanecké kluby, pán poslanec Béreš za poslanecký klub ANO, pán poslanec Bárdos za poslanecký klub SMK, Petra Masácsová za poslanecký klub SDKÚ, Ján Figeľ za poslanecký klub KDH, pán poslanec Vojtech Tkáč za poslanecký klub Ľudovej únie, pán poslanec Fajnor, Komunistická strana Slovenska a pán poslanec Fico za poslanecký klub strany Smer. Ďalej sú prihlásení do rozpravy pán poslanec Ondriaš, Banáš, Tibor Mikuš, Samuel Zubo.

Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako dám slovo prvému písomne prihlásenému rečníkovi do rozpravy, chcem vás informovať, že pán prezident z dôvodu svojich prezidentských a protokolárnych ústavných povinností nemôže byť prítomný na ďalšom prerokúvania tohto bodu programu. Preto prerušujem teraz na 5 minút rokovanie schôdze Národnej rady. Prosím, aby ste povstali, odprevadím pána prezidenta z rokovacej sály. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania na 5 minút.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály . Budeme pokračovať rozpravou o prerokúvanom návrhu prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k Európskej únii. Poprosím pána ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, poprosím pána poslanca Figeľa, aby zaujal miesto pre spravodajcov, a pána poslanca Béreša, aby zaujal miesto pre rečníkov ako prvý prihlásený za poslanecký klub strany ANO do rozpravy o prerokúvanom bode programu. Nech sa páči, pán poslanec Béreš. Pán poslanec Béreš. Nech sa páči. Poprosím pánov poslancov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále, neprítomných v rokovacej sále, aby sa dostavili na rokovania, pána poslanca Béreša, aby predniesol svoje vystúpenie, nech sa páči.

I. Béreš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, excelencie, kolegyne, kolegovia. Národná rada Slovenskej republiky stojí dnes pred jedným z najzávažnejším a najďalekosiahlejších rozhodnutí za svoje desaťročné pôsobenie v podmienkach samostatného Slovenska. Stojíme pred rozhodnutím, ktoré zásadným spôsobom zmení a zlepší medzinárodné postavenie Slovenska a súčasne posilní a definitívne potvrdí spojenectvo Slovenska s ďalšími 24 štátmi zjednotenej Európy. Pán predsedajúci, keby ste mohli zabezpečiť poriadok, lebo páni poslanci ma vyrušujú svojou vravou. Nie všetci, ospravedlňujem sa tým, ktorí počúvajú.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, páni ministri!

I. Béreš, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Slovensko má možnosť stať sa členom spoločenstva slobodných národov, ktoré súperenie nahradili strategickým spojenectvom. Vstupom do únie sa rozšíri priestor slobody a možnosti pre realizáciu tak jednotlivcov, ako aj pre Slovenskú republiku ako takú. Hospodárska integrácia, ktorá proces zjednocovania začala, sa transformovala do štyroch základných slobôd - slobodný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu vytvorili základ vnútorného trhu únie. Európska únia už dnes predstavuje najväčší spoločný trh na svete a čoskoro sa rozšíri o 10 členských krajín. Vybudovaním vnútorného trhu vytvorilo podmienky pre politickú integráciu kontinentu. Občania členských štátov nadobudli štatút občanov Európskej únie. Môžu sa slobodne pohybovať, usádzať, pracovať a študovať vo všetkých členských štátoch únie. Môžu voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a v komunálnych voľbách v mieste svojho trvalého pobytu bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Používajú v tretích krajinách diplomatickú a konzulárnu ochranu od každého členského štátu únie. Môžu sa obracať na európskeho ombudsmana. K týmto právam sa po prijatí pracovnej ústavnej zmluvy pridá rozsiahly katalóg základných práv a slobôd stelesnený v Charte základných práv Európskej únie. Maastrichtská zmluva položila základy pre vytvorenie spoločného európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom spolupráce v oblasti vnútra a justície. Maastrichtská zmluva takisto položila aj základy pre spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti a obrany, aby na svetovej scéne za ekonomickým obrom, ktorým Európska únia je už bezpochyby dnes, stála aj reálna politická sila.

Všetky tieto čiastkové a postupné kroky kodifikuje ústavná zmluva pripravená Konventom o budúcnosti Európy, ktorý výsledok svojej činnosti predložil na samite v Solúne. Na príprave ústavnej zmluvy sa Slovensko podieľalo už ako plnoprávny člen únie a rovnaké postavenie budeme mať aj pri jej definovanom schvaľovaní na blížiacej sa medzivládnej konferencii.

Európa teda stojí na prahu v skutku historických zmien. Rozširovanie a prehlbovanie európskej integrácie idú ruka v ruke a je to dobré, že napriek rôznym historickým skúsenostiam je dnes Slovensko v plnom rozsahu pri tom a je aktívnym aktérom a nielen pasívnym objektom zmien, ktoré zásadným spôsobom menia tvár novej Európy. V tomto zmysle vytvára európska integrácia nový priestor aj pre realizáciu našich národnoštátnych záujmov. V prípade úspechu nášho hlasovania slovenský hlas po 1. máji 2004 zaznie na všetkých relevantných európskych fórach. Potom bude záležať už len od nás, či z tejto možnosti vyťažíme maximum. Sloboda však nie je len príležitosť, ale aj záväzok. Nevyhnutnou súčasťou slobody je aj zodpovednosť. Preto si náš vstup vyžiada maximálnu pripravenosť a hlavne profesionalitu. Vstup do únie prinesie nielen príležitosti, práva a finančnú pomoc, ale aj rozsiahle povinnosti. Už nikdy sa v Európe nebude rozhodovať o nás bez nás. Súčasne sa však ani nebudeme mať na koho iného vyhovárať, tak ako to bolo niekedy doteraz. 5000 strán textu prístupovej zmluvy, ku ktorej sa dnes vyjadríme, stelesňujú všetky doterajšie výsledky európskej integrácie a určuje miesto Slovenska v nej. Je výsledkom dlhých a náročných rokovaní Slovenska s Európskou úniou a jej členskými štátmi. Je dobrým východiskom a základom pre úspešné pôsobenie Slovenska v Európskej únii. Občania Slovenskej republiky sa k vstupu do Európskej únie vyjadrili v májovom referende. Dnes je na nás, aby sme ako najvyšší zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky definitívne vyjadrili svoju vôľu stať sa súčasťou procesu, ktorý prvýkrát v histórii nášho kontinentu zjednocuje európske národy na základe ich slobodnej vôle.

Panie poslankyne, páni poslanci, dnešným hlasovaním môžeme zavŕši jednu významnú etapu vo vývoji Slovenska. Dostávame sa na koniec etapy vývoja nášho národa a spoločnosti, ktorá začala 17. novembra 1989, pokračovala nadobudnutím samostatnosti, budovaním základov samostatného štátu, rozsiahlou spoločenskou, politickou a ekonomickou transformáciou spoločnosti. Nejde o koniec cesty. Najmä v oblasti spomínanej transformácie má Slovensko ešte dlhú cestu pred sebou. Nekončí sa integrácia. Dnešným hlasovaním však môžeme dať strategickému smerovaniu Slovenska významný impulz. Môžeme formálne a definitívne potvrdiť našu príslušnosť a zakotvenie v európskom, respektíve v euro-atlantickom geopolitickom priestore. 10. apríla tohto roku sme schválili pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej aliancii. Jednou nohou v euro-atlantickom priestore stability, slobody a bezpečnosti teda už stojíme. Dnes tam môžeme vkročiť definitívne.

Dámy a páni, dovoľte mi záverom, aby som zaďakoval všetkým, ktorí v tomto prístupovom prístupe naozaj vykonali maximum a zároveň mi dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Aliancie nového občana povedal, že klub vysloví súhlas Národnej rady so Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Ďakujem vám pekne za pozornosť.