P. Rusko: Ďakujem pekne. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Zubo, pán poslanec Husár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Zubo, pripraví sa pán poslanec Husár.
S. Zubo, poslanec: Vážení poslanci, len pre úplnosť vystúpenia pána ...
P. Rusko: Poprosím vás, ale v rozprave to nebola faktická poznámka. To je faktická? Tak na faktickú nie, najprv som hovoril o možnosti prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Zubo sa neprihlásil, má faktickú, musí počkať, pán poslanec Husár, hlásite sa do rozpravy? (Reakcie z pléna.) No, hlásite sa do rozpravy, pán poslanec Husár? Nech sa páči. (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Tak, pán poslanec Zubo, máte faktickú?
Nech sa páči.
S. Zubo, poslanec: Prepáčte za nedorozumenie.
P. Rusko: Ako to mám ja vedieť, keď na jednej tabuli je to isté.
S. Zubo, poslanec: Ja by som sem nechcel vnášať nejaký mimoriadny rozruch, ale len na doplnenie svojho predrečníka by som chcel skutočne skonštatovať situáciu, že pred pol rokom, keď bol prerokúvaný a schvaľovaný štátny rozpočet, z úst viacerých poslancov komunistickej strany, ak dovolíš Ivan potom, z úst viacerých poslancov komunistickej strany boli výhrady voči tvorbe tohto rozpočtu a bolo pripomienkované a konštatované, že je neúplný, neucelený, nekomplexný a vo svojej podstate že fakticky ani nie je štátnym rozpočtom, ale len určitou formou štátneho provizória. Škaredo ste sa na nás vtedy pozerali. Pripomienkovali sme skutočnosti, že neobsahuje samotnú podstatu veci a finančne nezabezpečuje tie úlohy, ktoré vyplývajú zo samotných zákonov tejto republiky, ktoré boli prijaté v Národnej rade, uznesení vlády, smiali ste sa z toho. Prešiel polrok a situácia, pán predseda, je viac ako jasná. Ukázalo sa, že skutočne rozpočet nie je rozpočet, že ste z neho urobili trhací kalendár, a ja sa pýtam, o 3, o 5 mesiacov, keď sa znova nebude napĺňať štátny rozpočet, čo zase budeme zvyšovať.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakuje pekne, nech sa páči, pán poslanec Husár, do rozpravy.
S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Pán minister, pán podpredseda vlády, obraciam sa rovno na vás, pretože sa úprimne priznám, že som si opakovane prečítal návrh vlády na skrátené legislatívne konanie a nerozumiem mu. Nerozumiem mu, hoci sa pokúsim s vami ho ešte raz prečítať a budem povďačný, ak mi ho vysvetlíte. Návrh vlády znie: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky a tak ďalej vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 - 2006 za účelom vytvorenia vhodného východiska na zabezpečenie zdrojov štátneho rozpočtu na zavedenie daňovej reformy od roku 2004 sa navrhuje účinnosť od júla 2003. Na zabezpečenie uvedeného je nevyhnutné urýchliť obvyklý legislatívny proces predkladaného návrhu. Nuž a práve tomuto, pán podpredseda, nerozumiem. Ak tento vládny návrh vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 - 2006, tak predpokladám pravdepodobne ako každý môj kolega, že mal byť zaradený do legislatívneho plánu vlády medzi prvé a závažné legislatívne úlohy a za tých okolností by si vôbec nevyžadoval skrátený legislatívny proces pre tú skutočnosť, že jeho prijatie je nevyhnutným predpokladom zavedenia daňovej reformy od roku 2004. Ale nič podobného sa nestalo, teda neviem, či ste tejto časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky nevenovali až takú náležitú pozornosť, akú si vyžadovala, pretože za tohto stavu prijímať v skrátenom legislatívnom konaní takéto významné úpravy je viac ako riskantné. A dupľom potom nerozumiem nadväzujúcej časti odôvodnenia, pretože prvá časť odôvodnenia je absolútne irelevantná pre skrátené legislatívne konanie, v ktorom sa hneď nadväzuje skutočnosťou, keďže nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutých výdavkov štátu by mohlo spôsobiť hospodárske škody podľa § 89 a tak ďalej rokovacieho poriadku, predkladáte tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Ani zmienka v tomto návrhu nie je o tom, aké škody a chýba mu akákoľvek analýza prečo. Pretože nás, pán podpredseda, zaujíma oveľa hlbšia analýza, o akej ste hovorili, či niekto spôsobil alebo nespôsobil svojím nekvalifikovaným rozhodovaním škodu, ale aj to, prečo, z akých dôvodov a nie vo všeobecnej podobe a frázach, ale so serióznou ekonomickou analýzou, prečo sa príjmová časť štátneho rozpočtu nenapĺňa a spôsobuje nedostatok finančných prostriedkov na nevyhnutné výdavky štátu.
Ja, pán podpredseda vlády, musím zareagovať na to, čo ste povedali vo svojom vystúpení. Už som si odvykol pri štátnom rozpočte vystúpiť s akoukoľvek poznámkou. S akoukoľvek poznámkou, pretože všetky poznámky, všetky, aj najvážnejšie pripomienky ľudí, ktorí problematike rozumejú, ktorí hovorili vecne a ktorí poukazovali na riziká príjmovej časti štátneho rozpočtu, ste s absolútnou suverenitou a bohorovnosťou odrovnali. Hodili ich naozaj cez hlavu a označili za arogantné útoky na vašu osobu a cez tú hlavu a cez naše hlavy samozrejmá vec, ako aj v tomto prípade potom na hlavy daňových poplatníkov.
Na základe tejto skutočnosti by som vás chcel požiadať, pán podpredseda vlády, aby pri budúcich prerokovaniach štátneho rozpočtu z vašej strany bola venovaná všetkým vážnym odborným pripomienkam omnoho väčšia pozornosť napriek tomu, že pochádzajú z opozičných radov. Nemusela by sa možno v mnohom dnešná situácia opakovať, pretože nie je možné inak, keby ktorýkoľvek člen vlády, ktorýkoľvek minister svojím nekvalifikovaným rozhodovaním prešustroval miliardy a riešiť problém politicky jeho odvolaním, tak ako ste možnože rozviazali pracovný pomer, možnože nie s pracovníkmi, ktorí sa dopustili chýb pri zostave štátneho rozpočtu na ministerstve financií, sa už v samotnej podstate nedá napraviť nič. Škody, ktoré z takéhoto konania, rozhodovania vyplynú, idú len na ťarchu občana.
Ja sa stotožňujem so všetkými vystúpeniami, ktoré ku všetkým návrhom jednoznačne hovoria nie, pretože nie sú naplnené podmienky na skrátené legislatívne konanie podľa rokovacieho poriadku.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády? Zase chce, nech sa páči. Prepáčte, pani poslankyňa Beňová, tak neskoro zareagovala.
Nech sa páči.
M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa ospravedlňujem aj pánovi ministrovi, že sa musel vrátiť na tú stoličku naboku, ale nedá mi, chcela by som sa opýtať dve veci ešte predtým, ako pán minister vystúpi. Ja som po prvýkrát počula, že ideme zvyšovať dane napriek tomu, že ekonomická situácia v krajine je dobrá, takže by som chcela počuť hádam vysvetlenie, to ste ani nemohli myslieť vážne, že zvyšujeme dane napriek tomu, že ekonomická situácia je v krajine dobrá.
Druhá vec, ktorá ma zaujala, bolo vysvetlenie, že niektoré komodity, kde navrhujete zvýšenie spotrebnej dane, už v minulosti boli rovnako drahé, ako teraz budú po zvýšení spotrebnej dane. Neviem, či ste to mysleli tak, pán minister, keby ste mi to vysvetlili, že existencia akéhokoľvek javu v minulosti zakladá akési odôvodnenie na jeho existenciu v prítomnosti, pretože si myslím, že to tak nie je.
No a po tretie by som chcela povedať v tomto pléne, že ma ako poslankyňu Národnej rady, kolegyne a kolegovia, nesmierne mrzí, že nie je prítomný pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nám sľúbil, keď sme ostatnýkrát prijímali zákony v skrátenom legislatívnom konaní, že dá veľký pozor na to, aby vláda nezneužívala parlament a aby neboli predkladané návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, keď na to skutočne neexistuje relevantný dôvod. Takže toto ma na tom veľmi mrzí.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pánovi predsedovi budeme tlmočiť.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
I. Mikloš, podpredseda vlády, minister financií SR: Ďakujem pekne. Začnem otázkami a pripomienkami pani poslankyne Beňovej. Áno, pani poslankyňa, možno sa to zdá čudné, ale nevylučuje sa návrh na zvýšenie spotrebných daní, tých, ktoré sa navrhujú, a skutočnosť, že ekonomická situácia a vývoj ekonomiky je pozitívny. (Ruch v sále.) Slovenská ekonomika dosahuje najvyššie tempá ekonomického rastu spomedzi ostatných krajín v regióne, napriek tomuto nepredpokladanému zvýšeniu, pôvodne zvýšeniu spotrebných daní bude inflácia v tom rozmedzí, v ktorom sme predpokladali, pri tvorbe štátneho rozpočtu. Znižuje sa deficit zahraničnoobchodnej bilancie a deficit bežného účtu platobnej bilancie, čo je jeden z kľúčových príznakov zdravia ekonomiky, zlepšujú sa ratingy slovenskej ekonomiky, pani poslankyňa, zlepšujú sa podmienky, za ktorých si Slovenská republika ako štát, ale aj slovenské podnikateľské subjekty požičiavajú na zahraničných finančných trhoch. Naposledy pred niekoľkými týždňami sme urobili emisiu eurobondov ako Slovenská republika, kde sme si požičali 500 miliónov eur za historicky najlepších podmienok, za akých si doteraz ktorákoľvek transformujúca krajina požičala prostriedky na zahraničných finančných trhoch. Posilňuje sa kurz slovenskej koruny, čo je jednoznačne tiež výrazom dôvery pre budúci vývoj slovenskej ekonomiky. A posledná vec, ktorú chcem povedať, pani poslankyňa, nezvyšuje sa daňové zaťaženie. Daňové zaťaženie sa meria podielom daňových príjmov na hrubom domácom produkte a aj po tomto zvýšení, aj po daňovej reforme predpokladáme zníženie daňového zaťaženia zo zhruba 19 percent na asi 18 percent o percento, čo je v absolútnom vyjadrení asi 11,5 miliardy korún a v ešte väčšej miere sa zníži v tomto období daňové a odvodové zaťaženie, teda daňová kvóta dva.
To, že sa navrhuje zvýšenie niektorých daní, ešte neznamená, že sa zvyšuje celkové daňové zaťaženie. Ak sa pýtate na to, či existencia nejakého javu v minulosti opodstatňuje tento jav v budúcnosti, tak musím povedať, že to je otázka, na ktorú neviem odpovedať, pretože je podaná príliš široko. To, čo som sa snažil povedať, je to, že si nemyslím, že zvýšenie spotrebnej dane z minerálnych olejov bude mať nejaké fatálne dôsledky, pretože cena, konečná cena, ktorá bude dôsledkom takéhoto zvýšenia, tu už mnoho mesiacov alebo niekoľko mesiacov v minulosti bola a nedošlo k žiadnym fatálnym dôsledkom.
A posledná vec, nemyslím si, že dochádza k akémukoľvek zneužívaniu tohto parlamentu, pretože opakujem, som presvedčený a povedal som, prečo je splnená tá podmienka skráteného legislatívneho konania, ktorá hovorí, že ak by tento zákon nebol prijatý alebo bol prijatý v normálnom rokovacom režime, teda o niekoľko mesiacov skôr, tak by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Ďaďo. Po prvé, chcem povedať, že nejde o rapídne zvýšenie cien. Zrejme viete, že pôvodne ministerstvom navrhované zvýšenie bolo navrhované omnoho vyššie, vyzývali ste ma na rokovania, ja som so zástupcami pivovarníkov rokoval, čiže vôľa, samozrejme, rokovať a vypočuť si ich argumenty tu je, a aj na základe tejto diskusie sme pristúpili k zmene spôsobu platenia spotrebnej dane tak, aby platil spôsob, ktorý bol doteraz, pretože nás presvedčili, že je to lepšie.
Čo sa týka konkurencie s Českou republikou, chcem zdôrazniť, že to nie je pravda. Jednoducho nedochádza ani na českom trhu, ani na slovenskom trhu nedôjde zmenou sadzby spotrebnej dane na domácom trhu, áno, na domácom trhu k istému malému rozdielu dochádza, ale zároveň celková cenová úroveň je taká, že to nebude mať, myslím si, žiadne zásadné dôsledky jednoducho preto, že dopravné náklady a iné náklady kompenzujú rozdiel.
No a čo sa týka ešte nesúhlasu obyvateľstva. Chcel by som naozaj zdôrazniť, že keby veci boli také jednoduché, ako sa tu často stavajú, že dôchodky nie 6 percent, ale 10 percent a nezvyšujme spotrebné dane, tak my by sme boli prví, ktorí by sme to prijali. Myslíte si, že my nemáme záujem na tom, aby obyvateľstvo bolo spokojné? Proste vaše recepty, tie, ktoré tu deklarujete a navrhujete, že zvýšiť dôchodky dvakrát tak, že neupravovať spotrebné dane, ak si myslíte, že tieto opatrenia by viedli k lepšiemu ekonomickému vývoju, sociálnemu vývoju a k lepšiemu rastu životnej úrovne, tak ja chcem povedať, že nie, naopak, realizácia vašich opatrení alebo vašich návrhov by viedla k rozvratu ekonomiky a v konečnom dôsledku k zásadnému zhoršeniu životných podmienok a životnej úrovne, pretože by viedla k strate konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, viedla by k tomu, že by sa nedosahoval ekonomický rast, že by neprichádzali investície, že by nevznikali pracovné príležitosti, takže vážení, veci sa nemajú, tak ako ich staviate, aj keď mi je jasné, že ich staviate z tých dôvodov, že chcete na tom získavať politické body a spoliehate sa na to, že, samozrejme, väčšina obyvateľstva nie sú kvalifikovaní, vzdelaní ekonómovia, takže tieto súvislosti im môžu unikať, ale dovoľte mi, aby som vám pripomenul, že vláda tieto súvislosti musí zohľadňovať a že ak by prijala návrhy a námety, ktoré tu ponúkate, tak potom by dôsledok bol presne opačný, ako ho vy deklarujete, že by bol.
A prečo k tomu došlo, dožadoval sa pán poslanec Husár o podrobnejšie vysvetlenia, prečo k tomu došlo, ja mu, samozrejme, môžem ponúknuť, a teda využil by som otázku na to, aby som to popísal trochu podrobnejšie. Po prvé, k najväčšiemu výpadku dane z pridanej hodnoty došlo preto, že ešte v auguste 2002 bola schválená novela zákona, ktorá dala do normálu, musím však povedať, vec, ktorá bola v roku 1995 za vlády neviem či druhej alebo tretej vlády pána Mečiara, za ministrovania pána ministra Kozlíka bola schválená novela zákona, ktorá zadržiavala odpočet dane z pridanej hodnoty za vyfakturované zákazky a ktorá odpočet umožňovala až po zaplatení. Týmto spôsobom vlastne štát zadržiaval prostriedky podnikateľského sektora v objeme 5 až 7 miliárd korún nesystémovou novelou a zlým opatrením. Toto opatrenie sme uvádzali na pravú mieru a zmenili sme novelou zákona systém, vrátili sme to do normálu aj preto, že je to požiadavka Európskej únie, ale najmä preto, že predchádzajúca novela nebola normálna. Chyba úradníkov ministerstva financií v auguste 2002 bola, že podľa ich predpokladov to nemalo mať dôsledok na príjmy štátneho rozpočtu. Ďalej došlo k tomu, že sa nižšie vyberajú zrážkové dane a vyberajú sa z toho dôvodu nižšie, ako sa predpokladalo, že práve pozitívny ekonomický vývoj, čiže znovu by som možno nadviazal na otázku pani poslankyne Beňovej, viedol k tomu, že úrokové sadzby sú nižšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Ak sú úrokové sadzby nižšie, tak potom je nižší aj výnos pre daňovníkov a nižší je aj výnos dane. Pri dani z príjmov právnických osôb zatiaľ tiež dochádza, ale tam ešte nie sú definitívne prognózy, lebo veľkí platitelia budú platiť až koncom júna k 1. júlu. Zároveň však dochádza k lepšiemu výberu napríklad z dlhovej služby v dôsledku práve nižších úrokových sadzieb, a to, že štát si požičiava lacnejšie, máme úsporu v dlhovej službe a v dani z pridanej hodnoty ešte jeden výpadok súvisí s tým, že štruktúra rastu hrubého domáceho produktu je trochu iná, ako sa predpokladalo, celkový rast je taký, aký sa predpokladal, ale viac je ťahaný zahraničným dopytom ako domácim, čo znamená istý výpadok v spotrebných daniach a v dani z pridanej hodnoty.
Takže toto sú základné príčiny, prečo k inému vývoju došlo. A ešte posledná vec a posledná veta. Ja som nepovedal, že štáty rozpočet je provizóriom, pán poslanec Ďaďo. Ja som povedal, že štátny rozpočet je vždy prognózou, čo neznamená, že nie je zákonom, samozrejme, každý štátny rozpočet je schvaľovaný ako zákon, ale zároveň každý štátny rozpočet je prognóza a vždy dochádza k rozdielom, aj keď teraz rozdiely sú väčšie ako v minulosti a povedal som prečo, povedal som, že je to spôsobené aj subjektívnymi chybami. A ešte ste sa pýtali, ktoré konkrétne pozície za to boli zodpovedné a kde boli personálne zmeny. Tak sú dva útvary, ktoré sú kľúčové a zodpovedné z hľadiska týchto odhadov, je to sekcia daňová a colná, kde došlo k výmene na poste generálneho riaditeľa, a je to inštitút finančnej politiky, ktorý je akýmsi analytickým centrom ministerstva financií, tam tiež došlo k zmene na pozícii generálneho riaditeľa. Takže na týchto dvoch kľúčových úsekoch a inštitúciách, ktoré za to zodpovednosť nesú, boli uskutočnené personálne zmeny na najvyšších postoch.
Ďakujem pekne.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi. Chce a žiada si zaujať k rozprave stanovisko aj pán spravodajca? Nechce. Pristúpime teda k hlasovaniu. Prosím spravodajcu, aby hlasovanie uviedol. Hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona.
J. Hurban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada súhlasí prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v skrátenom legislatívnom konaní.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 76 poslancov, za 73, proti 1, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Tesne, ale predsa.
Pristúpime k rokovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 264. Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Miklošovi a prosím ho, aby návrh vlády odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy. Z koncepcie daňovej reformy vyplýva úloha zapracovať zámery koncepcie do návrhov príslušných právnych predpisov, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2004. Ku skoršiemu schvaľovaniu a k návrhu na skrátené legislatívne konanie dochádza z dôvodu nepredpokladaných výpadkov v príjmoch štátneho rozpočtu a z dôvodu zabrániť hospodárskym škodám, ktoré by mohli vyplývať z nedostatočného naplnenia štátneho rozpočtu a nedostatočného krytia jeho výdavkov, a teda z dôvodu hroziaceho vyššieho deficitu, ako bol ten, ktorý bol schválený v zákone o štátnom rozpočte. Navrhuje sa zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z bezolovnatých benzínov o 3 100 korún na tisíc litrov, olovnatých benzínov o 3 500 korún na tisíc litrov, stredných a plynových olejov o 2 700 korún na tisíc litrov, vykurovacích olejov o 200 korún na tisíc litrov, skvapalnených plynných uhľovodíkov o 3 500 korún na tisíc kilogramov a označeného plynového leja o 2 700 korún na tisíc litrov. Navrhovaným zvýšením sadzieb spotrebnej dane sa dá očakávať zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu o 2,2 miliardy korún, čo napomôže zníženie napätosti v príjmovej časti štátneho rozpočtu a súčasne vytvára potrebné zdroje na pokrytie nevyhnutných potrieb vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Navrhované zvýšenie sadzieb bude znamenať zvýšenie cien od 2,70 po 3,50 Sk na jeden liter motorovej nafty a automobilových benzínov. Keďže nedostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu by mohol spôsobiť hospodárske škody, podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku sa navrhuje, aby Národná rada prijala uznesenie na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona. Návrh na skrátené legislatívne konanie preto odporúčam Národnej rade schváliť.
Ďakujem pekne.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mikušovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona. Zároveň vás poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 249 z 2. júna 2003 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, tlač 264, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 12. júna 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov prerokoval na 17. schôdzi dňa 11. júna 2003 a v prijatom uznesení č. 117 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ešte predtým, a neviem, toto sú faktické, otváram rozpravu. Konštatujem, že sa do rozpravy písomne prihlásil za KSS pán poslanec Fajnor, ale ešte predtým pán poslanec Maxon a pán poslanec Murgaš. To sú faktické alebo (hlasy z pléna), prosím, do rozpravy ústne pán Maxon a pán poslanec Murgaš je do rozpravy ústne? Áno, dobre, ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.
K. Fajnor, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Vláda opätovne používa inštitút skráteného legislatívneho konania. Stalo sa pravidlom, že narába s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky účelovo, na ochranu svojich záujmov. Opätovne sa odvolávame na § 89 ods. 1 a podľa tohto citujem: Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Za obvyklých okolností vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov by nebolo možné zaradiť medzi uvedené dôvody. Iba ak v opačnom zmysle, že práve predkladaným návrhom zákona, ktorý vláda navrhuje prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, robí kroky, ktorými siaha na základné ľudské právo, právo na dôstojný život pre väčšinu občanov tohto štátu.
Zdaňovaním minerálnych olejov už súčasne platné sadzby v Slovenskej republike presiahli minimálne sadzby stanovené príslušnou smernicou Európskej únie vo všetkých sledovaných položkách a vláda opäť pristúpila k ich zvyšovaniu, čo spôsobí ďalšie neúmerné zaťažovanie občanov za hranicu únosnosti. Nárast dane z minerálnych olejov totiž neznamená pre občanov iba priame zaťaženie, ale má oveľa širšie dopady, ktoré vyplývajú z podstaty minerálnych olejov a ich použitia a premietne sa do cien ďalších tovarov a služieb. Nerovnovážny vývoj v oblasti verejných financií a neschopnosť prijímať systémové riešenia vláda ako obvykle ňou vytvorené problémy rieši na úkor občanov. Viacerí účastníci medzirezortného pripomienkového konania vzniesli pripomienky zásadného charakteru a zásadný nesúhlas s návrhom ministra financií a podpredsedu vlády. Napríklad Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Kancelária podpredsedu vlády považuje riešenie problému príjmovej stránky štátneho rozpočtu prostredníctvom zvyšovania sadzieb daní za nesystémové. S návrhom na zvýšenie sadzby dane z minerálnych olejov nesúhlasí ani Združenie miest a obcí Slovenska, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení nesúhlasí s celým predloženým návrhom zákona. Samozrejme, pripomienky predkladateľ neakceptoval. Vláda vo svojej arogantnosti zašla tak ďaleko, že v záujme prerokovania návrhu v skrátenom legislatívnom konaní argumentuje nedostatkom finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných výdavkov štátu...
P. Rusko, podpredseda NR SR: Poprosím pánov poslancov, naozaj, pán poslanec, vydržte chvíľku. Poprosím vás, naozaj buďte tolerantní voči tomu, kto hovorí.
Ďakujem.
K. Fajnor, poslanec: ... ktorý by mohol spôsobiť značné hospodárske škody. Argument vlády treba v zásade prijať. Týmto argumentom vláda konečne priznáva, že jej činnosť má také výstupy, ktoré znamenajú pre štát hospodárske škody. Priamo priznáva svoju neschopnosť, ktorej dôsledkom je hospodárska a sociálna politika zameraná proti občanovi a smerovaná na ekonomický rozklad štátu. Na základe uvedeného Klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Komunistickú stranu Slovenska nemôže súhlasiť s takýmto predloženým návrhom. Má vážne výhrady k nesystémovým a jednostranným krokom vlády, a preto nepodporí predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem vám za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické pripomienky pán poslanec Fico.
Nech sa páči.
Keby ste ho poriadne zapli, aby nebzučal. Stále bzučí. Už nebzučí. Musíte si vypnúť mobil, pán poslanec.
R. Fico, poslanec: Ja mám vypnutý mobil. Chcem nadviazať na slová predrečníka, chcem sa opäť obrátiť na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána JUDr. Hrušovského. Pán predseda Národnej rady, ste svedkom hrubého porušovania rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Veľakrát ste oficiálne vyhlásili, oficiálne na začiatku tohto volebného obdobia, že podobné kroky nebudete tolerovať. Preto vás žiadam, aby ste z moci svojho postavenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky buď urobili vyhlásenie, ktorým sa úplne dištancujete od tohto hrubého porušovania rokovacieho poriadku, ktorý je základným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky, alebo urobili praktické kroky, ktoré zabránia podobnému predkladaniu návrhov, ktoré sú neuveriteľne nezmyselné. Považujem za moju osobnú urážku, ak tu minister financií hovorí o hospodárskych škodách, v mene ktorých máme teraz zvyšovať spotrebné dane. Veď on a jeho pracovníci na ministerstve financií spôsobili hospodárske škody svojou hrubou neprofesionalitou. Je to príklad arogancia a drzosti, nehovoriac o tom, že na úkor nás všetkých v Národnej rade Slovenskej republiky, takže, prosím, pán predseda z pozície predsedu Národnej rady, z pozície vášho vzdelania zastavte toto hrubé porušovanie rokovacieho poriadku Národnej rady. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pridávam sa k predrečníkovi, môjmu partnerovi z Komunistickej strany a súhlasím aj s tým, čo povedal pán Fico (smiech v sále a potlesk), predrečník, i súhlasím aj s tým, čo povedal pán Fico, prosím, keby ste ma nechali hovoriť, lebo minúty utekajú mne. Dovolím si poprosiť pána predsedu parlamentu, aby tu skutočne nedovolil vystupovať takým spôsobom, ako vystúpil pán minister financií. Pán minister financií a podpredseda vlády je dobrý rečník, schopný hovoriť dlho a nič a zmätkovo. Netreba totiž počúvať, čo hovorí. Povedal totiž niekoľko nezmyslov. Celá ekonomika sa zlepšuje, iba životná úroveň klesá. Kedysi bol benzín aj drahší, ja by som spomenula, že stál aj štyri koruny. (Smiech v sále). Zákon nie je prognóza, ako ste sa vyjadrili...
P. Rusko, podpredseda NR SR: Poprosím vás páni kolegovia.
D. Bollová, poslankyňa: ... a za narušenie zákona v tomto štáte nasleduje trestné stíhanie. Štátny rozpočet predkladá a zodpovednosť zaň nesie minister financií, nie nejakí vedúci oddelení, ktorých ste akože odvolali. Ak viete, kto spôsobil hospodárske škody, prečo nútite parlament, aby ich hodil na plecia občanov. Hospodárske škody predstavujú totiž, vážení kolegovia, 700 korún na občana vrátane dojčiat, ktorí síce nie sú vzdelaní ekonómovia, ako sa pán minister vyjadril, ale mnohí a hlavne všetci dospelí vedia rátať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán poslanec Hopta.
I. Hopta, poslanec: Dovoľte mi, aby som aj ja nadviazal na slová pána poslanca Fajnora a chcem podotknúť, že pán minister a podpredseda vlády si už niekoľko mesiacov robí nielen z tohto parlamentu, ale i z občanov Slovenskej republiky dobrý deň. Ak na jednej strane hovorí, že je potrebné urýchlene prijať zákona, lebo hrozia veľké hospodárske škody, na druhej strane podotýka, že ekonomická situácia Slovenskej republiky je vynikajúca, len si musíme zobrať úvery za nízke úroky. Pán minister, tieto dve veci nejdú dohromady a myslím si, že mali by ste zvážiť ďalšie svoje zotrvanie vo funkcii ministra Slovenskej republiky. Bol by to najlepší čin, aký ste kedy urobili pre občanov Slovenskej republiky. Odstúpte a urobíte dobre pre Slovensko. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Maxon.
Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister. Keď s takou ľahkosťou prešli dva predchádzajúce návrhy na skrátené legislatívne konanie, možno, že ste si sami pre seba z toho spravili záver, no dobre, v jednej časti sa to týka fajčiarov, druhých sa to týka tých, ktorí konzumujú pivo, ale, vážené dámy a páni, v tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie ide už o zásadné ekonomické dopady pre všetkých občanov Slovenskej republiky. S takou ľahkosťou a v takom tempe prijímať takéto právne normy, výsledok toho je potom asi taký, v akom sa dnes nachádzame.
Pán minister financií, aký máme dôvod a aký máme argument veriť súčasným prognózam? Predsa to, čo nám bolo prezentované v decembri minulého roku vo väzbe na štátny rozpočet a vo väzbe aj na priame, aj nepriame dane, vyznievalo ako 100-percentná garancia toho, že ekonomický vývoj naozaj bude priamočiary a ja ešte raz opakujem, ja v tejto chvíli nemám absolútne žiaden dôvod, aby som dôveroval týmto analýzam, a keď nemám dôvod dôverovať týmto analýzam, tak jednoducho nemôžem tieto návrhy podporiť, lebo tak ako moji kolegovia predrečníci povedali, oni jednoznačne idú z vreciek daňových poplatníkov.
Ale dovoľte mi, pán minister, aby som bol aj trochu osobný, nuž vy ste pred niekoľkými minútami v tejto rokovacej sále pre mňa povedali absolútne prekvapujúcu informáciu.
Dámy a páni, pán minister financií povedal, že štátny rozpočet je len akousi prognózou. Nuž, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás upozornil, že štátny rozpočet je zákon. Štátny rozpočet nie je žiadna kvalifikovaná (potlesk) a vo vašom prípade nekvalifikovaná prognóza a nakoniec naozaj musíme brať do úvahy to, čo tu bolo povedané, že nie je ani celkom dôstojné z úst ministra pri takýchto vážnych profesionálnych chybách informovať snemovňu, že boli vykonané príslušné personálne zmeny. Ja nechcem byť naozaj tvrdý, ale v takomto prípade a pri takejto vážnej disproporcii bol jeden jediný, ktorý mal mať ambíciu a svojím spôsobom aj povinnosť robiť personálnu zmenu, a to je predseda vlády Slovenskej republiky.
Ak hovoríme o spotrebných daniach, ktoré majú bezprostredný dopad na občanov Slovenskej republiky, tak o kategórii nepriamych daní treba povedať aj to, že ony vytvárajú isté konkurenčné prostredie, v ktorej sa podnikateľské subjekty, ktoré tieto dane platia, pohybujú.
Vážený pán minister, touto zmenou moji kolegovia už povedali, že Slovenská republika spĺňa všetky dolné hranice, dokonca prekračuje tie dolné hranice predpísané Európskou úniou. Vy zásadným spôsobom meníte konkurenčné prostredie Slovenskej republiky nielen v rámci Európskej únie, ale významným spôsobom aj v rámci krajín V4. Tým mám na mysli, samozrejme, prepravcov, ktorí bezprostredne okamžite hneď tým najväčším nákladovým vstupom budú zásadným spôsobom postihnutí.
Pán minister, chvíľočku som sa nezúčastnil na rokovaní pléna Národnej rady z jedného jediného dôvodu, lebo vo všetkých štyroch návrhoch na skrátené legislatívne konanie sa odvolávate na programové vyhlásenie vlády. Nuž ja som si to programové vyhlásenie bol pozrieť a musím jednoznačne konštatovať, že tieto návrhy nie sú v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v oblasti daňovej politiky. (Potlesk.)
Dovoľte mi, samozrejme, vyjadriť názor, že nie je možné tento návrh zákona na skrátené legislatívne konanie podporiť. Pokiaľ sa nám to podarí a nepodporíte skrátené legislatívne konanie, tak nebude možnosť hovoriť o zákone ako takom. Pokiaľ, žiaľ, by to prešlo, tak budeme hovoriť o bezprostredných dopadoch tohto zákona, ale opäť chcem ešte zdôrazniť jednu vec. Ak by sme sa stotožnili s tým, že v súvislosti s neuplatnením týchto legislatívnych noriem štátu vzniknú značné hospodárske škody, tak, prosím, už to naozaj napíšte, tak ako to je. Napíšte, že pokiaľ by tieto zákony Národná rada Slovenskej republiky neschválila, spôsobili sme alebo spôsobujeme tejto krajine značné hospodárske škody. Vy hovoríte o nejakej tretej imaginárnej osobe alebo o nejakom treťom čarodejníkovi, ktorý tu čaruje nad Slovenskom a ide mu spôsobovať značné hospodárske škody. Značné hospodárske škody, ktoré už uvádzate možno po desiaty alebo dvanástykrát v návrhoch zákonov na skrátené legislatívne konanie, nespôsobuje žiadna imaginárna bytosť, značné hospodárske škody tejto krajine spôsobuje vláda Mikuláša Dzurindu, ktorej vy ste ministrom financií. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím, pán poslanec Murgaš, nech sa páči.
Á, pán poslanec Jarjabek, faktická.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda, za slovo. Ja by som iba chcel skonštatovať v nadväznosti na slová pána poslanca Maxona, že to všetko, čo tu dnes odznelo, sme pokojne mohli spájať s odvolaním, respektíve s odvolávacím procesom pána podpredsedu vlády preto, lebo toto všetko budú argumenty, ktoré pri odvolávaní budú určite zaznievať v tejto snemovni ešte raz.
Ďakujem za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Však máte generálku.
Nech sa páči, pán poslanec Murgaš.
M. Murgaš, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, budem stručný, pretože čas je vzácny. Národohospodárske škody vznikajú zvyčajne z dvoch základných príčin. Prvá príčina, to je pôsobenie prírodných živlov, a druhá príčina je pôsobenie nekvalifikovaných, neodborne pripravených ľudí. Myslím si a dúfam, že so mnou budete súhlasiť, že za pôsobenie prírodných živlov človek nemôže, ale ak vzniknú hospodárske škody alebo majú vzniknúť hospodárske škody pôsobením neodborných zásahov do určitých procesov, tak potom za to niekto musí byť aj zodpovedný. Skutočne zdá sa, že nad Slovenskom sa vznáša akási zvláštna osobnosť, ktorej starí Gréci hovorili hermafrodit, čiže osobnosť bezpohlavná a bezidentifikovateľná, ktorá v tomto parlamente neustále predkladá a podsúva nám poslancom, aké škody vzniknú za to, že niekto nemenovaný vznášajúci sa hore pripravil nekvalitné zákony, zle napočítal príjmovú stránku rozpočtu, zle odhadol parametre ekonomického vývoja v Slovenskej republike a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že ak niekto zle napočíta príjmovú stránku štátneho rozpočtu, ak niekto o to horšie, a podľa môjho názoru sa tak stalo, nadhodnotí vedome príjmovú stránku štátneho rozpočtu, tak ak v dôsledku takejto činnosti majú vzniknúť národohospodárske škody, tak za takéto národohospodárske škody by, vážené dámy, vážení páni, mal byť niekto konkrétny aj zodpovedný. V tomto prípade, nemôžem si pomôcť, je mi to ľúto, pán minister, musím skonštatovať, že mali by ste byť za to zodpovedný vy. A, prosím, pán minister, ja vás skutočne o to prosím, nerobte hanbu nám profesionálnym ekonómom, keď vy ako minister financií a podpredseda vlády pre ekonomiku z tohto miesta, z tohto pultu ste trikrát za sebou, ja som si najprv myslel, že sa mýlite, že ste si niečo poplietli pod stresom, ale vy ste to trikrát za sebou povedali, a ja si to dovolím citovať, že štátny rozpočet je vždy prognóza. Koniec citátu.
Pán minister, že to tak nie je, to vie každý študent ekonómie po vykonaní prvej skúšky z ekonómie.
Pán minister, ak nie ste ten pravý ekonóm, buďte aspoň pravý chlap a priznajte si svoju zodpovednosť a odstúpte. To by bola z vašej strany zatiaľ (potlesk) prvá a jediná služba občanom tejto republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán podpredseda vlády?
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Z úst dvoch kolegov, naposledy pána poslanca Murgaša, zaznelo, aký je to vraj nezmysel, že štátny rozpočet je prognóza. Takže znovu zopakujem, po štvrtýkrát, pán poslanec. Štátny rozpočet je zákon a zároveň je aj prognóza. Ak tomu neveríte, ak tomu neveríte (smiech v sále), ak tomu neveríte, pán poslanec (potlesk) a ďalší páni poslanci, odporúčam prečítať si štátny záverečný účet. Máte ho tu na rokovaní. Ak si ho prečítate, tak zistíte, že tie čísla, ktoré sú v štátnom rozpočte, a tie, ktoré sú potom v štátnom záverečnom účte, nie sú identické. Lebo štátny rozpočet vždy obsahuje predvídanie budúceho ekonomického vývoja, predvídanie budúcich príjmov a predvídanie budúcich výdavkov, a teda aj predvídanie budúceho deficitu a štátny záverečný účet vždy potom bilancuje, aké boli skutočné príjmy, aké boli skutočné výdavky a aký bol skutočný deficit. A garantujem vám, páni poslanci, že každý rok sú tie čísla v štátnom záverečnom účte za príslušný rok a v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok iné, z čoho jasne vyplýva, že štátny rozpočet ani nemôže byť ničím iným z podstaty veci ako prognózou, čo neznamená, že to nie je zákon. Aj preto, že to zákon je a že to je zároveň prognóza, sú tam mechanizmy, v akom zmysle, v akom smere sa môže odlišovať skutočný vývoj od vývoja štátneho rozpočtu. To je po prvé.
Po druhé. Stále sa tu opakuje, kto spôsobil hospodárske škody. Takže chcel by som zdôrazniť, že to odôvodnenie skráteného konania je v porovnaní dvoch situácií. Situácie, keď sa neprijmú tieto návrhy a keď sa prijmú. A faktom je zase, či sa vám to páči alebo nie, že ak sa prijmú tieto návrhy na skrátené konanie a na zvýšenie spotrebných daní, potom v konečnom dôsledku hospodárske škody budú menšie, ako by boli v prípade, keby sa tieto návrhy neprijali. Takže, áno, týmito návrhmi, týmito skrátenými konaniami sa zabraňuje hospodárskym škodám.
K zodpovednosti. Ja som nikdy nehovoril, že necítim zodpovednosť za to, že vývoj, otvorene som povedal, že rozdiely sú väčšie, ako bývalo zvykom, a tiež som otvorene povedal, že to bolo spôsobené aj subjektívnymi chybami ministerstva, na čele ktorého stojím, a tiež som povedal, aké dôsledky som z toho vyvodil. Vo vašich rukách je a je podaný návrh na moje odvolanie, budete o tom diskutovať. Ja súhlasím s pánom poslancom Jarjabkom, že diskusia sa zrejme zopakuje, čiže je len vo vašich rukách, či Národná rada, ktorá jediná má toto právo a túto právomoc, rozhodne o vyvodení politickej zodpovednosti aj voči mojej osobe a ja to, samozrejme, budem plne s pokorou rešpektovať.
Čo sa týka konkurenčného prostredia, to, čo hovoril pán poslanec Maxon, že ho zásadne meníme. Pán poslanec Maxon, my sme za päť rokov zásadne zmenili konkurenčné prostredie a podnikateľské prostredie. Znížili sme daň zo zisku právnických osôb zo 42 percent na 25 percent a ďalej ju znižujeme na 19 percent. Znížili sme úrokové sadzby z 25 percent pre podnikateľskú sféru na dnešných 10 percent. Znížili sme rizikovú prirážku krajiny z 12 percent na 0,5 percenta oproti vyspelým krajinám. Zachránili a reštrukturalizovali sme bankový sektor, ktorý stál na pokraji krachu, a mohol by som takto ďalej a ďalej pokračovať.
Takže, áno, pán Maxon, zmenili sme zásadným spôsobom podnikateľské prostredie. Zmenili sme ho zásadným spôsobom v prospech zlepšovania podnikania a podnikateľského prostredia. Je pravdou, že skoršie zvýšenie spotrebnej dane z uhľovodíkových palív nebude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, ale pravdou tiež je, že pôjde o dôsledok, ktorý nebude mať žiadne katastrofické dôsledky, a pravdou tiež je, že neuskutočnenie tohto kroku by malo v konečnom dôsledku práve na podnikateľské prostredie horšie dôsledky z dôvodu všetkých súvislostí, ktoré sú spojené s vyšším deficitom verejných financií, ako boli tie, ktoré boli pôvodne predpokladané.
Ďakujem pekne.