T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Okrem toho, že mám jeden procedurálny návrh, chcem len pripomenúť to, čo som už povedal v prvej časti, predsedajúca porušila rokovací poriadok, pretože neumožnila po ukončení druhého čítania vystúpiť s procedurálnymi návrhmi, kde mali právo poslanci hovoriť o tom, ako prebehlo hlasovanie. A okrem toho, buďte, prosím, pokojná, dobre. Okrem toho chcem vás požiadať v mene klubov opozície v prípade, že sa nebude hlasovať zajtra ráno o zákone ako o celku o 30-minútovú prestávku na poradu klubov.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Cabaj, nebudem už ani reagovať na tieto vaše pripomienky.
Pán poslanec Hopta. (Hlasy zo sály.)
I. Hopta, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, ja som bol jeden z tých poslancov, ktorý vás žiadal po druhom čítaní o procedurálny návrh. Nedali ste mi možnosť vystúpiť s procedurálnym návrhom a je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Ináč pripájam sa k návrhu pána Cabaja na prestávku, ale dávam ďalší procedurálny návrh, aby táto Národná rada rozhodla svojím hlasovaním, že sa ešte raz vráti k druhému čítaniu.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Pani podpredsedníčka, je mi to ľúto, ale musím skonštatovať, že kvôli vám, konkrétne kvôli vám okrádame daňových poplatníkov o peniaze. Konkrétne, kvôli vám. Kvôli vašej, v tejto chvíli si dovolím tvrdiť, tvrdohlavosti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som sa vám ospravedlnil za prisilné slová, ktoré som formuloval nie celkom na vašu adresu, ale súčasne prijmite, prosím, moje ospravedlnenie, len ja sám si teraz kladiem otázku, že kto sa za tento postup a tento výsledok ospravedlní dôchodcom.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica. Pán poslanec Nagy stratil hlasovaciu kartu. Neprerušujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica, ktorý navrhuje, aby sme hlasovali o tomto zákone zajtra. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Fica.
(Hlasovanie.) Prítomných je 142 poslancov, za 66, proti 61, zdržalo sa 15.
Konštatujem, že sme tento návrh neprijali.
O návrhu pána poslanca Hoptu nemôžeme dať hlasovať, pretože hlasujeme o zákone v treťom čítaní.
Pán poslanec Cabaj požiadal o 30-minútovú prestávku. Vyhlasujem pred hlasovaním 30-minútovú prestávku.
(Prerušenie rokovania o 16.12 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 16.49 hodine.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím o pokoj v rokovacej sále, budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie, prosím o pozornosť pri uvádzaní hlasovania. Poprosím dámy a pánov poslancov z opozície o väčší pokoj pri odchode z rokovacej sály.
Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.
E. Bauer, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, prosím vás, aby ste dali hlasovať o zákone z 22. mája 2003 o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia s návrhom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zákon ako celok v pôvodnom znení schváliť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pani spoločná spravodajkyňa. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 76 poslancov, za návrh hlasovalo 76 poslancov. (Potlesk.)
Ďakujem dámy a páni. (Ruch v sále.)
Budeme pokračovať v rokovaní podľa návrhu programu. Pokračujeme návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie uvedie podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, jeho návrh na skrátené konanie vychádza z potreby riešenia príjmovej časti štátneho rozpočtu. Vládny návrh zákona bol vypracovaný v súlade s programovým vyhlásením a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 až 2006. Z Koncepcie daňovej reformy na roky 2004 až 2006 vyplýva úloha zapracovať zámery koncepcie do návrhov príslušných právnych predpisov, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. júla 2003. Navrhovaným zvýšením sadzieb spotrebnej dane pri cigarách, cigaretách s dĺžkou do 70 mm vrátane, cigaretách nad 70 mm, tabakovom zvyšku, cigaretovom tabaku na vlastnoručné šúľanie cigariet, ostatnom tabaku na fajčenie, žuvacom tabaku a pri šnupacom tabaku sa dá očakávať zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2003 o 1 miliardu korún. Vzhľadom na uvedené v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na krytie výdavkov štátu. Aplikácia zákona o štátnom rozpočte v praxi je podmienená zabezpečením príslušného objemu finančných prostriedkov v štátnom rozpočte na rok 2003, pretože v opačnom prípade krytie výdavkov štátu by nebolo možné bez výrazného zvýšenia deficitu štátneho rozpočtu, čím by vznikli značné hospodárske škody. Návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákon preto odporúčam schváliť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády. Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Juraja Lišku, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov.
J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 251 z 2. júna 2003 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 266, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 12. júna 2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, prerokoval na 17. schôdzi dňa 11. júna 2003 a v prijatom uznesení č. 116 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte diskusiu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Do rozpravy sa prihlásili písomne dvaja poslanci. Ako prvý vystúpi pán Robert Fico za Smer, po ňom sa pripraví pán poslanec Maxon.
R. Fico, poslanec: Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil už hneď pri prvom návrhu na skrátené legislatívne konanie a pri tejto príležitosti aj vyslovil stanovisko poslaneckého klubu strany Smer k návrhom na zvýšenie spotrebných daní. Návrh na zvýšenie spotrebných daní prerokúvame naozaj za zvláštnych okolností. Pôvodne sa očakávalo, a nakoniec takéto boli aj vyhlásenia od predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, že spotrebné dane ako súčasť určitej filozofie daňovej reformy sa budú zvyšovať až od 1. januára 2004. Je to filozofia, ktorá je legitímna, voči ktorej môžeme mať, samozrejme, námietky, filozofia znižovať priame dane a zvyšovať nepriame dane. Za dnešnými návrhmi na zvýšenie spotrebných daní, teda vyšších cien najmä pohonných hmôt nie je však žiadna stratégia, systém či filozofia. Za dnešnými návrhmi, vážené dámy a páni, je len hrubá neuveriteľná chyba Ministerstva financií Slovenskej republiky na čele s ministrom financií pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2003, keď bola nadhodnotená príjmová časť štátneho rozpočtu. Čo sme sa len, vážené dámy a páni, napočúvali koncom roka 2002 o kvalite a výnimočnej úrovni štátneho rozpočtu, ktorý má platiť v roku 2003. Boli to všetko pozitívne vyjadrenia, že prípravné práce boli kvalitne ukončené, že štátny rozpočet spĺňa všetky kritériá a prakticky od roku 1989 nebolo lepšieho štátneho rozpočtu ako ten, ktorý si vládna koalícia schválila. (Potlesk.) Vládna koalícia, ako obyčajne nepočúvala hlasy z opozície, keď aj moji kolegovia, hovorím len za mojich kolegov ekonómov z Klubu poslancov za stranu Smer, upozorňovali na nereálnosť príjmovej časti štátneho rozpočtu. Či to bol pán poslanec Murgaš, či to bol pán poslanec Kondrót a ďalší a ďalší, všetci jasne pripomínali, že príjmová časť štátneho rozpočtu nie je v poriadku a môžu s ňou byť veľké ťažkosti. Upozornenia sa naplnili a za niekoľko prvých mesiacov tohto roku vznikla diera v štátnom rozpočte. Zoberme si len tabuľku daňového riaditeľstva k 31. máju, kde za prvých päť mesiacov malo prísť do štátneho rozpočtu 89 miliárd korún v podobe daňových príjmov, prišlo však iba 72 miliárd, čiže môžeme hovoriť už teraz o schodku približne 17 miliárd korún. Zaujímavé je, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky a najmä minister financií Slovenskej republiky túto chybu pri spracovaní návrhu štátneho rozpočtu s kamennou tvárou priznali. Ako keby sa vlastne ani nič nestalo. A po priznaní nasleduje návrh na riešenie, ktoré skôr patrí do učebnice zlých žartov, a nie na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky. Treba vraj zvýšiť spotrebné dane, aby dieru v štátnom rozpočte spôsobenú hrubou neprofesionalitou ministra a jeho tímu zaplatili ľudia v podobe vyšších cien. Veď je nadovšetko jasné, že napríklad zvýšením spotrebnej dane pri minerálnych olejoch dôjde nielen k automatickému zvýšeniu cien pohonných hmôt, ale aj prakticky všetkých výrobkov, pretože do ich ceny sa prenesú zvýšené náklady spojené s dopravou, respektíve so samotnou produkciou. Takýto postup pri náprave neprofesionality sa nedá nazvať nijako inak len ako hrubý prejav arogancie, s ktorou sa stretávame zo strany vlády Slovenskej republiky čím ďalej tým viac.
Zábavné, vážené dámy a páni, je aj odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie. Vraj hrozí hospodárska škoda. Vláda teda priznáva existenciu alebo hrozbu hospodárskej škody. Dobre. Ale ak hospodársku škodu majú zaplatiť nevinní ľudia, potom treba vyvodiť aj zodpovednosť za spôsobenie tejto hospodárskej škody. Pochopil by som, keby po takejto neprofesionalite okamžite minister financií Slovenskej republiky odstúpil a až potom prišla vláda s ospravedlnením do Národnej rady Slovenskej republiky a so žiadosťou na schválenie vyšších spotrebných daní. Aký však bude výsledok po prerokovaní týchto návrhov zákonov v parlamente. Pán minister financií po tom, čo ako podpredseda vlády Slovenskej republiky zbabral reformu verejnej správy a ušiel od nej, po tom, čo zbabral boj s korupciou, čo spôsobil 7-miliardovú kurzovú stratu pri predaji SPP, za čo ho v novej vláde urobili ministrom financií, po zbabraní štátneho rozpočtu, za čo ho možno v budúcom období urobia guvernérom Národnej banky Slovenskej republiky, zostane pokojne sedieť vo svojej dobre platenej funkcii a každý vodič za toto jeho zbabranie štátneho rozpočtu zaplatí po každom tankovaní v priemere o 100 až 200 korún viac. Keby prišla vláda Slovenskej republiky s ospravedlnením, s odvolaním ministra a žiadala by hľadanie zdrojov niekde inde, určite by sme radi podporili a pomohli. Rád by som konečne počul od ministra financií návrhy, ako napríklad lepšie vyberať dane. Ak mám zlé čísla, tak ma opravte, a clá, je tu približne suma okolo 80 miliárd korún v nezaplatených daniach a clách. Keď si aj zoberieme, že polovička z týchto peňazí nie sú dobytné, tak určite je tu suma okolo 30 - 40 miliárd korún, o ktoré sa treba uchádzať.
Je tu ďalej obrovský problém so spotrebnou daňou z liehu. Vieme, že pokiaľ ide o túto spotrebnú daň, ktorá predstavuje 250 korún na liter čistého alkoholu, tak nám spôsobuje obrovské miliardové straty, pokiaľ ide o príjmy štátneho rozpočtu. Keby sme sa na toto všetko sústredili, hľadali nejaké rezervy a zdroje, určite by opozícia podporila vládu Slovenskej republiky. Ale prísť takto arogantne po tom, čo prizná vláda Slovenskej republiky hrubú chybu pri zostavovaní štátneho rozpočtu s jedným jediným riešením, to znamená s riešením zvýšiť ceny prostredníctvom spotrebných daní, považujeme absolútne za neakceptovateľné. To, čo navrhuje dnes vláda Slovenskej republiky, je preto nielen hrubým prejavom arogancie, ale predovšetkým porušovaním rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Tu opäť musím vyzvať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Hrušovského, ktorý zo začiatku volebného obdobia neustále opakoval, že nebude súhlasiť s porušovaním rokovacieho poriadku a so skrátenými legislatívnymi konaniami. Zdá sa, že to boli iba sľuby, ktoré dnes už nikto neplní, pretože tento parlament systematicky prerokúva mnohé citlivé zákony predovšetkým prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
V týchto podmienkach, a ja verím, že moji kolegovia budú hovoriť, predovšetkým ekonómovia, o ekonomickej časti týchto zákonov, chcem oznámiť, že poslanecký klub strany Smer nemôže podporiť ani jedno jediné skrátené legislatívne konanie, lebo je v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady a, samozrejme, nemôže hlasovať ani za jeden z predložených návrhov zákonov, pretože sú iba nápravou hrubej neprofesionality zo strany ministra financií.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalší prihlásený do rozpravy písomne bol pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Predovšetkým mi dovoľte smutne konštatovať, že ste neakceptovali môj pozmeňujúci návrh do programu. Dámy a páni, ideme rokovať o štyroch zákonoch, ktoré upravujú predovšetkým sadzby spotrebných daní, prirodzene, s negatívnym dopadom na spotrebiteľské ceny. Kľúčový dôvod, prečo to tak je, spočíva v tom, že predovšetkým v oblasti príjmov štátneho rozpočtu sú veľmi vážne disproporcie a v plnom rozsahu sa podpisujem pod to, čo povedal pán poslanec Fico. Ako bod 42 rokovania tohto pléna máme Správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. štvrťrok 2003. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že považujem za absurdné, že so správou o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok sa máme zaoberať 17., 18. alebo 20. júna, na druhej strane si však myslím, že o tejto správe bolo potrebné hovoriť pred samotnými zákonmi, ktoré súvisia predovšetkým s tou oblasťou nepriamych daní, kde vývoj v štátnom rozpočte je mimoriadne negatívny. Ak by sme hovorili o správe o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok pred týmito zákonmi, ak by nám minister financií dal informáciu, aký je aktuálny stav vývoja štátneho rozpočtu predovšetkým v príjmovej oblasti, tak potom to, čo je napísané v dôvodovej správe k skrátenému legislatívnemu konaniu, niečo by sme mohli trikrát podčiarknuť červeným a niečo by sme zásadným spôsobom mohli vyškrtnúť. Ja som už permanentným kritikom návrhov zákonov, ktoré by mali ísť skráteným legislatívnym konaním a je to absolútne špecifické pri daňových zákonoch. Argument, že nepriame dane je možné bez akéhokoľvek dopadu a komplikácií meniť aj v priebehu rozpočtového roka, samozrejme, neobstojí, ale to bude zrejme asi argument predkladateľov, že celkom iná kategória sú nepriame dane, celkom iná kategória sú priame dane. No v každom prípade takáto zmena zasahuje do podnikateľského prostredia a zasahuje do podnikateľského prostredia veľmi, veľmi negatívne. Predsa všetky firmy, ktorých sa to týka, majú svoje hospodárske plány, majú svoje finančné plány a takéto zmeny počas rozpočtového roka zásadným spôsobom menia ich ekonomickú pozíciu. V mnohých prípadoch to môže pre tieto firmy znamenať aj likvidáciu, ak uvažujú s takým daňovým zaťažením, aké bolo a vo väzbe na to realizujú aj investície.
Už veľa, veľakrát som v tomto parlamente hovoril, že minimálne tí, ktorí predkladajú návrh na skrátené legislatívne konanie, by mali mať toľko profesionálnej slušnosti, aby veci zdôvodnili tak, ako v reálnom živote sú. Viete, je to absurdné, ak v dôvodovej správe konkrétne k tomuto zákonu si prečítate, že zákon vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z Koncepcie daňovej reformy v rokoch 2004 - 2006. A ďalšia veta - za účelom vytvorenia vhodného východiska na zabezpečenie zdrojov štátneho rozpočtu, na zavedenie daňovej reformy od roku 2004 navrhuje sa účinnosť od 1. júla 2003.
Dámy a páni, ja nebudem komentovať toto konštatovanie a takto koncipovanú dôvodovú správu, ale to s profesionálnou slušnosťou a korektnosťou naozaj nemá nič spoločné. Samozrejme, v ďalších častiach dôvodovej správy sa už objavujú konkrétne problémy a vyúsťuje to do jedného jediného, že vláda takýmto spôsobom má ambíciu získať pol miliardy Sk do štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, v samotnom zákone dochádza ešte k jednej zmene, ktorá podľa môjho názoru už vôbec nemá opodstatnenie, aby išla v skrátenom legislatívnom konaní. Nie som si celkom istý, ale myslím si, že parlament v tomto zložení alebo v čiastočne inom zložení, mám na mysli predchádzajúcu koalíciu, schválil výhodu pre malé pivovary, ktoré boli od spotrebnej dane oslobodené alebo boli znížené. Teraz hovoríme o tabaku? Aha, pardon, ospravedlňujem sa, ale tie dôvody, ktoré som povedal, týkajúce sa skráteného legislatívne konania, sú absolútne analogické. Čo sa však týka tabaku, tam je jeden principiálny problém. Myslím si, že nikto tu už nebude rozvíjať diskusiu o tom, že spotrebnými daňami sa upravuje škodlivosť, neškodlivosť, množstvo používania a tak ďalej.
Ale, dámy a páni, doteraz ani v jednom jedinom prípade, keď sa upravovala spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov, sa nenaplnili ambície predkladateľov. Ja som presvedčený, že to bude aj v tomto prípade, ale dovoľte mi na záver skonštatovať. Naozaj ma mrzí, že ste neboli ochotní si vypočuť správu o plnení štátneho rozpočtu za I. štvrťrok, aby ste získali reálny obraz, v akej situácii rozpočtového hospodárenia sa nachádza naša krajina a, samozrejme, s návrhom na skrátené legislatívne konanie poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko aj v tomto zákone súhlasiť nebude.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Keďže nie je taká možnosť, končím rozpravu. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko najprv pán podpredseda vlády, potom spravodajca. Pán podpredseda chce hovoriť.
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi reagovať na vystúpenia pána poslanca Fica a pána poslanca Maxona. Keďže vlastne sa ich vystúpenia týkali, najmä vystúpenie pána poslanca Fica, nielen zákona o spotrebnej dani z tabaku, ale vlastne všetkých týchto skrátených konaní, tak vlastne sa chcem vyjadriť k celej problematike ako takej.
Po prvé, chcem skonštatovať, že štátny rozpočet je vždy prognózou. Je to vždy prognóza, ktorá sa vždy líši od skutočného plnenia tohto štátneho rozpočtu. Stačí si pozrieť doterajšie rozpočty. Vždy to tak bolo a nemôže to byť inak. Pravdou je, že tentoraz rozdiel medzi prognózou a schváleným rozpočtom a skutočným vývojom je väčší, je výraznejší, ako bývalo po iné roky.
Po druhé, chcem však skonštatovať, že to, že tento rozdiel vznikol, neznamená, že vývoj slovenskej ekonomiky je negatívny. Vývoj slovenskej ekonomiky ako takej je pozitívny, aj keď plnenie konkrétne dane z pridanej hodnoty, dane z príjmu právnických osôb a zrážkovej dane je nižšie, ako sme pôvodne predpokladali. Zároveň však sú ďalšie príjmové položky, ktoré sa plnia viac, ako bol pôvodný predpoklad štátneho rozpočtu. Čiže v niektorých týchto troch daniach je príjem menší, v iných príjmoch nedaňových, ale aj niektorých daňových sú príjmy vyššie. Celkovo však dochádza k výpadku, ale chcem zdôrazniť, že pán Fico to aj, myslím si, povedal, že vývoj doteraz, že príjmy sú nižšie asi o 17 miliárd korún. Chcem však zdôrazniť, že to, čo je potrebné kryť aj týmito opatreniami, a nič nebude potrebné kryť navyše, je suma v objeme asi 3,8 miliardy korún, čo pri 250-miliardových, vyše 250-miliardových celkových výdavkoch, samozrejme, nie je síce suma zanedbateľná, ale v porovnaní s celkovými výdavkami to nie je až taká enormná suma 3,8 miliardy korún.
Po ďalšie, chcem povedať, áno. Pôvodne sme predpokladali, že spotrebné dane budeme zvyšovať až od 1. 1. 2004, a aj na základe skutočného vývoja navrhujeme skoršie uplatnenie týchto zákonov, zvýšenia týchto spotrebných daní, ale zároveň ich považujeme za také, ktoré sú v súlade s programovým vyhlásením aj s koncepciou daňovej reformy, pretože tieto predpokladali takýto spôsob prenášania daňového bremena z priamych na nepriame dane.
K príčinám toho, prečo došlo k tomuto výpadku a k tomuto rozdielu medzi predpokladaným a skutočným vývojom, chcem povedať, že sú tam aj také objektívne príčiny, ktorým sa nikdy nedá zabrániť, pretože vývoj vždy je iný, ako je prognóza, ale sú tam aj subjektívne príčiny. Sú tam aj chyby, ku ktorým došlo na ministerstve financií pri odhadovaní týchto dôsledkov niektorých legislatívnych zmien, a sú tam aj chyby, ktoré sa nemali stať, ktoré sa stali z dôvodu nie dostatočnej profesionality ľudí, ktorí to robili. To sa týka najmä odhadu dôsledkov novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá, mimochodom, bola schválená v auguste 2002, teda ešte pred voľbami, a kde sa nepremietol jednorazový výpadok z titulu tejto novely zákona a potom nadhodnotený odhad zbližovania, dôsledkov zbližovania dane z pridanej hodnoty. Dôsledky boli vyvodené v tom zmysle, že tí ľudia, ktorí boli zodpovední za tieto subjektívne chyby v odhadoch a ktorí vlastne boli na čele tých útvarov ministerstva financií, ktoré tieto odhady urobili, došlo k personálnym zmenám a práve aj noví ľudia, kvalifikovanejší ľudia, podľa môjho názoru, ktorí na ich miesta prišli, odhalili tieto chyby a prišli aj s návrhmi na riešenie. Preto ja nebudem reagovať na osobné invektívy pána Fica. Už som si zvykol na to, že sa stávam terčom jeho osobných útokov a osobných invektív, ale chcem sa pohybovať len v rovine vecnej.
Takže k otázke, či je dôvod na uplatnenie skráteného konania, chcem povedať, že som presvedčený o tom, že tento dôvod je. Jednoducho preto, že § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady hovorí o tom, že ak hrozia hospodárske škody, tak takýto režim schvaľovania je možný.
V čom sú tie hospodárske škody, dovoľte mi vysvetliť. Hospodárske škody sú v tom, že ak bude dosiahnutý deficit verejných financií vyšší, ako bolo predpokladané a deklarované zákonom o štátnom rozpočte, tak, samozrejme, hrozí zhoršenie ratingu Slovenskej republiky, vyššie úrokové sadzby, za ktoré si štát požičiava, menšia dôvera zo strany domácich aj zahraničných investorov, a z tohto titulu hrozia tieto hospodárske škody. Preto je v záujme každej zodpovednej vlády, myslím si, prijímať opatrenia, ak sa dajú tieto hospodárske škody zvrátiť, ak sa dajú prijať opatrenia, ktorými sa tomuto riziku vyhneme, tak je, myslím si, zodpovedné a kompetentné takéto opatrenia prijať. A takýmito opatreniami je schválenie zvýšenia zákonov o spotrebných daniach, tie, ktoré predpokladáme, aj keď si uvedomujem, že to nie sú rozhodnutia ľahké a ani my ich nenavrhujeme s ľahkým srdcom. Teda musím odmietnuť pánom Ficom deklarované porušenie rokovacieho poriadku. Podľa môjho názoru a podľa názoru aj vlády, ktorá s týmito návrhmi zákonov súhlasila, ide o taký návrh, ktorý je v súlade s § 89 ods. 1.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Maxon, chcem dodať, že aj po skoršom zvýšení spotrebných daní, ako sme pôvodne predpokladali, nebude celková miera inflácie v tomto roku vyššia, ako bolo za pôvodného predpokladu zvyšovania týchto daní až od 1. januára budúceho roka.
Čo sa týka ďalej toho, že sa menia podmienky. Áno, podmienky sa menia, ale treba povedať a vidieť, že ja nepredpokladám nejaké fatálne dôsledky aj preto, že to najväčšie zvýšenie, ktoré zasiahne aj nepriamo podnikateľskú sféru a vlastne obyvateľstvo, sa týka spotrebnej dane z minerálnych olejov, a treba povedať, že ceny, aké budú po zvýšení spotrebnej dane, už na Slovensku boli. Pretože ceny pohonných hmôt závisia najmä od kurzu slovenskej koruny a dolára a svetových cien ropy. Takže aj po tomto zvýšení ceny nebudú vyššie, ako už v minulosti niekoľko mesiacov boli, keď bol dolár silnejší oproti korune, ako je dnes, a keď svetové ceny ropy boli vyššie, ako sú dnes.
Takže dovoľte mi uzavrieť to tým, že som presvedčený, že podmienky zákona na skrátené konanie sú naplnené a že v situácii, ktorá bola zapríčinená, opakujem, aj objektívnymi, ale aj subjektívnymi príčinami a chybami na ministerstve financií, je toto najlepšie riešenie, aké môžeme dnes schváliť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Žiada si vystúpiť pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 266. Prosím spravodajcu poslanca Lišku, aby hlasovanie uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 266, v skrátenom legislatívnom konaní.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci, hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním v tomto vládnom návrhu zákona. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 82 poslancov, za 73, proti 5, zdržali sa 2, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
V rokovaní pokračujeme návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 268. Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi, aby návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, je predložený v súlade s programovým vyhlásením vlády a koncepciou daňovej reformy s tým, že nadväzuje na potrebu posilnenia príjmovej časti štátneho rozpočtu a zároveň sa presúva daňové bremeno z priamych daní na nepriame dane. Zvlášť potreba posilnenia príjmov štátneho rozpočtu vyplýva z uplatnenia požiadavky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov. Neschválením návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu by mohli vzniknúť hospodárske škody z dôvodu nezabezpečenia na jednej strane príjmov štátneho rozpočtu, na druhej strane nezabezpečenia pokrytia plánovaných výdavkov štátneho rozpočtu. Z týchto dôvodov návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, odporúčam Národnej rade schváliť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím poslanca Jozefa Hurbana ako navrhovateľa a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona.
J. Hurban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 253 z 2. júna 2003 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona...
P. Rusko, podpredseda NR SR: Poprosím vás, kolegovia a kolegyne, o pokoj v rokovacej sále. Buďte takí dobrí.
Ďakujem.
J. Hurban, poslanec: ... ktorým sa mení zákon č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu v termíne do 12. júna. Výbor pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva, prerokoval na svojej schôdzi dňa 11. júna 2003 a v prijatom uznesení odporučil Národnej rade prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte diskusiu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy prihlásil len pán poslanec Ďaďo za Klub Komunistickej strany Slovenska.
Nech sa páči, pán poslanec.
V. Ďaďo, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne a kolegovia. Vládou Slovenskej republiky nám bol predložený návrh na zmenu zákona č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva. Je nám všetkým dobre známe, že o tomto návrhu sa v poslednom mesiaci veľa diskutovalo. Veľmi sa o ňom diskutovalo v médiách, ale i v širokej spotrebiteľskej verejnosti, kde sa, samozrejme, stretol s veľkým nepochopením, respektíve odmietnutím daného návrhu, ktorý sa prejaví v rapídnom zvýšení cien. Bol síce urobený určitý kompromis, ale kompromis je, dá sa povedať, malý alebo o ničom. Ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky s plnou zodpovednosťou konštatujem, že z taktického politicko-ekonomického hľadiska sa dá pochopiť v programovom vyhlásení vlády...
P. Rusko, podpredseda NR SR: Poprosím vás v poslaneckom klube Smer, keby ste boli naozaj tichšie.
V. Ďaďo, poslanec: Dá sa pochopiť, že v programovom vyhlásení vlády sa treba naučiť čítať aj medzi riadkami. Že keď to bude pre príjem štátneho rozpočtu nevyhnutné, siahne sa na uplatnenie takzvanej medziriadkovej rezervy. Počuli sme aj to zdôvodnenie pri predchádzajúcom návrhu, čo je to medziriadková rezerva. Táto chvíľa prišla a pred nami v skrátenom legislatívnom konaní je návrh, ktorý podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a predkladateľa môže vážne ohroziť našu vlasť spôsobením veľkých ekonomických strát.
Pán podpredseda vlády, vážim si vaše vystúpenie, skonštatovali ste, že áno, boli tu i subjektívne chyby. Tento parlament by chcel vedieť aj personálnu zodpovednosť za subjektívne chyby, ktoré dospeli k tomu stavu, ktorý je, že občania budú musieť drahšie platiť za tovar, ktorý im bude poskytnutý v prípade, že koalícia schváli váš návrh bez pripomienok, tak ako sa to zvyčajne robí. To je málo skonštatovať, že to je tak. Nesiete zodpovednosť, tu sa zodpovedáte tejto Národnej rade za svoju činnosť, čiže chceme vedieť aj výsledky, aspoň ja vás o to žiadam, aby ste ich takto prezentovali.
Z dôvodu autority Národnej rady Slovenskej republiky ako celku, nie žiadneho klubu, ale aj z dôvodu autority pána predsedu Národnej rady, ktorého si vážim, som ja, ako aj náš celý klub jasne vyjadrili svoje postavenie tým, že nehlasoval alebo nesúhlasil so skráteným legislatívnym konaním. Konštatovanie, ktoré tu bolo, je veľmi diskutabilné a, pán predseda, po prvýkrát a možno posledný ako poslanec si dovolím jednu poznámku smerom k vám, že ako predseda musíte, áno, musíte, pán predseda, ale ako predseda KDH môžete hlasovať proti aj ako občan. Čiže ak sme si tu povedali o nejakej kultúre, ktorá bude, tak kultúra by mala platiť pre všetkých a ja si vás budem vážiť tak ďalej, ako som si vás vážil doteraz.
Chcel by som však povedať i druhú vec. Samozrejme, že rešpektujem i to, že demokratickou silou počtu poslancov koalície ste rozhodli, že sa v skrátenom legislatívnom konaní zákon bude prerokúvať. Ja ho plne rešpektujem a rešpektuje ho i celý poslanecký klub a v zmysle týchto argumentov vám predkladám teraz argumenty, prečo tento návrh zákona odmietneme, prečo ho odmietneme schváliť ako celý poslanecký klub.
Prvým a vážnym dôvodom je to, čo tu už odznelo, ale nie z osobných invektív, ale z pragmatického hľadiska pána kolegu Fica. To je to, že všeobecnosť príjmu štátneho rozpočtu je skutočne taká, že my naň máme rozdielny názor. Máme naň rozdielny názor v tom, že sa nedá žiť len z daní, že sa nedá štátny rozpočet tvoriť len tak ako provizórium, pretože nehnevajte sa, pán podpredseda vlády, pre mňa je štátny rozpočet zákonom, ktorý je schválený vládou, teda Národnou radou, a nie je to žiadne provizórium. To je rozdiel v chápaní, ktoré chápeme my. Isteže nie som dogmatik v tom, že tu nemôže dôjsť k presunu jednotlivých kapitol, že tu nemôže dôjsť k situácii, kde sa štátny rozpočet dá z ekonomického hľadiska ponaprávať, ale za takých podmienok, ako som konštatoval, nie za podmienok toho, že niečo sa stane, voda ide ďalej.
Druhý dôvod, prečo poslanecký klub KSS nepodporí tento návrh zákona je to, že slovenské pivovarníctvo sa stáva jedným z mála odvetví, ktoré sa po transformácii dostáva do pozitívnych čísel. Je to odvetvie, ktoré začína ísť pozitívne v rozvoji výroby, v zamestnanosti, a dokonca začína ísť už v poslednom období i v raste miezd zamestnancov, čo dnes my tak, ako vám to poslalo Združenie výrobcov piva a sladu, môžeme skutočne stlačením jedného gombíka zastaviť a môžeme dôjsť k takej situácii, ktorá bude na nás na všetkých bez rozdielu, odkiaľ sme, po hlasovaní hádzať len tieň neschopnosti viesť ekonomiku a vôbec spoločnosť iným smerom.
Ďalší bod nesúhlasu je ten, že je tu veľký nesúhlas obyvateľstva. Obyvateľstva, našich všetkých, dámy a páni, voličov, aj vašich, aj mojich, ktorí sa jednoznačne v celej diskusii, ktorá trvá vyše mesiaca, vyjadrujú veľmi negatívne voči tomuto nárastu, voči nárastu spotrebných daní, kde ku 1,20 Sk ešte pribudne DPH a cena bude podstatne vyššia. A keď k tomu pripočítame nespokojnosť z toho hľadiska, že ešte počítame s nárastom ďalších cien, samozrejme, ktoré sa konštatujú v energiách a pôvodných hmotách, tak dôjdeme k situácii, že občan skutočne bude musieť zaplatiť podstatne toho viac, ako deklarujeme. K zmene spotrebnej dane, a to je ďalší dôvod, v rámci približovania sa našej legislatívy k Európskej únii predsa došlo k 1. 1. 2003. Povedzme si skutočne pravdu, aká je. Povedzme si, že 1. 1. 2003 spotrebná daň pri desiatkach pív narástla o 30 percent. Povedzme si pravdu, že uvažované zvýšenie od 1. 7. 2003 je oproti roku 2002 veľmi drastické, čo je ďalší dôvod. Drastické z toho dôvodu, že to je nárast o 117 percent v porovnaní so súčasnou situáciou oproti minulému roku a oproti súčasnej situácii o 67 percent, pričom súčasná sadzba, sadzba tak, ako je, spotrebnej dane v rámci zásad, ktoré sme prijali v Európskej únii, je skutočne na spodnej hranici, tak ako to od nás bolo požadované, čiže na tom minime, kde by mala asi byť. Nevidím teda dôvod, aby sme smernicu Európskeho hospodárskeho spoločenstva navyšovali tým, okrem, samozrejme, potreby navýšiť štátny rozpočet príjmami. Ale nejako dať dohromady a zdôvodňovať situáciu aj touto alternatívou sa mi nezdá celkom fér.
Porovnajme však aj iné odvetvia, okrem pivovarníctva, pretože niekto by mohol povedať, áno, hlásim sa k pivovarníkom, pracoval som tam, ale nechcem byť subjektívny. Ak sme dokázali túto situáciu pri víne riešiť nárastom o 11 percent, tak prečo 67 percent niekde inde. Prečo je takýto stav, aký je dnes. To by si takisto žiadalo trošku serióznosti.
Čo chcem povedať ďalšie a prečo náš klub nepodporuje tento návrh, tak, prosím, zamyslite sa všetci, kolegovia a kolegyne, nad nasledujúcou vetou. Ak návrh vlády schválime, bude naša spotrebná daň v porovnaní s Českou republikou takáto: desiatka piva v Slovenskej republike, kde bude spotrebná daň 500 Sk, je v porovnaní s Českou republikou takmer o 200 Sk väčšia, pretože v Českej republike je 312 Kč. Keď porovnáme dvanástku pivo, tak pri slovenskom bude 600 Sk, v Českej republike 374 Kč. Menšie dane sú v Nemecku, Luxembursku, Španielsku, Francúzsku, Portugalsku. Tlačíme sa nasilu do toho, aby konkurencia z vedľajšej republiky, hoci tu je návšteva, nemám výhrady voči bariéram, ale aby konkurencia z ďalších štátov zabránila tomu, aby naše pivovary išli opačným smerom, ako idú. To chceme dosiahnuť návrhom tohto zákona? Zastavenie stúpajúceho trendu spotreby piva bude mať za následok aj negatívny vplyv na produkciu ďalších komodít, a to je jednak produkcia sladu a pestovanie sladovníckeho jačmeňa. Čiže postihne aj ďalšie, povedal by som, rezorty, je to na úkor rezortu poľnohospodárstva, a postihne to aj ďalšie komodity, kde dôjde k zníženiu počtu zamestnancov, respektíve je predpoklad, že dôjde k zníženým príjmom.
Vážený pán minister, je mi dobre známe, že ste konzervatívny politik, nemám voči tomu žiadne výhrady, každý niekde sme. Ste však aj podpredsedom vlády, a preto sa obraciam na vás s jednou požiadavkou. Skúste prehodnotiť zväzácke ideologické predstavy o rovnosti podmienok. Ja som sa s tým vyrovnal, skúste sa vyrovnať aj vy, lebo nie je dobré ani v ďalších daniach ísť na rovný meter. Ak by sme chceli ísť týmto rovným metrom, tak by sme potom museli mať rovný meter aj na iné podmienky, ktoré v tejto spoločnosti existujú, a to mzdy, vaša a moja a niektoré ďalšie záležitosti. Skúste však pochopiť, ja nechcem byť v tomto prípade nejako osobný, skúste však pochopiť aj tú obec, ktorej ide o to, a to sú obyvatelia, a to sú aj zamestnanci a pracovníci pivovarov, aby nešli smerom v rebríčku krivky dole, ale hore, skúste, prosím, byť džentlmen a stiahnuť tento z návrh rokovania vlády s tým, že so slovenskými výrobcami piva a sladu podiskutujete aj o zvýšení spotrebnej dane, ale zároveň aj o rozdiele medzi malými a veľkými pivovarmi. Je to veľký, veľký problém, ktorý minulý parlament schválil a touto situáciou sa môžeme dostať skutočne tam, kde nechceme, že ďalšie podniky prídu ku krachu. Ja navrhujem predložený návrh vám, kolegom poslancom, neprijať, nechať ho na stiahnutie.
Ďakujem vám za pozornosť, to je všetko. (Potlesk.)