P. Hrušovský, predseda NR SR: Neviem ako, pán poslanec, len môžem poprosiť, aby sa upokojili. Páni poslanci, poslankyne, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Malchárek...

J. Baška, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Občan Slovenskej republiky mal podľa súčasného zákona možnosť vybrať si iného poskytovateľa hlasovej služby už od 1. januára 2003, kedy mala byť na Slovensku úplná liberalizácia telekomunikačného trhu, ale ostalo to len de jure a de facto sa nič k dnešnému dňu nestalo. Ďalším nedostatkom je licenčný režim. Upravuje, že obmedzenými zdrojmi nie sú pridelené čísla, ale len frekvencie, ktoré sú limitované národnou tabuľkou frekvenčného spektra. Štvrtým nedostatkom sú neverejné telekomunikačné služby, kde sa definuje, že aj neverejné telekomunikačné služby budú môcť poskytovať na základe licencie udelenej telekomunikačným úradom aj ostatní poskytovatelia. Týmto sa odstraňuje nekomerčnosť tejto služby. Piatym nedostatkom, ktorý vlastne sa líši od vládnej novely telekomunikačného zákona, ktorá bola predložená minulý rok a prešla prvým, druhým, tretím čítaním a po vrátení prezidentom opätovne neprešla len rozdielom štyroch hlasov, je prevoľba operátora. Ide o zosúladenie súčasnej legislatívy s legislatívou Európskej únie. Hovorí, že prevoľbu operátora si má možnosť vybrať koncový užívateľ, a nie poskytovateľ. Zo skúsenosti krajín s liberalizovaným telekomunikačným prostredím je práve prevoľba operátora zlomovým bodom, na základe ktorého sa občania rozhodujú, či majú prejsť k inému operátorovi, alebo nie. Všetky tieto body a ich znenie sú plne v súlade jednak so starým ako aj s novým regulačným rámcom Európskej únie.

S liberalizáciou telekomunikačného trhu Slovenskej republiky sa očakáva aj zníženie cien za poskytované služby či už internetu alebo hlasovej služby. Je to možné vidieť napríklad už u medzinárodných hovorov, kde existuje konkurencia už dlhšiu dobu. Neprijatím tejto novely sa liberalizácia telekomunikačného prostredia na Slovensku posunie minimálne o ďalšieho jeden a pol roka, čo je v rozpore so záväzkom vlády Slovenskej republiky zo samitu EÚ z roku 2001 v Göteborgu, kde sa zaviazala a prihlásila k splneniu požiadaviek Európskej únie, ktoré kladie na asociované krajiny v oblasti telekomunikácií. Všetky tieto požiadavky podľa prísľubu Slovenskej republiky mali byť splnené do konca roka 2002, respektíve od 1. januára 2003, odkedy na Slovensku platí úplná liberalizácia telekomunikačného prostredia. Bohužiaľ, len de jure, za čo môže neúplné znenie súčasného telekomunikačného zákona.

Veľmi dôležitým faktom je nesplnenie záväzku Slovenskej republiky voči investorom či už zahraničným, alebo domácim, ktorí nechcú a nebudú investovať na telekomunikačnom trhu Slovenskej republiky, pokiaľ toto prostredie nebude plne liberalizované a nebude existovať taká právna norma, ktorá umožní úplnú liberalizáciu telekomunikačného trhu v Slovenskej republike.

Po konzultácii s predstaviteľmi Európskej komisie sa táto pozerá na súčasné znenie telekomunikačného zákona a neprijatie jeho novely v lete minulého roka ako na nesplnenie záväzku Slovenskej republiky voči Európskej únii a hlavne voči investorom, ktorí čakajú na liberalizáciu telekomunikačného prostredia. Posledná hodnotiaca správa Európskej únie o Slovenskej republike v oblasti telekomunikácií bude na jeseň tohto roka, kde ak nechceme, aby Slovenská republika bola naďalej kritizovaná a aby vláda splnila záväzky, ku ktorým sa zaviazala v rámci prístupového procesu vstupu do Európskej únie a voči investorom, vás žiadam podporiť túto novelu telekomunikačného zákona. Ďakujem, pán predsedajúci.

Z. Martináková, podpredsedkyňa NR SR: Teraz má slovo spoločný spravodajca z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pán poslanec Stanislav Janiš. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán spravodajca, máte slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokúvania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 195/2000 Z. z. v znení zákona č. 308/2000 Z. z., tlač 180, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu o výsledku rokovania návrhu na vydanie zákona, tlač 180. Národná rada pridelila návrh ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory návrh zákona neprerokovali. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona nedodali. Návrh na vydanie zákona, ktorým sa tlač 180 v druhom čítaní odporúčala Národnej rade schváliť, výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: ústavnoprávny výbor, návrh schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie, výbor pre verejnú správu neprijal uznesenie, výbor pre obranu a bezpečnosť vyslovil nesúhlas s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh skupiny poslancov neschváliť. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené pod bodmi 1 až 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195, tlač 180, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. To je všetko, pani predsedajúca, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomu bodu programu. Najskôr teda dávam slovo spravodajcovi. Potom je do rozpravy písomne prihlásený pán poslanec Jasovský.

S. Janiš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, táto novela zákona, poslanecká, má svoju históriu. Začala niekedy na jar 2002. Schválená bola v júni, potom bola vrátená pánom prezidentom, opätovne bola prerokovaná v Národnej rade a neschválená. Táto navrhovaná poslanecká novela je identická s pôvodnou z roku 2002 až na to, že dnes je isté, že od 1. mája 2004 sme členským štátom Európskej únie a tým budú na nás kladené aj pravidlá Európskej únie aj v oblasti telekomunikácií. V tejto súvislosti dávam do pozornosti nový regulačný rámec Európskej únie, ktorý sme povinní implementovať do našej legislatívy ku dňu vstupu. Navrhovaná poslanecká novela však selektívne a čiastkovo preberá len niektoré jeho ustanovenia, upravuje len určitý okruh povinností a len pre jedného operátora spravujúceho pevnú sieť a zabúda na nadväzujúce povinnosti ako aj na reguláciu, ktorá by sa mala týkať všetkých na telekomunikačnom trhu. Samozrejme, že implementácia nového regulačného rámca, teda v skutočnosti 6 smerníc, jedného nariadenia a jedného rozhodnutia, povedzme si to otvorene, vypracovanie nového telekomunikačného zákona, nemôže byť úlohou poslancov. Na to je tu vláda so svojím odborným personálnym a technickým zázemím. Preto pod gesciou ministerstva dopravy špecialisti Výskumného ústavu spojov, odborníci z Protimonopolného úradu, Telekomunikačného úradu vypracovali nový zákon, zákon o elektronických komunikáciách, ktorý je dnes už v paragrafovom znení a stretneme sa s ním tu v Národnej rade v septembri tohto roku. Účinnosť tohto zákona je od 1. januára 2004 v súlade s prístupovým procesom Slovenska k Európskej únii. Tento vládny návrh zákona rieši komplexne všetky nedostatky súčasného zákona, rieši dnes neupravené právne vzťahy telekomunikačnej legislatívy, rieši transparentnosť sprístupnenia sietí, referenčnú ponuku na prenájom okruhom účastníckym vedeniam a tak ďalej. Rieši všetko tak, ako majú členské štáty Európskej únie. Časový interval medzi účinnosťou navrhovanej poslaneckej novely a účinnosťou vládneho zákona je minimálny. Dovolím si povedať, že tak ako je navrhnutá termínovo poslanecká novela, tak je technicky v týchto termínoch nevykonateľná. Navrhovatelia to vedia. Ak Národná rada schváli navrhovanú poslaneckú novelu, bude de jure platná, ale de facto technicky nevykonateľná až na časť ukladania opakovateľných pokút do výšky 50 mil. Sk operátorovi, operátorovi, ale len pevnej siete. Tu niekde osobne vidím priestor, ktorý má nabáda k opatrnosti a k ostražitosti pri posudzovaní navrhovanej poslaneckej novely. Všetky tieto fakty ma vedú k tomu, aby som sa venoval a obrátil svoju pozornosť na vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách, t. j. komplexnému riešeniu telekomunikačného trhu, ktorý tu budeme mať v Národnej rade septembri tohto roku. Vládny návrh zákona popri ochrane hospodárskej súťaže vytvára podmienky na efektívne investovanie do infraštruktúry, rozvoj, bezpečnosť a integritu sietí, proporcionálne a primerané uplatňovanie regulácie. Tento vládny návrh zákona je komplexný. Rieši všetkých operátorov, nielen niektorých v súlade s pravidlami Európskej únie. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne sa do rozpravy za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko prihlásil pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. K tejto novele zákona, ktorá je už bradatá, vystupujem možno štvrtýkrát, ale stále mám taký pocit, že má význam, aby som o tejto novele hovoril, pretože sme ju prerokúvali, a to som už spomínal, aj pri prvom čítaní na sklonku predchádzajúceho volebného obdobia ako vládnu novelu. Tá po vrátení prezidentom tak, ako to bolo spomínané, neprešla o štyri hlasy. Situácia sa za trištvrte roka prakticky nezmenila. Predkladatelia, zástancovia novely na jednej strane tvrdia, že je existenčnou nevyhnutnosťou pre vytvorenie konkurenčného prostredia v telekomunikačnom sektore, a na druhej strane dnes aj vláda, čo je teda zaujímavé, a tiež dominantný, samozrejme, telekomunikačný prevádzkovateľ, Slovenské telekomunikácie, sú opačného názoru a tvrdia, že novela je zbytočná, pretože je pripravený nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorý by mal vraj platiť od 1. 1. 2004. Teraz som sa dozvedel, že dokonca už v septembri ho budeme mať v parlamente. Sám som zvedavý, kedy ten termín bude. Myslím si, že aj na trištvrte roka má význam prijať túto novelu. Tak o tom podobne rozhodovali aj v Českej republike, kde bola situácia obdobná. Chcem len poznamenať ako jeden z predkladateľov tohto zákona, že v zákone sme sa snažili vychádzať z národnej politiky pre referentské komunikácie, kde sú hlavné ciele presne totožné s novelou tohto návrhu zákona a keby som to veľmi zjednodušil, je to podpora konkurencie, prílivu investícií, podpora prepojeniu verejných telekomunikačných sietí, vysokorýchlostného prístupu k internetu a ďalšie a ďalšie priority, ktoré si môžete prečítať v jednotlivých paragrafoch tohto zákona. Chcem poznamenať, že novela zákona by už nemala ani existovať, pretože od 1. 1. je v zmysle platného zákona o telekomunikáciách trh plne liberalizovaný. Licenciu na hlasovú službu už aj dostalo 16 telekomunikačných prevádzkovateľov, ale v skutočnosti nikto z nich túto licenciu nevyužíva, pretože konkurencia v tejto oblasti naozaj neexistuje, pretože telekomunikácie dokážu majstrovsky využívať slabiny tohto telekomunikačného zákona a kompetencie Telekomunikačného úradu nie sú jednoznačné. Títo noví prevádzkovatelia ani doteraz neboli schopní uzatvoriť zmluvu o prepojení pevných sietí pre diskriminačné podmienky a odďaľovacie manévre Slovenských telekomunikácií. To znamená, že užívatelia nemajú právo a možnosť vybrať si prevádzkovateľa, cez ktorého budú realizovať telefónne hovory. Nie je to teda akceptovateľné a aplikovateľné právo užívateľa. Určite, správne to nie je. Niektorým užívateľom ani technické podmienky neumožňujú vstup, pretože sú stále zapojení na analógové telefónne ústredne. Chcem len poznamenať, že telekomunikácie o tejto povinnosti vedeli najmenej 2,5 roka, to znamená pri prijatí účinnosti zákona, ktorý som spomínal, a sieť už mohla byť naozaj upravená. Je potrebné, aby sa upevnili a umocnili právomoci Telekomunikačného úradu. Je to § 23 našej novely zákona. Hovorili sme a upravujeme v zákone uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu tak, aby operátor mal možnosť poskytovať služby, o ktoré ide. Ale dnes je evidentné, že Slovenské telekomunikácie radšej obetujú zisky, ktoré by mohli mať z inak nevyužitých miestnych vedení, len aby nepripustili iných prevádzkovateľov na telekomunikačný trh. Mohol by som hovoriť o tom, aké sú podmienky napríklad pri službe ADSL, ak ju chce prevádzkovateľ poskytovať, musí sa zapojiť do celého balíka služieb. To znamená, že tie podmienky sú naozaj mimoriadne diskriminačné.

Dalo by sa hovoriť veľmi veľa, no, dámy a páni, poslankyne a poslanci, vystupovať možno štyrikrát, minimálne, k jednej novele zákona, kde som evidentne presvedčený, že dnes pri rozhodovaní nepôjde o logiku pri prístupe k hlasovaniu k tomuto zákonu, ale hrajú tu hru asi iné podmienky a iné možnosti niekoho iného. Už sa mi možno ani nechce. Verím v to, že múdry rozum sa u tých, ktorí podporia túto novelu zákona, nájde. U tých, ktorí slepo veria diktátu, monopolu, u tých, prosím, bude hlasovanie proti novele zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jasovský bol jediným poslancom prihláseným do rozpravy písomne. Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Malchárek, Vážny, Rusnák, Rusnák nie. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Ja len veľmi krátko, som sa rozhodol predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte na stole, aby to bolo v súlade s literou zákona, tak ho prečítam. V § 21 ods. 1 sa slová "do 30 dní" nahrádzajú slovami "do 60 dní". Cieľom uvedeného pozmeňujúceho návrhu je predĺžiť dobu na zverejnenie a pravidelnú aktualizáciu referenčnej ponuky na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu a oznámenie ponuky úradu z 30 dní na 60 dní, aby prevádzkovatelia s významným vplyvom na telekomunikačnom trhu poskytovania verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete mohli mať dosť času na vypracovanie referenčnej ponuky, nakoľko vypracovanie takejto ponuky si vyžaduje dlhšiu prípravu ako stanovených 30 dní.

Chcel som ešte snáď pár viet. Pred mesiacom a pár dňami sme predložili vlastne s pánom kolegom Paškom paralelne dva zákony, dva návrhy, novely, na novelu zákona o telekomunikáciách. Prakticky identické, snáď až na dva alebo tri body. Dnes táto novela, ktorá prešla vládou s negatívnym stanoviskom, kde boli upravené tie ustanovenia, ktoré tejto novele boli vytýkané, kde v prípade, že by prešiel aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, ktorý určitým spôsobom zosúlaďuje aj názor, povedzme, dnešného monopolu na to, aby sa vedeli na túto novú situáciu pripraviť, dnes si myslím, že ten zákon je prakticky identický s tým, ktorý som predkladal ja, a preto by som chcel, aby ste zvážili, do akej miery je podporiteľný alebo nepodporiteľný v tejto Národnej rade. Verím tomu, že minimálne podporíte tento pozmeňujúci návrh a ostatné je na vašom svedomí a vedomí. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážená predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi stručne z histórie. Novela telekomunikačného zákona bola predložená ako vládny návrh do Národnej rady v júni 2002. Chcem len zdôrazniť, že táto novela bola širokým konsenzom všetkých zainteresovaných a odborne pôsobiacich strán, počnúc ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, Asociáciou telekomunikačných operátorov, spočiatku aj Slovenskými telekomunikáciami a končiac Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky. Aj keď prešla všetkými tromi čítaniami, po vrátení prezidentom nebola schválená. Iniciatívu poslancov Národnej rady, ktorí predkladajú tento návrh zmeny zákona ihneď po lehote šiestich mesiacov, vnímam ako pozitívny krok k liberalizácii telekomunikačného trhu, de facto.

Tento návrh na zmenu zákona o telekomunikáciách má takmer totožné znenie s vládnou novelou telekomunikačného zákona z minulého roka, navyše je doplnený len bod 24, ktorý odstraňuje nesúlad medzi legislatívou Európskej únie v oblasti predvoľby operátora, kde je na rozhodnutí koncového užívateľa, či si vyberie voľbu, alebo predvoľbu operátora, a nie na rozhodnutí poskytovateľa, ako to upravuje súčasné znenie telekomunikačného zákona. Slovenské telekomunikácie mali dostatok času, aby sa pripravili na liberalizáciu telekomunikačného prostredia aj v oblasti uvoľneného prístupu k miestnym vedeniam. Dokonca ich určitým spôsobom vyzval aj Protimonopolný úrad, ktorý 1. 8. 2002 vydal rozhodnutie, z ktorého citujem: "Podľa § 11 odsek 1 písm. f) zákona číslo 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov ukladá podnikateľovi, Slovenské telekomunikácie, akciová spoločnosť, povinnosť poskytnúť prístup miestnym vedeniam pre jednotlivých poskytovateľov internetových služieb." Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1. 8. 2002, čo je k dnešnému dňu takmer 10 mesiacov. To znamená, že z hľadiska času na vypracovanie a zverejnenie referenčnej ponuky bol dostatočný časový priestor na jej zabezpečenie.

V predloženej novele je tridsaťdňová lehota, čo je však zase druhý extrém. Zákony, ktoré Národná rada prijíma, by mali spĺňať podmienku vykonateľnosti v praxi odo dňa ich účinnosti. Po konzultácii so subjektmi, ktorých sa zákon a predložená novela týka, vyplýva, že navrhovaná lehota na zverejnenie referenčnej ponuky na uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu je nedostatočná a v praxi ju nebude možné dodržať. Preto som pripravil pozmeňujúci návrh, ale ako som sa dozvedel, aj pán poslanec Malchárek má v tomto istom duchu pozmeňujúci návrh, ten svoj som stiahol, skrátka, podporujem predĺženie tejto lehoty z 30 na 60 dní. Pôvodne som sa domnieval, že je správny postup radšej počkať pol roka, respektíve urýchliť vládny návrh zákona o telekomunikáciách, samozrejme, kým bude schválený, ale faktom je, že každý deň, o ktorý sa posunie účinnosť predkladaného zákona, je stratený, a bolo by vhodné, aby ste, vážení poslanci, tento návrh zákona podporili.

Tento zákon je potrebné chápať ako medzistupeň s obmedzenou dobou platnosti. Táto doba by mala dotknutým subjektom poskytnúť čas na to, aby sa prispôsobili novému legislatívnemu prostrediu, aby sa prispôsobili na výkon povinností, ktoré im nový zákon uloží. Tento medzistupeň k dosiahnutiu úplne liberalizovaného telekomunikačného trhu, ktorého ambíciou je zníženie cien telekomunikačných, hlasových služieb, ako aj internetových služieb. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem... Pán poslanec Rusnák, faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, chcem reagovať na pána poslanca Vážneho, kde hovorí o časti, že tento zákon je potrebný. Iste, netreba spochybňovať potrebnosť takého zákona, ale treba si uvedomiť, aký je dátum, a treba si uvedomiť aj vykonateľnosť zákona, ako aj on hovoril. Po zistení skutočností, ktoré z toho vyplývajú, mnohé časti tohto zákona budú nevykonateľné z dôvodu jestvujúcej situácie v telekomunikáciách, preto pokladám tento zákon v tejto fáze za zbytočný, a skôr sa treba sústrediť na vládny návrh zákona, aby platil od 1. 1. a urobiť ho tak komplexne dobre, aby pokrýval všetky potreby, ktoré sú nevyhnutné, preto tento zákon nepodporím. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

J. Baška, poslanec: Ja len v krátkosti by som chcel reagovať na rečníkov, ktorý vystúpili v rozprave. Čo sa týka aj pozmeňujúceho návrhu, súhlasím s týmto návrhom, tridsaťdňová lehota je krátka a tá lehota 60 dní, si myslím, že bude veľmi dostatočná na pripravenie tejto ponuky a myslím si, že dominantný operátor mal naozaj veľa času na to, aby sa začal zapodievať vôbec pripravovaním takejto ponuky. Ako bolo spomenuté už aj v rozprave, Protimonopolný úrad sám vydal nariadenie, rozhodnutie, ktoré je platné od 1. augusta, aby Slovenské telekomunikácie umožnili poskytovateľom internetových služieb poskytovať uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu. Čiže od 1. augusta minulého roku je naozaj dostatočná doba.

Čo sa týka tej dôležitosti. Naozaj tá novela telekomunikačného zákona, je dôležité, aby sa schválila teraz a nečakali sme na nový regulačný rámec Európskej únie o elektronických komunikáciách až niekedy dňom vstupu do Európskej únie, čo má byť 1. máj 2004, pretože úplná liberalizácia telekomunikačného prostredia na Slovensku mala začať od 1. januára 2003, čo nie je možné, pretože v súčasnom znení telekomunikačného zákona sú veľké medzery.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tu ide o verejný záujem. Chcem vás teda požiadať, ak by ste mohli vysloviť súhlas s touto novelou telekomunikačného zákona a mohli ju podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja kolegovia a zaznel jeden pozmeňujúci návrh. Ja by som sa okrajovo trošku dotkol tých vystúpení a chcel by som dať do pozornosti, že nový regulačný rámec majú krajiny Európskej únie implementovať do 15. júla 2003 a kandidátske krajiny ku dňu vstupu. K tomuto je smerovaná aj technická infraštruktúra a investovanie telekomunikácií do infraštruktúry. Sú tu dve veci, ktoré sú technicky nevykonateľné, a to je uvoľnenie miestnych vedení, za čo je pokuta opakovateľná po 50 miliónov Sk a technicky nevykonateľná je aj referenčná ponuka, ktorá je rádovo dokument obsahujúcu 600 až 700 strán a nie je možné ho vykonať za tých 30 dní, ako navrhujú navrhovatelia zákona. Uvoľnenie miestnych vedení bude poskytované za nákladové ceny. Čiže dnes snívať, že to bude lacnejšie, ako to je v súčasnosti, je možno, a dovoľujem si tvrdiť, iba snom, vzhľadom na to, ako sa ceny pohybujú v Európskej únii, ako sa pohybujú, na akej úrovni sú dnes.

Dovolím si povedať, že prevoľba operátora, toto nie je nový pojem v tejto novele. Táto novela však obmedzuje túto prevoľbu a predpisuje ju len jednému operátorovi a doteraz mali všetci významní operátori túto povinnosť, teda aj mobilní, a po jej obmedzení tak vyše 3 milióny zákazníkov mobilných operátorov úplne príde o možnosť tejto voľby. Čo sa týka investícií, najmä zahraničných investícií, po uvoľnení miestnych vedení, tak nie som si istý, či uvoľnené vedenia prinesú investície do infraštruktúry, práve naopak, odstraňuje sa motivácia pre investovanie, ktoré je potrebné. Doteraz investovala v podstate len jedna firma, ten oranžový štvorec, čo má, ale to nie je prípad ani jedného operátora, ktorí sa uchádzajú o uvoľnené miestne vedenia. Myslím si, že ten, kto neinvestoval doteraz do miestnych vedení z operátorov, tak nebude po ich uvoľnení do nich investovať ani potom.

Ja by som si, pani predsedajúca, dovolil dať hlasovať, keďže z rozpravy vyplynul jeden návrh, dať hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Malchárka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Čiže, ideme hlasovať, pán poslanec.

S. Janiš, poslanec: Áno, ideme hlasovať

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Takže pristúpime k hlasovaniu o návrhoch najskôr zo spoločnej správy, pán spoločný... Tie nie sú. V rozprave, rozumiem. Ideme hlasovať, pán spoločný spravodajca, prosím, uvádzajte jednotlivé pozmeňujúce návrhy tak, ako boli predložené v rozprave.

S. Janiš, poslanec: Pani predsedajúca, v rozprave zaznel jeden pozmeňujúci návrh pána poslanca Malchárka, všetci poslanci ho majú. Dajte, prosím vás pekne, hlasovať o tomto návrhu. Návrh pána poslanca Malchárka, jediný pozmeňujúci návrh, kde sa posúva termín z 30 na 60 dní na vypracovanie referenčnej ponuky. (Ruch v pléne.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, ja som sa pýtala, či máme pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy! Ruším toto hlasovanie. (Hlasy v rokovacej sále.) Rušíme toto hlasovanie. Poprosím, pán poslanec, aby ste uvádzali hlasovania podľa rokovacieho poriadku, teda najskôr zo spoločnej správy, potom pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z rozpravy.

S. Janiš, poslanec: Nie som si istý, ale dobre. (Výkriky v rokovacej sále.) Pani predsedajúca, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 až 6, s odporúčaním gestorského výboru schváliť a hlasovať o nich spoločne. O bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Takže hlasujeme o bodoch 1 až 6 zo spoločnej správy, gestorský výbor odporúča schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných 112 poslancov, za návrh hlasovalo 93 hlasovalo, zdržalo sa 16 poslancov, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že sme tieto návrhy zo spoločnej správy schválili.

S. Janiš, poslanec: Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malchárka, ktorý zaznel v rozprave...

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Malchárka.

(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, za návrh hlasovalo 98 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že sme schválili tento návrh.

S. Janiš, poslanec: Pani predsedajúca, v súlade s poverením gestorského výboru dajte, prosím, hlasovať o postúpení do tretieho čítania.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o postúpení tohto návrhu zákona do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných je 118 poslancov, za 77 hlasovalo, proti bol 1, zdržali sa 5, nehlasovali 35.

S. Janiš, poslanec: Pani predsedajúca, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uveďte hlasovanie.

S. Janiš, poslanec: Keďže v rozprave nezazneli žiadne, nikto nevystúpil a žiadne pozmeňujúce návrhy, pani predsedajúca, prosím vás, aby ste dali hlasovať o návrhu ako o celku, v treťom čítaní.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Hlasujeme o návrhu ako o celku.

(Hlasovanie.) (Potlesk.) Prítomných 118 poslancov, za návrh hlasovalo 68, proti 5, zdržali sa 12, nehlasovali 33 poslanci.

Návrh sme schválili.

Dámy a páni, poslanci, pokračujeme v rokovaní správou o činnosti verejného ochrancu práv. Správu ste dostali ako tlač č. 192. Prosím pána Pavla Kandráča, verejného ochrancu práv, aby v Národnej rade túto správu uviedol. Nech sa páči, pán Kandráč, máte slovo. Poprosím zároveň o väčší pokoj v rokovacej sále, aby sme si mohli vypočuť správu verejného ochrancu práv. Ďakujem pekne.

P. Kandráč, verejný ochranca práv: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som rád, že môžem v Národnej rade Slovenskej republiky uviesť správu o činnosti verejného ochrancu práv za prvý rok jeho činnosti. V doterajšej histórii Slovenskej republiky ide o prvú správu verejného ochrancu práv, ktorú predkladať Národnej rade Slovenskej republiky mi stanovuje § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. To, že ide o prvé podanie správy Národnej rade Slovenskej republiky, bolo aj tou skutočnosťou, ktorá podstatne ovplyvnila jej tvorbu, formu, obsah, ale aj rozsah.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, prerokúvame jeden veľmi dôležitý bod. Prvú správu o činnosti verejného ochrancu práv. Prosím, ak si máte vybavovať nejaké súkromné záležitosti, aby ste nerušili v rokovacej sále. Je tu veľa poslancov, ktorí si chcú správu vypočuť.

P. Kandráč, verejný ochranca práv: Chceli sme Národnej rade Slovenskej republiky poskytnúť čo najviac poznatkov o existencii inštitúcie verejného ochrancu práv, chceli sme čo najobjektívnejšie, najprehľadnejšie, najnázornejšie a najlogickejšie charakterizovať tento ústavný inštitút, jeho vznik a následne samotnú jeho činnosť, čo podľa môjho názoru v prvej správe, ktorá je podávaná parlamentu Slovenskej republiky, by nemalo absentovať.

Vypracovali sme niekoľko verzií správy, ale nakoniec som sa rozhodol pre túto, ktorú, predpokladám, máte ju k dispozícii, že ste si ju preštudovali, a preto moje vystúpenie v súvislosti s uvedením správy bude maximálne rešpektovať ekonomiku času.

Existencia inštitútu verejného ochrancu práv je krátka. V správe hodnotíme činnosť verejného ochrancu práv za obdobie od 27. marca 2002 do 1. marca 2003 a, samozrejme, aj Kancelárie verejného ochrancu práv, a to od 1. mája 2002 do 1. marca 2003. Keďže prví odborní zamestnanci právnici nastúpili do služobného pomeru 1. augusta 2002, tak až od tohto dňa sme reálne mohli uskutočňovať výkon vecnej pôsobnosti. K 1. marcu 2003 mala Kancelária verejného ochrancu práv 23 zamestnancov, z toho 10 odborných zamestnancov, právnikov. Žiaľ, so smútkom musím konštatovať, že tento stav už nie je platný, pretože k dnešnému dňu má Kancelária verejného ochrancu práv len 21 zamestnancov.

Vážená snemovňa, dovolím si upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že pre objektívne a zodpovedné hodnotenie vypovedajúcej sily správy je nevyhnutné poznať obsah zákona o verejnom ochrancovi práv, pretože obsah správy mapuje jeho ustanovenie, jeho filozofiu, jeho určenie. Len v predmetnej symbióze sa dá konštruktívne zhodnotiť doterajšia činnosť verejného ochrancu práv i Kancelárie verejného ochrancu práv. Som si vedomý, že správa nemôže reagovať na všetky skutočnosti súvisiace s ochranou základných práv a slobôd, pretože je vypracovaná na základe poznatkov, ktoré sú nadobudnuté predovšetkým z podnetov občanov ako aj z poznania zodpovedajúceho našej vlastnej iniciatíve. Jej predmetom sú základné práva a slobody, ktoré sú uvádzané v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky s prioritným zvýraznením obsahu jej druhého oddielu, ktorý hovorí o základných právach a slobodách. Zdôraznením pre taký obsah je aj ustanovenie § 1 zákona o verejnom ochrancovi práv. V tejto súvislosti si dovolím zdôrazniť, že pôsobnosť verejného ochrancu práv nie je zameraná na ochranu právneho poriadku ako celku, ale na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pred takým konaním, takým rozhodovaním a nečinnosťou orgánov verejnej správy, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom nášho štátu alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Ďalej si treba uvedomiť, že verejný ochranca práv sa venuje podnetom fyzických a právnických osôb, ktoré sa dotýkajú konkrétnych aspektov verejnej správy, sleduje spravodlivosť a zákonnosť ich rozhodnutí vo vzťahu k jednotlivcovi, ktorý má pocit krivdy, že zo strany verejnej správy je konanie voči nemu nespravodlivé. Teda ide o ochranu subjektívnych práv občanov. Pripúšťam však možnosť, že riešenia nemusia byť prijímané bez kritického pohľadu, ktorý však môže byť neopodstatnený. Som si vedomý, že najlepšia by bola vzájomná, obojstranná spokojnosť, ale aj v praktickom živote platí, že, zvyčajne, v sporových veciach môže byť uspokojená iba jedna strana a, samozrejme, tá druhá pociťuje krivdu. Pokiaľ ide o súčinnosť pôsobenia v jednotlivých konkrétnych prípadoch, treba konštatovať, že prístup dotknutých orgánov verejnej správy k súčinnosti s verejným ochrancom práv a k jednotlivým riešeniam je prevažne ústretový a veľmi korektný. Vlastná náplň činnosti verejného ochrancu práv sa ukázala byť technicky a časovo náročnejšia, ako by bolo možné predpokladať, pretože potreba zistiť skutočný stav vecí a zásada vypočutia stanoviska oboch strán v podmienkach relatívneho veľkého množstva prípadov vytvára pomerne zložitý proces s množstvom úkonov. Pre budúcnosť je preto potrebné, aby sa čo najskôr dokončilo personálne obsadenie Kancelárie verejného ochrancu práv, aby naša činnosť mohla byť ešte operatívnejšia, rýchlejšia, čím by sa zlepšila i efektivita inštitúcie z pohľadu včasnosti zásahu a dĺžky konania i skúmania negatívnych javov v hlbších súvislostiach a vo väčšej miere by sa mohlo uplatňovať i konanie z vlastnej iniciatívy, ktoré taktiež musí smerovať k ochrane subjektívnych práv fyzických a právnických osôb.

V súčasnej dobe možno prácu v Kancelárii verejného ochrancu práv hodnotiť pozitívne, ako prácu mimoriadne zaujímavú, ale aj mimoriadne náročnú, či z hľadiska odborného, ale aj z hľadiska ľudského. Priniesla, prináša a predpokladám, že i bude prinášať zaujímavé poznatky, ktoré budeme analyzovať, náležitým spôsobom informovať širokú verejnosť i príslušné orgány Slovenskej republiky. Ďalej treba konštatovať, že v priebehu jedného roka sme vybudovali s menším počtom pracovníkov funkčnú inštitúciu. Zdôrazňujem funkčnú inštitúciu, ktorá realizuje svoju činnosť bez akéhokoľvek politického zasahovania. Samozrejme, že verejný ochranca práv sa pri svojej činnosti riadi Ústavou Slovenskej republiky a celým právnym poriadkom, z čoho pre mňa vyplýva povinnosť kontrolovať orgány verejnej správy, či pri svojej činnosti, pri svojom rozhodovaní postupujú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi i ďalšími právnymi predpismi či princípmi demokratického a právneho štátu. Tiež skúmam, či orgány verejnej správy sú činné, či nečinné.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, inštitút verejného ochrancu práv je demokraticky volený orgán, ktorý slúži občanom, slúži na odstraňovanie nedostatkov, ktoré spôsobil byrokratický aparát. Je vhodným orgánom, kontrolným, sui generis, vo vzťahu k orgánom verejnej správy, ktorý svoje povinnosti realizuje v súlade s nielen s právnymi predpismi, právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale aj so základnými zásadami etiky. Ďalej treba konštatovať i to, že pôsobnosť verejného ochrancu práv zodpovedá európskemu štandardu s jeho miernym prekročením a to v smere, že máme oprávnenie vo vzťahu k nečinnosti orgánov súdnej moci ako aj oprávnenie klásť otázky priamo pri správnom konaní účastníkom tohto konania.

Záverom, vážená snemovňa, si dovolím vysloviť presvedčenie, že sa nám podarilo vytvoriť funkčnú ústavnú inštitúciu a právom možno predpokladať, že po stabilizovaní personálneho obsadenia sa nám podarí vyrovnať aj disproporciu vo vybavovaní agendy a sústrediť potom pozornosť nielen na nedostatky vo verejnej správe a v ich rozhodovaní, ale aj na príčiny týchto nedostatkov s výraznou a náročnou požiadavkou na prípadné systémové, personálne alebo obsahové zmeny vo fungovaní verejnej správy a jej jednotlivých zložiek. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, prosím, pán Kandráč, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Prosím povereného člena výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Roberta Fica, aby podal informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

R. Fico, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, príslušnú správu o činnosti verejného ochrancu práv prerokoval predovšetkým Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a to 25. apríla 2003 za účasti verejného ochrancu práv pána docenta Pavla Kandráča. Výbor sa potom ešte opakovane správe venoval na svojej ďalšej schôdzi 9. mája 2003. Túto správu schválil a poveril ma, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania správy.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, príslušný výbor, ktorý bol poverený prerokovaním správy, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby správu o činnosti verejného ochranu práv zobrala na vedomie. To je aj podstata uznesenia, ktoré výbor pripravil. Využívam, že mám v tejto chvíli možnosť príležitosť povedať niekoľko slov ako spravodajca určený pri prerokúvaní tohto bodu programu, aby som uviedol, že počas rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien výbor a jeho konkrétni členovia ocenili výsledky, ktoré verejný ochranca práv dosiahol pri etablovaní svojho úradu. Hovorili sme pomerne detailne aj o tom, v akých personálnych a finančných podmienkach začínal úrad svoju činnosť. Možno, že iné úrady by neboli schopné za podmienok, ktoré boli tomuto úradu vytvorené, ani len začať. Môžeme dnes konštatovať, že máme v Slovenskej republike funkčný úrad, ktorý plní tie oprávnenia a tie úlohy, ktoré sa predpokladajú v príslušnej, či už ústavnoprávnej, alebo inej zákonnej úprave. Dovoľte mi preto, hoci viem, že nie je práve najvhodnejšia doba na prerokúvanie takéhoto závažného bodu, máme za sebou niekoľko vážnych bodov, o ktorých sme rokovali a hlasovali, aby som aj ako člen príslušného výboru, ktorý sa touto správou zaoberal, ešte raz ocenil doterajšiu činnosť verejného ochrancu práv, poďakoval mu za to, v akých podmienkach rozbehli činnosť, a verím, že v dobrej spolupráci medzi Národnou radou Slovenskej republiky, jej výbormi a úradom verejného ochrancu práv dosiahneme, že táto inštitúcia bude získavať ďalej na vážnosti a že bude významným príspevkom v mechanizme ochrany ľudských práv na Slovensku.

Takže ešte raz aj ja osobne ďakujem pánovi verejného ochrancovi práv a budeme hlasovať po skončení rozpravy o tom návrhu uznesenia, o ktorom som hovoril. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli uznesenie, o ktorom budeme hlasovať. Pán navrhovateľ ešte, nech sa páči.

P. Kandráč, verejný ochranca práv: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán spravodajca, prichodí mi poďakovať za ocenenie našej práce, ktoré pán spravodajca tlmočil, a dovolím si ubezpečiť Národnú radu Slovenskej republiky, že spolupráca s Národnou radou je základnou povinnosťou pre mňa, a tak ako sme ju v minulosti realizovali, tak ešte v ďaleko väčšom rozsahu a dúfam, že aj s lepšími výsledkami budeme realizovať aj v budúcnosti. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)