Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister financií, áno, máte slovo, pán minister.
I. Mikloš, minister financií SR: Áno. Rád by som sa vyjadril, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Najmä k tomu argumentu, ktorý hovorí o tom, že sa menia pravidlá hry za pochodu. V novembri minulého roka tesne po tom, ako sme schvaľovali novelu zákona o stavebnom sporení, s ktorou sme znižovali prémiu, tak tesne potom boli Národnou bankou výrazne znížené úrokové sadzby. Otvorene hovorím, že ak by ten krok Národnej banky prišiel predtým, ako sme tu uzavreli tú novelu zákona o stavebnom sporení, tak by sme boli ešte v tej novele navrhli toto zníženie štátnej prémie. Došlo teda k tomu, že sa znížili celkovo úrokové sadzby, a my sme síce znížili prémie v stavebnom sporení, ale oveľa menej, ako boli znížené celkové úrokové sadzby. Teda vzrástol ten, nazvime ho špeciálny zisk, alebo nadmerný zisk stavebných sporiteľní z titulu zväčšenia rozdielu medzi úrokovými sadzbami z vkladov v normálnych komerčných bankách a v stavebných sporiteľniach. Čiže teraz len dávame do súladu, a to je hlavný zámer tejto novely, aby sme to dali do súladu, aby sme túto nerovnováhu, ktorá na finančnom trhu vznikla v prospech stavebných sporiteľní a v neprospech ostatných inštitúcií pôsobiacich na finančnom trhu, aby sme vyrovnali, pričom aj po tejto zmene ostane pozitívny rozdiel v prospech stavebného sporenia. Pán poslanec Urban teraz hovoril, že ideme opačným smerom, že nikde to tak nerobia. Nie je to pravda. V Českej republike práve vo väzbe na znižovanie úrokových sadzieb idú na 10-percentnú štátnu prémiu. Pravdou je, že sami sme, aj ministerstvo financií deklarovalo, že pripravujeme systémové riešenie tak, aby sme nemuseli pri každej zmene úrokových sadzieb prichádzať s novelizáciou zákona, ale aby to bolo stanovené nejakým mechanizmom, nejakým vzorcom. Na výbore sme o tom hovorili, že to sa pripravuje, že nebolo také jednoduché a nebolo možné ešte to predložiť vlastne teraz do tejto novely. Takže čo sa týka toho dopadu na deficit, to naozaj nie je podstatné, ale to, čo urobil pán poslanec Hanzel, ono je to naozaj tak, a pán poslanec Urban mi dá za pravdu, myslím, lebo rozlišuje ten rozdiel v akruálnom účtovníctve a v tom kešovom, bežnom, že podľa vlastne toho kešového účtovníctva je to naozaj dopad až v budúcom roku. Podľa toho akruálneho princípu, ktorý sa používa v metodike ESA 95, je to však záväzok, nižší záväzok, ktorý bude prijatý v tomto roku už, čiže v tomto roku nám to vlastne ten deficit v ESE 95 o toľko zníži. Čo však nepovažujem za podstatné, lebo je to naozaj zhruba 100 miliónov korún ročne, ten hlavný dôvod je, aby sme dali do rovnováhy úrokové sadzby pri stavebnom sporení a pri ostatných inštitúciách, vlastne, finančného trhu. Takže aj z tohto dôvodu by som vás chcel požiadať o schválenie zníženia tej prémie z 20 na 15 %, teda o nepodporenie návrhu pána poslanca Vážneho a taktiež o nepodporenie odkladu účinnosti tejto novely zákona, čiže tak ako som povedal, z hľadiska tých návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, je to vlastne podpora bodov 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 a pri bode 3 a 5 a 11 nepodporiť. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pristúpime teda k hlasovaniu. Pán spravodajca, poprosím vás, aby ste uvádzali hlasovanie.
J. Hurban, poslanec: V rozprave zaznel jeden procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Hanzel, to znamená vyňať 11. bod spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Navrhujem teda, aby sme za body 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9 a 10 hlasovali spoločne s tým, že gestorský výbor odporúča schváliť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy tak, ako ich predniesol pán spoločný spravodajca.
(Hlasovanie.) Prítomných 95 poslancov, za návrh hlasovalo 77, proti 11, zdržalo sa 7 poslancov.
Konštatujem, že sme tieto pozmeňujúce návrhy prijali.
J. Hurban, poslanec: Ďalej navrhujem, aby sme za body 3 a 5 hlasovali spoločne s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 101 poslancov, za návrh hlasovalo 5 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.
Pokračujte, pán poslanec.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hanzela, to je o bode 11 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 109 poslancov, za návrh hlasovalo 56 poslancov, proti 32, zdržalo sa 21 poslancov.
Konštatujem, že sme neprijali tento pozmeňujúci návrh. Prepáčte, konštatujem, že sme prijali tento pozmeňujúci návrh.
(Potlesk.) Už som počítala, kde ako... Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či máte poverenie výboru, aby sme hlasovali o tomto? Ešte budeme hlasovať. Uvádzajte ďalej hlasovanie.
J. Hurban, poslanec: Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Vážneho.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý v rozprave predložil pán poslanec Vážny.
(Hlasujeme.) Prítomných 105 poslancov, za návrh hlasovalo 40 poslancov, proti 37, zdržalo sa 27 poslancov, jeden nehlasoval.
Konštatujem, že sme tento pozmeňujúci návrh neprijali.
J. Hurban, poslanec: Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Buriana.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Burian.
(Hlasovanie.) Prítomných 108 poslancov, za návrh hlasovalo 40, proti 36, zdržalo sa 31 poslancov, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme neprijali tento pozmeňujúci návrh.
J. Hurban, poslanec: Pani predsedajúca, mám poverenie výboru, aby sme po skončení tohto hlasovania prerokovali zákon v treťom čítaní, otvorte, prosím, rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu v treťom čítaní. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy a uzatváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, pán spoločný spravodajca.
J. Hurban, poslanec: Pani predsedajúca, dajte hlasovať o zákone ako o celku.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o zákone ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 115 poslancov, za návrh hlasovalo 71, proti 35, zdržalo sa 9 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Pán minister, môžete zostať na svojom mieste. Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste, panie poslankyne a páni poslanci, dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 156. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač č. 156a. Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh novely zákona o daniach z príjmov sa predkladá z dôvodu zosúladenia podmienok uplatňovania odpisu nedobytných pohľadávok s podmienkami uplatňovanými vo vyspelých krajinách. V súčasnosti zákon o daniach z príjmov umožňuje tvorbu opravných položiek zahrňovať do daňových výdavkov retroaktívne na všetky nepremlčané pohľadávky, splatnosť ktorých nastala pred 1. januárom 2002. Tento návrh novely zákona nahrádza tvorbu opravných položiek rozšírením možnosti uznania odpisu nepremlčaných pohľadávok do daňových výdavkov. A to nielen na prípady, keď sú už použité všetky možnosti právnych predpisov pre vymáhanie pohľadávok a možnosti uplatnenia časti možnej úhrady podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka podľa súčasne platných ustanovení zákona o dani z príjmov, ale aj na prípady mimosúdnej dohody veriteľa a dlžníka za stanovených podmienok uvedených v doplnených ustanoveniach navrhovanej novely zákona. Predkladaná novela zákona zrušením ustanovenia § 25 ods. 1 písm. b) bod 4 zákona o daniach z príjmov eliminuje negatívny dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu už v roku 2003. Táto eliminácia je realizovaná tým, že návrh novely zaisťuje, aby odpustený záväzok bol súčasťou príjmov dlžníka, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, a rovnako tým, že odpis pohľadávok do daňových výdavkov je realizovaný rovnomerne počas 4 zdaňovacích období. Pani podpredsedníčka, skončil som.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Slovo má predseda výboru pre financie, rozpočet a menu Pál Farkas, prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 179 z 26. februára 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, tlač 156, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre NR SR schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 61 z 1. apríla 2003 a Ústavnoprávny výbor NR SR uznesením č. 92 zo 14. apríla 2003.
V bode IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona. O týchto návrhoch potom budeme hlasovať po rozprave. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov navrhuje výbor pre financie, rozpočet a menu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť. Mám poverenie potom navrhnúť formu a spôsob hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ďakujem, pani predsedajúca, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec, otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Farkas, pán poslanec Šulaj. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Farkas, máte slovo.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ja chcem predložiť iba veľmi krátky pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka účinnosti navrhnutého vládneho návrhu zákona. V pôvodnom návrhu zákona je navrhnutá účinnosť 1. mája 2003, ale vzhľadom na ustanovenia zákona v Zbierke zákonov tento termín nie je možné dodržať, práve preto chcem navrhnúť nový termín účinnosti od 1. júna 2003. Predložím tento návrh s 15 podpismi. Ďakujem vám za podporu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil s niekoľkými pripomienkami k zákonu o daniach z príjmov. Tento zákon ja sám osobne považujem za veľmi dôležitý, pretože ak si ho zoberiem z hľadiska štátneho rozpočtu, je to druhý najdôležitejší príjem v roku 2003. Celkovo sa v štátnom rozpočte odhaduje príjem na približne okolo 74 miliárd korún. Teda takúto pozornosť by sme mu mali venovať aj po legislatívnej stránke, ale môj názor je trochu opačný. Chcel by som upozorniť na niektoré problematické veci, ktoré sú z hľadiska súčasného zákona o daniach z príjmov. Prvý nesúlad, ktorý vidím, je medzi zákonom o daniach z príjmov 366 a opatrením k zákonu o účtovníctve, a opatrením, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a podvojné účtovníctvo pre podnikateľov. Konkrétne zákon v § 24 ods. 3 písm. c) definuje nasledovné skutočnosti: Daňovými výdavkami sú po zaplatení náklady, ktoré súvisia s náhradami miezd za nevyčerpanú dovolenku a s nevyplatenými prémiami a odmenami, ak sú súčasťou dohadnej položky, ktorá sa zahrnie do výdavkov v období, keď sa o nej účtuje. Keď si zoberieme platné opatrenie o účtovníctve, tak prídeme na to, že od 1. 1. 2003 dohadné položky boli úplne zrušené, a teda zákon o daniach z príjmov v tomto § 24 ods. 3 písm. c) sa vôbec nedá aplikovať pre rok 2003.
Ďalší nesúlad medzi zákonom o daniach z príjmu a citovaným opatrením. Zákon o daniach z príjmov v § 26 ods. 7 definuje nehmotný majetok nasledovne: Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú aj marketingové štúdie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako 1 rok. Následne v § 26 ods. 8 sa nehmotný investičný majetok odpíše najneskôr do 5 rokov. Opatrenia, ktoré sú platné od 1. 1. 2003 v § 27 ods. 17, konštatujú, že náklady na marketingové a podobné štúdie sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť v účtovnom období, na ktoré sa vzťahujú. Žiadam teda, aby bol vysvetlený tento nesúlad, ako je to možné, že zákon o daniach z príjmov ten istý pojem zaraďuje ako nehmotný investičný majetok, a opatrenie, ktoré bolo publikované v Zbierke zákonov, hovorí, že je to prevádzkový náklad, ktorý sa takto účtuje. Žiadam, aby bol vysvetlený spôsob zúčtovania marketingových štúdií, ktoré boli nadobudnuté pred 1. 1. 2003 a následne vysvetliť ich spôsob uznania do daňových výdavkov nákladov v roku 2003 a v nasledujúcich rokoch.
Ďalej žiadam, aby bol vysvetlený postup pri účtovaní a uznávaní nákladov za marketingové štúdie, ktoré sú považované za jednorazový daňový výdavok, alebo je potrebné ich odpisovať aj ďalej? Podobné nesúlady máme aj v ďalších zákonoch. Mohol by som konkrétne hovoriť o zákone o daniach z príjmov a o zákone o rezervách. Ja som už minule na túto tému vystupoval. Chcel by som poukázať na jeden ďalší problém, ktorý tu vzniká. Napríklad zákon o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov č. 368 v § 7 cituje, že môžeme vytvoriť rezervu na opravu hmotného majetku. Túto rezervu je možné okrem iného vytvoriť len za nasledujúcich podmienok: Ak je hmotný majetok odpisovaný dlhšie ako 8 rokov, rezerva sa vytvára minimálne 2 roky a rozpúšťa sa vo výnosoch. Zákon o daniach z príjmov v § 30 postup pri odpisovaní hmotného a nehmotného majetku, ods. 2 v odpisovej skupine č. 2 znížil dobu odpisovania z 8 na 6 rokov. Moja otázka znie, akým spôsobom reaguje zákon o daniach z príjmov na rezervy na opravu HIM, ktoré boli vytvorené s dobou odpisovania 8 rokov do 1. 1. 2003 a v súčasnom období v roku 2003 je ich doba odpisovania len 6 rokov. Je potrebné tieto rezervy jednorazovo rozpustiť do daňových výnosov v roku 2003, alebo sa môžu rozpúšťať podľa plánu opráv aj v nasledujúcich rokoch?
Ďalšia otázka: Ak sa uvedené rezervy podľa predchádzajúceho textu musia rozpustiť v roku 2003, akým spôsobom ich zdaníme v roku 2003, keď opatrením k zákonu o účtovníctve pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva umožňuje v § 86 ods. 1 písm. r) zúčtovať uvedené rezervy k 1. 1. 2004, to je nasledujúceho roku, v prospech účtu 428 nerozdelený hospodársky výsledok, ktorý by mal podľa priloženého vládneho návrhu novely zákona vstúpiť do základu dane v roku 2004.
Ďalej by som mohol hovoriť o ďalšom nesúlade zákona o daniach z príjmov v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. Konkrétne. Zákon o daniach z príjmu v § 23 ods. 12 definuje podmienky výpočtu základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania. Následne v § 49 sa konštatuje, že zdaňovacie obdobie daňovníka vstupujúceho do likvidácie sa končí dňom prechádzajúcim vstupu do likvidácie. Tým istým spôsobom sa postupuje aj pri daňovníkoch, na ktorých bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie. Zmysel zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb. vrátane zmien a doplnkov je povinný takýto daňovník podať daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote. Väčšinou ide o podanie priznania do konca nasledujúceho mesiaca. To znamená, že daňovník musí spracovať účtovnú závierku a uzávierku v zmysle zákona o účtovníctve, ktorá tvorí bázu pre výpočet základu dane. V zmysle zákona o účtovníctve v § 17 účtovnú závierku u subjektov účtujúcich v podvojnom účtovníctve tvorí súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. V zmysle citovaného zákona § 4 ods. 2 Ministerstvo financií Slovenskej republiky stanoví položky individuálnej účtovnej závierky v opatrení.
Teraz je tu ďalší rozpor, ktorý nerieši problematiku zákona o daniach z príjmov. Ako je možné, že v súčasnom období nie je publikované opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky v Zbierke zákonov, ktoré by stanovilo štruktúru a obsahovú náplň súvahy a výkazu ziskov a strát. Ako môžu subjekty, ktoré vstúpili do likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania podať daňové priznanie a účtovnú závierku, keď ministerstvo financií si neplní svoje povinnosti definované zákonom o účtovníctve.
Takto by som mohol pokračovať ďalej a mohol by som hovoriť o jednotlivých zákonoch tak, ako sa prelínajú a zároveň sú v rozpore. Chcel by som sa však venovať teraz konkrétne predloženému návrhu zákona tak, ako bol predložený vládou a ako sme ho prerokúvali vo výbore. V prvom rade by som chcel upozorniť na bod 3 navrhovanej novely zákona v § 23 ods. 28, v ktorom sa konštatuje, že základ dane pri rozpustení rezerv, ktoré sa dňom 1. 1. 2004 zúčtujú na účet nerozdeleného hospodárskeho výsledku, zvyšuje o uvedenú výšku zostatku takejto rezervy. Takéto znenie navrhovaného zákona môže spôsobiť vážne daňové problémy v roku 2004 u daňovníkov, ktorí v predchádzajúcom období vytvárali rezervy na opravu hmotného investičného majetku v zmysle platného zákona o rezervách.
Preto predkladám návrh, doplňujúci návrh, ktorým by sa zmenil zákon č. 366 o daniach z príjmov v nasledovnom znení. Doplní zákon o daniach z príjmov v § 58c o nový odsek s nasledovným textom: "Rezervy na opravu hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa stanoveného plánu opráv najneskôr do 31. 12. 2009", a následne doplniť § 60 o nový odsek s nasledovným textom: "Zákon o daniach z príjmov", takto asi, ako ho prijmeme, "nadobúda účinnosť od 1. 1. 2004". Nebudem ďalej vysvetľovať všetky tie veci, ktoré súvisia s rezervami, ale v prípade, že prejde pôvodný vládny návrh zákona, tak to bude mať veľmi široké dopady na podnikateľskú verejnosť. Dúfam, že ma zase nejaký programátor vyhodnotí ako človeka, ktorý sa nevenuje podnikateľským aktivitám a nehlasuje za podnikanie, ale to je vec programátorov.
Ďalej by som chcel upozorniť na bod 3 navrhovanej novely. V § 23 ods. 27 definuje pohľadávky, ku ktorým môžu byť tvorené opravné položky uznávané do daňových nákladov. V podstate ide aj o pohľadávky na základe písomného oznámenia veriteľa o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky alebo jej časti. To znamená, že veriteľ sa nevzdáva práva vlastniť pohľadávku, ale len práva vymáhať ju zákonom stanoveným spôsobom. Moja otázka znie: Akým spôsobom bude postupovať daňovník, ktorý v roku 2003 vytvorí k pohľadávke vo výške 100 000 korún opravnú položku vo výške 25 000 korún a v roku 2004 dlžník uhradí 50 000 uvedenému veriteľovi? Bude potrebné uvedenú opravnú položku v roku 2004 rozpustiť a následne zmeniť jej tvorbu, alebo sa bude postupovať iným spôsobom? Odporúčame riešiť uvedené nejasnosti zákonom, respektívne opatrením ministerstva financií. Ja som sa na túto tému pýtal aj pána štátneho tajomníka pána Podstránskeho na výbore, akým spôsobom sa táto skutočnosť bude riešiť. Tak ako som ja pochopil jeho odpoveď, povedal, že sa bude posudzovať každý prípad samostatne a daňovník si ho asi bude musieť sám vyriešiť. Ja osobne si nemyslím, že by sme do zákona o daniach z príjmov mali vniesť nejakú ľudovú tvorivosť.
Ďalej by som chcel upozorniť na nasledujúci bod: v zmysle predloženej vládnej novely zákona čl. 2 bol v zákone č. 303/1995 Z. z. posudzovaný návrh na pohľadávky z návratných finančných výpomocí v rámci schváleného projektu reštruktrualizácie bánk, ktoré by sa mohli vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania týchto právnických osôb. Moja otázka na pána ministra je, o akú finančnú sumu návratných finančných výpomocí ide, ktorým právnickým osobám môže byť navýšený vklad do základného imania. Následne vznikajú ďalšie otázky: Koľko finančných výpomocí malo byť v roku 2003 vrátených? Je ich vratka v súlade so zákonom o štátnom rozpočte? Nevyžadujú si ostatné rezorty uvedené finančné prostriedky v naplnení ich nevyhnutných potrieb? V spoločnej správe 156a vyplynul k čl. 2 nový bod, ktorým sa mali v zákone č. 303 o rozpočtových pravidlách zaviesť nasledovné skutočnosti. Ide o § 55 ods. 8 bod 1: "Pôvodný zriaďovateľ alebo orgán, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa, môže tieto záväzky previesť na právnickú osobu založenú ústredným orgánom štátnej správy alebo Fondom národného majetku, ktorej predmetom činnosti je odkupovanie pohľadávok veriteľov, ktoré zodpovedajú týmto záväzkom." Následne je vysvetlené, že táto právnická osoba by potom postupne odkúpila pohľadávky veriteľov voči pôvodným zriaďovateľom, pričom sa pri odkupovaní týchto pohľadávok počíta so zapojením prostriedkov Fondu národného majetku v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb.
Otázka na pána ministra: Na základe uvedených skutočností by mala Národná rada Slovenskej republiky znovu prerokovať správu o hospodárení Fondu národného majetku na rok 2003 ako podkladový materiál pre štátny rozpočet roku 2003? Bude tento problém riešený v Národnej rade Slovenskej republiky? Ďalšia otázka: Ak pôvodný zriaďovateľ alebo orgán môže záväzky previesť na inú osobu, nebude táto skutočnosť v rozpore s inými zákonnými normami, predovšetkým s Občianskym zákonníkom, konkrétne s § 531, v zmysle ktorého je možné prevziať záväzok len so súhlasom veriteľa. Ktorá právna norma bude prednejšia, Občiansky zákonník, alebo zákon o rozpočtových pravidlách? Ja sa pýtam, toto sú všetko otázky, ktoré nie sú doriešené a ktoré budú komplikované. Ak sa prevezme dlh, alebo sa odkúpi dlh, čo je veľmi komplikované touto spoločnosťou, musíme si potom uvedomiť, že v zmysle Občianskeho zákonníka § 531 sú dlžné obidva subjekty.
Ďalšia otázka: Ako môže nový subjekt, na ktorého prešiel záväzok voči pôvodnému veriteľovi, odkúpiť od neho následne pohľadávku, keď tento vzťah bude len medzi dvoma subjektmi? Ja si to neviem konkrétne predstaviť. Ak sme mali napríklad nemocnicu, ktorá mala určité záväzky a teraz prešla pod vyšší územný celok. Bol nejaký podnikateľ, dodávateľ, ktorý dodával tejto nemocnici určité výkony, či už vo forme služieb alebo tovarov. Mal voči nim pohľadávku a zrazu mu niekto oznámi, že tento záväzok prešiel na inú právnickú osobu bez toho, aby on o tom vedel. To je prvý problém, ktorý vzniká, na ktorý som upozornil. A teraz ma zaujíma: Táto tretia právnická osoba, na ktorú to prešlo, príde k tomu pôvodnému podnikateľovi a povie mu, že kupuje jeho dlh, jeho pohľadávku. On má v podstate pohľadávku voči tej spoločnosti, veď toto sa dá veľmi ťažko realizovať. Je to podľa mňa v rozpore s niekoľkými právnymi normami. Je to môj osobný názor, a preto by som rád vedel, ako tieto skutočnosti sa dajú vysvetliť aj zo strany ministerstva financií.
Nechcem ďalej hovoriť o zákone o daniach z príjmov, pretože možno to zaujíma len tých ľudí, ktorí majú naozaj predstavu o tom, aký je tento zákon zložitý a komplikovaný. Verím, že niektorí z vás si zobrali aspoň niekoľko informácií k srdcu a budú uvažovať o tom, ako ťažko sa dá vôbec naplniť zákon o daniach z príjmov v súčasnosti, v období roku 2003. Predpokladám, že k tomuto zákonu sa budeme musieť ešte vrátiť, aby bolo vôbec možné naplniť jeho právnu podstatu. Na záver by som chcel požiadať, aby sme o jednotlivých bodoch čl. 2 a čl. 3 dali hlasovať osobitne. Ďakujem. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR, minister financií SR: Ďakujem pekne. K návrhom spoločnej správy gestorského výboru chcem povedať, že ako predkladateľ súhlasím s odporúčaním gestorského výboru podporiť body 1 a 3 spoločnej správy a neschváliť bod 2.
Čo sa týka pripomienok, ktoré predniesol pán poslanec Šulaj, tie vlastne odzneli už pri prvom čítaní tohto zákona, najmä tie upozornenia na nesúlad zákona o dani z príjmov, zákona o rezervách, zákona o účtovníctve. Táto novela zákona nenavrhuje riešiť prípadné nesúlady, ja som vtedy pána poslanca poprosil, ak by bol ochotný poskytnúť písomne tie podklady, že sa nimi budeme zaoberať. Neviem, ja som ich nedostal, neviem, či ich dostali moji kolegovia na ministerstve, ale chcem povedať, že táto novela, teda tie všetky návrhy, ale aj otázky, ktoré boli na tie prípadné nesúlady, idú nad rámec, vlastne, tohto pozmeňujúceho návrhu, pričom my už teraz pripravujeme úplne nový zákon o dani z príjmov aj v súvislosti s novou daňovou reformou, ktorý by mal byť omnoho jednoduchší, pretože by mal rušiť tie rôzne špeciálne sadzby, výnimky a tak ďalej a tak ďalej, takže znovu chcem vyzvať pána poslanca, ak predloží tieto svoje pripomienky písomne, budeme sa nimi vážne zaoberať. Je evidentné, že sa v problematike vyzná, že je v tomto odbore profesionál, takže ja uvítam všetky návrhy a pripomienky, ktoré môžu zlepšiť najmä to nové znenie zákona, ktoré sa práve teraz v týchto dňoch a týždňoch pripravuje.
Ale aj ten jeho pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, a vlastne aj tie ďalšie pripomienky, opakujem, idú nad rámec toho návrhu vládnej novely zákona, ktorá má riešiť rozpočtové dôsledky započítavania, vlastne, strát. Takže v tomto zmysle by som ich neodporúčal schváliť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uvádzali hlasovanie. (Hlas v rokovacej sále.) Pán poslanec, rozprava bola skončená, nemôžem vám udeliť slovo a nemôžete reagovať ani na pána ministra. Po skončení rozpravy to nejde podľa rokovacieho poriadku. Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovania.
P. Farkas, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najprv budeme hlasovať o tých bodoch, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov Národnej rady, tam sú konkrétne tri návrhy, 1, 2, 3. Bod č. 1 gestorský výbor odporúča schváliť a takisto bod č. 3 gestorský odporúča schváliť. Teraz navrhujem hlasovať o týchto bodoch spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch, ako boli prednesené spoločným spravodajcom.
(Hlasovanie.) Prítomných 108 poslancov, za návrh hlasovalo 94, proti 11, zdržali sa 2 poslanci, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že sme tieto návrhy prijali.
P. Farkas, poslanec: Teraz budeme hlasovať osobitne o bode č. 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 113 poslancov, za návrh hlasovalo 16, proti 79, zdržalo sa 18 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
P. Farkas, poslanec: V rozprave s pozmeňujúcimi návrhmi vystúpili dvaja poslanci. Teraz budeme hlasovať o prvom návrhu, ktorý predložil som ja v mene skupiny poslancov. A tento návrh sa dotýka účinnosti zákona, v pôvodnom návrhu je 1. máj, my navrhujeme 1. jún. Nech sa páči, o tomto budeme hlasovať.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Farkas.
(Hlasovanie.) Prítomných 117 poslancov, za návrh hlasovalo 109, proti 1 poslanec, 7 sa zdržali hlasovania.
Konštatujem, že sme prijali tento návrh.
P. Farkas, poslanec: Ako ďalší s pozmeňujúcimi návrhmi v rozprave vystúpil pán poslanec Šulaj. Ale pán minister sa vyjadril už k týmto návrhom, že idú nad rámec predloženej novely, jednak, a na strane druhej tento návrh nemá potrebné náležitosti pozmeňujúceho návrhu, nemá podpisy, teda nemá ani jeden podpis tento návrh. Takže nemôžeme ani dať hlasovať o tomto návrhu v takomto slova zmysle. Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pani predsedajúca, a mám poverenie z gestorského výboru navrhnúť v pléne hlasovať o tom, aby sme prešli do tretieho čítania. Má podpisy, ale nepredložil, tak, v poriadku.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, neboli predložené, nebol predložený pozmeňujúci návrh so všetkými náležitosťami, ktoré musí obsahovať.
P. Farkas, poslanec: Ja viem, no ale on mi odovzdal, ja som iný návrh nedostal do ruky. (Hlas v rokovacej sále.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spoločný spravodajca by asi mal mať návrh, ktorý spĺňa skutočne všetky náležitosti.
P. Farkas, poslanec: Áno, teraz som dostal dodatočne pozmeňujúci návrh s 15 podpismi, ale pán minister sa vyjadril, že uvedené návrhy idú nad rámec predloženej novely. Nikto nenamieta, teraz potom odporúčam hlasovať o tom, aby sme prešli do tretieho čítania.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca, Chcela by som upozorniť, aby sa nestávali takéto technické nedostatky, aby sme to nepreberali počas hlasovania. Budeme hlasovať, páni poslanci a panie poslankyne, o posunutí tohto návrhu zákona do tretieho čítania.
(Hlasovanie.) Prítomných 115 poslancov, za návrh hlasovalo 75, proti 31, zdržalo sa 9 poslancov.
Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prosím, pán spoločný spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie o návrhu zákona ako o celku.
P. Farkas, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz odporúčam hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 118 poslancov, za návrh hlasovalo 68 poslancov, proti 31, zdržalo sa 17, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov a zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.
Dámy a páni, nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe.
Návrh vlády ste dostali ako tlač č. 189, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 189a. Aj tento návrh vlády odôvodní minister financií Ivan Mikloš. Prosím, pán minister, máte slovo.
I. Mikloš, minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v druhom čítaní uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe. Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady podľa čl. 86 ods. d) Ústavy Slovenskej republiky na základe ktorého Národná rada vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Dohodu schválila vláda Slovenskej republiky 13. februára 2003 a bola podpísaná 5. marca 2003 v Bratislave pri príležitosti návštevy premiéra Rumunska na Slovensku.
Vychádzajúc z úlohy vnútrozemskej plavby, ktorou je jej ekonomická a ekologická výhodnosť a poskytovanie voľnej infraštruktúry a prepravných kapacít, sa umožňuje znížiť spoločenské náklady a negatívne dopady na životné prostredie. Text predkladanej dohody zodpovedná štandardným bilaterálnym dohodám o vnútrozemskej plavbe, ktoré má Slovensko uzavreté s viacerými štátmi Európy. Ustanovenia dohody komplexne riešia problematiku vnútrozemskej plavby na územiach obidvoch štátov. Dohoda upravuje aj otázky súvisiace s uznávaním dokladov odbornej spôsobilosti a pomocou členom lodných posádok. Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam vás o schválenie tejto zmluvy.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Jána Jasovského, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Pán poslanec, máte slovo.
J. Jasovský, poslanec: Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s príslušnými paragrafmi zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podáva a predkladá Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov k vysloveniu súhlasu Národnej rady.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil návrh na vyslovenie súhlasu na prerokovanie vo výboroch, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali túto pridelenú parlamentnú tlač, gestorský výbor prerokoval a schválil v súlade s § 79 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov. Iné výbory Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu neprerokovali, stanoviská výborov, ktorými bola táto parlamentná tlač prerokovaná: ústavnoprávny prerokoval a odporučil rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor teda odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s touto dohodou, ktorú prerokúvame, uznesenie je, samozrejme, prílohou spoločnej správy, a preto je možné, vážená pani predsedajúca, otvoriť rozpravu, pričom hneď teraz uvádzam, že mám poverenie výboru v súlade s rokovacím poriadkom a s právomocami podľa § 79 rokovacieho poriadku. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu vlády. Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste uviedli odporúčanie gestorského výboru. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
J. Jasovský, poslanec: Vážená pani predsedajúca, môžeme hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorý bol predložený ako spoločná správa výborov. Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o vnútrozemskej plavbe a rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Môžete dať, prosím, hlasovať.