Čtvrtek 10. dubna 2003

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Figeľ, spoločný spravodajca, predseda zahraničného výboru, posledný ústne prihlásený do rozpravy. Nech sa páči.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, ctení poslanci a poslankyne, milí hostia, dovoľte mi tiež prispieť do diskusie v tento naozaj vážny deň. Nemyslím si, že, pán kolega Hopta, je hrozbou pre demokraciu, tak ako nebol ten rozhodujúci deň, keď hlasovali v českom, maďarskom alebo poľskom parlamente, pre nich ohrozením, ale skôr posilnením demokracie, stability a vytvorením nových možností, ktoré nechcem teraz detailne popisovať, skôr pomenovať súvislosti.

Naozaj, pred 54 rokmi v apríli 1949, vtedy ako odpoveď na hrozbu pred agresiou zo strany komunizmu a pre hrozbu neslobody v Európe vzniká odpoveď v podobe Marshallovho plánu, ktorý mal vojenské rameno a hospodárske rameno. To vojenské sa nazýva Severoatlantická aliancia, dodnes existuje a prináša svoje ovocie. To druhé je Organizácia pre európsku ekonomickú spoluprácu, dnes oveľa širšia Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorej sme už členmi od decembra 2000. Slovensko vtedy ako súčasť Česko-slovenskej republiky už pod vládou Klementa Gottwalda sa, samozrejme, nemohlo slobodne rozhodnúť a pripojiť, pretože sloboda odtiaľto odišla.

Za celé obdobie až do roku 1989 NATO ukázalo svoju opodstatnenosť, dokázalo vlastne zvíťaziť v studenej vojne, rozšíriť sa z 12 zakladateľských štátov na 16, potvrdilo svoj význam ako aliancia slobodných, demokratických krajín s konsenzuálnym rozhodovaním. Nik si netrúfol na toto spoločenstvo a je to jeho charakteristika aj v týchto rokoch. Takže NATO nestratilo svoj význam ani po rozpade Varšavskej zmluvy v roku 1991. Vzniklo pred ňou, prežilo ju, pretože je založené na niečom inom než nejakom odpore voči inému bloku. Je založené naozaj na hodnotách, ktoré prežili a prežijú, slobode, demokracii, zákonnosti, solidarite. Je to v dnešnom svete najefektívnejšia obranná aliancia demokratických krajín.

Po roku 1989 dochádza k zmene stratégie, k adaptácii na nové podmienky, čo je jav potrebný a aj dnes prítomný v aliancii. Naši susedia v roku 1997 boli pozvaní rozšíriť jej rady. Slovensko vtedy pozvané nebolo. To len potvrdzuje, že aliancia je politicko-vojenskou organizáciou, nie naopak. Jej význam je evidentný pre zúčastnené krajiny. Môžeme ho pozorovať v mnohých dimenziách. Je evidentný aj v troch vyšehradských krajinách okolo nás. Som presvedčený, že tak postupujú aj dnešní kandidáti, medzi nimi Slovensko. Nikto nevstupuje preto, aby strácal, ale aby získaval a prispieval do spoločenstva. A takto zmýšľajú aj tí, ktorí sa hlásia za nami do tejto aliancie. Nechcem ich zatiaľ menovať, ale dvere do aliancie by mali zostať otvorené a Slovensko to bude podporovať.

Význam vstupu do aliancie je pre Slovensko podobný. Stabilita u nás, stabilita v strednej Európe, v Európe ako celku, v euroatlantickom priestore. A zo stability vyplýva bezpečnosť, ktorá je predpokladom a podmienkou na pokojný rozvoj. A rozvoj je základom pre prosperitu, po ktorej všetci voláme aj dnes v tejto sále. Už príprava Slovenska na členstvo od roku 1999 v rámci projektu alebo programu PRENAME, pri ktorom som mal možnosť byť súčasťou, ale aj členstvo od roku 2004 budú mať výrazný vplyv na reformu ozbrojených síl, na krízový manažment tohto štátu, aby bol modernejší, efektívnejší, na ochranu utajovaných skutočností cez bezpečnostné previerky osôb, firiem a ďalšie záležitosti. Prinesie to určite viac poriadku v ozbrojených silách, spravodajských službách, štátnej službe, doma i v zahraničí. Slovensku, ako som včera spomínal, viac poriadku, transparentnosti a menej korupcie prospeje, tak ako každej demokracii.

Po druhé, čím si vysvetľovať pokles podpory pre vstup do aliancie vo verejnosti? Nie je to dobrým javom, pretože strategické záujmy krajiny by mali byť podporované verejnosťou, nakoniec Slovensko dlhodobo, ako každá slobodná krajina, bude patriť tam a bude také, aká bude väčšina z nás. Myslím, že tých dôvodov je viacero a jedným z nich je, žiaľ, aj spájanie úsilia o členstvo s podporou vojenského riešenia irackej krízy. Dnes už to nezaznieva, ale v predchádzajúcich mesiacoch to zaznelo opakovane aj v tejto sále vo februári, keď sme rokovali o žiadosti vlády Spojených štátov o prípadnú podporu pri operácii v Iraku. Často sa zjednodušene prirovnáva vojna v Juhoslávii k vojne, ktorá sa skončila v Iraku. Niektorí hovoria, že NATO musí chrániť Spojené štáty a Britániu pri irackej kríze, aj dnes to zaznelo. Iní, že Slovensko bude členstvom v NATO zavlečené do konfliktov mimo Európy. Nedá sa s tým súhlasiť, pretože jedno aj druhé, aj tretie nie je pravdivé o Severoatlantickej aliancii. Kríza v Kosove a odpoveď na ňu bola odpoveďou na urgentnú a rozsiahlu humanitárnu krízu, ktorá hrozila ďalšou destabilizáciou celého regiónu. Vtedy aliancia a Európska únia konala jednotne, aktívne. Susedia podporovali tieto riešenia. Kríza v Iraku bola a je o odzbrojení režimu. Mala toto zadanie. NATO a Európska únia zostali na tejto téme rozdelené, nezaangažované ako celok. Susedia väčšinovo boli proti vojenskému riešeniu. A práve pri Iraku bolo evidentné, ako vážne je konsenzuálne rozhodovanie v aliancii. To znamená, riešenie sa hľadá tak, že s ním musia súhlasiť všetci. Ak nie, tak aliancia nekoná.

Chcem na záver povedať asi toľko, že Slovensko naozaj nevstupuje do aliancie preto, aby sa pridávalo k jeho jednotlivým členom, aby ju nejako rozdeľovalo, ale preto, aby bolo spojencom všetkých a aby aj to od všetkých mohlo očakávať. Chceme nielen realizovať politiku aliancie, ale my ju ideme a máme spoluvytvárať. A rozšírenie Európskej únie aj aliancie, pretože sa k nim hlásime a pretože na jar budúceho roku by sme mali byť plnoprávnymi členmi obidvoch, nemá znamenať menej efektívnosti alebo jednoty v obidvoch inštitúciách a organizáciách. Nie oslabenie únie a aliancie, ale naopak. Viac Európy, viac euroatlantickej spolupráce, viac súdržnosti medzi zjednotenou Európou, Spojenými štátmi a Kanadou.

Severoatlantická zmluva je naozaj dobrá zmluva. 54 rokov je v platnosti, nepotrebovala žiadne aktualizácie, žiadne dodatky. Jej 14 článkov plne postačuje aj bez zmeny. Táto zmluva a slovenské prihlásenie sa k nej spolu s ostatnými krajinami je potvrdením, že v Európe už nemôže prísť k ďalšiemu Mníchovu alebo k ďalšej Jalte. Som presvedčený, že je to dobrá zmluva aj pre Slovensko, preto sa k nej hlásim a preto očakávam, že aj táto snemovňa po vystúpeniach väčšiny, nielen za kluby, ale aj za jednotlivé názorové skupiny, túto zmluvu podporí a Slovensko k nej pristúpi. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca a predsedu výboru Figeľa, pán poslanec Ševc. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Nechce sa mi veriť, pán predseda výboru, pán Figeľ, že by ste to nevedeli, ale neviem, prečo ste to použili. Politický systém po druhej svetovej vojne vznikal v Česko-Slovensku z vôle ľudu, po víťaznej vojne nad fašizmom a po roku 1948 demokratickou cestou v parlamente. A druhá poznámka je k tomu Marshallovmu plánu. Jedna vetva bola vojenská, druhá ekonomická. Ja len chcem pripomenúť, že Varšavská zmluva vznikla v roku 1955 ako odpoveď na útočný pakt NATO, ktorý vznikol v roku 1949. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán predseda.

J. Figeľ, poslanec: Pán predseda Ševc, sotva tzv. ľudová demokracia na území Česko-Slovenska vznikla z vôle ľudu. Bol to jednoducho puč vo februári 1948, ktorý sa potom etabloval naozaj krvavo, veľmi, veľmi násilne a jeho ovocie sme mohli prežívať cez desaťročia. A moji kolegovia tu spomínali mnohé obete, ktoré sa práve zaslúžili o to, že dnes sa môžeme slobodne rozhodnúť, slobodne pripojiť k tým, ktorí mali v Európe iné a lepšie osudy. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Chcem sa opýtať, pán minister ako navrhovateľ, chcete reagovať na vystúpenia poslancov v rozprave? Nech sa páči, pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne a páni poslanci, ja by som iba pár poznámkami reagoval na rozpravu, ktorá tu dnes odznela. Budem možno osobnejší ako zvyčajne. Chcel by som sa poďakovať všetkým tým, ktorí podporili navrhovaný materiál na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Severoatlantickou zmluvou, aj tým opozičným stranám, ktoré sa vyjadrili podporne.

Chcem sa dvomi-tromi poznámkami predsa len vyjadriť k vystupovaniu poslancov za Komunistickú stranu Slovenska. Hovorili dlho, povedali mnoho výrokov, citátov a podobne. Hovorili o mnohých argumentoch, ktoré podľa mňa argumentmi neboli. Dovolím si jednu poznámku, že - až na posledného rečníka - mám niekedy taký dojem, že vy, páni poslanci, vystupujete z tejto tribúny tak bohorovne, sebavedome a sebaisto, že ma to naozaj prekvapuje, a my všetci ostatní sme, ako ste povedali, zblúdilí, čakáme na omrvinky zo stola bohatých, nie sme národní a podobne. Možnože by bolo dobre uvedomiť si, že aj skromnosť patrí do repertoáru politika a že aj intenzita rétoriky by mala byť adekvátne upravená podľa výsledkov volieb.

Pani poslankyňa Bollová sa nás tu snažila ohromiť citátmi amerických autorov. Pani poslankyňa, čaro života v americkej otvorenej demokratickej spoločnosti je okrem iného aj v tom, že sa v nej prezentujú všetky myšlienkové prúdy na svete. Tam nájdete citát, na čokoľvek si spomeniete, od anarchistov, múnistov, liberálov, konzervatívcov a podobne. Ja chápem potrebu používania citátov, ale to, čo ste vy tu predviedli, neohromili ste nás. Neohromili ste nás a boli to také "pofidérne" argumenty, skôr básnické hyperboly ideologicky zafarbené.

Nemôžem nereagovať na jeden výrok pána poslanca Ševca, ktorý ma pobúril, a chcem veľmi vehementne sa od neho dištancovať. Vy, pán poslanec, ste povedali, že "ministerstvo zahraničných vecí je skupinou bezduchých pritakávačov, ktorí obhajujú v cudzine iné záujmy, než sú národné záujmy Slovenska". Pán poslanec, asi by sme sa nezhodli vo formulovaní národných záujmov Slovenskej republiky. Chcel by som vás iba informovať, že ministerstvo zahraničných vecí obhajuje a bude obhajovať národné záujmy Slovenskej republiky tak, ako sú formulované vo vládnom vyhlásení. To sme robili a to budeme robiť. A pokiaľ ide o to pritakávanie, neviem, aké máte vy skúsenosti z diplomatických rokovaní alebo z rokovaní medzinárodných konferencií, kde sa negociuje, ale môžem vám z vlastnej skúsenosti povedať, že partneri si vás vážia vtedy, keď viete jasne formulovať svoje stanovisko, svoje záujmy a keď na jeho obranu viete argumentovať a viete protiargumentovať na záujmy súpera alebo partnera. Ak pritakávate, ak ste servilný, nikdy si nezískate úctu a rešpekt partnerov. To, že viacerí predstavitelia slovenskej zahraničnej služby dnes boli nominovaní alebo zvolení do riadiacich orgánov v dôležitých medzinárodných organizáciách, ktoré majú celoeurópsky alebo celosvetový dosah, a niektorí stoja na čele týchto organizácií, svedčí o tom, nie že sa tam dostali preto, že sú servilní alebo pritakávajú, ale preto, že dokázali presvedčiť o svojich odborných a profesionálnych vedomostiach.

A posledná poznámka. Nie je pravda, keď hovoríte, že niekto nás núti vstúpiť do Severoatlantickej aliancie, že niekto zdvíha prst, aby sme tam vstúpili. Na rozdiel od časov minulých je toto naše samostatné suverénne rozhodnutie. Iba pre historickú pravdu chcem povedať, že od 1. januára 1993 každá, ja opakujem, každá vláda na Slovensku mala vo svojom programovom vyhlásení vytýčený cieľ stať sa členom Severoatlantickej aliancie. Nie všetky postupovali rovnako a nie všetky dosiahli rovnaké výsledky. Takže je to tu u nás ako rozhodnutie už od samého začiatku jestvovania nezávislého Slovenska. Nikto nás do toho nenúti, opakujem, je to naše suverénne vlastné rozhodnutie. A som presvedčený, že aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svojím hlasovaním dokážu, že ten hlavný politický prúd na Slovensku sa v tejto otázke dokáže zjednotiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, iba naozaj na doplnenie chcem povedať, že odzneli príspevky, názory bez toho, že by boli predložené nejaké formálne návrhy na uznesenie.

K tej vecnej stránke skôr by som tiež rád dodal, že vstupom Slovenska do Severoatlantickej aliancie nie je ohrozený, tak zaznelo, vstup do Európskej únie. Práve včera Európsky parlament, následne štáty únie, z ktorých veľká väčšina je aj v tej istej aliancii, sa vyjadria k nášmu vstupu a sme presvedčení, že toto rozhodnutie bude pozitívne.

Veľmi často spomínané medzinárodné právo, ktoré naozaj chceme posilňovať a rozvíjať vo svojom vlastnom a zároveň spoločnom záujme, je v tejto zmluve zachytené v mnohých záležitostiach a päťkrát v konkrétnej odvolávke na Chartu Spojených národov.

A po tretie, len na dôvažok, nakoľko budeme suverénni alebo mať možnosť ovplyvňovať rozhodnutia. Článok 5 je článok kľúčový o solidarite, zároveň o slobode a voľnosti pri rozhodovaní, ktorý hovorí o tom, že každá krajina podnikne bezodkladne sama alebo v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú. Naozaj tých 54 rokov a 14 článkov ukázalo svoj charakter a oprávnenosť.

Toľko, pán predseda, navrhujem, aby sme prikročili k hlasovaniu o uznesení, ktoré bolo na úvod predložené.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále a všetkých poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, avšak nie sú prítomní v rokovacej sále, vyzývam, aby sa dostavili na hlasovanie o historickom dokumente nielen pre Národnú radu, ale aj pre Slovenskú republiku. Panie poslankyne, páni poslanci...

Prosím aj prítomných členov vlády v budove Národnej rady, aby prišli do rokovacej sály. Poprosím ešte o chvíľu trpezlivosti, aby všetci páni poslanci, ktorí chcú hlasovať a nie sú prítomní v rokovacej sále, sa dostavili na hlasovanie.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu vlády Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve.

Chcem pripomenúť, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Prosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby predniesol návrh uznesenia Národnej rady, o ktorom budeme hlasovať. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

J. Figeľ, poslanec: Vážený pán predseda, ctená snemovňa, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 10. apríla 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Severoatlantickou zmluvou, podpísanou vo Washingtone 4. apríla 1949, znie:

"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Severoatlantickou zmluvou, podpísanou vo Washingtone 4. apríla 1949, vyslovuje súhlas so Severoatlantickou zmluvou a s prístupom Slovenskej republiky k tejto zmluve."

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 124, proti 11, nehlasoval 1.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve. (Potlesk.)

Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi, pánovi premiérovi, pánovi ministrovi obrany a všetkým, ktorí aktívne boli prítomní pri prerokúvaní tohto bodu programu, aj za prácu, ktorú doteraz v prospech vstupu Slovenskej republiky ako plnoprávneho členstva v Severoatlantickej aliancii urobili.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 10. schôdze Národnej rady prerušeným bodom programu

správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2002 a jej poznatkoch o porušovaní zákonov.

Prosím teraz pána generálneho prokurátora, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Madeja miesto pre spravodajcov a pána poslanca Fica, aby pokračoval vo svojom vystúpení v rozprave, ktoré včera o 19.00 hodine prerušil s tým, že dnes pri pokračovaní o tomto bode programu svoje vystúpenie a stanovisko prezentuje.

Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

Prosím páni poslankyňu Beňovú, aby netelefonovala v rokovacej sále.

Pán poslanec Fico. Pán poslanec, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán generálny prokurátor, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som po včerajšom všeobecnejšom úvode pristúpil ku konkrétnym veciam, kde chcem požiadať Generálnu prokuratúru o konkrétnu spoluprácu a podporu našich stanovísk.

Ako je všeobecne známe, prokurátor je podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku oprávnený podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania, ak to ustanovuje osobitný zákon. Ide najmä o prípady, ktoré sú presne stanovené v zákone o rodine, v Trestnom zákone, ale čo nás najviac bude dnes zaujímať, je možnosť podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania, ak ide o návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení príslušných zákonov.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zopakoval niekoľko údajov, ktoré sa týkajú privatizácie Výskumného ústavu zváračského, kde chcem požiadať generálneho prokurátora, aby prokuratúra zvážila možnosť podania návrhu na začatie konania v rámci občianskeho súdneho konania, pretože sa zdá, že už iné možnosti, ako pohnúť s niektorými neuveriteľne zlými privatizáciami, tu neexistujú.

Ako je všeobecne známe, došlo nie tak dávno k privatizácii Výskumného ústavu zváračského, ktorého účtovná hodnota bola 251 mil. korún, substančná hodnota bola 723,3 mil. korún, ale kúpna cena ako taká bola iba 20 mil. korún. Na čo chcem najmä upozorniť? Predovšetkým chcem upozorniť, že víťazom súťaže, ktorý získal Výskumný ústav zváračský za 20 mil. korún, sa stal subjekt, ktorý mal byť pre nesplnenie podmienok výberového konania vyradený zo súťaže. Predovšetkým ten, kto vyhral túto súťaž, nemohol splniť a ani nesplnil podmienku č. 1 výberového konania, to znamená identifikáciu kupujúceho vo forme výpisu z Obchodného registra, je to požiadavka, ktorá je kladená na právnickú alebo fyzickú osobu, pretože v tomto prípade išlo iba o združenie, ktoré nemohlo identifikovať seba ako právnickú osobu. Druhý problém, ktorý vznikol v súvislosti s privatizáciou, je, že Priemyselný inštitút, ktorý nakoniec kúpil zváračský ústav, mal veľké ťažkosti preukázať pôvod finančného krytia pri kúpe tohto Výskumného ústavu zváračského.

Možno to nie je celkom verejnosti známe, ale pokiaľ ide o túto privatizáciu, záujem mali dvaja. Bol to Priemyselný inštitút a tzv. Prvá zváračská, akciová spoločnosť. Pokiaľ ide o Priemyselný inštitút, tento ponúkol kúpnu cenu 20 mil. korún a potom objem investícií 100 mil. korún v období 5 rokov a rast zamestnancov o 60 do roku 2008. Pokiaľ išlo o Prvú zváračskú, a. s., tu bola kúpna cena 5-násobne vyššia, bolo to 102 mil. korún, objem investícií bol 2,5-krát vyšší - 276 mil. v období 10 rokov. A pokiaľ ide o rast zamestnancov, bol navrhovaný o 118 zamestnancov do roku 2011. Nehovoriac už o tom, že Priemyselný inštitút, ktorý kúpil za facku Výskumný ústav zváračský, nedisponuje potenciálom potrebným na zachovanie predmetu činnosti, akým je základný a aplikovaný výskum a vývoj technológií zvárania.

Aby som, pán generálny prokurátor, trošku aj dokumentoval nezmyselnosť tejto privatizácie, môžem poskytnúť aj určité porovnania, ako prebehli privatizácie pri iných ústavoch podobného charakteru. Uviedol by som napr. Výskumný ústav jadrovej energetiky v Trnave, ktorého účtovná hodnota bola 218 mil. korún, substančná hodnota 301 mil. korún, no ale bol predaný takmer za 100 mil. korún. Môžem dokonca uviesť aj to, že niektoré štátne majetky poľnohospodárske sa predávali v ére 1994 - 1998 za 15 % až 40 % účtovnej hodnoty. Uvediem napr. Štátny majetok Stupava, š. p., účtovná hodnota 180 mil. korún, bol predaný za 40 mil. korún. Štátny majetok Chminianska Nová Ves, účtovná hodnota 80 mil. korún, predal sa za 20 mil. korún.

Pozrime sa však opätovne na ceny okolo Výskumného ústavu zváračského. Účtovná hodnota, opakujem, 251 mil. korún, substančná hodnota 723,3 mil. korún, zoberme si iba hodnotu pozemku, na ktorom tento ústav stojí, ale kúpna cena bola iba 20 mil. korún. 20 mil. korún zo 723 mil. korún - vieme, aké malé percento bolo zaplatené pri tejto privatizácii.

Chcem vás ešte upozorniť, pán generálny prokurátor, aj na skutočnosť, že existujú doklady, že z účtu bývalého zváračského ústavu bola 13. februára 2003 na trikrát vybratá hotovosť v objeme 20 mil. korún a táto bola vložená na účet Fondu národného majetku. V tom čase disponoval hotovosťou približne 55 mil. korún Výskumný ústav zváračský a existujú doklady, že kúpna cena bola s veľkou pravdepodobnosťou zaplatená práve z týchto peňazí.

Vážený pán generálny prokurátor, myslím si, že v danom prípade by prokurátor podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku mohol podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, pretože neboli splnené podmienky, ktoré boli vypísané, a už ani nehovorím o nevýhodnosti pre štát, pretože len trhová hodnota pozemkov, na ktorých sa nachádza Výskumný ústav zváračský, je podstatne, ale podstatne vyššia. (Ruch v sále.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dámy a páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Skutočne, ak chcete diskutovať, tak mimo tohto priestoru, majme k sebe ohľad a úctu. Ďakujem veľmi pekne.

R. Fico, poslanec: Druhá vec, o ktorej chcem hovoriť, žiaľ, nespadá do právomoci prokurátora podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože chcem sa znovu vrátiť k problematike kurzovej straty pri privatizácii SPP. Zdá sa, že dnes aj pán premiér veľmi váhavo odpovedal na otázku, či by bol pripravený podať pokyn, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky podalo v mene štátu žalobu na privatizačného poradcu, pretože je úplne evidentné, že kurzová strata vo výške 7,7 mld. korún bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou.

Preto mi dovoľte, aby som v rámci rokovania o tomto bode programu predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia:

"Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku kurzovej strate spôsobenej pri predaji 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu.

Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby prijala všetky potrebné opatrenia vedúce k vyvodeniu zodpovednosti za spôsobenie kurzovej straty vo výške 7,7 mld. korún pri predaji 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu, najmä aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky v mene Slovenskej republiky podalo v lehote 30 dní od prijatia tohto uznesenia žalobu na náhradu škody vo výške 7,7 mld. korún proti privatizačnému poradcovi pri predaji akcií SPP, a. s., Credit Suisse First Boston, ako aj proti každej inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má zodpovednosť za vznik kurzovej straty."

Rád by som odôvodnil návrh tohto uznesenia uvedením pár krátkych informácií. Predovšetkým chcem uviesť, že 18. marca 2002 podpisom zmluvy štát predal 49-percentný podiel v Slovenskom plynárenskom priemysle za 2,7 mld. USD. Splatnosť záväzku zo strany kupujúcich bola rozdelená takto: 10 % z kúpnej ceny, t. j. 270 mil. dolárov, do 3 dní od podpisu zmluvy a zostávajúca 90-percentná časť vo výške 2,43 mld. dolárov do 11. júla 2002, teda takmer 4 mesiace od podpisu zmluvy.

Štát takto znášal, vážené dámy a páni, takmer celé 4 mesiace otvorenú pozíciu na pohyb kurzu USD v sume 2,43 mld. USD. A toto všetko v období po 11. septembri 2001, keď došlo k tragickej udalosti, keď bolo úplne zrejmé, že sa dal očakávať pohyb USD predovšetkým dole. Ani v jednom verejne prezentovanom dokumente, ktorý sa týkal privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, neupozornil poradca, ale ani ďalšie inštitúcie, ktoré zodpovedajú za tieto procedúry, na možné potenciálne kurzové riziká. Nemôžeme akceptovať to, čo hovorí premiér Slovenskej republiky, lebo sme sa radili s viacerými expertmi, ktorí jednoznačne hovoria, že najvýhodnejším a najlepším spôsobom eliminácie kurzových rizík z pohľadu štátu bolo stanoviť predajnú cenu v kombinácii EUR a USD v pomere 50 : 50. Predpokladáme, že táto kombinácia by bola akceptovateľná u Gas de France a Ruhrgas, keďže príjmy z podnikania majú hlavne v EUR.

Nerealizovaním uvedených alebo takéhoto spôsobu, ako som uviedol, štát prišiel na kurzových stratách o viac ako 7 mld. korún, odhad je 7,7 mld. korún, je to rozdiel medzi kurzom Sk a USD k 18. marcu 2002 a k 11. júlu 2002, keď došlo k doplateniu zostávajúcej časti, to je tých 90 % kúpnej ceny. Neuskutočnenie takejto operácie proti kurzovému riziku vyvoláva dojem zo špekulácie, ktorá mohla byť založená na výmene tak obrovského finančného balíka, a zároveň to potvrdzuje aj neuplatnenie sankcií štátu, predovšetkým zo strany ministerstva financií, voči privatizačnému poradcovi. Je dobre známe, že odmena privatizačného poradcu sa v tomto prípade pohybovala v sume do 1 mld. Sk. Ak sme teda niekomu zaplatili sumu, ktorá sa mohla vyšplhať až po 1 mld. Sk, očakávali sme maximálnu profesionalitu. Považujem za nenormálne, že vláda Slovenskej republiky po tom, čo zistila, že štát prišiel o 7,7 mld. korún, nevyvodila absolútne žiadnu zodpovednosť. Práve naopak, z osoby, ktorá najviac zodpovedala za privatizáciu, to znamená z podpredsedu vlády pre ekonomiku pána Mikloša, nová vláda urobila opätovne ministra financií. A pokiaľ ide o privatizačného poradcu, ani vo vzťahu k nemu sa nič nestalo, hoci už v čase, keď bol vybraný, boli známe mnohé informácie z jeho pôsobenia po celom svete, z mnohých súdnych sporov, ktoré boli vedené proti tejto inštitúcii.

Vážené dámy a páni, chcem vás požiadať preto, aby ste podporili návrh tohto uznesenia, ktorý nie je o ničom inom, iba o tom, že žiadame vládu Slovenskej republiky, aby cez ministerstvo financií začala normálne civilné konanie proti privatizačnému poradcovi a nech sa ukáže, že či boli, alebo neboli zanedbané konkrétne povinnosti pri privatizácii 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. V návrhu uznesenia je stanovená aj lehota, lehota 30 dní, v rámci ktorej by malo ministerstvo financií podobnú žalobu na túto inštitúciu podať.

Dokončím tento prípad ešte konštatovaním, že považujem za tragikomické, arogantné, a už neviem ani, aké iné výrazy mám použiť, ak Národná rada včera ráno odmietla zaradiť bod rokovania Národnej rady, to znamená rokovanie o tomto návrhu uznesenia, a boli to hlasy vládnej koalície a tie isté hlasy vládnej koalície o dve hodiny nato zaviedli poplatky 50 korún v nemocniciach za jeden deň, za recepty 20 korún, to znamená, že ľudia teraz postupne zaplatia 7,7 mld. korún, o ktoré sme došli vďaka hrubej neprofesionalite a neodbornosti našich predstaviteľov pri privatizácii. Bohužiaľ, toto však nie je prípad pre prokuratúru, prokuratúra nemôže v tejto veci konať. Ale v prípade, ktorý som uviedol predtým, to znamená k privatizácii Výskumného ústavu zváračského, prosím pána generálneho prokurátora, aby zvážil, či naozaj netreba začať konanie podľa § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rád by som sa dotkol ešte jednej veci, na ktorú dnes reagovali aj na hodine otázok, predovšetkým pán minister hospodárstva, ale zdá sa, že ministerstvo financií, pretože pán minister hospodárstva reagoval namiesto pána ministra financií, ktorý nebol prítomný, nemá žiadny záujem urobiť poriadok na slovenských colniciach. Predsa si pamätáme, s akým vystúpením vystúpil v rámci mimoriadnej schôdze o korupcii predseda poslaneckého klubu strany ANO pán Lintner, keď hovoril o určitých súvislostiach s colnicami.

Vážený pán generálny prokurátor, určite ste zachytili tieto veci, ak nie, tak ich dostanete od nás oficiálnym spôsobom. V roku 2002 bol do Slovenskej republiky realizovaný dovoz hydinového mäsa zo zahraničia za neúmerne nízke deklarované jednotkové ceny. Podľa colnej štatistiky to znamená, nemáme žiadne fámy, sú to konkrétne údaje, boli v roku 2002 dovezené tieto množstvá tovarov, uvediem len dva z nich, aby som nezaťažoval Národnú radu nejakými štatistickými údajmi. Napríklad komodita s číslom 02071310 je to hydina, ktorá bola dovezená v množstve 19 500 kg za jednotkovú cenu 6,08 Sk za kilogram, pričom bežná cena na pultoch je 150 korún za jeden kilogram. Uvediem ďalšiu komoditu 02071350, takisto len iný druh hydiny, v množstve 252 ton, 252 000 kg za jednotkovú cenu 6,89 Sk za jeden kilogram, kým bežná cena na pulte na Slovensku je viac ako 100 korún. Jednoducho, ak sa tieto dovozy dovážajú zo zahraničia, cena 6 korún nemôže pokryť ani len dopravu, nieto ešte nejaké iné výrobné náklady, ktoré môžu súvisieť s takýmto čímsi.

Nemôžeme akceptovať odpoveď ministra financií, že vyšetrujú, prešetrujú, pýtajú sa, píšu listy, zastavujú konania, lebo nezaplatili nejaký administratívny poplatok. Faktom je to, že slovenský hydinársky priemysel je hrubým spôsobom poškodzovaný, pokiaľ ide o dovoz tohto typu mäsa, už ani nechcem hovoriť o inej živočíšnej výrobe na Slovensku v oblasti bravčového mäsa, kde naši poľnohospodári padajú definitívne na kolená kvôli dotovaným dovozom na územie Slovenskej republiky. Avšak tam, kde sa dováža mäso hydina za 6 korún za kilo, je evidentné, že došlo k obrovským únikom, že jednoducho len rozdiel pri komoditách, ktoré som teraz spomenul, predstavoval 429 mil. korún, pol miliardy korún sme stratili len tu. O túto sumu sa znížil základ na vyrubenie cla a daní z pridanej hodnoty pri dovoze. Takýmto cenám naozaj nemôže nikto, ale nikto konkurovať a štát je nehorázne poškodzovaný na colných a daňových príjmoch.

Žiadam preto Generálnu prokuratúru, aby začala vážne konať v týchto veciach, pretože tu je podozrenie zo závažnej trestnej činnosti na colných orgánoch, lebo ak niekto pustí takéto množstvo mäsa cez hranice za takto deklarované ceny, nemôže ísť o nič iné ako o závažný trestný čin. Oceňujem, a to už končím moje vystúpenie a v nadväznosti na včerajší môj úvod, prácu prokuratúry, myslím si, že správa, ktorú predložil pán generálny prokurátor, poskytuje základné informácie o činnosti tejto inštitúcie.

Prosím vás ešte raz, nenechajme sa "zviklať" s návrhmi, ktoré majú prísť a ktoré majú obmedziť právomoci prokuratúry a generálneho prokurátora, pretože táto inštitúcia naozaj potvrdila svoju opodstatnenosť a malo by nám záležať na tom, aby ďalej pôsobila v takej štruktúre, ako ju garantuje príslušný zákon o prokuratúre, ale aj Ústava Slovenskej republiky.

K tomu, čo sme povedali, sme, samozrejme, pripravení poskytnúť prokuratúre ďalšie potrebné doklady. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, váš návrh uznesenia ste odovzdali. Pán poslanec Fico bol jediným, kto sa do rozpravy prihlásil ústne. Včera bola možnosť hlásiť sa do rozpravy uzavretá. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán generálny prokurátor. Nech sa páči, máte slovo.

Pán generálny prokurátor, ešte ak chvíľku vydržíte, jedna faktická poznámka a zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Chcel by som len vyjadriť určité potvrdenie toho, čo bolo tu deklarované, čo sa týka problematiky kurzových strát. Tak ako som sa vyjadroval vlastne asi pred dvoma-troma týždňami k vyjadreniu pána podpredsedu vlády a ministra financií, myslím si, že to je odborná téma a výsledok je taký. Chcem absolútne potvrdiť, že táto strata vznikla, dá sa povedať, diletantským riešením tohto celého systému, a myslím, že sa dalo veľmi jednoznačne zabrániť takémuto riešeniu. A myslím, že to potvrdia aj ľudia, ktorí pracujú v bankovom sektore, a myslím, že nepriamo aj pri rozprave v televíznych reláciách boli potvrdené tieto slová. Musím potvrdiť, že vyjadrenia alebo zľahčujúce vyjadrenia toho, že rovnaká kurzová strata vznikla v Českej republike, alebo zľahčujúce slová, že sa tu nedala táto strata eliminovať tým, že by to zhedgovalo na Slovensku korunu, s tým sa dá súhlasiť. Myslím si, že však výmena 50 na 50 euro - dolár by dokonca ešte priniesla minimálny zisk, lebo cena, za ktorú by sa kupoval tento forward, by ešte bola priaznivejšia vzhľadom na to, že forward alebo kupovanie budúceho kurzu je v podstate rozdiel úrokových sadzieb, ktorý bol výhodnejší v tomto ponímaní v prospech tejto transakcie vzhľadom na to, že úrokové sadzby amerického dolára boli nižšie ako eura.

Takže ešte raz chcem potvrdiť to, že ak by teda privatizačný poradca takto pristupoval k tejto téme, a myslím, že aj pracovníci ministerstva financií, eventuálne Národná banka, myslím, že sme sa vôbec nemuseli dožiť takejto straty. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Len chcem upozorniť, že keby ste sa prihlásili skôr, ja k svojim novým kolegom sa snažím byť veľmi ústretová, uzavrela som rozpravu, ale v rámci, myslím si, pokojnej atmosféry sa vieme dohodnúť. Len poprosím nabudúce trošku skôr.

Pán generálny prokurátor, nech sa páči, máte slovo.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v závere vyjadril svoje stanoviská k včerajšiemu prednesu pána poslanca Soboňu a k včerajšiemu aj k dnešnému vystúpeniu pána poslanca Fica.

Pokiaľ ide o pána poslanca Soboňu, nikdy som netvrdil a netvrdím, že prokuratúra pracuje bezchybne. Takého orgánu či osoby vlastne ani niet. Opatreniami kontroly v systéme hierarchického usporiadania prokuratúry vieme veľa pochybení zistiť a napraviť. Pravda, musí ísť o funkčný a celoplošný systém. Ani z počtu zastavených trestných stíhaní či z počtu oslobodených vecí súdmi nemožno konštatovať, že by prokuratúra nenaplňovala svoje poslanie v zmysle čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky.

Pán poslanec mi včera predložil list riaditeľa oddelenia vyšetrovania ekonomickej kriminality Krajského úradu vyšetrovania v Banskej Bystrici, ktorý adresoval Obvodnému oddeleniu Policajného zboru vo Zvolene z 21. 8. 2000. Mal som trocha času na to, aby som si stav zistil. Treba mať na zreteli, že v tomto období, teda v auguste 2000, sa každé trestné oznámenie muselo preverovať a niekedy tie preverovačky trvali aj nielen mesiace, ale roky. Generál Ivor ako riaditeľ sekcie prikázal, aby preverovanie trestného oznámenia Dr. Jurovatého, teda právneho zástupcu Fondu národného majetku, vykonal vyšetrovateľ. Tým však nezakázal preverovanie iných trestných oznámení, napríklad aj bývalých konateľov kúpeľov. Toto preverovanie vykonávalo Obvodné oddelenie Policajného zboru Zvolen. Pravdou je, že časť spisu týkajúca sa trestného oznámenia pána poslanca ostala v spise, ktorého preverovanie vykonával vyšetrovateľ. Práve po zásahu prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen, ktorý však v tom čase nemohol vykonávať oprávnenie dozoru nad preverovaním, ale žiadal správu, došlo k náprave. Výsledkom tohto preverovania jedným aj druhým orgánom je stíhanie v piatich samostatných veciach týkajúcich sa Kúpeľov Sliač. Je však zaujímavé, že dve kauzy, ktorých trestné oznámenia zjavne nepodal Dr. Jurovatý, boli skončené podaním obžaloby, resp. návrhom na podanie obžaloby. Obidve rozhodnutia aj všetkých päť káuz som osobne preskúmal, myslím, bolo to v októbri minulého roka.

Chcem ubezpečiť pána poslanca, že také nekvalitné zdôvodnenia, chabú dôkaznú argumentáciu a ignoráciu relevantných skutočností, ako bolo v týchto dvoch žalobách uvedené, som dávnejšie nevidel. Urobil som jednoznačný záver o tom, že v takomto stave jednoducho súd tieto formálne podané obžaloby nemôže akceptovať. Preto som dal pokyn doplniť dôkazy, znova zvážiť dôvodnosť podania obžaloby.

Prokurátorom za posledné roky síce pribudli povinnosti, ale zlepšili sa aj podmienky ich činnosti a majú aj isté nie zanedbateľné zvýhodnenia. Domnievam sa, že je mojou povinnosťou žiadať od nich vyššiu odbornosť, vyššiu kvalitu práce aj vyššiu zodpovednosť. Je zarážajúce, že pán poslanec disponuje fotokópiou listu internej povahy orgánov Policajného zboru. Viem, že pán poslanec to nemá od prokurátora, pretože takéto listy sa nezakladajú ani v trestnom spise, nie sú ani úkonom trestného konania, sú obyčajnou administratívnou korešpondenciou.

Pokiaľ ide o pripomienky na vystúpenie pána poslanca Fica. Môžem iba súhlasiť s vašimi názormi, pokiaľ ide o obete trestnej činnosti. Nie iba v Európe, ale hádam na celom svete sa odborne zaoberáme postavením páchateľa, jeho právami ľudskými a aj procesnými. Dôraz sa kladie na toleranciu orgánov štátu k tomu, ktorý sa, a to aj často opakovane u recidivistov, tolerantne nesprával. Máme napríklad zásadu rovnosti zbraní nielen v konaní pred súdom, ale už aj s tendenciou rovnosť zbraní uplatňovať v predsúdnom konaním. Viaceré obžaloby neboli úspešné preto, že sme vraj zasiahli do vzťahov poškodeného advokáta, podotýkam, nie obhajcu, či pretože zistením telefonických rozhovorov obvineného, nie v ich obsahu, sme mali zasiahnuť do jeho ľudských práv. Poškodený ostáva kdesi bokom, akoby o neho vôbec nešlo. Je nevyhnutné podľa môjho názoru, aby v trestnom konaní mal postavenie vyvážené iným procesným stranám. A to mám snahu presadzovať aj pri rekodifikácii Trestného poriadku.

K postaveniu prokuratúry hádam toľko. Nerobme z toho väčší problém, než aký v skutočnosti je. Osobne ma mrzí to, že takéto spiatočnícke tendencie vznikajú v období, keď európska prokuratúra je v nezvyčajnom pohybe, keď na pôde Európskej únie sa vedú diskusie o postavení európskeho generálneho či verejného prokurátora, kde sme prezentovali náš model, ktorý je určite v súlade s tým, čo sa od prokuratúry v intenciách Odporúčania č. 19 Výboru ministrov Rady Európy očakáva. To, že sme odporúčania zapracovali do nových zákonov z roku 2001 skôr, ako v iných krajinách ich stačili preložiť do rodnej reči, by nám aj doma, nie iba v zahraničí malo slúžiť na chválu a nie na pohanu. Rozhodujúce nie je to, aké je aktuálne postavenie tohto orgánu v jednotlivých štátoch únie, ale aktuálnosť pripravovaných zmien.

Pokiaľ ide o dnešné vystúpenie pána poslanca Fica, pokiaľ je mi známe, k vstupu do konania občianskoprávneho, pokiaľ ide vyslovene o neplatnosti, potrebujeme podnet, tam nemôžeme konať ex offo. A pokiaľ ide o druhú pripomienku, isté podklady ste mi poskytli a predpokladám, že ešte aj poskytnete. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP