(Po prerušení rokovania 8. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 9. schôdze NR SR.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol otvoriť rokovanie 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, páni poslanci, prezentujte sa, zistím, či je Národná rada schopná uznášať sa. Páni poslanci, prosím, prezentujme sa. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Prosím členov poslaneckého klubu ANO, aby sa dostavili na rokovanie.

(Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa.

Prítomných je 94 poslancov. Národná rada je schopná uznášať sa.

Chcem vás informovať, že na 9. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú poslanci Tomáš Galbavý a Milan Urbáni. Ich náhradníkmi Pavol Abrhan a Jozef Hrdlička.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali páni poslanci Abelovský, Antošová, Cagala, Vážny a pani poslankyňa Zmajkovičová. Na zahraničnej služobnej ceste je pán poslanec Béreš.

9. schôdzu Národnej rady som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie 38 poslancov Národnej rady. Žiadosť skupiny poslancov spolu s návrhom programu ste dostali v písomnej pozvánke. Skupina poslancov navrhuje prerokovať na tejto schôdzi

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky.

Chcem pripomenúť, že podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku nie je možné program schôdze zvolanej poslancami Národnej rady meniť ani dopĺňať.

Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu programu 9. schôdze Národnej rady. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 109 poslancov, za 106, proti 1, zdržali sa 2.

Chcem vás informovať, že krátko pred otvorením rokovania tejto schôdze som zvolal poslanecké grémium, na ktorom došlo k dohode, aby sme rokovanie 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnili podľa § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, a to tak, že poslanecké kluby a ich predsedovia navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze bola 12 hodín.

Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o mojom návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 115, zdržal sa 1.

Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

Chcem vás informovať, že čas určený na rozpravu medzi jednotlivé poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, je podľa zákona o rokovacom poriadku rozdelený takto: čas pre poslanecký klub SDKÚ 2 hodiny 14 minút, HZDS 2 hodiny, Smer 2 hodiny, SMK 1 hodina 36 minút, ANO 1 hodina 12 minút, KDH 1 hodina 12 minút, klub nezávislých poslancov 52 minút a takisto klub Komunistickej strany Slovenska 52 minút.

Panie poslankyne, páni poslanci, na základe schváleného návrhu na obmedzenie rozpravy vyhlasujem 10-minútovú prestávku a prosím predsedov poslaneckých klubov, aby určili poradie jednotlivých poslancov, ktorí vystúpia za poslanecké kluby. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

(10-minútová prestávka.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že poslanecké kluby mi písomne predložili poradie rečníkov a oznámili počet prihlásených: za Hnutie za demokratické Slovensko celkom vystúpia 4 poslanci, za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu 7 poslancov, za stranu Smer 4 poslanci, za SMK nevystúpi nikto, za ANO 5 poslancov, za KDH nikto, za klub nezávislých poslancov 2 poslanci a takisto za klub Komunistickej strany Slovenska 2 poslanci.

Teraz poprosím overovateľov schôdze Tomáša Galbavého a Milana Urbániho, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú jednotliví poslanci prihlásení do rozpravy vystupovať. Prosím pána poslanca Urbániho a Galbavého, aby zaujali miesto pri operátoroch v rokovacej sále. Pokiaľ nie je niekto z overovateľov prítomný, prosím náhradníkov pána poslanca Abrhana, aby spolu s pánom poslancom Urbánim vykonal... (Ruch v sále.) Pán poslanec Abrhan, nech sa páči, k operátorom. Prosím o nahlásenie poradia vyžrebovaných poslaneckých klubov.

(Žrebovanie poradia poslaneckých klubov, v akom budú vystupovať v rozprave.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Chcem vás, panie poslankyne, páni poslanci, informovať, že overovatelia vyžrebovali poradie klubov, v akom budú vystupovať v rozprave: SMK, klub nezávislých poslancov, HZDS, KSS, SDKÚ, ANO, KDH a Smer.

Pristúpime k rokovaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vážnym podozreniam o existencii korupcie a klientelistických praktík v politickom systéme Slovenskej republiky.

Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 173. Správu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch máte ako tlač 173a.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Robertovi Ficovi, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec Fico, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Smer, HZDS a ANO predložila návrh na zvolanie osobitného zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa na ňom otvorene hovorilo o nebezpečenstve, ktoré pre slovenský politický systém predstavuje korupcia a klientelistické praktiky v politických stranách, osobitne tých, ktoré tvoria vládne koalície.

Korupcia a klientelizmus sú nebezpečné na všetkých úrovniach. Najnebezpečnejšie sú však vtedy, ak priamo ovplyvňujú život krajiny a prijímanie najdôležitejších hospodárskych rozhodnutí. Ak je prehnitá špička štátnej a politickej pyramídy, ohrozená je podstata celého spoločenského usporiadania. Tak, ako sa nikomu nepodarí vykoreniť prostitúciu, nebude nikdy existovať ani politický systém, ktorý by si oprávnene mohol o sebe povedať, že je úplne čistý od korupcie a klientelizmu. Aj krajiny s osobitne prepracovanými kontrolnými a represívnymi mechanizmami a obrovským tlakom na morálnu čistotu politického života musia z času na čas čeliť korupčným škandálom na najvyššej úrovni. Lákadlá v podobe provízií, úplatkov či iných výhod pre stranícke pokladnice alebo súkromné vrecká sú totiž vždy veľmi silné. Sú také silné, že často odolávajú takým následkom, akým je napríklad doživotné spoločenské odmietnutie skorumpovaného politika alebo prísny trest vrátane toho najvyššieho, ktorým sa niektoré krajiny snažia eliminovať nebezpečenstvo korupcie na najvyšších miestach.

Politický systém v Slovenskej republike je z hľadiska korupcie a klientelistických praktík v katastrofálnom, dovolím si povedať, krízovom stave. Dnes nestojí otázka tak, či štát a jeho preventívny a represívny aparát dostatočne kontrolujú tieto nebezpečné javy. Tieto javy totiž kontrolujú štát a jeho politický systém pri prijímaní významných rozhodnutí v hospodárskej oblasti.

Vážené dámy a páni, máme dve možnosti, buď budeme so všetkými dôsledkami tento stav akceptovať a vytvárať len ilúziu odporu proti nemu, alebo začneme vážne uvažovať ako po takmer 14-ročnej existencii pluralitnej demokracie na Slovensku vrátime korupciu a klientelizmus pod určitú mieru kontroly. Nežime vo falošnej ilúzii, že po vstupe do Európskej únie a NATO sa korupcia v slovenskej politike vytratí alebo významnejšie eliminuje. Od roku 1989 sa totiž korupčné a klientelistické praktiky vyvíjajú a zdokonaľujú bez vážnejších zábran. Nehovoriac o tom, že sa vyvíjajú v osobitne sledovaných a ekonomicky mimoriadne atraktívnych procesoch, akým je najmä privatizácia, čiže zmena vlastníckych práv, ku ktorej zvyčajne dochádza raz za tisíc rokov.

Už dnes je úplne jasné, že klientelistickým a korupčným tlakom sa nevyhnú ani finančné prostriedky z eurofondov. Jeden škandál máme za sebou a posledné udalosti okolo odpočúvania podnikateľa pána Badžgoňa ukazujú, že sa pravdepodobne vytvoril celý systém, ako dostať prístupové peniaze na správne miesto na Slovensku a do rúk správnej firmy, ktorá bude, samozrejme, projekt realizovať. Vôbec ma to neprekvapuje. Bolo iba otázkou času, kto tento systém naštartuje, pretože v slovenských podmienkach sa mu musí dobre dariť.

Situácia je vážnejšia, ako si chceme pripustiť, vážené dámy a páni, a to bez ohľadu na to, či sa nachádzame v opozícii, alebo vo vládnej koalícii, ktorá je objektívne vždy pod obrovskými záujmovými tlakmi. Smer nemal doteraz možnosť stať sa súčasťou vládnej moci. Viem si však živo predstaviť, poznajúc pestrofarebnosť a silu záujmových skupín, z ktorých mnohé treba priamo označiť za mafie, čomu všetkému by mohol byť vystavený, ak by mal právo vstupovať do významných rozhodovacích procesov. Politik, opierajúci svoju politickú moc o výsledky vo voľbách, môže v takýchto procesoch obstáť len vtedy, ak nie je vydierateľný a, samozrejme, najmä vtedy, ak vidí aj iné záujmy ako svoje vlastné.

Za hospodárskymi a finančnými rozhodnutiami, ktoré boli prijaté po roku 1989 a ktoré boli zjavne na škodu štátu, preto treba vždy hľadať buď priamu vydierateľnosť politika, alebo jeho osobnú nenažratosť. Motívom klientelistického správania môže byť aj záujem priamo financovať politickú stranu. Učebnicovým príkladom je napríklad séria dohôd uzatvorených v roku 1996 medzi firmou TV COM a Siemens, ktoré zabezpečovali desiatky miliónov pre financovanie konkrétnej politickej strany ako odmeny za to, že na bratislavskom magistráte bude neskôr presadená veľká zákazka pre firmu Siemens, čo sa nakoniec aj stalo bez vyvodenia akejkoľvek zodpovednosti. Alebo list bývalého primátora Bratislavy a poslanca Národnej rady pána Kresánka, adresovaný premiérovi, v ktorom exposlanec potvrdil, že SDKÚ by si prišla na svoje bez ohľadu na to, komu by bol priklepnutý tender na malé vlakové súpravy.

Vážené dámy a páni, motívy na korupčné a klientelistické správanie v slovenskom politickom systéme sú teda veľmi silné. Umocňuje ich však prostredie, v ktorom sa realizujú, a doterajšie skúsenosti s vyvodzovaním zodpovednosti. Nikto zo slovenských politikov, dokonca ani z tých, ktorí museli opustiť výnosné funkcie pre preukázané podozrenie z korupčných a klientelistických aktivít, nebol nijako potrestaný. Dôvod je jednoduchý. Každá politická garnitúra si ich chráni a pokus o vyvodenie zodpovednosti prichádza až vtedy, keď je vystriedaná inou politickou garnitúrou. Vládnuca politická garnitúra má vždy dostatok možností a skúseností, ako ochrániť svojich previnilcov aj pred nezávislými orgánmi činnými v trestnom konaní, ako politici radi nazývajú políciu a prokuratúru. Takto nikdy nedošlo k trestnému postihu podozrivých vládnych politikov z obdobia rokov 1994 až 1998 a pokusy o ich kriminalizáciu, ktoré sú potom často verejnosťou vnímané ako revanš a nie nastolenie spravodlivosti, nastali až po roku 1998. To isté platí aj o rokoch 1998 až doteraz, keď žiadny z podozrivých vládnych politikov nepodstúpil tortúru trestnoprávneho postihu a právoplatného odsúdenia. Tá bude pravdepodobne možná až vtedy, ak na základe výsledkov ďalších parlamentných volieb bude zostavovať vládu iná politická sila, ktorá nebude mať záujem na ochrane politikov z iných politických zoskupení.

Takýto model ochrany korupcie a klientelizmu pred spravodlivosťou je veľmi nebezpečný a musíme ho prelomiť čo najrýchlejšie. Súčasná vláda si nevie ani len predstaviť, akú službu by verejnosti a celému politickému systému urobila, keby aspoň niektorý z korupčných škandálov, ku ktorým došlo počas jej vládnutia od roku 1998, skončil na trestnom súde. Verejnosť však musí namiesto toho prehĺtať horké sliny arogancie a nespravodlivosti, keď zjavne podozrivý politik je potrestaný iba politickým presunom na iné miesto. Považoval som, a hovorím to otvorene, za poníženie Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho orgánu Slovenskej republiky, keď po kauzách bývalého ministra dopravy pána Palacku a ministra obrany pána Kanisa boli obidvaja páni odpoklonkovaní ako nevhodní pre vládu do poslaneckých lavíc. Národná rada Slovenskej republiky je vyšší orgán ako vláda. Vláda zodpovedá parlamentu. Ak teda nie je niekto dobrý do vlády, ako môže byť dobrý do najvyššieho štátneho orgánu? Už nehovorím ani o tom, že pán Palacka zostal po podozreniach z korupcie pri rozhodovaní o treťom operátorovi či pri výbere poradcu pri privatizácii Slovenských telekomunikácií pokladníkom konkrétnej politickej strany a neskôr bol aj zvolený do prezídia tejto politickej strany.

Skorumpovaný politik sa môže oprieť nielen o podporu svojej politickej strany, ale aj o systém boja s korupciou na Slovensku. Na účely dnešnej schôdze som takmer dva dni čítal všetky vládne dokumenty od roku 1989 o boji proti korupcii. Osobitne som sa zameriaval na tie ich časti, ktoré by mali byť určené na predchádzanie a postih korupcie a klientelizmu v politickom systéme. Tento jav ako keby ani neexistoval, pretože vládne programy sa mu prakticky vôbec nevenujú. A pritom je naozaj najnebezpečnejší.

Prichádza obdobie, vážené dámy a páni, keď si budeme musieť povedať, že doteraz prijímané protikorupčné opatrenia boli neúspešné. Schválené vládne programy boja proti korupcii, najmä posledný prijatý vládou Mikuláša Dzurindu, musia byť vyhodnotené z pohľadu ich účinnosti. Na toto má vláda svoje vlastné kapacity. A aj preto v navrhovanom uznesení Národnej rady z dnešnej schôdze je časť požadujúca vládu Slovenskej republiky, aby tak urobila v lehote do tridsiatich dní.

Iba pre zaujímavosť a priblíženie úspešnosti boja s korupciou vám uvediem niekoľko štatistických údajov. V roku 1999 bolo za trestné činy korupcie, to znamená prijímania úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, odsúdených spolu iba 21 ľudí. Avšak žiadny politik. V roku 2000 to bolo 67, v roku 2001 51 a v roku 2002 57. Ani v jednom z týchto rokov nebol odsúdený za korupciu žiadny politik. Vzhľadom na všeobecne akceptovateľnú úroveň korupcie na Slovensku ide naozaj o veľmi smiešne čísla. Dodám ešte aj spôsob trestania týchto páchateľov v roku 2002: z 57 odsúdených ľudí za korupciu iba 8 páchateľov bolo odsúdených na krátke nepodmienečné tresty odňatia slobody. Ostatní odsúdení dostali buď podmienečný, čiže žiadny trest, alebo iný trest nespojený s odňatím slobody.

Všeobecne sa vo svete akceptuje, že jeden z najlepších spôsobov boja proti korupcii na najvyšších miestach je aj kontrola prania špinavých peňazí. Na Slovensku sú miliardy špinavých korún, ktoré prišli ako provízie z privatizácií alebo za iné politické protislužby. Dostávajú sa postupne do obehu, pretože aj systém kontroly prania špinavých peňazí sa javí ako neúčinný. Dokazujú to aj štatistiky, podľa ktorých za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa príslušných paragrafov Trestného zákona, teraz dobre počúvajte, bol v roku 1999 odsúdený 1 páchateľ, v roku 2000 6 páchateľov, v roku 2001 10 a ten istý počet aj v roku 2002. Pritom si treba uvedomiť, že polovica z 10 odsúdených v roku 2002 za tento trestný čin boli páchatelia vo veku 20 až 24 rokov a že iba trom odsúdeným bol uložený krátkodobý nepodmienečný trest odňatia slobody. Vieme si teda živo predstaviť, o aké "závažné prípady" prania špinavých peňazí asi išlo.

Korupcii a klientelizmu v politike napomáha aj systém majetkových priznaní ústavných činiteľov, do ktorých si môže napísať každý, čo chce. Budeme preto podporovať nový ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý vzniká v spolupráci medzi ministerstvom spravodlivosti a Výborom Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií. Majetkové priznania politikov by mali byť zo zákona zverejniteľné, okamžite konfrontované s príslušnými katastrálnymi úradmi alebo inými úradmi, ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť správnosť uvedených informácií. To isté by sa malo týkať aj najbližších rodinných príslušníkov ústavného činiteľa. Rovnako treba podporiť názor, že sankciou za vážny konflikt záujmov, najmä v majetkovej oblasti, by mala byť aj strata poslaneckého mandátu. Mienime tlačiť aj na urýchlené prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Paradoxné na jeho príprave na pôde ministerstva spravodlivosti je, že ide o návrh totožný s tým, ktorý Národná rada Slovenskej republiky v minulom volebnom období dvakrát odmietla. Summa summarum: Na Slovensku existujú všetky podmienky na to, aby korupcia a klientelizmus v politickom systéme naďalej prekvitali.

Vážené dámy a páni, mnohí, a možno aj oprávnene, kladú otázku, čo na tomto stave, ktorý som sa pokúsil naozaj v krátkosti opísať, môže zmeniť dnešná schôdza Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo sa vo verejnosti vytvára obraz zbytočnosti rokovaní Národnej rady k spoločenským témam. Včera som dokonca zachytil v médiách jednu informáciu, že uznesenie Národnej rady, ak vôbec bude prijaté, tak či tak nie je záväzné pre vládu Slovenskej republiky. Chcem využiť aj tento priestor a povedať, že pravdepodobne išlo iba o nedorozumenie. Národná rada Slovenskej republiky nemá iba zákonodarnú právomoc, ale je predovšetkým kontrolným orgánom nad vládou Slovenskej republiky, ktorá parlamentu plne zodpovedá. Preto každé uznesenie, ktoré prijme Národná rada vo vzťahu k vláde, je pre vládu Slovenskej republiky záväzné.

Prijatie predloženého návrhu uznesenia alebo iného podobného návrhu, pretože predkladatelia netrvajú bigotne na znení návrhu uznesenia, a nakoniec už som videl v poslaneckých laviciach aj iné podoby návrhu uznesenia Národnej rady, by však mohlo byť prvým krokom k tomu, aby sme spoločne, opozícia aj vládna koalícia, reagovali na nebezpečenstvo korupcie a klientelizmu v politickom systéme. Ak by vláda Slovenskej republiky naplnila požiadavky uvedené v návrhu uznesenia alebo ďalšie, ktoré môžu vzniknúť v diskusii, môžeme zabrániť tomu, že klientelistické praktiky budú devastovať každú vládnu koalíciu, ktorá legitímne vznikne v nasledujúcich volebných obdobiach. Uznesenie by mohlo byť impulzom na lepšiu spoluprácu opozície a vládnej koalície pri schvaľovaní nového zákona o financovaní politických strán už spomínaného ústavného zákona o konflikte záujmov, zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ale aj pri schvaľovaní osobitných mechanizmov pri boji proti korupcii, ktoré sú vždy veľmi citlivé a vyžadujú širšiu politickú podporu. Jednoducho ovládanie politického systému korupciou a klientelistickými praktikami treba ukončiť, pretože je to v záujme všetkých politických síl bez ohľadu na to, kde v parlamente sedia. Aj keď tieto negatívne praktiky nikdy nevykynožíme, musíme ich dostať aspoň pod akú-takú kontrolu. Nie preto, že nás o to žiada Európska únia alebo niekto iný, ale kvôli nám samotným.

Rád by som vyslovil presvedčenie, vážené dámy a páni, že ako reakciu na súčasný stav v slovenskom politickom systéme nebudeme počuť od predstaviteľov vlády naučené frázy o tom, ako sa všetko zlepšuje a čo všetko na papieri sa už urobilo. Je to predovšetkým séria korupčných a klientelistických škandálov od roku 1998 spojená so Slovenskou kresťanskou a demokratickou úniou a najmä posledné informácie, ktoré vyšli na verejnosť v podobe prepisu telefonických hovorov podnikateľa pána Badžgoňa, ináč blízkeho SDKÚ, ktoré vyvolali potrebu začať konať. Konať legitímnymi prostriedkami, akým zvolanie schôdze Národnej rady nepochybne je. Na podobnú sériu podozrení už nestačí reagovať slovami, že ide o mafiánske praktiky, podvrhy, snahu destabilizovať vládu pred vstupom do Európskej únie, či inými podobnými slovami alebo prázdnymi gestami. Mafiánske praktiky sú predovšetkým to, čo sa objavuje v jednotlivých korupčných škandáloch. Veď dostatočne otvorene hovorím, že vplyv nad slovenskou politikou nemajú len záujmové skupiny, ale aj klasické mafie. Nie typu vypaľovačov, ale dobre organizované ekonomické skupiny využívajúce všetky možné aj nemožné prostriedky na presadenie svojich záujmov.

Rovnako verím, vážené dámy a páni, že vládni predstavitelia, najmä pán predseda vlády a pán podpredseda vlády pán Mikloš, lebo sa najčastejšie vyjadrujú k otázkam korupcie, nebudú odmietať negatívne hodnotenia stavu korupcie a klientelizmu na Slovensku stokrát opakovanými odkazmi na prieskumy verejnej mienky. Tieto majú byť prinajmenšom podľa nich dôkazom, že vnímanie korupcie na Slovensku je vraj podstatne nižšie, ako často hovorí opozícia, a že v podstate v tejto oblasti nastal obrat k lepšiemu.

Nikdy som nedal na prieskumy, ale v zmysle starého slovenského "ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva" mi nedá nepoužiť závery výskumu FOCUS-u pre Transparency International z januára 2002. Podľa neho si až 80 % ľudí myslí, že väčšina verejných činiteľov sa stará iba o svoje osobné veci a nehľadí na verejný záujem. Politici sedia vo vláde a v Národnej rade Slovenskej republiky, pritom suverénne vedú rebríček inštitúcií, na ktorých majú politici myslieť predovšetkým na vlastné vrecká. Až 51 % si to myslí o vláde a 50 % o Národnej rade. Diskusia v Národnej rade Slovenskej republiky na dnešnej schôdzi o korupčných a klientelistických praktikách v slovenskom politickom systéme nie je preto iba vôľou skupiny opozičných a vládnych poslancov. Je odrazom a reakciou na všeobecne prevládajúci a výskumami potvrdený názor verejnosti, že politikom ide iba o vlastné vrecká.

Osobne mám záujem zvrátiť tento negatívny obraz slovenského politického systému prinajmenšom tým, že dnes budeme otvorene o korupcii a klientelizme hovoriť. Nechcem, aby verejnosť hádzala do jedného vreca všetkých politikov bez ohľadu na to, či vôbec niekedy mohli prísť do styku s korupciou a klientelizmom pri prijímaní závažných hospodárskych a finančných rozhodnutí, alebo bez ohľadu na to, či sa vôbec niekedy objavilo ich meno v súvislosti s nejakou korupčnou alebo klientelistickou aférou. Nemám záujem robiť ani rozdiely medzi tou alebo onou vládnou garnitúrou. Súčasní vládni predstavitelia veľmi mrzuto reagujú, ak sa v opozícii odvážime porovnať súčasnú úroveň korupcie a klientelizmu s obdobím pred rokom 1998.

Nuž nech opäť hovorí citovaný výskum pre Transparency International. Až 41 % respondentov výskumu označilo obdobie po voľbách 1998 až dodnes za éru s najväčšou mierou rozšírenia konfliktu záujmov. Vláda Mikuláša Dzurindu v názoroch verejnosti na konflikty záujmov suverénne vedie, pretože vládne obdobie rokov 1994 až 1998 považuje z tohto pohľadu za zlé iba 30 % respondentov. Dnešná schôdza Národnej rady je preto plne legitímna.

Vážené dámy a páni, vláde Mikuláša Dzurindu sa podarilo od roku 1998, keď nastúpila k moci, zvládnuť, lepšie povedané, ututlať niekoľko závažných korupčných škandálov a klientelizmom poznačených hospodárskych rozhodnutí. Maximálny trest, ktorý pritom, ako som už uviedol, postihol ich aktérov, bol odchod z politickej funkcie či už do inej funkcie, alebo odchod do pokojného ústrania.

Dovoľte mi teraz, aby som urobil súhrn najvýznamnejších afér a škandálov, ktoré sa udiali, a pri niektorých z nich budem priamo žiadať orgány činné v trestnom konaní, aby konali a zaujali postoj k niektorým otázkam, ktoré budem konkrétne klásť.

Začal by som, vážené dámy a páni, pôsobením ministra dopravy a súčasne osobného priateľa predsedu vlády pána Palacku v rokoch 1998 až 1999 v otázke národného leteckého dopravcu, keď jeho rozhodnutiami Slovenské aerolínie utrpeli obrovské straty. Ospravedlnenie, že minister mal byť o celej kauze od začiatku nesprávne informovaný svojím zástupcom a šéfom príslušnej sekcie, je neakceptovateľné, pretože ešte pred nástupom do vlády minister vyjadroval svoj odpor proti Slovenským aerolíniám ako slovenskému národnému prepravcovi.

Chvíle najväčšie, pokiaľ ide o ministra dopravy pána Palacku, však prišli od januára 1999 v súvislosti s tendrom na pridelenie licencie na prevádzku mobilnej siete GSM 1800. Ním vedené ministerstvo tak skomplikovalo podmienky verejnej súťaže, až dosiahlo, čo chcelo. 15. apríla 1999 ministerstvo konštatovalo, že do tendra sa nikto neprihlásil, a potom v júni toho istého roku minister oznamuje, že nový tender už nevyhlási a že licenciu ponúkne Eurotelu a Globtelu. V kuloároch sa uvádza, že za toto rozhodnutie mala byť pánovi Palackovi vyplatená provízia medzi 30 až 90 mil. korún. Či je táto informácia správna, môže potvrdiť len pán Palacka, pretože, ako som už niekoľkokrát uviedol, na províziu nikto nedá potvrdenku.

Podozrivé bolo aj rozhodnutie pána Palacku o poradcovi pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií. Minister vybral konzorcium Deutsche Bank a aj s ním podpísal dohodu o poradenstve, čo napadli vtedy predovšetkým predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia. Všetkým je známa odmena 500 mil. korún pre tohto poradcu za to, že vybral jedného z jedného, pretože viacej záujemcov v danom okamihu o privatizáciu Slovenských telekomunikácií nebolo. Je zaujímavé na tejto celej kauze, že kritika pána Palacku neprichádzala z opozičných radov, ale prichádzala najmä z vlastných koaličných radov, čo si všimli napr. rakúske Die Presse a iné zahraničné zdroje. Po tom, čo pán Palacka pod neudržateľným tlakom musel opustiť ministerskú stoličku, aby si v pokoji sadol na poslaneckú a vykonával funkciu pokladníka SDKÚ, premiér pán Dzurinda zareagoval pre neho typickým spôsobom - požiadal Kresťanskodemokratické hnutie, aby prestalo s destabilizáciou vlády. Dnes je pán Palacka členom vrcholového straníckeho orgánu SDKÚ.

Druhá kauza sa týka obdobia roku 1999. Rovnaký zmysel pre spravodlivosť ako v kauze pána Palacku mal predseda vlády aj po tom, čo 20. októbra 1999 bol Národnou radou Slovenskej republiky odvolaný z Fondu národného majetku pán Kaník pre podozrenia v súvislosti so zahmlenými pohybmi akcií Nafta Gbely. Pamätám sa dobre na október 1999 a na diskusiu v Národnej rade a najmä na tvrdé slová adresované zo strany vlády pánovi Kaníkovi. Všetkým je známe, akú dohodu uzatvoril pán Kaník s pánom Dzurindom krátko pred voľbami v roku 2002 a že v zmysle tejto dohody je dnes pán Kaník ministrom práce.

Kauza číslo 3 sa týka predsedu Správy štátnych hmotných rezerv pána Jána Odzgana. Táto mala tiež v roku 2000 rýchly priebeh. Najskôr to bola tajná správa Slovenskej informačnej služby, ktorá obsahovala informácie o tunelovaní a závažných ekonomických machináciách. Potom to bol tajný protokol Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého Správa štátnych hmotných rezerv viacnásobne porušovala zákon nehospodárnym obchodovaním s obilím a podobne. Predseda nakoniec 3. júla 2000 odstupuje, ale neniesol žiadne ďalšie následky. Mal však pravdepodobne veľkú dôveru, pretože kandidoval neúspešne na starostu Starého Mesta v Bratislave.

Štvrtá kauza. V roku 2001 dominovali na Slovensku dve aféry. Kauzy typu bytu pána Kinčeša netreba ani spomínať, pretože ide iba o smietku v porovnaní s tým, čo sa dialo neskôr. Faktom ostáva, že pán Kinčeš bol v tom čase poradcom premiéra vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu. Podľa všetkého dosť dôležitým pre premiéra, lebo keď minister Černák ešte na začiatku volebného obdobia odvolal pána Kinčeša z funkcie, na druhý deň ho ustanovil po tom, čo sa ukázalo, že ide o poradcu predsedu vlády Slovenskej republiky.

V roku 2001 však najskôr dominovala aféra spojená s nehospodárnym nakladaním s europeniazmi, na ktoré poukázala Európska komisia a pri ktorej prišiel o hlavu podpredseda vlády pán Hamžík a úradník Úradu vlády Slovenskej republiky pán Tóth. Opozícia doteraz nevie, ako sa vec definitívne skončila.

V decembri 2001 však došlo k škandálu, ktorý má ďalekosiahlejšie, dokonca medzinárodné dôsledky. 21. decembra 2001 v poslednú možnú obchodovaciu hodinu v roku 2001 došlo na Burze cenných papierov k predaju akcií VSŽ z portfólia Transpetrolu. Tu by som chcel upriamiť pozornosť orgánov činných v trestnom konaní. Akcie, ako je všeobecne známe, kúpil Stredoeurópsky maklérsky dom a ich predaj povolil 20. decembra 2001 minister hospodárstva za SDKÚ pán Harach, teda prakticky jeden alebo dva dni predtým, hoci podľa vývoja kurzu cenného papiera VSŽ, a. s., bol tento najnižší práve v uvedené dni. Všetci ste určite videli vývoj rastu kurzu alebo pádu kurzu, keď v októbri tento kurz bol 465 korún za jednu akciu, ale v čase, keď sa akcia predávala, mal hodnotu iba 100 korún.

Minister hospodárstva sa vyjadril, že povolenie predaja konzultoval s vtedajším podpredsedom vlády pre ekonomiku pánom Miklošom, ktorý to opakovane poprel. Faktom ostáva, že americká spoločnosť U. S. Steel sa cítila poškodená, pretože opakovane prejavovala záujem o tento balík akcií VSŽ. Postup predávajúcich a kupujúcich v čase najnižšieho kurzu cenných papierov vyvoláva diskusie o tom, že na Slovensku došlo podľa všetkého prvýkrát k skorumpovaniu kapitálového trhu, ktorý sa inak považuje za najčistejší spôsob prevádzania akcií. V plnej miere treba podporiť úsilie prokuratúry pri preverovaní tohto prípadu, ktorý je najčastejším dôvodom kritiky vlády pána Dzurindu zo strany americkej administratívy.

Opakovane som verejne požiadal predstaviteľov americkej administratívy, aby poskytli slovenským orgánom všetky potrebné informácie o korupcii na najvyšších miestach slovenského politického systému, pretože nimi s veľkou pravdepodobnosťou disponujú. Osobitne by mali potvrdiť alebo vyvrátiť informáciu, ktorá má prichádzať z amerických zdrojov a na základe ktorej má disponovať jeden bližšie neurčený slovenský ústavný činiteľ účtom v cudzej banke s vkladom približne 40 mil. USD.

Pokiaľ ide o predaj akcií VSŽ, musím dodať ešte aj to, že o tomto obchode vedel minister, len minister pán Harach, samozrejme, vedeli o tomto obchode predávajúci a kupujúci a nie je potvrdené, či o tomto obchode vedel podpredseda vlády pán Mikloš, pretože Harach tvrdí, že vedel, pán Mikloš tvrdí, že o tomto obchode nebol informovaný. Jedno je však isté, tento obchod nemohol nastať bez koordinácie toho, kto obchod povolil, kupujúcich a predávajúcich, pretože nakoniec došlo ku kúpe týchto akcií za škandalóznu cenu 160 korún za jednu akciu. Štát dostal smiešnych 500 mil. korún a dá sa vypočítať približne, že štát prišiel o sumu asi 2 mld. korún. Už nechcem ani hovoriť o tom, že ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku pani Machová najskôr žiadala od U. S. Steelu 731 korún za jednu akciu a potom sa uspokojila so 160 korunami, ktoré jednoducho zaplatili konkrétne subjekty za tieto akcie v decembri 2001.

Toto je akcia, vážené dámy a páni, kde sme pripravení maximálne spolupracovať aj s orgánmi činnými v trestnom konaní a budeme vyvíjať všemožný tlak na americkú administratívu, aby pustila informácie, ktoré má k dispozícii, ktoré sa týkajú predovšetkým spomínaného účtu.

Ďalšia aféra, ktorá sa udiala, sa udiala v roku 2002 - a tu chcem podať verejné trestné oznámenie na dnešnej schôdzi Národnej rady. V roku 2002 došlo k privatizácii 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. V súvislosti s priebehom tejto privatizácie by som rád upriamil pozornosť orgánov činných v trestnom konaní na podozrenie zo spáchania trestných činov zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 128 Trestného zákona a machinácií pri verejnej súťaži a verejnej dražbe podľa § 128a Trestného zákona. Detaily niektoré poviem, ale ďalšie na požiadanie poskytnem príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.

O čo išlo? Vzhľadom na formálnosť komisie o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu vedenej bývalou ministerkou pani Machovou a na existenciu inej komisie, ktorú viedol podpredseda vlády pán Mikloš, je dôvodné podozrenie, že kupujúci, ktorý kúpil 49 % akcií SPP, bol informovaný o vývoji podávania ponúk na kúpu uvedeného balíka. V záverečnom štádiu dostala komisia pani Machovej iba dve obálky. Bolo zrejmé, že jedna v predpísanej podobe, v množstve a veľkosti bola skutočnou ponukou. V tomto prípade išlo o ponuku konzorcia Gas de France a Ruhrgas. Jednoducho, každý člen komisie presne vedel, že toto je reálna ponuka, boli to škatule, v tých škatuliach boli uložené veci, ktoré majú byť predložené v prípade reálneho záujmu o kúpu 49 % akcií SPP.

Druhá obálka, vážené dámy a páni, bola obyčajná malá poštová obálka, ktorá nemohla obsahovať žiadnu reálnu ponuku, ale len informáciu o odstúpení záujemcu z tendra, čo sa, samozrejme, aj potvrdilo okamžite po otvorení tejto obálky. Existuje podozrenie, že úspešný záujemca mohol byť o tomto stave informovaný, čo umožnilo primerane znížiť ponúknutú cenu. Jediný kupujúci takto s veľkou pravdepodobnosťou vedel, že je jediný záujemca, a z vyhlásení vlády Slovenskej republiky rovnako vedel, že vláda Slovenskej republiky bude predávať. Toto podozrenie potvrdzuje skutočnosť, že kým celá písomne rozsiahla ponuka úspešného súťažiaceho bola vytlačená, cena ponúkaná za 49 % akcií bola vpísaná rukou na poslednú chvíľu.

Orgány činné v trestnom konaní by mali preto preveriť, či pri komunikácii medzi členmi vlády, zástupcami kupujúceho konzorcia a poradcom pre privatizáciu došlo k takým kontaktom a k takému správaniu, ktoré by mohlo viesť k naplneniu skutkových podstát citovaných trestných činov. Orgány činné v trestnom konaní by rovnako mali preveriť, či sa predseda vlády Slovenskej republiky pán Dzurinda počas svojej súkromnej návštevy Nemecka tesne pred privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu stretol s predstaviteľmi nemeckej spoločnosti Ruhrgas. Ak áno, čo bolo predmetom tohto stretnutia. Ďalšie detaily z priebehu zasadnutia komisie, z otvárania obálok a informácie, ktoré potvrdzujú to, že kupujúci mohol dopredu vedieť, že je sám v súťaži a potom mohol vpísať konkrétnu cenu, poskytnem orgánom činným v trestnom konaní.

Ďalšia kauza. Po nevýhodnej privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu došlo k ďalšej udalosti, ktorú spôsobila netransparentná privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu. Vážené dámy a páni, komisia pre privatizáciu vedená pani Machovou nemala po rozhodnutí vlády predať 49 % akcií k dispozícii návrh kúpno-predajnej zmluvy. Iba v tejto kúpno-predajnej zmluve sa totiž určovali podmienky, stanovila sa a opísala sa cena, pokiaľ ide o americké doláre. Ako je všeobecne známe, po oslabení kurzu dolára slovenský štátny rozpočet došiel minimálne o 7 mld. slovenských korún. Zo strany vlády, osobitne podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikloša, ktorý viedol ako vládny garant boja s korupciou aj privatizáciu Slovenského priemyslu, išlo o hrubú nedbalosť a neprofesionalitu. Samozrejme, dnes je ministrom financií v druhej vláde Mikuláša Dzurindu.

Opäť sa chcem obrátiť na orgány činné v trestnom konaní a požiadať ich o preverenie, či toto správanie sa členov komisie, ktorú viedol pán Mikloš, najmä pri spracúvaní kúpno-predajnej zmluvy, nenapĺňa znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona. Komisia pani Machovej nemala k dispozícii kúpno-predajnú zmluvu, nikto z komisie nemohol ovplyvniť obsah tejto zmluvy ani podmienky, za ktorých dochádzalo k zaplateniu ceny, ktorá bola dohodnutá v amerických dolároch.

Jedným z vyvrcholení volebného roku 2002 bola letná aféra okolo nákupu 35 ľahkých vlakových súprav. Všetko bolo o tejto afére povedané a nemienim tu zaťažovať Národnú radu nejakými detailmi. Očividnejší dôkaz politického klientelizmu, ako je list bývalého poslanca pána Kresánka premiérovi, v ktorom sa jasne naznačuje profit pre SDKÚ z tohto tendra bez ohľadu na to, kto bude víťazom súťaže, pravdepodobne už neexistuje. V kauze opäť vystupuje pokladník SDKÚ pán Palacka. Celá kauza však odchádza do stratena.

Vážené dámy a páni, na tejto kauze je najzaujímavejšie, ako slovenská verejnosť dokázala prehliadnuť udalosti okolo kurzovej straty pri predaji SPP či jasnom klientelizme pri tendri na ľahké vlakové súpravy. Verejnosť - a potvrdili to aj citované výskumy FOCUS-u pre Transparency International - spája slovenskú politiku automaticky s klientelizmom a korupciou. Zdá sa teda, že kauzy, ktoré by v iných krajinách znamenali okamžitý pád vlády, sú u nás prehliadané a nezohrávajú takú úlohu, ako by niekto mohol očakávať. Ide o významný dôkaz, ako vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky vyzerá v očiach voličov.

Orgány činne v trestnom konaní, vážené dámy a páni, by mali svoju pozornosť zamerať aj na deblokáciu ruského dlhu, ku ktorej došlo naozaj v hodine dvanástej pred parlamentnými voľbami. Vláda už v marci 2002 utajenými uzneseniami rozhodla o deblokácii ruského dlhu za hotové peniaze. Výnosnosť bola veľmi nízka, pretože spolu z deblokovanej sumy asi 230 mil. USD Slovenská republika dostala iba okolo 35 %. Tovarová deblokácia bola vždy výhodnejšia pre Slovenskú republiku. Potvrdili to napríklad Slovenské elektrárne, ktoré v tom istom čase deblokovali okolo 35 mil. dolárov a celková suma, ktorú Slovenská republika získala, bola okolo 70 % deblokovanej sumy. 30-percentný výnos mala aj deblokácia ruského dlhu z konca volebného obdobia, keď z deblokovaných 460 mil. USD pribudlo na účet Národnej banky Slovenska v septembri 2002 138 mil. USD. Proti tomuto absolútne nevýhodnému spôsobu deblokácie sa postavila nielen opozícia, ale aj minister spravodlivosti za Kresťanskodemokratické hnutie pán Čarnogurský.

V súvislosti s touto poslednou deblokáciou sa opäť obraciam na orgány činné v trestnom konaní. Predovšetkým by mali preveriť, vážené dámy a páni, informáciu, podľa ktorej ruské ministerstvo financií uhradilo cez banku z deblokovaných 460 mil. USD až 50 %, teda približne 230 mil. dolárov, na účet Národnej banky však prišlo iba 138 mil. USD. Zostávajúcich 92 mil. dolárov zostáva nezodpovedaných a je to otázka, na ktorú by naozaj mali odpovedať tí, ktorí deblokovali. Ak na to nezodpovedajú, touto otázkou by sa mali zaoberať príslušné orgány činné v trestnom konaní. Všetky informácie o banke, ktorá prevádzala, o dátumoch, o sumách sú, samozrejme, k dispozícii.

Nové volebné obdobie nezostalo dlho nepoškvrnené škandálmi. Všetci sme sa mohli oboznámiť dnes s otvoreným listom podnikateľa pána Badžgoňa, ktorý bol dokonca aj uverejnený v niektorých slovenských novinách. Vôbec by nás nemalo zaujímať, či to, že sú tu nejaké prepisy nahrávok, boli odpočúvané legálne alebo nelegálne, to je pre orgány činné v trestnom konaní osobitná otázka. Čo by nás malo zaujímať najviac tu na pôde Národnej rady, je obsah prepisov, ktoré sa ukázali, že sú podľa všetkého pravdivé. Nakoniec mnohí ľudia, ktorí sú popísaní v týchto prepisoch, začínajú priznávať. Napríklad riaditeľ Národného úradu práce pán Šumný potvrdil, že hovoril s pánom Badžgoňom o konkrétnej budove v Komárne, a prichádzajú ďalší a ďalší.

Chcem opäť povedať orgánom činným v trestnom konaní, že mám ďalšie dve osoby, ktoré mi potvrdili správnosť týchto prepisov. Jednoducho som kontaktoval osoby, ktoré boli v prepise, a požiadal som ich o vyjadrenie, či to, čo je uvedené v prepise, a dátum sedí, potvrdili, že áno. V dátume medzi 8. 10. až 12. 10. tieto telefonické rozhovory prešli. Takže ak bude potrebovať príslušný orgán činný v trestnom konaní potvrdenie, že tieto prepisy sú pravdivé, viem ponúknuť ďalšie dve konkrétne mená. Myslím si, že ak tieto osoby potvrdili správnosť týchto informácií, nie je dôvod neveriť v správnosť aj tých informácií, ku ktorým sa zatiaľ odmietajú zainteresované osoby vyjadriť, najmä teda informácie týkajúce sa rôznych účtov a ďalších vecí - všetky tieto veci sú nám naozaj dostatočne známe.

Čo je však najpodstatnejšie na tejto afére, ktorá sa objavila, je to, že to je učebnicový príklad, ako podnikateľské subjekty dokážu ovplyvňovať politické rozhodnutia politických strán. Zdá sa, že zásah týchto podnikateľských subjektov a týchto osôb je neuveriteľne široký. Ide povedzme až od budov, ktoré sa týkajú Úradu práce v Komárne, až po eurofondy, pretože naozaj to vyzerá na systém, ktorý je vypracovaný na využívanie finančných prostriedkov, ktoré budeme získavať z Európskej únie.

Vážené dámy a páni, chcel by som využiť dnešný deň aj na informácie o jednej kauze, o druhej naozaj iba okrajovo, ktorá sa možno netýka priamo vlády Slovenskej republiky, ale týka sa vrcholného orgánu Slovenskej republiky, a to Národnej banky Slovenskej republiky. Na tejto kauze ja zaujímavé to, že sa obrátil na mňa člen SDKÚ. Je to pán Ing. Martin Sukupčák - chcem byť veľmi presný, pokiaľ ide o mená, to znamená člen SDKÚ zo Žiliny -, ktorý ma požiadal o pomoc, pretože už si nevie poradiť s tým, akým spôsobom sa uprednostňujú niektoré firmy pri zákazkách, ktoré sa týkajú napríklad výstavby pobočiek Národnej banky Slovenska.

Pán inžinier Martin Sukupčák, generálny riaditeľ BCI, a. s., v Žiline sa obrátil aj na iných, dokonca mám v rukách list, ktorý poslal 10. decembra 2002 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Hrušovskému a dostal od pána Hrušovského, samozrejme, odpoveď, ale tá mala skôr všeobecnejší charakter.

O čo teda ide? Majiteľ a generálny riaditeľ tejto spoločnosti BCI sa sťažuje, že pokiaľ ide o výstavbu pobočiek Národnej banky, tak suverénne v týchto súťažiach vyhráva spoločnosť SIBAMAC. To by nebol taký problém, až pokiaľ si neotvoríme výpis z Obchodného registra a nezistíme, že členkou riadiaceho orgánu tejto spoločnosti je manželka guvernéra Národnej banky Slovenska pána Juska. Považujem to prinajmenšom za podivné, ja netvrdím, že bol porušený zákon, ale považujem to prinajmenšom za klientelizmus ako vyšitý. A tu len uvediem pobočky, o ktorých sa hovorí, dúfam, že mám presné informácie, sú tu spomínané mestá, kde mala vyhrať táto firma: Trenčín, Žilina, Nové Zámky, Lučenec. Pokiaľ ide o list pána Sukupčáka, ten tu uvádza presne dve mestá, v ktorých malo dôjsť k takejto výhre, a to napriek tomu, že firma pána Sukupčáka poskytla lepšie podmienky na výstavbu týchto pobočiek.

A to už nechcem hovoriť o tom, vážené dámy a páni, že firma SIBAMAC, a. s., získala zákazku na Národné tenisové centrum, kde pôjde možno 250 mil. korún zo štátneho rozpočtu. A opäť je tam jednoducho prepojenie na konkrétnych ľudí. Nepodarilo sa nám, lebo v tej spletitosti Obchodného registra v tých vzťahoch je to veľmi komplikované, preto hovorím to naozaj iba ako údajnú informáciu, má ísť o spoločnosť, teraz hovorím o SIBAMAC-u, kde akcie v poslednom čase mali kúpiť firmy, ktoré sú veľmi blízke SDKÚ, ak budeme mať túto informáciu, okamžite ju poskytneme orgánom činným v trestnom konaní.

Opakujem ešte raz, netvrdím, že došlo k porušeniu zákona, ale povedzte mi, existuje krajší príklad klientelizmu, ako je tento, ktorý som teraz ukázal, a to jednoducho v pozícii guvernéra Národnej banky Slovenskej republiky? Mám tu informácie, nevymyslel som si ich, opieram sa o konkrétneho človeka a o konkrétne čísla.

Dobré meno, vážené dámy a páni, v zahraničí nám nerobí a ani neurobil tender na výstavbu mosta cez Dunaj na Košickej. Kvôli netransparentnosti pri verejnom obstarávaní a podozrenia z manipulácie predstavitelia Európskej investičnej banky opakovane hrozili odstúpením od spolufinancovania projektu. Hovoril som s predstaviteľmi tejto banky a mrzí ma, že ich nemôžem citovať. Veľmi ma mrzí, že ich nemôžem citovať. Pretože naozaj hovorili informácie, ktoré - ja sa ich pokúsim presvedčiť, aby ich povedali aj verejne, pretože ak je to pravda, čo hovorili, že dokonca korupcia siaha až po túto inštitúciu zo strany slovenských politikov, tak by naozaj mohlo znamenať čosi vážne pre niektoré politické subjekty. Nakoniec to dopadlo všetko, ako sa hovorí, dobre, ale okrem straty prestíže v Európskej únii táto vec znamenala aj posunutie začiatku stavby o viac ako pol roka.

Vážené dámy a páni, vybral som si zopár prípadov. Mohol by som pokračovať ďalej, pretože keby sme začali preberať všetky škandály, ktoré nám posielajú ľudia v individuálnych drobných veciach, kde sú zapletení okresní politici, krajskí politici konkrétnych politických strán, tak by som tu bol naozaj do večera. Myslím si, že to, čo som povedal, je dostačujúce na to, aby Národná rada Slovenskej republiky dnes prijala závažné uznesenie.

Prosím, nemajme tendencie prijímať uznesenie Národnej rady, ktoré bude všeobecné, formálne a nič hovoriace. Návrh uznesenia, ktorý sme predložili v mene skupiny poslancov Národnej rady, po prvé hovorí, že je tu reálna hrozba, že klientelizmus a korupcia ohrozujú politický systém Slovenska. Ďalej tento návrh uznesenia žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 30 dní nielen predložila návrh vyhodnotenia účinnosti doterajších programov, ale aj to, čo chce urobiť. My už nemôžeme tolerovať to, že na všetko sa odpovedá, na každú kauzu, to sú mafiánske praktiky a to je podvrh a jednoducho to nie je pravda. A všetko sa tlačí určitým spôsobom do kúta. Je to aj v záujme opozície, to nie je iba v záujme vládnej koalície. Nikto nevie, ako sa bude vyvíjať slovenská politická scéna o 4 alebo o 8 rokov, ale bol by som nerád, keby v takomto prostredí mali pracovať politické strany aj v nasledujúcom období. Rovnako - a verím, že toto bude citlivá časť uznesenia - navrhujeme v uznesení, ktoré prešlo v gestorskom výbore, aby bola zastavená načas privatizácia Slovenských elektrární, pretože sa ukazuje, že privatizácia je práve to, čo najviac spôsobuje ťažkosti. Pokojne pokračujte v privatizácii v roku 2003, 2004, nemám s tým žiadny problém, ale prijmime také mechanizmy do roku 2004, pokiaľ jednoducho je táto vládna koalícia, aby neexistovali ďalšie podozrenia o tom, že aj pri tejto privatizácii dôjde k porušeniu a poškodeniu záujmov Slovenskej republiky.

Vážené dámy a páni, mám preto za to, že dnešná schôdza je legitímna, že škandály, údaje, ktoré som uviedol, sú dostatočné na to, aby sme prijali návrh uznesenia a týmto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)