Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Blajsko. Po ňom pán poslanec Jarjabek.

A. Blajsko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister. V návrhu zákona sa definuje pojem zdravotnej starostlivosti a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti. V nadväznosti na vymedzenie pojmu zdravotnej starostlivosti sa zavádzajú platby za stravovanie a pobyt na lôžku v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti, platba za návštevu lekára poskytujúceho primárnu starostlivosť a odborného lekára - špecialistu, platba za vydanie lieku, zdravotníckej pomôcky, dietetickej potraviny predpísanej na lekárky predpis, ako aj úhrada za použitie dopravnej služby.

Návrh vymedzuje prípady, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť uhrádzať poplatky. Návrh zákona ustanovuje nový výdavok Sociálnej poisťovne súvisiaci so zavedením povinnosti uhrádzať náklady na zdravotné výdavky na účely sociálneho zabezpečenia. V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh nebude mať dopady na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyššie územné celky. Potvrdzuje to aj nakoniec stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Ďalej sa v dôvodovej správe konštatuje, že návrh bude mať pozitívny dopad na zdroje zdravotných poisťovní vo výške 1,64 miliardy Sk a zdravotníckych zariadení vo výške 1,09 miliardy Sk. K predloženému návrhu zákona odporučil gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na svojom zasadnutí zo 17. 2. viaceré zmeny, ktorými sa znižujú navrhované výšky platieb, rozlišujú sa skupiny občanov oslobodených od povinnosti platiť, ako aj podmienky realizácie platieb. Tie nebudem spomínať, boli tu už všetky uvedené. Gestorský výbor odporučil oslobodiť od poplatku v ústavnej starostlivosti ľudí v hmotnej núdzi, matky s dojčaťom, ľudí, ktorí sa dostanú do nemocnice v bezvedomí, počas takéhoto stavu, tehotné a rizikové tehotenstvá, chronicky chorých, onkologických, psychiatrických, kardiologických a dialyzovaných pacientov a takisto držiteľov Jánskeho plakety. Navrhuje sa takisto platiť poplatok podľa výšky, to jest 50 korún za návštevu pohotovosti, poplatok 2 koruny na kilometer cesty sanitkou a 1 koruna u niektorých ťažko zdravotne postihnutých občanov.

Návrh je už značne ovplyvnený odporúčaniami a návrhmi gestorského výboru, preto ťažko vychádzať z vyčíslených kvantifikácií dosahov na zdravotnú poisťovňu a zdravotnícke zariadenia. Treba poukázať na to, že sa nevyčísľuje dopad na Sociálnu poisťovňu, nový výdavok na úhradu zdravotníckych výkonov na účely sociálneho zabezpečenia.

Z hľadiska dosahov na obyvateľstvo problém vidím v tom, že sa bližšie nehodnotia dopady navrhovaných opatrení na obyvateľstvo, najmä na rodiny s deťmi, sociálne slabšie skupiny obyvateľov, ako aj dôchodcov, ktorí nie sú v súčasnosti v hmotnej núdzi. V tomto smere nie je návrh zákona previazaný jednoznačne na kompenzačné opatrenia v sociálnej oblasti. Totižto títo občania sa práve vplyvom hospitalizácie v zdravotníckom zariadení a zaplatením poplatku veľmi ľahko môžu dostať do hmotnej núdze, aj keď to zákon o sociálnej pomoci takto nedefinuje, ja to chápem.

Historické korene rodinných politík v histórii európskych krajín siahajú až do 19. storočia a pôvodným cieľom všetkých týchto politík jednotlivých krajín Európy, ich základným cieľom bolo uchrániť rodinu pred chudobou. Celý sociálny systém je veľmi citlivý nástroj a pri jeho súbežnej transformácii s ekonomikou alebo s hospodárskou sférou je potrebný takisto citlivý vyvážený prístup, ktorý rešpektuje vnútorné podmienky, a mám tu na mysli práve stav chudoby v našej spoločnosti, mal by zachovávať sociálny zmier, a tak sa môže vytvárať aj prostredie na zásadné právne úpravy, mám na mysli práve túto novelu, v záujme ich prispôsobenia sa spoločenským možnostiam a medzinárodným štandardom.

Od roku 1998 sme však v prístupe k transformácii v spoločnosti svedkami skôr šokových terapií, ktorých dôsledky musí znášať občan, pričom sa nikto nezaoberá tým, či takúto finančnú záťaž unesie. Za obdobie rokov 1998 až 2003 sa Slovenská republika z najpresvedčivejších výsledkov v sociálno-ekonomických ukazovateľoch postupne prepadla medzi tranzitívne ekonomiky s najhoršími výsledkami. Takéto rapídne zhoršenie sociálno-ekonomickej situácie obyvateľstva má bezprostredný vplyv na šírenie toho už známeho fenoménu chudoby, na ktorý upozorňujem nie ja, ale veď to hovorí aj Svetová banka, aj Medzinárodný menový fond. Nedá mi, ale musím vyhlásiť, že vláda nemá cit pre nutnosť ochrany rodiny pred tými najhoršími následkami hospodárskej reštrukturalizácie. Vôbec nehodnotí dopady ekonomického vývoja na vývoj životnej úrovne obyvateľstva, a to asi preto, lebo by to bolo hodnotenie svojím spôsobom nastavením zrkadla pre všetkých sociálnych demagógov aj klamárov, čo pred jednými aj druhými voľbami tvrdili, že bude lepšie.

Ak je rodina v demokratickej spoločnosti právom chápaná ako primárny subjekt spoločnosti, tak z hľadiska vzťahov k štátu sa od neho vyžaduje, aby štát cez vládu vytváral rámcové právne politické, ekonomické, finančné a kultúrne podmienky pre život rodín. Vzťah štátu a rodiny vyjadrujú tri vzťahy - vzťah spolupráce, vzťah štátnej sociálnej podpory a vzťah sociálnej pomoci. No v reálnom živote ide len o reštrikciu, a to v každom z týchto troch vzťahov. Úlohou sociálnych aktivít štátu cez vládu Slovenskej republiky má byť pomocou systému spoločenských politík zabrániť, aby ktorýkoľvek spoločenský jav, a mám na mysli aj túto novelu, ktorá je tu dnes predkladaná, sa stala pre občanov príčinou ich znevýhodnenia, mám na mysli stále opakovanú hmotnú núdzu alebo ak chcete chudobu.

Z hľadiska sociálnej situácie obyvateľstva je celý rok 2003 výrazne poznačený realizáciou viacerých opatrení v oblasti cien a daní, úspornými a reštriktívnymi opatreniami na úseku nominálnych miezd vo verejnom sektore, v sociálnych výdavkoch i v aktívnej politike zamestnanosti prostredníctvom štátneho rozpočtu. To sme už prerokúvali v minulom roku.

Vážené poslankyne, poslanci. V roku 2003 sa už realizuje zvýšenie cien, jednotlivých cien výdavkov na bývanie, ako je elektrická energia, vodné, stočné, dodávky tepla, teplej vody, nájomné v komunálnych bytoch, presun sadzby DPH z 10 na 14 percent. Táto sadzba sa najviac dotkla základných potravín pre obyvateľstvo. Zvýšenie cien dopravného pri súbežnej redukcii žiackych a dôchodcovských zliav, reštrikcia výdavkov na sociálne dávky a dávok sociálneho zabezpečenia. Jednoducho všetko súvisí so zvyšovaním cien a so všetkým sa musí vyrovnať sám občan bez toho, aby sa niekto zaoberal otázkou ceny práce, príjmami a tvorbou pracovných príležitostí. Som si plne vedomý, že to nie je vo väzbe s týmto zákonom možné, ale vláda je tu jedna a má koordinovane pristupovať aj k týmto problémom. Možno v bratislavskom regióne, kde priemerný príjem na občana je podľa štatistík približne alebo niečo viac ako 18 000 korún, nebude toto ďalšie zavádzanie poplatkov za zdravotnícke služby citeľné. Ale ľudia z regiónov východného Slovenska, kde občania majú priemerný príjem od 7 000 do 9 000 v hrubom, to môžu veľmi ťažko uniesť, čo sme na nich doteraz za ten krátky čas, čo tu sedíme, naložili.

Takýto prístup pokladám trochu za nekorektnosť, lebo práve už spomínanými poplatkami sa zhruba 20 percent obyvateľstva reálne môže dostať do kategórie hmotnej núdze a nebude mať na zaplatenie napríklad bytu, lebo zaplatili za desaťdňový pobyt v nemocnici a sociálny systém takéto prípady nebude v žiadnom prípade riešiť.

Vážené poslankyne, poslanci. Ak pozitívne neriešime príjmovú hladinu obyvateľstva, nemôžem súhlasiť ani s nekonečným zdražovaním života ľudí, lebo to zákonite zväčšuje fenomén chudoby obyvateľov Slovenskej republiky.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Jarjabek, pripraví sa pán poslanec Džupa.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni. Naozaj mi neprislúcha, aby som hodnotil, ani by som si to netrúfol, aby som hodnotil zákon, ktorý predkladá pán minister. Nie je to moja parketa, a pritom skutočne si uvedomujem, že reformy v zdravotníctve sú nesmierne potrebné. Preto mi dovoľte, aby som svoje krátke vystúpenie motivoval z hľadiska úplne iného aspektu, z hľadiska istého sociálneho cítenia, ktoré predpokladám, že nechýba nám všetkým, bez ohľadu na to, či zastupujeme isté pravicové alebo ľavicové politické spektrum. Môj pozmeňujúci návrh sa bude týkať občanov, ktorí majú nad 75 rokov z toho dôvodu, že si jednoducho myslím, že títo občania si svoju zdravotnú starostlivosť už dávno zaplatili a je pýchou každého štátu, je pýchou každého národa, je pýchou každej spoločnosti, ak sa môže pochváliť, že takíto občania vo veľkom množstve v danej skupine, či je to národ, či je to štát, existujú. Preto môj pozmeňujúci návrh je motivovaný istým sociálnym cítením v tom zmysle, aby takíto občania boli oslobodení od platieb. Myslím si, že aj 20 korún, aj 50 korún, o ktorých pán minister v návrhu hovorí, je istá zložka, ktorá zasahuje túto sociálnu skupinu. Je to pre niekoho možno isté finančné minimum, pre niekoho, a ak ten niekto je vzdialený od Bratislavy, o to ďalej je táto suma vyššia.

Preto by som si dovolil dať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1995 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Navrhujem v § 3a doplniť bod č. 7, ktorý bude znieť: okrem od povinnosti uhradiť je tu vymenovaných deväť istých ukazovateľov, posledný deviaty je nositeľ ocenenia striebornej Jánskeho plakety. Za deviaty bod posunúť bod 10, aby boli oslobodené od platenia osoby nad 75 rokov. Preto nad 75 rokov, lebo vek 75 rokov pokladám za istý výnimočný vek. Nechcem tu apelovať iným spôsobom na vás ako tým, že každý máme svojich rodičov, každý vieme, akým spôsobom títo ľudia žili a myslím si, že títo ľudia si už dávno svoju zdravotnú starostlivosť zaplatili. Preto, prosím, nehľadajte v tom nič iného, iba to, čo som povedal. Myslím si, že títo ľudia, ročník nad 75 rokov, si zaslúžia, aby boli od týchto platieb oslobodení.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Džupa, máte slovo. Nech sa páči.

Pripraví sa pani poslankyňa Podracká.

K. Džupa, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister.

Už počas prvého čítania sme poukazovali na nedostatky a riziká noviel základných zdravotníckych zákonov, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky. Z pohľadu zdravotníckej politiky HZDS vychádzame zo skutočnosti, že prístup k akejkoľvek činnosti v zdravotníctve musí byť postavený na vyváženosti prospechu a záujmu štátu, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, hlavne teda lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov a pacienta. Ak to zoradíme podľa poradia dôležitosti, potom najzraniteľnejší sú predovšetkým občania a najmä chorí, potom podmienky výkonu práce a činnosti poskytovateľov a štátu sa tejto skutočnosti musia podriadiť. Predkladané vládne novely stavajú v postupnosti významu na prvé miesto záujem štátu, následne zdravotné poisťovne, distribútorov liekov, potom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Občan a chorý človek sú v tomto poradí až na predposlednom a poslednom mieste. Rovnako sme zdôrazňovali, že predkladané novelizácie sú prinajmenej na hranici ústavnosti, presnejšie povedané, vyslovili sme názor, že nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Z hľadiska rizík neberú do úvahy skutočný stav, ktorý v zdravotníctve vznikol v priebehu rokov 1998 - 2002, keď narástla platobná neschopnosť rezortu a najmä lôžkových zdravotníckych zariadení, a to napriek tomu, že boli na každej úrovni škrtené finančné prostriedky. Mnohokrát do takej miery, že keď zdravotnícki pracovníci chceli dodržať zásady Hippokratovej prísahy, realizovali výkony, ktoré im zdravotné poisťovne nepreplatili a asi ani nikdy neuhradia, lebo prekročili limity nezmyselne administratívne nadiktované. Prízvukovali sme, že vláda Slovenskej republiky predkladanými novelami neberie do úvahy, že rezort nemal a nemá dostatok výkonných pracovníkov na úrovni stredného a nižších stupňov riadenia vzhľadom na skutočnosť, že prevaha najmä lôžkových zdravotníckych zariadení stredných a malých nemocníc prešla od 1. januára 2003 pod správu vyšších územných celkov, obcí a miest. V neposlednom rade neberie vláda Slovenskej republiky do úvahy skutočnosť, že v dôsledku svojich reštriktívnych opatrení predchádzajúceho, následne aj terajšieho volebného obdobia sa veľkej časti obyvateľov Slovenskej republiky znížila reálna možnosť znášať jestvujúce náklady na zdravotníctvo zamestnaným, ale aj tým s nízkymi platmi, hlavne tým, ktorí najviac potrebujú dlhodobú zdravotnú starostlivosť, dlhodobo chorým a starším obyvateľom Slovenska. Preto ďalšie kroky vlády Slovenskej republiky smerom k zvýšeniu ich životných nákladov, ktoré predpokladané novely prinášajú v mnohých podobách, budú znamenať, že pre veľkú časť obyvateľov Slovenskej republiky nebude zdravotná starostlivosť dostupná. Liečbu finančne neunesú, prestanú ju brať, rýchlo sa im zhorší zdravotný stav v podobe rôznych komplikácií a akútnych stavov vážne ohrozujúcich zdravie a život.

Napriek tomu parlamentná väčšina poslancov Národnej rady vládnej koalície posunula vládny návrh zákona do druhého čítania. O správnosti argumentácie opozície vrátane tých, ktoré predkladali poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, svedčí reakcia odbornej, ale aj laickej verejnosti v podobe mnohých protestov rozhorčených výziev, prosieb, dokonca výčitiek, že nerobíme našu opozičnú politiku dostatočne razantne a zodpovedne, keď sme dovolili, aby zákony prešli do druhého čítania. Svedčí o tom aj množstvo podnetov pozmeňujúcich návrhov, 90 percent z nich s cieľom, keď nezamedziť, potom aspoň zmierniť odborné a sociálne dopady navrhovaných noviel zákonov.

Náš klub dnes eviduje vyše 200 takýchto návrhov, dokonca v paragrafovom znení, a ďalšie denne prichádzajú. Zdravotníci navyše apelujú, že dopady vládou Slovenskej republiky predkladaných noviel spôsobia zníženie a najmä regionálne zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, lebo povedú k reťazovému rušeniu niektorých oddelení alebo celých malých a stredných nemocníc, v dôsledku platobnej neschopnosti následne znemožnia zdravotníckym pracovníkom v regiónoch poskytovať zdravotnú starostlivosť, čo bude mnohých nútiť hľadať zamestnanie v zahraničí alebo rozšíriť rady nezamestnaných lekárov, ale najmä stredných zdravotníckych pracovníkov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo zapracoval skoro 90 pozmeňujúcich návrhov s jediným cieľom - zmierniť dopady navrhovaných noviel najmä na občanov a zdravotníkov. Vďaka tomu je terajšia podoba noviel zdravotníckych zákonov oveľa miernejšia ako pôvodná. Napriek tomu je horšia ako stav, ktorý je v platnosti teraz. Navyše optická výhodnosť je veľmi relatívna.

Uvediem niekoľko príkladov. Pôvodný návrh predpokladal, že poplatok za recept vo výške 20 korún bude prerozdelený tak, že lekáreň si ponechá 2 koruny, 18 korún pôjde na účet zdravotných poisťovní. Teraz je predložený návrh, aby v lekárňach zostalo 5 korún a 15 pôjde do zdravotných poisťovní. Novela zároveň určuje, že uvedený poplatok použijú zdravotné poisťovne na splácanie starých dlhov, rovnako lekárne si týmto spôsobom budú vyrovnávať pohľadávky voči zdravotným poisťovniam. Relatívna spokojnosť zo strany distribútorov liekov vrátane lekární a zdravotných poisťovní je v tom, že sa síce pomaly, ale predsa budú postupne vyrovnávať staré dlhy. Ale na čí úkor, keď najväčším neplatičom je štát? Prirodzene na úkor peňaženiek predovšetkým chorých. Podobne je to s poplatkami za vyšetrenie v ambulancii, za hospitalizáciu, za dopravu a tak ďalej.

Novely zdravotníckych zákonov zároveň vymedzujú pojem povinné zdravotné poistenie a pripoistenie. Súčasne, samozrejme, znižujú počet a šírku plne hradených služieb. Aby si ich obyvatelia mohli uplatniť, musia sa pripoistiť alebo ich budú musieť uhradiť hotovosťou, teda, ako sa u nás hovorí, platbou na drevo. A to sa týka nielen chorých, ale aj zdravých, lebo pokiaľ si budú chcieť udržať momentálny štandard zdravotnej starostlivosti, budú sa musieť pripoistiť alebo rátať so sumou, ktorú uhradia okamžite po skončení zdravotnej služby alebo po poskytnutí zdravotnej služby. Avšak táto už zďaleka nebude účtovaná v desiatkach, ale v stovkách až tisícoch korún. Z proklamovaných dvoch, troch miliárd ušetrí štát desaťnásobok. Poisťovne a zdravotnícke zariadenia si ich medzi sebou zúčtujú a nebudú hospodáriť na dlh. Vyrovná to zo svojho vrecka chorý, rovnako zdravý, a to hlavne ten, ktorý má zamestnanie, platí dane, odvody, vytvára sociálny balík. Ale štát svoj podiel na tvorbe solidárneho balíka ponechá na terajšej úrovni, možno aj zníži, lebo nemá prostriedky, aby platil odvody za ekonomicky neaktívnych, teda nezamestnaných, handicapovaných detí a dôchodcov. Potom naozaj dôjde k zníženiu spotreby liekov, návštevy lekárov aj hospitalizácií. Nie preto, že budú občania šetriť, ale preto, že na to nebudú mať.

Opticky sa tiež môže zdať, že aj poskytovatelia, teda zdravotnícke zariadenia, ambulantné i lôžkové, novelizáciou získajú, lebo teraz nemajú za fakt, že vpustia chorého do svojej ambulancie, do svojich priestorov žiadny príjem. Po prijatí novely budú vyberať poplatky, aj keď od chorých. Veď predsa za to zdravotníci nemôžu, ale štát a hlavne tí, a teraz príde niekoľko nelichotivých prívlastkov, poslanci Národnej rady, ktorí takéto zákony schválili. Avšak čo lekári. Zdravotnícke zariadenia získajú, musia zúčtovať poisťovni a tá im o túto sumu zníži mesačný prídel. Aký dostane zdravotnícke zariadenie zisk? Z manipulačného poplatku za spracovanie dát na magnetickom nosiči, t. j. bude vykonávať za halieriky prácu sekretárky pre zdravotné poisťovne. Za tie peniaze by túto službu alebo robotu neurobila žiadna sekretárka. Zdravotník áno, lebo ak to robiť nebude, zdravotná poisťovňa mu zníži limit, uhrádzanie, bude penalizovať a tak ďalej a hneď si to rozmyslí, či dáta na magnetickom nosiči spracuje alebo nie.

Čítajme novely ďalej. Predpokladajú, že dôjde k liberalizácii siete. Ale mechanizmus finančného krytia má zabezpečiť následná zmluva. Povedané ináč: Kto v zdravotníctve chce a splní podmienky, bude si môcť zriadiť zdravotnícke zariadenie, ambulanciu alebo hoci aj nemocnicu. Ale čo potom bude s takzvanou kapitáciou, už tento problém tu rezonoval, poplatkom, ktorý zdravotná poisťovňa mesačne vypláca lekárom za každého evidovaného poistenca? Nebude ju možné udržať. Zdravotná poisťovňa trochu navýši hodnotu bodu a následne s vysokou mierou pravdepodobnosti kapitáciu postupne alebo naraz zruší.

Momentálny význam predložených noviel pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti i z hľadiska krátkodobého vývoja je zrazu veľmi relatívny. Predznačil som, že opticky môžu byť spokojní lekárnici a distribútori liekov. Dostanú nejakú korunu navyše, aj keď na úkor chorých, a tak obrazne povedané, babka k babce, pomaličky nazberkajú peniaze na staré dlhy. Ale opäť je potrebné novelizáciu čítať podrobnejšie. Lebo do času, kedy si malé lekárne a malí distribútori vyrovnajú staré dlhy a hádam dospejú do času, že čo distribútor dodá, lekáreň zaplatí, vstúpi na trh alebo zosilnie zo silnejších najsilnejší distribútor. A povedzme hypoteticky, úmyselne a hoci pod cenu na rok, pol druha roka legálne a v zmysle zákona dá kategorizačnej komisii takú ponuku, ktorú nikto stredne silný alebo malý nebude môcť znížiť, lebo mu nepokryje náklady. Nevydržia konkurenčný tlak.

Opticky môžu byť spokojné aj zdravotné poisťovne, veď najväčší balík v terajšom systéme neexistujúcich príjmov, hlavne od poistencov, pripoistencov, samoplatcov a tak ďalej sa ujde práve im. Keď v tejto chvíli nebudeme brať do úvahy fakt, že v súčasnej terminológii zdravotného poisťovníctva, účtovníctva a ďalších zdravotno-finančných vzťahov nebudú alebo budú zdravotné poisťovne pracovať s poistnými produktmi, ktoré zatiaľ nemajú adekvátnu zákonnú oporu, čím bude veľmi ťažké, ale hlavne problematické dodržať zákon bez toho, aby bolo jeho porušenie zosobnené na konkrétnu právnickú alebo fyzickú osobu.

Keď to, čo som len heslovito spomenul, dám teraz bokom, a napriek tomu, že je to obrovský problém a sústredím sa iba na fakt, že zdravotné poisťovne dostanú vyšší prísun prostriedkov nad a mimo rámca zákona o štátnom rozpočte. Čo potom? Zmení sa zákon o štátnom rozpočte alebo sa zníži príspevok štátu za povinné osoby? Ťažký oriešok najmä pre zdravotné poisťovne s menším počtom poistencov a s vyšším podielom takzvaných ekonomicky neproduktívnych osôb. V každom prípade sa zníži platba štátu a zisk sa stane zrazu veľmi relatívnym. Aj tu je možné predpokladať ďalší vývoj alebo ho prinajmenej tušiť. Preto mnohí vrátane nás poslancov opozície konštatovali už pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády a zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 výrazné centralizačné monopolizujúce z hľadiska prerozdelenia finančného toku štátnych peňazí a protiľudové smerovanie vlády Slovenskej republiky dnes aplikované aj na predkladané novely zdravotníckych zákonov.

Aby vláda Slovenskej republiky aspoň zmiernila dopad noviel na tých najodkázanejších, zaradil predkladateľ všelijaké výnimky, ale nie systémové, podľa tézy uspokojiť toho, kto najviac protestoval, aby nerobil rozruch a nenarušoval skutočný zmysel koncepcie. Kto sa ozvať nemohol alebo nebol vypočutý, má smolu, bude platiť.

Ale aj zisk tých, ktorí sa dostali do šťastnejšej skupiny výnimiek, je iba relatívny. Uvediem to na príklade bezpríspevkových darcov krvi, nositeľov zlatej alebo aj striebornej, podľa toho, čo bude schválené, Jánskeho plakety. Poplatky za ošetrenie, hospitalizáciu, dopravu a tak ďalej platiť nebudú. Výborná motivácia, aby darcovia darovali krv a čím skôr mali toľko odberov, aby zlatú plaketu dostali. Medzitým sa na úrovni krajských miest už formujú záujmové skupiny, ktoré chcú privatizovať okresné hematologické a transfúziologické oddelenia, takzvané transfúzky. Veď predsa dnes aj každé dieťa vie, v akých problémoch sú nemocnice. Bezplatne darovanú krv privátne "transfúzky" predajú zdravotníckym zariadeniam. Tie ju podajú chorým, transfúziu vyúčtujú zdravotnej poisťovni a tá ju bez problémov preplatí. Z čoho? Predsa z odvodov obyvateľov, teda aj od nositeľov zlatej či striebornej plakety profesora Jánskeho, ktoré poctivo odvádzajú do solidárneho balíka. Bezpríspevkoví darcovia nielen odovzdajú životodarnú tekutinu, ale si ju aj pekne krásne okľukou zaplatia. A za odmenu nebudú platiť 20 korún u lekára alebo za recept, 50 korún za hospitalizáciu alebo 2 koruny za kilometer prevozu. Ale dane budú platiť, odvody rovnako, pripoistenie tiež.

Z uvedených dôvodov nie je pravdou, že vládou Slovenskej republiky predkladané novely zdravotníckych zákonov nemajú dosah, v zmysle teda negatívnom, na obyvateľstvo. Nie je pravdou, že nemajú dopad na štátny rozpočet, pretože ho navyšujú a k tomu na úkor obyvateľov. Nie je pravdou, že novely nemajú dopad na rozpočty obcí, najmä tie, ktoré prebrali zdravotnícke zariadenia lôžkového typu, nie je pravdou, že novely sú v súlade s ústavou, nie je pravdou, že sledujú prospech občana. Naopak, sú proti nemu aj proti zdravotníckym pracovníkom. A keď preštudujeme základné dokumenty Európskej únie pre zdravotníctvo, napríklad zmluvu o Európskej únii v jej amsterdamskom znení, ani tieto požiadavky vyjadrené v základných princípoch a tézach nespĺňajú.

Preto nie je možné v predloženej verzii uvedené novely podporiť ani ich ďalej zlepšovať drobnými kozmetickými úpravami. Z týchto dôvodov novelu podporiť nemôžeme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Podracká. Za ňou sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš.

D. Podracká, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Vo svojom vystúpení sa chcem venovať problému, ktorý by mal spadať pod rezort kultúry zdravia, aj keď formálne nejestvuje. Jestvuje len v rovine filozofickej, v rovine duchovnej, lebo zdravie je odvrátenou tvárou kultúry. Starí Gréci mali preto taký hlboký zmysel pre tragédiu, lebo boli fyzicky a psychicky zdraví. Ako milovníčku kultúry ma znepokojuje otázka, akú cenu budeme musieť zaplatiť za to, ak za zdravie budú musieť platiť tí, čo naň nemajú. Pravdaže za predpokladu, že bude prijatá novela č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Platby sa budú totiž týkať nielen reálnych platieb za recepty, vyšetrenia či pobyt v nemocnici. Odvrátenou stranou týchto platieb bude ujma v duchovnej oblasti takpovediac na úrovni podstaty v kultúrno-psychickej báze štátu. Čím bude napätie medzi insolventnosťou a chorobou väčšie, tým viac sa to odrazí nielen na fyzickom, ale aj na psychickom zdraví.

Choroby namiesto toho, aby opúšťali telo, budú v ňom pretrvávať a narúšať nielen vnútornú harmóniu človeka, ale aj jeho sebavedomie, stabilitu, postupne spôsobujúc apatiu voči sebe i svetu alebo agresivitu. Budú kultúru rozkladať zvnútra.

Vladimír Mináč kedysi diagnostikoval Slovákov ako chorý národ v chorej krajine. Na Mináčovej diagnóze sa dnes mení len to, že sa stupňuje. Chorý národ, čoraz chorejší v chorej krajine. Veď ak nezamestnaný nepreukáže insolventnosť, nemocnicu radšej obíde. Narastie skrytá chorobnosť, ktorá si bude vyberať svoju daň - predčasné úmrtia, psychické zlyhania, nervové zrútenia, depresívne a samovražedné nálady - celkový zhoršený obraz zdravia národa. Starogrécka kalokagatia - v zdravom tele zdravý duch nie je v zmysle predkladanej novely vládnou doktrínou. Najmä pre starých ľudí, osamelých ľudí a pre nezamestnaných je táto novela úderom od chrbta. Po prijatí novely narastie už i tak nalomená nedôvera voči životu na Slovensku. Úteky za prácou sa rozšíria o úteky za vlastným zdravím. Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa otvoria do maximálnej miery. Čaká nás trasovisko neistoty o vlastný život a modlitieb za zdravie ako za starých čias, keď ešte nejestvoval penicilín ani anestéziológia, len zázračná voda, liečivé bahno či bylinky vediem.

Moji predrečníci už spomenuli, že pripravovaná novela nie je v súlade s ústavou v zmysle bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia, ale nie je v súlade ani s Hippokratovou prísahou so sľubom lekára, že pri výkone svojho povolania bude dodržiavať humánne zásady. Lebo čo je dnes humánne a čo už nie je. Zo strany lekárov a zdravotných sestier by vraj malo byť humánne šetrenie na sebe samých. Praktickým lekárom sa zvýši nájomné, platy lekárov a zdravotných sestier sa znížia, približne tretina zamestnancov sa prepustí. Zdravotná sestra napríklad v Nemocnici s poliklinikou v Banskej Štiavnici bude mať plat 7 800 korún brutto, lekári podľa špecializácie od 10 300 do 11 400 korún brutto. Týmto krokom sa ušetrí milión korún mesačne. Je to v záujme zachovania nemocnice. Verdikt je jasný - lieč alebo nelieč. Ak sa ti nepáči, odíď. Lekár a pacient sa ocitli zoči-voči obaja ako porazení. Zo strany občana je to krajne nehumánne, ak si bude musieť šetriť na liečbu ako na dovolenku. Niekto by mohol oponovať protiotázkou. Čo nemá dvadsať korún? Má, ale na tú povestnú dvadsaťkorunáčku sa nabaľujú ďalšie - všeobecný lekár, odborný lekár, recept, na ktorý sa zmestia len dva lieky, a preto tieto recepty môžu byť aj dva alebo tri, opakovaná návšteva, pretože lieky sa predpisujú na dva, tri, najviac štyri týždne, nehovoriac o sérii vyšetrení. Osamelý dôchodca si z dôchodku nebude môcť dovoliť byť chorý. Korunky bude rátať ako pátričky a nikde nie je napísané, že aj z pôstne našetreného nebude musieť odobrať, ak nečakane príde nedoplatok za elektrinu či za vodu. A úplne bude musieť vylúčiť možnosť, že sa mu pokazí práčka alebo televízor. O operácii sa v mnohých prípadoch bude dať len snívať. Je paradoxné, že zavedenie poplatkov nemocníc za operácie sa riadi podľa pravidla - chudobným ber a bohatým dávaj, pretože čím je nemocnica väčšia, tým dostane za operáciu viac, a čím je nemocnica menšia, dostane za tú istú operáciu menej. Občania, ktorí si celý život platili zdravotné poistenie, budú platiť ešte raz - v cenách za recepty, za lekára i za lôžko. Chýba už len poplatok za zanedbanie zdravia, ak choroba príde privčas a pacient prineskoro.

Každý zápas o peniaze, aby si človek mohol dovoliť byť chorý, môže byť zápasom s premeškaným časom, kedy sa choroba mohla diagnostikovať, preventívne liečiť alebo dokonca sa mohol zachrániť ľudský život. Zbojnícke heslo - peniaze alebo život nadobudne nebývalú platnosť. Dočkali sme sa renesancie boja o prežitie v chorobe. To je oná nepripravená dopadová štúdia tejto chaotickej reformy.

Zdravie je uvádzané vo všetkých rebríčkoch prieskumov hodnôt na prvom mieste. Želáme si ho navzájom pri všetkých blahoželaniach. Za život v ohrození sme ochotní dať všetky peniaze. Na tom sa po stáročia nič nezmenilo. Menia sa iba vlády a filozofia ich pohľadu na základné otázky kultúry a zdravia, dôstojného života a smrti.

Dobre vieme, že každá idea sa svojou postupnou transformáciou do praxe rozmieňa na drobné. Idea reformovať zdravotníctvo je ideou, ktorá je v zmysle teórie reformujúcou, ale v zmysle života ide proti zdraviu, telesnému aj duševnému, podomieľa breh istoty videnej zvnútra štátu, z jeho ľudskej a kultúrnej celistvosti. Meno každej prosperity by mala byť celistvosť - ekonomická, kultúrna i mravná. A bez telesného a duševného zdravia, to je jedno či najstaršej alebo najmladšej generácie, je každý pokrok iba chimérou. Rozhodovanie o živote nemôže byť politické. Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť prastarú Sofoklovu tragédiu Antigona. Antigona sa pod trestom smrti rozhodla pochovať svojho brata. Zato, že sa vzoprela moci a zachovala sa humánne, ju vydali na smrť. Antigona je postava, ktorú budeme potrebovať v moderných slovenských politických dejinách. Niekto sa totiž bude musieť napriek nehumánnej politike postarať o našich blížnych. U Grékov to bol príkaz ľudskosti a náboženstva. U nás by to nemalo byť inak.

Máme vládu, ktorá zabudla na Slovákov. Vládu, ktorá sa tvári, že chce prestavať dom, zatiaľ čo pohýna základmi štátu. Vládu, ktorá chce všetko preratúvať na peniaze vrátane zdravia. Vládu, ktorá nepochopila, že nie moc je posledným cieľom ľudského snaženia, ale duch, ktorý ju pretrvá. V mene týchto myšlienok nemôžem návrh novely podporiť.

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy je ďalej písomne prihlásený pán poslanec Ondriaš. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Edit Bauer.

K. Ondriaš, poslanec: Vážená pani predsedníčka, dámy a páni. Máme novelizovať zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorého výsledkom má byť čiastočné ďalšie spoplatnenie zdravotníctva. Uvediem niektoré zvláštnosti nášho zdravotníctva. Index spotrebných cien v zdravotníctve stále stúpa, v roku 2000 stúpol na 152,7 percenta v porovnaní s rokom 1995. Výdavky na zdravotníctvo hradené priamo obyvateľmi sa stále zvyšujú. Keď ešte v roku 1997 výdavky občanov boli 3,5 miliardy korún, v roku 2000 to bolo už 5,5 miliardy korún. Paradoxom je, že napriek týmto skutočnostiam priemerný čas pracovnej neschopnosti stúpa. Kým v roku 1990 bola 20 dní na obyvateľa, v roku 1998 bola už 25 dní. Minister zdravotníctva predpokladá, že zavedením predloženej novely sa ušetria v zdravotníctve 3 miliardy korún ročne. Samozrejme, toto zaplatia priamo občania. Pripomínam, že 3 miliardy Sk ušetrené v zdravotníctve budú stačiť len na 16 dní splácania zahraničného dlhu a úrokov Slovenska.

Prvá moja otázka je, prečo sa má čiastočne spoplatniť zdravotníctvo. V súčasnosti hrubý domáci produkt Slovenska v reálnych cenách je už vyšší ako za socializmu v roku 1988. Prečo sa za socializmu z nižšieho hrubého domáceho produktu hravo financovalo nielen zdravotníctvo, ale stavali sa aj nové zdravotnícke zariadenia. Uvedený paradox sa dá vysvetliť viacerými možnosťami. Po prvé. Socializmus nejako dokázal efektívnejšie využívať hrubý domáci produkt na zdravotníctvo, ako to dokáže kapitalizmus. Po druhé. Súkromný sektor je drahší a menej efektívny, ako bol štátny za socializmu. Po tretie. Ministerstvo zdravotníctva je menej schopné riešiť problémy zdravotníctva, ako to vedeli komunistické vlády. Po štvrté. Rozkrádanie, nezákonné reštitúcie a oddlženie nedobytných pohľadávok bánk a privatizácia štátneho majetku po prevrate v roku 1989 spôsobili, že nie sú peniaze na zdravotníctvo. Ktorá z týchto možností je správna. Ja si myslím, že všetky. Keď to zhrniem, tak návrh predkladanej novely zákona je výsledkom trinásťročného reálneho kapitalizmu na Slovensku. Trinásť rokov šafárenia vlád starajúcich sa skôr o vlastný prospech ako o prospech občanov. Je úplne jasné, že čiastočné spoplatnenie zdravotníctva nevyrieši jeho ekonomické problémy, ktoré sú súčasťou ekonomickej situácie Slovenska. Treba riešiť ekonomiku Slovenska komplexne, aby produkovala nadhodnotu, ktorou sa bude ľahko financovať zdravotníctvo, školstvo, kultúra, bytová výstavba, ako sa financovalo pred trinástimi rokmi.

Ako člena KSS ma zaujíma otázka, prečo kapitalizmus na Slovensku nefunguje tak dobre, ako fungoval socializmus. Druhá otázka. Ako treba riešiť problém zdravotníctva. Keby som bol ja ministrom zdravotníctva, tak by som si najskôr zistil, ako to robili komunisti (smiech), že dokázali úspešne ufinancovať zdravotníctvo z nižšieho hrubého domáceho produktu, aký máme k dispozícii teraz. Je to zázrak. Možno by som prišiel k podobnému záveru, ku ktorému prišli vlády za socializmu. Napríklad jednotná štátna zdravotná poisťovňa je lacnejšia ako niekoľko súkromných, ktoré sa starajú len o svoj maximálny zisk a zvyšujú náklady na správu. Že napríklad jednotný štátny nákup a distribúcia liekov je lacnejšia ako niekoľko stoviek súkromných firiem starajúcich sa len o maximálny profit zo zdravotníctva. Napríklad, že jednotný štátny nákup zdravotníckych potrieb je lacnejší a efektívnejší ako množstvo súkromných firiem starajúcich sa taktiež len o svoj maximálny zisk.

Bude vláda riešiť zdravotníctvo týmto spôsobom. Predpokladám, že ťažko, pretože mnohé firmy majú zisky zo zdravotníctva.

Vážení prítomní. KSS nechce len popisovať súčasnú zlú situáciu, ale svojím programom a jeho realizáciou ju chce aj zmeniť v prospech postihnutej väčšiny. Najskôr je potrebné zabezpečiť kapitál a obnoviť domácu výrobu. Komunistická strana je za vrátenie všetkého nezákonne nadobudnutého majetku, nie však v rámci dlhotrvajúcich súdov, ale zo zákona podľa vopred stanovených kritérií. V rámci toho chce prehodnotiť nezákonné privatizácie, nezákonné záložné práva na majetok štátu a obcí, nezákonné reštitúcie, likvidácie a konkurzy podnikov a oddlžovanie finančných inštitúcií a iné nezákonné odcudzenia majetku. Majetok, ktorý bol síce nadobudnutý zákonne, ale nebol zdanený, chce dodatočne zdaniť a prijať zákon o dani z luxusného tovaru. Zároveň je potrebné zrušiť neoprávnené daňové prázdniny a iné výhody zahraničným podnikateľským subjektom a dať ich na úroveň tuzemských, všetko podnikanie prísne smerovať, respektíve viazať na zabezpečenie a udržanie zamestnanosti v danom regióne. Výsledkom tohto by malo byť vytvorenie sociálno-ekonomického základu pre zdravotníctvo.

Po druhé. Komunistická strana v sociálnej oblasti dáva prioritu solidárnemu princípu s vyvážením princípov zásluhovosti. Všetky sociálne dávky, zdravotné dávky musia byť adresné a prísne kontrolované. Obzvlášť sa treba venovať tým, ktorí nie vlastnou vinou sa dostali do mimoriadne zložitej sociálnej situácie. Komunistická strana je za poistný systém v zdravotníctve. Výška poistného musí byť stanovená percentami a musí byť progresívne závislá od príjmu poistenca. Na poistení ekonomicky nečinných poistencov sa budú percentuálne solidárne podieľať všetci poistenci a štát, ktorý v štátnom rozpočte vyčlení samostatnú kapitolu, z ktorej sa budú presúvať podľa počtu týchto poistencov bez zásahu vlády a rezortov. Poistenie bude zabezpečovať jedna poisťovňa zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky a kontrolovaná NKÚ.

Pre Komunistickú stranu je neprijateľný variant dvoch a viac poisťovní, a to zvlášť pre bohatých a zvlášť pre chudobných. Do zdravotníctva je potrebné zaviesť prísnu štátnu reguláciu v dodávateľskom systéme liekov, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb. Liečený poriadok i s prílohami musí mať silu zákona, aby sa nemenil pod tlakom rôznych lobistických záujmov. Poskytovanie základnej zdravotnej starostlivosti musí byť presne definované a nesmie byť zúžené len na záchranu života pacienta, ale musí obsahovať takú zdravotnú starostlivosť, ktorá zabezpečí každému v tejto oblasti aspoň priemernú kvalitu života. Pripoistenie musí byť súkromnou záležitosťou jednotlivca, do ktorej vstupuje s vlastným rizikom. Treba vyhodnotiť súčasnú a vypracovať novú sieť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Prehodnotiť ju z hľadiska demografického a ekonomického a navrhnúť efektívne riešenie. Objekty poskytovania zdravotnej starostlivosti musia slúžiť výlučne tomuto účelu a môžu byť vo vlastníctve či spoluvlastníctve štátu, obce alebo tých, čo v nich vykonávajú svoje povolania. Z hľadiska charakteru a efektívnosti sme za zlúčenie zdravotného a nemocenského poistenia s využívaním prebytočných zdrojov nemocenského poistenia pre potreby prevencie v zdravotníctve.

Vážení prítomní. Po novembri 1989 nám sľubovali päť rokov, že za päť rokov dobehneme Rakúsko, funkčné zdravotníctvo, kvalitné školstvo, akademickú slobodu, vysoké príjmy a tak ďalej. Čo nám z toho ostalo? Veľmi málo. Podobne je to aj s návrhom predkladaného zákona, ktorý zavádza konkrétne poplatky v zdravotnej starostlivosti, čo je v rozpore s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 31 Listiny základných práva a slobôd uvedenej v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb.

Z uvedených dôvodov a preto, že spoplatnenie zdravotníctva je v rozpore aj s naším programom, Klub Komunistickej strany Slovenska po analýze návrhu zákona došiel k záveru, že ho nemôže podporiť. V prípade, že návrh zákona bude podpísaný prezidentom, chceme sa spoločne s minimálne jednou pätinou poslancov obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby preskúmal, či niektoré ustanovenia sú, alebo nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pretože predložená novela je v rozpore s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 31 Listiny základných práv a slobôd, predkladám návrh, o ktorom žiadam hlasovať, v tomto znení. V rámci rozpravy v druhom čítaní navrhujem nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona. Návrh odôvodním. Návrh predkladaného zákona, ktorý zavádza konkrétne poplatky zdravotnej starostlivosti, je v rozpore s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 31 Listiny základných práv a slobôd uvedenej v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky musí byť zabezpečené bezplatne na základe zdravotného poistenia. Bezplatnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti a všetko, čo s ňou súvisí, sa musí v zákone presne definovať. Až nad rámec tohto štandardu je možné uplatňovať úhradu samotným pripoistením. Toľko.

Ďakujem vám za pozornosť.