Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, mne je to veľmi ľúto, ale ja vás musím upozorniť, že skutočne nie je tu všeobecná rozprava, že by ste mali hovoriť k veci, k prerokúvanému zákonu a k prípadným pripomienkam, lebo skutočne veľmi dlho hovoríte úplne mimo toho, čo prerokúvame. Páni poslanci, pokoj, ja som nepovedala nič iné, iba to, že prerokúvame zákon a vystúpenia by sa mali týkať toho zákona.

K. Ondriaš, poslanec: Ja hovorím presne k zákonu a hovorím, ktoré zločiny komunizmu tam treba dodať! (Hlasy v rokovacej sále.) Tam sa hovorí zločiny fašizmu a zločiny komunizmu. (Hlas v sále.) Najväčší zločin komunistov, vybudovali Slovensko, a sčasti aj ich obyvatelia, za 40 rokov socializmu, vo všetkých oblastiach. Pretože neslúžili Západu len ako lacná pracovná sila a zdroj surovín. Všetko, čo sme si doma uvarili, sme si aj zjedli. Súčasné vládne garnitúry za 13 rokov mnoho z toho už zničili a nedokážu úspechy socializmu ani len zopakovať. A to je zločin, ktorý nám súčasní vládcovia nikdy neodpustia.

Keď to poviem stručne, tak zákon má za úlohu zriadiť Ústav pamäti národa, aby si národ pamätal, že už nikdy na Slovensku nesmú vládnuť komunisti a už nikdy nie budovať sociálne spravodlivú spoločnosť. Podľa § 83 zákona Národnej rady, nebudem to celé čítať, predkladám navrhovateľovi na dopracovanie so zapracovaním 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Môžem uvedené návrhy prečítať.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Nie, pán poslanec, predneste vaše pozmeňujúce návrhy.

K. Ondriaš, poslanec: Tak prvý návrh. Navrhujem názov zákona v nasledovnom znení: "Zákon o sprístupnení dokumentov o porušovaní ľudských práv a slobôd a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov." Odôvodnenie: Ochrana ľudských práv a slobôd musí mať univerzálny charakter a musí tvoriť základ fungovania mechanizmu štátu a jeho právneho systému. Ľudské práva sú nielen občianske a politické, ale aj hospodárske, sociálne a kultúrne a tie sa teraz najviac porušujú. Ak má ochrana ľudských práv a slobôd spĺňať kritériá demokratického, právneho štátu, musí garantovať princíp humanity a medzinárodný štandard bez ohľadu na to, ktorá spoločnosť a kto ju reprezentuje. Dôkazy o tom, že tieto ľudské práva a slobody boli v štáte hrubo porušované, nemôžu byť selektované len na určité obdobie a musia tvoriť súčasť dejinného poučenia.

Druhý návrh. Navrhujeme nasledovne nové znenia preambuly zákona: Národná rada Slovenskej republiky, majúc na pamäti dodržiavanie ľudských práv a slobôd na území Slovenska, povinnosti a zločiny proti mieru ľudskosti, vojnové zločiny a hrubé porušovanie ľudských práv a slobôd, povinnosť nášho štátu učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, ktorí porušovali ľudské práva a slobody a vlastné zákony. Povinnosť nášho štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov od roku 1938 po súčasnosť. Uzniesla sa na tomto zákone, dvojbodka. To je koniec navrhovanej zmeny. Odôvodnenie: Demokratický a právny štát musí nielen zabezpečovať dodržiavanie ľudských práv a slobôd, ale aj trestať tých, ktorí ich porušili, najmä zneužívaním moci a umožnili poškodeným okrem odškodnenia oboznámiť sa aj s činnosťou regresívnych orgánov od vzniku samostatného štátu Slovenska po súčasnosť.

História Slovenska ani činnosť bezpečnostných zložiek sa nekončí v roku 1989. Pamäť národa o porušovaní ľudských práv a slobôd, možno i zločiny proti mieru, ľudskosti a vojnové zločiny, by mala tento stav postupne dokumentovať a sprístupňovať od roku 1938 po súčasnosť, bez ohľadu na to, ktorý politický systém mal alebo má moc v štáte.

Tretí návrh. Navrhujem zmeniť znenie § 1 nasledovne. Predmet zákona. Tento zákon upravuje: a) Zriadenie Ústavu pamäti národa. b) Evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie dokumentov bezpečnostných orgánov cudzích štátov, najmä Nemeckej ríše, Maďarska a Zväzu sovietskych socialistických republík, Spojených štátov amerických a tiež bezpečnostných orgánov štátu Slovenska, ktoré boli vytvorené, zhromaždené od roku 1938 po súčasnosť a ktoré sa týkali zločinov páchaných na osobách národnosti slovenskej alebo iných národností. c) Spôsob konania pri odhaľovaní alebo stíhanie trestných činov podľa písm. b). d) Ochranu prenasledovaných osôb, § 5. e) Činnosť v oblasti verejného vzdelávania. Odôvodnenie: K porušovaniu ľudských práv a slobôd dochádzalo nielen za klérofašizmu v povojnovom období a za socializmu, ale dochádza aj po roku 1989 v rámci transformácie spoločnosti na kapitalizmus. Z hľadiska porušovania ľudských práv a slobôd, zločinov proti mieru, ľudskosti a vojnových zločinov proti občanom štátu sú zaujímavé napríklad aj bezpečnostné orgány Maďarska, hlavne v čase okupácie Slovenska, CIA a jej predchodkyne.

Štvrtý návrh. Do § 2 navrhujem: a) v písm. a) za slová "Zboru národnej bezpečnosti alebo ich predchodcov", vložiť slová: "a zložiek bezpečnostnej informačnej služby a Slovenskej informačnej služby". b) v písm. d) za slová "štátnej bezpečnosti", vložiť slová: "Bezpečnostnej informačnej služby a Slovenskej informačnej služby". c) v písm. g) za slová "do 31. decembra 1989", vložiť slová: "od 1. januára 1990 do 31. 12. 1990 a Bezpečnostnej informačnej služby a od 1. 1. 1993 Slovenskej informačnej služby". d) Písm. j) navrhujem v tomto znení: Dobou neslobody, keď občania štátu nemali možnosť rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, keď akýmkoľvek spôsobom bola obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a kedy sú trvale a sústavne porušované ľudské práva. Odôvodnenie: Po prevrate v roku 1989 sa ukázalo, že aj Bezpečnostná informačná služba, ale najmä Slovenská informačná služba sa dopustila hrubého porušovania ľudských práv a slobôd a možno i zločinov proti ľudskosti. Viď smrť Remiáša. Preto je potrebné, aby aj jej archívy boli prístupné občanom Slovenskej republiky, samozrejme, okrem dôvodov osobitného zreteľa.

5. Zmena v § 3. a) Názov navrhujem v tomto znení: Zločiny štátu a funkcionári štátu. b) V ods. 1 navrhujem na začiatku vety vypustiť slová "nacistickými a komunistickými". Odôvodnenie: Zločiny štátu a zločiny funkcionárov štátu podľa tohto zákona nie je možné zúžiť len na nacistické a socialistické zločiny, pretože k nim dochádzalo a dochádza v sledovanom období aj v iných politických systémoch nášho štátu.

6. Zmena v § 6.a) v ods. 1 navrhujem za slová "do 31. 12. 1989" vložiť slová "a od 1. 1. 1990 bezpečnostnej informačnej služby a od 1. 1. 1993 Slovenskej informačnej služby". b) v ods. 4 nahradiť slová "Slovenskej informačnej služby" slovami "Ministerstva vnútra Slovenskej republiky". Odôvodnenie: Predmetom sprístupnenia musia byť dokumenty aj bezpečnostných zložiek po prevrate v roku 1989, pretože i od tohto termínu dochádza k hrubému porušovaniu ľudských práv a slobôd občanov Slovenskej republiky.

Siedma zmena. V § 8. a) V ods. 1 písm. a) navrhujem nahradiť týmto znením: "vykonáva nestranné hodnotenie doby neslobody a porušovania ľudských práv a slobôd, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty ľudských práv a slobôd a účasť na nich rôznych domácich a zahraničných ideológií". b) v ods. 1 písm. h) vypustiť slová "o dobe neslobody 1938 až 1989". Odôvodnenie: Ústav by mal poskytovať výsledky svojej činnosti za obdobie od roku 1938 do súčasnosti.

Paragraf 11 navrhujem nahradiť týmto znením. Bezúhonnosť. Za bezúhonnú osobu sa pre potreby tohto zákona nepovažuje ten, kto a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný, obzvlášť závažný trestný čin § 41 ods. 2 zákona č. 140/161 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. b) Bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol odsúdený za trestné činy verejných činiteľov, trestné činy hospodárske, trestné činy všeobecne nebezpečné, trestné činy proti životu a zdraviu. Odôvodnenie: Bezúhonnosť osoby nie je možné stanoviť na základe členstva v nejakej organizácii, teda vychádzať z kolektívnej viny, ale na základe činov posudzovanej osoby.

Deviata zmena. V § 12 ods. 4 navrhujem vypustiť písm. b), ktoré znie: b) schvaľovať odmeňovanie členov výboru a ostatných pracovníkov ústavu. Odôvodnenie: Odmeňovanie zamestnanca štátnej správy a verejnej správy upravujú osobitné predpisy.

Desiata zmena. V § 15 ods. 2 navrhujem vypustiť slová "s dobou neslobody 1938 až 1989". Odôvodnenie: Ústav by mal zabezpečovať svoju činnosť za obdobie od roku 1938 do súčasnosti.

Jedenásta zmena. V § 17 a) v ods. 1 písm. a), c) a e) navrhujem nahradiť slová "Štátnej bezpečnosti" slovami "bezpečnostnej služby". Ods. b). V ods. 3 doplniť za slová "Štátnou bezpečnosťou" slová "Bezpečnostnou informačnou službou a Slovenskou informačnou službou". Odôvodnenie: Predmetom sprístupnenia musia byť dokumenty aj bezpečnostných zložiek po prevrate v roku 1989, pretože i od tohto termínu dochádza k hrubému porušovaniu ľudských práv a slobôd občanov Slovenskej republiky.

Dvanásta zmena. V § 18 navrhujem vypustiť a) v písm. a) slová "Štátnej bezpečnosti a ostatných". b) v písm. b) slová "Štátnej bezpečnosti a ostatných". Odôvodnenie: Podľa tohto ustanovenia by mali byť sprístupnené fyzickej osobe staršej ako 18 rokov zväzky všetkých bezpečnostných zložiek po roku 1938.

Trinásta zmena. V § 19 ods. 1 slová: "Štátnej bezpečnosti z roku 1939 až 1989" nahradiť slovami "bezpečnostnej služby od roku 1938 po súčasnosť" a na konci tohto ustanovenia slová "Štátnej bezpečnosti" nahradiť slovami "bezpečnostnej služby". Odôvodnenie: Evidenčné podklady o zozname personálnych spisov by mali byť zverejnené všetkých bezpečnostných služieb od roku 1938.

Štrnásta zmena. V návrhu novely zákona Slovenskej republiky č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov navrhujem: a) vypustiť navrhované znenie § 11 ods. 3 písm. d). Vypustiť poznámku pod čiarou k odkazom 1 a 1a. Odôvodnenie: Ľudské práva a slobody boli a sú potláčané aj stúpencami náboženskej a kapitalistickej ideológie.

Pätnásta zmena. Navrhovanú novelu zákona Slovenskej republiky č. 320/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v čl. 3 navrhujem v tomto znení: V sadzobníku správnych poplatkov sa v položke 2 na konci textu, oslobodenie, pripája táto veta: "Ak ide o kópie sprístupnených dokumentov vydané podľa § 25 ods. 1 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek od roku 1938 po súčasnosť a o založení Ústavu pamäti národa a doplnení niektorých zákonov zníži sa poplatok o 50 %". Odôvodnenie: V návrhu znenia vychádzam z filozofie a účelu zákona mnou navrhovaných zmien a nevidím dôvod tak značne znižovať správny poplatok vyberaný v súvislosti s týmito úkonmi.

Posledná zmena. V texte celého zákona navrhujem zmeniť slovo "komunizmus" za slovo "socializmus". Odôvodnenie: Komunizmus na Slovensku ani nikde vo svete ešte nebol. Zrejme predkladatelia zákona, poslanci, ktorí ho schválili, o tom vôbec nevedeli. (Výkrik v rokovacej sále.) Ja ďakujem všetkým prítomným za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Banáš, vy ste chceli faktickú poznámku. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Banáš.

J. Banáš, poslanec: Dámy a páni, ja chápem tento zákon ako zákon, Hoď po mne kameňom, kto si bez viny. Preto mi je vždy ľúto a dnes sa to tiež stalo, keď povedzme kolega Hopta, keď už nemá argument, tak vytiahne minulosť z ŠtB, pretože na tomto zozname, pán Hopta, ste spolu so mnou aj vy. Ja by som chcel, priatelia, povedať zásadnú vec. Keď som išiel do politiky, tak som veľmi zvažoval, či do nej mám ísť, lebo vedel som, že príde otázka vysporiadania sa s minulosťou. Ale rozhodol som sa do nej ísť, lebo som si bol vedomý, a som o tom hlboko presvedčený, že sa dokážem s mojím konaním minulým aj dnešným z hľadiska morálneho vysporiadať. Viete, morálka je kategória univerzálna. Morálka nie je kategória opozičná alebo koaličná, alebo prednovembrová alebo ponovembrová. Pre mňa je nemorálny ten, kto kradol alebo tuneloval do novembra, aj ten, kto to robil po novembri, pre mňa je nemorálny ten, kto udával do novembra, aj ten, kto udával po novembri, alebo ten, kto odpočúval do novembra alebo po novembri. Ja som verejne zverejnil to a nepopieral som, že som spolupracoval s ŠtB, o tej forme môžeme debatovať. Ale chcem povedať jasne, stojím si za tým, že som nikomu neublížil a prehlásil som verejne, aby sa moje papiere otvorili, aby sa do toho pozrel, ktokoľvek chce a zároveň som povedal, že ak sa tam ukáže, že som konal nemorálne, položím poslanecký mandát, aby som mal istotu, že v snemovni budú sedieť morálni ľudia. Myslím si, že ak by takto premýšľali členovia tejto snemovne, bol by to veľký posun pre celý náš národ. Považujem tento zákon v jedinom bode za nedostatočný, že ak teda niekto nebude prelustrovaný, tak dostane len stanovisko, že neprešiel, čo považujem za chybu, mal by mať povedané, že... (Zaznel zvuk časomiery.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vypršal vám časový limit, pán poslanec. Pán poslanec Fajnor, faktická poznámka.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel zareagovať na doktora Ondriaša v tej pasáži, kde hovoril o tom o náraste obyvateľstva, v roku 1989 nás bolo takmer 5,7 mil., to znamená nárast bol takmer 80 % za 40 rokov. Bolo to totalitné, samozrejme, museli sa tie deti rodiť, v dnešnej demokracii sme tento trend zastavili a podľa vlády, tak ako som si to naštudoval na interne, vážení kolegovia, v roku 2050 nás má byť len 4,2 mil. Je to viac ako 1,5 mil. úbytok obyvateľstva. Musím pripomenúť, že takú genocídu nespôsobila ani prvá a druhá svetová vojna dokopy, ako ponovembrové vlády. Som veľmi rád, pán Banáš, že ste sa takto vyjadrili a v tomto, čo tu my bojujeme, bojujeme aj za vás, za starého áčkara agentiska, bývalého člena komunistickej strany, lebo aj my si myslíme, že máte právo, aby ste v tejto spoločnosti boli ako rovnocenný človek. Ďakujem pekne. (Smiech.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Opäť chcem upozorniť, aby sme, páni poslanci, a platí to pre všetkých, nereagovali na kolegov, ale na predrečníka vo faktických poznámkach. Pán poslanec Pridal.

A. Přidal, poslanec: Přidal. Vážený pán kolega, som rád, že ste boli nemilo prekvapený návrhom tejto novely, to ma len ubezpečilo, že tento zákon je dobrý. Súhlasím s vami, že je otázne, čo bolo väčšie zlo, či fašizmus alebo komunizmus, vaša konštrukcia o tom, že pedofil, vrah a násilník je vraj podľa tohto zákona bezúhonný človek, je hodná logiky bradatých marxisticko-leninských filozofov a filozofov ševcov a krajčírov, pri všetkej úcte k remeselných povolaniam. Hovorili ste o tom, že komunisti vybudovali socialistické poľnohospodárstvo, chcel by som vám povedať, že ho vybudovala tak trochu i moja stará mama, ktorá 9 rokov robila v Spojených štátoch, prišla domov, nakúpila role a vaši otcovia jej ich skolektivizovali. To poľnohospodárstvo budovali aj roľníci z Kátloviec, socialistické, ktorí dávali svoj dobytok a polia do roľníckeho družstva, lebo ináč sa im komunistickí emisári vyhrážali, že keď nepodpíšu družstvo, tak im dolámu ruky. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Devínsky.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Ondriaš, vy ste asi nepochopili, že najväčším zločinom socializmu a komunistickej ideológie bolo, že zničil morálne cítenie najmenej dvom generáciám, že vybil z nás pocit zodpovednosti za naše slová a činy, čo ste nakoniec demonštrovali aj vo svojom vystúpení, že prenasledoval a vraždil ľudí pre ich iné názory. Celú svoju argumentáciu ste postavili na zvyšovaní životnej úrovne za socializmu, ale nepovedali ste súčasne, že aj za Hitlera v Nemecku sa zvyšovala životná úroveň, že sa zastavila inflácia, že klesala nezamestnanosť, a hádam nechcete tvrdiť, že nacionálno-socialistický režim nebol zločinným režimom. Čiže takáto argumentácia podľa môjho názoru je úplne scestná. Vy dnes môžete povedať, že vy ste nestrieľali z Aurory, a teda celé sa vás to akosi viac-menej ani netýka. Len si musíte uvedomiť, že vy ste leštili ten lauf z Aurory a leštíte ho aj teraz. A bojíte sa, že zločiny komunizmu sa dostanú na svetlo božie, a hovoríte preto, že tento zákon nie. A ja preto hovorím, že tento zákon áno. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ondriaš s reakciou.

K. Ondriaš, poslanec: Ja to tak zhrniem. (Smiech.) (So smiechom.) Za rímskej ríše existovalo otroctvo a prišla nová ideológia kresťanstva. Kresťanstvu trvalo 300 rokov, pokiaľ sa to prevalilo, a odvtedy kresťanstvo vládlo. V súčasnosti svet je rozdelený na moderných otrokárov a moderných otrokov, je to zhruba 1 miliarda a 4 miliardy. A miliarda je medzi tým. Tento systém moderného otroctva narúša filozofia socializmu, marxizmu, a preto marxisti, komunisti sú nebezpeční rovnako, ako boli tí kresťania, lebo oni zničili otroctvo, otrokársky systém. A toto je hlavný dôvod, ostatné argumenty považujem úplne za nerelevantné k tomu, čo som hovoril. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rozdiel od niektorých predrečníkov, ktorí vystupovali, ja som bol v tomto parlamente v predchádzajúcom období, keď tu bola diskusia o tomto zákone, keď sme sa snažili nájsť istú formu riešenia veci, s ktorými sa vysporiadať musíme, a povedzme si otvorene, že naozaj vysporiadať sa s minulosťou sa snažia aj také krajiny, ktoré majú ďaleko horšiu minulosť, ako je Slovenská republika. Keď už hovoríme o Nemecku, ktoré rozpútalo 2. svetovú vojnu, ktoré malo na svedomí veľmi vážne historické udalosti, a dokázalo sa s týmito skutočnosťami vyrovnať, bolo by absurdné, aby sa Slovenská republika nedokázala vyrovnať so svojou minulosťou.

Je isté aj to, že tento zákon nemôže riešiť všetky krivdy, ktoré boli spáchané, a, samozrejme, že nie všetci budú spokojní s tým, ako to vyriešime. Trochu ma však prekvapuje, že predkladatelia kvôli trom kozmetických úpravám rozpútali, alebo dali možnosť rozpútať túto rozpravu, ktorá, skutočne, pre mňa nepriniesla nič nové, a myslím si, že ani nič nevyrieši.

Teda vrátim sa k novele zákone, ktorú predkladajú predkladatelia, a to v tej časti, kde sa hovorí o bezúhonnosti, a chcem povedať, že naozaj, keď sa ten zákon schválil je tu určitá pasáž, ktorú by sme mohli naozaj riešiť iným spôsobom. Týka sa to toho § 11, kde sa hovorí o osobách, ktoré sú bezúhonné pre účely tohto zákona. Vzhľadom na to, že sa tam hovorí aj o organizáciách združených v Národnom fronte, chcel by som upozorniť, že je to podľa môjho názoru nezmyselný okruh ľudí, ktorí takýmto spôsobom dostanú akýsi biľag, že sa podieľali na veciach, s ktorými nikdy nemali nič spoločné, či už to boli záhradkári, včelári, telovýchovné jednoty, Červený kríž a podobne, a touto navrhovanou novelou, kde hovoríte, že by sme tam napísali, že to budú len funkcionári, je znovu niečo, čo podľa môjho názoru nemá význam, preto navrhujem vypustiť všetky tieto organizácie združené v Národnom fronte.

Teda podávam tento pozmeňujúci návrh: V § 11 sa za slová "politických strán", dopĺňa "združených v Národnom fronte" a vypustiť: "...organizácií združených v Národnom fronte" a pokračovať v pôvodnom texte. Teda text by potom znel nasledovne: "Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol členom KSČ, KSS a politických strán združených v Národnom fronte, ani kto nebol príslušníkom, ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu, príslušníkom Ľudových milícií, ani osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky".

Zdôvodnenie. Zmenami, ktoré navrhuje predkladateľ, by boli postihovaní funkcionári organizácií združených v Národnom fronte, ako som už povedal, napríklad pokladník zväzu včelárov a podobne, čo je aj z pohľadu ústavnosti porušením ústavnej zásady rovného prístupu k funkciám. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani Bollová, faktická poznámka?

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som k tomuto pozmeňujúcemu návrhu povedala len kratučkú poznámku. Pán poslanec Krajči, počuli ste od predrečníkov, že členmi komunistickej strany bolo okolo 500 000 občanov. Všetkých týchto 500 000 chcete diskriminovať, sa pýtam? Predstavte si, že by v zmluve medzi Vatikánom a Slovenskou republikou bolo napísané, že pre určité organizácie sa za bezúhonných považujú iba príslušníci katolíckej cirkvi a evanjelici nemajú prístup do istých orgánov. Bolo by možné takúto zmluvu podpísať? Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Juščík, faktická poznámka.

M. Juščík, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vrátili sme sa k niečomu, ako keby sme chceli hľadať a naháňať nových duchov. Zabudli sme na jednu vec, viac ako 25 000 komunistov položilo životy pri národnooslobodzovacom boji. Vďaka nim aj sedíme v takýchto priestoroch, ako dnes sedíme. Chceme za každú cenu tých komunistov nájsť ako tých najhorších vinníkov. Veď tá história už pamätá, že tí komunisti boli maľovaní s rohmi, s kopytami, s chvostom a neviem s čím. Náhodou nechcete dnes aj týmto prístupom pre budúce mladé generácie čosi zakódovať, aby takýto spôsob myslenia mali oni? Viete, nepodarí sa vám to, preto lebo aj tu mladý poslanec Madej, ktorý vystúpil, svedčí o tom, že neporastú vám tieto stromy do neba, "jak nikemu". Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S reakciou pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Ja môžem súhlasiť s pani poslankyňou Bollovou, keď hovorí, že nie všetci komunisti boli takí, na ktorých by bolo potrebné vzťahovať tento zákon, ale keby mi vedela poradiť, ako vyčleniť tých, ktorí boli dobrí a ktorí boli zlí. Neviem nájsť takýto mechanizmus a jednoducho, práve treba urobiť istú čiaru, od ktorej sa treba odraziť, a o tom sme sa už niekoľkokrát rozprávali. Takže môžem povedať aj druhú vec. Samozrejme, aj moja mama bola v komunistickej strane, to však neznamená, že chcem diskriminovať všetkých komunistov, ale kdesi musíme tú hranicu urobiť. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja sa budem snažiť byť krátky a vzhľadom na niektoré možno vystúpenia, ktoré boli dlhšie, vynechám aj emócie. Predstúpil som pred vás s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý hovorí k čl. 1 ods. 1, v § 14 ods. 1 znie:

1) Dozorná rada ústavu je najvyšším kontrolným orgánom štátu, má 3 členov. Jej členov volí a odvoláva na návrh určeného výboru Národná rada Slovenskej republiky. Dozorná rada si spomedzi svojich členov volí predsedu. Navrhovanou právnou úpravou sa mení spôsob kreovania dozornej rady ako jedného z troch zákonom ustanovených orgánov Ústavu pamäti národa. Podľa platného znenia § 14 ods. 1 zákona o pamäti národa sa na kreovaní dozornej rady podieľajú Národná rada Slovenskej republiky a minister spravodlivosti. Dve tretiny členov dozornej rady tak volí Národná rada na návrh určeného výboru a jednu tretinu členov, čiže jedného člena vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti. Túto právnu úpravu nepovažujeme za predkladateľov za opodstatnenú, nakoľko nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by mal práve minister spravodlivosti vymenúvať a odvolávať jedného člena dozornej rady.

Odôvodnenie tejto právnej úpravy nie je možné vyvodiť ani z dôvodovej správy k zákonu o pamäti národa, nakoľko pôvodný návrh navrhovateľa bol odlišný a predmetné ustanovenie bolo zmenené v rámci druhého čítania. S cieľom dosiahnuť čo najväčšiu nezávislosť dozornej rady ako najvyššieho kontrolného orgánu Ústavu pamäti národa, ktorý je verejnoprávnou ustanovizňou, navrhujeme, aby všetkých členov dozornej rady volila Národná rada na návrh určeného výboru. Voľba plénom Národnej rady predstavuje nepochybne transparentnejší spôsob kreovania kontrolného orgánu, než vymenovanie niektorých členov ministrom ako zástupcom výkonnej moci. Verím, že tento návrh je nekonfliktný a že bude podporený z vašej strany. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte druhýkrát vystúpiť, ale skutočne veľmi krátko. Poprosím vás, respektíve poprosím aj predkladateľa, aj predsedu výboru a vás, že sťahujem vo svojom pozmeňujúcom návrhu zmeny v čl. 3 a v čl. 4, pretože idú nad rámec tohto zákona a ponechávam, aby sa hlasovalo len o preambule a čl. 1 ako o celku. Ďakujem vám.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Muránsky.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som predložil ešte jeden pozmeňujúci návrh k čl. 1. Bod 1 v § 21 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: "Ods. 4. Ak ide o žiadosť o sprístupnenie dokumentov, ktoré vznikli činnosťou hlavnej správy rozviedky Zboru národnej bezpečnosti, je ústav povinný zistiť stanovisko SIS, či uplatňuje postup podľa § 6 ods. 4. V prípade uplatnenia postupu podľa § 6 ods. 4 sa lehota uvedená v ods. 2 predĺži o 60 dní". Doterajší odsek 4 sa označí ako ods. 5. Cieľom tejto zmeny je zabezpečiť bezproblémové odovzdanie dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek ústavu a zároveň znemožniť sprístupnenie a zverejnenie dokumentov, ktoré by mohli poškodiť záujmy Slovenskej republiky v medzinárodných stykoch, jej bezpečnostných záujmov alebo viesť k vážnemu ohrozeniu života osoby. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Posledný sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia. Prihlásil som sa do rozpravy preto, lebo pred chvíľočkou som mal diskusiu na chodbe, kde sa ma jeden z poslancov pýtal, či som skutočne myslel to, čo som povedal. Vzhľadom na to, že som sa kedysi naučil, že za informáciu je zodpovedný ten, kto informáciu dáva, a nie ten, kto ju prijíma, tak sa pokúsim povedať, čo som myslel tým, čo som povedal, aby ste tomu rozumeli. Chcel som povedať to, že si vážim, ak mladý človek povie svoj názor. A mne to je jedno, aký ten názor je, v každom prípade si ho vážim a vážim si aj tú občiansku statočnosť, keď napríklad ten názor nemusí korešpondovať s tým, čo si niektorí z nás myslia. Ja som v mojom mladom veku niekoľkokrát prejavil svoj názor a x-krát som bol zaň prenasledovaný. V roku 1968 som sa prvý raz prihlásil ako dobrovoľník do armády proti sovietskym vojskám. Stálo ma to, samozrejme, celú kariéru, celú robotu, začal som sa túlať po stavbách s lopatou a so sekerou a napriek tomu si myslím, že to stálo za to, že som povedal svoj názor. V roku 1977 som opätovne podpísal chartu, stálo ma to opäť moju kariéru, robotu, už ma ani na tú stavbu nechceli zobrať, dokonca som musel ísť až do Prahy, aby ma tam zobrali do roboty, a ani tam ma ani na metro nezobrali robiť. Tak som sa nakoniec dostal medzi nejakú partiu pánov doktorov, profesorov, docentov, čo nakladali škváru na táčky a zasýpali jednu kotolňu, a to bolo moje posledné zamestnanie tu. Len preto, lebo som povedal svoj názor. Tak si myslím, že mali by sme, a ja osobne si budem vždy vážiť človeka, ktorý povie svoj názor, aj keď ten názor nemusí byť komformný a nemusí byť taký, ako by sme možno očakávali. V roku 1979 tu pán Mikloško spomínal, že prečo som ušiel. Ja som z mojej vlasti nikdy neušiel. Ja sa cítim byť vlastencom, ja som bol vysťahovaný. Taký pas, ako mám ja, ste pravdepodobne nikto z vás nevideli. To je česko-slovenský pas, stále ho mám doma, na prvej strane, vnútornej, je pečiatka, kde máte napísané vysťahovanie a pod tým vstup do česko-slovenskej republiky povolený len so súhlasom zastupiteľského úradu. V roku 1979 som sa vysťahoval, prvý raz mi povolili vstup do Česko-slovenska až v roku 1986. Takže ja som odišiel legálne, s dvoma malými deťmi, s ktorými som v podstate povedzme riskoval budúcnosť, lebo tie deti mali 4 a 6 rokov, keď som odchádzal, a už vtedy, keď som podpísal chartu, mi hovorili moji priatelia, že čo bláznim, že však budú mať deti problém so školou a tak ďalej a tak ďalej. Nebudem vám opisovať celú históriu, lebo toho je naozaj veľa čo povedať. Ale chcem len apelovať na to, čo som hovoril predtým. Snažme sa byť k sebe tolerantní a snažme sa nevidieť čierno-biele všetko, snažme sa chápať, že sú ľudia, čo môžu mať iný názor, a nemusíme ich za to predsa odsudzovať, ktovie, či niekto raz nebude odsudzovať za náš názor aj nás. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som trošku pripomenul tejto Národnej rade, že často ja počúvam, že ma za socializmu vyhodili z roboty, musel som ísť k lopate, týždeň som nemal zamestnanie a tak ďalej. Predstavte si, že za kapitalizmu by vás nevyhodili k tej lopate, ale vyhodili by vás na ulicu a že by vás donútili zbierať odpadky z košov a že by vás donútili až tak nízko, že za dva roky zomriete na smetisku. Toto sa stalo tisícom, neviem presné číslo. Bol by som rád, keby ste rozmýšľali aj v týchto dimenziách. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko, nech sa páči.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanoviská k niektorým vystúpeniam. V prvom rade chcem sa poďakovať všetkým, ktorí vo svojej debate sa snažili o vecné zlepšenie toho návrhu, ktorý sme predložili, určite nie je to absolútna dokonalosť, preto ešte raz ďakujem. Pani Bollová sa vo svojom vystúpení pýtala, koľko pracovníkov má daný ústav a koľko žiadostí vybavil. Ak by čítala pozorne, jednak predkladaciu správu k tomuto návrhu zákona, jednak samotný zákon, určite by vedela, že a) predkladáme tú novelu práve kvôli tomu, aby Ústav pamäti národa mohol byť zriadený a mohol riadne fungovať. Čiže ani žiadosť žiadnu nemohol vybaviť. Taktiež predpokladá odovzdanie materiálov dotknutých orgánov, ktoré zatiaľ, keďže Ústav pamäti nie je zriadený a nefunguje, tak nemohli byť odovzdané. Čo ma trošku zamrzelo v jej vystúpení, bolo označenie tejto doby za pseudodemokraciu, za obdobie dravcov. Je zaujímavé, že neváha túto pseudodemokraciu využiť a nechať sa v takomto systéme voliť do Národnej rady, aby v tejto pseudodemokracii mohla šíriť svoje myšlienky a rozdávať nám svoje rozumy. Pán Čaplovič vystúpil podľa mňa s veľmi zaujímavým príspevkom, pre mňa aj v mnohom obohacujúcim, chcem sa mu poďakovať za doplnenie historických faktov, ktoré možno pre mnohých z nás neboli známe, no nie celkom môžem súhlasiť s jeho návrhom, pretože predmetom alebo zmyslom toho zákona, ktorý bol prijatý v minulom volebnom období, je sprístupniť dokumenty, ktoré u nás zbierala Štátna bezpečnosť. Je možno otázne, a to sa dá naozaj polemizovať, či to bol práve ten akt prijatia toho právneho predpisu, ktorý diskriminoval vlastne časť občanov Slovenskej republiky v tom čase a vylučoval ich zo spoločnosti, je to na polemiku. Ale napriek tomu by som odporúčal, teda ja nesúhlasím, ako predkladateľ využívam právo podľa § 94 písm. b) zákona, že toto ide nad rámec nami predkladanej novely a myslím si, že ten dátum, 14. marec, je dobrý dátum pre sledovanie činnosti zložiek Štátnej bezpečnosti či už za Slovenskej republiky alebo za komunistického režimu, pretože cieľom je sprístupniť tie dokumenty, ktoré sú tajné. Časť dokumentov, ktoré tu on spomínal, a určite mnohé ďalšie sú k dispozícii v Slovenskom národnom archíve a dá sa v nich študovať a skúmať. Najviac ma, aj keď rešpektujem to, čo povedal pán poslanec Hanzel, že naozaj si treba vážiť to, že môžeme vyjadriť svoj názor, aj to, že každý si svoj názor tu má právo alebo možnosť slobodne vyjadriť, predsa len nedá mi zareagovať na niektoré jeho slová. V prvom rade myslím si, že naozaj uráža aktivity pána Langoša, ak hovorí, že tento zákon a táto novela je o zákone pre jedného človeka. Ja by som to skôr povedal, že, žiaľ, iba za posledných 13 rokov on a možno ešte niekoľko ďalších málo ľudí sa snažilo niečo také v tejto spoločnosti presadiť a keby bolo skôr, trebárs aj takých ako vy, a ste mu v tom pomohli, takýto zákon už mohol byť prijatý pred piatimi - siedmimi rokmi. Ja si práve za toto úsilie veľmi vážim pána Langoša, som veľmi rád, že som mohol aj ja svojou troškou prispieť k tomu, aby sa tento zákon mohol uviesť do života.

A ešte jednu vec, že podľa vás predložením tejto novely mrháme časom na nezmysly. No, žiaľ, musím skonštatovať, že to vaše vystúpenie, hlavne v kontexte s tým, čo ste odkazovali mne, že som povedal, že som mal tíško čušať v kúte, hovorí o tom, že vy ste radšej mali miesto tohto vystúpenia tíško čušať v kúte, pán kolega.

Pán Ondriaš, vaše vystúpenie naozaj nemalo za cieľ skvalitniť, nemôžem sa vám poďakovať tak ako mnohým iným, skvalitniť predloženú novelu zákona, ale naopak, znemožniť ju a vniesť do nej ešte väčší chaos. Neviem, či ste si neprečítali, či už návrh zákona alebo samotný zákon, tak ako dnes platí, alebo ste mu jednoducho neporozumeli, ale naozaj ja považujem vaše vystúpenie za jedno síce úmyselné, ale veľké nedorozumenie, pretože to, čo ste vy tu hovorili, nemá s predmetným zákonom nič spoločného. Takisto preto uplatňujem výhradu podľa čl. 94 písm. b) zákona a nesúhlasím s týmito návrhmi. To bol pán Ondriaš.

Ostatné vystúpenia boli vecné. K pánu Krajčimu, aj keď určite, veď samotné predloženie tejto novely svedčí o tom, že naša snaha je zmierniť to znenie, ktoré je v platnom zákone, ale nemôžem súhlasiť celkom s vami, pretože neboli to len včelári, ktorí boli združení v Národnom fronte, a poľovníci a záhradkári, boli tam takisto aj organizácie Zväzarmu, bolo tam SZM, ktorých predstavitelia, hlavne SZM, to bol predvoj budúcej komunistickej strany, čiže nemôžem celkom súhlasiť s tým, čo navrhujete paušálne, všetkých ostatných okrem komunistov a Ľudových milícií z Národného frontu vylúčiť. Čiže trvám na tom návrhu, ktorý je tak, ako je, v spoločnej správe výborov.

Na záver chcem povedať, že s rozširujúcimi návrhmi, ktoré idú nad rámec nami navrhovaných zmien a doplnkov prijatými gestorským výborom v zmysle § 94 ods. 2, vyjadrujem súhlas. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca, áno, nech sa páči, máte slovo.

L. Nagy, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte v krátkosti zaujať aj z hľadiska vecného, ale aj legislatívnotechnického, stanovisko k jednotlivým vystúpeniam, ktoré odzneli v rozprave. V prvom rade malú štatistiku, že vystúpili deviati poslanci v rozprave, a chcem sa tiež poďakovať za prínos najmä tým, ktorí vecne vylepšujú návrh zákona. Úplne na úvod chcem dve všeobecné poznámky urobiť. Prvá poznámka sa týka viacerých poslancov. Treba si uvedomiť, že aj keď neprijmeme nič z pozmeňujúcich návrhov, či ktoré už odzneli v rozprave, alebo ktoré odzneli a sú súčasťou spoločnej správy, zákon platiť bude. Aj keď prijmeme návrh niektorého poslanca, ktorý chce to vrátiť, dúfam, že neprijmeme na prepracovanie návrhu, treba si uvedomiť, že zákon platí a ústav podľa tohto zákona bude fungovať a budeme musieť nezávisle od toho, či niečo prijmeme, alebo nie, podľa uznesenia, ktoré predpokladám, že prijmeme na konci osobitné uznesenie, začnú fungovať orgány tohto ústavu, a preto by som k tejto prvej všeobecnej poznámke na záver chcel povedať, chcem vás poprosiť, aby v záujme optimálnejšieho, lepšieho fungovania budúceho Ústavu pamäti národa, aby ste podporili návrhy, ktoré sú v spoločnej správe. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka je na adresu pána poslanca Čaploviča, ale aj ďalších, najmä mladších poslancov. Chcem vás poprosiť, nehovorte, že nemali ste možnosť zasiahnuť do procesu tvorby a pripomienkovania tohto zákona. Aj keď ste členom výboru, ktorý nemal pridelený tento návrh, samozrejme, všetci poslanci majú podľa rokovacieho poriadku právo zasahovať do pripomienkovacieho procesu a zúčastňovať sa na ňom, alebo teda druhého čítania v iných výboroch a môžu aj písomne predložiť návrhy. Práve v prípade pána poslanca Čaploviča sa to nestalo a predkladal návrh, ktorý bolo a je potrebné upresňovať v poslednej hodine, dvanástej, a možno, že je to aj na kvalitu tohto zákona. To, čo pán poslanec Čaplovič urobil potom v druhej časti rozpravy, že stiahol dve časti svojho pozmeňujúceho návrhu, pôvodný návrh alebo časť tohto návrhu sa upravil v zmysle priechodnosti už z hľadiska legislatívnotechnického, takže je možné teda z hľadiska legislatívy návrh prijať. Iste, samozrejme, treba tu akceptovať návrh alebo stanovisko navrhovateľa, ktorý jeho návrh považuje a vyhlásil za návrh, ktorý je nad rámec tohto zákona.

Dovoľte ešte všeobecnú poznámku o bezúhonnosti. Mnohí rečníci túto podmienku kritizovali, že pojem bezúhonnosti nezodpovedá tomu, čo vo všeobecnosti považujeme za bezúhonnosť. Chcem vás upozorniť veľmi jasne, je to formulované i v pôvodnom návrhu zákona, ale aj v upresnení podľa spoločnej správy, že bezúhonnosť my definujeme pre účely tohto zákona, a možno, že teda to je aj, to sa aj vzťahuje potom táto moja upresňujúca poznámka, aj pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Krajčiho, ktorý v odôvodňovaní svojho návrhu, kde chce vypustiť záhradkárov a ďalšie organizácie, ktoré boli zahrnuté do Národného frontu, chcel by som povedať, že to, čo v odôvodňovaní svojho návrhu hovorí, neobstojí, lebo byť členom správnej rady nie je to isté, na čo sa vzťahuje citovaná časť Ústavy Slovenskej republiky, to nie je to isté, ako keby sme hovorili o voliteľných a volených funkciách trebárs do samosprávy alebo do parlamentu, dovoľte, aby som priblížil absurdnosť tohto, je to bezúhonnosť v zmysle tohto zákona, je to kvalifikácia na členstvo v správnej rade, v dozornej rade a v orgánoch, to je také absurdné, keby sme inú kvalifikáciu, trebárs byť členom alebo riaditeľom správnej rady lekárskeho ústavu neviazali nejakou špeciálnou podmienkou, teda kvalifikáciou. Tu v tomto prípade je to, ak dovolíte, profesionálna kvalifikácia, byť bezúhonný v zmysle tohto zákona.

To sú moje vecné poznámky k jednotlivým vystupujúcim. Nechcem rozpútať žiadnu, teda mojimi ďalšími poznámkami by som nechcel rozpútať žiadnu politickú diskusiu, lebo chcem zopakovať, že zákon tak či tak bude platiť, a tento zákon nebol o tom, či má existovať tento zákon, ale bol o tom, ako upresniť funkciu a budúcu prácu tohto zákona. Čiže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vám zopakovať spôsob hlasovania, ako budeme postupovať pri hlasovaní. Chcel by som ešte predtým, ako budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ondriaša, chcel by som vám zopakovať a navrhnúť spôsob hlasovania podľa spoločnej správy i podľa rozpravy a podľa tých návrhov, ktoré odzneli v rozprave.

V súlade s uznesením gestorského výboru navrhujem najprv hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy takto: v bode 1, 2, 4, 6 až 18 spoločnej správy odporúčam hlasovať spôsobom áno, teda schváliť. Ešte raz, body 1, 2, 4, 6 až 18 odporúčam schváliť. Ďalej body číslo 3 a 5 odporúčam o týchto hlasovať spolu a neschváliť. Teda to je spôsob zo spoločnej správy a ešte predtým, ako pristúpime k tomuto hlasovaniu, budeme musieť hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Ondriaša, ktorý navrhuje, aby sme vrátili navrhovateľovi na dopracovanie tento zákon.