B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, môžete uvádzať jednotlivé hlasovania.

M. Sabolová, poslankyňa: V informácii bol predložený procedurálny návrh pánom poslancom, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 113 poslancov, za 47, proti 61, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

Konštatujem, že tento procedurálny návrh nebol prijatý. Nech sa páči, môžeme pokračovať.

M. Sabolová, poslankyňa: Môžeme teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli v informácii. Hlasujeme samostatne o bode č. 1, kde ide o hospodárenie strediska.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto bode.

(Hlasovanie.) Prítomných je 115 poslancov, za 106, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

Konštatujem, že bod č. 1 z informácie sme prijali.

M. Sabolová, poslankyňa: Prosím hlasovať o bode č. 2, kde ide o zmenu, aby prezident vymenúval členov správnej rady.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 83, proti 29, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

Konštatujem, že aj druhý bod z informácie sme prijali. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Môžeme hlasovať o bode č. 3, kde je návrh, aby vláda vymenúvala.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 117 poslancov, za 35, proti 36, zdržalo sa 46.

Konštatujem, že tento bod Národná rada neschválila.

M. Sabolová, poslankyňa: Môžeme hlasovať o bode č. 4.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 95, proti 6, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.

Konštatujem, že bod č. 4 z informácie Národná rada schválila.

M. Sabolová, poslankyňa: Teraz poprosím hlasovať spoločne o bodoch 5, 6, 7, 8, 9 a 10. Sú to legislatívnotechnické pripomienky a plus účinnosť zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 5, 6, 7, 8, 9 a 10.

(Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 111, proti 3, zdržali sa 2.

Konštatujem, že spomínané body z informácie sme schválili. Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Teraz pristúpime k pozmeňujúcim návrhom vyplývajúcim z rozpravy. Hlasujeme o prvom návrhu pána poslanca Madeja na zmenu člena.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 47, proti 49, zdržalo sa 18, nehlasovali 2.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

M. Sabolová, poslankyňa: Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Madeja.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 117 poslancov, za 49, proti 56, zdržalo sa 12.

Konštatujem, že druhý návrh pána poslanca Madeja sme neschválili.

M. Sabolová, poslankyňa: Môžeme hlasovať o návrhu pani podpredsedníčky Martinákovej s tou úpravou miesto slova "vrátane alebo" "alebo oblasti".

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 116 poslancov, za 102, proti 11, zdržali sa 2, nehlasoval 1. (Potlesk.)

Konštatujem, že návrh pani podpredsedníčky Martinákovej Národná rada schválila.

M. Sabolová, poslankyňa: Pán predsedajúci, v zmysle oprávnenia, ktoré pre spoločného spravodajcu vyplýva z § 84 ods. 2, navrhujem hlasovať o tom, aby Národná rada pristúpila k tretiemu čítaniu ihneď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 117 poslancov, za 85, proti 15, zdržalo sa 17.

Konštatujem, že Národná rada schválila, aby sme tento návrh prerokovali v treťom čítaní.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 115 poslancov, za 69, proti 16, zdržalo sa 30.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.

Ďakujem pani spravodajkyni.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 115. Spoločnú správu máte v tlači 115a.

Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol vypracovaný v nadväznosti na snahu o zoštíhlenie a zefektívnenie štátnej správy ako jednu z priorít vlády Slovenskej republiky, deklarovanú v programovom vyhlásení vlády.

Obsahom predloženého návrhu zákona sú ustanovenia týkajúce sa zrušenia ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku, prechod jeho kompetencií na ministerstvo hospodárstva, ako aj prechod ostatných práv a povinností, najmä z pracovnoprávnych vzťahov, na toto ministerstvo. Ďalej sa navrhujú presuny niektorých kompetencií medzi jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy. Otázky právneho nástupníctva, ako aj prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov a otázky prechodu správy majetku štátu sú riešené v intertemporálnych ustanoveniach návrhu zákona.

Návrh obsahuje úpravy legislatívnotechnického charakteru, ktorých potreba bola vyvolaná zmenami uskutočnenými najmä prijatím zákona o štátnej službe. Čl. II v návrhu zákona navrhuje doplniť § 163 zákona o štátnej službe, ktorý upravuje systemizáciu a limity počtov štátnozamestnaneckých miest na rok 2003. V roku 2002 totiž nebolo možné predložiť spolu s návrhom štátneho rozpočtu aj systemizáciu v štátnej službe vzhľadom na to, že predseda Úradu pre štátnu službu bol vymenovaný a samostatný úrad bol zriadený fakticky až v marci minulého roku.

Predmetný vlády návrh bol prerokovaný v desiatich výboroch Národnej rady v zmysle uznesenia Národnej rady č. 114 zo 14. januára 2003. V rámci prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady bolo uplatnených niekoľko pripomienok tak legislatívnotechnickej podoby, ako aj pripomienok vecného charakteru, ktoré zasahujú do navrhovanej úpravy a menia ju v rozpore s tým, čo bolo schválené vládou Slovenskej republiky najmä v zmysle deľby kompetencií medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády, za uvedenie tohto návrhu.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Miroslavovi Čížovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov. Pán poslanec, máte slovo.

M. Číž, poslanec: Ďakujem. Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu vám predložil spoločnú správu výborov k prerokovaniu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako to máme v laviciach pod tlačou 115.

Tento návrh zákona bol predložený výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničnému výboru, výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, ako aj výboru pre životné prostredie a ochranu prírody. Tieto výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Chcem zároveň povedať, že v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, nepodali žiadne pozmeňujúce návrhy gestorskému výboru do začatia rokovania.

Ďalej chcem uviesť, že všetky výbory to prerokovali, prijali platné uznesenie, v ktorom súhlasia s predloženým návrhom v znení doplnkov a pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prílohou uznesení, okrem výboru pre pôdohospodárstvo, ktorý neprijal uznesenie, keďže navrhované uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 2 rokovacieho poriadku, kde z počtu členov výboru 11 bolo prítomných 10 poslancov, za návrh hlasovalo 5, proti 3 a 2 poslanci sa hlasovania zdržali. Súbor pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prijaté vo výboroch, máte v časti IV spoločnej správy.

Dovoľte mi na záver uviesť ešte niekoľko skutočností v súvislosti s touto spoločnou správou. Predovšetkým chcem pripomenúť návrh hlasovania z gestorského výboru o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, pokiaľ by boli nejaké výhrady, treba uplatniť výhradu v rámci prerokovania v druhom čítaní. Ďalej mi dovoľte povedať, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády atď., odporúča Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť.

Chcem vám len tiež oznámiť, že ma výbor poveril, aby som predložil návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Úplne posledná informácia: Spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu č. 15 z 25. februára 2003. Ďakujem, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Píšem si: pán poslanec Malchárek, pán poslanec Liška. Pán spravodajca, ako prvý alebo ako v zozname? (Reakcia spravodajcu.) Pán poslanec Mikuš, pán poslanec Hamerlik, pán poslanec Gál a pán spravodajca. A pán poslanec Maxon, pardon. Takže 7 poslancov sa prihlásilo do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Malchárek - ako prvý. Pripraví sa pán poslanec Liška.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi niekoľko slov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Ide o tzv. novelu kompetenčného zákona. Podľa dôvodovej správy k tejto novele ňou vláda sleduje jednu zo svojich deklarovaných priorít, a to zoštíhlenie, zefektívnenie štátnej správy. Viaceré navrhované zmeny a doplnenia skutočne môžu prispieť k naplneniu základného cieľa tejto novely. Ide najmä o návrh na zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku a presun časti kompetencií na ministerstvo hospodárstva, ako aj niektoré ďalšie návrhy.

Ja by som však vašu pozornosť chcel upriamiť na body 10 a 18 tejto novely. V bode 10 návrhu zákona sa navrhuje doplnenie § 14 ods. 2 písm. b) kompetenčného zákona, ktorý zakotvuje pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí v oblasti riadenia zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje vyššie uvedená pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí o riadenie obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov. V bode 18 návrhu novely sa následne upravujú podrobnosti presunu týchto kompetencií formou prechodného ustanovenia. Navrhovateľ v dôvodovej správe k predmetným bodom novely odôvodňuje navrhovanú zmenu snahou o zjednotenie výkonu štátnej správy v oblasti zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí a jej zefektívnenie. Takéto riešenie však nie je možné považovať za optimálne, myslím si, že presný opak by sa týmto dosiahol. Riadenie obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraniční tradične patrilo a patrí do pôsobnosti ministerstva hospodárstva, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy zodpovedným za oblasť zahraničného obchodu. Navrhovanou právnou úpravou tak ostáva pôsobnosť ministerstva hospodárstva v oblasti zahraničného obchodu nedotknutá, ale presúvajú sa kompetencie v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov. Tieto oddelenia pritom predstavujú jeden zo základných výkonných nástrojov ministerstva hospodárstva na plnení úloh v oblasti zahraničného obchodu.

Navyše podľa dôvodovej správy k návrhu zákona ide len o čiastočný presun kompetencií na ministerstvo zahraničných vecí, kde by malo prejsť personálne a finančné riadenie obchodno-ekonomických oddelení, zatiaľ čo ich metodické a operatívne riadenie by aj naďalej malo ostať v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Navrhované rozdelenie kompetencií v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení medzi dve ministerstvá sa javí ako maximálne neefektívne a kontraproduktívne. Je ťažké si predstaviť, že ministerstvo hospodárstva, ktoré zo zákona nesie zodpovednosť za oblasť zahraničného obchodu, by malo plniť svoje úlohy v tejto oblasti prostredníctvom zamestnancov iného ministerstva, ktorí mu priamo nepodliehajú. Príslušným zamestnancom by tak úlohy a pokyny na ich plnenie zadávali predstavení iného ministerstva, v pôsobnosti ktorého nie je oblasť zahraničného obchodu. Zjednodušene a zhruba povedané, ministerstvo zahraničných vecí by tak nenieslo zodpovednosť za výsledky práce niektorých svojich zamestnancov. Túto zodpovednosť by naďalej nieslo ministerstvo hospodárstva. Takýto status quo tak by skôr či neskôr viedol k vzniku kompetenčných sporov medzi dotknutými ministerstvami, pričom na túto skutočnosť upozorňuje aj vo svojom stanovisku legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady.

Podľa navrhovaných prechodných ustanovení by mali práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí plnia úlohy v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení, prejsť na ministerstvo zahraničných vecí, v pôsobnosti ktorého má byť personálne a finančné riadenie predmetných oddelení. Keďže ide o štátnych zamestnancov, ich pracovnoprávne vzťahy sa spravujú zákonom o štátnej službe. Práva a povinnosti služobného úradu v zmysle zákona o štátnej službe vo vzťahu k vyššie uvedeným štátnym zamestnancom by podľa navrhovanej úpravy malo vykonávať výlučne ministerstvo zahraničných vecí. Títo štátni zamestnanci by boli povinní plniť úlohy, ktoré patria k služobným povinnostiam určeným služobnými predpismi ministerstva zahraničných vecí a prirodzene tiež plniť pokyny nadriadených štátnych zamestnancov ministerstva zahraničných vecí. Keďže štátni zamestnanci plnia úlohy štátnej správy, prípadne vykonávajú štátne záležitosti v príslušnom odbore štátnej správy a plnia pokyny svojich predstavených v rámci jedného služobného úradu, metodické a operatívne riadenie činnosti týchto zamestnancov zo strany ministerstva hospodárstva, to znamená druhého orgánu štátnej správy, by bolo v praxi nerealizovateľné a nevynútiteľné. Model riadenia, ktorý sa realizuje cez dva služobné úrady a prostredníctvom dvoch predstavených, jedným by bol vedúci zastupiteľského úradu a druhým riaditeľ príslušného odboru na ministerstve hospodárstva, je nepredstaviteľné. V praxi by tak navrhovaná právna úprava spôsobovala veľmi veľké problémy a komplikácie a rozhodne by neviedla k skvalitneniu práce obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Navyše predkladateľ v dôvodovej správe neuviedol žiadny relevantný argument, na základe ktorého navrhuje takúto nesystémovú zmenu v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Dôvodová správa neobsahuje ani porovnanie doterajšieho stavu s navrhovaným a s cieľom odôvodniť nevyhnutnosť, resp. efektívnosť navrhovanej legislatívnej úpravy.

Okrem uvedeného je možné spochybniť aj jeden zo základných dôvodov pre navrhovanú právnu úpravu, ktorý navrhovateľ uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy. Podľa navrhovateľa je prechod personálneho a finančného riadenia do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí nevyhnutný v rámci zjednotenia výkonu štátnej správy v oblasti zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí. Tento argument však neobstojí, keďže na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí pôsobia mimo iných aj tzv. vojenskí a policajní pridelenci, ktorí zabezpečujú vojenské a bezpečnostné úlohy. Títo pridelenci podliehajú riadeniu príslušných rezortov, t. j. ministerstva vnútra a ministerstva obrany, a to aj z personálnej a finančnej stránky. Novela kompetenčného zákona ich postavenie nijakým spôsobom nemení. Argument zjednotenia výkonu štátnej služby v oblasti zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí sa tak javí ako minimálne nepresvedčivý.

Na základe vyššie uvedených skutočností by som vás chcel požiadať o zváženie podpory týchto ustanovení predložených v novele kompetenčného zákona. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie schválil pozmeňujúce návrhy v tejto novele, ktorými sa body 10 a 18 návrhu zákona vypúšťajú. Drvivou väčšinou v spoločnej správe však gestorský výbor navrhuje tieto pozmeňujúce návrhy neschváliť.

Chcel by som vás preto požiadať o podporu môjho návrhu na vyčlenenie - a týmto žiadam spravodajcu - predmetných pozmeňujúcich návrhoch, ide o body 3 a 11 zo spoločnej správy, na samostatné hlasovanie. Zároveň by som vás chcel požiadať, aby ste hlasovali za tieto pozmeňujúce návrhy a predišli tak k uzákoneniu právneho stavu, ktorý by v praxi viedol k problémom a zásadným kompetenčným sporom. Ďakujem pekne za pozornosť a za podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - ako jediná pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Nech sa páči, máte slovo.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem reagovať na slová pána Malchárka a nakoniec aj slová pána ministra, tiež vetu, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe tejto predkladanej novely. Píše sa tu, že "v nadväznosti na snahu o zoštíhlenie, zefektívnenie štátnej správy ako jednu z priorít vlády Slovenskej republiky" je vlastne tento návrh predkladaný, povedal to rovnako pán Malchárek a takisto pán predkladateľ. Ja som v sociálnom výbore, pretože sme tento návrh prerokovali, položila jednu jednoduchú otázku zástupcovi štátnej správy, myslím, že to bol zástupca ministerstva, či existuje nejaká analýza, pretože si myslím, že efektívnosť je predovšetkým ekonomický pojem, či existuje nejaká analýza dosahov, okrem tej, ktorá sa uvádza v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. No, bolo mi povedané, že taká analýza vôbec neexistuje. A mňa teda zaráža, že sa tu uvádza, že ide o snahu o zefektívnenie, ale nevieme, aké dosahy to bude mať reálne na náklady. A to, že to ešte v tejto chvíli nevieme, to ešte dokážem pochopiť, že sa tu píše v dôvodovej správe, že nie je možné vyčísliť mzdové náklady v súvislosti s poskytnutím odstupného, lebo ešte nie je jasný počet zamestnancov, ale že vôbec taká analýza ani neexistuje, ani sa nerobí, to ma naozaj zaráža.

Takže iba toľko som chcela povedať, ak pán minister mi dokáže odpovedať, či existuje taká analýza, tak by som bola rada. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Liška, pripraví sa pán poslanec Mikuš.

J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, to máte v tlači 115.

1. V čl. I zákon č. 575/2001 Z. z. navrhujem v bode 19, to je § 41a, za slová "v roku 2003" vložiť slová "a v roku 2004" a za slová "na rok 2003" vložiť slová "a v roku 2004".

2. V čl. II zákon č. 312/2001 Z. z. navrhujem zmeniť doterajší text: § 163 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: "(3) Na účely systemizácie sa v roku 2003 a v roku 2004 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú počty štátnych zamestnancov, schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov rozpočtových kapitol." To je poznámka pod čiarou 34. Poznámka pod čiarou k odkazu 34 znie: "§ 41 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov."

Ďalej ods. 4: "(4) Systematizácia podľa § 12 sa v roku 2004 neuplatní." Podklad na zostavenie návrhu systemizácie podľa § 12 predloží služobný úrad prvý raz totižto v roku 2004.

Dovoľte mi odôvodnenie. Posunúť termín zostavenia návrhu systemizácie sa navrhuje s ohľadom na vecné a formálne zmeny, ktoré sa v roku 2003 a začiatkom roku 2004 majú realizovať na ústredných orgánoch štátnej správy a na miestnych orgánoch štátnej správy. V prípade neschválenia navrhovaného odseku 4 v § 163 strácajú opodstatnenosť zmeny navrhnuté v bodoch 1 a 2, preto vás ešte raz prosím o túto podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo.

E. Angyalová, poslankyňa: Pán predsedajúci, prepáčte, že nebudem priamo reagovať na vystupujúceho, ale nemám inú šancu, lebo sa nemám ako prihlásiť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ale musíte, podľa rokovacieho poriadku nemáte inú šancu.

E. Angyalová, poslankyňa: Ja len chcem povedať, že pán minister ma pred chvíľou nepočúval a tak vlastne nemám šancu...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Môžete to povedať v reakcii, to isté.

E. Angyalová, poslankyňa: (Smiech poslankyne.) Ďakujem. Takže moja otázka, že či existuje nejaká analýza úspor alebo vôbec nákladov, ktoré s tým budú súvisieť. Jediná položka, ktorá sa tam uvádza, je tých 200 000 korún, čo má súvisieť vlastne s presunom zamestnancov ministerstva privatizácie na iné ministerstvá. Píše sa v doložke tiež, že nie je zatiaľ možné vyčísliť, aká bude suma toho odstupného v súvislosti s presunom alebo odchodom zamestnancov. Ja sa to pýtam preto, lebo si myslím, že pojem efektívnosť je najmä ekonomický pojem, a myslím si, že s takouto novelou by sa mala spájať tiež vlastne pripojená analýza nákladov alebo úspor, ktoré s tým súvisia. A nakoniec si myslím, že je to aj dobrý impulz voči občanom, ak to má byť snaha o zoštíhlenie, zefektívnenie, tak potom by bolo treba aj ukázať, že ako sa dá na tom usporiť. Alebo minimálne teda, že nedôjde k zvýšeniu nákladov. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš, pripraví sa pán poslanec Hamerlik.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi pár poznámok k predkladanému návrhu zákona.

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že bilancia zahraničného obchodu je mimoriadne dôležitý parameter ekonomiky krajiny, ktorý má priamu súvislosť s hospodárskym rastom, so stabilitou meny a so zamestnanosťou. Iste mi dáte za pravdu, že zamestnanosť je azda najväčším problémom, resp. nezamestnanosť, našej ekonomiky, a pokiaľ sa pozriete na vývoj pasívneho salda zahraničného obchodu, asi mi dáte za pravdu, že ten vývoj je katastrofálny. V roku 2001 to bolo vyše 100 mld. Pokiaľ sa nemýlim, 103,2 mld. pasívnych. To znamená, že sme viacej doviezli o 100 mld., než sme boli schopní vyviezť. Každá krajina, či je to krajina s transformujúcou sa ekonomikou, alebo je to krajina Európskej únie, alebo sú to Spojené štáty americké, alebo je to Čína, hľadá prostriedky a cesty, spôsoby, ako podporiť export vlastnej produkcie. Majú na to inštitúcie, ktoré sú veľmi podobné nášmu ministerstvu hospodárstva, alebo ministerstvá, ktoré sa volajú ministerstvá obchodu, alebo rôzne iné špecializované obchodno-ekonomické agentúry, ktoré sa snažia systémovo dlhoročne pôsobiť tak, aby podporovali akýkoľvek export domácej produkcie.

Čo sa udialo u nás? U nás bolo zlúčené ministerstvo obchodu s ministerstvom hospodárstva. Netvrdím, že to bola chyba, vôbec nie, pretože boli zachované kompetencie a tie kompetencie a špecializované útvary, ktoré majú napomáhať exportu, dodnes na ministerstve hospodárstva existujú. To znamená, že je logické, aby toto ministerstvo malo aj kompetenciu za vývoj pasívneho salda zahraničného obchodu. Tú aj má. A ak má mať túto zodpovednosť, tak, samozrejme, musí mať aj možnosť príslušne pripravených pracovníkov, znalých pomerov v slovenskej ekonomike a znalých pomerov v hospodárstve krajiny, kde sú delegovaní, vysielať. To má mať ministerstvo hospodárstva.

Čiže, vážené dámy a páni, ak chcete prispieť k tomu, aby sa pasívne saldo zahraničného obchodu nezvyšovalo, ale naopak, aby sa systémovými opatreniami obmedzovalo, aby bola naša mena stabilnejšia, aby sme prispievali k hospodárskemu rastu múdrymi rozhodnutiami a aby sme znižovali nezamestnanosť, je potrebné, aby delegácie pracovníkov na posty na obchodno-ekonomických oddeleniach, na posty obchodných radcov boli plne v kompetencii ministerstva hospodárstva, aby zostali tak, ako je to doteraz, pretože toto je, čo máme dnes, vyústením alebo logickým pokračovaním procesu, ktorý trvá niekoľko rokov. Presadenie sa na zahraničných trhoch v jednotlivých komoditách nie je otázkou mesiacov ani jedného-dvoch rokov. Býva to zvyčajne otázkou viacerých rokov, a preto akákoľvek nesystémová zmena a návrh prenosu kompetencií na ministerstvo hospodárstva je nesystémová zmena, tak takáto zmena iba poškodí ďalší možný vývoj zahraničného obchodu.

Neprispejte preto k opatreniam alebo k zmenám, ktoré zásadne našej ekonomike škodia. Poprosím, podporte, aby naďalej zostala povinnosť a kompetencia delegovať príslušných pracovníkov zaoberajúcich sa možnosťami zvýšenia nášho exportu na ministerstve hospodárstva, ale zároveň aby ministerstvo zahraničných vecí poskytovalo potrebný servis, samozrejme, v závislosti od politických a kultúrnych a hospodárskych podmienok v danej krajine.

Ešte jedna poznámka. Hospodársky výbor považujem naozaj za výbor, ktorý sa vecne zaoberá odbornými problémami a vecne diskutuje. V tomto výbore bola položená otázka jedným mojím váženým kolegom pani štátnej tajomníčke, ktorá tento, podľa mojej mienky, nezmysel obhajovala, a opýtal sa jej, aké dôvody viedli k tomu, aby bol daný návrh na zmenu právomoci delegovať príslušných pracovníkov na ministerstvo zahraničných vecí. Keby som nebol sedel, možno by som padol. Odpovedala, to sa dohodli na koaličnej rade.

Vážení, prosím, pozrime sa na to bližšie. Nepripusťme, aby sa vnášalo politické rozhodovanie do čisto ekonomických a technických záležitostí. Vo výbore sme teda nepočuli žiaden argument, ktorý by bol povedaný v prospech tejto zmeny. Ja osobne som presvedčený, že žiaden argument ani neexistuje. Žiadna krajina, pokiaľ viem, by nepostupovala týmto spôsobom, ale naopak, väčšina krajín postupuje tak, že má buď ministerstvá hospodárstva, ktoré za túto problematiku zodpovedajú, alebo majú ministerstvá zahraničného obchodu, alebo ešte k tomu špecializované agentúry, ktoré napomáhajú exportu. Pozrite sa na Spojené štáty americké, mám s tým skúsenosť z minulého roku, tam je agentúra na podporu exportu a ministerstvá zahraničných vecí poskytujú servis, diplomatické krytie.

Takže prikláňam sa k tomu, čo už môj predrečník pán Malchárek povedal. Treba, ak chceme pomôcť exportu, aby to zostalo tak, ako to je, a aby ministerstvo zahraničných vecí pomáhalo. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Nech sa páči, máte slovo.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcela by som vyjadriť súhlas so všetkým, čo povedal pán poslanec Mikuš. Ale spomenuli ste, pán poslanec, rokovanie na koaličnej rade. Myslím si, že všetkým je jasné, o čo tu ide. Ide o to, či tá alebo oná strana bude ovplyvňovať ekonomické pôsobenie našich zástupcov v zahraničí. Tento váš návrh, ktorý ste predniesli, by som ja vrelo podporila, ale prosím: Ako zabezpečíme, aby v takom prípade, keď ekonomických zástupcov bude vymenúvať ministerstvo hospodárstva, ako v takom prípade zabezpečíme, aby ministerstvo zahraničných vecí nebojkotovalo ich kreovanie do postavenia diplomatov? Či im bude vydávať diplomatické pasy a či tí ekonomickí zástupcovia na našich zahraničných zastupiteľských orgánoch budú pôsobiť tak ako ostatní diplomati. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi... Nech sa páči, pán poslanec Mikuš, môžete reagovať.

T. Mikuš, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja to vidím veľmi jednoducho. Ministerstvá sú na to, aby slúžili dobrej veci, aby slúžili záujmom štátu. Aj páni ministri sú na to a pán predseda vlády je na to, aby príslušné príkazy udeľoval a vláda aby ich odobrila. To znamená, nevidím žiaden problém v tom, dokonca jednoducho neviem si predstaviť, že by ministerstvo zahraničných vecí bojkotovalo aktivitu, ktorá napomáha hospodárskym záujmom krajiny. Čiže je to len a len otázka funkčnosti danej inštitúcie, ktorá proces riadi, a to je vláda Slovenskej republiky. Osobne si myslím, že situácia, ktorej sa obávate, jednoducho nenastane. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hamerlik, pripraví sa pán poslanec Gál.

R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé dámy, vážení páni, na úvod môjho krátkeho vystúpenia chcem uviesť iba toľko, že tak ako väčšina z nás všetkých, aj ja podporujem vládny návrh tohto zákona.

Avšak v záujme jeho zlepšenia a spresnenia predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.

K čl. I bodu 18 § 40b ods. 1 za druhú vetu vložiť novú vetu, ktorá znie: "Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vyčlení z hospodárenia štátneho podniku Slovenský vodohospodársky podnik Banská Štiavnica majetok, ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencií na úseku hydromeliorácií vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov na štátny podnik, ktorý zriadi Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky."

Totižto podľa § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 o štátnom podniku v znení neskorších predpisov môže sa majetok štátnemu podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. V súvislosti s prechodom kompetencií vo vodnom hospodárstve na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v navrhovanom znení § 40b nie je riešená otázka prechodu majetku štátnych podnikov. Rozdelením Slovenského vodohospodárskeho podniku Banská Štiavnica na dva právne subjekty v súlade so zákonom o štátnom podniku by sa úplne narušila kontinuita procesov spojených s transformáciou majetku štátu závlahových a odvodňovacích zariadení. Uvedený majetok je svojím charakterom určený k efektívnejšiemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy. Preto navrhujeme jeho vyčlenenie z hospodárenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, Banská Štiavnica pred prechodom zakladateľskej pôsobnosti na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vyčlenený majetok Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky následne vloží do novozaloženého štátneho podniku. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Gál, pripraví sa pán poslanec Číž.

G. Gál, poslanec: Pán predsedajúci, vážené panie kolegyne poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k prerokúvanému návrhu zákona. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie body 2, 6 a 9 zo spoločnej správy. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Maxon.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Cieľom môjho vystúpenia v rámci rozpravy malo byť zaujatie stanoviska k práve proklamovaným bodom 3 a 11 spoločnej správy, ktoré sa týkajú presunu riadiacej právomoci z doterajšieho ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí. Vzhľadom na to, že moji predrečníci v podstate vyčerpali celú tú problematiku v dostatočnom rozsahu, chcem len povedať jedno.

Už od vzniku Slovenskej republiky zápasíme s konštituovaním ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť zahraničného obchodu. Ako viete, Slovensko v rámci tých realít, ktoré vznikali, a s tou eufóriou, kde sme si mysleli, že štát v rámci hospodárskeho prostredia nemá využívať podporné mechanizmy na podporu exportu, tak sme v podstate redukovali úlohu orgánov štátnej správy pri podpore exportu, pričom dnes tá situácia je úplne jasná. Keď máme oveľa hlbšie poznatky o tom, ako vyzerá reálna správa štátov, ktoré sú iné, ja pokiaľ viem, v Japonsku okolo 15 000 ľudí v ústrednom orgáne štátnej správy pracuje od teoretických až po praktické otázky s cieľom jednoznačne vytvoriť priestor na zvýšenie exportu danej krajiny.

Rovnako Slovensko, myslím, že sa nemusíme tu presviedčať, že reálne sú veľké výrobné prebytky a máme výrobné kapacity, ktoré jednoducho potrebujú podporu v rámci veľmi zložitej, dnes už aj globalizovanej situácie. A Slovensko, si myslím osobne, veľmi zanedbáva túto oblasť oproti iným krajinám, povedzme aj Európskej únie, kde aj dramaticky, a, demonštratívne sa uvádzajú opatrenia na podporu exportu, vyhodnocujú sa a ich neúspech má veľmi výrazné politické dosahy. No a našou snahou je v podstate ukončiť akékoľvek pôsobenie štátu v oblasti zahraničného obchodu, pretože presunúť úlohu ústredného orgánu štátnej správy pre zahraničný obchod na ministerstvo zahraničných vecí jednoducho objektívne nedáva predpoklady na činnosť obchodno-ekonomických oddelení, ktorých úloha je jednoznačne jasná a smeruje k celkom iným úlohám, ktoré patria ministerstvu zahraničných vecí. Dokonca si myslím, aj z etických a iných dôvodov nie je vhodné, aby sa zlučovala vzhľadom na to, že často aktivity obchodných zástupcov majú napríklad komerčný charakter.

Na druhej strane objektívne cítim a dávam aj za pravdu v tom, že vznikajú isté problémy nepochybne aj ministerstvu zahraničných vecí, keďže šéf zastupiteľského úradu je prirodzeným šéfom misie, a teda aj obchodného zastupiteľstva, takže treba doriešiť ten vzťah. Ale vonku, ak pozeráme tieto vzťahy, ak sa o niečom hovorí, tak sa hovorí o doriešení mechanizmu medziministerskej koordinácie. To znamená hľadať mechanizmus, aby sa to doriešenie riadiacich vzťahov vo väzbe na diplomatické úlohy našlo, ale však takto isto pôsobia pridelenci aj v oblasti bezpečnosti, v oblasti kultúry a všade sú tieto problémy a základnou úlohou je doriešiť mechanizmus dvojitého riadenia. Ale riešiť to tým zjednodušeným prehadzovaním z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí, to je podľa mňa neriešenie problému. To je zľahčovanie problému a nevedecké riešenie problému. Toto je niekoľko zásadných poznámok.

Druhá vec, ktorú by som chcel povedať pánovi podpredsedovi vlády aj ministrovi spravodlivosti. Očakával som vzhľadom na predchádzajúce vyhlásenia, ale aj povesť, pán minister, ktorá vás sprevádza, že budeme svedkami dramatického skvalitnenia legislatívnej práce. Ak takto vážnemu fóru, akou je Národná rada Slovenskej republiky, odôvodníte povedzme otázku presunu riadiacej pôsobnosti obchodno-ekonomických oddelení jednou vetou, kde hovoríte, že predmetné ustanovenie upravuje kompetencie v oblasti riadenia obchodno-ekonomických oddelení a metodické zostáva tam na hospodárstve, ústredný orgán štátnej správy pre oblasť zahraničného obchodu, a personálne, finančné riadenie prechádza do pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí. To som si prečítal z dikcie návrhu zákona. Ale ako odôvodnenie je takéto odôvodnenie objektívne nedostačujúce. A chcem vás teda poprosiť, aby sme naozaj venovali pozornosť trošku aj dôvodovej časti; vychádza to nakoniec z legislatívnych pravidiel, aby dôvodové správy obsahovali aspoň elementárny, resp. hodnotový alebo vecný substrát, z ktorého mám posúdiť konkrétnu vetu. A do istej miery to nakoniec aj ukazuje rozsah, do akej miery sa navrhovateľ zákona s tými otázkami zaoberal. Ak je jednovetové alebo dvojvetové odôvodnenie v osobitnej časti, no pravdepodobne tu niečo nesedí.

Rovnako tu už zaznel návrh na vyňatie bodov 2, 6 a 9. To je problém presunu kompetencií z oblasti životného prostredia v oblasti výstavby, teda z ministerstva životného prostredia na ministerstvo výstavby. Opäť, keď si pozriem, tak ako to uvádza dôvodová správa: "Kompetencie z oblasti stavebného poriadku a osobného konania sa navrhuje presunúť z pôsobnosti ministerstva životného prostredia na ministerstvo výstavby s cieľom zjednotiť kompetencie ústredných orgánov štátnej správy v oblasti výstavby." No pravdepodobne tu niečo nesedí.

Nechcem viacej o tom hovoriť, len vážne by som poprosil, dodržiavajme legislatívne pravidlá, robme zákony tak, aby tá dôvodová správa mala aspoň elementárnu výpovednú hodnotu. Nehovorím o tom, že často sa o tie dôvodové správy opiera súdna prax a podobne. A jednoznačne signalizuje charakter aj dôvodovej správy, kvalitu zákonodarstva. A ak ju chceme naozaj aj reálne zlepšovať, tak potom takéto veľmi nekvalitné materiály netreba sem predkladať. (Potlesk.)

Alebo, pán minister, dikcia v ods. 8 § 10 písm. d) znie: "d) stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov". Pre Kristove rany, no kto má skúšku z práva, tak ekologické aspekty i okrem ekologických aspektov, automaticky sa tu zakladajú nesmierne kompetenčné spory. Pretože kto to vyloží, čo sú to ekologické aspekty? Pričom evidentne existujú už konkrétne právne vyjadrenia termínov, že sa jednoducho musia pomenovať jednotlivé sféry ústrednej štátnej správy. Ide o také zásadné veci, že tam si nemôžeme dovoliť proste takéto chyby.

Takže končím vystúpenie na túto tému, ale veľmi vážne, taká zásadná právna norma, ako je veľký kompetenčný poriadok, pravdepodobne má aj demonštrovať iný typ politickej kultúry na Slovensku, ako demonštruje tento návrh zákona.

Už iba poslednú vec, ktorú by som chcel povedať k návrhu uvedenom v bode 2, ktorý sa aj vyníma na osobitné hlasovanie. Tu iba svoje osobné stanovisko. Som presvedčený, že územnoplánovacia dokumentácia z hľadiska charakteru ústredných orgánov štátnej správy a tohto rozdelenia kompetencií medzi ministerstvo výstavby a medzi ministerstvo životného prostredia naozaj asi patrí skôr na ministerstvo životného prostredia. Preto ja osobne podporujem ten návrh, ktorý je pod bodom 2 a gestorský výbor odporúča schváliť. Zvlášť preto, lebo zvýrazňuje tento moment, krajinno-ekologický aspekt ústredných orgánov štátnej správy. Pretože to ministerstvo životného prostredia pravdepodobne dokáže komplexnejšie a hodnotovo z vyšších hľadísk posúdiť proces vyššej územnoplánovacej činnosti s tým, že pravdepodobne ministerstvo výstavby, ktoré bude preferovať skôr pragmatické, ekonomické a iné aspekty rozvoja podnikania alebo výstavby. Takže opäť doriešme, prosím, medziministerskú koordináciu. Veď to je elementárne a hlavná úloha. Nájdeme mechanizmus dvojitého posudzovania. Stačí, aby vážna skupina odborníkov si sadla na týždeň, na dva a nie je problém takýto návrh nájsť. Ale riešiť to takýmto jednoduchým spôsobom, že si niekto sadne a za 10 minút načiara návrh a predloží a je to vybavené, no tak sa vrcholovo štát riadiť nemá. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)