P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás poprosiť o jednu láskavosť, aby ste, aj vzhľadom na bod, o ktorom ideme rokovať, a o jeho dôležitosti, aby sme mohli začať rokovať o 10.00, keďže ešte prebieha rokovanie poslaneckého grémia. Takže začiatok schôdze odkladám na 10.00 hodinu.

(Prerušenie rokovania o 9.28 hodine.)

(Pokračovanie v rokovaní o 10.00 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále. Chcem sa vám ešte raz ospravedlniť za nedodržanie hodiny na začiatok rokovania 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Rokovalo poslanecké grémium, ktoré hľadalo možnú zhodu na spoločnom návrhu uznesenia.

Otváram rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, páni poslanci, aby ste sa prezentovali. (Hlasy v sále.)

(Prezentácia.) 97 prítomných.

Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

Chcem vás informovať, že na 7. schôdzi budú overovateľmi... Prosím, aby ste ten transparent strhli dolu, páni poslanci z Komunistickej strany Slovenska, pretože krv do parlamentu nepatrí. (Hlas v rokovacej sále.) Pán poslanec Hopta! Pán poslanec Hopta! (Hlas v sále: "To nie je krčma!") Budú overovateľmi pán poslanec Kolesár a pani poslankyňa Navrátilová. Náhradníkmi pán poslanec Jozef Šimko a Maroš Kondrót. Podľa § 23, ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Buček, Burian, Mikolaj a Mikuš. Chcem vás informovať, že do včera do 12.00 som nedostal žiadnu otázku na členov vlády, preto bod programu Hodina otázok dnes na 7. schôdzi Národnej rady nebude.

Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku môžete podávať návrhy na zmenu programu 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa, či má niekto návrh na doplnenie alebo zmenu programu. Pán poslanec Hopta, pán poslanec Jarjabek.

I. Hopta, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, keďže včera verejnoprávna Slovenská televízia zabezpečila niekoľkohodinové vysielanie priameho prenosu z rokovania Bezpečnostnej rady OSN, my dnes rokujeme prakticky o tom, či sa Slovenská republika zapojí do vojnového konfliktu proti zvrchovanému štátu OSN, a myslím si, že je to záležitosť všetkých občanov Slovenskej republiky, preto navrhujem v mene Klubu poslancov za KSS, aby Národná rada Slovenskej republiky prerušila svoje rokovanie až do doby, pokiaľ verejnoprávna Slovenská televízia nezabezpečí vysielanie priameho prenosu Slovenskej televízie. Nie je to informácia prvá, pretože my sme listom upozornili predsedu Národnej rady pána Hrušovského i riaditeľa, ústredného riaditeľa Slovenskej televízie na túto požiadavku. Žiaľ, ani od jedného, ani od druhého pána sme nedostali žiadnu odpoveď, čiže predkladám tento procedurálny návrh.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja len chcem predniesť procedurálne konštatovanie, že naozaj je škoda, že Slovenská televízia v rámci verejnej služby nebola požiadaná parlamentom, respektíve vedením parlamentu, aby priamy prenos odvysielala, lebo si myslím, že táto schôdza je naozaj toho druhu a toho významu, že priamy prenos, nie záznam, priamy prenos z tejto schôdze mal byť. Ale berte to len ako konštatovanie. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Chcem informovať Národnú radu Slovenskej republiky, že Slovenská televízia má právo kedykoľvek, ak uzná za vhodné, z rokovania Národnej rady vysielať priamy prenos alebo robiť záznam a podľa jej možností ho aj odvysielať. Pani poslankyňa Beňová.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Chcela by som sa pripojiť k predchádzajúcim kolegom a zároveň by som sa chcela poďakovať súkromnej televízii TA3, že aspoň ona zabezpečí tento prenos.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadne návrhy na zmenu alebo doplnenie programu neboli. Dávam hlasovať teraz o programe 7. schôdze tak, ako som uviedol v pozvánke. Nech sa páči. (Hlas v rokovacej sále.) Národná rada, pán poslanec, nemôže rozhodnúť hlasovaním o tom, či Slovenská televízia bude, alebo nebude vysielať priamy prenos. Je to v kompetencii Slovenskej televízie.

(Hlasovanie.) 112 prítomných, 99 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal, 11 nehlasovalo.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

Návrh vlády ste dostali ako tlač 144. Spoločnú správu máte rozdanú ako tlač 144a. Jej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady. Dávam slovo teraz ministrovi obrany vlády Slovenskej republiky Ivanovi Šimkovi a prosím ho, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

I. Šimko, minister obrany SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni. Podľa článku 86, písm. k) Ústavy Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s vyslaním jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci spoločných akcií týkajúcich sa Irackej republiky. V mene vlády týmto žiadam o vyslovenie súhlasu s vyslaním roty v maximálnom počte 75 profesionálnych dobrovoľníkov s mandátom do 31. decembra tohto roku. Ide o jednotku ozbrojených síl, ktorej prvotné poslanie je prieskum a odstraňovanie následkov použitia zbraní hromadného ničenia v tomto rozmere, preto môžeme hovoriť o humanitárnom, život zachraňujúcom poslaní tejto jednotky. Navrhujeme, aby sa táto jednotka využila i v prípade vojenských operácií, avšak len za podmienky existencie mandátu Organizácie Spojených národov, na základe nového aktu Bezpečnostnej rady. Kvôli väčšej právnej istote pri činnosti našej jednotky ďalej navrhujeme, aby za výklad toho, či takýto akt Bezpečnostnej rady zakladá mandát pre vojenské akcie, niesla zodpovednosť vláda Slovenskej republiky.

Dámy a páni, takýto návrh je vážnym návrhom a patrí k najťažším dilemám politického rozhodovania. Nikto normálny si neželá vojnu. V civilizovanom svete by sme sa mali vedieť zaobísť bez použitia násilia. Žiaľ, v tomto svete však žijú i zločinci, diktátori a fanatici, ktorí sa neštítia používať na presadzovanie svojich zámerov silu, a to často i za cenu zabíjania ľudí. Je dobré, keď sa zodpovedným verejným činiteľom darí brániť činnosti takýchto ľudí bez použitia donucovacej moci štátu, ale stáročná skúsenosť nás učí, že nie vždy to ide. Život v takýchto prípadoch stavia pred štátnikov zodpovedných za bezpečnosť svojich občanov naliehavú a ťažkú otázku primeranej obrany. Čím neskôr nájdu odpoveď, tým väčšie bývajú spravidla náklady, škody a počty obetí. Ba v najtragickejších prípadoch môže vzniknúť i situácia, keď po premeškaní vhodného času účinná obrana už nemusí byť vôbec možná. I takéto prípady nájdeme v histórii.

Musím hneď na úvod svojho vystúpenia zdôrazniť, sme za pokojné riešenie krízy v Perzskom zálive. Obvinenia z akejsi bojaschopnosti vlády sú lacným nezmyslom. Od počiatku hovoríme veľmi jednoznačne: Nikto nechce vojnu. Ani teraz, ale ani v budúcnosti. A otázka dnes stojí tak: Sme schopní zabrániť agresivite irackého režimu tak, aby neohrozoval svoj región, ale i svet, nielen teraz, ale aj v perspektíve budúcich rokov? I vtedy, ak mu necháme čas zosilnieť tak, aby mohol vydierať celý svet? Veď si skúsme pripomenúť, čo je to vlastne za režim. Je to režim, ktorý za posledných 22 rokov priamo vojensky napadol päť okolitých štátov. Už počas vojny s Iránom použil zbrane hromadného ničenia, ba použil ich aj proti svoju obyvateľstvu, bojové chemické látky privodili smrť desaťtisícom Kurdov.

Keď v roku 1998 Husajn vyhnal zbrojných inšpektorov, bolo to preto, lebo narazili na zariadenia, ktoré slúžili vývoju jadrových zbraní. Spravodajské služby viacerých demokratických štátov upozorňujú, že v súčasnosti má Irak na výrobu jadrovej zbrane takmer všetko, čo je potrebné. Je iba otázkou času, odhaduje sa to od štyroch do šiestich rokov, kedy takúto zbraň bude mať. Od skončenia operácie Púštna búrka po okupácii Kuvajtu zaviazala OSN Irak viacerými rezolúciami Bezpečnostnej rady upustiť od vytvárania podmienok pre výrobu, držanie a použitie zbraní hromadného ničenia. Irak tieto rezolúcie od roku 1991 sústavne a beztrestne porušoval.

Saddám Husajn sa už desaťročia správa ako neľútostný diktátor predovšetkým vo vlastnej krajine. Už v päťdesiatych rokoch 20. storočia bol účastníkom dvoch ozbrojených prevratov. V roku 1978 ešte z druhej pozície mocenskej pyramídy postavil politickú opozíciu mimo zákon. Už členstvo v opozičnej politickej strane bolo možné potrestať trestom smrti. Absolútnu moc však získal Husajn až v nasledujúcom roku. Potom nasledovala séria popráv desiatok politických rivalov. Od začiatku však predstavoval hrozbu i pre okolité štáty. Hneď v ďalšom roku vpadli iracké zbrojené sily do iránskej ropnej provincie Kuzestanu. Začala sa dlhotrvajúca a vyčerpávajúca vojna, ktorá stála obe krajiny státisíce ľudských životov. V rozpore so Ženevskou konvenciou zakazujúcou používanie chemických zbraní Irak v tejto vojne od roku 1983 používal nervový plyn tabun, spôsobilý privodiť smrť v priebehu niekoľkých minút. Už v roku 1988 však použil Saddám Husajn bojový vplyv i proti Kurdom vo svojej krajine. 16. marca 1988 to boli plynové bomby, obsahujúce sarin a tabun v kurdskom meste Halabija. Odhady obetí sa pohybujú od 3200 do 5000 ľudí. Zdôrazňujem, obyvateľov Iraku. O niekoľko mesiacov neskôr počas ofenzívy proti búriacim sa Kurdom zasiahol Bagdad znova tvrdo a znova i s použitím chemických bojových prostriedkov. Podľa odhadov vtedy zahynulo alebo proste zmizlo 50 až 100 000 obyvateľov kurdských osád. 2. augusta 1990 Irak vtrhol do Kuvajtu a nastolil tam krutý okupačný režim. Medzinárodné spoločenstvo protestovalo, Bezpečnostná rada OSN požiadala Husajnovu vládu o odchod z Kuvajtu. Bezvýsledne. Až použitie sily, operácia Púštna búrka v januári 1991 donútila iracké ozbrojené sily opustiť okupovanú krajinu. Ustupujúc, vojská Saddáma Husajna praktizovali taktiku spálenej zeme. Operácia sa skončila vo februári toho istého roku. Napriek tomu sa odhaduje, že dodnes zostalo v irackých zajateckých táboroch do 600 prevažne civilných osôb, odvlečených z Kuvajtu počas okupácie. Irak sa vyhovára, že počas povstania na juhu krajiny v marci 1991 sa stratili zoznamy týchto ľudí a nevedia ich preto nájsť.

Po skončení invázie do Kuvajtu zaviazala Bezpečnostná rada OSN Irak takmer 20 svojimi rezolúciami zbaviť sa zbraní hromadného ničenia a likvidáciou programov a podmienok pre vývoj ďalších, predovšetkým jadrových. Vytvorili sa takzvané bezletové zóny, v Iraku začali pôsobiť zbrojní inšpektori OSN, ktorých úlohou bolo kontrolovať plnenie rezolúcií. Saddám Husajn tieto rezolúcie v plnom rozsahu nikdy nedodržiaval.

V decembri 1998, po tom, ako inšpektori narazili na skutočné zariadenia spôsobilé slúžiť na výrobu jadrových zbraní, im Irak zakázal ďalšie pôsobenie a vyhostil ich z krajiny. Niekoľkodňové bombardovanie lietadlami USA pod názvom Púštna líška nedokázalo prinútiť Saddámov režim vrátiť sa už ani k čiastočnému plneniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Rozsiahly zbrojný program a arzenál zbraní hromadného ničenia umožňuje irackému diktátorovi narušovať akú-takú rovnováhu síl vo veľmi citlivom regióne Blízkeho východu. Vývoj nových zbraní, predovšetkým jadrových, podstatne rozširuje možnosť režimu, ktorý pre svoje záujmy neváhal použiť zbrane hromadného ničenia ani proti vlastným obyvateľom. Nová strategická situácia nastala po teroristickom útoku na Spojené štáty v septembri 2001 a následne ďalších. Jestvujú indície a v každom prípade možnosť využitia prepojenia vojenského potenciálu Iraku s fanatickými teroristickými samovrahmi. Americký minister zahraničných vecí včera vo svojom vystúpení predložil dôkazy o jestvujúcich vzťahoch a spolupráci irackého režimu s teroristickými organizáciami. Operačným priestorom takéhoto spojenia sa môže stať ktorékoľvek miesto na zemeguli. Následky takéhoto útoku by boli katastrofálne. Preto je múdre nečakať, kým sa tak stane. V hodnotení ohrozenia, jeho pôvodcu, rozsahu i reálnosti nie sú medzi zodpovednými štátmi vo svete veľké rozdiely. Svedčí o tom jednomyseľné prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1441 z novembra 2002. Táto rezolúcia výslovne konštatuje, že Irak neplní viac ako 10 rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN a rozširovaním zbraní hromadného ničenia a rakiet dlhého doletu predstavuje ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Takisto sa v nej konštatuje, že Irak, ktorý nielenže mal, ale aj v minulosti aj použil takéto zbrane, nikdy pod medzinárodným dohľadom neuskutočnil ich likvidáciu, opakovane rozbil obštrukcie pri činnosti kontrolných orgánov OSN a to už aj do decembra 1998, keď napokon úplne znemožnil prístup zbrojných inšpektorov do krajiny. Rovnako sa konštatuje, že Irak nesplnil ani rezolúcie Bezpečnostnej rady, ktoré ho zaväzovali skončiť s represiou voči vlastnému civilnému obyvateľstvu a neumožnil ani prístup medzinárodných humanitárnych organizácií. Preto rezolúcia 1441 z novembra minulého roku dáva Iraku, ako sa v nej doslovne uvádza, poslednú príležitosť vyhovieť svojmu záväzku založenému príslušnými rezolúciami rady odzbrojiť. Rezolúcia vytvorila nový kontrolný mechanizmus, avšak jej cieľom nie je kontrola sama, ale odzbrojenie. A to je možné, len ak bude Irak v plnom rozsahu spolupracovať. V bode 13 rezolúcie sa ustanovuje, že ak sa tak nestane, rada opakovane varuje Irak, že v dôsledku porušovania svojich záväzkov bude čeliť, citujem: "...vážnym dôsledkom". Treba povedať, že Irak túto rezolúciu už nebral na takú ľahkú mieru ako tie predošlé. Začalo sa ukazovať, že tu už existuje odhodlanie plnenie rezolúcie vynútiť. Začal sa vytvárať i konkrétny vojenský potenciál, medzinárodná koalícia. Toto je reč, ktorej rozumejú i diktátori. Mimochodom, lepšie ako právnici. Saddám sa slovne podriadil rezolúcii a umožnil vstup novým zbrojným inšpektorom, ale hrá sa s nimi ako mačka s myšou. Nič im neukázal, necháva ich hľadať v krajine rozsiahlej ako asi Francúzsko. Inšpektori to hovoria jasne: Irak im nebráni, ale nespolupracuje. Nejestvuje žiadna indícia, že by bol kedy v minulosti zbrane hromadného ničenia zničil. Naopak. Využil niekoľko rokov, keď bol bez akejkoľvek medzinárodnej kontroly NATO, aby ich dobre ukryl, a teraz sa spolieha na to, že bez spolupráce inšpektori môžu na niečo naraziť iba náhodou. Spolieha sa tiež na legalistov v celom svete, ktorí budú hovoriť o tom, že dôkazy o existencii týchto zbraní nie sú. Colin Powell vo svojom včerajšom vystúpení v Bezpečnostnej rade predložil jasnú správu, ako táto schovávačka prebieha.

Ak by však medzinárodné spoločenstvo neurobilo nič, výsledok bude, že Saddámovi zbrane hromadného ničenia zostanú a bude naďalej, možno i roky, hrať s inšpektormi hru, ktorú hral v minulosti. Až kým sa nebude cítiť taký silný, že bude môcť udrieť. Hitler hral takúto hru s demokratickým Západom od roku 1933 do roku 1939.

Nenahovárajme si, že je to ďaleko a preto sa nás to netýka. V dnešnom svete už nie je ďaleko nič. Ak hovorí jednohlasne prijatá rezolúcia Bezpečnostnej rady o Iraku ako o ohrození medzinárodného mieru a bezpečnosti, je to ohrozenie prostredia, v ktorom sa nachádza aj naša vlasť. Je i naším bezpečnostným záujmom, aby táto hrozba pominula. Treba, samozrejme, poctivo priznať, že je to veľmi ťažká dilema. Nie samotný fakt ohrozenia a potreba niečo s tým urobiť. Problém je čo a kedy a tak, aby to bolo efektívne a v súlade s pravidlami, ktoré vo svete platia. S pravidlami, ktoré boli vytvárané pre situácie veľmi rozdielne od tej dnešnej. Tu jestvujú rozličné predstavy a tu musíme hľadať i našu vlastnú, slovenskú pozíciu.

Vláda navrhuje, aby sme zaujali postoj, ktorý je realistický, ale opierajúci sa o základné pravidlá medzinárodného života. Považujeme za vhodné, aby jestvoval mandát OSN. Na druhej strane nehľadáme legalistické výhovorky, ktoré by síce konštatovali hrozbu, ale v skutočnosti by znemožnili akúkoľvek efektívnu akciu na jej odstránenie.

Dámy a páni, dovoľte mi dotknúť sa aj morálnej stránky irackej krízy. Som presvedčený, že každý človek, ale aj národy a svet majú právo na sebaobranu, ak ich niekto ohrozuje. Toto ohrozenie musí byť reálne, obrana musí byť primeraná, ale ten, kto je ohrozovaný, nemusí čakať, kým ten, kto ho ohrozuje, udrie prvý. Tí, čo nesú zodpovednosť za bezpečnosť národov, majú dokonca nielen právo na sebaobranu, ale v prípade existencie hrozby je organizovanie obrany dokonca ich povinnosť. Dokumenty II. Vatikánskeho koncilu v tomto duchu uvádzajú, citujem: "Hlavy štátov, ako aj ostatní, čo nesú zodpovednosť za verejné záležitosti, majú povinnosť postarať sa o bezpečnosť zverených národov". A ďalej: "Oprávnená obrana môže byť nielen právom, ale aj vážnou povinnosťou pre toho, kto je zodpovedný za život iných", uvádza sa v katechizme katolíckej cirkvi. Pred druhou svetovou vojnou takúto dilemu už demokratické štáty Európy zažili a nezvládli ju. Nechali zosilnieť diktátora tak, až ho napokon bolo možné zastaviť len spojeným úsilím takmer celého sveta a za cenu nesmiernych obetí. Hlas volajúci na púšti tých rokov Churchill na túto dilemu spomína poučením, ktoré treba brať vážne asi i dnes: "Nie je zásluhou oddialiť vojnu o rok, ak potom, keď vypukne, je omnoho horšia, alebo sa dá oveľa ťažšie vyhrať."

Nechcem sa vo svojom vystúpení vyhnúť ešte jednej ťažkej téme. Viacerí hovoria, že nás dnešný postoj ku kríze v Iraku sa o niekoľko mesiacov stane rozhodujúcim pri hlasovaní v kongrese o našom vstupe do aliancie. Chcem veľmi jasne povedať: Nikto z predstaviteľov Spojených štátov nám nikdy takéto niečo nepovedal. Ak nás dnes požiadali o spoluprácu, tak je to preto, lebo v tejto núdznej situácii je spolupráca čo najväčšieho počtu demokratických štátov nesmierne dôležitá. Ale skúste si, panie poslankyne a páni poslanci, sami predstaviť, ak by ste mali rozhodovať o tom, koho pozvete do klubu, ktorý vyznáva nejaké vám drahé hodnoty. Zodvihli by ste ruku za niekoho, kto pred niekoľkými dňami odmietol pomoc vo chvíli, keď ste museli znášať hlavnú ťarchu čohosi vy? Lebo veď v núdzi poznáš priateľa, spojenca.

Ešte raz si dovolím vrátiť sa k Churchillovi. Vo veľmi podobnej súvislosti píše, že jestvuje jeden užitočný kompas. Totiž každý národ má držať slovo a konať v súlade so svojimi záväzkami voči priateľom a spojencom. Tento kompas sa nazýva česť. Práve v súvislosti s mníchovskou zradou predvojnového Česko-Slovenska obvinil svojho vtedajšieho premiéra, že sa rozhodol vybrať si radšej mier ako česť. Predpovedal mu však výsledok, ktorý potom skutočne nastal, totiž, že príde o obidve tieto hodnoty. Slovensko nie je početná, ani rozsiahla a ani veľmi bohatá krajina. Máme však svoju česť a keď treba, som presvedčený, že vieme byť spoľahlivým spojencom.

Dámy a páni, verím, že budete rozhodovať múdro, zodpovedne a v záujme vytvárania väčšej bezpečnosti pre život v našom svete. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz prosím, pána poslanca Vavríka, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokúvaní návrhu vlády, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Vavrík.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Dovoľte mi, aby som uviedol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci spoločných akcií týkajúcich sa Irackej republiky.

Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu publikovanému v tlači 144 na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 120 z 30. januára tohto roku prerokoval taktiež Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky predmetnú tlač.

Ústavnoprávny výbor prijal svojím uznesením č. 69 z 5. februára odporúčanie pre Národnú radu, aby podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky prijala uznesenie Národnej rady tak, ako je uvedené v návrhu predloženom vládou Slovenskej republiky s tým, že v poslednom odseku sa posledná veta nahrádza nasledovnou vetou: "O tom, či bol mandát Organizácie Spojených národov naplnený, rozhodne na základe nového aktu Bezpečnostnej rady OSN Národná rada Slovenskej republiky osobitným uznesením." Čiže nahrádza rozhodnutie o tom, či bol mandát naplnený, nie vláda Slovenskej republiky, ale Národná rada opätovným rozhodnutím.

Ďalší z výborov, ktorý prerokoval tlač 144, ako som už spomenul, bol zahraničný výbor. Zahraničný výbor súhlasil s návrhom na vyslanie jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky, a to tak, ako navrhla vláda Slovenskej republiky.

No a napokon ako posledný rokoval náš výbor, to je výbor pre obranu a bezpečnosť. Ten taktiež prerokoval tlač 144 a prijal návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je uvedený v prílohe spoločnej správy. Prakticky ide o ten istý text, ako je text vládny, len je vypustená posledná veta. Tento návrh, prosím, považujte za pozmeňujúci návrh k návrhu vládnemu. Pán predseda, toto je všetko zo správy troch výborov. Ďakujem pekne, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili títo páni poslanci: Za poslanecký klub Smer vystúpi pán poslanec Fico, za KSS Ševc, za ANO pán poslanec Béreš, za SMK pán podpredseda Bugár, za HZDS pán poslanec Žiak, za SDKÚ pán poslanec Milan Hort a za KDH František Mikloško. Ďalej sa do rozpravy prihlásili títo páni poslanci: Hopta, Čaplovič, Ondriaš, Hanzel, Hrdlička, Bollová, Herman, Juščík, Kubovič, Fajnor, Ďaďo, Zala a pán poslanec Lintner. Ešte predtým, páni poslanci, faktické poznámky nie sú ešte, pretože rozprava nebola, ale ak sa chcete procedurálne vyjadriť, nech sa páči, pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste zaevidovali, že sa hlásim do rozpravy ústne. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Áno. Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Predkladám ďalší procedurálny návrh, pán predseda, pretože o prvom ste nedali v rozpore s rokovacím poriadkom hlasovať. Čiže predkladám návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prerušila svoje rokovanie až do rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN o tejto otázke. Prosím vás, aby ste dali o tejto otázke hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: (Hlas v sále.) Ježišmária, ďakujem. Pán predseda, ja sa hlásim ústne do diskusie, prosím. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Po skončení písomne prihlásených do rozpravy budete mať právo sa prihlásiť ústne. (Hlas v rokovacej sále.) Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Hoptu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 26 za návrh, 78 proti, 21 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

Návrh sme schválili. (Hlasy v sále.) Neschválili!

Pardon. Pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo ako prvý písomne prihlásený do rozpravy.

R. Fico, poslanec: Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení ministri vlády, vážené dámy a páni. V mojom vystúpení v mene Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Smer týkajúcom sa irackej krízy nemienim hovoriť o morálke či o zodpovednosti. Slovenská politika takýmito hodnotami vo vzťahu k vlastnej krajine a občanom neoplýva. Bolo by preto prinajmenšom nedôveryhodné, aby sme ich chceli aplikovať vo vzťahu ku krajinám, ktoré sú vzdialené na tisíce kilometrov od Slovenska. Chcem hovoriť v tomto vystúpení predovšetkým o faktoch. Prvým faktom je, že z rôznych dôvodov, najmä pre ekonomické a finančné záujmy došlo k takému vyostreniu irackej krízy, že Spojené štáty americké a niektorí z ich spojencov, najmä Veľká Británia a Španielsko uvažujú o použití vojenskej sily proti Iraku. Nebol tu nikto z predstaviteľov strany Smer, ale často práve predstavitelia amerického verejného života, kde si prinajmenšom hodnotu slobodného slova vážia viac ako u nás doma, ktorí otvorene hovoria, že na špici motívov pri úvahách o zásahu v Iraku figuruje ropa.

Svet, či chceme, alebo nechceme, bude onedlho čeliť energetickej kríze. Kým Slovensko sa na ňu pripravuje zatváraním bezpečných energetických zdrojov v mene cudzích záujmov, iné krajiny sú pripravené čeliť jej za každú cenu. Druhým faktom je, že ako oficiálny motív použitia vojenskej sily na Irak sa uvádza existencia zbraní hromadného ničenia na území Iraku a prepojenie režimu tohto štátu s medzinárodným terorizmom. To sú vážne motívy, ktoré by v prípade potvrdenia naozaj mohli viesť k naštartovaniu medzinárodného mechanizmu použitia sily proti inému štátu.

V odôvodňovaní tohto oficiálneho motívu zástancovia útoku na Irak však zatiaľ zlyhávajú. Nie preto, že si to myslím sám, alebo takýto názor má politická strana Smer. Toto si, vážené dámy a páni, jednoducho myslí Európa. Rád by som zacitoval z rezolúcie k Iraku, ako ju prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy presne pred týždňom v Štrasburgu. 44 členských štátov Rady Európy sa prostredníctvom svojich parlamentných delegácií prakticky jednomyseľne zhodli že, citujem: "Zbrojní inšpektori doteraz nepreukázali nič, čo by preukazovalo, že Irak stále drží zbrane hromadného ničenia alebo balistické strely, alebo že sa pripravuje na ich produkciu. Rovnako nebolo dostatočne preukázané žiadne spojenie medzi Irakom a medzinárodnými teroristickými sieťami". Koniec citátu. Pripomínam, že za túto rezolúciu hlasovali aj britskí poslanci a to prinajmenšom vládni, labouristickí. A rezolúciu približne rovnakého znenia schválil aj Európsky parlament. Tieto vážne pochybnosti sa pokúsil včera vyvrátiť minister zahraničných vecí Spojených štátov na zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

Vážené dámy a páni, netvárme sa, že cisár nie je nahý. Ak mali byť poskytnuté dôkazy určené laickej verejnosti, tak potom satelitné fotografie, prepisy všeobecných telefónnych trás či kreslené obrázky mobilných technológií na výrobu chemických zbraní mohli urobiť na laickú verejnosť dojem. Minister zahraničných vecí Spojených štátov však musí presvedčiť nie laickú verejnosť, ale Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov o tom, že existuje vážna hrozba pre mier a bezpečnosť na Strednom východe, v Perzskom zálive a na celom svete, aby Bezpečnostná rada súhlasila s použitím vojenskej sily. Zdá sa, že po včerajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady, iba že by boli neskôr predložené skutočné dôkazy, sme presne tam, kde sme boli aj minulý týždeň, keď sa irackou krízou zaoberal Európsky parlament a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.

Jeden z mojich kolegov včera správne poznamenal: Ak chceme na Slovensku niekoho odsúdiť za krádež bicykla, prokurátor musí na súde predložiť neodškriepiteľné dôkazy, že zlodejom je obžalovaná osoba. Ak súhlasíme s tým, aby sme na niekoho hodili bomby, naše presvedčenie o vine bombardovaného musí byť ešte hlbšie. Píše sa 21. storočie a všetci by sme sa mali brániť pred používaním princípov takzvaného božieho súdu. Nikdy by sme nemali súhlasiť s použitím ničivej vojenskej sily, ak neexistujú presvedčivé argumenty. Dnes už nemôžeme čarodejnici zviazať nohy a ruky a s kameňom na krku ju hodiť do jazera. Ak sa utopí, je čarodejnica, lebo tak Boh rozhodol a potrestal ju. Ak by vyplávala, musí byť čarodejnica a treba ju popraviť.

Vážené dámy a páni, tretím faktom je, že Spojené štáty americké nás ako kandidáta na vstup do Severoatlantickej aliancie požiadali o prejav solidarity s ich úmyslom použiť proti Iraku vojenskú silu. Vláda Slovenskej republiky aj Národná rada zareagovali promptne. Vláda predkladá na dnešné rokovanie návrh uznesenia, ktorým by sme mali vysloviť súhlas s vyslaním vojenskej jednotky do Iraku. Horlivosť našej vlády, pokiaľ ide o presadzovanie cudzích záujmov, je ako obyčajne veľmi veľká. Kým iné európske politické formáty začínajú zaraďovať spiatočku, vláda Slovenskej republiky nám dáva na rokovanie návrh uznesenia, ktorý je nielen protiústavný, ale je aj v rozpore s medzinárodným právom. Vláda Slovenskej republiky si po prvé v tomto návrhu privlastňuje ústavné právo, ktoré patrí výlučne Národnej rade. Po druhé, chce od Národnej rady Slovenskej republiky, aby súhlasila s vyslaním vojenskej jednotky do Iraku bez výslovnej explicitnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN podľa článku 42 Charty Organizácie Spojených národov. Ak sa aj na základe pozmeňujúceho návrhu alebo pozmeňujúcich návrhov uznesenie vlády upraví a o vyslaní jednotky bude výlučne rozhodovať Národná rada, zostáva v rozpore s medzinárodným právom, lebo nebude výlučne viazané na článok 42 Charty. Má preto takú chybu, pre ktorú ho Smer nemôže nikdy podporiť. Objavujú sa rôzne špekulácie o tom, aký charakter má mať slovenská vojenská jednotka v počte do 75 príslušníkov. Niektorí sa snažia zmiasť verejnosť vyhláseniami o jej humanitárnom charaktere. Nakoniec tento pojem použil aj predkladajúci minister obrany. Samotná vláda podaním návrhu na rokovanie Národnej rady priznáva, že vysielame do Iraku skutočnú vojenskú jednotku, ktorá sa zúčastní vojenských operácií a ktorá bude vzhľadom na svoj charakter naozaj v prvom slede a často v priamom kontakte s armádou Iraku. Slovensko, ak pošle vojakov do Iraku, bude bojovať proti Iraku. Jednoduchšie opísanie kvality našej účasti v Iraku nepoznám. Ak by to tak nebolo, vážené dámy a páni, vláda by sa nás určite nepýtala a neobracala sa na nás a humanitárnu jednotku by vyslala sama. Na toto ju totiž oprávňuje podľa konkrétneho článku ústavy náš najvyšší zákon. O vyslaní vojenskej jednotky do vojenskej akcie - a toto je vyslanie vojenskej jednotky do vojenskej akcie - však môže rozhodnúť len Národná rada Slovenskej republiky a Národná rada sa nikdy tejto ústavnej právomoci nemôže vzdať.

Štvrtým faktom je, že o použití vojenskej sily v rámci spoločnej medzinárodnej akcie môže rozhodnúť len Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov. Medzinárodné právo verejné, opakujem ešte raz, medzinárodné právo verejné nepozná inú inštitúciu, ako je Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, ktorá by mala oprávnenie na takéto závažné rozhodnutie. Bez mandátu OSN sa nemôžu niektoré krajiny jednoducho dohodnúť, že vojensky napadnú iný štát. Na to sa v medzinárodnom práve používa jasný právnický výraz agresia.

Organizácia Spojených národov vznikla po druhej svetovej vojne aj preto, aby predstavovala medzinárodnú autoritu reagujúcu na hroziace krízové stavy. Áno, súhlasím s mnohými kritikmi, že Organizácia Spojených národov je ťažkopádna a trvá jej niekedy veľmi dlho, kým prijme určité rozhodnutie. Faktom ostáva, že platí článok 42 Charty Organizácie Spojených národov, podľa ktorého iba Bezpečnostná rada môže, a teraz citujem, "...v záujme zachovania mieru a bezpečnosti rozhodnúť o použití ozbrojenej sily". Nijaký iný mechanizmus na svete neexistuje. Bezpečnostná rada takúto výslovnú rezolúciu o použití vojenskej sily proti Iraku doteraz neprijala a je prinajmenšom nebezpečné vykladať jej predchádzajúce rozhodnutia o Iraku ako mandát na vojenskú akciu. Pochybnosti o akcieschopnosti Organizácie Spojených národov nás, vážené dámy a páni, nezbavujú zodpovednosti a povinnosti postupovať podľa medzinárodného práva, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Piatym faktom je, vážené dámy a páni, že vláda Slovenskej republiky sa už rozhodla pre vojnu proti Iraku. Toto rozhodnutie považujeme za predčasné, neeurópske a nezodpovedné v kontexte správania sa Európy. V rámci parlamentnej diskusie o referende o Európskej únii som otvoril otázku, či Slovensko bude svojimi postojmi súčasťou Európy, alebo či sa stane ostrovom amerického vplyvu v Európe. Jedno aj druhé rozhodnutie je legitímne, ale má svoje dôsledky. Správanie sa vlády Slovenskej republiky k irackej kríze ukazuje, akú orientáciu si vláda Slovenskej republiky vybrala. Odmietame rozdeľovanie Európy na starú a novú. A očakával by som aj od vlády Slovenskej republiky, že podobné pokusy zo strany Spojených štátov amerických rázne odmietne. Mimochodom, investície, na ktoré súčasná vláda Slovenskej republiky tak rada poukazuje, Volkswagen a Pegueot, prišli práve z tej zlej, "starej Európy".

Vláda Slovenskej republiky ako predstaviteľ krajiny, ktorá sa hlási do Európskej únie, by mala komunikovať svoje postoje predovšetkým v rámci Európy a to všetko pri zachovaní korektných, priateľských a predovšetkým ekonomicky orientovaných vzťahov s ostatným svetom, vrátane Spojených štátov amerických. Niektoré slovenské médiá začínajú dokonca označovať vládnych predstaviteľov za Amerikánov v pozitívnom slova zmysle. Nuž, Smer by predovšetkým vo vláde privítal Slovákov presadzujúcich naše vlastné národné záujmy, a nie záujmy cudzích krajín.

Rozhodnutie vlády Slovenskej republiky považujeme za predčasné. Kým vláda Slovenskej republiky je ochotná poslať slovenských vojakov do Iraku aj bez existencie hodnoverných dôkazov a bez explicitnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, mnohé významné európske krajiny vyvíjajú maximálne úsilie, aby prípadný zásah v Iraku bol plne legitímny z pohľadu medzinárodného práva a aby tento zásah bol aj odôvodniteľný. Opäť musím zacitovať z rezolúcie parlamentného zhromaždenia Rady Európy, podľa ktorej, citujem: "...je za súčasných okolností použitie sily proti Iraku neodôvodniteľné". Koniec citátu. A to by som pokojne použitý anglický výraz "not justified" mohol preložiť ako neospravedlniteľné, a nie neodôvodniteľné, čo je podstatne silnejšie slovo.

Rozhodnutie vlády Slovenskej republiky považujeme aj za nezodpovedné. Zodpovedný politik prijíma rozhodnutia len vtedy, ak pozná ich dôsledky. Veľmi by ma zaujímalo, čo by nám tak asi vláda Slovenskej republiky dnes povedala o krízových scenároch eskalácie napätia na Strednom východe, o možnosti rozpadu prozápadne orientovaných arabských režimov, o raste fundamentalizmu a s ním spojenom rekrutovaní nových teroristov či o pripravenosti Slovenskej republiky znášať prípadné teroristické útoky. Je vysoko pravdepodobné, že veľa by sme sa toho dnes nedozvedeli. Rozhodnutie vlády Slovenskej republiky považujeme za podrývanie autority Organizácie Spojených národov, ak vláda bez ťažkostí mieni obísť medzinárodnoprávny rámec. Vláda takto obchádza nielen medzinárodnoprávny rámec, ale aj rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorou je ako členský štát Slovenská republika viazaná. Ak táto vo svojom závere vyzýva všetky členské štáty Rady Európy, aby sa, citujem: "...zdržali akéhokoľvek konania, ktoré škodí autorite a úlohe Organizácie Spojených národov a aby vylúčili použitie akejkoľvek sily mimo medzinárodnoprávneho rámca a bez výslovného explicitného rozhodnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov". Koniec citátu.

Vážené dámy a páni, nikto nechce pchať hlavu do piesku, ako to rada hovorí vláda Slovenskej republiky. Bojachtivosť vlády a nekritická oddanosť iným ako slovenským záujmom však nie je na mieste. Smer je presvedčený, že irackú krízu, ktorá naozaj ohrozuje mier a bezpečnosť na Strednom východe a v Perzskom zálive ako aj na celom svete, je potrebné prednostne riešiť mierovými a politickými prostriedkami. Zbrojní inšpektori musia dostať dostatok času na to, aby pokračovali a bez vonkajšieho tlaku dokončili svoju prácu v rozumnej lehote. Až keď sa definitívne na základe ich práce preukáže, že Irak má zbrane hromadného ničenia a jasné prepojenie na teroristické siete, čo sa včera určite nepodarilo americkému ministrovi zahraničných vecí, a že odzbrojenie Iraku vyžaduje vojenský zásah, malo by prísť na rad rozhodnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Jasná, zreteľná, viaceré výklady neumožňujúca rezolúcia Bezpečnostnej rady o použití vojenskej sily proti Iraku v záujme zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti. Nič iné, žiadne iné záujmy nemôžu oprávňovať vládu Slovenskej republiky, aby žiadala od Národnej rady vyslanie slovenskej jednotky do Iraku bez takejto rezolúcie Bezpečnostnej rady.

Vážené dámy a páni, vzhľadom na uvedené a rešpektujúc medzinárodné právo a záujmy Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Smer budú hlasovať proti návrhu uznesenia, ako je predložený vládou Slovenskej republiky, ako aj proti jeho modifikáciám, pokiaľ budú obsahovať neprekonateľné ústavné a medzinárodnoprávne prekážky, o ktorých som hovoril dostatočne jasne a zrozumiteľne. Máme však záujem konštruktívne prispieť do dnešnej diskusie, preto si dovoľujem predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý plne rešpektuje náš záujem na riešení mierovom, pokiaľ ide o irackú krízu, a na krajnom použití sily za predpokladu, že o nej jasne rozhodne Bezpečnostná rada OSN svojom novou rezolúciou. Dovoľte mi preto, aby som na záver predniesol text tohto návrhu uznesenia: "Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. februára 2003 o vyslaní jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky: Národná rada Slovenskej republiky, vyslovujúc presvedčenie, že irackú krízu, ktorá ohrozuje mier a bezpečnosť na Strednom východe a v Perzskom zálive ako aj na celom svete, je potrebné prednostne riešiť mierovými a politickými prostriedkami, uvedomujúc si všetky riziká, ktoré po zlyhaní mierového riešenia môže so sebou priniesť medzinárodná vojenská akcia v Iraku, podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas na vyslanie jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte do 75 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky na obdobie do 31. decembra 2003 do Irackej republiky a Kuvajtu ako súčasť spoločnej medzinárodnej vojenskej akcie za podmienky, že o použití ozbrojenej na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti novou rezolúciou výslovne rozhodne podľa čl. 42 Charty Organizácie Spojených národov Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov." Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)