Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Skončili ste, pán poslanec?

S. Zubo, poslanec: Áno. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ak dovolíte, páni poslanci, ja len chcem upozorniť, že faktické poznámky majú smerovať k vystúpeniu, nie k životopisu pána poslanca a bola by som veľmi rada, keby ste dodržiavali tieto zásady, bolo by to veľmi dobré. (Potlesk.)

Slovo má pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ctená Národná rada, prosím vás, ja nechcem vás zdržiavať, len by som chcel poprosiť pána Banáša, on použil veľmi dosť silné slová. Neviem, či to patrí tu do takejto ctenej snemovne, že sme zbabelí. Neviem, kto je zbabelý, ale nebolo by prejavom kultúry tejto Národnej rady, keby sme požívali takéto silné slová. Ja vo svojom vystúpení nič podobného som nepoužil a nikoho som neobvinil. Ja som len žiadal, aby boli do demokratických prvkov vtiahnutí občania ako prejav priamej demokracie, aby rozhodovali o veciach. Ja som nehovoril o merite veci. Tak, pán Banáš, neviem, do akej miery čo vás sa dotklo z môjho vystúpenia, ale by som vás poprosil, aby ste boli pozorný, keď budem hovoriť. My chápeme, že do NATO sa nevstupuje, ale anektuje, ale my tejto anekcii nechceme slúžiť, preto nás toto trápi. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Banáš chce reagovať. Nech sa páči.

J. Banáš, poslanec: Ja chcem krátko povedať. Samozrejme, tieto reakcie sa dajú očakávať. Dovoľte, ja vám môžem povedať môj životopis, rozmnožiť ho a vám ho predložím. Keď som bol v roku 1988 v Nemeckej demokratickej republike, lebo som bol ako diplomat pre Západ nevhodný, boli sme na jednej slepačej farme, kde nám predseda farmy ukazoval na diapozitívoch hrdo klietky so zavretými sliepkami a povedal: "Priatelia, výnosnosť sme mali minulý rok 100 %, teraz ju máme 200 %." Môj švédsky kolega sa opýtal: "Pán predseda, a ako ste to dosiahli?" A on povedal: "No viete, vlani sme mali v tých klietkach 3 sliepky a teraz v nich máme 6 sliepok." Na to mu ten Švéd povedal: "Pán predseda, a nemáte pocit, že tie sliepky sa v tých klietkach cítia utláčané?" A ten predseda povedal: "Môže to tak byť, ale my vieme, ako sa tie sliepky v našich klietkach cítia." To je všetko, čo som chcel povedať. (Potlesk a ruch v sále.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím o pokoj v rokovacej sále.

Ďalej vystúpi za klub SMK pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, po ňom za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Mikloško.

Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, 21. novembra 2002 na pražskom summite Slovenská republika dostala pozvanie do Severoatlantickej aliancie, do NATO. Je to veľký úspech integračného úsilia Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr. Cesta bola rozporuplná a zložitá. Až intenzívna, premyslená systematická príprava predchádzajúcej a súčasnej vlády doviedla krajinu do úspešného cieľa, kde susedné krajiny sa nachádzali už pred 5 rokmi. Jednoznačné odhodlanie čo najrýchlejšie pripojiť Slovenskú republiku k NATO potvrdzujú aj v minulých rokoch vyvinuté aktivity ako napr. plnenie Akčného plánu pre členstvo, tzv. MAP program, či parlamentom prijatá Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky alebo ročne realizovaný Národný program prípravy Slovenskej republiky na členstvo v NATO. Našou úlohou je teraz bez váhania a racionálne postupovať ďalej, dokončiť reformy.

Pred nami je podpísanie Prístupového protokolu v marci 2003, potom ratifikačný proces a končí sa všetko vstupom Slovenskej republiky ako člena do aliancie v máji 2004. Z praxe vieme, že až potom sa začne skutočná tvrdá práca, nie s jednoduchými povinnosťami člena organizácie Severoatlantickej aliancie. Do tohto jasného postupu chcú zasahovať určité rušivé brzdiace elementy, niektoré politické sily a rôzni aktivisti. Takou iniciatívou je aj komunistickými poslancami predložený návrh na prijatie uznesenia Národnej rady o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO.

Ústava dáva dve možnosti dosiahnutia referenda. Toto je prvý pokus a už aj druhý sa začal. Otázkou je načo, čomu to má slúžiť? Ústava Slovenskej republiky nepredpisuje žiadnu povinnosť uskutočnenia referenda. Vstup do NATO nie je vstupom do štátneho zväzku s inými štátmi, ale pristúpením k medzinárodnej zmluve prezidentského charakteru, ktorá má byť schválená poslancami Národnej rady v zmysle čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Referendum v tomto prípade nie je potrebné. Nejde o prenos časti suverenity. NATO na rozdiel od EÚ je organizácia, v ktorej členské krajiny rozhodujú konsenzom. Takže aj malé štáty môžu zablokovať rozhodnutia. Žiadne predpisy, pravidlá NATO, resp. prístupového procesu nedefinujú potrebu rozhodovania o členstve celonárodným referendom. Krajiny Severoatlantickej zmluvy spôsob pristúpenia považujú za vnútornú záležitosť daného štátu.

Niektorí politici a niektoré politické sily sa snažia vsugerovať občanom odpor a strach z budúceho členstva a zo záväzkov v tejto politickej a obrannej organizácii odvolávajúc sa na neblahé spomienky vo zväzku Varšavskej zmluvy. Je to zavádzanie. Bipolárny svet zanikol, Varšavská zmluva sa rozpadla. Nie sú proti sebe 2 nepriateľské bloky. Severoatlantická aliancia za uplynulých 10 rokov prešla procesom hlbokých a dôkladných reforiem. Poslanie NATO nie je spojiť sily a bojovať proti niekomu a niečomu, ale v záujme niečoho, v záujme garancie istoty a stability vybudovať kolektívnu obranu, spoločne chrániť systém demokratických hodnôt, ľudské práva, hospodárske zriadenie a trhový mechanizmus. NATO je bezpečnostno-politické obranné zoskupenie, politická organizácia kolektívnej obrany. Ide o bezpečnosť tejto krajiny, o bezpečnosť Slovenskej republiky a o nič iné. Z toho vyplýva, že odpoveď na otázku skeptikov je a priori daná. Môžeme si predstaviť, že taký malý štát, ako je Slovenská republika, v strede Európy stojí mimo? Čo by znamenala taká izolácia? Sami by sme paralyzovali vlastný vývoj a budúcnosť. Preto o potrebe čo najväčšej bezpečnosti by sme nemali viesť spor. Je to v prvom rade špecifická a vysoko odborná otázka a rozhodovanie nepatrí do kompetencie verejnej mienky.

Členstvo v NATO je záruka bezpečnosti Slovenskej republiky a nemôžeme uvažovať krátkodobo, a pritom myslieť si, že od nás na východ existuje jediný a jednoznačný scenár vývoja spoločnosti, a to lineárny vývoj k demokracii. Len tak sa môže Slovenská republika s konečnou platnosťou odpútať od potenciálneho nebezpečenstva minulosti, od neistej politiky Východu.

V minuloročných parlamentných voľbách najväčšiu podporu dostali politické sily, ktoré programovo jednoznačne sú zástancami európskej a transatlantickej integrácie. Občania dôverujú nám. Navyše, všetky politické strany zastúpené v Národnej rade až na poslancov KSS podporujú vstup do NATO, a to bez podmienky referenda.

Chcem upriamiť vašu pozornosť na to, že Strana maďarskej koalície, naši voliči a prevažná väčšina maďarskej komunity na Slovensku dlhodobo a trvalo podporuje členstvo Slovenskej republiky v NATO nezávisle od toho, či sme boli v opozícii alebo sme členom vlády. V tejto otázke sme presvedčení o jednoznačnej podpore našej voličskej bázy. Aj preto pokladáme referendum za zbytočné.

Vláda a my máme mandát dokončiť úlohu, naplniť vládny program.

Áno, treba robiť osvetu a vysvetľovať občanom túto jedinú možnú cestu, vysvetľovať im, že členstvo pozitívne vplýva aj na ekonomiku, priťahuje zahraničné investície a vytvára pracovné príležitosti. Zosilní sa vierohodnosť a spoľahlivosť krajiny.

Vážená Národná rada, uvedené argumenty a úvahy potvrdzujú, že by bolo nezodpovedné pripustiť možnosť zavedenia parametrov neurčitosti, presnejšie riskantnosti do tohto procesu a vypísanie referenda by to znamenalo. Bolo by to politické spochybnenie záujmu Slovenskej republiky a nebezpečná hra s bezpečnosťou tejto krajiny. Zámer predloženého návrhu tejto iniciatívy, ako aj petičnej akcie je jasný odvolávajúc sa na rozhodovacie právo občana ako na najvyšší stupeň demokracie zaviesť neistotu. Veď predstavitelia KSS by robili antikampaň, agitovali by proti členstvu Slovenskej republiky v NATO. Cieľom návrhu skupiny poslancov za KSS nie je nič iné, iba zviditeľniť sa, za štátne peniaze viesť politickú propagandu. A pritom vedia, že sú odkázaní na neúspech, ako niektorí poslanci KSS sa už vyjadrili. Uvedomme si, konanie takého nadbytočného referenda je len odsúdeniahodné plytvanie finančnými prostriedkami štátu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver vyzývam všetkých kolegov, poslankyne a poslancov, aby triezvo a racionálne pristupovali k hlasovaniu a nepodporovali predložený návrh.

Poslanci Národnej rady za Stranu maďarskej koalície budú hlasovať proti návrhu uznesenia Národnej rady o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Mikloško, po ňom za poslanecký klub SDKÚ pani poslankyňa Petra Masácová.

Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v týchto dňoch prebiehajú akoby 2 prúdy, ktoré hovoria o problematike referenda o NATO. Jeden je legislatívna aktivita poslancov za Komunistickú stranu, aby referendum bolo vyhlásené v parlamente, druhý je petičná akcia, ktorá beží už na uliciach. A poslanci Komunistickej strany alebo vedenie Komunistickej strany vyhlásilo, že pokiaľ by tu neprešlo referendum, že sa k tejto petičnej akcii pridajú. Čiže budem sa vyjadrovať naraz akoby k obidvom týmto pohybom. Robím to aj preto, že chcem poukázať na čosi podstatné, čo tento pohyb prináša.

Ako vieme v tom petičnom výbore, ale aj medzi tými osobnosťami, ktoré podpísali, aby sa konalo referendum za NATO, sú ľudia, ktorí, a to už tu bolo povedané pánom poslancom Ševcom, pri rozdelení Česko-Slovenska ani neboli za referendum. My sme im to vtedy vytýkali, my sme chceli, aby referendum o rozdelení Česko-Slovenska bolo. Dnes je situácia opačná. Tí, čo boli pri rozdelení proti referendu, sú dnes za referendum a dnes my sme proti referendu. Tento zdanlivý paradox ale má svoje podľa mojej mienky hlboké príčiny a chcel by som ich veľmi stručne povedať.

Ešte skôr, ako teda prejdem k tomu podstatnému, chcem povedať, nepriamo sa obyvatelia k otázke NATO vyjadrili vtedy, keď volili politické strany. Pán poslanec Ševc to trošku bagatelizoval, keď povedal, že ľudia nemajú čas čítať celé programy a tá problematika NATO v tom trochu zanikla. Chcem ale podotknúť, že v prípade 2 strán, a to je SNS a Pravá SNS, tieto dávali celý čas, čo boli minulé 4 roky v parlamente, výrazný signál, že sú proti vstupu do NATO, výrazný signál a napriek tomu sa do parlamentu nedostali. Čiže je to nielen postoj obyvateľstva k tým stranám, ktoré ho mali v programoch, ale aj postoj obyvateľstva k tým stranám, ktoré ho výrazne nemali v programoch.

Chcem povedať ešte druhú vec, ktorá s týmto súvisí, že vstup do NATO je normálna medzinárodná zmluva, aké tu bežne riešime, to znamená, nemusím vás o tom poučovať, túto zmluvu uzavrie vláda a schvaľuje ju parlament. Hovorím to len preto, že takým istým spôsobom sa z NATO vystupuje, to znamená, ak nejaká strana si raz dá do svojho programu, že chce vystúpiť z NATO a potom získa takú väčšinu, že to presadí vo vláde a v parlamente, nikto nás tam držať nebude, ubezpečujem vás. Príkladom, aj keď nie celkom možno porovnateľným, je Francúzsko, ktoré v jednej chvíli vystúpilo a potom znovu vstúpilo do vojenskej zložky. Toto všetko sú ale veci, ktoré nepovažujem za podstatné.

Za podstatné považujem, prečo som proti referendu a prečo je KDH proti referendu, toto. O veciach vojenských a o veciach vojny nemajú čo rozhodovať obyvatelia krajiny. Zodpovednosť za veci vojenské a veci vojny nech zoberú politici. Ak sa rozhodnú zle, politikov možno v úvodzovkách alebo aj priamo obesiť alebo brať na zodpovednosť. Ale ak ľudia sa majú rozhodnúť o veciach vojny a krajina je porazená, tak obesiť krajinu znamená, že krajina, páni, môže veľmi ľahko zaniknúť. A z tohto dôvodu, že v týchto vážnych veciach, o ktorých nikdy nevie človek, kde a ako môžu skončiť, musia tí politici, ktorí sú pri moci, zobrať na seba celú zodpovednosť a musia túto zodpovednosť uniesť aj pred prípadnými následkami, pretože preto sú politikmi, že by túto intuíciu a odhad mali mať. Toto je hlavný dôvod, prečo KDH nepodporuje referendum a prečo, samozrejme, referendum o takých otázkach, ktoré sa týkajú pokojného spolunažívania alebo rozdelenia krajín, sa konať má.

Dámy a páni, už som povedal, že bežia dve akcie. KDH je stále akoby konfrontované s tým, aký je postoj KDH k NATO. Láskavo prosím všetkých, ktorí nám tieto otázky už niekoľko rokov dávajú, aby nám ich už nedávali, už niekoľko rokov každý deň odpovedáme, že sme za NATO, už sme z toho unavení. Sme za NATO, sme proti referendu o NATO a pri ratifikácii zmluvy o NATO v parlamente budeme hlasovať za vstup do NATO a už na túto tému nehodláme viac diskutovať, čakajú nás iné problémy, omnoho vážnejšie, ktoré s NATO možno nebudú súvisieť.

Dámy a páni, teda... (Potlesk.) Ešte som neskončil, ale myslím, že môj prejav bol tak výborný, že možno tlieskať aj v priebehu. (Smiech v sále.) To je vlastne všetko, čo som chcel povedať. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ešte som chvíľku nechala priestor, či predsa len...

Dvaja poslanci sa prihlásili s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Faktickú poznámku ako prvý má pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Pán Mikloško, ja nebudem dávať otázky, ktoré nechcete, aby sme vám dávali, ale dám 2 otázky, 2 otázky preto, lebo nejaké nové veci sa vyskytli tuná vo vašom vystúpení a zrejme je potrebné to vysvetliť.

Po prvé, držiac sa vašej metodológie, o ktorej ste hovorili, ako strany vystupovali pred voľbami a cez voľby, keď hovoríte, že SNS a PSNS mali priamo vo svojom programe nevstúpiť do NATO, a preto prepadli, držiac sa týchto vašich slov znamená, že komunisti v súčasnosti majú cez 50 % preferencií, a preto ich Focus nemôže zverejniť? (Hlasy z pléna.) No pretože cez 50 % občanov je proti vstupu do NATO.

Druhá otázka. Je niečo nové vo vašich myšlienkových pochodoch, pretože vy ste začali hovoriť o otázkach vojny. V súvislosti s NATO-m som to prvýkrát počul. Boli by ste taký dobrý, mohli by ste niečo bližšie o tom povedať, aká vojna sa chystá? Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem. Aj keď pán poslanec Mikloško skončil svoj prejav s jemu vlastným nadsadením, predsa ho považujem za veľmi vážny a rád by som sa pripojiť k tej pasáži jeho príhovoru, kde zdôrazňuje, že nás tu naši voliči neposlali, aby sme si tu vytĺkali svoj osobný politický kapitál. Ale my sme celkom s vážnosťou a zodpovednosťou tu pracovali v ich prospech. A preto som tiež toho istého názoru, že aktivity, ktoré sa spúšťajú v týchto dňoch pre alebo proti nehája záujmy našich občanov, našich voličov, ale sú prostriedkom získavania lacnej osobnej politickej propagandy, agitácie cez záujem médií. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S reakciou chce vystúpiť pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Zubo, ja sa veľmi ospravedlňujem, ale nepochopil som celkom zmysel vašich otázok. Ale naozaj tým nechcem sa vás dotknúť. Je možné, že som bol tak vyčerpaný po tom prejave, že som nebol pozorný.

Ak som hovoril o vojne alebo vojenských otázkach, no tak veď NATO má vojenskú zložku, veď teda to je logická vec. Či bude alebo nebude nejaká vojna, na to sa choďte inde opýtať, ale nepýtajte sa na to mňa, ja som vo výbore pre kultúru a médiá. A, samozrejme, Slovensko ak vstúpi do NATO, tak bude plniť všetky záväzky aliancie, o tom niet pochybností.

Ja hovorím v princípe, prosím pekne, o referende ako takom, či občania krajín sa majú vyjadrovať k takýmto otázkam. Ja tvrdím, že nie. A to je odvaha politikov, vziať na seba zodpovednosť a za prípadne zlé rozhodnutie niesť aj následky, ale neťahať do zodpovednosti ľudí, ktorí nemôžu dovidieť veci, kam až pôjdu. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Pokračujeme v rozprave. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Petra Masácová za klub SDKÚ, písomne sa ešte do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Bollová.

P. Masácová, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, integrácia Slovenskej republiky do euroatlantických štruktúr bola prioritou všetkých vlád od vzniku Slovenskej republiky a je prioritou aj vlády súčasnej, ktorej táto Národná rada vyslovila dôveru. Všetky doterajšie národné rady v Slovenskej republike podporovali v tomto bode vládu a jej poslanci či už individuálne alebo kolektívne prijali niekoľko vyhlásení a deklarácií, v ktorých podporujú rýchly vstup Slovenskej republiky do NATO.

Členstvo Slovenska v NATO je životným záujmom Slovenskej republiky, vyplýva to aj z Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, ktorú schválilo 115 poslancov, to je viac ako ústavná väčšina, dňa 27. marca 2001 v Národnej rade, teda tu v parlamente.

O vstupe Slovenska do NATO je politický konsenzus rozhodujúcich politických strán na Slovensku. Túto skutočnosť potvrdili občania Slovenskej republiky v nedávnych parlamentných voľbách, kde zo 70 % právoplatných voličských hlasov iba 6,32 % občanov podporilo v parlamente zastúpenú politickú stranu, Komunistickú stranu Slovenska, ktorá presadzuje vypísanie referenda o vstupe SR do NATO.

Dosiahnutie členstva Slovenskej republiky v NATO je strategickou prioritou vlády Slovenskej republiky v oblasti zahranično-bezpečnostnej politiky, ktorá bola v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schválená Národnou radou. Národná rada tým vyslovila politickú dôveru vláde Slovenskej republiky a dala jej mandát na plnenie svojho programu.

Z právneho hľadiska treba vstup Slovenskej republiky do NATO vnímať ako pristúpenie k mnohostrannej medzinárodnej zmluve, ktorou je v tomto prípade Washingtonská zmluva. V zmysle čl. 7 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sa môže Slovenská republika s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených zmluvou zaradiť do organizácií vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. Tento článok schválila Národná rada v rámci novely ústavy v roku 2001. Pristúpenie Slovenskej republiky k Severoatlantickej zmluve nie je možné považovať za vstup do štátneho zväzku s inými štátmi, na čo sa vzťahuje obligatórne referendum v zmysle čl. 93 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vstupom do NATO Slovensko nikomu a ničomu neodovzdá časť svojej suverenity, ako je to v prípade Európskej únie. Slovensko nebude nikým a ničím nútené zúčastňovať sa na medzinárodných operáciách či už NATO alebo Európskej únie, OBSE alebo OSN, ak to nebude v jeho záujme. Z toho vyplýva, že neexistuje žiadna ústavná povinnosť uskutočniť referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Na tento akt má plný mandát Národná rada Slovenskej republiky tak ako v mnohých ďalších prípadoch, keď Slovenská republika pristupuje k tzv. prezidentským zmluvám, ktoré sú schvaľované nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady.

Získanie pozvania Slovenskej republiky k prístupovým rozhovorom na pražskom summite NATO je ocenením záujmu Slovenskej republiky o členstvo v NATO a dosiahnutého pokroku Slovenskej republiky v procese prípravy na členstvo v aliancii.

Vypísanie referenda v čase, keď sa majú podpisovať prístupové protokoly, v ktorých sa pozvaná ašpirantská krajina zaväzuje dodržiavať princípy NATO a vyjadruje pripravenosť splniť všetky záväzky a povinnosti vyplývajúce z členstva v NATO, politicky spochybňuje záujem Slovenskej republiky a doterajšie odhodlanie. Je to politický hazard s bezpečnosťou našej krajiny, ktorá nemá inú reálnu alternatívu, ako je vstup do efektívne pracujúcej organizácie, ktorá je schopná zabezpečiť kolektívnu obranu svojich členov. Argument, že NATO nemá v priestore strednej Európy žiadnu úlohu, svedčí skôr o politickom hazarde s dôveryhodnosťou štátu ako o snahe o efektívne zabezpečenie národnej suverenity, stability a prosperity.

Náklady, ktoré Slovenská republika vydáva na svoju obranu a ozbrojené sily Slovenskej republiky, sú potrebné, či Slovensko vstúpi do NATO alebo nie. Údaje však jednoznačne potvrdzujú, že kolektívna obrana je finančne podstatne menej náročná ako samostatná obrana, pretože krajiny spolupracujúce v systéme kolektívnej obrany si môžu navzájom poskytovať kapacity, ktoré by ináč nemali.

Pozadím iniciatívy skupiny poslancov za Komunistickú stranu Slovenska nie je vyvolanie vecnej diskusie o členstve Slovenska v NATO, ale realizácie svojho odporu voči tomuto kroku. Ani komunisti totiž nemôžu hovoriť, že priestor pre verejnú diskusiu k otázke členstva Slovenska v NATO nebol vytvorený alebo že by občania nemali možnosť sa vyjadriť k formulácii životných záujmov SR, tak ako sú uvedené napr. v Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky, v Programovom vyhlásení vlády SR, príp. vo volebných programoch politických strán. Naviac, Komunistická strana Slovenska neponúka žiadnu inú alternatívu zaistenia bezpečnosti Slovenskej republiky.

Je teda plne v našich rukách, v rukách poslancov Národnej rady, aby sme zhodnotili svoj mandát daný v septembrových parlamentných voľbách, aby sme prevzali na seba politickú zodpovednosť za budúcnosť tejto krajiny, aby sme stanovili politicko-bezpečnostnú víziu krajiny, ktorá vedie k prosperite a stabilite štátu a k adekvátnemu postaveniu štátu v medzinárodnom prostredí. A tento cieľ splní iba vstup Slovenska do NATO a Európskej únie. V prípade neúspechu splnenia týchto cieľov budeme to práve my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí počas svojho volebného obdobia doviedli krajinu k sebaizolácii a ohrozeniu jej bezpečnosti. Preto je jednoznačné - referendum nie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás v mene poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie požiadala o zamietnutie návrhu poslancov Komunistickej strany Slovenska. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne sa ďalej do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Bollová. Zároveň je to posledná písomná prihláška.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Oslovujem vás milí kolegovia poslanci, milé poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v úvode vyjadrila nespokojnosť s úrovňou rozpravy k prednesenému návrhu. Počuli sme tu životopis, zážitky zo slepačej farmy, pán Mikloško nás strašil vojnou, teraz v poslednom vystúpení sme sa dozvedeli, že referendum je vlastne risk. My si to nemyslíme. Vystupujúci viacerí vysvetľovali, čo je NATO a prečo by sme tam mali vstúpiť a podobne. Zo všetkých vystúpení ale bolo cítiť strach zo straty moci, resp. z nemožnosti vzdať sa zodpovednosti za tento štát. Predložený návrh vychádza totiž nie iba z nášho volebného programu, ale hlavne z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá inštitút referenda definuje ako prejav vôle ľudu pri rozhodovaní o závažných otázkach štátu a jeho občanov. Vstup do NATO za takúto otázku považujeme.

Moji predrečníci niektorí spomenuli, že vládna koalícia nezískala nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov Slovenskej republiky, ale iba 29,1 %. Preto chceme, aby bolo rešpektované základné demokratické právo všetkých občanov zúčastniť sa na správe štátu, v ktorom žijú. Ubezpečujem vás, že nám v žiadnom prípade nejde o lacnú popularitu. Myslím si dokonca, že hoci to hovoríte, sami tomu neveríte.

Schválený štátny rozpočet na strane 26 ráta s výdavkom na referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO v sume 100 mil. Sk. Preto výhrady voči nárastu výdavkov rozpočtu sú irelevantné. Občianska iniciatíva za referendum, ktoré podporujeme a budeme ho sami financovať vo fáze tejto občianskej iniciatívy, prinúti prezidenta Slovenskej republiky, aby referendum vyhlásil.

Ak Národná rada Slovenskej republiky neprijme náš návrh, dá občanom signál, že s nimi nesúhlasí, že vôľu ľudu neakceptuje a podporuje nesvojprávnu vládu, ktorá neobhajuje vlastný štát a záujmy jeho občanov. Národná rada Slovenskej republiky tak vyjadrí nesúhlas so snahou občanov uplatňovať svoje ústavné právo. Neprejaví tým vonkoncom svoju vlastnú nezodpovednosť, ak náš návrh prijme.

Rozhodnutie o vstupe Slovenskej republiky do NATO je akt, za ktorý budeme niesť zodpovednosť nie iba pred históriou, ale pred slovenským národom i ostatnými občanmi Slovenskej republiky. Preto chceme, aby sami rozhodli o tomto závažnom štátoprávnom akte v rámci rešpektovania princípov demokracie. A udivuje nás iba to, že chce túto zodpovednosť prebrať na seba vláda, dokonca v tomto prípade i Národná rada. Žiadame, aby náš návrh bol posudzovaný s najväčšou zodpovednosťou bez ohľadu na politické ambície, aby bol, prosím, naplnením slovenský význam slov "demokracia", čo je vláda ľudu, a "referendum", čo je oznámenie toho, čo sa má stať. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Bollová bola posledná prihlásená písomne do rozpravy.

Pani poslankyňa Navrátilová má faktickú poznámku.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Chcem reagovať na pani Bollovú, pretože pôvodne som nechcela vôbec vystúpiť, pretože zdá sa, že spôsob rozmýšľania môj a pani Bollovej je natoľko odlišný, že sa nemôžeme zhodnúť v ničom, ale prinútil ma jeden výrok, že údajne máme strach zo straty moci. Ja vám zase, pani Bollová, tvrdím, že vaším motívom na vypísanie referenda je strach zo straty vplyvu na slovenskú spoločnosť, ktorý je síce teraz marginálny, ale po vstupe do NATO, keď sa ľudia vžijú s hodnotami, ktoré vyznáva spoločnosť v NATO, bude tento vplyv ešte marginálnejší. Takže moje stanovisko k vašim vyjadreniam je také, že motívy máme každý iné, ale tie vaše motívy sú založené na strachu. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Bollová bude reagovať, a tým aj končím možnosť reagovať faktickými poznámkami. Potom otvorím možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Veľmi kratučko by som chcela reagovať na to, čo sme si teraz vypočuli. Pani kolegyňa, dovoľte, aby som vyslovila presvedčenie, že nám nejde o strach zo straty vplyvu. Komunistická strana Čiech a Moravy hlasovala proti vstupu do NATO a má 18 %. My vieme, aké sú nálady v obyvateľstve, a preto chceme, aby tie nálady mohli v referende obyvatelia prejaviť, o nič viac a nič menej nám nejde. Ďakujem, to je všetko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V tejto chvíli otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Panie poslankyne, páni poslanci, hláste sa, ak máte záujem ústne vystúpiť v rozprave. Pani poslankyňa Dubovská, pán poslanec Hopta, pani poslankyňa Belohorská, pán poslanec Figeľ. Dobre, zároveň teda v tejto chvíli uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Slovo má pani poslankyňa Dubovská.

D. Dubovská, poslankyňa: Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, dovoľte mi, aby som hneď v prvej vete upozornila na jednu vec. My sa tu síce dnes bavíme o istej petícii, ale chcem upozorniť na to, že dnes hovoríme vlastne aj o vstupe do NATO, o veci definovanej v programovom vyhlásení aj súčasnej aj predošlej vlády, tak ako aj v programe zrejme všetkých strán až na niektoré výnimky, ako životnom záujme Slovenskej republiky.

Viac tu povedali už niektorí kolegovia, nechcem sa opakovať v argumentoch a budem o to stručnejšia a sústredím sa len na doplnenie už len spomenutých argumentov. (Ruch v sále.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pani poslankyňa. Dámy a páni, prosím o väčší pokoj v rokovacej sále. Prosím, venujte pozornosť programu.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. 1. 1. sa konala slávnostná schôdza, na ktorej vystúpil pán predseda Hrušovský, ktorý vo svojej reči hovoril o vážnych a dôležitých míľnikoch v histórii Slovenskej republiky. Ja by som sa chcela vrátiť práve k tomu míľniku, ktorý sa začal v roku 1989, keď začal proces začleňovania sa vtedajšieho ešte Česko-Slovenska medzi demokratické krajiny a potom neskôr samostatného Slovenska, ktoré sa vyjadrilo, že chce zdieľať s nimi spoločné hodnoty ako politické, ekonomické, kultúrne, ale aj bezpečnostné. Cieľom týchto všetkých našich snáh bolo OECD, Európska únia, NATO a iné organizácie, v ktorých sme vlastne túto našu snahu chceli inštitucionalizovať. K tomuto cieľu sme sa začali prepracúvať mravenčou prácou tímov a jednotlivcov, na ktorých chcem momentálne upozorniť, a patrí im veľká vďaka, lebo viem, že táto práca bola veľmi mravenčou. V minulom období, viem z vlastných skúseností, som presedela hodiny na plénach, kde pod každým pojmom, či už to bol pojem "terorizmus" alebo to bol pojem "zásobovanie zbraňami", alebo to bol pojem "biologické zbrane", "chemické zbrane", "zbrane hromadného ničenia", bola skrytá obrovská agenda, ktorá bola nepostihnuteľná sedením počas dní. Investované hodiny tohto času, a neboli malé, podporili aj financie, ktoré tiež neboli malé. Chceli sme presvedčiť, že medzi tieto krajiny, ktoré zdieľajú spoločné demokratické hodnoty, patríme. Podporili sme to aj reformou armády, zároveň aj bezpečnostnou doktrínou, ktorá sa schvaľovala približne v tomto období minulého roku, keď sa schválili tri dokumenty. Bola to Bezpečnostná stratégia, Vojenská stratégia a Obranná stratégia Slovenskej republiky. Zároveň jednohlasne v tomto pléne prešiel aj ďalší dokument, ktorý sa volal Ozbrojené sily Slovenskej republiky 2010. Boli sme hodnotení ako krajina, ktorá pristúpila k svojej príprave na členstvo racionálne a reálne a začala sa na toto pripravovať.

Chcem povedať, ako tu kolegyňa spomínala, že naša príprava a naše členstvo nás bude stáť veľa peňazí. Ja chcem, naopak, povedať, táto príprava síce nás momentálne isté investície stojí, ale v budúcnosti práve ňou ušetríme. Totižto naša armáda bude raz flexibilná, kompatibilná, interoperabilná, moderná a tým pádom aj menej nákladná.

Napriek všetkému kampaň, ktorá bežala v médiách, a bolo do nej investovaných tiež nemálo finančných zdrojov, mala informovať občanov o tom, čo pre nich bude znamenať členstvo v NATO. Myslím si, že táto informácia bola k nim nedostatočne prenesená. Ja teda chcem zdôrazniť, že neodopieram ľuďom právo na to, aby sa vyjadrili k tak závažnej problematike, a teda k svojej budúcnosti. Ale ak ja sa chcem k niečomu vyjadriť, tak si k tomu najprv zozbieram čo najviac informácií, tak aby som sa potom čo najlepšie aj rozhodla. A preto si myslím, že práve iniciátori spomínanej petície, a teda aj neskôr referenda najprv mali informovať občanov o výhodách, o nevýhodách a dať im možnosť potom si vybrať, keď už museli.

Ďalej by som chcela povedať, že referendum a petícia boli vyprovokované príliš narýchlo, a teda mám naozaj tiež pocit ako niektorí už kolegovia, ktorí to spomínali, že nejde o danie šance ľuďom na to, aby sa vyjadrili, ale skôr o lacné vytĺkanie si politického kapitálu na úkor nás všetkých.

Ak sme tu rozprávali predvčerom alebo včera o vysielaní našej jednotky do misie do Afganistanu pod menom Trvalý mier, vystúpili tu kolegovia z Komunistickej strany a rozprávali o tom, že treba šetriť peniaze. Ale keď sa pozrieme, tak dnes práve touto petíciou a týmto referendom plným priehrštím peniaze našich občanov z vreciek ťahajú. Takže nechcem zneužiť tento argument, ale myslím si, že je to príliš drahý špás.

A tiež musíme konečne jasne odpovedať na niektoré ďalšie otázky, ako ďalej a čo chceme. Ak teda jasne si odpovieme, že chceme ísť do NATO, musíme na seba za to zobrať jasnú zodpovednosť, je to totiž zaväzujúce.

Ak ešte môžem ďalej podporiť argument, prečo vstúpiť do NATO a prečo nehazardovať s našou budúcnosťou, zatiaľ sme zistili, že jediná efektívna obrana je kolektívna obrana v rámci NATO. Individuálna obrana je príliš drahou záležitosťou, príliš drahým špásom.

A na záver mi dovoľte odpovedať ešte na jednu vec. Som tu nielen za seba, a teda neprezentujem len svoj názor, ale na záver by som chcela povedať ešte názor strany Hnutia za demokratické Slovensko. Mali sme a máme v našom programe vstup do NATO. Tejto agendy sa mienime držať a mienime to ďalej podporovať. Rešpektujeme tú iniciatívu, ktorá vznikla, teda vypísanie petície, a následne referenda, ale pokladáme ju za zbytočnú iniciatívu, a preto našim voličom budeme odporúčať túto petíciu nepodporiť. V prípade ak by prešla, tak budeme iniciovať našich voličov a budeme sa uchádzať o hlasy našich voličov pre podporu pri vstupe Slovenska do NATO.

A ešte ak dovolíte, taká P. S.: Rozhodnime sa, prosím, múdro. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Husár. Zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že pani poslankyňa Dubovská vysvetlila náš postoj, ktorý chcem doplniť len o jednu skutočnosť. Skutočne pri hodnotení doterajšieho vysvetľovania vstupu Slovenska do NATO sme neurobili ani my ako politici, ani tí, ktorí sa tejto aktivity podujali, naozaj doposiaľ serióznu robotu. Silné emotívne pôsobenie dnes na občanov môže teoreticky priniesť aj záporný výsledok. A tí istí občania o rok, o dva roky za určitej situácie môžu veľmi tvrdo uvažovať o tých, ktorí ich do tejto pozície dostali. My preto, a o toto vás tiež žiadame, aby ste pochopili, hoci plne rešpektujeme právo občanov a aj právo Komunistickej strany na iniciovanie referenda, nechceme urobiť akýkoľvek krok, ktorý by hoci len hypoteticky ohrozil náš vstup do NATO.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rozprave. Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Hopta, po ňom pani poslankyňa Belohorská.

I. Hopta, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, možno si ani dnes neuvedomujeme skutočnosť, ale dnes je naozaj historická chvíľa v tom, že po 13 rokoch od novembrových udalostí skladáme najväčšiu skúšku z demokracie. V jednej skúške, pri rozdeľovaní štátu, sme už prepadli na celé čiare. Dnes máme možnosť opraviť ju a urobiť reparát a dať občanom možnosť, aby zložili túto skúšku. Je na vás poslancov Národnej rady z koalície i z opozičných strán niektorých, aby ste sa rozhodli naozaj, ako povedala pani Dubovská, múdro, múdro, aby ste dali šancu ľuďom vyjadriť sa vo všeľudovom hlasovaní.

Chcem len podotknúť, že možno si ani neuvedomuje skutočnosť, že pri dnešnom rozhodovaní rozhodujeme aj o budúcnosti. Rozhodujeme o tom, či možno niekedy na našom území budú okupačné vojská, či Slovenská republika bude zatiahnutá do bojov, nezmyselných bojov za záujmy určitého kapitálu.

Vážené dámy, vážení páni, 70 % občanov Slovenskej republiky podľa Ústavu pre výskum verejnej mienky požaduje referendum. A preto, že to číslo je také, aké je, výsledky nemohli byť v našej slovenskej demokratickej tlači zverejnené. Aj taká je to demokracia na slovenský spôsob.

Nás všetkých 13 rokov presviedčate o tom, akí my komunisti sme nedemokratickí, akí my sme tí, ktorí porušujú základné ľudské práva. Vážené dámy, vážení páni, dnes máte možnosť nielen v teórii, ale aj v praxi dokázať, že naozaj ste demokrati, že naozaj tie základné ľudské práva, a medzi tie patrí možnosť vo všeľudovom hlasovaní sa vyjadriť o dôležitých otázkach ďalšieho vývoja štátu, dáte možnosť dodržať Slovenskej republike. Ja viem, mnohí čítate noviny, popíjate kávu, poskytujete rozhovory, táto téma je pre vás cudzia, vás nezaujíma, vás nezaujíma, čo si myslia občania Slovenskej republiky, ste tu... (Hlasy z pléna.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokoj, páni poslanci.

I. Hopta, poslanec: Áno, nezaujíma vás to, pretože 70 % občanov chce referendum a vy napriek tomuto číslu chcete niečo úplne iné. To je údaj z Ústavu pre výskum verejnej mienky.

Vážené dámy, vážení páni, vyzývam vás ešte raz, buďte nielen v teórii, ale aj v praxi demokrati, dajte možnosť občanom Slovenskej republiky vyjadriť sa v hlasovaní. Veď demokracia, to je vláda ľudu. Od ľudu ste tu odvodení, od ľudu tu sedíte v parlamente a mali by ste rešpektovať hlas ľudu, hlas občanov Slovenskej republiky. Viem, máte veľmi veľké obavy z toho, aby ľud nebol múdrejší než vládna koalícia, aby ľud tejto krajiny nepovedal niečo iné, než si praje hŕstka poslancov a členov vlády Slovenskej republiky, aby nepovedal niečo iné, než ste sľúbili krajinám NATO, predovšetkým Spojeným štátom americkým.

Vážené dámy, vážení páni, chcem len podotknúť, že aj medzi členskou základňou vašich koaličných strán na východnom Slovensku sú členovia KDH, SDKÚ, ale aj HZDS, ktorí nám podpisujú petičné hárky. (Hlasy z pléna.) Aj členovia, áno, mám takéto informácie. Aj vaša členská základňa a vaši sympatizanti majú na mnohé veci iný názor než vy. Nebuďte odtrhnutí od života, zžite sa s realitou, aká je v Slovenskej republike, a podporte referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO.

Bola tu reč a mnohí ste hovorili o spoločných hodnotách, ktoré zdieľajú krajiny NATO. Chcem vám povedať, že som sa o týchto spoločných hodnotách najviac presvedčil pred 2 rokmi v Juhoslávii. Boli to nádherné hodnoty, boli to zbombardované nemocnice, kde ohluchlo pri jednom výbuchu bomby 60 detí naraz. Boli to zbúrané domy, bolo to rozstrieľané čínske veľvyslanectvo. Dámy a páni, ja i komunisti sa k takýmto hodnotám nehlásime. My zdieľame predsa len iné hodnoty, hodnoty, ktoré vyhovujú väčšine občanov Slovenskej republiky.

Vážené dámy, vážení páni, chcem povedať, že zavádzate skutočnosť aj o tom, keď hovoríte, že bez NATO nemôžeme ísť do Európskej únie. Romano Prodi vám 3-krát z televíznej obrazovky odkázal, nie, nie, nie, nie je to pravda, existujú aj krajiny Európskej únie, ktoré nie sú v NATO. A ich ekonomický rozvoj je normálny bez toho, aby boli v NATO.

Ani vaše návrhy o tom, že prinesieme viac kapitálu, ak budeme v NATO, to tiež nie je pravda.

Podstata všetkého, nechcem tu rozoberať plusy a mínusy NATO, je v tom, aby občanom tejto krajiny, ktorých my ako parlament reprezentujeme, dali sme možnosť, aby sa vyjadrili slobodne a ľudsky, či si želajú alebo si neželajú vstup Slovenskej republiky do NATO. Ja verejne prehlasujem, že som proti vstupu, ale na druhej strane, ako tu bolo povedané slovami predsedu našej strany, v plnej miere budeme rešpektovať rozhodnutie občanov Slovenskej republiky v referende. Buďte skutoční demokrati a dajte možnosť ľudu vyjadriť svoju vôľu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)