Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec László Nagy.

Kým mu dám slovo, keďže sa blíži 12.00 hodina chcem sa vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, spýtať, či by ste vyslovili všeobecný súhlas s tým, aby sme dokončili rokovanie o tomto bode programu aj vystúpením navrhovateľa a spravodajcu a až potom vyhlásili obedňajšiu prestávku. Upozorňujem, že potom prerušíme rokovanie až do 17.00 hodiny na poradu poslaneckých klubov. Ak je všeobecný súhlas, tak by sme pred obedňajšou prestávkou dokončili rokovanie o tomto bode. Áno. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Nagy, nech sa páči, máte slovo.

L. Nagy, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem predložiť návrh, ktorým je vyňatie na osobitné hlasovanie jedného návrhu zo spoločnej správy, ide o bod IV. D. 8. Je to na strane 19 spoločnej správy. A dovoľte, aby som vám prečítal návrh, ktorý sa týka rozpočtu Úradu na ochranu osobných údajov. V kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky je návrh zvýšiť rozpočet Úradu na ochranu osobných údajov z navrhovanej čiastky 13,2 mil. korún na čiastku 20,748 mil. korún, teda o 7,548 mil. Sk. Tento návrh počíta s tým, že zvýšenie rozpočtu Úradu na ochranu osobných údajov je potrebné riešiť presunom v rámci kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky s tým, a to chcem podčiarknuť, že sa zachová celková výška výdavkov kapitoly Úradu vlády.

Krátke zdôvodnenie vám predkladám v tom zmysle, že pôvodné členenie výdavkov kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky nezohľadňuje znenie zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Iba na osvieženie pamäti starších poslancov a na informáciu nových poslancov uvádzam, že - sme ho prijali vo veľkej zhode v našom parlamente - sa týka zmeny práce, ale aj podmienok práce v oblasti ochrany osobných údajov. Na základe tohto zákona od 1. 1. 2003 vzniká samostatný ústredný orgán štátnej správy Úrad na ochranu osobných údajov. Tento zákon v tom znení, ako bol zverejnený, ako sme ho prijali, sme prijali na základe podmienok negociačných do Európskej únie. A kým tento návrh v tomto znení nebol prijatý, tak sme nemohli ukončiť ani kapitolu negociačnú, problematiku spravodlivosti, ako ani problematiku vnútra.

Ešte na dôvažok chcem doložiť, že samotný úrad, samotné pracovisko, ktoré sa staralo o ochranu osobných údajov v predchádzajúcom období, pracovalo k spokojnosti všetkých občanov a vykonávalo veľmi dobrú prácu a je predpoklad, že bude v tomto pokračovať aj ako samostatný úrad štátnej správy.

Keď sme v gestorskom výbore, výbore pre ľudské práva a národnosti, prerokúvali návrh, tak chcem vás informovať, že samotný návrh bol podporený veľkou väčšinou hlasov tak koaličných, ako aj opozičných poslancov, naviac máme k dispozícii aj podrobné zdôvodnenie potreby tohto navýšenia takým spôsobom, ako som vám povedal.

Chcem vás požiadať, aby sme teda hlasovali osobitne o tomto bode, a naviac chcem vás poprosiť, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem vám pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

To bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Vyhlasujem preto rozpravu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 za skončenú.

Slovo má navrhovateľ podpredseda vlády a pán minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr mi dovoľte, aby som sa poďakoval všetkým, ktorí vystupovali a ktorých vystúpenia svedčia o tom, že si tento dokument starostlivo naštudovali a že majú záujem aj ho aktívne ovplyvňovať. Možno je škoda, že väčšina z tých, ktorí vystupovali, tu teraz nesedia, ale čo sa dá robiť.

Najskôr mi dovoľte možno zhrnúť také tie najdôležitejšie konštatovania z hľadiska teda tej diskusie a z hľadiska najmä tých vecí, ktoré sa opakovali a ktoré boli vo viacerých vystúpeniach viacerých z vás pertraktované.

Najskôr chcem povedať, že na jednej strane zaznievala a zaznieva kritika deficitu verejných financií, najmä teda štátneho rozpočtu, kritika zadlžovania krajiny a štátu, na druhej strane a často možno aj z tých istých úst zaznievala kritika reštrikcií, kritika opatrení, ktoré viedli a vedú k tomu, že ten deficit nie je vyšší, ako je ten, ktorý je v tomto štátnom rozpočte navrhovaný.

Čo sa týka reštrikcie a reštriktívnosti, lebo to slovo sa veľmi často používa a myslím si, že nie vždy úplne presne, treba povedať, že tento rozpočet z hľadiska nejakého absolútneho nie je reštriktívny, pretože reštriktívny rozpočet je vtedy, keď je prebytkový. Ale, samozrejme, relatívne reštriktívny je v tom zmysle, že miera deficitu sa znižuje alebo zníži sa v roku 2003, ak bude prijatý tento návrh štátneho rozpočtu, z úrovne tohtoročnej niečo vyše 7 %, okolo 7,2 - 7,3 %, HDP na úroveň menej ako 5 % HDP. Takže z tohto hľadiska tento rozpočet je relatívne reštriktívny, ale je relatívne reštriktívny nevyhnutne, pretože ak by tieto opatrenia neboli robené, tak potom dôsledky v ekonomickom prostredí, v úrokových sadzbách, v podmienkach na podnikanie, v podnikateľskom prostredí by boli také, že by tie náklady a dôsledky aj pre občanov boli rádovo horšie, aj keď možno to rádové zhoršenie by sa nemuselo prejaviť tak v krátkodobom horizonte, ale v horizonte niekoľkých rokov by sa určite s veľkou-veľkou určitosťou prejavilo.

Takže k tej základnej téze, ktorá veľmi často odznievala v diskusii v tom zmysle, že tie opatrenia sa prejavia negatívne na životnej úrovni, na spotrebe a tak ďalej, musím uviesť jednu vec, ktorú považujem za zásadnú. A musím povedať, že ani v tejto diskusii nezaznela alternatíva k navrhovaným opatreniam a k navrhovanému rozpočtu ako celku, čím nechcem povedať, že neboli navrhované niektoré čiastkové zmeny, niektoré aj také, o ktorých môžeme diskutovať a ktoré aj budem vedieť ja ako minister financií za vládu podporiť. Ale z hľadiska celkovej alternatívy, z hľadiska toho celkového riešenia, znižovania deficitu a vytvárania podmienok pre udržateľný ekonomický rast, musím konštatovať, že tak ako pri diskusii o programovom vyhlásení nebola postavená alternatíva, ako to robiť inak, tak aby to nebolelo alebo menej bolelo a zároveň aby sme vytvárali predpoklady na integráciu, na pokračovanie reforiem a na vytváranie podmienok na dlhodobo udržateľný ekonomický rast, ktorý so sebou prinesie aj rast životnej úrovne, aj rast kúpnej sily. Z tohto hľadiska ani táto diskusia 2-dňová tu v parlamente alternatívu nepriniesla a ja som presvedčený, že nemohla ju priniesť. Inými slovami, som presvedčený, že keby vládu tvorili aj iné strany, tak by v zásade museli robiť to isté, aj keď možno by nebola politická vôľa a odvaha robiť tú mieru znižovania tak rýchlo, možno by to rozložili na viac rokov, ale v zásade si myslím, že alternatíva k opatreniam, ktoré robíme a pripravujeme, neexistuje.

Čo sa týka zadlžovania. Veľmi často to tu zaznievalo, preto mi dovoľte využiť tú príležitosť, aby som objasnil, ako to vlastne je, pretože by občania museli počúvať niektoré vystúpenia z toho hľadiska, že sa - teraz nebudem citovať presne, ale parafrázovať - katastroficky navyšuje verejný deficit, deficit štátu a tak ďalej a tak ďalej.

Takže dovoľte mi uviesť tieto konštatovania na pravú mieru a povedať, ako je to presne z hľadiska čísiel. Najskôr chcem povedať, že skutočné korektné a porovnateľné porovnanie miery zadlženia štátu alebo, ak chcete, verejného sektora je také zadlženie, ktoré sa meria ako pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu. Keď meriame zadlženosť Slovenskej republiky týmto ukazovateľom, tak ten vývoj bol taký, že kým v roku 1993 tvoril štátny dlh 27 % HDP, v roku 1998 to bolo 24 % HDP. Čiže za toto obdobie rokov 1993 až 1998 relatívny pomer dlhu voči HDP mierne klesol, pričom je pravdou, že na konci roku 2001 bol 38 %, čiže predstavoval nárast. Ale takmer celý tento nárast bol daný nákladmi na ozdravenie a reštrukturalizáciu bánk.

K dlhom na ozdravenie bánk treba povedať, že tieto dlhy nevznikli v roku 1998, tieto dlhy vznikali v priebehu deväťdesiatych rokov a existovali v bankách, len boli v roku 1998 vytiahnuté na svetlo božie a boli presunuté explicitne do verejného dlhu. Čiže ak by sme odpočítali tieto náklady na reštrukturalizáciu bánk, tak potom na konci roku 2001 by štátny dlh ako podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte tvoril 26 % oproti 27 % v roku 1993 a oproti 24 % v roku 1998. Takže v rokoch 1998 až 2001, do konca roku 2001, došlo k miernemu nárastu podielu štátneho dlhu na hrubom domácom produkte z 24 % na 26 %, ak odrátame náklady na reštrukturalizáciu bánk.

Zároveň chcem povedať, že celý verejný dlh voči hrubému domácemu produktu, lebo toto je štátny dlh, verejný dlh je, samozrejme, vyšší, ale dnes ho predpokladáme, je to vyčíslené aj uvedené v štátnom rozpočte, je vo výške menej ako 50 mld. korún, čím plníme aj dnes maastrichtské kritérium podielu verejného dlhu na hrubom domácom produkte, ktorý je 60 % z hrubého domáceho produktu. Tým nechcem povedať, že nemáme mať ambíciu znižovať tento verejný dlh, a my ju máme, ale zároveň nie je pravdou, že verejný dlh je na katastrofickej úrovni, že neustále narastá a že to ohrozuje či už ekonomickú situáciu alebo integračné ambície Slovenskej republiky.

Ďalšia vec, ktorú chcem povedať tak globálne, je otázka potrieb a možností. Vo viacerých vystúpeniach zaznela konfrontácia omnoho väčších potrieb, ako sú možnosti, ktoré sú dané štátnym rozpočtom. Chcem povedať, že takáto disproporcia medzi možnosťami a potrebami existuje v každej krajine, samozrejme, v rôznych krajinách v rôznej miere, ale existuje v každej krajine a bude tu existovať vždy. Samozrejme, je našou ambíciou, aby sme zmenili spôsob rozpočtovania tak, aby sa to nerobilo, tak ako sa to ešte stále do istej miery robí, že najskôr tí, ktorí spotrebúvajú, nadhodnocujú, potom ministerstvo financií okresáva, že sa to často robí takou indexovou metódou na základe skutočností v minulom roku. Tam máme ambíciu aj programovým rozpočtovaním, aj rozpočtovaním na dlhšie časové obdobie, ale aj zavedením toho, čo už zavádzame v tomto rozpočte, teda transparentnosti a náročnosti do rozpočtu a tvrdého rozpočtového obmedzenia, čo považujem za kľúčové, čo už zavádzame, aj keď nie ešte v úplnej miere, zmeniť aj ten spôsob rozpočtovania tak, aby dochádzalo k úsporám, aby dochádzalo k efektívnemu využívaniu verejných zdrojov a zároveň aby rozpočet umožnil napĺňať to, na čom sa ako na politických prioritách vláda zhodne. Doteraz to nie vždy bolo možné aj z dôvodu spôsobu rozpočtovania, ktorý tu bol často aj oprávnene kritizovaný.

Čo sa týka rizík napĺňania príjmov, rizík reálnosti makroekonomických predpokladov, na ktorých rozpočet je postavený, zase to zaznelo vo viacerých vystúpeniach, preto sa k tomu vyjadrujem takto súhrnne, myslím si, že takéto výhrady alebo isté pochybnosti zaznievajú každý rok v Národnej rade. A ja som tu teda pri piatom rozpočte, musím povedať, že zatiaľ sa v zásade napĺňali tie predpoklady, ktoré ministerstvo financií malo, dokonca v daňových príjmoch vždy tá realita bola lepšia, ako boli predpokladané príjmy. A myslím si, som presvedčený, že tie zámery aj makroekonomické sa naplnia. Samozrejme, budeme to vedieť až o rok, takže o rok si môžeme povedať, či to tak bolo alebo nebolo, ale ja si myslím, že sú reálne stanovené.

Dovoľte mi teraz, aby som sa stručne vyjadril k niektorým návrhom, ale aj konštatovaniam, ktoré zazneli v rozprave, pričom sa viac budem venovať tým, ktoré zazneli vo vystúpeniach za jednotlivé kluby.

K tomu, čo hovoril pán poslanec Ševc za Komunistickú stranu Slovenska, chcem povedať, že on povedal aj mnohé návrhy, s ktorými ja súhlasím. A ja by som možno sa zastavil pri nich.

Kritizoval pán poslanec Ševc nestabilitu daňových zákonov, pretože napr. zákon o dani z príjmu bol za 10 rokov menený 30-krát, nestabilita daňového systému bola kritizovaná viacerými z vás. Ja s touto kritikou súhlasím a aj preto máme tú ambíciu, ktorá je naznačená v programovom vyhlásení, a dnes ju už rozpracúvame do konkrétnej koncepcie a tá ambícia je nezlepšovať nejakými čiastkovými úpravami dnešný daňový systém, ale pripraviť zásadné úplne nové znenia daňových zákonov, ktoré zásadným spôsobom zjednodušia dane, a máme v programovom vyhlásení aj ambíciu posúdenia a príp. zavedenia rovnej dane, takže aj toto ideme veľmi vážne posudzovať. A už v krátkom období predstavím koncepčný materiál, bude na pripomienkovom konaní, predstavím ho aj verejnosti, ktorým by sa mal zásadne zmeniť daňový systém, tak aby táto oprávnená kritika nemusela byť tu opakovaná o rok o dva roky, pričom takéto zásadné zmeny v daňovom systéme by sme chceli realizovať už od 1. 1. 2004, takže v priebehu budúceho roka chceme pripraviť nielen koncepciu, ale aj nové zákony.

Čo sa týka ďalšieho návrhu, bol ten, že by sa mali predkladať akési plány tvorby pracovných miest a že riešenie nezamestnanosti by malo byť prioritou. Ja súhlasím s tým, že riešenie nezamestnanosti má a musí byť prioritou. Možno nie vždy budem súhlasiť a nezhodnem sa s tým, akým spôsobom to riešiť, pretože nejakou explicitnou, aktívnou politikou to riešiť, a aj pán poslanec Farkas vo vystúpení za klub SMK kritizoval verejnoprospešné práce a pod., to sa ukázalo ako nie dobrý, nie efektívny spôsob, skôr sa to ukázalo ako plytvanie prostriedkami. Preto chceme vytvárať nové pracovné príležitosti zlepšovaním podnikateľského prostredia, zvyšovaním flexibility trhu práce. Ale zase to budú často opatrenia, o ktorých tu budeme diskutovať, ktoré budú určite aj predmetom kritiky. Ja som napr. presvedčený, že novela Zákonníka práce, ktorú pripravujeme, bude v prospech zvýšenia flexibility trhu práce a tvorby nových pracovných príležitostí. Zmena daňového systému, ktorú som spomenul, zníženie odvodov, ktoré pripravujeme, bude práve vytvárať väčší prílev zahraničných investícií. To sú všetko veci, ktoré naozaj vytvárajú nové pracovné príležitosti.

Čo sa týka vysokých odvodov, pán poslanec Ševc na ne poukazoval, už som spomenul, máme ambíciu to prvé zníženie urobiť už od roku 2004 a to druhé od roku 2005.

Čo sa týka reformy štátnej správy, zefektívňovania štátnej správy, zase to zaznelo v mnohých vystúpeniach. Aj tam máme ambíciu. Viete, že sme urobili prvú novelu zákona o štátnej službe, ktorá sa stretla s kritikou najmä pre spôsob, akým bola schvaľovaná, a pripravujeme buď zásadne nové znenie existujúceho zákona alebo nový zákon o štátnej službe, ktorý chceme pripraviť tak, aby začal platiť najneskôr na jeseň, kde chceme aj týmto zákonom, ale nie len týmto zákonom vytvoriť tlak a podmienky na to, aby štátna služba fungovala omnoho efektívnejšie, teda aby bola jej činnosť postavená na tlaku na výkonnosť, na väčšiu diferenciáciu v odmeňovaní podľa výkonnosti, na väčšiu flexibilitu a tak ďalej a tak ďalej.

Ďalej hovoril pán poslanec Ševc o potrebe odstrániť tlaky lobistických skupín. Áno, aj preto máme v programovom vyhlásení napísanú tézu boja proti korporativizmu. A chceme tento boj naozaj viesť, chceme preskúmať napr. všetky komory s povinným členstvom, ktoré obmedzujú vstup do podnikania, výstup z podnikania, ktoré sú inštitucionalizovanými, lobistickými skupinami často.

V poľnohospodárstve, taktiež to zaznelo vo viacerých vystúpeniach, sa možno nemusíme zhodnúť na tom, či sa dnes poľnohospodárstvo podporuje dostatočne alebo nedostatočne, ale asi by sme sa zhodli na tom, že tie prostriedky, ktoré plynú do poľnohospodárstva, nie sú malé a že sa nie vždy dostatočne transparentne využívajú naozaj na rozvoj pôdohospodárstva. Ale to podstatné, čo v tejto veci treba povedať, je asi to, že od roku 2004 predpokladáme, napriek tomu, že tie priame platby budú nižšie, ako sú v dnešných členských krajinách, že práve pôdohospodárstvo by si malo polepšiť a že by malo oproti dnešnému stavu dostávať výrazne viac prostriedkov, ako je to dnes.

V podpore bytovej výstavby taktiež tento štátny rozpočet vytvára podmienky na to, aby v porovnateľnej miere s rokmi 2000 a 2001, nie s rokom 2002, keď to bolo viac, ale v porovnateľnej miere s rokmi 2000 a 2001 štát prostredníctvom verejných zdrojov podporoval bytovú výstavbu.

Ďalej k pánovi poslancovi Farkasovi, ktorý vystúpil za klub SMK, chcem povedať, že nielenže tú kritiku verejnoprospešných prác, to už som spomenul, ale aj kritiku správy daní ja akceptujem, ale aj zdieľam ten jeho kritický pohľad a práve preto chcem urobiť tie zmeny, ktoré som spomenul, aby sa to zmenilo.

S konkrétnym návrhom pána poslanca k rozpočtu, aby sa použili príjmy z predaja Forumu, licencie a deblokácie, len na zníženie štátneho dlhu alebo deficitu, súhlasím a budem ho podporovať. A prosím a žiadam aj vás, aby ste tento návrh podporili, pretože posilňuje vlastne tú záväznosť toho, že nepoužijeme tieto prostriedky na bežnú spotrebu.

Mohli by sme polemizovať o tom, pán poslanec zakončil vystúpenie tým, že ten rozpočet plní stabilizačnú, ale neplní rozvojovú funkciu. Ja by som s tým možno vedel polemizovať, lebo otázka je, či máme inú možnosť a alternatívu, a ďalšia otázka je, čo si predstavujeme pod rozvojovou funkciou. Rozvojovou funkciou verejných financií podľa môjho názoru je najmä to, aby vytvárali podmienky na to, aby tu mohli byť stabilné, nízke úrokové sadzby, nízka miera zdanenia a tak ďalej a tak ďalej. A na toto, si myslím, ten rozpočet vytvára predpoklady, aj keď je to len prvý krok na dlhšej ceste.

Pán poslanec Murgaš za Smer hovoril o nereálnosti tých predpokladov. K tomu som sa už vyjadril. Ja si myslím, že čas ukáže, či to tak je. A považujem ich za reálne.

A tiež kritizoval, že ten rozpočet nenapĺňa ambíciu - v programovom vyhlásení - znižovania daňového zaťaženia. Tu chcem jasne povedať, že ambícia znižovania daňového a odvodového zaťaženia, rád by som to spojil, je ambíciou nie na pol roka, nie na prvý rok, ale na funkčné obdobie tejto vlády. Túto ambíciu myslíme vážne. A nepovažujem celkom za korektné, ak sa na základe štátneho rozpočtu prvý rok vládnutia posudzuje to, či sa napĺňa alebo nenapĺňa ambícia v tejto oblasti. Vytvára sa predpoklad na to, aby sa napĺňal, aj keď je pravdou, že teraz dane neznižujeme, naopak, spotrebné dane a DPH sa zvyšujú, ale vo väčšine prípadov z dôvodu napĺňania nevyhnutných podmienok vstupu do Európskej únie. A zároveň tým vytvárame podmienky na to, aby sme v ďalšom období mohli celkové daňové a odvodové zaťaženie znižovať.

Čo sa týka diaľnic, zase to tu zaznelo vo viacerých vystúpeniach, ale prvý o tom hovoril pán poslanec Murgaš, tak by som si dovolil na to tiež zareagovať a možno všeobecnejšie trošku. Je pravdou, že je viacero uznesení, aj viaceré z nich tu boli citované, ktoré nie sú napĺňané návrhom štátneho rozpočtu a ktoré nebude možné realizovať, pretože zdrojov je menej. Je pravdou, že je oprávnené kritizovať to, a je pravdou, že by nemali byť prijímané uznesenia, ktoré nie sú napĺňané. Na druhej strane nie vždy sa vie, keď sa uznesenie prijíma, aký bude presne vývoj verejných financií a či bude možné nejaký zámer realizovať alebo nie. Čiže nedá sa tomu úplne vyhnúť, to by som k tomu chcel povedať.

Čo sa týka diaľnic ako takých. Je pravdou, že sa znižuje objem verejných výdavkov na diaľnice, pravdou ale je, že na tento rok napr. bolo rozpočtovaných, ak sa nemýlim, takmer 12 mld. korún, ktoré sa ale nepoužili preto, že sa ukázalo, že príprava projektová a iná príprava nebola dostatočne rýchla, aby sa ten rozpočtovaný objem mohol použiť, to po prvé. A po druhé v programovom vyhlásení máme napísané, že máme zámer urýchliť výstavbu diaľnic, považujeme to za dôležité, ale považujeme za možné urýchliť to aj z iných zdrojov, teda urýchliť to aj zo súkromných zdrojov. A objavujú sa už významní investori, ktorí sú ochotní si požičať a stavať tie diaľnice, samozrejme, s tým, že sa chcú uchádzať napr. o koncesiu na prevádzkovanie buď nových diaľnic, alebo aj už existujúcich, z čoho by sa dala vykryť časť, nie úplné náklady. Celkové náklady z toho, samozrejme, nevykryjeme a štát to bude musieť v budúcnosti splácať. Ale práve tým, a to by som vám možno rád zdôraznil, že sa nám zlepšuje rating, práve tým, že vstupujeme do Európskej únie a do NATO, sa vytvárajú podmienky, že takí investori sa u nás objavujú, pretože ak by krajina nebola úspešná v integrácii, tak by jednoducho ani oni neprišli a neponúkali takéto dlhodobé investície s dlhou dobou návratnosti. Takže aj na tomto vidno, prečo mnohé možno aj ťažké nepopulárne kroky sú dôležité. Ale sú dôležité aj preto, že vytvárajú podmienky na vstup investorov nielen do výrobných oblastí, ale aj do oblastí výstavby diaľnic. Ak využijeme prostriedky z Európskej únie, z fondov štrukturálnych a ďalších a tieto možnosti získania použitia neverejných zdrojov, tak si myslím, že napriek zníženiu objemu na diaľnice v štátnom rozpočte sa dá výstavba diaľnic urýchliť.

Čo sa týka ďalšej témy, ktorú prvý otvoril pán poslanec Murgaš a ktorá zaznievala možno najviac v tej diskusii, to je otázka vyšších územných celkov, ale aj obecných samospráv a otázka financovania kompetencií, ktoré sú prenášané. Dovoľte mi, aby som teda sa vyjadril aj k tomuto bodu, lebo ho považujem teda za veľmi závažný a dôležitý.

Po prvé, a venoval sa tomu aj pán poslanec Maxon, ktorý to postavil dokonca tak, že je to protiústavné, takže chcem povedať to, že prostriedky na príslušné kompetencie sú v rozpočte zabezpečené a zatiaľ nie sú premietnuté v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a VÚC. To nie je nejaký veľký objav, ktorý netreba objavovať ani v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, lebo to konštatujeme aj my v predkladacej správe k štátnemu rozpočtu, konkrétne na strane 32. Treba ale povedať, že ide o rovnakú prax, aká sa uplatnila aj pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2002, keď ten presun kompetencií je dosť komplikovaný proces, ktorý je založený na tých delimitačných protokoloch, a preto sa rieši problém tak, že sa výška finančných prostriedkov na presúvané kompetencie vo vzťahu k jednotlivým obciam a VÚC bude presúvať na základe odsúhlasených delimitačných protokolov. Čiže dnes je to v kapitolách krajských úradov, a teda v štátnej správe a bude sa to presúvať v priebehu budúceho raka, ale tie peniaze sú zabezpečené, aj keď nie sú rozpočtované v kapitolách vyšších územných celkov.

Čo sa týka toho objemu, tak v tých objemoch pri zostavovaní rozpočtu tejto kapitoly, kde sú tie peniaze, boli dodržané rovnaké podmienky ako v štátnych subjektoch. Objemy výdavkov sú navrhované s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a vychádzajú z rozpočtovaných výdavkov na rok 2002 pre jednotlivé úseky činnosti a sú tam premietnuté aj isté navyšovania. V prevádzkových výdavkoch je premietnutý 5-percentný nárast oproti roku 2002, to sa týka najmä školstva, sociálneho zabezpečenia. Transfery pre príspevkové organizácie sú rozpočtované na úrovni roku 2002, presne tak je to aj pri štátnych príspevkových inštitúciách. A v kapitole je premietnutý aj nárast výdavkov na mzdy a odvody, ktorý zohľadňuje uplatnenie zákona o verejnej službe. V kapitálových výdavkoch sú rozpočtovo zabezpečené stavebné akcie evidované v registri investícií ministerstva financií, čím sa vytvára priestor na postupné znižovanie modernizačného dlhu.

Konkrétne, aby som hovoril teda aj v číslach, tie výdavky, ktoré sú v návrhu rozpočtu 8 krajských úradov na rok 2003, predstavujú 51 mld. korún v bežných výdavkoch. V týchto je zahrnutých 16,4 mld. korún na sociálne dávky, ktoré sa prostredníctvom okresných úradov vyplácajú sociálne odkázaným občanom. Ďalšou výraznou položkou zahrnutou v bežných výdavkoch krajských úradov sú bežné transfery na rôznej úrovni vo výške 24,3 mld. korún. V tomto prípade ide o mzdy a o odvody za školstvo pre obce a vyššie územné celky. Kapitálové výdavky sú v rozsahu 735 mil. korún. Z toho vyplýva, že z rozpočtu 51 mld. korún sa suma takmer 40 mld. korún bezprostredne netýka kapitol krajských úradov, ale prostredníctvom nich sa zabezpečujú činnosti, ktoré už som spomínal.

Ešte by som k tomu možno povedal, že ja som rokoval s predstaviteľmi miestnej samosprávy, so ZMOS-om a my sme vyčlenili už oproti pôvodnému prvému návrhu ministerstva financií rezervu 500 mil. korún, ktorá potom bola už po prvej diskusii vo vláde prerozdelená medzi miestnu samosprávu a regionálnu samosprávu. Ak sa dobre pamätám, bolo to 290 mil. pre obce a mestá a 210 mil. pre vyššie územné celky naviac oproti tomu prvému návrhu.

Takže uvedomujem si, že tých potrieb je omnoho viac, ako sú možnosti, ale je to rozpočtované teda porovnateľne so štátnymi inštitúciami a toľko je na to rozpočtovaného, koľko by sme na to dávali, aj keby to zostávalo pod štátom.

V tejto súvislosti mi dovoľte povedať jeden príklad a týka sa to aj vecí, ktoré boli viacerými z vás otvorené, a to je školstvo. My v školstve, a myslím, že to pán poslanec Brocka vlastne naznačil, budeme potrebovať teda mnohé školy aj zatvárať, pretože fakt je, že demografický vývoj je taký, že klesá počet detí, neklesá počet škôl a neklesá počet učiteľov. Na porovnanie, a myslím, že to číslo vypovedá o mnohom, poviem, že na Slovensku dnes je 2 500 základných škôl, v Slovinsku, ktoré má polovičku obyvateľov oproti Slovensku, je 500 základných škôl, pričom to, samozrejme, svedčí aj o tom, že mnohé školy sú málo využité, málotriedne. Náklady na jedného žiaka v málotriednej škole sú 4-násobne vyššie ako náklady na jedného žiaka vo veľkej škole. Aj z týchto čísiel môžete vidieť, že tie rezervy sú obrovské a že budeme musieť pristúpiť k racionalizácii siete, áno, aj k zatváraniu mnohých škôl, k tomu, že sa bude musieť investovať do možno autobusov, ktoré budú zvážať tie deti do menšieho počtu väčších škôl. A som presvedčený, že toto sa nedá urobiť z Bratislavy. Toto ak vie niekto urobiť, tak to vie urobiť miestna a regionálna samospráva, pretože tá je tam a tá musí byť motivovaná a tlačená a tlačená, áno, aj nedostatkom prostriedkov na to, aby tie prostriedky boli využité, čo najlepšie. Presne to isté sa udialo pri škôlkach a fungovalo to. Kým mal škôlky štát a štátna správa, nedošlo k racionalizácii. Akonáhle sa presunuli na samosprávy, k racionalizácii došlo. Takže som presvedčený, že aj tam to bude fungovať.

Je pravdou, čo hovoril pán poslanec Murgaš, že došlo nedôsledným uskutočnením reformy verejnej správy k tomu, že kompetencie školstva ostali sčasti na krajských úradoch a sčasti na miestnej samospráve. A tam súhlasím, že to nie je dobré riešenie a že dotiahnutím reformy verejnej správy by sme mali dôslednejšie presunúť tie kompetencie na samosprávu.

Pán poslanec Brocka hovoril najmä o štátnej správe a o platoch vo verejnom sektore. No tu musím povedať, že, áno, ja súhlasím, že ten nárast 11,4 % pri 8,8-percentnej inflácii je možno príliš veľký. My sme vychádzali ale aj pri tom návrhu z kolektívnych dohôd, ktoré boli uzavreté vo verejnej správe a v štátnej správe.

Ale keďže súhlasím s tým, že je tam priestor na zníženie, tak súhlasím s tým návrhom, ktorý nakoniec bol predložený teraz pánom poslancom Farkasom, ktorý navrhuje zmrazenie, teda nulovú valorizáciu miezd v budúcom roku aj pre štátnu službu vrátane teda hasičov, colníkov, policajtov a justičnej a väzenskej stráže. Týmto by malo dôjsť k úspore, ak sa nemýlim, okolo 611 mil. korún oproti tomu pôvodnému návrhu. Musím, ale povedať, že to sa teda týka tých sektorov, o ktorých som hovoril, pretože by som nepovažoval za šťastné a dobré, ak by došlo k zníženiu platov v školstve a v zdravotníctve, resp. ak by došlo k zmrazeniu teda tej valorizácie aj v týchto odvetviach. Takže, tak ako je to teraz navrhnuté tými pozmeňujúcimi návrhmi, si myslím, že to akceptovateľné je.

Ďalej možno len k tomu, lebo zaznelo to vo viacerých vystúpeniach aj pán poslanec Brocka to hovoril, že je príliš veľký deficit a že málo kapitálových výdavkov. No keď ale on sám pán poslanec to definoval ako ten primárny deficit, teda deficit mimo dlhovej služby, a keď to porovnáme s kapitálovými výdavkami, tak tie sú vyššie. Tie kapitálové výdavky v rozpočte na budúci rok sú 32,7 mld. korún a ten primárny deficit okolo 13,4 mld., ako aj pán poslanec, myslím, vyčíslil. Faktom ale a pravdou je, a to asi treba zdôrazniť, že napriek opatreniam, ktoré sa chystajú, a napriek výraznému rastu platov vo verejnom sektore v tomto roku, v tomto roku reálny rast platov vo verejnom sektore asi 12 % bude, my zabezpečíme týmto rozpočtom, aby neklesli reálne platy do mínusu. Ale zároveň aby nevznikla veľká disproporcia medzi súkromným a verejným sektorom, tak tie doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené, to vyrovnávajú, čiže trošku viac znižujú platy vo verejnom sektore.

Ešte možno jednu poznámku. My vo verejnom sektore chystáme, ako som už povedal, zmeny také, aby bol tlak na vyššiu efektívnosť. Zároveň ale máme dnes problém, dnes máme reálny problém získať do štátnej správy kvalifikovaných vzdelaných ľudí pri podmienkach platových, ktoré tam sú, a môže sa to vypomstiť, samozrejme, najmä v tom, že jedným z problémov najvážnejších bude administratívna kapacita na získanie a použitie európskych zdrojov z Európskej únie. Takže to je vec, ktorú netreba podceniť aj preto, aj pre oblasť štátnej správy, si myslím, že aj tie mzdové podmienky musia byť iné.

Ďalej, pán poslanec Malchárek za ANO, súhlasím vlastne s tým, čo bolo povedané, aj s tým, čo zdôraznil, najmä potrebou auditu nákladov a permanentného zvyšovania efektívnosti štátnej služby a verejnej správy. K tomu som sa už vlastne vyjadroval.

Pán poslanec Hort hovoril aj o tých odporúčaniach Medzinárodného menového fondu. Možno tu by som spomenul len to, že naozaj keď si vezmete analýzy a vyjadrenia medzinárodných inštitúcií, či už je to OECD alebo je to Medzinárodný menový fond, alebo je to Európska komisia, tak všetci oceňujú tie zmeny, resp. to, že ten štátny rozpočet aké východiská zakladá vlastne pre stabilizáciu ekonomiky. A aj keď to porovnáme v medzinárodnom kontexte, teda v kontexte napr. Vyšehradskej štvorky, tak si myslím, že je to ambiciózny, ale reálny projekt a že dosiahneme týmto zníženie deficitu verejných financií takých, o akých neviem, či sa ich podarí dosiahnuť v okolitých krajinách.

Pán poslanec Kiňo za klub HZDS tiež vlastne hovoril v tom zmysle potreby znižovania deficitu a tak ďalej, s čím sa ja plne stotožňujem, a hovoril aj o poľnohospodárstve úplne inak, ako hovoril pán poslanec Maxon. A keďže hovoril za klub HZDS, tak predpokladám, že to je názor klubu HZDS, čo veľmi oceňujem, teda ten názor na potrebu väčšej prísnosti a príp. aj znižovania dotácií.

K VÚC a k ďalším veciam som sa vyjadroval, takže nebudem to už opakovať.

A aby som vás veľmi nezdržiaval, tak, samozrejme, ja som pripravený reagovať aj na ďalšie vystúpenia, ktoré tu odzneli, ale keďže čas dosť pokročil, tak by som asi sa vyjadril len tam, kde bola nejaká explicitná otázka vyslovene, alebo k nejakým tým návrhom ešte potom.

Takže pôjdem možno až na záver, kde pán poslanec Burian sa pýtal na tú aktuálnu záležitosť ohľadom hypotekárnych úverov a stavebného sporenia. Návrh, ktorý dal, aby bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch bola viazaná na reálny vývoj úrokových sadzieb, má svoje racionálne jadro, len sa obávam, že, tak ako bol on navrhnutý, ho z technických dôvodov nemôžeme prijať. Ale ani z vecných dôvodov by som ho neodporúčal prijať, a to najmä preto, že ja nepredpokladám, že dôjde k poklesu, resp. k nárastu úrokových sadzieb, skôr tu bude tlak na ich ďalšie znižovanie napriek vyššej inflácii v budúcom roku, a to najmä preto, že pokračovanie v reformách, vstup do EÚ bude vytvárať tlak na prílev špekulatívneho kapitálu a na zhodnocovanie meny. Nástrojom boja proti prílišnému zhodnocovaniu meny môže byť, samozrejme, menová politika buď intervenciami, alebo znižovaním úrokových sadzieb. Problém je v tom, že my tie úrokové sadzby teraz primárne neznižujeme kvôli rozpočtovým úsporám, my týmto ušetríme v budúcom roku 70 mil. korún, čo nie je nejako výrazné, ale problém je v tom, že tá bonifikácia je fixná, že ako raz je niekomu daná, tak je daná na celé obdobie poberania a splácania hypotekárneho úveru. Čiže chceme prísť so zmenou v budúcom roku, ktorá vlastne bude riešiť to, čo pán poslanec navrhoval, vecne veľmi správne, ktorá bude riešiť to, aby to nebolo fixné, aby tá bonifikácia nebola fixná, ale aby bola viazaná na výšku úrokových sadzieb. Čiže s takouto zmenou chceme prísť, ale pre ten budúci rok. A tu v štátnom rozpočte by som preto neodporúčal ten jeho návrh schváliť, aj keď ten účel mi je jasný a súhlasím s ním, že to riešiť treba.

Pri stavebnom sporení dôvod, prečo je úspora menšia ako v tom prvom návrhu, v prvom návrhu je to 930 mil., teraz je to 30 mil., je ten, že teraz ide len o zníženie tej prémie z 3 500 na 3 000, predtým išlo o zníženie percenta z 25 % na 20 % a prémie zo 4 000 na 3 500 a zároveň úspora sa dosiahla aj tým, že predtým sa to štvrťročne vyplácalo, teraz sa to vypláca polročne.

Ešte by som chcel spomenúť dve veci.

Návrhy pána poslanca Hanzela, si myslím, tiež sú také, o ktorých ale musím diskutovať s vecne príslušnými ministrami ešte predtým, ako budeme hlasovať, aby som poznal ich názor, pretože ten účel, ktorý ste tým sledovali, si myslím, je racionálny a ja by som ho vedel podporiť, ale nechcel by som to urobiť bez diskusie a poradenia sa s vecne príslušnými rezortnými ministrami.

A posledná vec, ktorú chcem povedať, konkrétna je, že ten návrh, ktorý dával ako druhý, pán poslanec Farkas, ohľadne toho presunutia prostriedkov z NBÚ na SIS, je vlastne návrhom, ktorý vzišiel zo spoločného rokovania osobitného kontrolného výboru na kontrolu SIS, kde sme sa zhodli na tom, že týmto spôsobom by sme čiastočne ten veľký deficit vedeli riešiť.

A ešte som sa nedotkol jednej oblasti, na ktorú som si spomenul, keď som sa pozrel na pána poslanca Čaploviča teraz, ale viacerí ste o tom hovorili, aj pani poslankyňa Mušková, čo sa týka vzdelania. Vzdelanie naozaj všetci chápeme ako prioritu, ale v tomto rozpočte, ja som sa k tomu už možno aj vyjadroval aj tu na tejto pôde, jednoducho nebolo možné tie prostriedky navyšovať, pričom ja som na príklade základných a stredných škôl povedal, aká je tam obrovská rezerva, ktorá sa dá ušetriť. Pri vysokých školách chceme ísť tou cestou čo najrýchlejšou čiže reformy aj financovania vrátane spoplatnenia, ale nie takého nejakého mechanického, že len by išlo o poplatky, ale naviazaného na systém dlhodobých nízko úročených pôžičiek, čím by sme mali naozaj vniesť do systému omnoho-omnoho väčšie množstvo zdrojov, aby sme zvýšili kapacitu, zlepšili prístup ku vzdelaniu, ale aj vytvorili podmienky na zlepšenie kvality a aj na lepšie odmeňovanie učiteľov a tak ďalej a tak ďalej. Čiže tá priorita tu je. Po prvé zabezpečiť ju v tohtoročnom štátnom rozpočte aj zo zdrojových možností nebolo dosť dobre možné a po druhé musím povedať, že keby som ja osobne sa mal rozhodnúť a mal by som k dispozícii aj omnoho väčšie množstvo zdrojov, tak by sa mi zdalo riskantné dať ich do dnes fungujúceho systému školstva z hľadiska toho výsledku, ktorý by z toho vzišiel. Čiže ja by som to omnoho radšej podmienil tými potrebnými systémovými zmenami, ku ktorým by malo dôjsť.

Čiže súhlasím so všetkými názormi, ktoré hovoria o potrebe a dôležitosti vedy, výskumu, školstva, vzdelania a tak ďalej a tak ďalej, ale rád by som to viazal na tieto potrebné reformy a aj na zmenu spôsobu rozpočtovania, aj na daňovú reformu tak, aby mohla byť táto priorita aj rozpočtovo krytá v ďalších rokoch. Čiže to dávam aj ako istú formu verejného záväzku, že tu v budúcich rokoch by sme chceli ísť omnoho-omnoho ďalej.

Ospravedlňujem sa, že som určite nereagoval na všetko, na čo som aj chcel, ale nechcem vás ďalej zdržiavať, pretože už prekračujeme ten čas dosť výrazne.

Takže chcem vám ešte raz veľmi pekne poďakovať za záujem o štátny rozpočet, za návrhy a pripomienky.

Ešte možno na záver úplne poviem to, že tie návrhy, ktoré nezvyšujú deficit štátneho rozpočtu, ktoré, naopak, sú tam také, ktoré šetria, samozrejme, nemám problém podporiť a ich aj podporím a podporujem, tie ale, ktoré navrhujú zvyšovať deficit štátneho rozpočtu, žiaľbohu, podporiť nebudem môcť, a preto vás aj žiadam, aby ste pri hlasovaní naozaj hlasovali a rozhodovali aj podľa toho, aby ten deficit zverených financií nebol zvýšený, pretože v tej dnešnej ekonomickej situácii je to veľmi-veľmi dôležité. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ešte si žiada záverečné slovo pán spoločný spravodajca. Máte slovo, nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, budem veľmi stručný minimálne z dvoch hľadísk. Jedno je, že sa už dávno odbilo 12.00 hodín, a druhé je, že prakticky pán minister vyčerpávajúco tu hovoril o celkovom návrhu štátneho rozpočtu a veľmi seriózne sa snažil zodpovedať všetky položené otázky a nemám o čom ďalej hovoriť.

Ja by som chcel upriamiť vašu pozornosť na jednu veľkú odlišnosť oproti predchádzajúcemu obdobiu. Ja už piatykrát vystupujem ako spoločný spravodajca k prerokovaniu návrhu štátneho rozpočtu, ale ja mám veľmi príjemný pocit z toho ovzdušia, ktoré tu panovalo v tejto rokovacej sále teraz, to tu tak nikdy nebolo. A chcem sa vám za to úctivo poďakovať.

A chcem vyzdvihnúť aj to, že aj predložené pozmeňujúce návrhy sú veľmi presne sformulované podľa nášho rokovacieho poriadku.

A keďže vystupovalo tu dohromady 35 rečníkov, teda sa aj hovorilo o návrhu štátneho rozpočtu ako o veľmi vážnom návrhu, chcem vyzdvihnúť ešte aj to, že sa snažil každý poslanec argumentovať, a to je veľmi dobré. V predchádzajúcom období sme tu zažili úplne iné ovzdušie, keď niektorí poslanci tu vykrikovali a skákali do reči iným a panovalo tu úplne iné ovzdušie. Takže aj v práci parlamentu sú niektoré svetlé body, na ktoré treba reagovať a za ktoré sa treba aj poďakovať.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz mi dovoľte, aby som hovoril pár slov o ďalšom dianí a ďalšom postupe. Teraz budú zosumarizované všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané v rozprave k návrhu rozpočtu na rok 2003. Máte už k dispozícii tlač 80a, spoločnú správu, k tomuto návrhu. Táto spoločná správa obsahuje jednotlivé pozmeňujúce návrhy. O všetkých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré neboli vyňaté na osobitné hlasovanie a ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, budeme hlasovať jedným hlasovaním. A o všetkých návrhoch, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť, tiež budeme hlasovať spoločne. A budeme hlasovať osobitne iba o tých návrhoch, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie alebo ktoré sú dotknuté podanými ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi zo strany pánov poslancov. Dostanete pred hlasovaním k dispozícii ešte ďalšiu tlač pod číslom 80b a v tej tlači budú potom zosumarizované všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli v rozprave. O týchto návrhoch budeme hlasovať postupne. Najprv budeme hlasovať o tých procedurálnych návrhoch, ktoré podávali pán poslanec Maxon, ako aj pán poslanec Fajnor, a potom budeme postupne hlasovať o jednotlivých návrhoch v takom poradí, ako odzneli v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu.

Ešte raz vám chcem poďakovať za prerokovanie tohto návrhu a verím, že čoskoro, možno dneska večer, už budeme mať prijatý návrh štátneho rozpočtu, ktorý zabezpečuje ďalší rozvoj našej ekonomiky, rozvoj spoločnosti a ktorý zabezpečuje základné istoty fungovania spoločnosti. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)