P. Hrušovský, predseda NR SR: Dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci.

Otváram tretí rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Na úvod rokovania vám chcem oznámiť, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali poslanci Imrich Béreš a Jozef Elsner. Na zahraničnej služobnej ceste sú páni poslanci Robert Kaliňák a Vojtech Tkáč.

Budeme pokračovať v rokovaní rozpravou o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2003.

Chcem vás informovať, že písomne sú do rozpravy prihlásení ešte páni poslanci Polka, Kondrót, pani poslankyňa Podracká, páni poslanci Zubo a Kovarčík.

Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Polka. Nech sa páči, pán poslanec Polka, máte slovo.

L. Polka, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok k predloženému návrhu štátneho rozpočtu, najmä kapitole 12, ktorá je venovaná rezortu ministerstvu vnútra.

Viackrát tu zaznelo, že súčasný pretrvávajúci model rozpočtovania môže vyhovovať len rozpočtárom jednotlivých rezortov. Z takto postaveného rozpočtu ako občan, daňovník alebo poslanec nemám takmer žiadnu šancu postrehnúť smerovanie, rozvojové impulzy či nejaký náznak dlhodobej stratégie ochrany spoločnosti pred dôsledkami trestnej činnosti cirka 26 000 odhalených páchateľov a zhruba rovnakého počtu neodhalených páchateľov. Už pri hodnotení vládneho programu som konštatoval, že z neho ťažko usúdiť hlavné zameranie polície a rozpočet to len potvrdzuje. Čo tlačí našu spoločnosť? Ilegálna migrácia, násilná trestná činnosť, majetková trestná činnosť či ekonomická trestná činnosť? Máme efektívne prípravné konanie? Máme kvalifikovaných čestných a zodpovedných "lovcov" narkomafií, narkosietí a dílerov drog? Máme efektívnu dopravnú políciu? Máme chránené vodné cesty, letiská, lietadlá? Koľko vlastne investujeme do boja proti terorizmu? Na čo vlastne teda idú peniaze daňových poplatníkov? Minister vnútra je v zložitej situácii. Na jednej strane má a chápe oprávnené požiadavky rezortu, na druhej strane je tu diktát všemohúcej vládnej koalície, koaličnej rady.

Minister vnútra ako technokrat si je iste vedomý technického zaostávania rezortu, ktoré už v roku 1998 predstavovalo asi 4-miliardový deficit. A tento deficit sa určite rok čo rok zvyšuje. Ale aký technický rozvoj, keď kapitálové výdavky predstavujú 1,2 mld. a bežné výdavky 12,3 mld. korún? Z týchto 12,3 mld. 74 % spotrebujú policajti sami na seba, na svoje platy, služobné príjmy, poistenie. Polícia pritom sama osebe vyprodukuje cirka 300 mil. Už tu zaznelo, že sú to plánované pokuty. Ono, žiaľ, aj pokuty sa musia plánovať, nie je to z ľubovôle ministra alebo náčelníka dopravnej polície, ale je to istý plánovaný príjem, ktorý sa vyhodnocuje roky dozadu. To by mi vôbec nevadilo.

Vadí mi ale a nepovažujem za normálne, že pri hlásení alebo prepise auta, ktoré stojí 2 mil. až 5 mil. korún, je poplatok 300 až 1 000 korún. Rovnako smiešne sú sadzby za úkony spojené s činnosťou SBS, pri vydávaní zbrojných preukazov, schvaľovaní trvalých pobytov a podobne. Tu mohlo ministerstvo vnútra iniciovať rozličné legislatívne úpravy rôznych sadzobníkov, poplatkov. Bolo by rozhodne humánnejšie spoplatniť rýchlo kvasených horských strelcov, ako likvidovať sociálne dávky. Napr. na Policajnej akadémii študujú stovky takpovediac civilov, ktorých uplatnenie v rezorte je ešte otázne. Po 4 rokoch sa môže zmeniť ich zdravotný stav a investície do ich štúdia boli zbytočne vyhodené. Rezort má excelentne personálne vybavený Kriminalisticko-expertízny ústav. Keby sme však skúsili porovnať jeho možnosti príjmov a jeho ekonomický prínos pre rezort s Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, dopadlo by to veľmi trápne. Tento útvar by potreboval zvláštne rozpočtové zaradenie, a nie zaradenie ako bežný výkonný policajný útvar. Bol som v niekoľkých školiacich pracoviskách alebo školách v Európe, kde školu predstavoval riaditeľ, ekonóm a programátor rozvrhu, ktorí organizačne zabezpečovali výučbu stoviek študentov za účasti špičkových odborníkov napr. z celého Dánska alebo ak chcete z Veľkej Británie. U nás stovky učiteľov v policajných školách čakajú na stovky študentov.

Z rozpočtu sa nedá posúdiť, ako zreálniť počty úradníkov, policajtov, plukovníkov na personálnych, legislatívnych či ekonomických útvaroch, šéfov autoservisov či garáží, existenciu dvoch centier moci, teda ministerstva vnútra a policajného prezídia.

Chcel som len naznačiť, že rezort disponuje viacerými možnosťami, ako získať peniaze a ušetriť na štátnom rozpočte. A to už nechcem hovoriť o rôznych možnostiach z mimorozpočtových zdrojov ako napr. z rozličných grantov, z dotácií trebárs z realizácie schengenského dohovoru a podobne. Je pozoruhodné, že policajti pri každej kontrole kontrolujú, či ste zaplatili zákonné poistenie. Aké príjmy má z tejto kontroly a z tohto, by som povedal, kontrolovania poplatníkov poisťovní rezort. Boli to miliónové čiastky, ktoré sa v rozpočte, samozrejme, neuvádzajú. Čiže pokiaľ budeme takto plánovať, budeme len podporovať bezduché prežieranie peňazí. Len za plánovania s istým časovým výhľadom a s istou časovou perspektívou môžeme diskutovať o vecných problémoch polície a môžeme občanom zodpovedne povedať, či sme aj my prispeli k ochrane ich životov, zdravia a majetku.

Ak sa teda podrobíme rozpočtovým pravidlám, dovoľte mi, aby som napriek včerajšiemu mediálnemu výstupu pána predsedu ANO predložil drobný konštruktívny návrh a navrhol vzhľadom na navyšovanie cien energie od 1. 1. 2003 zmenu sadzieb DPH, celkový dopad týchto faktorov a ceny materiálov PHM, tovarov a služieb navýšiť navrhovaný rozpočet ministerstva vnútra v bežných výdavkoch o 615 mil. a v kapitálových výdavkov o 300 mil. Sk. Už tu spomínal kolega pán poslanec Krajči, že vláda vie byť aj rozšafná. Diskutovali sme o tom vo výbore pre kontrolu SIS, že sa rozpočtovalo v celkovom asi 4-ročnom horizonte okolo 400 mil. na vybudovanie novej budovy Národného bezpečnostného úradu v Bratislave I. Pán minister, resp. pán podpredseda vlády sa zaviazal, že tento problém vyrieši. Takže dalo by sa možno tam niečo ušetriť. Nie je to nereálny návrh. Domnievam sa, že by bolo možné ho podporiť.

V niektorom včerajšom nezávislom médiu som si ale vypočul názor pána Pavla Ruska, že ak niekto predloží pozmeňujúci návrh a koalícia ho schváli, vystúpi s koalície. Napriek tomu som si dovolil tento návrh predložiť, pretože domnievam sa, že aj Masaryk niekedy hovoril, alebo čítal som, že Masaryk hovoril, že: "Demokrace, je to diskuse." Potom po roku 1948 to Gottwald modifikoval: "So Sovietskym zväzom na večné časy!" Navrhol by som koalícii pri príležitosti zajtrajšieho ukončenia mesiaca ZČSSP, aby sa zmenilo to slávne heslo "So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!" na "S Paľom Ruskom na večné časy a nikdy inak!" Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Kondrót, ďalší prihlásený do rozpravy.

M. Kondrót, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, predložený návrh štátneho rozpočtu len podčiarkuje biedu verejných financií za posledných 10 rokov. Žiadna vláda nemala odvahu zájsť tak ďaleko ako táto. V priebehu necelého roka totiž zásadným spôsobom menila podmienky tak v oblasti príjmov štátneho rozpočtu, ako aj v oblasti výdavkov. Najprv mala odvahu v zrýchlenom legislatívnom procese vyvolať u občanov ilúziu, že verejné financie sú v takej dobrej kondícii, že je čas na rast platov v školstve a v zdravotníctve a vyššiu spotrebu v sociálnej sfére vôbec. Obyvatelia pod dojmom, že múdra vláda Mikuláša Dzurindu definitívne nastúpila cestu prosperity a ozdravenia verejných financií, naleteli. Naleteli pod tlakom médií, ktoré donekonečna opakovali slogany o populizme opozície a najmä Smeru. Občania Slovenska, príp. jej vzdelanejšia časť uverila, resp. sa nechala vydierať či, lepšie povedané, nechala sa uviesť do omylu, že do Európskej únie a NATO... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Hort.

M. Kondrót, poslanec: ... sa pri zmene mocenskej štruktúry nedostaneme. (Neustály ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vytriezvenie prišlo hneď po voľbách. Prvým prekvapením pre verejnosť bolo, že za sociálne reformy bude zodpovedný človek, ktorý bol predmetom hlbokej koaličnej krízy a za dramatických okolností opúšťal miesto prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky, keď Mikuláš Dzurinda rozprával o korupcii a o trestných podaniach. Dnes je tento človek ministrom sociálnych vecí.

To, že podvod na obyvateľstve sa vydarí v takom rozsahu, zaskočil nielen opozíciu, ale najmä SDKÚ. Stratégovia v tejto strane si uvedomili, že rozpočtová pasca v podobe veľkorysých sociálnych zákonov, ktoré nachystali budúcej vláde, ako Damoklov meč visí nad nimi samými. A tak tí istí ľudia pri moci opäť nezaváhali a sociálne sľuby, ktoré veľkoryso dali v mene budúcej vlády a ktoré sami nedokážu naplniť, teraz znovu v zrýchlenom legislatívnom procese rušia. V slovenských dejinách pravdepodobne neexistuje porovnateľný stupeň vypočítavosti, pokrytectva a perfídnosti. Pritom ide o ľudí, ktorí na každom kroku nezabudnú zdôrazniť kresťanský rozmer svojho pohľadu na svet ako i to, že vládnutie chápu ako službu, ba niekedy má človek dojem, že ju chápu snáď aj ako rehoľu.

Vláda Slovenska tak ako po iné roky, tak i teraz pri zostavovaní rozpočtu na rok 2003 improvizuje. Štruktúra i konštrukcia samotného rozpočtu na rok 2003 usvedčujú vládu z toho, že počas bývalých 4 rokov verejné hospodárenie nezaznamenalo žiadnu zásadnú zmenu, ak do toho nerátame deformu verejnej správy. Tá totiž priniesla nielen administratívny chaos, ale i rast úradníkov, a teda i rast nákladov na správu vecí verejných. Ľudia pri moci trvalo drancujúci štátny rozpočet majú, zdá sa, opäť čas. V inej situácii je však rozsiahlou chudobou postihnuté obyvateľstvo.

Tento rozpočet je i svedkom toho, že minulé verejné rozpočty tak nonšalantne obhajované súčasným ministrom financií len kamuflovali skutočný stav verejných financií a ich zdanlivo nízky deficit mal pôvod v nie zodpovednom hospodárení vlády, ale v metodickej ekvilibristike. Ani bleskové rušenie sociálnych zákonov však tejto štátnymi prostriedkami plytvajúcej vláde nestačilo na udržanie deficitu verejných financií v primeranom rámci, a preto sa rozhodla pre ňu o jedinom možnom kroku. Nie, táto vláda, ktorá si hovorí pravicová, nebude šetriť. Veď nakoniec aj prečo by šetrila, podvod na obyvateľstve jej už raz vyšiel, azda vyjde ešte raz. Táto vláda, ktorá nikdy nezabudne zdôrazniť, ako znížila daňové zaťaženie právnickým osobám, pod pláštikom znižovania sadzieb DPH daňové zaťaženie zvyšuje.

Za nezodpovedný prístup k verejným financiám táto vláda opäť vystavila účet obyvateľstvu. I napriek barličke v oblasti očakávaného rastu daňových príjmov súvisiaceho s rastom dane z pridanej hodnoty o 8,3 mld. korún a s rastom spotrebnej dane z minerálnych olejov a z tabaku a tabakových výrobkov o 2,7 mld. korún vláda zadlží občanov Slovenska o ďalších 56,8 mld. Týmto rozpočtom vláda oficiálne nielen ukázala svoj nadradený prístup k občanom, ale i priznala, že verejné financie vykazuje evidentné znaky krízy a, čo je ešte pre občanov Slovenska dôležitejšie, že deformátori slovenskej ekonomiky o reformách za posledné 4 roky iba hovorili, ale v podstate nezačali ani jednu z nich. Ekonomický kormidelníci a premiér 4 roky vytrvalo a dookola hovorili o svetlých zajtrajškoch, o tom, ako sú naštartované systémové zmeny, ako sú reformy pripravené a podrobne rozpracované a aký blahodarný účinok to bude mať nielen na celú ekonomiku, ale najmä na verejné financie, ktoré budú definitívne ozdravené. Dnes zisťujeme, že vláda nás stále viac zadlžuje i napriek tomu, že od nás pýta stále viac peňazí. Vláda ani v tomto roku nie je schopná prijať také opatrenia v rámci štátneho rozpočtu, ktoré by podstatne zlacnili správu štátu a zabezpečili vyrovnané rozpočty v oblastiach, ktoré sú hlavným zdrojom deficitov.

To, že vláda nie je schopná riešiť hlbokú spoločenskú krízu, v ktorej sa nachádzame, dokumentuje i strednodobý finančný výhľad na roky 2002 až 2005, podľa ktorého sa ráta s nezmenenou mierou nezamestnanosti na úrovni cirka 18,5 %. Ak do tejto skutočnosti zahrnieme značnú prezamestnanosť vo verejnom sektore, vyjde nám reálna nezamestnanosť cez 20 %. Zostavenie strednodobého finančného výhľadu na roky 2002 až 2005 charakterizuje veta na strane 8 v bode 3: "Postup na dosiahnutie znižovania úrovne deficitu verejných financií vyjadruje vývoj základných parametrov v cielene stanovenom scenári." Podčiarkujem tu slovo "cielene". Naplnenie scenára však nie je podložené konkrétnymi opatreniami a nenachádzam tu žiaden prínos z rastu našej ekonomiky. V uplynulých rokoch totiž tento rast nebol založený, a preto sa vláda spolieha na kvázi reštrikciu a očakávania, ako sú zlepšenie globálnej ekonomiky, ako je stálosť kurzu slovenskej koruny, ako je priaznivý vývoj cien ropy, energií, ako sú vyššie príjmy z daní, zníženie nezamestnanosti, efekty z hospodárenia štátnych fondov a pod. a podobné ničím nepodložené očakávania.

Pán Farkas včera vo svojom príspevku spomenul, že v návrhu rozpočtu na rok 2003 naďalej pretrváva tzv. spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu, že nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok rozvojových impulzov pre našu ekonomiku a takým spôsobom návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Na základe tu povedaného môžeme mať názor, že v roku 2003 výdavky štátneho rozpočtu budú pôsobiť iba stabilizačne, a nie rozvojovo, veľmi jemne povedané to, čo si myslíme my ako opozícia.

Pán poslanec Farkas vo svojom príspevku takisto uviedol, že návrh štátneho rozpočtu je potrebné tvoriť takým spôsobom, aby štátny rozpočet plnil stabilizačnú úlohu pre ďalší rozvoj hospodárstva krajiny. S tým sa dá súhlasiť. Tento rozpočet je však koncipovaný s nemalými rizikami tak na príjmovej, ako i na výdavkovej strane. V prvom rade tu treba súhlasiť so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého zmeny v sadzbe DPH a rast spotrebnej dane bez väčšej efektívnosti v oblasti daňovej správy a prepojenia daňového a colného informačného systému nenaplnia túto zložku rozpočtu v očakávanej miere. Neefektívna správa, kontrola daní môže byť o. i. príčinou nenaplnenia daní z príjmov právnických osôb. Otázny je i príjem dane z príjmov podnikajúcich fyzických osôb, ktorý môže byť nižší ako v roku 2002, hoci vláda očakáva jeho nárast o 500 mil. korún. Hlavným dôvodom nižšieho príjmu bude rast DPH z 10 % na 14 %. Tento fakt sa, samozrejme, negatívne odrazí i na výbere daní u predtým spomínaných právnických osôb.

Ďalšie optimistické očakávanie ministra financií je v oblasti daní vyberaných zrážkou, ktorej výška je nadhodnotená o cirka 1 mld. korún. Výber tejto dane sa už dlhodobo pohybuje tesne pod 10 mld. na úrovni asi 9,7 mld. korún, ale v štátnom rozpočte sa očakáva jej prínos do štátneho rozpočtu na úrovni 10,7 mld. korún.

Najväčšou rizikovou položkou na strane príjmov je však najväčší daňový príjem a tým je daň z pridanej hodnoty. Rast 10-percentnej DPH na 14%, ktorý je hlavným zdrojom optimizmu vlády v tejto časti príjmov, spôsobí skôr jej stagnáciu, resp. menší ako očakávaný rast a bude zásadným spôsobom popri rastúcich cenách energií pôsobiť proti rastu hrubého domáceho produktu v roku 2003. A preto už samotný rast na úrovni 3,7 % z HDP ako jedno z východísk rozpočtu sa môže ukázať ako nadhodnotený. Okrem toho sa môže ukázať, že zmena DPH neprinesie žiaden významný príjem do pokladnice štátu a v skutočnosti len spôsobí na konci roku značné administratívne problémy aj správcovi dane, ale najmä drobnej podnikateľskej sfére. Takýmto nesystémovým opatrením vláda nakoniec nedosiahne splnenie žiadneho zo svojich cieľov, ale len spôsobí pokles produktivity práce tak v súkromnom, ako i verejnom sektore. Preto som toho názoru, že riziká na strane príjmov navrhovaného rozpočtu na rok 2003 sú na úrovni cirka 7 mld. až 8 mld. korún, a teda asi o túto sumu sú príjmy rozpočtu nadhodnotené.

Aj výdavková časť rozpočtu je účelovo vybilancovaná tak, aby zostavený štátny rozpočet nepredpokladal deficit väčší ako pre vládu magických 5 % z HDP. Do výdavkovej časti rozpočtu zrejme nie sú v plnej miere zakomponované zvýšené náklady za tovary a služby vzhľadom na rastúcu DPH a rast energií, čo znovu len poukazuje na to, že najmä zmena DPH a pre naše vlády ešte z dôb socializmu tak typická nekoncepčná rozostavanosť môže spôsobiť, že účelové a nesystémové čarovanie s úrovňou DPH bolo úplne zbytočné.

Ďalším zarážajúcim prvkom pri zostavovaní rozpočtu je to, že i napriek stálemu konštatovaniu Najvyššieho kontrolného úradu, že všeobecnou a typickou črtou pre kapitoly jednotlivých rezortov je nenaplnenosť limitov zamestnancov a na druhej strane prekračovanie limitov pre mzdy, platy a služobné príjmy, tento rozpočet vytvára vo svojej výdavkovej časti ministrom znovu priestor na takéto plytvanie. Navyše, podľa zistení NKÚ sa tieto limity obchádzajú a rôzne druhy prác sú uhrádzané z kapitoly Bežné výdavky. Ide najmä o právne služby a čistiace práce. Rukolapnejší dôkaz o skresľovaní spotreby a jej štruktúry, ako i nehospodárnosti vlády azda ani nemôže existovať. Táto vláda dlhodobo obchádza aj limity zamestnanosti a určenie mzdových prostriedkov.

O rozšafnosti vlády svedčí i register investícii ministerstva financií Slovenskej republiky. Tento dokazuje, že vláda stavia veľa a pomaly a, to znamená, neefektívne. Dokončenie stavieb sa neúmerne predlžuje, a tým i predražuje. Navyše je často otázna ich spoločenská nevyhnutnosť. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií vláda vyčlenila necelých 8,5 mld. korún a na rekonštrukciu a modernizáciu železničných ciest 410 mil. korún. Pritom vo svojich uzneseniach č. 544 z roku 1999, č. 162 z roku 2001 a č. 904 z roku 2002 predpokladá na tento účel výdavky vyššie o cirka 8,3 mld. korún, ako sama teraz navrhuje. Pýtam sa: Možno brať vážne vládu, ktorá neplní svoje vlastné zámery zo svojich vlastných uznesení?

Z rovnakého dôvodu nemožno brať vážne ani predložený návrh štátneho rozpočtu. Treba skôr očakávať, že rozpočet skončí s deficitom o cirka 15 mld. vyšším. A ak k tomu prirátame, že v príjmovej časti sa objavuje jednorazový príjem Fondu národného majetku v objeme 17,6 mld., možno konštatovať, že hospodárenie tejto vlády v roku 2003 môže skončiť deficitom cirka 90 mld.. Táto vláda už tradične svoje deficitné hospodárenie vykrýva výpredajom štátneho majetku, a to ešte k tomu hlboko pod cenu.

Na záver už len ako kuriozitu možno dodať, že v kapitolách jednotlivých ministerstiev sa desaťročie objavujú príspevkové organizácie, ktorých spoločenská prospešnosť je viac než otázna a vzhľadom na ich zbytočnosť pracovná morálka ich zamestnancov z tohto ohľadu opodstatnene nízka. I to len dokresľuje, že táto pravicová vláda plytvá štátnymi prostriedkami veľkorysejšie ako bývalá externá ľavica. Tieto príspevkové inštitúcie nie sú totiž ničím iným ako reliktom po bývalom režime.

Niečo ku kapitole ministerstva hospodárstva. Ministerstvo hospodárstva má kapitolu rozpísanú vo výške 2,16 mld. korún. Návrh ministerstva hospodárstva uvádza skutočnú potrebu 3,361 mld. korún. V závere svojho návrhu však uvádza, že pri maximálnom hospodárení a efektívnosti, čo je snáď prirodzené, je predpoklad, že so znížením výdavkov v rámci zverených kompetencií sa vysporiada. Buď konali nezodpovedne pri návrhu, alebo nemôžu naplniť kompetencie. Iné mi z toho nevychádza. Je veľmi zlé, ak i malé prostriedky, ktoré boli vynaložené na programy pre rozvoj ekonomiky, sú ešte radikálne znížené o 300 mil. korún z 1,17 mld. na 717 mil. korún. Ak niekto nevie efektívne využívať rozvojové impulzy cez programy, v Európskej únii to vedia, neznamená, že ich treba znižovať či rušiť, ale treba vymeniť realizátora.

Ministerstvo hospodárstva vôbec by malo byť hlavnou hybnou silou a stimulátorom hospodárskeho rozvoja, keď okrem tvorby správneho podnikateľského prostredia cez legislatívu by malo rôznymi formami rozvoj motivovať a pomáhať mu. Potom sa výrazne znížia problémy so zostavovaním štátneho rozpočtu, dostane sa únosná, rozumná miera reštrikcií, príjmy budú zabezpečované výkonnosťou ekonomiky. Získané prostriedky bude možné znovu účelne vložiť do rozvojových programov, ale i do bežnej spotreby. Taktiež by malo byť koordinátorom a v značnej miere realizátorom predvstupových fondov Európskej únie vo väzbe s programami v štátnom rozpočte.

Dovoľte mi pozastaviť sa v časti rozpočtu, ktorá hovorí o informačných technológiách. Informatizácia spoločnosti vzhľadom na jej význam potrebuje určitý stupeň centralizácie, t. j. zastrešenie centrálnym prierezovým orgánom, a to ihneď, a nie vo víziách. Pri kapitálových výdavkoch spolu viac ako 3 mld. korún, ktoré sú naplánované na investovanie do informačných technológií, neexistuje stratégia informatizácie, ktorá by koordinovala projekty kryté z jednotlivých rozpočtových kapitol, stanovovala záväzné štandardy, priority a časové závislosti projektov. Budovanie informačných systémov v štátnej správe tak, ako sa v súčasnosti realizuje, keď príprava aj tých projektov je realizovaná na úrovni jednotlivých orgánov štátnej správy, v drvivej väčšine prípadov konzervuje súčasne neuspokojivý stav v správe štátu a vedie k viacnásobnému budovaniu obdobnej agendy a infraštruktúry bez akýchkoľvek záväzných štandardov. Je preto zrejmé, že napriek nemalým výdavkom realizovaných v súčasnosti sa budeme musieť čoskoro vrátiť a ďalšími výdavkami hradiť konsolidáciu takto nekoncepčne budovaných informačných systémov.

Navrhujem tejto vláde, aby prv, než začne ekonomicky žmýkať obyvateľstvo, začala zodpovedne šetriť v prvom rade sama, a to v roku 2003 najmä redukciou zbytočných administratívnych miest v štátnej správe, znížením počtu úradov, redukciou príspevkových organizácií s pochybným spoločenským prínosom a presunom takto získaných zdrojov do skvalitnenia archaického vybavenia našich základných a stredných škôl a podporou intelektovo nadaných detí v rozsahu, v akom sa tejto dostáva od štátu deťom umelecky a športovo nadaným. Ďalšie rezervy sú najmä v oblasti verejného obstarávania, kde spôsob, akým sa nakladá s rozpočtovými zdrojmi, je živnou pôdou na korupciu a klientelizmus, javom tak typickým pre vládnutie Mikuláša Dzurindu.

Predložený návrh rozpočtu nie je rozpočtom zodpovedného správcu, ale rozpočtom nezodpovedného šafára, ktorý zadlžuje štát, aby sám sebe vytvoril priestor na vlastné obohatenie, a preto sú občania ako akcionári tohto štátu stále chudobnejší a správca verejného majetku, to znamená vysokí štátni úradníci a ich pešiaci, stále bohatší. Preto poslanec hlasujúci na základe svojho vedomia a svedomia takéto hospodárenie podporiť nemôže.

Na záver mi dovoľte položiť otázku pánu ministrovi financií: Koľko stál a akému praktickému účelu poslúžil audit štátnej správy? Mám otázky aj pre ministra školstva a ministra sociálnych vecí. Vzhľadom na to, že tu nie sú, položím ich písomne. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká, nech sa páči ako ďalšia prihlásená do rozpravy.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení páni podpredsedovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, jedným zo znakov ochranného systému fungovania národnej kultúry je Matica slovenská. Zákon č. 68/1997 Z. z. deklaruje Maticu slovenskú ako verejnoprávnu ustanovizeň, ktorej štát vymedzuje viaceré úlohy, a teda by jej mal na ne poskytnúť aj primerané dotácie zo štátneho rozpočtu.

Štátny príspevok na činnosť Matice slovenskej v rokoch 1999 až 2002 každoročne klesal bez akéhokoľvek objektívneho zdôvodnenia z 31,125 mil. Sk v roku 1999 na 14,9 mil. Sk v roku 2002, teda klesol viac ako o polovicu. Tento stav sa nemení ani v návrhu rozpočtu na rok 2003.

Aj na základe jednoduchých prepočtov je zrejmé, že Matica slovenská by mala s takmer 60 % pokryť svoju činnosť z neštátnych zdrojov, pričom sa tieto položky nevzťahujú na prevádzkové náklady. Rozdiel medzi návrhom príspevku zo štátneho rozpočtu a nominálnou sumou potrebnou na chod Matice slovenskej predstavuje niekoľkomiliónovú hodnotu.

V správe o krízovej situácii v Matici slovenskej a návrhu na jej riešenie, ktorú zobrala na vedomie vláda Slovenskej republiky 4. septembra 2002, a prijala k nej uznesenie č. 1009, sa uvádza, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky aj vzhľadom na objektívnu potrebu zabezpečiť predovšetkým činnosť Slovenskej národnej knižnice nemohlo v rámci obmedzených finančných možností rozpočtu v dostatočnej miere vyhovieť požiadavkám Matice slovenskej. Nemohlo to urobiť, pretože to nechcelo urobiť. Tak ako existujú pokusy marginalizovať slovenskú národnú kultúru, existujú aj konkrétne kroky na marginalizáciu Matice slovenskej ako inštitúcie, neberúc na vedomie jej funkciu a význam pri uchovávaní i šírení slovenskej národnej kultúry. Matica slovenská bola a je nástrojom sebaidentifikácie Slovákov, hľadala a pomenúvala znaky slovenskej kultúry a literatúry. Koaličná vláda sa však systematicky usiluje o postupnú falzifikáciu významu Matice slovenskej s cieľom urobiť z Matice najprv čosi bezvýznamné, potom ju postupne ochromiť a v konečnej fáze možno aj úplne odbremeniť štátnu pokladnicu od akejkoľvek dotácie tejto inštitúcie. Matica slovenská sa nedá a nesmie sprivatizovať. Ak vďaka štátu prestane existovať ako inštitúcia, stratí slovenská kultúrna verejnosť jeden z pilierov svojej existencie.

V návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2003 treba na jednej strane privítať nárast vo vzťahu k prezentácii slovenskej kultúry v zahraničí, ale treba podporovať aj a najmä duchovný potenciál doma, grantové systémy, knižnice, pôvodnú tvorbu od literárnej po filmovú, podporovať tvorivosť vo všetkých jej formách. Bez tvorivosti sme iba konzumnými bytosťami, takými, akými nás chcú mať manipulujúce médiá. Slovenská kultúra trpí na nedostatok kultúry. Stáva sa pomaly zvykom, že dokonca aj pri nákladných prezentáciách doma alebo v zahraničí sa vždy stane nejaké faux pas, napr. neúčasť ani len jedného slovenského spisovateľa na prezentácii slovenskej kultúry v Amerike alebo iný príklad, keď na výstave "Stred Európy okolo roku 1000" chýbala čo i len jediná jednoznačná zmienka o pôvode Slovákov na našom území. Dobre viem, že hovoriť o takýchto zdanlivo maličkostiach v čase, keď sa život väčšiny občanov koncentruje na holé prežitie, je možno trochu nenáležité, ale vláda najmä pri finalizácii rozpočtu musí človeka vidieť komplexne, nie iba ako bytosť ekonomickej manipulácie. Maticu slovenskú vnímam ako stimul pre posilňovanie autentického kultúrneho prostredia zameraného na postupné rozširovanie znakov slovenskej kultúry. Keď sa v zahraničí povie Slovenská republika, vybaví sa SĽUK a Dvorský. Rozširovanie znakov slovenskej kultúry smerom dovnútra i navonok by malo byť neodmysliteľnou súčasťou kultúrnej politiky.

Dovoľte mi ukončiť svoje krátke vystúpenie myšlienkou filozofa Henryka Elzenberga: "Kultúra je pokus prinútiť históriu, aby slúžila hodnotám." Inými slovami povedané, bez duchovného plánu našej modernej histórie, bez filozofie kultúry sa každý projekt aj štátny rozpočet mení iba na súbor čísel, z ktorých sa vytráca človek.

V zmysle povedaného predkladám nasledovný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v rámci kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2003 (parlamentná tlač 80). Znie: "V časti 08.2.0.9 Ostatné kultúrne služby - Matica slovenská navrhujeme zvýšiť účelový transfer na projekty Matice slovenskej z navrhovaných 15 mil. Sk na 30 mil. Sk, t. j. o 15 mil. Sk z Rezervy vlády alebo zo Všeobecnej pokladničnej správy." Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Zubo.

Páni poslanci, ešte vás chcem informovať, že ma poprosil pán poslanec Baška o informáciu, že niekto včera omylom zobral zo šatne jeho kabát. Ak by náhodou ste zistili, že máte lepší, ako ste mali včera, tak by som poprosil, keby ste láskavo rešpektovali, že to nie je váš. (Smiech v sále.)

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, mojimi predrečníkmi opakovane a viackrát bolo konštatované, že na 4. schôdzi Národnej rady kľúčovým bodom rokovania je návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky pre rok 2003.

Štátny rozpočet ako taký v každom štáte patrí medzi kľúčové zákony štátu. Je východiskom komplexného rozvoja spoločnosti v príslušnom kalendárnom roku, zakladá rozvojové, príp. i útlmové programy, smeruje chod a rozvoj jednotlivých odvetví národného hospodárstva, ľahší pokles životnej úrovni obyvateľstva, rozvoj vzdelanosti, sociálnej starostlivosti, zdravotníctva a ostatných oblastí spoločenského života. V neposlednom rade hovorí o tom, či ekonomika a celá krajina nastupuje cestu ekonomického rozvoja jednotlivých výrobných odvetví a celej krajiny alebo sa ekonomika nachádza v hospodárskej kríze, ktorú sa vláda snaží riešiť. Aby tieto funkcie štátu rozpočet mohol plniť, už pri jeho tvorbe musia byť známe reálne zámery a východiská, musí byť dodržaná kontinuita vývoja programových cieľov a musia byť jeho tvorcami predvídané dopady jednotlivých opatrení obsiahnutých v predkladanom návrhu štátneho rozpočtu. V záujme naplnenia konkrétnych mechanizmov rozpočtu nesmú absentovať jeho atribúty, medzi ktoré patrí konkrétnosť, adresnosť a časové vymedzenie plnenia úloh, vecná stránka, a to predovšetkým v oblasti kapitálových prostriedkov. V opačnom prípade, ak rozpočet menované vlastnosti nemá alebo sú doň zakomponované len formálne, ak štátny rozpočet nezakladá východiská a predpoklady bezporuchového rozvoja spoločnosti, celý tento materiál sa stáva len formálnou, podstatu veci neriešiacou záležitosťou. V takom prípade pôsobí chaoticky, nekoncepčne, nesystémovo a vo svojej podstate vlastne ani nie je štátnym rozpočtom, ale len určitou formou rozpočtového provizória.

Po zoznámení sa s vládou predloženými materiálmi k návrhu štátneho rozpočtu i ich prerokovaní vo Výbore Národnej rady pre verejnú správu, po prekonzultovaní sporných bodov s predstaviteľmi odborov, zástupcami vyšších územných celkov a krajských úradov, ako aj zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska musím konštatovať, že vládou predložený rozpočet je materiál, ktorý vzhľadom na svoje nedostatky nezakladá reálne predpoklady rozvoja spoločnosti. Chaotický realite nezodpovedajúci prístup, ktorým je poznamenaná jeho tvorba, je nevyváženosť, nepoznanie samotných rozpočtových východísk, vstupov a požiadaviek. Na tieto vstupy absencie poznania potrieb a určenia programových cieľov rozvoja krajiny nezakladá reálne predpoklady pre vyváženosť hospodárskeho rozvoja krajiny pre rok 2003.

Na dôkaz týchto tvrdení uvediem len niekoľko príkladov z oblasti kapitol krajských úradov.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení, žiaľ, len vo všeobecnej rovine konštatovala, že v roku 2003 bude pokračovať v rekonštrukcii štátnej správy a v prenose kompetencií zo štátnych orgánov na samosprávne orgány. Robila tak bez konkretizácie vecnej stránky, bez bližšieho spresnenia rozsahu a obsahu prechodu kompetencie, bez spresnenia časového harmonogramu úloh vyplývajúcich z procesu kompetencií a bez zosúladenia postupu a finančného krytia nákladov medzi štátnymi a samosprávnymi orgánmi.

Pokračovaním tejto v podstate nekoncepčnej a chaotickej činnosti je nevyváženosť a nesúlad, často protichodnosť príjmov a výdavkov obsiahnutých v návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2003 v predmetnej oblasti. Tento stav sa týka tak limitov počtu zamestnancov krajských a okresných úradov a na ne nadväzujúcich finančných prostriedkov pre rok 2003, ako aj zosúladenia tejto úlohy s platnou legislatívou. Podľa zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky od 1. januára 2003 prechádzajú na obce činnosti na úseku stavebného konania a opatrovateľskej služby. Finančné prostriedky na tieto činnosti sú rozpočtované v kapitolách krajských úradov a majú byť na základe vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov delimitované na obce. To by bolo v poriadku.

Horšie je, a s tým predbežný rozpočet ani neráta, že zákon nerieši prechod pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov okresných úradov na obce. Táto skutočnosť znamená, že súčasní zamestnanci okresných úradov pracovne zaradení na výkon činnosti na tomto úseku sa stávajú nadbytočnými. Pre nich je potrebné v roku 2003 zabezpečiť finančné prostriedky na odstupné, na mzdy, odvody a pracovné výdavky zamestnancov vo verejnej službe počas výpovednej lehoty v sume 27,7 mil. korún na úseku stavebného konania a na úseku opatrovateľskej služby vo výške 106,7 mil. Sk.

Ďalej pripomínam, že na úsekoch menovaných činností dochádza k vzniku záväzkov, kde ak nebudú riešené, a to pravdepodobne v roku 2002 už nebudú riešené, bude potrebné zabezpečiť finančné prostriedky spojené s týmito nákladmi vo výške 232,4 mil. korún. Predkladaný štátny rozpočet s týmito prostriedkami takisto neráta.

Ďalej, v navrhovaných finančných limitoch rozpočtu nie sú zohľadnené personálne a finančné požiadavky spojené so zabezpečením úloh vyplývajúcich zo zákonov a uznesení vlády Slovenskej republiky. Nebudem hovoriť o všetkých, vymenujem len niektoré.

Nie sú zabezpečené finančné prostriedky na riešenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 482 z 9. 7. 1999 k návrhu stratégie prevencie kriminality na Slovensku. Ďalej, nie sú zabezpečené finančné prostriedky na riešenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 821 z 27. 9. 1999 v stratégii vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu. Neobsahuje prostriedky potrebné na realizáciu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 59 z 24. januára 2001 k návrhu environmentálnych opatrení. Ďalej, neobsahuje finančné zdroje na krytie nákladov spojených s realizáciou zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. Ďalej, nezakladá prostriedky na náklady spojené s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 979/2001 k návrhu opatrení vlády Slovenskej republiky na správu Európskeho výboru na zabránenie mučenia neľudského správania či ponižovania, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktoré boli prijaté na základe zistení druhej periodickej návštevy Slovenska uskutočnenej 9. až 18. októbra v roku 2000. Neobsahuje krytie nákladov spojených s realizáciou uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1042 zo dňa 18. 9. 2002. Ide o správu o prevádzke informačného systému APV, ISOP v odboroch sociálnych vecí okresných úradov a krajských úradov od 1. 7. 2003. Len realizácia tohto opatrenia predstavuje finančné náklady v oblasti kapitálových zdrojov vo výške 39,1 mil. Sk.

Neobsahuje krytie nákladov spojených s realizáciou zákonov Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, ktorú mimochodom sme ešte neprerokúvali, pretože bola odročená až po prerokovaní štátneho rozpočtu. Opatrenia obsiahnuté v týchto zákonoch vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov môžu byť riešené len čiastočne, čo opätovne spôsobí chaos v aplikácii už prijatých zákonov.

No a aby som nebol dlhý, naposledy, neobsahuje finančné zdroje na krytie nákladov spojených s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 573/2002. A to ide o materiálne vybavenie a vzdelávanie zamestnancov štátnych a verejných služieb.

Ďalej, návrh rozpočtu nezohľadňuje potreby finančných zdrojov v oblasti sociálneho zabezpečenia a nie sú zohľadnené ani požiadavky na opatrovateľskú službu, a to na zvýšenie požiadavky občanov v súvislosti s riešením nepriaznivého zdravotného stavu. Na tieto zákonom uložené úlohy v rozpise limitov kapitol krajských úradov nie je zohľadnená potreba zvýšenia finančných miest o 4 624 zamestnancov s objemom finančných prostriedkov vo výške 1,8 mld. Sk.

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1231 z 13. novembra 2002 k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 schválila zníženie počtu zamestnancov krajských a okresných úradov o 400 pracovníkov. To je zaiste jedna z rozumných vecí, ktorých je v tomto materiáli málo, ale táto je rozumná, i keď na druhej strane musím povedať, že rozpočet nepočíta s potrebami finančných prostriedkov na odstupné a na mzdy, odvody a prevádzkové výdavky zamestnancov vo verejnej službe počas výpovednej lehoty. Tieto náklady predstavujú čiastku 61,4 mil. Sk.

Ako mimoriadne riskantnú stránku predkladaného návrhu štátneho rozpočtu v oblasti kapitoly krajských úradov vidím vedomé poddimenzovanie tovarových nákladov a ďalších služieb. V tejto oblasti návrh štátneho rozpočtu vôbec nepočíta s nárastom cien energetických zdrojov a následným rastom cien, tovarov a služieb.

Rozpočet nepočíta ani s rastom cien potravín a služieb pre pacientov a chovancov v školských a v sociálnych zariadeniach, ktoré sú v pôsobnosti krajských a okresných úradov. Táto skutočnosť bezprostredne vyvolá tlak na rast novej zadlženosti príslušných sociálnych a školských zariadení v správe krajských a okresných úradov, ale i v správe vyšších územných celkov.

Obdobná riskantná situácia v predkladaných návrhoch štátneho rozpočtu je aj v oblasti kapitálových výdavkov v kapitole krajských úradov. Navrhovaný limit absolútne nezohľadňuje reálne potreby finančných prostriedkov na realizáciu zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, ktorý predstavuje predpokladanú potrebnú čiastku vo výške 713,2 mil. Sk.

Ďalej, zarážajúca je skutočnosť, že návrh štátneho rozpočtu ako celok absolútne v celom rozsahu nepočíta s nárastom energetických zdrojov, cestovného, potravín a ďalších tovarov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvedené skutočnosti ukazujú, že vo vládou predkladanom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 absentujú reálne základy jeho tvorby a vyváženosti riešenia celospoločenských úloh, ktoré v roku 2003 musia byť riešené.

Návrh neobsahuje reálne vstupy a finančne nekryje ani tie potreby, ktoré vyplývajú z už prijatých zákonov a vládnych uznesení. Ako teda bude vláda kontrolovať a vyhodnocovať realizáciu prijatých úloh na úrovni krajov a okresov, keď na realizáciu týchto nevyhnutných úloh nevytvorila ani základné finančné predpoklady ani základné finančné zdroje? Alebo snáď sa máme domnievať, že tieto úlohy boli v minulosti vládou prijaté ako nadpráca, ktorú nie je potrebné realizovať v nastávajúcom období?

Aj z týchto dôvodov v predkladanej podobe návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 považujem len za formálnu, od samotnej jeho tvorby nereálnu a od života a potrieb spoločnosti odtrhnutú záležitosť. Tento materiál okrem názvu nemá nič spoločné s koncepčným a systémovým štátnym rozpočtom. V prekladanej podobe je v podstate len určitou formou rozpočtového provizória, a nie štátnym rozpočtom a ako takýto materiál ho v žiadnom prípade nemôžem podporiť. Ďakujem.