Úterý 10. prosince 2002

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Do rozpravy sa ďalej písomne prihlásil pán poslanec Mikuláš Juščík. Je neprítomný, ďalším v poradí je pán poslanec Milan Rehák a pripraví sa pán poslanec Anton Blajsko.

M. Rehák, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia. Na konci roku 2002 ide Národná rada Slovenskej republiky schvaľovať štátny rozpočet, ktorý má najväčší schodok štátneho rozpočtu v histórii od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Podľa podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša ide konečne o transparentný a pravdivý štátny rozpočet. Ale potom si musíme položiť otázku: predchádzajúce štyri roky vláda vedome kamuflovala štátny rozpočet a tvorila ho v rozpore nielen s európskou, alebo aj svetovou metodikou? Možno by bola na to zaujímavá odpoveď, ale ja si myslím, že vláda sa vždy snaží a má snažiť o rozpočet, ktorý je reálny a ktorý prinesie pokrok do vývoja štátu. Faktom je, že slovenský štát žije z podstaty a žmýka to posledné, čo má. Spotrebúvame zdroje z privatizácie strategických podnikov, máme za sebou tri etapy zdražovania - v decembri 1998, roku 1999, 2000 a teraz štvrté zdražovanie v takom rozsahu, aké sme na Slovensku ešte nemali, kde čísla sa pohybujú v rozmedzí 30 až 40 %. Takto získané zdroje do štátneho rozpočtu nepokrývajú, žiaľ, ani tie najzákladnejšie požiadavky napríklad obcí a vyšších územných celkov, nieto ešte rozvojové programy, ktoré by bolo potrebné pre Slovensko pripraviť v čo najširšom rozsahu. V podstate sa nič nerozvíja, všetko sa stavia na útlmovom programe. Aby mohol existovať štátny rozpočet, tak vláda vyšla v návrhu rozpočtu s tým, že zvýšila príjmovú stránku o 11 mld. Sk, a na druhej strane na výdavkoch štátneho rozpočtu ušetrila vláda takmer 23 mld. Sk. Skrátka, vláda reálne vytiahne od ľudí na daniach 11 mld. a následne ušetrí, zasa na ľuďoch, 23 mld. cez pred rozpočtom schválené zákony. Teda ide o neuveriteľných 34 mld. Ale občan zaznamenáva i ďalšie straty, napríklad na vkladoch, ktoré sú každý rok značne znehodnocované. A mohli by sme pokračovať ďalej, ale o tom hovorili mnohí moji predrečníci, a ešte budú hovoriť tí, ktorí po mne vystúpia. Pred rokom sme schválili v Národnej rade Slovenskej republiky zákon o vyšších územných celkoch. Už druhý rok finančné zdroje do vyšších územných celkov tečú cez decentralizačné dotácie a nie ako by to malo byť, z príslušných daní. Vyššie územné celky sú plne odkázané rovnako ako i obce na dobrú vôľu štátu, ktorý nerešpektuje postavenie obcí a vyšších územných celkov určené ústavou a predkladá Národnej rade návrhy finančných vzťahov, ktoré obciam ani vyšším územným celkom nevytvárajú prirodzené alebo primerané podmienky na výkon ich kompetencií, ktoré majú v zmysle zákona. Na túto skutočnosť upozornila Slovenskú republiku aj Európska komisia v správe o pokroku jednotlivých kandidátskych krajín v príprave na vstup do Európskej únie. Aj v návrhu rozpočtu na rok 2003 sa vláda prioritne zaoberá riešením potrieb orgánov štátnej správy, o čom svedčí medziročný nárast štátneho rozpočtu o 13,1 %, pričom nie sú výnimočné zvýšenia niektorých kapitol štátneho rozpočtu v rozmedzí 15 až 39 %. Takéto riešenie finančných prostriedkov ostro kontrastuje s navrhovanými parametrami štátneho rozpočtu, s rozpočtom obcí a vyšších územných celkov na rok 2003. Štát má voči občanom veľký dlh - daňovú reformu. Bude aspoň v roku 2003?

Vážené poslankyne, vážení poslanci, aby som vzťah štátu a vyššieho územného celku konkretizoval, uvediem pozíciu vyššieho územného celku Trenčín vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 vo výdavkovej časti nezohľadňuje reálne potreby Trenčianskeho samosprávneho kraja pre rok 2003 na zabezpečenie riadneho výkonu zákonom stanovených kompetencií, či už v oblasti samosprávy, alebo preneseného výkonu štátnej správy. Nie sú v ňom premietnuté zmeny prenosu kompetencií, ktoré nastali v roku 2002, respektíve prechádzajú k 1. 1. 2003 v súlade so zákonom Národnej rady č. 416/2001 o prechode niektorých kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky.

Vo vládnom návrhu uvádzané limity sú nepostačujúce v rámci Trenčianskeho vyššieho územného celku, najmä v oblasti cestná doprava, vzdelávanie a kultúra. Celkové výdavky Trenčianskeho samosprávneho kraja sú limitované vo výške 808 935 000 Sk. Z toho bežné výdavky predstavujú objem 699 935 000 Sk a kapitálové výdavky 109 mil. Sk. Navrhované bežné výdavky sú v porovnaní s požiadavkami vyšších územných celkov, ktoré predkladali na vládu svoje rozpočty, nižšie o 451 990 000 Sk. Trenčianskym vyšším územným celkom navrhovaný rozpočet bol vo výške 1 260 925 000 Sk a zabezpečoval aj rozvoj kraja. Navrhnutý rozpočet vládou pre vyšší územný celok je nielen útlmový, ale i nepostačujúci na pokrytie výkonu prenesených kompetencií zo štátu.

V oblasti cestnej dopravy schválenie navrhovaného limitu, ktorý je navýšený oproti roku 2002 o sumu 3 136 000 Sk, predstavuje nárast o 2,5 %, podotýkam o 2,5 %, keď priemerný rast je tu 13,1 %. Táto suma nepokryje ani predpokladanú medziročnú infláciu. Nedostatočné vykrytie financií zo strany štátu a zároveň dodržiavanie limitujúcich faktorov reálne spôsobí v roku 2003 potrebu značného zníženia nákladov vo väzbe na prevádzkovanie i tak už zastaraného autobusového parku, ale bude sa musieť pristúpiť i k zníženiu výkonov spojov, čo sa premietne vo vzťahu k obslužnosti územia pravdepodobne do zvýšenia miery nezamestnanosti v Trenčianskom kraji, a môžeme povedať, že je to v rozpore s verejným záujmom, ktorý garantuje štát na území Slovenskej republiky.

Upozorňujem, že v dostupných materiáloch ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií štatistické prepočty vykazujú náklady kryté dotáciou Trenčianskeho samosprávneho kraja pre prímestskú dopravu na úrovni 4,1 Sk na kilometer, v hromadnej mestskej doprave 3 Sk na kilometer, pričom celoslovenský priemer je cca 6 Sk na kilometer. Z toho vidno, že dotácia pre Trenčiansky samosprávny kraj je podhodnotená a súčasný stav poskytovania bežných transferov pre mestskú verejnú dopravu nie je v súlade s § 30 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Limity decentralizačnej dotácie pre časť vzdelávania svojím objemom nevytvárajú reálne predpoklady na plynulé zabezpečenie chodu škôl a školských zariadení pre budúci rok. Odvetvie školstva, myslím si, že takmer všade na území Slovenskej republiky, zápasí s absolútnym nedostatkom finančných prostriedkov na bežnú prevádzku škôl a školských zariadení. Prevádzka školských zariadení sa zabezpečuje len vďaka realizácii úsporných zariadení do budúcich rokov. Z dôvodu podhodnoteného rozpočtu vzniká na úseku školstva každoročná zadlženosť, ktorú štát do tejto doby pravidelne ku koncu roku odstraňoval. Objem delimitovaného rozpočtu na druhý polrok roku 2002 nepokryje nevyhnutné výdavky na prevádzku škôl a školských zariadení v Trenčianskom kraji a do konca roku 2002 vzniknú ďalšie neuhradené výdavky na úseku školstva. A tieto čísla boli vlastne základom pre rozpočtovanie potrieb školstva v roku 2003. V limitoch bežných výdavkov na rok 2003 sa na úseku školstva uvažuje len so zákonným navýšením výdavkov súvisiacich s podpísaním kolektívnej dohody o verejnej službe na rok 2003, nezohľadňuje sa v potrebnom rozsahu predpokladané zvýšenie cien energií a tým aj zvýšenie ostatných prevádzkových nákladov. Navrhované limity bežných výdavkov na rok 2003 nepokryjú nevyhnutné výdavky na zabezpečenie bežnej prevádzky škôl a školských zariadení. Návrh limitu kapitálových výdavkov na rok 2003 predstavuje len 76 % z celoročného upraveného rozpočtu roku 2002 na školy a školské zariadenie v samosprávnom Trenčianskom kraji. Navrhnutý limit kapitálových výdavkov na rok 2003 je nepostačujúci na riešenie len tých najakútnejších havarijných stavov a to nehovorím, že by bolo potrebné i znížiť rozostavanosť investičných celkov na území Trenčianskeho kraja, ktorá je pomerne značná.

Návrh rozpočtu na rok 2003 v oblasti kultúra, ktorá zahrňuje zároveň rekreáciu, šport a náboženstvo, je výrazne podhodnotený, čo bude mať za následok pre rok 2003, že nebudú zabezpečené potrebné prostriedky na riešenie úloh v oblasti športu, vyplývajúcich z kompetenčného zákona pre organizácie, ktoré zabezpečujú činnosť v rámci útvaru talentovanej mládeže, telesne postihnutých športovcov, šport pre všetkých regionálneho charakteru, podpora vrcholových medzinárodných podujatí a podpora reprezentantov s mimoriadnymi úspechmi. V oblasti kultúrnych služieb návrh rozpočtu bežných transferov na rok 2003 je o málo vyšší ako v roku 2002, ale i napriek tomu je nepostačujúci na zabezpečenie činnosti kultúrnych organizácií na regionálnej úrovni. Rozpočtové limity, ktoré v terajšej výške nebudú vykrývať ani len medziročnú infláciu, cenu energií a už vôbec nemôžeme hovoriť o tom, že by vytvárali priestor pre vykrytie nákladov, teda odpisov.

Vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 je rozporuplný aj z hľadiska regionálneho rozvoja samosprávneho kraja a neumožňuje zapojiť sa do financovania cez fondy Európskych spoločenstiev, či už ide o cestovný ruch, regionálny rozvoj a medzinárodnú spoluprácu, pretože neumožňuje prefinancovať z rozpočtu samosprávy jednotlivé rozvojové projekty, čo bude pomerne veľká strata pre Trenčiansky samosprávny kraj.

Upozorňujem, že schválenie vládneho návrhu štátneho rozpočtu v roku 2003 v predložených limitoch znamená v Trenčianskom samosprávnom celku ohrozenie hraničiace s kolapsom výkonu uvedených činnostiach a to v termíne august, najneskôr september. Na základe uvedeného predkladám pozmeňujúci návrh na zvýšenie rozpočtu Trenčianskeho územného celku o 126 mil. Sk. I takto upravený rozpočet neumožňuje ani ten minimálny rozvoj, ale je to rozpočet aspoň na prežitie. Pozmeňujúci a doplňujúce návrh k vládnemu rozpočtu na rok 2003 znie: Bod č. 1: V § 1 ods. 6 v prílohe č. 5 záväzné limity dotácií vyšších územných celkov na rok 2003, bežné výdavky upraviť nasledovne: Dotácia na prenesený výkon z výšky 6 219 599 000 Sk na 6 345 599 000 Sk v tom následnom členení, ide o dopravu, z 1 49 446 000 Sk na 1 097 446 000 Sk, v oblasti kultúra zo 778 478 000 Sk na 793 478 000 Sk, v oblasti školstvo z 2 225 017 000 Sk na 2 290 017 000 Sk. Zvýšenie o 126 mil. Sk v uvedenom členení viazať na Vyšší územný celok Trenčín.

Bod č. 2, ide o návrh krytia zvýšením rozpočtových výdavkov v rámci nárokov na štátny rozpočet, v § 1 ods. 4 v prílohe 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2003 v kapitole Krajský úrad Trenčín upraviť bežné výdavky z 5 035 701 000 Sk na 4 909 701 000 Sk.

Žiadam pri hlasovaní hlasovať spoločne o obidvoch bodoch, pán spravodajca, predkladám vám pozmeňujúci návrh. Ďakujem, milé dámy, vážení páni za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Anton Blajsko, nech sa páči, má slovo. Ďalším v poradí je pán poslanec Ladislav Polka.

A. Blajsko, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, členovia vlády, poslankyne, poslanci. Z hľadiska makroekonomického rámca zostavenia štátneho rozpočtu na rok 2003 v porovnaní s rokom 2002 prognóza sa predpokladá rast nominálnej hodnoty hrubého domáceho produktu v bežných cenách o 92, 4 mld. Sk, pokles tempa rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách z 3,9 % v roku 2002 na 3,7 % v roku 2003, rast priemernej ročnej miery inflácie z 3,4 % na 8,8 % a pokles priemernej miery evidovanej nezamestnanosti z 18, 3 na 18 %. Príjmy štátneho rozpočtu sa kvantifikujú na úrovni 235 mld. Sk, je to rast oproti roku 2002 o 15 mld., v porovnaní s rokom 2002 sa výrazne zvyšujú daňové príjmy o 34, 5 mld. Sk. Rast daňových príjmov je v rozsahu 11 mld. Sk ovplyvnený legislatívnymi úpravami v oblasti daní, ktoré majú byť v účinnosti od 1. 1. 2003.

Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú na úrovni 291,8 mld. Sk, v roku 2002 vrátane prostriedkov na reštrukturalizáciu bánk predstavovali 2 273,4 mld. Sk. Oproti roku 2002 sa výdavky zvyšujú o 18, 4 mld. Sk, predovšetkým z titulu rastu výdavkov na mzdy a sociálne účely. Na dosiahnutie rozpočtovej úrovne výdavkov navrhuje vláda legislatívne opatrenia, ktoré zakladajú zníženie výdavkov štátneho rozpočtu v rozsahu 16 mld. Sk. Schodok štátneho rozpočtu predstavuje 56, 8 mld. Sk, na rozdiel od štátneho rozpočtu na rok 2002 sú v ňom zahrnuté aj výdavky na reštrukturalizáciu bánk v objeme 10,7 mld. Podľa metodiky ESA 95, ktorá je oficiálnou metodikou Európskej únie, schodok verejného rozpočtu predstavuje 57,7 mld., čo je 4,99 % hrubého domáceho produktu. Základné rozpočtové vzťahy, najmä z hľadiska zníženia schodku štátneho rozpočtu, respektíve jeho neprekročenia, sa zabezpečujú realizáciou viacerých opatrení, predovšetkým legislatívneho charakteru. V oblasti daňových príjmov zvýšením zníženej sadzby DPH z 10 % na 14 % a súčasným znížením základnej sadzby DPH z 23 na 20 % s prínosom 8,3 mld. Sk, zvýšením sadzby spotrebnej dane z automobilových benzínov a motorovej nafty s prínosom 1,1 mld. Sk a zvýšením spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov s prínosom 1,6 mld. Sk. V oblasti mzdovej politiky a zamestnanosti sa opatreniami znižujú rozpočtové požiadavky o cca 6,4 mld. Sk. Týkajú sa najmä neuplatnenia ďalšieho platu v štátnej službe, realizácie polovice ďalšieho platu vo verejnej službe, zmeny zákona o valorizácii platov ústavných činiteľov, zmeny zákona o valorizácii platov sudcov a prokurátorov, posunu účinnosti zákona o úprave platov pedagogických zamestnancov vysokých škôl a ďalších zamestnancov vo verejnej službe, zmenou zákona o valorizácií platov svojich zložiek, znížením počtu zamestnancov v štátnej službe a podobne. V sociálnej oblasti, opatreniami na rozpočtovanie sociálnych dávok maximálne na úrovni 16,4 mld. Sk. Ak by sa opatrenia neprijali, vláda kvantifikuje vyššie dávky sociálnej pomoci o 4,2 mld. Sk a prehodnotením výšky štátnych sociálnych dávok a dávok sociálneho zabezpečenia tak, aby sa neprekročila úroveň 17 mld. Sk. Ak by sa neprijali opatrenia podľa vlády, by bolo potrebné vynaložiť ďalšie 2 mld. Sk. V bytovej politike znížením výdavkov zo štátneho rozpočtu medziročne o 191 mil. Sk, zníženie štátnej prémie v stavebnom sporení na 3 500 Sk, zníženie štátneho príspevku na hypotekárne úvery pre zmluvy uzavreté v roku 2003 o 3,5 %. V aktívnej politike zamestnanosti neposkytnutím dotácie zo štátneho rozpočtu na financovanie aktívnej politiky trhu práce úspora cca 300 mil. Sk a vzhľadom na reálny stav garančného fondu v Národnom úrade práce zrušením spoluúčasti štátneho rozpočtu na tvorbe tohto fondu je úspora približne 500 mil. Sk.

Ďalšími opatreniami - nerealizovať presun správnych agend z Policajného zboru na okresné úrady a krajské úrady, úspora približne 1,3 mld. Sk. Realizáciou všetkých uvedených opatrení by sa mali znížiť výdavky štátneho rozpočtu o viac ako 16 mld. Sk a takto sú už aj zohľadnené v návrhu štátneho rozpočtu na 2003. Okrem legislatívnych opatrení sa navrhujú realizovať aj ďalšie úsporné opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť zníženie dlhov zdravotníctva o 4,4 mld. Sk, z 9 mld. na 4,6 mld. Sk, realizácia zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme v železniciach do výšky 6,6 mld. Sk. Úspora 2,4 mld. Sk. Štátom platené poistné na zdravotné poistenie sa rozpočtuje v celkovej sume 16,1 mld. Sk so zvýšením oproti roku 2002 o 793 mil. Sk. Predpokladá sa zachovať rovnaký objem verejných zdrojov pre zdravotníctvo ako v roku 2002 v starých cenách, zachováva sa 14-percentná sadzba poistného plateného štátom, pričom vymeriavací základ sa zvyšuje z 2 750 Sk na 2 890 Sk. Vo vzťahu k sociálnej poisťovni sa navrhujú platby štátu v celkovej sume 8, 9 mld. Sk, z toho na nemocenské poistenie 1,2 mld. Sk a na dôchodkové zabezpečenie 7,7 mld. Sk, čo predstavuje zvýšenie oproti roku 2002 o 1,2 mld. Sk. V zákone o štátnom rozpočte sa navrhuje platenie poistného za vybrané skupiny občanov na nemocenské poistenie vo výške 4,8 % z vymeriavacieho základu 2 430 Sk, rovnakého ako v roku 2002. A na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu 5 410 Sk, v roku 2002 to bolo 5 000 Sk.

Dávky sociálneho zabezpečenia v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozpočtujú v celkovej sume 16 mld. 979 mil. Sk s medziročným zvýšením o 1 mld. 36 mil. Sk. Uvádza sa, že v prípade, ak by neboli realizovali úsporné opatrenia, boli by tieto dávky vyššie o ďalšie 2 mld. Sk. Dávky sociálnej pomoci a štátne sociálne dávky v kapitolách krajských úradov sa rozpočtujú ako účelové prostriedky v sume 16, 4 mld., skutočné čerpanie v roku 2002 sa predpokladá v sume 18,1 mld. Sk s prekročením rozpočtu o 4,1 mld. Oproti pôvodne kvantifikovaným požiadavkám sa dávky sociálnej pomoci a štátne sociálne dávky v nadväznosti na novelizáciu zákona o sociálnej pomoci znížili o 4,2 mld. Sk. V roku 2003 sa predpokladá rodičovský príspevok poskytovať prostredníctvom okresných úradov vzhľadom na to, že nebola spracovaná jednoznačná kvantifikácia podľa jednotlivých okresných úradov, zatiaľ sa rozpočtujú v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom predstavuje 15 mld. 543 mil. Sk, z čoho pripadá na vzťah k obciam 7 mld. 661,9 mil. Sk a na vzťah k vyšším územným celkom 7 mld. 881, 1 mil. Sk. Rozpočet vo vzťahu k obciam a vyšším územným celkom je zostavený v organizácii a metodike roku 2002, to znamená, že nie sú v nich rozpočtované kompetencie, ktoré majú prejsť na obce a vyššie územné celky v roku 2003. Finančné zabezpečenie prevodu kompetencií sa má zabezpečiť podľa zákona o štátnom rozpočte v priebehu roka 2003 na základe vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov.

Pri prenesených kompetenciách na úseku sociálnej pomoci na obce sa rozpočtujú prostriedky v sume 456 mil. Sk, v tom na obstaranie kapitálových aktív 40,7 mil. Sk. V správe k návrhu štátneho rozpočtu sa konštatuje, že v rozpočte na uvedenú oblasť je zohľadnený 5-percentný nárast výdavkov na tovary a ďalšie služby, čo nie je pravda.

Na prenesené kompetencie na úseku sociálnom, na vyšších územných celkoch sa rozpočtuje 2 300 700 000 Sk, z toho na kapitálový transfer 134 mil. Sk. Bližšia špecifikácia podľa jednotlivých vyšších územných celkov sa v návrhu štátneho rozpočtu neuvádza! Obdobne ako pri finančnom vzťahu k obciam, aj pri vzťahu k vyšším územným celkom sa konštatuje, že v transferoch na vyššie územné celky v sociálnej oblasti sa zohľadnil 5-percentný nárast výdavkov na tovary a ďalšie služby. Pre neštátne subjekty poskytujúce sociálne služby sa počíta so sumou 344,7 mil. Sk. Výdavky na obranu sa rozpočtujú v sume 21,7 mld. Sk s medziročným zvýšením o 1,8 mld. Sk. Výdavky na vedu a techniku sa navrhujú v sume 4 mld. 514 mil. Sk, v roku 2002 to bolo 3 mld. 551 mil. V prípade realizácie všetkých projektov zamýšľaných v roku 2003 by Slovenská republika mala disponovať zdrojmi z predvstupových fondov Európskej únie v objeme 7,9 mld. Sk, ISPA 2,1 miliardy, SAP 2,3 a PHARE 3,4 mld. Sk. Na zabezpečenie spolufinancovania výdavkov sa v kapitole všeobecnej pokladničnej správy vyčleňujú prostriedky v sume 4,5 mld. Sk, čo je v zásade na úrovni roku 2002.

Zdroje zo štátneho rozpočtu vrátane úveru zo Svetovej banky na zdravotníctvo sa rozpočtujú v celkovej sume 22,3 mld., čo je v porovnaní s rokom 2002 viac o 2,06 mld. Sk.

Zvýšenie zodpovedá rastu o mieru inflácie 8,8 %, čím sa má zachovať rovnaký objem zdrojov z verejného rozpočtu ako v roku 2002. Rovnako ako v roku 2002 sa v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 zapracovali výdavky kryté prevzatými vládnymi úvermi do príslušných rozpočtových kapitol. Vo vzťahu ku kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ide o čerpanie úveru od Svetovej banky v objeme 173,1 mil. Sk na projekt riadenia sociálnych dávok so spoluúčasťou z vlastných zdrojov štátneho rozpočtu v sume 18,6 mil. Sk.

Vo vzťahu ku krajským úradom, vyšším územným celkom a obciam ide o úver od Rozvojovej banky Rady Európy na účely financovania infraštruktúry pre domovy sociálnych služieb v sume 137,6 mil. Sk s požadovanou spoluúčasťou na projekte z vlastných zdrojov štátneho rozpočtu v sume 137,6 mil. Sk.

Na rozdiel od roku 2002 nastáva zmena v rozpočtovaní finančných prostriedkov vyplývajúcich zo zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách. Tým, že tieto prostriedky sú rozpočtované priamo v jednotlivých rozpočtových kapitolách ako účelové prostriedky, predtým sa rozpočtovali v kapitole všeobecnej pokladničnej správy. Ide o celkové prostriedky v sume 1 mld. 27 mil. Sk, z čoho pripadá na úrad vlády 55 mil. Sk, ministerstvo životného prostredia 11 350 000, ministerstvo školstva 583 100 000 Sk, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 70 500 000 Sk, ministerstvo kultúry 99 550 000 Sk, všeobecná pokladničná správa 88 500 000 Sk a súhrn finančný vzťah pre obce a mestá 122 500 000 Sk.

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 neobsahuje stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody ako aj čiastočné stanoviská sociálnych partnerov. Nebudem sa k tomu vyjadrovať ďalej, lebo už pán Maxon k tomu hovoril.

Celkovo moje stanovisko k jednotlivým analýzam rozpočtu:

Po prvé, pokiaľ ide o makroekonomické rámce pre zostavenie návrhu štátneho rozpočtu, tento vychádza zo zmiernenia rastu ekonomiky v roku 2003 z 3,9 % rastu HDP v starých cenách na 3,7. Z pretrvávajúcej vysokej miery nezamestnanosti 18 %, ktorá sa môže reálne ešte zvýšiť v súvislosti s opatreniami na zefektívnenie verejnej správy, respektíve v nadväznosti na efekt možného zvýšenia cien v súvislosti so zvýšením cien energetických vstupov.

Po druhé, v návrhu štátneho rozpočtu sa zohľadňuje v makroekonomických rámcoch priemerná ročná miera inflácie o 8,8 %, čo sa však nepremieta do jednotlivých čiastkových rozpočtových politík vo vzťahu k vybraným odvetviam, respektíve k vybraným druhom výdavkov. Spomaľuje sa rast nominálnych miezd v štátnej správe ako aj vo verejnej správe. Reálne sa nezabezpečuje zvýšenie dôchodkov v miere zodpovedajúcej rastu inflácie, uvažuje sa slovne o zvýšení dôchodkov s účinnosťou od 1. 7. 2003 o 5 %. Bežné výdavky na tovary a ďalšie služby sa rozpočtujú s nižším rastom, ako je miera inflácie čo sa negatívne odrazí na rozsahu a kvalite poskytovaných sociálnych služieb. Jediným odvetvím, ktorému sa zachováva reálny rozsah zdrojov rovnaký ako v roku 2002, je zdravotníctvo.

Po tretie, výdavky štátneho rozpočtu v roku 2003 sú v značnom rozsahu podmienené rastom daňových príjmov. V tejto súvislosti treba nastoliť otázku, do akej miery budú optimistické výhľady v inkase daní aj v skutočnosti dosiahnuté a môže sa v nich negatívne odraziť aj pokles spotreby obyvateľstva v súvislosti s rozsiahlymi reštrikciami, stagnovaním reálnych príjmov, reštrikciou sociálnych príjmov a podobne.

Po štvrté, schodok štátneho rozpočtu sa dosiahol pomocou rozsiahlych daňových a reštriktívnych opatrení, ktoré sa negatívne odrazia na sociálnej situácii obyvateľstva. Treba upozorniť na to, že reštriktívne opatrenia v sociálnej oblasti odvodzovali od stanoveného limitu možného financovania zo štátneho rozpočtu, preto vyznievajú v niektorých smeroch ako administratívne opatrenia, ktorými sa sleduje momentálne zníženie výdavkov zo štátneho rozpočtu bez hlbších väzieb na nevyhnutné systémové opatrenia v rámci zásadných reforiem. Dotýkajú sa sociálne najslabších skupín obyvateľstva, pričom sa nevytvárajú možnosti na vytváranie pracovných príležitostí, väčšiu mobilitu pracovnej sily, na zásadnejšie riešenie sociálnej situácie občana pracovnými príjmami. Reštriktívne opatrenia sa dotýkajú aj takej sociálne zraniteľnej skupiny obyvateľstva ako občania s ťažkým zdravotným postihnutím a kompenzácie dôsledkov zdravotného postihnutia. Nemožno súhlasiť s tézami, že reštrikcie v sociálnej oblasti boli zdôvodnené veľkou mierou ich zneužívania.

Po piate, je na škodu veci, že sa nekvantifikoval dosah cenových, daňových a reštriktívnych opatrení na sociálnu situáciu rodín, aby bolo možné posúdiť sociálnu únosnosť navrhovaných opatrení, ale predovšetkým aby sa hľadali a prijímali opatrenia na prospech sociálne slabších skupín obyvateľstva vrátane priamych kompenzačných nástrojov zo štátneho rozpočtu v systéme štátnej sociálnej podpory pre rodiny s deťmi.

Po šieste, návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 najmä v oblasti miestnej samosprávy, obce a vyššie územné celky je poznačený procesom ďalšieho prechodu kompetencií aj v roku 2003. Z tohto hľadiska treba považovať finančné vzťahy k obciam a vyšším územným celkom za otvorené s tým, že rozpočty bude možné uzatvoriť až v priebehu roka 2003 na základe uzatvorených delimitačných protokolov.

Návrh štátneho rozpočtu sa nezmieňuje o tom, ako bolo zabezpečené oddlženie odvetví a činností, ktoré boli predmetom prevodu pôsobnosti už v roku 2002. Mám na mysli školstvo, sociálna sféra, zdravotníctvo a podobne. A v rámci ktorého sa prejavili viaceré problémy. Situácia sa s najväčšou pravdepodobnosťou zopakuje aj v roku 2003, pričom sa návrh nezmieňuje o riešení týchto dlhov.

Po siedme, napriek zvýšeniu platieb štátu za určené kategórie občanov do sociálnej poisťovne, úpravou vymeriavacieho základu pri dôchodkovom zabezpečení najmä v zdrojoch a potrebách základného fondu dôchodkového zabezpečenia v sociálnej poisťovni naďalej pretrváva.

Po ôsme, s rozpočtovaním prostriedkov získaných z lotérií priamo v rozpočtových kapitolách zásadne možno súhlasiť. Navrhujeme však posúdiť, či by sa časť prostriedkov nemala previesť do rozpočtov VÚC s účelovým určením na sociálne účely. Takéto riešenie zdôvodňujem predovšetkým tým, že zodpovednosť za rozvoj sociálnych služieb majú predovšetkým vyššie územné celky a majú vzťah aj k neštátnym subjektom poskytujúcim sociálne služby. Vytvorili by sa tým možnosti pružnej podpory rozvoja sociálnych služieb priamo v regiónoch. Všeobecne sa odporúča posúdiť aj primeranosť prostriedkov z lotérií začleňovaných do jednotlivých rozpočtových kapitol a na jednotlivé účely.

Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som z tejto časti tlače 80 prešiel, ako sa odráža navrhovaný rozpočet na rok 2003 priamo na samosprávny kraj v Prešove, odkiaľ pochádzam.

Pôvodný návrh rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja na rok 2003 predpokladal objem pridelenia prostriedkov vo výške 2 422 294 000 Sk. Tento bol znížení o 576 771 000 Sk, čo je podiel miest a odvody na príspevky do sociálnych fondov, príspevkových organizácií v školstve, ktorého poskytovateľom v tomto prípade je v súčasnosti krajský úrad a aj bude v roku 2002. Vo vykonanej úprave bol náš návrh rozpočtu pre rok 2003 vo výške 1 845 523 000 Sk a ministerstvo financií ho rozporuje v súčasných dňoch o sumu 655 377 000 Sk. O takúto sumu je rozpočet vyššieho územného celku poddimenzovaný.

Ja by som vás chcel, pán minister, požiadať a poprosiť, že mám ten komentár presný k jednotlivým odvetviam pri sebe, by som vám ho odovzdal, že sú reálne zhodnotené všetky "nápočty" a spôsobia vážny nedostatky v prevádzkovaní minulých zariadení, hlavne sociálnych a školských.

Prešovský samosprávny kraj riadi, financuje, metodicky usmerňuje a kontroluje 28 organizácií za oblasť kultúry, 20 organizácií za oblasť sociálneho zabezpečenia. V oblasti vzdelávanie je to 172 škôl a školských zariadení, z toho 87 rozpočtových a 85 príspevkových organizácií. V priamej zriaďovateľskej pôsobnosti je 146 škôl a školských zariadení a 26 súkromných a cirkevných stredných škôl a školských zariadení.

Za oblasť sociálneho zabezpečenia Prešovského samosprávneho kraja financuje 41 súkromných a cirkevných organizácií poskytujúcich sociálne služby. Spolu zabezpečuje 261 organizácií s právnou subjektivitou s tým, že organizáciám v sociálnom zabezpečení boli pričlenené organizácie bez právnej subjektivity, ktoré boli delimitované z okresných úradov v počte 28, z toho 2 zariadenia pestúnskej starostlivosti.

Prejdem na jednotlivé odvetvia. Cestná doprava. Decentralizačná dotácia vo výške 172 281 000 Sk, účelovo určená na vykrytie strát pre dopravcov vykonávajúcich pravidelnú autobusovú dopravu vo verejnom záujme na rok 2003 je nepostačujúca a predstavuje iba 2,5 % zvýšenia oproti roku 2002. Nárast nezohľadňuje ani mieru inflácie pre rok 2003. Uvedená suma bude jednoznačne nízka pre zachovanie úrovne verejnej dopravy v roku 2003. Dotácia 168 miliónov Sk pre rok 2002 vykrýva straty vo verejnej autobusovej doprave maximálne vo výške 70 %.

Oddiel 10. Limit sociálne zabezpečenie. Limit predbežnej decentralizačnej dotácie na sociálne zabezpečenie na rok 2003 je stanovený vo výške 307 287 000 Sk. Rozpis výdavkov je nepostačujúci a nezodpovedá ani úrovni rozpočtu bežných výdavkov v roku 2002, t. j. 338 569 000 Sk, nakoľko úprava predbežného limitu o 32 mil. Sk je na riešenie dopadov novely zákona o financovaní pre neštátne subjekty.

Najvyšší objem prostriedkov v rámci kategórie 630, tovary a ďalšie služby, tvorí podpoložka potraviny v objeme 48 635 000 Sk. V porovnaní s rokom 2002 ide o nárast v sume o 4 242 000 Sk. Vo väčšine zariadení je stravná jednotka stanovená v zmysle vyhlášky ministerstva práce č. 246/2001 Z. z., na vykonaní niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci v minimálnej výške 64 Sk na deň na občana pri celodennom stravovaní. Rozpätie pri dospelých občanoch je 63 až 80 Sk. Nárast cien energií sa v roku 2003 premietne aj do zvýšenia cien potravín, čo povedie k potrebnosti zvýšenia hodnoty stravnej jednotky vo všetkých zariadeniach, podotýkam, ide o niekoľko tisíc ľudí.

Na vykrytie výdavkov na energiu, vodu, sú na rok 2003 potrebné výdavky vo výške 33 330 000 Sk, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast o 6 464 000 Sk. Rozpísané prostriedky Ministerstvom financií Slovenskej republiky, čo sme sa nedočítali v návrhu rozpočtu, ale jednotlivé, teda vyššie územné celky tieto rozpisy už majú, stačia len na vykrytie tovarov a služieb v sume 39 770 000 Sk. Po pripočítaní plánovaných príjmov 50 933 000 Sk je to objem 90 710 000 Sk. Na vykrytie tovarov a služieb, nevyhnutne potrebných na zabezpečenie prevádzky zariadení sociálnych služieb, chýbajú finančné prostriedky vo výške 43 476 000 Sk. Toto je reálny stav súčasných dní.

Rozpísaný limit decentralizačnej dotácie 81 362 000 Sk na rok 2003 napríklad nezohľadňuje potrebu zvýšenia bežných transferov z dôvodu zmeny zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, zvýšenie počtu klientov a už zaregistrovaných subjektov a registrácia nových právnických a fyzických osôb v Prešovskom samosprávnom kraji.

Pri zachovaní rozpočtu v roku 2002 pre právnické a fyzické osoby poskytujúce sociálnu pomoc v sume 49 250 000 Sk na vykrytie bežných transferov v zmysle citovaného zákona na rok 2003 chýbajú finančné prostriedky vo výške minimálne 29 mil. Sk.

V závere možno konštatovať, že oznámenie predbežných limitov, dotácie a decentralizačnej dotácie zo štátneho rozpočtu pre zostavenie návrhu rozpočtu samosprávneho kraja na rok 2003 v celkovom objeme 1 190 146 000 Sk, výdavkov celkom v členení na 1 031 146 000 Sk bežných výdavkov a 159 mil. Sk v kapitálových výdavkoch, nie je postačujúci. Diametrálne sa odlišuje od návrhu rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja pre rok 2003, ktorý bol zaslaný ako podklad pre ministerstvo financií.

Pri zohľadnení reštriktívnych opatrení navrhovaných v rámci štátneho rozpočtu pre rok 2003 rozpis limitov dotácií a decentralizačnej dotácie neberie do úvahy v plnej výške mieru inflácie, cenové nárasty a zmeny v daňovej oblasti.

V porovnaní štátneho rozpočtu pre rok 2003 oproti roku 2002 došlo k nárastu vo výdavkovej časti o 13,2 %, pričom nárast objemu limitu dotácií a decentralizačnej dotácie pre Prešovský samosprávny kraj na rok 2003 sme zaznamenali iba nárast o 1,39 %, čiže je to poddimenzovanie. Keď už tak, tak by som mohol odhadnúť o tú inflačnú časť 8,8 %.

Na základe uvedených skutočností je evidentné, že realizácia reformy verejnej správy a prenos kompetencií z orgánov štátnej správy na samosprávu nie sú dostatočne finančne zabezpečené. Pretrvávajúce ekonomické problémy štátu tak ostávajú v riešení samosprávy, ktorá ponesie asi najväčšiu časť aj zodpovednosti.

Chcel by som vás vyzvať, pán minister, hlavne v oblasti sociálneho zabezpečenia, v ktorej sa ja pohybujem. Hľadám určitý fenomén sociálnej spravodlivosti a musí byť pri prenose kompetencií tento fenomén, ja si myslím, to najdôležitejšie, o čo nám ide, aby sme nezakladali nové dlhy štátu alebo k VÚC a v dôsledku nedostatočného zdrojového krytia nevytvárali riziko, ktoré dnes poznáme, vedomej rezignácie na "vynútiteľnosť" práva na poskytovanie sociálnej pomoci v oblasti sociálnych služieb.

Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý sa týka kapitálových výdavkov VÚC. V rámci materiálu návrhu rozpočtov kapitol na rok 2003 v časti krajské úrady, strana 105 až 117 v odstavci kapitálové výdavky zameniť položku kapitálové výdavky sociálnej starostlivosti krajského úradu v Prešove v plánovanej výške 32,8 mil. Sk, strana 108, s položkou kapitálové výdavky sociálnej starostlivosti Prešovského samosprávneho kraja, plánované vo výške 15,5 mil. Sk z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja. Zdôvodním to veľmi jednoducho. My spravujeme celkovo sto subjektov na VÚC a zhruba 11 subjektov spravuje krajský úrad. Je to evidentný nepomer prostriedkov, ktoré sú poskytované na správu. Najideálnejším riešením by bolo, keby sa zrušil v roku 2003 duálny systém riadenia tohto systému. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem schôdzu do zajtra do 9.00 hodiny, budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý v rozprave zajtra o 9.00 hodine vystúpi pán poslanec Ladislav Polka. Ďakujem za spoluprácu, dovidenia zajtra.

(Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.)

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP