B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jasovský, pripraví sa pán poslanec Cagala. Nech sa páči, máte slovo.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, členovia vlády, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Prerokúvame programové vyhlásenie vlády v takej zaujímavej atmosfére. Národná rada sa dostala do pozície, keď máme prijať zákony, skrátené legislatívne konania, máme urobiť podmienky pre určité fungovanie, máme zobrať zodpovednosť za zdražovanie, ktoré začína byť enormné, máme schváliť rozpočet, ale počas jeho prerokúvania si nemáme dovoliť urobiť nejaké pozmeňujúce návrhy, pretože tie nebudú prijaté, to znamená, urobte všetko a my už potom budeme len vládnuť.

Znenie programového vyhlásenia je veľmi zvláštne z môjho pohľadu, tak ako hovoria všetci moji kolegovia, s ktorými som hovoril na túto tému, je mimoriadne všeobecné, rozvláčne a nič nehovoriace. Hovorí sa síce o korupcii, napríklad o blokácii korupcie v tomto programovom vyhlásení vlády, ale bol by som veľmi rád, keby už súčasná vláda povedala na tú predchádzajúcu, teda na tú istú prakticky, ako vlastne tie kauzy za tie minulé štyri roky vyzerali, kto za ne bude niesť zodpovednosť a kto ich vlastne vyrieši.

Ja budem hovoriť k časti najmä telekomunikácií, k časti pôšt, našťastie, dnes už mám v parlamente kolegu, ktorý bude hovoriť k otázkam dopravy, to znamená, tej sa budem už venovať len okrajovo, nebudem musieť hovoriť podrobne tak ako predchádzajúce štyri roky.

Skúsim teda niekoľko myšlienok z môjho pohľadu. Znenie programového vyhlásenia, aj keď to bude nejako zvláštne, v časti telekomunikácií správne určuje základné ciele telekomunikácií a informačnej spoločnosti, ale takmer nič viac na ich konkrétnu realizáciu a celý text je taký všeobecný, že prakticky nebude možné následne sledovať jeho plnenie a jednoznačne ho vyhodnotiť. Programové vyhlásenie vlády totiž nemá konkrétny termín plnenia úloh a splnenie závisí od iných skutočností, keď napríklad z celosvetového trendu konvergencie telekomunikácií informačnými technológiami médií vyplýva nevyhnutnosť prijatia zákona o elektronických komunikáciách, teda už nie samostatných zákonov o telekomunikáciách, vysielaní, retransmisie a tak ďalej. Programové vyhlásenie túto skutočnosť akceptuje, to je síce pravda, ale jeho prijatie viaže na neurčitý termín prijatia Slovenska do Európskej únie, pričom nezávisle na tomto prijatí Slovenskej republiky do Európskej únie bude z hľadiska medzinárodnej koordinácie týchto činností bezpodmienečne nutné takýto zákon prijať najneskôr s účinnosťou od 1. 1. 2004. Chcel by som to dať do pozornosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Rovnako je potrebné, aby oblasť regulácie a koordinácie elektronických komunikácií a rozvoj informačnej spoločnosti vykonával jeden regulačný orgán, čo programové vyhlásenie síce deklaruje, ale uspokojilo sa len s nič nehovoriacim textom niekoľkých slov, že vláda pripraví podmienky na sústredenie kompetencií v oblasti. Nič mi to teda bližšie nehovorí.

Skúsim jednotlivé body k otázkam informačnej spoločnosti - vláda vytvorí podmienky a tak ďalej, nebudem citovať programové vyhlásenie, každý ho má pred sebou. Rozvoj informačnej spoločnosti bez telekomunikačnej infraštruktúry nie je možný. Telekomunikácie však kompetenčne stále patria pod ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a otázky informatiky pod Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Už tu je teda badať určitú roztrieštenosť. Kľúčové otázky, ktoré súvisia s informatizáciou spoločnosti, nie sú riešené orgánom, ktorý sa zaoberá vládnou politikou, do ktorej spadá aj budovanie telekomunikačnej infraštruktúry. Pokiaľ má v tejto oblasti nastať zefektívnenie, je potrebné povedať aj to, ako ho dosiahneme, a k tomu sú nevyhnutné systémové kroky a ja ako dobrý opozičný poslanec si ich dovolím povedať a dať ich na vedomie ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií. Je potrebné urobiť zmenu kompetenčného zákona, ktorá by vyriešila prípadné budovanie a priradenie budovania informačnej spoločnosti a telekomunikácií do pôsobnosti jedného štátneho orgánu. Je potrebné prijať štátnu komunikačnú politiku, je potrebné prijať národný program budovania informačnej spoločnosti, je potrebné prijatie novej legislatívy v rámci aproximácie práva k právu Európskej únie, kde budú dôsledne presadené podmienky transparentného konkurenčného prostredia v telekomunikáciách, aby umožnil dôslednú liberalizáciu telekomunikačného trhu. V rámci tohto je nevyhnutné posilnenie právomocí regulačného orgánu, ale aj povinností a sankcií pri nedostatočnom presadzovaní podmienok spravodlivého konkurenčného prostredia vydávaním regulačných opatrení na podporu krokov pri nástupe úplnej liberalizácie telekomunikačného trhu. Do prijatia nového zákona bude potrebné aj na prechodné obdobie necelého roka možno prijať novelu zákona o telekomunikáciách, ktorá by vyriešila umožnenie nástupu konkurencie na telekomunikačný trh v podmienkach úplnej liberalizácie.

Bez týchto konkrétnych krokov sa oblasť informatizácie spoločnosti nedá pohnúť dopredu, avšak v programovom vyhlásení vlády o týchto krokoch nie je ani zmienka. Tu treba tiež pripomenúť, že potrebná novela zákona bola na svete na konci predchádzajúceho volebného obdobia, ale bol to práve súčasný minister dopravy, pôšt a telekomunikácií - nie je žiaľ, tu - ktorého môžeme zaradiť tiež medzi tých poslancov, ktorí svojím hlasovaním o tejto novele nepodporili konkurenčné prostredie, dali prednosť záujmom súkromného monopolu a lobovaniu v tejto otázke. Kladiem si však otázku, či v priebehu tých pár mesiacov, ktoré uplynuli od posledného hlasovania, zmenil pán minister svoj názor z názoru poslanca pred pár mesiacmi natoľko, aby mohol podporovať rozvoj v tejto oblasti, alebo znovu podľahne lobovaniu v tejto časti.

"Zámerom vlády...", citujem z programového vyhlásenia, "... je eliminácia..." a tak ďalej. Treba povedať, že pre licenčný režim nie sú stanovené dopredu jasné a transparentné pravidlá pre pridelenie licencie, samotné licencie totiž nie sú zverejňované. Licenčný systém celý je komplikovaný, neprehľadný a tiež, čo je nevýhodou zo strany opozície, výhodou zo strany koalície, nie je transparentný. Čiastočne tento stav mohla napraviť už spomínaná novela zákona o telekomunikáciách, ale pýtam sa, je tu vôbec potreba takej zmeny, keď sám minister, ktorý zodpovedá dnes za tento rezort, takúto zmenu nevyjadril svojou podporou pre novelu zákona o telekomunikáciách. Možno nám tento postoj pomôže osvetliť, keď sa pozrieme na niektoré zásadné dokumenty, ktoré som už spomínal, a v časoch, keď pán minister možno bude predkladať novelu zákona o telekomunikáciách, ktorá, dúfam, bude a ja sa ho potom na to opýtam.

V návrhu národnej komunikačnej politiky je vyjadrená spokojnosť nad uzatvorením kapitoly č. 19 telekomunikácie a informačné technológie v rámci negociačných rokovaní s Európskou úniou v máji 2001 s tým, že to znamená potvrdenie zo strany Európskej únie, že Slovenská republika vyhovela v tejto oblasti požiadavkám kladeným na kandidátsku krajinu pred vstupom do Európskej únie. Aká je však skutočnosť? Skutočne sme vyhoveli požiadavkám? Čo hovorí posledná hodnotiaca správa pre kapitolu číslo 19 telekomunikácie a informačné technológie. Budem citovať: "Slovensko ešte neukončilo harmonizáciu ZAKYS, zatiaľ čo bol dosiahnutý pokrok v sektore pôšt prijatím zákona o poštových službách", za čo ďakujem všetkým kolegom, ktorí tu s nami v parlamente boli v predchádzajúcom období, "harmonizácia v telekomunikačnom sektore nenapredovala, keďže slovenský parlament odmietol prijať ďalšie potrebné dodatky v hodnotenom období. Oddelenie regulačných a vlastníckych funkcií, takisto uvedené v akčnom pláne, nebolo ešte ukončené, pretože ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pokračuje vo vykonávaní štátnych vlastníckych práv". Prosím, Európska komisia. "Priority Partnerstva pre vstup boli splnené len v obmedzenej miere, implementácia opatrení v rámci akčného plánu je len čiastočne na správnej ceste." Prosím, kapitola 19, telekomunikácie.

Strategickým záujmom vlády je vstup zrejme do Európskej únie, tak to deklaruje v programovom vyhlásení vláda, ale zdá sa, že nevyhnutné kroky, ktoré sú potrebné pre tento vstup, nie sú pre vládu natoľko dôležité, aby sa nimi zaoberala v programovom vyhlásení vlády. A pýtam sa vás, vážené dámy a páni, kde najmä by to malo byť uvedené, ak nie v tomto základnom dokumente, ktorým nás vláda žiada o potvrdenie jej dôvery pre možnosť fungovania na ďalšie obdobie. Informačná spoločnosť, časť, ktorá je v programovom vyhlásení, citujem znovu trošku vládu, tá si uvedomuje výzvy informačného veku a tak ďalej a tak ďalej. Tu je potrebné pripomenúť, že program E-Europe Glass, ku ktorému sa prihlásila už minulá vláda, na Slovensku skončil iniciatívou podporovanou samotným pánom premiérom, staro-novým premiérom pod hlavičkou E-Slovakia. Čo je však v skutočnosti za týmto združením? Súkromná spoločnosť, ktorá v rámci deklarovania rôznych rozvojových iniciatív a pomoci školám posilňuje svoje postavenie najmä na trhu internetových služieb. Je toto cesta, ktorou sa vláda chce naďalej uberať? Je iniciatíva jednej súkromnej spoločnosti základom pre smerovanie vlády a samotného premiéra pre rozvoj informatizácie? O konkrétnych krokoch, ktoré by nás posunuli ďalej, znovu programové vyhlásenie vlády cudne mlčí.

Vláda pripraví zákon o elektronických komunikáciách, píše sa v programovom vyhlásení vlády. K otázke potreby novej legislatívy som už trošku hovoril a názor Európskej komisie som už citoval. V tejto súvislosti je však potrebné spomenúť, že všeobecná formulácia problému v programovom vyhlásení vlády nepovedie jednoznačne k vytýčeným cieľom. Rád by som predostrel, že už v návrhu súčasnej telekomunikačnej politiky sa uvažuje s účinnosťou nového zákona o elektronických komunikáciách od 1. 1. 2004, najneskôr však ku dňu vstupu do Európskej únie. Je to náhoda, alebo opäť zámer? Do Európskej únie vstúpime de facto až po všetkých ratifikačných procedúrach, a teda tým sa opätovne nenápadne otvára priestor pre zachovanie súčasného neprehľadného stavu na trhu elektronických komunikácií.

Vláda hovorí: "V oblasti podpory prístupu k širokopásmovým elektronickým komunikačným službám," a tak ďalej, "... bude venovať pozornosť." V oblasti širokopásmových služieb, tak ako som povedal, aj súčasný minister prispel svojou troškou pri hlasovaní k neprijatiu zákona o komunikáciách alebo telekomunikáciách, ktorá obsahovala aj takzvané uvoľnenie miestneho vedenia, ktoré by de facto umožnilo využívať miestne vedenia iným operátorom, samozrejme, za úhradu, s čím úzko súvisí aj širokopásmový prístup. Zablokovaním tejto novely sa však vytvorili podmienky pre zneužívanie dominantného domáceho postavenia na trhu a zmrazeniu konkurencie v oblasti širokopásmového prístupu. Pri existencii takzvaného uvoľnenia miestneho vedenia v legislatíve, čo tá neprijatá novela, samozrejme, umožňovala, by mal občan možnosť na tej istej telefónnej linke napríklad telefonovať cez súčasného operátora, to znamená súkromné slovenské telekomunikácie, alebo cez širokopásmový prístup na internet by si mohol cez rovnaké vedenie vybrať iného operátora, pokiaľ by boli podmienky výhodnejšie, to znamená jasná konkurencia a jasné ďalšie možnosti, ale v tom tkvie podstata, vláda síce v programovom vyhlásení deklaruje podporu širokopásmovému prístupu, ale tým, že neprijmeme ďalšie opatrenia, ako je novela zákona o telekomunikáciách, ešte pred prijatím zákona o elektronických komunikáciách, ponecháva doterajší status, ktorý nepodporuje trh a v konečnom dôsledku teda aj občana, ale podporuje postavenie súkromnej spoločnosti, v ktorej je, samozrejme, sama táto vláda prostredníctvom ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií vlastníkom. Pokiaľ sa štát nezbaví tejto schizofrénie, keď je na jednej strane vlastníkom a na strane druhej má zabezpečovať spravodlivé a konkurenčné prostredie, ťažko očakávať nejaké napredovanie v tejto oblasti.

V programovom vyhlásení jednoznačne chýba zakomponovanie tých konkrétnych výhrad Európskej komisie, ktoré som už citoval, do programového vyhlásenia, som presvedčený, že to tam malo byť na prvom mieste. K tézam, ktoré by mali byť v programovom vyhlásení obsiahnuté, preto patrí najmä oddelenie vlastníckych vzťahov ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a Slovenských telekomunikácií, finančnej nezávislosti regulátora, Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, ktorý je napojený, čo je trápne, na rozpočtovú kapitolu ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií, posilnenie právomocí regulátora v novele zákona, ktorá by umožňovala regulátorovi vykonávať svojou nečinnosťou nadprácu pre dominantného operátora, ktorému, samozrejme, tento stav len vyhovuje. Prečo? Prečo to vyhovuje Slovenským telekomunikáciám? Pretože si len upevňujú a predlžujú svoje dominantné postavenie na trhu. Všetko bude mať pravdepodobne hlbšie korene a súvisí to nielen s vlastníckymi pomermi, ale najmä s privatizačnou zmluvou, ktorá je, stále sa tak tvária telekomunikácie, tajná pre občanov tohto štátu a najmä s podmienkami, za akých bola uzatvorená, ale o tom by sme sa mohli porozprávať niekedy nabudúce.

Nedá mi nepovšimnúť si aj iné časti z kapitoly programového vyhlásenia, ktoré súvisia s činnosťou, o ktorej som hovoril, pretože napríklad v programovom vyhlásení sa hovorí, že Slovenská republika bude aktívne pôsobiť v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v Organizáciách Spojených národov. Chcel by som, vážená snemovňa, len poznamenať a na margo tohto vyhlásenia povedať niekoľko slov o skutočných aktivitách Slovenskej republiky za čias fungovania tejto a minulej vlády. Koncom septembra a októbra prebehla významná udalosť jednej zo špecializovaných organizácií OSN, takzvanej Medzinárodnej telekomunikačnej únie. Vážna organizácia, skutočne, veľmi vážna. Konala sa konferencia vládnych splnomocnencov, kde sa Slovenská republika napriek mesačnej účasti úradníkov, slovenských úradníkov, vládnych úradníkov, nepodarilo presadiť zvolenie Slovenskej republiky do takzvanej rady, ale dostali sa tam krajiny ako napríklad Rumunsko, Bulharsko a ďalšie. To len na margo, pretože takéto informácie, samozrejme, v slovenskej tlači neprebehli. Takže Slovensko má to postavenie aj v iných organizáciách nie bohvieaké a nie také, ako to deklaruje súčasná vláda, akí sme špičkoví.

Napriek tomu, že som chcel hovoriť o otázkach telekomunikácií a informatike ako takej, dovoľte mi, vzhľadom na to, že som tak robil štyri roky tu, v tomto parlamente, aby som pár poznámok povedal aj k otázkam dopravy, aj o tom, aj keď o tom podrobnejšie bude hovoriť môj pán kolega.

Vláda hovorí o tom, že bude pokračovať v transformácii železníc. Pýtam sa v akom tempe, vážené dámy a páni, aké budú etapy, čiastkové, aký bude konečný cieľ transformácie železníc. Zruší vláda regionálne trate, 32 tratí? Viete si predstaviť, čo to znamená, čo to znamená pre tých ľudí, ktorí sú zamestnaní na regionálnych tratiach, čo to znamená pre tých, ktorí ráno štartujú, čo to znamená pre ekológiu tejto krajiny. Viete si to predstaviť? Je to veľmi jednoduché povedať, zrušíme 32 tratí a presunieme týchto ľudí do najväčšej fabriky, ktorá je na Slovensku a je to fabrika pána ministra Kaníka. Je to veľmi jednoduché. 40 000 ľudí robí v železniciach, 40 000 ľudí, ktorí sú odkázaní na túto prácu, pretože ich rekvalifikácia ani nie je možná, ani ju nikto nechystá. Pán podpredseda vlády hovoril o tom, ako sa železnice zadlžili do roku 1998.

Dámy a páni, dnes sú zadlžené sumou viac ako 50 miliárd Sk, odhaduje sa táto suma, že sa blíži až k 70 miliardám. Ja mám otázku, čo v roku 2003, kto zaplatí 4,2 miliardy Sk. ktoré je potrebné zaplatiť, kto zaplatí 16,5 miliardy, ktoré je potrebné zaplatiť v tomto volebnom období a ja si pamätám rok 1998, to zadlženie železníc, ktoré sa blížilo k sume 18 miliárd Sk. Takže prosím, nenarástol dlh za našej vlády, ten dlh narástol za vlády od roku 1998 do 2002 a narástol tak, že železnice majú všetky úvery garantované súčasnou vládou. Chýba mi rozpracovanie oddlženia železníc na prvom mieste, akým spôsobom ďalej a chýbajú mi, samozrejme, chýbajú mi otázky privatizácie najmä v oblasti nákladnej dopravy. Páči sa mi veta: "... zreálniť tempo modernizácie dopravnej infraštruktúry". Čo to znamená zreálniť? Tak ako poznám myslenie tejto vlády, znamená to spomaliť, čo odporuje a upozorňujem, že odporuje, a Európska únia na to upozorňuje v dopravnej politike a nie je v súlade ani s tým, čo vláda deklaruje v úvode svojho programového vyhlásenia. A pýtam sa, vážené dámy a páni, odpovedzte mi, ktorí viete, čo sú to koridory IV, V, VI, ja som presvedčený, že ani vy ich nepoznáte, neviete ich vymenovať, a pýtam sa, ktorí občania v tomto štáte budú vedieť povedať, čo je koridor IV, V a VI a teda ako bude napĺňaný. A ak vláda zreálňuje tempo v medzinárodných koridoroch, prečo potom píše vôbec programové vyhlásenie vlády, že bude riešiť infraštruktúru v regiónoch. Prosím vás pekne, tí, ktorí jazdíte cez Hronský Beňadik, vidíte to zreálnenie, trošku nejakých sto metrov postavených kdesi v Novej Bani, to je všetko za obdobie posledných štyroch rokov. Nedajú sa podľa mňa budovať naraz rozumným tempom, niečo o tom viem, som nakoniec docent dopravných technológií, budovať rozumným tempom multimodálne koridory a zároveň podporovať rozvoj infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch, tak to vláda píše. Otázka priorít musí byť vyriešená, mala byť povedaná v programovom vyhlásení vlády. Je tam veta: "vstup neverejných zdrojov do výstavby diaľnic", teoreticky je to veľmi správna téza, aj my sme sa s touto myšlienkou pohrávali, ale musím povedať, že je prakticky nerealizovateľná. Nízka životná úroveň na Slovensku a z toho vyplývajúca nízka hybnosť obyvateľstva neumožnia návrat súkromným spoločnostiam, súkromným financiám v reálnom čase a treba povedať, že od zahraničných dodávateľov neexistujú žiadne reálne ponuky pre výstavby diaľnic na Slovensku.

Vláda píše o tom, že posilní samosprávne kraje prevodom ciest 2. a 3. triedy. Je to otázka zákonov, dámy a páni, je to otázka vykonávacích predpisov. Pretože ak vláda nedá financie, to znamená, ak nebudú reformované dane, tak sa vláda chce zbaviť len zodpovednosti za cesty 2. a 3. triedy a kritiku občanov presunie na kraje, respektíve na samosprávne celky. Páči sa mi veta: "... princíp nárokovateľnosti na prepravné povolenia po splnení podmienok". Kto, prosím, robí najväčšiu korupciu v otázkach povolení, ak nie teda úradníci tu na vrcholových orgánoch. Ako to vlastne skĺbi táto vláda, túto vetu, ktorú dnes v tomto programovom vyhlásení povedala, zabudla vláda, že tie centky nám prideľuje niekto iný, že si ich nevymýšľame sami, že tu sú nejaké zahraničné vzťahy, a ako to chce vláda teda vyriešiť? Veľmi ľahko to napíše v programovom vyhlásení, je to nerealizovateľná veta a nakoniec vláda tam píše len sama o sebe. Tu treba zapojiť a treba to riešiť prostredníctvom nie ministerských úradníkov, ale cez dopravcov, cez rôzne združenia, cez veľkých prepravcov, cez predstaviteľov, ja neviem, nejakých výrobných združení a podobne.

"Ochrana životného prostredia pred individuálnym motorizmom," je to veta, ktorá je tam veľmi ľahko napísaná.

Dámy a páni, čo však robíme my v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Veď tieto opatrenia, ktoré sú dnes prijímané, absolútne spôsobia, že občania sa budú musieť orientovať na individuálny motorizmus, pretože je to už dnes lacnejšie ako napríklad cestovné na železnici. Ale individuálny motorizmus znamená niečo iné. Znamená parkoviská, znamená možnosti prístupu a nakoniec, čo robíme hneď dnes, alebo čo robí táto vláda v súvislosti s tým, že nám hovorila o tom, že keď sa rozpustí zákonné poistenie na viacero poisťovní, dôjde ku konkurencii a k zlacneniu. Ako zlacnieva dnes zákonné poistenie, ktoré narastá o obrovské sumy! Takto vláda podporuje dnes teda otázku hromadnej dopravy, alebo otázku individuálneho motoristického prístupu do roboty, do zamestnania, k lekárovi a podobne? Ako bude vláda dnes diktovať svoje možnosti v SAD-kách, ktoré sú privatizované a v železniciach, ktoré sú tak enormne zadlžené. Veľmi sa mi páči veta: "... vytvorí podmienky pre transformáciu správy letísk". Držím palce, od roku 1991 poznám túto vetu. Od roku 1991 vedel som si predstaviť, ako do letísk vstúpia regióny, možno cestovné kancelárie, možno veľké firmy a veľké fabriky. Od roku 1991 nič, mám pocit, že sme boli veľmi ďaleko, bohužiaľ, bol som krátko v tej oblasti.

Rozvoj dopravných a prístavných kapacít vodnej dopravy, nebuďte, prosím, trápni, vážená vláda. Nebuďte trápni, veď ste predali všetky námorné lode za predchádzajúce obdobie, čo chcete ešte teda robiť? Predáte prístav, predali ste Slovenskú plavbu a prístavy, viete o tom, že je dnes Slovenská plavba a prístavy rozpredávaná rôznym záujemcom, tomu ide jachta, tomu ide tá budova, nože si to troška preverte a nepíšte, prosím, takúto science fiction, netreba, aby sme to čítali a zabíjali tu týmto čas. Nestojí to za komentár.

Rád by som počul aj to, čo bude s obsiahlymi protokolmi Najvyššieho kontrolného úradu. Ministerstvo dopravy, bolo známe, že vzhľadom na to, že malo železnice, bolo tam najväčšie množstvo prestupných staníc za obdobie predchádzajúcich rokov sa tam ministri striedali ako výpravcovia po šichte a každý za sebou nechal nie množstvo vykonanej roboty, ale množstvo protokolov na Najvyššom kontrolnom úrade. To množstvo je obrovské. Ja som veľmi zvedavý, či si niekto v tomto štáte všimne, čo všetko je tam popísané, aké milióny a miliardy korún tam sú a tie sa stratili, prosím, z rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Mrzí ma, že v programovom vyhlásení vlády nie je ani zmienka o tom, že existuje nejaká dopravná polícia, je tu pán minister vnútra, až ma mrzí, že som to vyslovil, myslel som si, že budete tu sedieť, sedíte skoro na svojom predchádzajúcom mieste. Bolo by mi ľúto, keby dochádzalo k rušeniu Železničnej polície, ja by som osobne bol rád, keby sme nešli cestou Maďarska a Česka, ktoré doplatili na likvidáciu Železničnej polície, ale keby sme išli cestou Anglicka, Nemecka, ktoré majú dopravnú políciu, ktorá sa veľmi dobre osvedčila. Ale je to otázka ministra dopravy pôšt a telekomunikácií a, samozrejme, k tejto otázke sa v parlamente vyjadrovať budem.

A snáď posledná otázka, o ktorej niečo poviem, sú to pošty. Pošty sú jeden krásny podnik. Podnik, ktorý sa veľmi pekne rozvíjal, podnik, ktorý za obdobie posledných štyroch rokov nezautomatizoval ani jednu ďalšiu novú poštu. Podnik, ku ktorému budem musieť hovoriť, pretože v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty by tento podnik mohol dostať jednu morovú ranu, budem o tom hovoriť v najbližšom počas prerokovania zákonov. Chcel by som len poznamenať, že súhlasím s transformáciou Slovenskej pošty. Ale dám hneď otázku, či pozná niekto privatizovanú poštu v rámci sveta. Ak nie, Slovensko bude mať raritu, bude prvou krajinou na svete, ktorá sprivatizuje Slovenskú poštu. Upozorňujem, že je možné sprivatizovať lukratívne činnosti, je to Pofis, to sú známky, je možné v oblasti dopravy, je to možné v oblasti dodávania technickej ústredne takzvanej, pôšt, obálok a tlačovín do pošty. Je to možné v oblasti rekreačných zariadení, ale potom vás, vážené dámy a páni upozorním, že 600 pôšt má ísť do takzvaného nájmu, to znamená môže byť rušených. A aj v pošte pracuje viac ako 18 000 ľudí a upozorňujem vás, že týchto 600 pôšt môže veľmi rýchlo prísť o svoju prácu.

V závere v časti o pošte by som chcel poprosiť pána ministra dopravy, mali sme tu už v parlamente materiál, ktorý hovoril o tom, že poštový úrad funguje trištvrte roka bez svojho predsedu, a bolo by už takou slušnosťou, aby sme schválili tohto predsedu v tomto parlamente, pretože je volený parlamentom, aby aj poštový úrad mohol zaujať tú pozíciu, ktorú má.

Dámy a páni, mám ešte veľa poznámok, ale mám pocit, že som toho veľa narozprával, chcem dať možnosť ešte niekomu ďalšiemu. Ja viem, že úbohý opozičný poslanec tu môže toho narozprávať hodne, môže hovoriť čokoľvek, čo je odborné, bohužiaľ, vystupujú znova len poslanci opozície, koaliční poslanci sú tu na to, aby stlačili tlačidlo áno. Ja musím povedať, že musím byť na základe týchto odborných argumentov proti schváleniu tohto programového vyhlásenia vlády. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cagala, pripraví sa pán poslanec Murgaš. Nech sa páči, pán poslanec Cagala, máte slovo.

M. Cagala, poslanec: Vážení členovia vlády, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami zaujal stanovisko k programovému vyhláseniu vlády, ktoré máme už niekoľko dní na stole. Vláda sa poučila z predchádzajúceho obdobia z roku 1998, ktoré sa len tak hemžilo číslami a konkrétnymi krokmi, ako bola výstavba bytov ročne, päťročná materská dovolenka, trojpilierový systém sociálneho poistenia a tak ďalej. Na rozdiel od toho terajšieho, kde je dosť ťažké nájsť predkladaným deklaráciám kvantifikáciu alebo termíny plnenia. Súhlasím aj s tým, aj takéto programové vyhlásenie sa dá realizovať, ak, samozrejme, budú nasledovať kroky, ktoré ho naplnia konkrétnymi číslami. Navrhované opatrenie textu vládneho programu hľadajú riešenia pre budúci hospodársky rast zastavením rozpočtového schodku, čo je pozitívny krok. Nedostatočnými sa však javia prevažne makroekonomické a fiskálne opatrenia, zamerané na zvyšovanie daňového zaťaženia. Vlády program neobsahuje konkrétne ani systémové podporné opatrenia pre rast výroby a služieb ako hlavného zdroja hrubého domáceho produktu a rastu daňového základu. Teda celkovo mi troška v tomto programovom vyhlásení chýba hospodárska politika. Je tu vôbec málo spomínaná. Možno v rámci rozpočtu sa o nej dozvieme trošku viac.

O vytvorení priaznivého podnikateľského prostredia vo vládnom programe pre rozvoj podnikateľskej sféry sa hovorí iba raz, a to v úvode kapitoly II, ekonomická politika, časť A, makroekonomické a verejné financie. Systémové opatrenia, konkrétne ani všeobecné v ďalších častiach kapitoly však nie sú uvedené. Zastavenie rozpočtového deficitu je účinnejšie cez zvyšovanie výroby a domáceho produktu zvýšením absolútneho príjmu z výberu daní. Vládny program je potrebné doplniť práve o takéto opatrenia, ktoré umožnia okamžitú reakciu podnikateľov a podnietia ich záujem na zvyšovaní výkonov cez objem výroby alebo investovanie do rozvoja výroby a služieb. Dovoľte, aby som teda spomenul niektoré oblasti, ktoré mi v tomto programovom vyhlásení práve chýbajú.

Trošku málo sa spomína oblasť vedy a techniky. V prístupových podmienkach, ktoré vláda alebo už vo vláde schválili, vstupu do Európskej únie, máme záväzok v rámci acquis communautaire, ktorý hovorí, že v tomto roku by mal predstavovať podiel, podiel investícií alebo podiel zdrojov do vedy a techniky 1,4 % k hrubému domácemu produktu. Žiaľ, u nás tento podiel dosahuje dnes málo cez pol percenta. Keď porovnáme túto sumu s okolitými krajinami, sme troška za Čechmi, asi o 0,4 % a takisto za Maďarskom a Poľskom v tých intenciách. Ja viem, že 1,4 možno bolo troška hrdý krok, ale minimálne 1 % už dnes mal v tejto oblasti byť objem zdrojov, ktoré vieme do vedy a techniky investovať. Je to jedna vec, ktorá ma trápi. Druhá, je nezmyselný krok, ktorý sa urobil vlani, že sa presunul z ministerstva hospodárstva, zdroje na vedu a techniku, na ministerstvo školstva. Ja nič nemám k tomuto odvetviu, naopak. Ale si myslím, že dnes skúmame, ako hlboko je morské dno, ktoré nemáme, a neskúmame veci, ktoré prinesú v budúcnosti prácu do našich firiem, to je jedno či štátnych alebo aj súkromných. Každá vláda, aj v Taliansku je veľa súkromných firiem, napriek tomu podporuje vedu a techniku, podporuje konkrétny aplikovaný výskum. Ja si myslím, práve že tu je priestor a tiež by tam možno taká zmienka malá bola, že sa napraví chyba možno z minulosti, že minister školstva, ktorý bol neskôr ministrom hospodárstva, tieto presunul tam, kde si myslel, že to bude dobré. Pevne verím, že pán predseda počul teraz a že to v krátkej dobe tento nezmyselný krok zrealizuje a že sa ozaj bude realizovať vývoj, tak ako bol voľakedy naplánovaný a aj dnes nedoplatený niektorým štátnym organizáciám.

Ďalej mi tam troška chýba niekoľko vecí k regionálnemu rozvoju. Minister tejto vlády už prednedávnom, meno som prepočul, v rádiu hovoril, že regionálny rozvoj je realizovaný na Slovensku nie dobre, že Bratislava je podporovaná na úkor iných regiónov. Ja som rád, chvalabohu, že máme Bratislavu, že máme európske mesto, a ja by som bol rád, aby sme priblížili regióny ostatné práve tomuto regiónu bratislavskému, čiže nechajme Bratislavu Bratislavou a realizujme kroky, ktoré je možné urobiť v rámci regiónov, aby sme aj tieto pozdvihli na vyššiu úroveň. Čo mne v tom troška chýba, je jedna vec, kvitujem, čo vláda vykonala, že sa budujú priemyselné parky, ale v regiónoch máme veľa ešte takzvaných hnedých parkov. Bol by som skutočne rád, keby sme to neopomenuli, aby sme vytvorili zdroje najmä z pripravovanej ďalšej privatizácie, aby sa pripravili aj tieto priestory pre zahraničné investície, aby sme opravili, oprášili už padajúce niektoré budovy, ktoré v regiónoch sú, a tak prilákali kapitál nielen na zelených lúkách, ale aj v týchto oblastiach, kde skutočne je priestoru dosť, je nevyužitých podľa mojich informácií okolo 40 % kapacít priemyselných v hociktorých odvetviach, takže je tu priestor práve na to, kde by som myslel, že by sa v tomto programe tiež mohlo pamätať.

Ďalšia oblasť, ktorá mi tam chýba, ani nie konkretizácia, ani čísla, sú tu niektoré veci, kde sa hovorí, že vláda bude podporovať malé a stredné podnikanie. Ja viem, že sa nedá napísať presne a detailne, koľkými korunami, prípadne miliónmi. Chcem však povedať len pár čísiel. Dnes máme na Slovensku 300 000 živnostníkov, čiže fyzických osôb, 71 000 právnických subjektov, ktoré zamestnávajú do desať pracovníkov. Keď to zoberieme, to je viac ako pol miliardy pracovníkov v tomto odvetví a práve živnostenská komora má konkrétne kroky, má dokument vypracovaný, ktorý by som dával možno do pozornosti vlády, aby sa ním zaoberala, kde sú kroky, ktoré by ozaj tomu malému strednému stavu pomohli, pretože on dnes tvorí nie malý podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu. Je to niečo cez 50 %, verím, že tá suma sa niektorými krokmi dá ešte zvýšiť.

Čo mi chýba, ďalšia taká oblasť v tomto vyhlásení, programovom, je využitie sieťových odvetví na prenos informácií. My dnes, dobre viem, v tomto našom štáte a vôbec ešte v bývalých štátoch východného bloku troška menej pracujeme s informáciami, tak ako dnes pracujú vyspelé štáty, či to je Nemecko, Anglicko, Francúzsko, kde mi chýba využitie práve dnes sieťových odvetví, ktoré vlastnia Slovenské elektrárne, SPP, rozvodné závody Slovenských elektrární, to jest západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské a takisto Transpetrol. Disponujú prenosovými sieťami s voľnými kapacitami, ktoré je možné skutočne využiť z hľadiska riadenia štátu. Na čo chcem však upozorniť. Chcem upozorniť na jedno, možno aj z pohľadu už troška mojej terajšej funkcie, aby vláda prijala opatrenia a možno aj na parlamentnej úrovni, aby sme nepripustili, aby tieto informácie sa dostali nedajboh do rúk nezodpovedných, súkromných, alebo do rúk zahraničného investora. Myslím, že tu je priestor aj pre informácie, ktoré nie sú len náhodné, sú dôležité, možno i niektoré tajné. To je priestor, ktorý, skutočne by som si myslel, že je potrebné zobrať do úvahy a mohol by sa, aj keď nie je v programovom vyhlásení, realizovať. Vo výboroch prešlo, aj tu programové vyhlásenie prejde, tak ja nechcem podávať ani pozmeňujúce návrhy, na tie tu ani nie je priestor, nechcem požiadavku dávať, aby sme doplnili programové vyhlásenie vlády. Chcem však povedať, niektoré konkrétne kroky na doplnenie jednotlivých statí, ktoré by možno pomohli troška tomu, aby bolo programové konkrétnejšie, realizovateľnejšie a samozrejme, možno by uspokojilo i podnikateľskú vrstvu, ktorá ma oslovila, aby som takýmto spôsobom dnes niektoré tieto požiadavky prečítal. Tak dovoľte konkrétne aj niektoré opatrenia, aby sme neboli, že len kritizujeme, chcem aj navrhnúť riešenia a možnosti rozšírenia tohto vládneho programu.

V rámci makroekonomiky chýba aspoň zmienka, čo mieni vláda urobiť s pohľadávkami štátnych a kvázištátnych organizácií, Sociálna poisťovňa, Daňový úrad, Národný úrad práce a tak ďalej. Tieto pohľadávky, ak nebudú vymožené, zaplatia nakoniec tí, čo dane dnes platia. Dobrým prípadom doterajšej nemohúcnosti v riešení pohľadávok štátu sú pohľadávky bánk, presunuté zo Slovenskej konsolidačnej, a. s., pred privatizáciou. Pohľadávky onoho typu sú kryté, samozrejme, záložnými právami, takže ja myslím, že tu by sa tiež malo pohnúť s týmto, a nie netransparentne dnes s týmto narábať, ale to je menší problémik, skôr by som povedal v kapitole makroekonomika verejných financií navrhujem doplniť za 1. odstavec nasledovný text: "Vláda v spolupráci s podnikateľskými subjektmi, zväzmi, pripraví systémové opatrenia pre zakladanie a rozširovanie priemyselných podnikov, menovite zjednodušením administratívnych postupov štátnej správy, úpravami daňových zákonov pre zvýhodnenie investičnej činnosti podnikateľov, získavanie štátnej pôdy pre priemyselnú výstavbu a prehodnotenie existujúceho systému štátnych záruk za bankové úvery."

Ďalej do kapitoly reforma verejných financií doplniť za 4. odstavec od konca opatrenie, ktoré by znelo: "Reforma daňového zaťaženia sa zameria na aktívnu účasť a zainteresovanosť platcov, zvyšovať daňový základ za súčasného znižovania výšky dane. Zvýšenie bytovej výstavby bude riešiť vláda použitím daňového odvodu stavebníka v prospech jeho investície do bývania."

Ďalej doplniť za odstavec na podporu podnikania vetu: "Do procesu vláda zapojí aj samosprávne orgány, podnikateľov a živnostníkov."

Za odstavec tretí doplniť by sa mohlo tiež: "Do rozvoja hospodárstva zainteresuje podnikateľské zväzy priamou spoluprácou s ministerstvom hospodárstva a financií."

V 3. odstavci, na podporu malého a stredného podnikania doplniť vetu: "Osobitnú pozornosť bude venovať zabezpečeniu a efektívnemu získavaniu a narábaniu s finančnými zdrojmi určenými na podporu malého stredného podnikania, a to komplexne zo zdrojov štátu, inštitúcií pôsobiacich v Európskej únii a ďalších tuzemských a zahraničných komerčných a nekomerčných finančných a nefinančných inštitúcií a orgánov."

V 4. bode terajší text: "Vláda prehodnotí doterajší spôsob financovania aplikovaného výskumu s cieľom zvýšiť účelnosť, návratnosť a transparentnosť použitých prostriedkov," nahradiť novým textom: "Vláda prehodnotí doterajší nedostatočný spôsob financovania aplikovaného výskumu s cieľom zvýšiť účelnosť, návratnosť a transparentnosť použitých prostriedkov, pritom v spolupráci s podnikateľskou sférou bude osobitnú pozornosť venovať realizácii výstupov aplikovaného výskumu v oblasti špičkových "hájtechnológií" a "rapidtechnológií". Zároveň zo strany štátu prijme opatrenia na zlepšenie podmienok pre nevyhnutnú aktívnu podporu týchto procesov vrátane potrebného finančného zabezpečenia rozpočtových a iných zdrojov. Vláda pri podpore reštrukturalizácie priemyslu bude prostredníctvom ministerstva hospodárstva a ministerstva obrany v spolupráci s podnikateľskou sférou aktívne využívať mechanizmy ofsetových programov, predovšetkým na zabezpečenie prílivu zahraničných investícií a technológií do ekonomického priestoru Slovenskej republiky. Vláda prijme aktívne opatrenia, zamerané na podporu vstupu zahraničného i tuzemského kapitálu do procesu reštrukturalizácie priemyslu nadväzujúceho na dokončenú reštrukturalizáciu bánk, a to budovaním predovšetkým priemyselných parkov na spomínaných zelených i hnedých plochách."

V oblasti sociálnej politiky pochvalu si zasluhuje časť o pripravovanej reforme pracovného práva. Považujeme ju za kľúčovú na oživenie priemyslu a podporu podnikania. V oblasti výchovy a vzdelávania, vedy a techniky za 1. odstavec tejto časti by som videl za vhodné vsunúť za časť veda a technika doplniť, a transformáciu štruktúr, odporúčam vsunúť nasledovný odstavec: "V záujme splnenia týchto úloh bude vláda venovať osobitnú pozornosť organizáciám, organizačnému, inštitucionálnemu a finančnému zabezpečeniu rozvoja vedy a techniky, a to vrátane výraznej podpory zo strany štátu pri zabezpečení a rozvoji činnosti prepojením pracovísk priemyselnej vedecko-výskumnej základne s vedecko-výskumnými pracoviskami jednotlivých vysokých škôl a Slovenskej akadémie vied."

V rámci bezpečného a efektívneho štátu takisto by som vedel doplniť text v bode a) súdnoprocesné reformy konkurz a to v rámci o konkurze. Konkurz a vyrovnanie je nástrojom ozdravovania ekonomiky a ako taký má neobyčajne silný rozmer ekonomický, ktorý je však v súčasnej právnej úprave potláčaný. Sme takmer denne svedkami toho, ako ekonomicky neodborne vedený konkurz vedie k zániku inak ozdraviteľných firiem a k nárastu nezamestnanosti. Príčinou je pretrvávajúca faktická motivácia správcom konkurzných podstát a nepriamo aj sudcov na likvidácií firiem, a nie na ich oživovaní. Navrhujem preto za posledný odstavec doplniť: "Cieľom právnej úpravy budú také úpravy, ktorá posilnia orientáciu procesu konkurzu a vyrovnania, na zvýraznenie jeho ekonomickej dimenzie a zvýšenie odbornej úrovne správcov."

To sú veci, ktoré, ešte raz hovorím, nepodávam ako na doplnenie, ale myslím si, že by sa vláda mohla týmito navrhovanými doplnkami zaoberať, aj keď viem, že vyhlásenie programové, ktoré vo výboroch prešlo, prejde v tom znení, že sú to veci, ktoré ak sa troška všimnú, skvalitnia toto vyhlásenie, umožnia tak podnikateľským vrstvám, sféram, to je jedno, či v malej, či veľkej oblasti, byť nápomocnými pri tom, ako si všetci želáme, aby sme rozvíjali ekonomiku tohto štátu, rozvíjali reformy, o ktorých tu bolo hovorené, a rozvíjali, samozrejme, napredovanie, tak ako si to všetci želáme. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Murgaš. Pripraví sa pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Murgaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda vlády, dámy a páni. Každý dokument, ktorý si nárokuje prívlastok programový, musí spĺňať určité kritériá. Medzi tieto kritériá patria kvantifikovateľné ciele, nástroje, metódy a reálne zdroje na dosiahnutie cieľov ako aj termíny, v ktorých ciele majú byť dosiahnuté. Splnenie či nesplnenie takéhoto programu je potom kontrolovateľné. S ľútosťou musím konštatovať, že dokument, ktorý vláda Slovenskej republiky nominovala ako svoje programové vyhlásenie, nespĺňa kritériá programu. Dovoľte mi v tejto súvislosti citovať denník Die Presse zo dňa 7. novembra tohto roku, ktorý v stati pod názvom Programové vyhlásenie - finta na kritikov, uvádza, citujem: "Na kritikov svojich nesplnených sľubov reaguje súčasná vládna štvorkoalícia na Slovensku fintou. Pokiaľ to okolnosti dovoľujú, vyhýba sa konkrétnym číslam a termínom. Príliš nepríjemné sú aj dnes spomienky na sľuby typu dvojnásobné zvýšenie platov a zníženie nezamestnanosti na 10 %, ktoré Dzurinda v uplynulých štyroch rokoch nesplnil." Koniec citátu. Vláda sa uchádza pred parlamentom o vyslovenie dôvery tým, že predkladá dokument plný vágnych formulácií, v ktorom absentujú nielen kvantifikovateľné ciele, ale tiež termíny splnenia všeobecne formulovaných cieľov. Nemôžem sa ubrániť dojmu, vážené dámy a páni, že vláda sa zámerne vyhýba konkrétnym formuláciám, aby si vytvorila dostatočne veľký manévrovací priestor pre lavírovanie pri kontrole zo strany parlamentu a snaží sa zakryť svoju vlastnú nedôveru voči programu, ktorý sama navrhuje.

Dovoľte mi teraz uviesť niekoľko vecných poznámok k tej časti programového vyhlásenia, ktorá sa zaoberá makroekonomikou a verejnými financiami. Ak som sa kriticky vyjadril k absencii termínov pre plnenie cieľov, tak v tejto časti je predsa len jeden termín uvedený. Podľa predkladateľov vyhlásenia chce vláda uskutočniť všetky potrebné opatrenia, aby Slovensko splnilo podmienky pre vstup do Európskej menovej únie do roku 2006. Ak vychádzame zo skutočnosti, zo skutočných možností slovenskej ekonomiky splniť do konca roku 2005 maastrichtské kritériá, sme nútení konštatovať, že termín stanovený vládou nie je reálny. Pravda, môže sa stať, že vláda znásilní realitu, ako to občas býva jej zvykom, a do Európskej menovej únie vstúpime v uvedenom termíne. Takéto počínanie vlády by však bolo nielen nezodpovedné, ale aj vysoko rizikové, s nepredvídateľnými negatívnymi dopadmi na národné hospodárstvo Slovenskej republiky.

Dámy a páni, od dôb, keď sa v politickej praxi začal používať termín pravica a ľavica, nepoznám v mierových časoch situáciu, keď vláda, ktorá sama sebe dáva prívlastok pravicová, začína svoje vládnutie zvyšovaním daní. V tom sa súčasná vláda určite zapíše do politických dejín ako prvá, ktorá takto postupovala.

Vláda chce zjednotiť sadzby dane z pridanej hodnoty pred vstupom do Európskej únie. Ako ekonóm nie som apriori proti. Žiadam však vládu, aby ma presvedčila, že takéto opatrenie bude mať pozitívny dopad na ekonomiku Slovenska a na životnú úroveň jej obyvateľov. Podľa môjho názoru realizácia tohto opatrenia prinesie pre nižšie príjmové skupiny ďalšiu ekonomickú a sociálnu destabilizáciu, pretože zdražejú životne nevyhnutné tovary a služby. Privítal by som, aby sa aj v tejto súvislosti vláda prestala schovávať za sukne Európskej únie. Pravda je totiž taká, že Európska únia to síce odporúča, ale neprikazuje. Veď napokon v niektorých členských krajinách Európskej únie sú tiež rozdielne sadzby dane z pridanej hodnoty. Podmienka je len, že znížená sadzba musí byť na minimálnej úrovni 5 %. Napokon aj Česká republika má takúto zníženú sadzbu a nikto ju preto spred brán Európskej únie neodstrkuje.

Ukazuje sa, že zatiaľ toto zjednocovanie sadzieb prebieha štýlom zvyšovania príjmov z dane z pridanej hodnoty. Vláda však nepredložila žiadnu serióznu analýzu, výsledky, ktoré by potvrdzovali ekonomickú opodstatnenosť a užitočnosť takýchto opatrení. Žiadam predložiť takúto analýzu, pán minister financií.

"Vláda bude analyzovať možnosti zavedenia rovnej dane." Ja osobne ako ekonóm neviem, čo je rovná daň. Viem si predstaviť, čo je rovnaká daň, preto budem radšej používať termín rovnaká daň, lebo rovná daň je terminus technicus v českom jazyku.

Dúfam, že analýza bude objektívna, korektná a jej výsledkom bude nezavedenie rovnakej dane. Jej zavedenie by totiž spôsobilo vážne poškodenie príjmov slabých skupín a ešte viac zhoršilo ich sociálny status.

Treba otvorene povedať, dámy a páni, že moderný svet takýto nástroj používa ojedinele.

Obozretný prístup chce vláda realizovať v oblasti využívania príjmov z privatizácie, čo možno iba privítať. Príjmy chce využiť len na zníženie verejného dlhu alebo na reformy dôchodkového systému a školstva. V tejto súvislosti však očakávam odpoveď na otázku, ktoré konkrétne procesy mieni vláda financovať v školstve využitím príjmov z privatizácie a aké mechanizmy má na to pripravené, lebo z programového vyhlásenia sa to čitateľ nemôže dozvedieť.

Vo vyhlásení úplne absentuje colná politika. Mám tomu rozumieť tak, že vláda nepovažuje za potrebné mať jasno v takých vážnych otázkach, ako je napríklad colná únia s Českou republikou? Colná politika vo vzťahu ku krajinám CEFTA, potieranie colnej kriminality a tak ďalej?

Vláda chce zabezpečiť dodatočné zdanenie prírastkov majetku, ak sa preukáže, že tento nepochádza z legálnych príjmov.

Dámy a páni, toto je výsmech všetkým tým, ktorí nekradnú, poctivo pracujú a platia dane. Je to zároveň povzbudenie daňových podvodníkov. Vláda inými slovami hovorí: Ak sa preukáže, že majetok nepochádza z legálnych príjmov, tak vás dodatočne zdaníme, ale žiadnych iných sankcií sa nemusíte báť. Zdá sa, že ani súčasná, tak ako predchádzajúca vláda, nedokázala pozbierať dostatok odvahy na to, aby začala bojovať efektívnymi opatreniami proti ekonomickej kriminalite a korupcii, aj keď to verbálne deklaruje.

Významnými aktérmi finančného trhu budú po naštartovaní reformy penzijného poistenia penzijné fondy. Tieto budú postupne disponovať zdrojmi vo výške vyššej, ako je hodnota ročného hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky.

Vláda sa síce podujala zabezpečiť nezávislý dohľad nad všetkými oblasťami finančného trhu, neformuluje však jasne, čo si pod touto nezávislosťou predstavuje. Aj tu žiadam konkrétnejšiu formuláciu. S nezávislosťou majú totiž občania tejto republiky nie vždy najlepšie skúsenosti, o čom svedčí napríklad situácia slovenskej, v úvodzovkách, "nezávislej" justície.

Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky chce získať dôveru od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Je mi ľúto, že nepredložila také programové vyhlásenie, aby si aj u mňa získala túto dôveru. Toto vyhlásenie mi v mnohom pripomína vyhlásenie predchádzajúcej vlády. Aj v ňom bolo veľa sľubov a dnes už musíme povedať, že väčšinou nesplnených. Mám obavy, že niečo podobné budeme konštatovať aj o štyri roky. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)