P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, prosím, neurážajte svojich kolegov. Vyjadrujte sa slušne.
R. Fico, poslanec: Ja neurážam nikoho, ja len hovorím, že ak ide o predsedu ústavnoprávneho výboru, ktorý zastupuje vládnu koalíciu, je celkom zrejmé, že vyrobí takú právnu analýzu, ktorá zodpovedá predstavám vládnej koalície. Nič iné som nepovedal.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Neviem, kde beriete toľko odvahy, že sa pokúšate pomenovať autora, a pritom nemáte žiadny dôkaz na to, že to robil pán Drgonec.
Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Ja mám plné pochopenie pre pána poslanca Fica, že sa v poslednom čase venoval viac politike ako právu, a preto tam začína mať medzery. (Potlesk.) Vláda Slovenskej republiky prijala programové vyhlásenie vlády uznesením a uznesenie je normálny právny akt zo strany vlády. Ak by vláda nemohla dávať zákony, tak nemôže ani prijímať uznesenia. Prosím vás, veď to už ja viem, ktorý som v matematike a ktorý som právo vôbec neštudoval. Alebo môže vláda vykonávať všetky právomoci, ktoré jej dáva ústava, alebo žiadne, ale skutočne je to bludný kruh a prvý krok, ktorý urobila, že prijala uznesením programové vyhlásenie vlády, to znamená, že môže všetky ďalšie robiť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.
I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcela by som podpredsedu vlády upozorniť len na jednu vec, že keď sme žiadali, aby sa parlamentné voľby uskutočnili v skoršom termíne, teda v júni, upozorňovali sme na to, že každá vláda, ktorá nastúpi zo septembrových volieb, bude nútená robiť podobné rozpočtové provizórium, takže o tejto situácii ste vedeli. Dovolila by som si v jednej veci trochu nesúhlasiť s pánom poslancom Ficom, keď hovoril, že rokovací poriadok hovorí len o živelných pohromách. Možno, keď sa pripravoval tento rokovací poriadok, sa nevedelo, že Dzurindova vláda pre Slovensko bude ešte horšia ako živelná pohroma.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie do 10.30 hodiny a zvolávam poslanecké grémium.
(Prerušenie rokovania o 10.06 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 10.43 hodine.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Ospravedlňujem sa, že sme nedodržali čas na rokovanie poslaneckého grémia, ale diskusia bola náročná a závery rokovania poslaneckého grémia sú také, že budeme pokračovať v rokovaní diskusiou o návrhoch zákonov na skrátené legislatívne konanie, ktoré uviedol podpredseda vlády pán Mikloš. Vystúpili spravodajcovia. Prvý poslanec ústne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tkáč.
Prosím, páni poslanci, upokojte sa, aby pán poslanec Tkáč mohol pokojne a nerušene v rozprave vystúpiť.
Spravodajca, navrhovateľ, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto.
V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení zaujal právny názor k stavu, ktorý v oblasti štátnosti a ústavnosti na Slovensku v súčasnosti prebieha. Povedané slovami českého básnika tento spôsob preberania moci a pokračovania vo vláde je trošku zvláštny. Zvláštnosťou je tu to, že sledujeme neustály súboj o kompetencie medzi jednotlivými rezortmi, keď sa kreuje vláda, kreuje sa parlament, vytvárame výbory, vytvárame delegácie do zahraničných inštitúcií na jednej strane a na druhej strane v čase, keď ešte nie je kompetenčný zákon, tak sa diskutuje o tom, kto bude riadiť rómsku problematiku. Ústavnosť i štátnosť na Slovensku sa končí tam, že niekto zrazu vyhlási, že rómsku problematiku ako regulárnu funkciu štátu zoberie politická strana ANO. Pred tromi či štyrmi mesiacmi podpredseda vlády pán Mikloš vyhlásil, že sa vzdáva agendy verejnej správy, reformy verejnej služby. Dnes pán podpredseda vlády Csáky vyhlási, že sa vzdáva agendy rómskej problematiky, ale zákon o kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy ešte neuzrel ani svetlo sveta. Aj toto je otázka štátnosti, otázka právneho štátu. Pod štátnosťou ja tiež rozumiem aj to, že súčasťou, atribútom slovenskej demokratickej štátnosti je otázka práva, otázka právneho štátu, a to znamená, že súčasťou právneho štátu je aj viazanosť štátnych orgánov právom. Pod princípom viazanosti štátnych orgánov právom ja chápem aj to, že štátnym orgánom je Národná rada Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky je viazaná svojou malou ústavou, a tá malá ústava je zákon o rokovacom poriadku. Zákon o rokovacom poriadku je typickým zákonom a mal som česť byť pri jeho zrode, ktorý sa zrodil z lona opozície i koalície spoločne, čiže bol konsenzus pri jeho zostavení. Ale to nie je zákon, kde by akýmkoľvek spôsobom a právom exekutíva, vláda vykladala tento zákon. Právo na výklad tohto zákona má len Národná rada.
A toto si treba podľa mojej mienky jasne uvedomiť, ak chceme hovoriť o suverenite jednotlivých zložiek moci, ak chceme hovoriť o deľbe moci a ústavnosti a o právnom štáte. V tejto situácii ja nemôžem zobrať ako bernú mincu anonymný výklad podpredsedu vlády, ktorý nás tu poučuje, súc ekonómom, aby sme verili, že nejaká abstraktná skupina právnikov rozhodla kdesi mimo parlamentu a mimo pôdy ústavnoprávneho výboru, ktorý je jediný kompetentný ex lege zo zákona zaujať v pochybnostiach stanovisko. Aj preto som vystúpil a žiadal som, aby sa touto otázkou parlament a parlamentný výbor zaoberali, pretože to nie je jednoduchá záležitosť. Zákon o rokovacom poriadku má špeciálne ustanovenia na určité situácie. Tieto špeciálne ustanovenia sú vo vzťahu k voľbám, vo vzťahu k, myslím si, vnútorným orgánom, vo vzťahu k ustanovujúcej schôdzi Národnej rady. Tieto špeciálne ustanovenia sú napríklad k voľbám sudcov, sudcov Ústavného súdu, sú špeciálne režimy pre voľby napríklad samosprávnych orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, ktoré riadime ako Národná rada a súčasťou toho je aj pasáž - dvanásta časť, ktorá má názov Rokovanie o programovom vyhlásení vlády a o dôvere vláde alebo jej členovi. Toto rokovanie je samostatným uzavretým autonómnym celkom, ktorý je obsiahnutý v Ústave Slovenskej republiky, ktorý je charakteristický svojím procesom, ale aj svojou hmotnou bázou a jeho začiatok a koniec je stanovený v zákone o rokovacom poriadku. V čase, keď sa rokuje o programovom vyhlásení vlády, sa nemalo stať to, čo sa stalo dnes, že sa otvorí problém, pán predseda vlády vystúpi a na druhý deň sa začne rokovať o skrátenom legislatívnom konaní návrhov tých zákonov, ktoré predkladá vláda, ktorá si len otvorila účet pred parlamentom, očakáva, že bude vyslovená dôvera tým, že bude schválené programové vyhlásenie vlády.
Myslím si, znovu parafrázujúc českého básnika, že tento spôsob prevzatia vlády je veľmi zvláštny. Veľmi zvláštny je aj postup vlády v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním. Keď sme diskutovali ešte na pôde ústavnoprávneho výboru na koalično-opozičnej báze, znovu zvýrazňujem, o tom, ako zaviesť tento inštitút, tak bolo známy inštitút legislatívnej núdze, ktorý je známy v iných parlamentoch. Otázka, čo je legislatívna núdza, je možno kauza pre prednášku na právnickej fakulte, ale ak si ctíme platné právo, tak ten výklad, ktorý použil pán podpredseda vlády, je absolútne neprijateľný pre mňa. Neprijateľný je z viacerých dôvodov. Mimoriadne záležitosti pri skrátenom legislatívnom konaní obsahujú samostatné skutkové podstaty. Tie samostatné skutkové podstaty sú štyri. Po prvé, je to stav, že musia nastať mimoriadne okolnosti. Ja sa pýtam, čo je mimoriadne na tom, čo sa dnes na Slovensku stalo. Prebehli demokratické voľby, prebehli kreovania parlamentu mocenských orgánov, pán prezident vymenoval členov vlády. Je to niečo mimoriadne? Mimoriadne je to, že sa to stalo koncom septembra a takisto ako spôsob prevzatia vlády je nešťastný, myslím si, že pre Slovensko aj pre budúce desaťročia je termín volieb do parlamentu na konci septembra nešťastným termínom. Bude treba s tým niečo podľa mojej mienky robiť. Bez ohľadu na to, aká vláda nastúpi, bude mať vždy ťažkosti pri tvorbe rozpočtu, pri prevzatí moci, pri kreovaní orgánov, inštitúcií. Včera sme obišli podľa mojej mienky s noblesou ústavnoprávny problém, keď ste si vymenovali po druhýkrát do funkcií štátnych tajomníkov a ministrov svojich funkcionárov parlamentu a parlament zostal v podstate na báze šancí na parlamentnú krízu na neschopnosti vládnej koalície rokovať v Národnej rade.
V tejto situácii sa tu teda nič mimoriadne nedeje. Čiže nenastáva ani to, čo je pred zátvorkou v § 89, že musí dôjsť k mimoriadnym okolnostiam. A skutkové podstaty sú tam také, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Veľmi vážne pochybnosti mám, že princípy skráteného legislatívneho konania, budem o tom hovoriť vo vecnej stránke, vlastne smerujú k tomu, že dochádza už v tých návrhoch k obmedzeniu ľudských práv a slobôd, lebo súčasťou ľudských práv a slobôd, vážení, sú aj sociálne, kultúrne a hospodárske práva, a to, čo sa tu neguje vo vecných stránkach pred skráteným legislatívnym konaním, sú otázky týkajúce sa dôstojnej staroby, otázky týkajúce sa starostlivosti štátu o ženu, matku, o deti, o zabezpečenie výchovy a vzdelávania, starostlivosti o zdravotný stav občanov, o bezplatnú starostlivosť a podobne. Čiže ak môžem povedať prvý jeden zásadný záver, práve navrhované opatrenia podľa mojej mienky sú ohrozením základných ľudských práv a slobôd. Tie opatrenia, pre ktoré chcete vykladať zákon o rokovacom poriadku podľa svojho gusta. Ďalej je tu skutková podstata, že má dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo, že ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Vtedy je možné sa uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Keď som uvažoval nad tým aj ako predseda výboru, čo predkladáte z hľadiska vecného, tak som si často predstavil tváre vašich kolegov, ktorí tu sedávali ešte od jari, a ako sa teraz tvária nad vrátane tých, ktorí tu sedíte opätovne, akým spôsobom viete aj intelektuálne, aj, povedal by som, mentálne stráviť ten stav, že sa tu ešte mnohí z vás a vašich kolegov bili do pŕs, keď sme im vykladali, že tieto záležitosti, ktoré sú, budú znamenať enormnú záťaž štátneho rozpočtu, že budú znamenať skutočne neregulovateľnú infláciu. Spomeňte si na Veľkú noc na budúci rok, čo narobí inflácia s tými opatreniami, ktoré pripravujete, a v tejto situácii je tu otázka naozaj viazanosti vlastným hlasovaním a otázka čistoty svedomia toho, kto sa bil do pŕs, aby vyhral voľby a zvyšoval prídavky na deti na bežiacom páse a teraz zrazu bude hlasovať o tri štyri - mesiace, aby to občanom znovu zobral. Zostáva tu alebo vzniká tu paradox, že napríklad Fond náhradného výživného bude platiť 30 dní. 30 dní, ak ministerstvo práce, pán minister Kaník, nebude do konca novembra, pokiaľ to nezrušíte neskôr alebo včas, ak nebude konať, tak porušuje jeho ministerstvo princípy právneho štátu. 30 dní musí realizovať, naplniť tento zákon. Aj to už v čase, keď ho budete meniť. Tak je to normálne a zdravé, je to otázka princípu právneho štátu, je tu otázka naplnenia štátnosti? Ak v tejto situácii sa pri reforme verejnej správy napríklad presúvali kompetencie, že ministerstvá museli odpovedať na legislatívne kroky reformy verejnej správy na adresu M.E.S.A. 10, ja som z tohto miesta vtedy vyhlásil, čo to je za štátnosť, keď podľa kompetenčného zákona reformu verejnej správy má ministerstvo vnútra a každý rezort musel odpovedať pod sankciou alebo pod prísnym režimom na M.E.S.A. 10. Dnes zrazu zisťujeme, že rómsku problematiku bude mať strana ANO, no tak dajte do kompetenčného zákona stranu ANO a dajte tam aj adresu, aj poštové smerovacie číslo, aby sme vedeli, ako treba rómsku problematika riešiť. To sa vás pýtam ako človek, ktorý je štyri zodpovedný za koordináciu rómskej problematiky v Rade Európy. A takýmto spôsobom by sme mohli ísť pri upevňovaní štátnosti a právneho štátu aj ďalej.
Ďalej by som chcel ešte uviesť, a toto sa pýtam pána podpredsedu vlády, či má v tom stanovisku, ktoré nám tu preukazoval a kto z vás sa vyzná v literatúre a čítal knižku Franza Kafku Zámok, knižku o tom, že prišiel zememerač do podzámku a o tom zámku nikdy nepočul ani ho nevidel, ale stále o nejakom zámku je a teraz tu zrazu pán podpredseda vlády dá nejaký odkaz na nejakú skupinu právnikov a celý parlament sa má postaviť do pozoru a máme to privítať. Tak toto je, tak toto je právny štát?
Čo sú to značné hospodárske škody? Škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Vážení, ak sa pri filozofii schvaľovania štátneho rozpočtu dostaneme do určitej roviny abstrakcie, tak poprosím, keby ste to so mnou zvládli, ak mocnár, ktorý má právo rozhodnúť o tom, či dá milosť odsúdenému na smrť, celú noc nespí a nad ránom podpíše ortieľ, tak takisto každý z nás, keď bude schvaľovať zákon o štátnom rozpočte a nedá všetky peniaze do zdravotníctva, vlastne si uvedomte, že podpisujeme rozsudok smrti nad tým, ktorý nebude mať na lieky, na CT a podobne.
To je vážna štátnická zodpovednosť pri takýchto rozhodovaniach a v tejto situácii, ak sa za značnú hospodársku škodu považuje to, že sa zo štátneho rozpočtu uberú prostriedky na štátne dávky sociálnej sféry, na rodinné dávky a podobne, kde sa realizuje regulárna funkcia štátu všade vo svete uznávaná a toto sa nazve značná hospodárska škoda, tak od cynizmu po aroganciu ja už neviem, aké termíny môžem použiť, to skutočne nemá absolútne ďaleko. Chcem tým povedať, že ak budeme redukovať prídavky na deti alebo rodičovský príspevok a vyhlásime, že ak toto nespravíme, tak sa vytvoria značné hospodárske škody a naplní sa skutková podstata, tak to už je skutočne od zdravého rozumu príliš vzdialené. V tejto súvislosti by som chcel ešte povedať, že zodpovedne vyhlasujem, že tie opatrenia, ktoré prijímate, budú vytvárať značné hospodárske škody. A o týchto dôsledkoch nám povedzte podstatu veci. Povedzte nám to, akým spôsobom cez tieto reštriktívne opatrenia stúpnu ceny, aký bude multiplikačný efekt na infláciu, aký bude multiplikačný efekt na znižovanie životnej úrovne a na zvyšovanie životných nákladov. Ak dôjde k zvyšovaniu životných nákladov, naplnia sa alebo nenaplnia sa ustanovenia iných zákonov, že sa bude musieť valorizovať minimálna mzda, že sa budú musieť upravovať všetky súvislosti súvisiace so životným minimom vo väzbe na rast životných nákladov, a verejne sa pýtam, aká to je značná hospodárska škoda, či pri týchto cenových, daňových, finančných i sociálnych opatreniach, ktoré prijímate, nevznikne naplnená skutková podstata zákona o zvyšovaní dôchodkov pre rast životných nákladov. A pýtam sa vás, odkiaľ chcete zobrať zdroje na zvyšovanie dôchodkov nevyhnutných z titulu dopadu sociálnych opatrení, daňových opatrení a finančných opatrení na rast životných nákladov obrovskej skupiny týchto občanov. Tak aká tu je značná hospodárska škoda. Reštrikcia, redukcia sociálnych výdavkov štátu, ktorá súvisí s regulárnym naplnením funkcií štátu v oblasti starostlivosti o rodinu a určité skupiny občanov, o zdravie občanov sa volá značná hospodárska škoda?
Ja si nerobím pochybnosti alebo nie som teda taký snaživý, aby som si myslel, že to neodhlasujete. Ja si len považujem aj vzhľadom na svoje svedomie a právnickú česť upozorniť na to, že sa tu regulárne porušuje zákon, že ste mali regulárne nechať diskusiu o programovom vyhlásení vlády, mali ste si odhlasovať dôveru tejto vláde a potom mohla vláda nastúpiť s tými opatreniami, ktoré prichádzajú. Prerušiť rokovanie o programovom vyhlásení vlády, rokovať o skrátenom konaní považujem za protiústavné, v rozpore s princípom právneho štátu a za ohrozenie slovenskej štátnosti.
Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy ústne prihlásený je pán poslanec Gabriel.
J. Gabriel, poslanec: Vážený pán predseda, členovia vlády, dámy, páni, snemovňa. Žiaľ, pán Tkáč mi zobral vietor z plachiet, povedal veľa vecí, čo som chcel povedať ja. Upozorním iba na niektoré veci, ktoré sú tu, čo sa týka škôd. Nie som právnik a nie je tu Ferko matematik, takže do toho sa nechcem nejako miešať - do ústavnosti právneho štátu a tak ďalej, ale chcem upozorniť na škody ako také. Mám tu jeden z tých zákonov o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení ďalších zákonov s tým súvisiacich. Prosím vás, je tu dôvodová správa, ktorú predložila vláda. V dôvodovej správe sa konštatujú niektoré veci. Vychádzajúc z uznesenia vlády číslo a tak ďalej, zmenám a tak ďalej, štátneho rozpočtu 2003 s cieľom odstránenia nesystémového opatrenia valorizácie a funkčných platov. Pred pár mesiacmi sme tu odhlasovali viacerí terajší členovia parlamentu tento zákon a teraz zisťujeme, že je to zákon nesystémový. Tomáš, hlasoval si aj ty. Ďalšie citácie z dôvodovej správy. Predmetom navrhovanej novely zákona o štátnej službe colníkov je vytvorenie väzby na zákon a tak ďalej. Návrh zákona o štátnom rozpočte upravuje percentuálne zvýšenie funkčných platov colníkov o 5 percent. Takéto riešenie zakladá nárok na štátny rozpočet vo výške 12,5 milióna, čo oproti pôvodne predpokladaným výdavkom predstavuje úsporu 7,5 milióna. Ja sa pýtam, pri desiatkach miliárd schodku štátneho rozpočtu je toto nejaká vážna škoda? Týchto 7,5 milióna, čo tu momentálne je predložených, je naozaj riešenie toho obrovského očakávaného schodku štátneho rozpočtu? Myslím si, že minimálne tento zákon nezakladá právo na jeho prerokovanie už nehovorím kvôli právnym veciam, ale kvôli škode ako takej.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Husár.
Ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem ešte dokončiť aj moje myšlienky, ale v nadväznosti na colníkov, ktorých spomínal pán poslanec Gabriel, mám otázku aj na pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky, keďže vo vzťahu k vystúpeniu štátnej a verejnej služby aj k odborárom pána poslanca Fica, čo chce vláda urobiť s kolektívnou dohodou, ktorú ste uzavreli, v zastúpení zamestnávateľov a zamestnancov podľa predpisov o štátnej a verejnej službe, ktorá prešla cez Zbierku zákonov pred niekoľkými týždňami. Akým spôsobom vrátane aj colníkov, o ktorých hovoril pán poslanec Gabriel, chcete sa s touto Zbierkou zákonov, ale aj najmä s morálnou stránkou toho, čo sa raz dohodlo, pričom možno pre ekonómov bude nový princíp pacta sunt servanda, ale ten princíp znamená, že zmluvy sú sväté a treba ich dodržiavať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Husár.
S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia. Nebudem sa odvolávať na pána kolegu Tkáča, ktorý je dnes vo forme, ale aj tak svoje vystúpenie vzhľadom na to, čo povedal, skrátim. Úprimne sa priznám, že začínam závidieť ľahkosť bytia a žitia niektorým našim ústavným činiteľom. Pretože ak si pozriete všetky materiály, ktoré sa vám dostali na stôl, v zdôvodňovaní príčin, podstatných príčin a v naplňovaní skutkovej podstaty § 89 rokovacieho poriadku sú v každom jednom opísané tie isté vety. Možno mi pán minister povie, že v každom jednom sú aj tie isté dôvody. Ale ani v jednom nie sú skutočné a reálne dôvody, pán minister, a zásadne nemožno súhlasiť s vaším stanoviskom, že sú naplnené všetky podmienky na použitie § 89 ods. 1 rokovacieho poriadku.
Ja sa trošku bližšie pokúsim zastaviť pri probléme, ktorý otvoril pán kolega Tkáč, a to je naplnenie podmienok na zákonnú aplikáciu § 89 v praxi parlamentu. Ak si pozorne prečítate toto ustanovenie, zistíte, že v podstate obsahuje dve relevantné a rovnocenné podmienky na to, aby mohlo byť toto ustanovenie rokovacieho poriadku v zákone aplikované. Prvou z nich je a prvou z nich je aj znenie tohto paragrafu, ktorý sa začína: za mimoriadnych okolností čiarka. Druhou je - dôsledky týchto mimoriadnych okolností, ktoré sú potom už diferencované do hrozby ohrozenia základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti alebo do škôd hroziacich štátu v značnom rozsahu. Ale zdôrazňujem ešte raz bez toho, aby boli naplnené obidve tieto podmienky, nie je možné zákonne aplikovať ustanovenie tohto paragrafu.
Opýtam sa ešte raz zhodne s pánom Tkáčom a poprosím pána ministra o odpoveď na túto otázku, aby nám, keďže to nie je v písomnom materiáli ani pri jednom návrhu zákona, vysvetlil a zdôvodnil, čo považuje vláda za mimoriadne okolnosti, z ktorých dôsledkov vyplýva skutočnosť vysokých alebo značných škôd hroziacich štátu.
V argumentácii, ktorá sa používa doposiaľ vo výboroch, v médiách, ale aj tu, odznievajú v podstate dva dôvody. Je tu nová vláda, ktorá predkladá svoje programové vyhlásenie a štátny rozpočet podľa termínu mal byť predložený do 15. októbra. Ak tieto opatrenia neprijmeme, štátny rozpočet, jeho skladba bude ohrozená. Opäť sa pýtam zhodne s pánom Tkáčom. Je čo len jeden z týchto argumentov mimoriadnou okolnosťou? Veď všetky tieto skutočnosti predpokladá dokonca najvyšší zákon tohto štátu, ústava, ktorá v čl. 73 jasne stanovuje volebné obdobie Národnej rady na štyri roky, a teda hovorí, že každé štyri roky cyklicky nejaká vláda bude končiť a po nej nastúpi nová, čo upevňuje i čl. 117 ústavy, ktorý jednoznačne stanovuje, že vláda, teda stará vláda podá demisiu po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady. Nehovoriac o samozrejmosti, že termín predkladania zákona o štátnom rozpočte do parlamentu stanovuje taktiež osobitný zákon č. 303/1995 Z. z.
Vážené kolegyne, kolegovia, keď sme sa akokoľvek pokúšali v klube a v odbornej debate nájsť takzvané mimoriadne okolnosti, ktoré by vláda mohla použiť, nenašli sme ich. Ak ich neuvádza, čo si v tomto prípade nevymýšľam, ak ich neuvádza ani vláda v predloženom odôvodnení a návrhoch, tak pravdepodobne neexistujú. Ak ich tam zabudla uviesť, ešte raz prosím pána ministra, aby tieto okolnosti uviedol. Nemôžem si odpustiť aj bez toho, aby som chcel porušovať naše posvätné predsavzatie o politickej kultúre, ktorú sa budeme snažiť dodržiavať v tomto parlamente, povedať ešte toto. Ak hovoríme o značných škodách, ktoré by hrozili tým, že by sme tieto návrhy neprijali, ja sa musím opýtať a zase adresne pána ministra, keďže absolútna väčšina pôvodných zákonov pochádza z dielne vlády Slovenskej republiky, vy ste v čase podávania týchto návrhov nevedeli, že ich účinnosťou a aplikáciou v spoločenskej praxi môžu vzniknúť závažné hospodárske škody a vznikne obrovská napätosť v štátnom rozpočte? Alebo niekto, a teraz prosím, to nehovorím na adresu vlády, pretože existujú aj poradcovia a iní ľudia, alebo sa niekto pokúšal tomuto štátu tieto škody spôsobiť úmyselne?
Alebo tieto škody by mali byť spôsobené tomuto štátu z nevedomosti, z neodbornosti? Aj na toto potrebujeme, pán minister, odpoveď, aby sme vedeli posúdiť naše rozhodovanie pre budúcnosť, aby sme sa vedeli vyvarovať a aj vládu vyvarovať podobných krokov v budúcnosti. Domnievam sa však za tohto stavu a nie, že sa domnievam, ale som veľmi vážne presvedčený, že pokiaľ vláda riadnym spôsobom parlamentu nezdôvodní naplnenie prvej zákonnej podmienky aplikácie § 89, teda existenciu mimoriadnych okolností, akékoľvek hlasovacie víťazstvo tohto parlamentu bude porušením zákona o rokovacom poriadku, a preto si dovolím tlmočiť zároveň stanovisko klubu Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudovej strany, že za týchto okolností tento návrh nielenže nepodporíme, ale ani nemôžeme podporiť.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalším do rozpravy ústne prihláseným je pán poslanec Abelovský.
M. Abelovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. S uspokojením som prijal správu nášho predsedu, že tejto Národnej rade sa dostane to postavenie, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky jej patrí a ktoré vyplýva z čl. 72 ústavy, že Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Domnieval som sa, že sa týmto stanoví aj ústavná subordinácia orgánov tejto republiky s tým, že bude plne rešpektovaná funkcia tohto parlamentu smerom k výkonnej moci a k jej kontrolnej funkcii. Predložený balík zákonov, ktorý navrhuje vláda prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, však tomu nenasvedčuje. Nechcem, aby moje vystúpenie vyznelo politicky, pretože politikom som veľmi krátko a celý život som bol advokátom, ale napriek tomu chcem poukázať na určité právne aspekty rokovacieho poriadku, ktorý je skutočne malou ústavou a jeho rešpektovanie je zákonnou povinnosťou tohto poslaneckého zboru. Ak vychádzame z marginálneho ustanovenia desiatej časti rokovacieho poriadku, rokovanie o návrhu zákonov, rokovací poriadok predpokladá štandardný postup pri prijímaní zákonov od § 67 rokovacieho poriadku. Má len tri osobitné konania, ktoré sú zvýraznené z hľadiska zákonodarcu ich umiestnením na záver tohto desiateho oddielu a osobitné spôsoby konania predpokladá len o konaní o štátnom rozpočte, konaní o medzinárodnej zmluve a skrátené legislatívne a osobitné spôsoby konania predpokladá len o konaní o štátnom rozpočte, konaní o medzinárodnej zmluve a skrátenom legislatívnom konaní. Tým dal zákonodarca jasne najavo, čo predpokladá, že ide o mimoriadne osobitný stav konania, ktoré treba rešpektovať.
Chcem poukázať na to, a hovorili to aj moji predrečníci, že podmienky ustanovenia § 69 ods. 1 nie sú naplnené. Keďže časť toho povedali moji predrečníci, nebudem sa opakovať. Ale chcel by som sa zaoberať zákonným termínom značné hospodárske škody, ktorý je asi kľúčový na posúdenie aplikácie tohto ustanovenia. Samozrejme, nikde sa v zákone nevysvetľuje tento pojem a značná škoda ako právny termín je termín trestného práva hmotného. Zrejme analógiu legis v tomto prípade nemožno uplatniť. Napriek tomu si myslím, že bude treba pomenovať tento termín a kvantifikovať ho. Pretože ak by sme si napriek tomu porušili známu právnu zásadu, že analógia legis nie je prípustná, tak značná škoda podľa trestného práva hmotného je podľa súčasného stavu priemernej mzdy a jej navýšenia okolo 300-tisíc korún. Čiže ani týmto si asi nepomôžeme.
Druhá alebo ďalšia moja výhrada v poradí smeruje k úrovni predložených návrhov zákona aj tej časti, ktorá sa týka skráteného legislatívneho konania. Prepáčte mi za použitie subštandardného výrazu. Ale všetky odôvodnenia sú na jedno kopyto. Predkladateľ si nedal ani toľko práce napriek tomu, že zákony, ktoré budeme prijímať, sa týkajú a bolestne sa budú týkať miliónov našich spoluobčanov a ich rodín, aby ich odôvodnil vzhľadom na prerokúvanú problematiku zodpovedajúcu obsahu týchto zákonov. Je to počítačová schéma, kde boli len prakticky doplnené jednotlivé predložené zákony. Ja sa nebojím povedať v tomto, že je to hanba, že tomuto najvyššiemu zákonodarnému orgánu sa odôvodňujú takéto zákony takýmto nekultúrnym spôsobom. Ich rozsahom, ale aj argumentačne. Pozrite sa na to. Sú všetky, prakticky 23 zákonov, odôvodnené takmer rovnako.
Ak to bude v tomto parlamente tak, že hlasovacia mašinéria odhlasuje toto podľa mňa protizákonné skrátené legislatívne konanie, sme rozhodnutí so skupinou právnikov požiadať, obrátiť sa na Ústavný súd, aby rozhodol o skrátení našich práv ako poslancov na to, aby sme postupovali podľa rokovacieho poriadku, teda v zmysle § 67 a nasledujúcich rokovacieho poriadku Národnej rady. Pretože nám právo dodržať riadny legislatívny proces bolo odňaté týmto rozhodnutím parlamentu. A nebol na to žiadny zákonný dôvod. Aby sa o tom rozhodlo raz a navždy. Minimálne počas tohto volebného obdobia alebo dovtedy, pokiaľ toto ustanovenie nebude zákonným spôsobom novelizované.
Preto ako poslanec za klub za Hnutie za demokratické Slovensko nemôžem hlasovať len tak, že budem proti tomu, aby tieto zákony boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Urbáni. Pardon, Hopta. Ospravedlňujem sa.
I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom klubu poslancov Národnej rady za Komunistickú stranu Slovenska. Vláda Slovenskej republiky odvolávajúc sa na § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady predložila do parlamentu približne 20 noviel zákonov, ktoré podľa vlády, ak nebudú prijaté v skrátenom legislatívnom konaní, spôsobia štátu údajne značné hospodárske škody. V návrhoch vlády sú dokonca aj tieto škody vyčíslené. Po podrobnom preštudovaní navrhnutých noviel zákonov klub poslancov za Komunistickú stranu Slovenska sa rozhodol, že nepodporí žiadnu novelu z týchto zákonov. Výnimku bude tvoriť, ak to bude v súlade s právom, respektíve ak sa predloží navrhovaná novela zákonov - zmrazenie platov ústavných činiteľov. V tejto súvislosti jedna poznámka, že ak zmrazujeme platy ústavných činiteľov, mali by sme sa trošku zaoberať aj platmi starostov a primátorov obcí, pretože najmä primátori majú mnohokrát vyššie platy ako ústavní činitelia, aj tí najvyšší ústavní činitelia. Ak chce samospráva, aby sme im dali viac finančných prostriedkov, mala by začať aj sama šetriť.
Prečo nepodporíme tieto novely zákonov? Po prvé. Je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Po druhé. Komunistická strana Slovenska a jej poslanci sú presvedčení, že novely týchto zákonov by výraznou mierou znížili životnú úroveň väčšiny občanov Slovenskej republiky, ktorá aj bez prijatia týchto noviel zákonov je na veľmi nízkej úrovni a nedosahuje ani úroveň spred roku 1989. Po tretie. Členovia vlády Slovenskej republiky doslova iba pred niekoľkými dňami skladali ústavou predpísaný sľub, v ktorom sa okrem iného hovorí. Citujem: "Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov." Koniec citátu. Poslanci za Komunistickú stranu Slovenska sú presvedčení, že nie je v záujme občanov Slovenska, aby tieto protiľudové zákony boli prijaté. Práve naopak, je to v hlbokom rozpore so záujmami väčšiny občanov našej krajiny. Po štvrté. Tieto predložené novely zákonov sú aj v absolútnom rozpore s tým, čo pred voľbami deklarovali strany súčasnej vládnej koalície. Veď ešte všetci máme v živej pamäti vaše predvolebné sľuby hovoriace o tom, že len vy a jedine vy dokážete zabezpečiť občanom vysokú životnú úroveň. Od parlamentných volieb neubehli ani dva mesiace a vy, čo ste občanom, obrazne povedané, sľubovali raj na zemi, dnes im pripravujete doslova peklo. Preto takto navrhnuté novely zákonov Komunistická strana Slovenska chápe ako nehorázny volebný podvod uskutočnený na občanoch Slovenskej republiky zo strany súčasnej vládnej koalície. Po piate. Väčšina zákonov, ktoré sa majú novelizovať, bola prijatá v tomto, respektíve v minulom roku, teda de facto stranami, ktoré prakticky tvoria aj súčasnú vládnu koalíciu. Pýtam sa preto, kto pred pár mesiacmi, respektíve pred rokom ste, vážené dámy, vážení páni, nevedeli, aké zákony prijímate, že dnes odvolávajúc sa na hospodárske škody ich sami navrhujete v skrátenom legislatívnom konaní novelizovať. Alebo v snahe osloviť pred voľbami čo najviac občanov Slovenska ste robili páčivú politiku, ktorú teraz po voľbách meníte na drastické ožobračovanie občanov našej krajiny? Po šieste. Ak by sme aj prijali vládou predložený argument, že štátu hrozia značné hospodárske škody, právom by mala nasledovať otázka, kto tieto škody spôsobil a akým spôsobom bude braný na trestnoprávnu zodpovednosť. Kladiem otázku - podá súčasná vláda trestné oznámenie na minulú vládu, respektíve na jej jednotlivých členov za spôsobenie miliardových škôd?
Vážené dámy, vážení páni, to boli v stručnosti dôvody, prečo komunistickí poslanci nemôžu podporiť navrhnuté novely zákonov. Sme totiž pevne presvedčení, že ekonomické problémy krajiny sa nedajú riešiť iba zvyšovaním cien a rozpredajom majetku vybudovaného za socializmu. To nie je rozumná ekonomická politika. To je cesta do záhuby, ktorú my nikdy podporovať nebudeme. To je cesta, ktorá zo Slovenskej republiky urobí banánovú republiku a pripraví občanov o zvyšok sociálnych istôt. To je cesta - vydržte (ruch v sále) - to je cesta, ktorá možno síce vyhovuje úzkej skupine bohatých či zahraničným monopolom, ale určite nevyhovuje väčšine občanov Slovenska.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o pokoj. Pán poslanec.
I. Hopta, poslanec: ... tak mi dovoľte dokončiť vystúpenie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pokračujte.
I. Hopta, poslanec: Preto poslanci za Komunistickú stranu Slovenska sa od takejto ekonomickej politiky či lepšie povedané od navrhovaného drastického zdražovania, ktoré bude mať za následok rapídny pokles životnej úrovne, verejne dištancujú a nepodporia ho.
Ďakujem vám za vašu trpezlivosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Urbáni.
Nech sa páči, pán poslanec.
Nech sa páči, s faktickou poznámkou pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci. Nedá sa ináč ako nesúhlasiť, čo pán Hopta povedal. Ja len na doplnenie by som chcel jednu vec. Chcel by som sa obrátiť na všetkých poslancov tu prítomných v súvislosti s listom, ktorý sme dostali od Konferencie biskupov Slovenska, kde hovoria o sociálnom cítení s ľuďmi tejto krajiny. Myslím si, že ak sa niekto považuje za veriaceho, jeho prvoradou povinnosťou by bolo prejaviť konkrétnym činom toto sociálne cítenie a súhlasiť s tým, aby v skrátenej podobe neboli tieto zákony prijaté.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Urbáni.
M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci.
M. Urbáni, poslanec: Keď minulá vláda privatizovala strategické podniky, ja som tajne dúfal a v dobrom, že zo zdrojov, ktoré budú, si chystajú pre budúcu vládu a že začnú a naštartujú procesy, ktoré treba naštartovať na Slovensku. Čakal som, že v skrátenom legislatívnom konaní by išli niektoré zákony, ktoré by naštartovali ekonomiku a konečne skutočne podporili malé a stredné podnikanie. Som zhrozený, že túto ekonomiku a tento štát majú zachraňovať fajčiari. Zákon č. 312 o spotrebnej dani z tabaku vlastne neviem, či vytiahne tento štát, a preto ide v skrátenom legislatívnom konaní. Fajčenie samotné má niekoľko dimenzií - sociálnu, medicínsku a ekonomickú. Štatisticky nie je dokázaná korelácia medzi zvyšovaním cien tabaku a tabakových výrobkov a medzi zvyšovaním percenta nefajčiarov. V tomto zákone sa práve postihujú tí, ktorí fajčiť neprestanú, tí, čo fajčia kratšie cigarety a čo si šúľajú cigarety. Nemal by som absolútne výhrady, keby zdraželi cigarety, ktoré fajčia sociálne skupiny, ktoré sú na tom ekonomicky lepšie. Z medicínskeho hľadiska na Slovensku 21 percent úmrtí je na rakovinu, z toho 20 percent je na rakovinu pľúc. Okolo 12-tisíc občanov trpí na rakovinu pľúc. A čo ma viac prekvapuje, čo som počul iba v médiách, zatiaľ som to nečítal v oficiálnych materiáloch, že z tejto predpokladanej ušetrenej 1,6 miliardy sa neplánuje ani halier do zdravotníctva. Pán minister Zajac opakovane hovorí, že nemáme na základné vitálne liečby týchto ochorení. A môžem to potvrdiť. Žeby som očakával, keď sa predkladá takýto zákon, aby som videl aj ekonomiku. Liečba jedného pacienta s rakovinou pľúc stojí 250-tisíc korún v priemere. U niekoho je to 5 miliónov, u niekoho menej, ktorý nemá to šťastie a zomrie skôr. Čiže z týchto výdavkov by som predpokladal a poprosil pána ministra, aby išlo do zdravotníctva aspoň tých 100 miliónov na liečbu a nejaká suma 50 miliónov na zdravotnú výchovu a ostatné podporné fondy, ktoré sú potrebné v starostlivosti o onkologicky chorých.
Žiaľbohu, keď toto zákon neobsahuje, neuspokojuje ma to a nemôžem podporiť túto novelu.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predseda výboru, dámy a páni. Musím celkom na úvod povedať, že sa stotožňujem s tým, čo povedal pán poslanec Fico v rozsahu právomocí vlády Slovenskej republiky a naozaj by bolo zaujímavé, pán podpredseda vlády, keby to z vašej strany bolo možné, aby ste zverejnili meno toho právneho experta, ktorý vám spravil veľmi zásadné stanovisko, že túto kompetenciu z hľadiska legislatívnej iniciatívy vláda Slovenskej republiky má. Ja som ten čas medzi vaším vystúpením a časom, kedy som prišiel na poradie vystúpiť, tak som veľmi intenzívne listoval takpovediac v právnickom slovníku a hľadal som optimálnu definíciu termínu škoda, ktorý by bolo možné aplikovať vo väzbe na § 89 zákona o rokovacom poriadku. Prenechávam však, venoval som sa tomu len z hľadiska môjho záujmu, ale prenechávam túto oblasť právnikom. Ale čo ja považujem z hľadiska procesného za absolútne kľúčové, je to, že včera predseda vlády vystúpil pred snemovňou s návrhom programového vyhlásenia vlády. Ja by som všetkých vás kolegov chcel požiadať, aby ste si prečítali v programovom vyhlásení kapitolu dane a odvody. Pretože to, čo sa deje teraz v súvislosti so skrátením legislatívnym konaním, je v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády. Ešte sa len uchádzate o dôveru prostredníctvom programového vyhlásenia vlády a v reálnych legislatívnych krokoch programové vyhlásenie vlády porušujete. V kapitole dane a odvody nie je ani jediná zmienka o tom, že by sa malo daňové zaťaženie zvyšovať. Ani jedna jediná takáto formulácia. Je tam niekoľko konštatovaní, že by sa mali sadzby zbližovať. K tomu sa hlavne, teda čo sa týka dane z pridanej hodnoty, k tomu sa vyjadrím. Ale pokiaľ si naozaj veľmi dôkladne preštudujeme tú časť dane a odvody, tak to, čo sa deje v súvislosti predovšetkým s daňovými zákonmi, ktoré idú alebo chceli by ste, aby išli v skrátenom legislatívnom konaní, je to, prosím, v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré má byť ešte len schválené a na základe ktorého sa uchádzate o dôveru. Môj osobný názor je ten, že podľa § 89 značné hospodárske škody tejto krajine hrozia, keď tie zákony schválime. Vy hovoríte, že značné hospodárske škody tejto krajine hrozia, keď tieto zákony neschválime. Nuž vážený pán podpredseda vlády, v skrátenom legislatívnom konaní je 19 zákonov, z toho 14 zákonov je z vašej dielne alebo z dielne vašich koaličných partnerov, takže vy ste tu vládli ostatné štyri roky tak, aby ste dnes mohli predstúpiť pred túto snemovňu a povedať, že vaše vládnutie smerovalo a smeruje k značným hospodárskym škodám. Veď je to absurdné. Každý jeden zákon, keď si zoberieme, aká diskusia bola v predchádzajúcich štyroch rokoch, tak jednoznačne treba konštatovať, že sú to vaše zákony, na základe ktorých sa dnes odvolávate na § 89 a hovoríte, že Slovensku vzniknú značné hospodárske škody. No a máte veľmi rozdielny meter na povinnosť predkladať zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Tam, kde potrebujete dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, tak tam sa odvolávate na § 89, tam, kde je vašou povinnosť predložiť zákon v skrátenom legislatívnom konaní, tam, pán podpredseda vlády a minister financií, tam jednoducho cudne mlčíte. Dovoľte mi vás upozorniť, že existuje zákon č. 240/1998 Z. z., je to zákon o poľnohospodárstve a zmene a doplnení ďalších zákonov. Tento zákon bol novelizovaný zákonom č. 361 v roku 2000. V tomto zákone sa presne definuje predmet zákona a štátna podpora poľnohospodárstva prostredníctvom prostriedkov štátneho rozpočtu a v odseku 6 § 1 sa uvádza: Suma poskytnutých prostriedkov zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok na účely podľa odseku 2 sa upraví o vplyv inflácie uvedenej v zákone o štátnom rozpočte. Takže vážený pán podpredseda vlády, ak sa odvolávate, že všetky tieto zákony vo väzbe na pripravovaný zákon o štátnom rozpočte treba prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak vás tu vyzývam, aby zákon o štátnom rozpočte v kapitole pôdohospodárstvo nebol v rozpore s príslušným zákonom, ktorý som citoval, buďte taký láskavý a predložte návrh na skrátené legislatívne konanie, v ktorom by sa zrušilo ustanovenie § 1 ods. 6 zákona o poľnohospodárstve. Za predpokladu, že to nespravíte, tak návrh zákona o štátnom rozpočte v kapitole pôdohospodárstvo nebude v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
No a dovoľte mi povedať niekoľko slov o dani z pridanej hodnoty. Zbližujete sadzby nie tak, ako to Európska únia naznačila, ale podľa toho, ako ste boli schopní sa politicky dohodnúť a podľa toho, čo vám z hľadiska príjmu do štátneho rozpočtu prinesie väčší efekt. Ale dovoľte mi citovať dôvodovú správu k zákonu o dani z pridanej hodnoty. V súlade s prípravou zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 je potrebné zabezpečiť tiež schválenie návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty, aby sa v rámci zosúladenia našej legislatívy s legislatívou EÚ zabezpečilo zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2003. Ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť pán podpredseda vlády, buďte taký láskavý a vysvetlite nám to, čo to z hľadiska formulácie znamená, ideme zosúlaďovať legislatívu EÚ, aby sme dosiahli vyššie príjmy do štátneho rozpočtu v roku 2003. Nepoznám žiadnu právnu normu ani smernicu Európskej komisie, ani Európskej únie, ktorá by niečo hovorila o príjmoch štátneho rozpočtu, prirodzene, že sú potom úpravy či už maastrichtské kritériá, ale iné vážne dokumenty, ktoré hovoria o parametroch štátneho rozpočtu, ale z hľadiska metodiky získavania príjmov žiaden záväzok v rámci Európskej únie prijímať nemusíme. Takže z toho pohľadu konštatovanie, ktoré tam je uvedené, ja hodnotím za neobjektívne a nič neznamenajúce preto, aby mohol byť uplatnený § 89 rokovacieho poriadku. Nuž a čo ideme v rámci Európskej únie zbližovať, v čom sa ideme teda prispôsobovať Európskej únii.
Dámy a páni, všeobecne platí také zaklínadlo, povie sa vždy, že Európska únia z hľadiska prístupového procesu to od nás vyžaduje, nuž dovoľte mi povedať alebo skonštatovať, že v tomto smere od nás nevyžaduje nič. V tomto smere je úplné jasná a zrozumiteľná smernica č. 6 Európskej únie a tá členské štáty a štáty, ktoré sú asociované, zaväzuje, po prvé, uplatňovať jednu základnú sadzbu nie nižšiu ako 15 percent. Slovenská republika to bez problémov spĺňa. Po druhé. Uplatňovať jednu alebo dve nižšie sadzby nie nižšie ako 5 percent. Slovenská republika to bez problémov spĺňa. No a dovoľte mi spraviť veľmi krátky exkurz do toho, ako to v Európskej únii existuje. Napríklad vo Veľkej Británii je znížená sadzba DPH 5 percent. V Grécku znížená sadzba je 8 percent, v Portugalsku je znížená sadzba od 5 do 12 percent a základná sadzba v týchto štátoch je 17,5 percenta, vo Veľkej Británii, myslím si, že 18 percent a v Grécku 17 percent. No a v rámci smernice Európskej únie číslo 6 je ešte aj super znížená sadzba, to znamená, že sú viaceré krajiny, ktoré uplatňujú tri sadzby dane z pridanej hodnoty, a super znížená sadzba znamená nulovú sadzbu dane z pridanej hodnoty a nulová sadzba DPH je uplatňovaná vo Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Portugalsku, Rakúsku, Holandsku a Belgicku, prirodzene, že sa týka veľmi obmedzeného okruhu tovarov, predovšetkým farmaceutických tovarov, tovarov pre ťažko zdravotne postihnutých a zdravotníckych tovarov. Takže dámy a páni, podľa toho, ako som sa vám pokúsil spraviť stručný rozbor toho, ako sa uplatňujú sadzby, to znamená základná sadzba, znížená sadzba, super znížená sadzba dane z pridanej hodnoty v krajinách Európskej únie, tak v tomto smere Slovensko môže pevnou nohou vstúpiť do Európskej únie, pretože tieto kritériá jednoznačne spĺňa. To znamená, že všetko to, čo je tam napísané, že sleduje cieľ hľadať kompatibilitu s Európskou úniou, nie je pravdou, prirodzene, že podľa toho rozboru, ktorý som vám spravil, je úplne jasné a jednoznačné, že Slovenská republika musí mať sadzbu, musí mať ambíciu zbližovať sadzby, ale nie tak, že sa znížená sadzba zvýši a základná sadzba zníži. Jediná možná cesta je znižovanie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty. To sú veľmi vážne dôvody na to, aby sme jednak z legislatívnej stránky skonštatovali, že nie sú naplnené podmienky § 9, ale za predpokladu, že by aj naplnené boli, tak tieto kroky nemajú žiadne opodstatnenie vo vzťahu k podmienkam a požiadavkám Európskej únie. Summa summarum, ak na tomto riešení budete trvať, tak, prosím, vypustite tie konštatovania o Európskej únii jednoducho úplne jasne a zrozumiteľne tam napíšte, že potrebujete tú príslušnú čiastku do štátneho rozpočtu, lebo štyri roku predtým ste tu vládli tak, že Slovensku hrozia značné hospodárske škody.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)