Druhý deň rokovania

3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

6. novembra 2002 o 9.08 hodine

__________________________________________________

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na druhom rokovacom dni 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Karol Fajnor a na zahraničnej služobnej ceste dnes bude pani poslankyňa Irena Belohorská, ktorá odcestuje v priebehu rokovacieho dňa.

V rokovaní 3. schôdze Národnej rady budeme pokračovať bodom

Návrh na zmenu predloženia návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2003 vrátane príloh, najmä rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov.

Návrh, ktorý pripravil výbor pre financie, rozpočet a menu, ste dostali ako tlač 27.

Prosím teraz predsedu výboru pána poslanca Farkasa, aby návrh uznesenia uviedol.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vám v mene výboru pre financie, rozpočet a menu predložil návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý reaguje na stav po voľbách do Národnej rady v septembri roku 2002. Ide o to, že zákon o rozpočtových pravidlách č. 303/1995 Z. z. stanovuje termín vláde na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok vždy k termínu 15. október daného roka. Vzhľadom na to, že tento termín z objektívnych dôvodov nie je možné splniť v roku 2002, výbor pre financie, rozpočet a menu na základe žiadosti predsedu vlády prerokoval tento problém a navrhuje termín 18. november 2002.

Ďalším problémovým okruhom, ktorý riešime v návrhu uznesenia, je, že v zákone o Najvyššom kontrolnom úrade č. 39/1993 Z. z. v § 5 ods. 2 je stanovené, že Najvyšší kontrolný úrad na požiadanie Národnej rady vypracuje stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu a predloží orgánom Národnej rady na rokovanie. Teraz odporúča výbor pre financie, rozpočet a menu prijať uznesenie, že požiadame Najvyšší kontrolný úrad o predloženie takéhoto stanoviska s termínom do 22. novembra 2002.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte vás chcem informovať o tom, že som rokoval s pánom predsedom Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa vyjadril pozitívne k tomuto termínu, a taktiež som požiadal guvernéra Národnej banky, aby predložil stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Žiadam vás o podporu tohto návrhu uznesenia.

Ďakujem vám pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu za uvedenie návrhu uznesenia výboru pre financie, rozpočet a menu.

Nech sa páči, sadnite si na miesto navrhovateľa.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky k prerokúvanému bodu. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu.

Prosím pána predsedu, aby uvádzal návrhy na hlasovanie.

P. Farkas, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pod parlamentnou tlačou 27a máte návrh uznesenia. Teraz odporúčam hlasovať o tomto návrhu uznesenia ako o celku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) Prítomných je 129 poslancov, za návrh 88, proti 13, zdržalo sa 27, nehlasoval 1.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, ďalším bodom rokovania 3. schôdze sú

návrhy na skrátené legislatívne konanie, ktoré vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých je celkom 22.

Dovoľte mi, aby som navrhol, ak snemovňa prijme procedurálny postup pri prerokúvaní návrhov vlády na skrátené legislatívne konanie. Odporúčam, aby sme jednotlivé návrhy vlády prerokovali v blokoch podľa toho, ktorý z ministrov vlády Slovenskej republiky je poverený vládou ako predkladateľ, aby v bloku odôvodnil tieto návrhy na skrátené legislatívne konanie, po navrhovateľovi by vystúpili poverení spravodajcovia, respektíve určení poslanci výborom, ktorému bol pridelený návrh na prerokovanie. Po vystúpení spravodajcu by bola ku každému bodu otvorená rozprava a potom by sme jednotlivo hlasovali o každom návrhu na skrátené legislatívne konanie.

Pán poslanec Tkáč sa hlási s procedurálnym návrhom.

Nech sa páči.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Mám procedurálny návrh, aby sme otvorili rozpravu k problému, či môže vláda predkladať návrhy zákonov vrátane návrhov na skrátené konanie v čase, keď ešte nie je schválené programové vyhlásenie a vláda nemá dôveru. Ak by tento môj návrh neprešiel, tak potom navrhujem, aby sa zišiel na mimoriadnej schôdzi ústavnoprávny výbor, aby túto otázku za prítomnosti aj iných kolegov, nečlenov výboru, poslancov posúdil. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tom, či vláda môže v čase, keď ešte nemá vyslovenú dôveru, predkladať návrhy zákonov do Národnej rady Slovenskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné, pretože dochádza k nedorozumeniu.

Pán poslanec Tkáč, prosím, aby ste formulovali ešte raz svoj návrh.

V. Tkáč, poslanec: Mám procedurálny návrh, aby sme otvorili rozpravu v pléne o tom, či vláda môže predkladať návrhy zákonov vrátane návrhov na skrátené konanie predtým, než sa predloží a prediskutuje programové vyhlásenie vlády, ktoré je schválené a vláda má dôveru. Ak by tento procedurálny návrh neprešiel, navrhujem, aby sme prerušili schôdzu, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor s tým, aby túto otázku posúdil aj za prítomnosti iných poslancov než členov ústavnoprávneho výboru.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu otvoriť rozpravu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 142 poslancov, za návrh 64, proti 59, zdržalo sa 18, nehlasoval 1.

Návrh sme neschválili.

Ďalší návrh podal pán poslanec Tkáč v súlade s § 146 zákona o rokovacom poriadku a navrhuje, ak vznikne pochybnosť pri prerokúvaní ktoréhokoľvek bodu programu, aby o ďalšom postupe rozhodlo plénum na návrh ústavnoprávneho výboru.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je142 poslancov, za návrh 66, proti 55, zdržalo sa 21.

Ani tento návrh nezískal podporu v pléne Národnej rady.

Panie poslankyne, páni poslanci, oboznámil som vás s postupom návrhu pri prerokúvaní skrátených legislatívnych konaní. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

Ďakujem.

Pristúpime k rokovaniu o návrhoch vlády na skrátené legislatívne konanie, ktoré odôvodňuje podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Ivan Mikloš. Ide o návrhy uvedené pod bodmi 3 až 8, ktoré sú uvedené pod tlačou 45, 47, 73, 49, 51 a 33. Súčasťou návrhov vlády sú aj návrhy uznesení Národnej rady.

Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie v uvedených bodoch, ktoré som uviedol, odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie šiestich návrhov zákonov, ktoré patria pod gesciu ministerstva financií.

Ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, ďalej zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov a návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Na zdôvodnenie týchto návrhov mi dovoľte uviesť, že vláda a ja osobne si uvedomujeme, že inštitút skráteného legislatívneho konania je výnimočným inštitútom a je inštitútom, ktorý sa môže a musí používať len v súlade s rokovacím poriadkom, teda so zákonom. Sme presvedčení, že v tomto prípade je naplnené to kritérium zákona, ktoré hovorí, že inštitút skráteného legislatívneho konania možno použiť v prípade hrozby značných hospodárskych škôd. Chcem to zdôvodniť tým, že ak by tieto zákony neboli schválené v skrátenom legislatívnom konaní, potom by buď nebolo možné schváliť štátny rozpočet ešte v tomto kalendárnom roku, a teda nevyhli by sme sa rozpočtovému provizóriu, pričom rozpočtové provizórium znamená celkom jasne a jednoznačne hospodárske škody, alebo by tu bola iná možnosť, ak by sme tieto zákony neschválili v skrátenom konaní, potom by sa štátny rozpočet síce dal pripraviť a schváliť ešte v tomto roku, ale len tak, že deficit verejných financií by bol o 25 miliárd korún vyšší, ako je ten, ktorý je navrhovaný vo vládou schválenom návrhu štátneho rozpočtu. Deficit v takej výške by taktiež znamenal pre ekonomické prostredie, pre ekonomiku ako takú veľké hospodárske škody. Takže som presvedčený, že napriek tomu, že si uvedomujeme, že ide o výnimočný inštitút, ktorý by sa mal používať výnimočne a len v súlade so zákonom, som presvedčený, že v tomto prípade tieto kritériá sú splnené, a teda že sú splnené náležitosti na skrátené legislatívne konanie o týchto zákonoch. Preto vás chcem požiadať v mene vlády o podporu skrátených konaní a o podporu týchto návrhov zákonov, ktoré vláda predkladá a z ktorých šesť, ktoré som menoval, je predkladaných v gescii ministerstva financií.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Teraz prosím pána poslanca Farkasa, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

Nech sa páči, pán predseda.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19 z 31. októbra 2002 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 45, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov prerokoval na 2. schôdzi dňa 5. novembra 2002 a v prijatom uznesení číslo 7 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

Vážený pán predseda, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Na základe procedurálneho návrhu na začiatku prerokúvania všetkých návrhov som odporučil a plénum súhlasilo s tým, že rozprava o tomto bloku bude spoločná a po odznení stanovísk poverených poslancov gestorskými výbormi, ale pán predseda, keďže ste aj predseda výboru, tak zostaňte sedieť na mieste spravodajcu ku všetkým návrhom zákonov.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval o stanovisku k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o zákone č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda, vážení kolegovia. Vzhľadom na súčasný stav schodku štátneho rozpočtu je vláda presvedčená, že je potrebné zlepšiť hospodárenie štátu v smere postupného znižovania schodku štátneho rozpočtu. Preto je potrebné pred schválením zákona o štátnom rozpočte prijať legislatívne opatrenia, ktoré zabezpečia obmedzenie výdavkov štátneho rozpočtu. Jedným z týchto legislatívnych opatrení je aj novela zákona o stavebnom sporení. Vláda požiadala, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní rokovali o tomto návrhu aj z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na krytie výdavkov štátu. Ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu sa stotožňujem s predkladateľom, že výrazným zvýšením deficitu štátneho rozpočtu by štátu vznikli značné hospodárske škody, a preto je dôvod na rokovanie o tomto návrhu zákona v skrátenom konaní. Predseda Národnej rady pridelil tento návrh zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení výboru pre financie, rozpočet a menu, aby o ňom rokoval ihneď. Tento výbor ho prerokoval a v uznesení, ktoré schválil 5. novembra, ma schválil za spoločného spravodajcu k tomuto zákonu v pléne a zároveň odporučil Národnej rade, aby prerokovala uvedený návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Poprosil by som vás ešte predtým, aby ste uviedli stanovisko gestorského výboru k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k zákonu č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, vážení kolegovia. Z toho istého dôvodu, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na krytie výdavkov štátu nás vláda žiada, aby Národná rada aj pri novele zákona o dani z pridanej hodnoty, tlač 73, zákon č. 289/1995 Z. z. sme rokovali o tomto návrhu v skrátenom konaní. Ak by sme tak neurobili, hrozí výrazné zvýšenie deficitu štátneho rozpočtu a z toho vyplývajúce hospodárske škody. Súhlasím s predkladateľom ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu a len podotýkam, že prijatím opatrení, ktoré sa navrhujú v tomto zákone, sa zvýšia príjmy štátneho rozpočtu z tejto dane o 8,3 miliardy korún. Gestorský výbor rokoval včera o tomto návrhu zákona a prijal uznesenie, v ktorom ma poveril, aby som bol spravodajcom o tomto zákone v pléne, a zároveň odporúča Národnej rade, aby sme prerokovali uvedený návrh v skrátenom konaní.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi. Teraz poprosím pána poslanca Komlósyho, ktorého poveril výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k návrhu vlády na prerokovanie zákona č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov na skrátené legislatívne konanie.

Nech sa páči, pán poslanec.

Z. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 23 z 31. októbra 2002 pridelil návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu prerokoval na svojej 2. schôdzi včera 5. novembra 2002 a v prijatom uznesení číslo 5 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

Ďakujem, to je všetko, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie stanoviska výboru. Teraz poprosím pána poslanca Mikuša, aby informoval o stanovisku výboru k návrhu vlády na prerokovanie zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 51.

Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, vážení členovia, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci. Ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu predkladám uznesenie tohto výboru ohľadne prerokovania návrhu v skrátenom legislatívnom konaní zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, tlač 52, ktorý predseda Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 25 z 31. októbra 2002 pridelil nášmu výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov, prerokoval včera na 2. schôdzi 5. novembra 2002 v prijatom uznesení číslo 6 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.

Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie k bodom, ktoré sme prerokovali. Chcem vás informovať, že písomne som dostal do rozpravy jednu prihlášku pána poslanca Fica.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

R. Fico, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy a páni. Dovoľte mi, aby som vystúpil ako predseda poslaneckého klubu strany Smer v mene tohto poslaneckého klubu k problematike skráteného legislatívneho konania. Od začiatku tohto volebného obdobia často počúvame výzvy vládnej koalície na novú politickú kultúru, aby už Národná rada nebola dejiskom politických súbojov, aby prestalo nadradené postavenie vlády voči Národnej rade Slovenskej republiky. Zdá sa, že ide len o vyhlásenia, ktorých jedinou snahou je využiť atmosféru bezprostredne po voľbách, keď je verejnosť prirodzene unavená z množstva politických aktivít v rámci predvolebnej kampane a zakryť tie isté praktiky, ktorých sme boli svedkami do septembra 2002.

Vážené dámy a páni. Vláda Slovenskej republiky si znovu mieni robiť z Národnej rady ako najvyššieho zákonodarného a štátneho orgánu slúžku. Vo verejnosti sa často stretávame s prípadmi, keď nie sú celkom zrejmé rozdiely medzi zákonodarnou a výkonnou mocou, dokonca nie sú celkom zrejmé rozdiely medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Toto však nesmie platiť pre poslancov Národnej rady, a preto vás chcem všetkých bez ohľadu na to, či patríte do vládneho, alebo opozičného tábora požiadať, aby sme parlamentu vrátili jeho miesto v sústave orgánov Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky zodpovedá parlamentu, lebo Slovensko je typická parlamentná demokracia. Parlament nemôže zodpovedať vláde, o čo sa vláda dlhodobo pokúša a robí tak aj teraz na začiatku tohto volebného obdobia. Najlepším dôkazom môjho tvrdenia je balík návrhov zákonov súvisiacich so štátnym rozpočtom podaných pred vyslovením dôvery vláde a ešte lepší dôkaz je podanie návrhu vlády na prerokovanie týchto návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Tento počin vlády vyvoláva súhrn ústavnoprávnych, politických a ďalších otázok, na ktoré treba reagovať.

Ak dovolíte, začal by som ústavnoprávnymi aspektmi. Ako som naznačil, poslanecký klub Smeru považuje za, jemne povedané, unikátne, ak v systéme parlamentnej demokracie si dovolí vláda predložiť do parlamentu návrhy zákonov, a to už nehovorím o skrátenom legislatívnom konaní, pred vyslovením dôvery vláde. Zo strany vlády je to absolútne ignorovanie Ústavy Slovenskej republiky a najmä totálne ignorovanie nadradeného postavenia Národnej rady ako orgánu, ktorému vláda plne zodpovedná. V parlamentných systémoch, aký má podľa Ústavy Slovenskej republiky zakotvený aj Slovensko, by bolo neakceptovateľné, nevídané a, samozrejme, parlamentom nedovolené, ak by sa vláda takto správala.

Vo Veľkej Británii, typickej parlamentnej demokracii, vláda ihneď po vymenovaní panovníkov predstupuje pred Dolnú snemovňu a žiada ju o vyslovenie dôvery. V Taliansku tak musí urobiť vláda dokonca pred obidvoma komorami, a to do desiatich dní veľmi slávnostným formálnym spôsobom, keď dokonca poslanci vyslovujú dôveru vláde podľa mien. Podobné úpravy sú v Českej republike, v Poľsku či v Maďarsku. Vyslovenie dôvery ako ústavný inštitút slúži totiž na to, aby sa ústavne hlasovaním poslancov parlamentu zakotvila podpora väčšiny zákonodarného zboru v exekutíve. Ide technicky povedané o vystavenie certifikátu stability pre politický systém krajiny prinajmenšom na určité začiatočné obdobie novej vlády. Nepoznáme, vážené dámy a páni, žiadny prípad z parlamentných demokracií, kde by pred vyslovením dôvery vláde si táto dovolila čokoľvek predložiť do parlamentu. U nás na Slovensku sa to, samozrejme, stalo, pretože vláda dodnes nepochopila jej postavenie vo vzťahu k najvyššiemu zákonodarnému orgánu a ignoruje ho. Ignorovanie parlamentu dotiahla pritom do dokonalosti, pretože nielenže pred získaním dôvery podala návrhy zákonov, ale ešte tak urobila aj v režime skráteného legislatívneho konania.

Vážené dámy a páni, ak by vláda v akomkoľvek parlamentnom systéme nezískala po svojom vzniku dôveru parlamentu, musela by podať demisiu. Z toho jednoznačne vyplýva a potvrdzujú to všetky praktické aj teoretické ústavné práce v Európe, že nutnou podmienkou na výkon funkcií vlády vrátane zákonodarnej iniciatívy je získanie dôvery. Jednoducho vláda nemôže podať návrh zákona dovtedy, pokiaľ nemá odobrené svoje postavenie rozhodnutím parlamentu o vyslovení dôvery. Vzhľadom na uvedené považujeme podanie balíka návrhov zákonov, a to dokonca v režime skráteného legislatívneho konania, za porušujúce všetky pravidlá parlamentnej demokracie a ponižujúce parlament. Ak chceme, aby toto ponižovanie parlamentu zo strany vlády prestalo, musíme rokovanie o predložených návrhoch odmietnuť. Ak tak neurobíme a rokovať o návrhoch budeme pred vyslovením dôvery, ústavný inštitút vyslovenia dôvery ako základnej podmienky výkonu funkcií vlády vo vzťahu k parlamentu poprieme a stráca akýkoľvek význam. Certifikát vláde, že má väčšinu, a tým v určitom čase aj garantovanú stabilitu totiž vyslovíme hneď po prvom úspešnom hlasovaní o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Znevažovať a popierať ústavný inštitút vyslovovania dôvery vláde obyčajným hlasovaním o skrátenom legislatívnom konaní odmietame. A to už na tomto mieste je nám všetkým zrejmé, že návrh na skrátené legislatívne konanie nemá oporu v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady. Podávam preto procedurálny návrh, vážený pán predseda, o ktorom žiadam hlasovať bez rozpravy ihneď po skončení môjho vystúpenia, aby Národná rada Slovenskej republiky prerušila rokovanie o návrhoch vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie až do okamihu, kedy Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde Slovenskej republiky dôveru postupom určeným Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími príslušnými právnymi predpismi.

Rád by som teraz zaujal postoj, stanovisko ku skráteným legislatívnym konaniam. Ako všetci vieme, a teraz sa najmä prihováram k novým poslancom Národnej rady, tento inštitút bol predmetom zneužívania celé predchádzajúce obdobie, keď ho vláda v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku predkladala do Národnej rady a vládna väčšina ho schvaľovala. Príliš ma neprekvapuje, že podobné praktiky pokračujú, veď osoby obsadenia sú rovnaké ako v predchádzajúcej časti tohto nešťastného slovenského seriálu. Hoci za najpodstatnejšie poníženie Národnej rady Slovenskej republiky zo strany vlády považujem predloženie návrhov na skrátené prerokovanie návrhov zákonov pred vyslovením dôvery vláde, tento principiálny argument na chvíľku opustím a predložím niekoľko údajov o tom, prečo považujeme predloženie návrhov na skrátené legislatívne konanie za porušujúce zákon o rokovacom poriadku. Keďže, a ja verím, že noví poslanci, nové poslankyne mali dostatok času na preštudovanie rokovacieho poriadku, predsa si len dovolím odcitovať § 89 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje skrátené legislatívne konanie. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Teda buď musí dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.

Zoberme si jeden z návrhov, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, je to napríklad návrh zákona, ktorý sa týka príspevku na dieťa. Absolútne nie sú naplnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, pretože zákonodarca mal na mysli úplne iné ohrozenie štátu značnými hospodárskymi škodami. Napríklad povodeň, iná pohroma alebo niečo, kde treba okamžite prijať zákon, aby sa upravili niektoré procesy. Ibaže by sme si vysvetlili nástup tejto vlády ako povodeň alebo inú pohromu, čo nie je ďaleko od pravdy. Je fakt, že nástupom súčasnej vlády (potlesk) hrozia štátu značné hospodárske škody. Veď si spomeňme len stratu 8,5 miliardy korún pri predaji Slovenského plynárenského priemyslu pri zmene kurzu. Apelujem, vážené dámy a páni, na vedenie Národnej rady Slovenskej republiky, najmä na predsedu Národnej rady pána Hrušovského, ktorý mal v poslednom čase veľa vyhlásení o novej kultúre a dodržiavaní pravidiel hry, aby neakceptoval podobné vysmievanie sa parlamentu. Sám dobre vie, je v parlamente dosť dlho na to, že ide o hrubé porušenie zákona o rokovacom poriadku. Jednoducho nie sú naplnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Pokiaľ mieni akceptovať takéto znevažovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a to sa už vôbec nevraciam k problematike vyslovovania dôvery vláde, jeho postavenie primus inter pares bude v očiach Smeru značne naštrbené.

Vážené dámy a páni, chcem pripomenúť, že rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky je zákon, a nie nejaké vnútorné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Rokovací poriadok sme si tu neschválili nejakým vlastným uznesením, je to normálna legislatívna norma. Ak je návrh na skrátené legislatívne konanie v zjavnom rozpore so zákonom, túto chybu nemôžeme napraviť hlasovaním. Súhlas nadpolovičnej väčšiny Národnej rady nemôže odstrániť túto zákonnú prekážku. Bolo by veľmi vítané, keby Národná rada naozaj začala svoje pracovné rokovanie dôsledným dodržiavaním zákonov, najmä toho vlastného upravujúceho podmienky rokovania.

Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky porušuje svojím postupom nielen Ústavu Slovenskej republiky, zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, ale porušuje aj zákon o tripartite, teda zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve. Podľa tohto zákona mali byť všetky návrhy zákonov, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, prerokované v tomto orgáne. Máme k dispozícii zápisnicu z rokovania Rady o hospodárskom a sociálnom partnerstve, kde je jasne zaznamenané, že tieto návrhy zákonov neboli prerokované, čím došlo k porušeniu tohto zákona.

Vážené dámy a páni, pokiaľ nebude schválený môj prvý procedurálny návrh, ktorý som predložil, žiadam vás pán predseda, aby ste dali hlasovať o druhom návrhu tohto znenia: Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o návrhoch vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie do času, kým vláda Slovenskej republiky nepredloží návrhy zodpovedajúce požiadavkám zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a zákona o tripartite. Rovnako, pán predseda, dávam návrh na okamžité stretnutie poslaneckého grémia.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ešte predtým, ako dám hlasovať o návrhoch, ktoré predniesol v rámci rozpravy pán poslanec Fico, o slovo požiadal podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Pán poslanec Fico používal veľmi silné slová a musím povedať, že zásadne, zásadne nesúhlasím s jeho argumentmi, a preto ešte pred hlasovaním o jeho návrhoch považujem za potrebné ako predkladateľ týchto zákonov vyjadriť sa.

Po prvé, chcem povedať, že je naplnené ustanovenie § 89 o rokovacom poriadku, pretože ak by tieto zákony schválené neboli, ak by neboli schválené v skrátenom legislatívnom konaní, hrozili by značné hospodárske škody. Hrozili by preto, že bez schválenia týchto zákonov by boli len dve možnosti. Buď by sa nedal prijať, nedal schváliť štátny rozpočet ešte do konca tohto roka, a teda bolo by nevyhnutné riadiť sa minimálne počas prvého štvrťroka rozpočtovým provizóriom, alebo iná možnosť by bola tá, že by sa síce dal schváliť zákon o štátnom rozpočte ešte v tomto roku, ale s deficitom vyšším o 25 miliárd korún, ako je ten deficit, ktorý je predpokladaný v schválenom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Obidve tieto možnosti, teda buď rozpočtové provizórium, alebo deficit vo výške 7,5 percenta hrubého domáceho produktu, by znamenali značné hospodárske škody, pretože by sa preniesli do zhoršenia podnikateľského prostredia, do zvýšenia úrokových sadzieb, do zhoršenia ratingu, do tlaku na kurz slovenskej koruny. Som teda presvedčený o tom, že nie je tento návrh v rozpore s rokovacím poriadkom, s jeho § 89, a že je jednoznačne naplnený jeden z dôvodov predkladania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.

Čo sa týka zákona o tripartite. Pred každým rokovaním Rady hospodárskej a sociálnej dohody prebieha rokovanie predsedníctva, na ktorom dochádza k dohode po vzájomnej dohode medzi sociálnymi partnermi, dochádza ku schváleniu programu najbližšieho rokovania rady. Na takomto predsedníctve, ktoré sa konalo pred rokovaním RHSD, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň k štátnemu rozpočtu, sme sa dohodli, zdôrazňujem dohodli so sociálnymi partnermi na tom postupe, ktorým rokovanie o štátnom rozpočte, návrhu štátneho rozpočtu aj o zákonoch súvisiacich s týmto rozpočtom prebieha. Sociálni partneri požiadali v súlade so zákonom o opätovné prerokovanie zákona o štátnom rozpočte, o ktorom budeme opätovne rokovať ešte pred definitívnym schválením vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý bude schválený 13. novembra a budeme rokovať aj o zákonoch, ktoré vám dnes predkladáme v návrhoch na skrátené legislatívne konanie. Takže chcem veľmi jasne povedať a zdôrazniť, že nebol porušený zákon o tripartite, že tripartita prebieha, pokračuje a rokuje v súlade so zákonom aj o návrhu štátneho rozpočtu, aj o zákonoch, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom.

Tretia vec, ktorú pán poslanec Fico veľmi kategoricky nadniesol, je údajný rozpor s ústavou, keď vláda predkladá návrhy zákonov a návrhy na skrátené konanie predtým, ako bola parlamentom vyslovená vláde dôvera. Do tretie musím taktiež povedať, že zásadne s týmto argumentom nesúhlasím a nielen ja, ale aj právna analýza, ktorú mám k dispozícii a s ktorou vás oboznámim, ukazuje, že to tak nie je. Chcem teda zdôrazniť a poukázať na to, že Ústava Slovenskej republiky v článku 119 vymedzuje kompetencie a povinnosti vlády. V článku 119 je presne vymedzené v písmenách a) až r), o čom vláda rozhoduje. Vláda rozhoduje v zbore, písmeno a) je o návrhoch zákonov a potom sú tam ďalšie, ďalšie povinnosti, ktoré vláda má, a veci, o ktorých rozhoduje. Ak by platila interpretácia pána Fica, že vláda môže uplatňovať svoje kompetencie podľa článku 119 až potom, ako dostane dôveru, tak by nemohla robiť nič. Pretože článok 119 vymedzuje všetky povinnosti vlády, medzi ktoré patria aj veci, ktoré vláda musí robiť, pretože ak by ich nerobila, tak by nemohla ani prísť s návrhom programového vyhlásenia, pán Fico. Čiže ak by sme vzali vašu interpretáciu, tak potom by sme sa ocitli v bludnom začarovanom kruhu, z ktorého by nebolo východisko, pretože vláda by nemohla spraviť nič. Nemohla by prísť sem ani so schváleným návrhom programového vyhlásenia, ani s inými dokumentmi. Nemohla by sa dokonca ani zísť a rokovať.

Dovoľte mi, mohol by som predniesť teraz stanovisko, ktoré je veľmi precíznym právnym stanoviskom, ktoré na základe paragrafov a na základe právnej analýzy toto všetko podrobne rozoberá, nebudem vás oberať o čas, ale to stanovisko je jednoznačné a hovorí, tak ako hovorí aj zdravý rozum pri analýze článku 119 Ústavy Slovenskej republiky, o tom, že argumenty pána Fica nie sú podložené a že jednoducho vláda má túto kompetenciu predkladať návrhy zákonov ešte predtým, ako bude rozhodnuté v parlamente o tom, či dostane dôveru, alebo či ju nedostane.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, teraz dám hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré predniesol v rámci rozpravy vo svojom vystúpení pán poslanec Fico. Prosím pána predsedu finančného výboru, aby uviedol tieto návrhy.

P. Farkas, poslanec: Pán predseda, teraz odporúčam hlasovať o prvom procedurálnom návrhu pána poslanca Fica v tomto znení, že Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o návrhoch vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie až do okamihu, kedy Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde Slovenskej republiky dôveru postupom určeným Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími príslušnými právnymi podpismi.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 144 poslancov, za návrh 68, proti 66, zdržalo sa 10.

Návrh sme neschválili.

Ďalší návrh.

P. Farkas, poslanec: Tým, že tento návrh neprešiel, teraz budeme hlasovať o druhom procedurálnom návrhu pána poslanca Fica v takomto znení, že Národná rada Slovenskej republiky prerušuje rokovanie o návrhoch vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie do času, kým vláda Slovenskej republiky nepredloží návrhy zodpovedajúce požiadavkám zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a zákona o tripartite.

Nech sa páči, dajte o tom hlasovať, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, prezentujte sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 146 poslancov, za návrh 68, proti 70, zdržalo sa 8.

Návrh sme neschválili.

Pán poslanec Fico žiadal vo svojom vystúpení, ak nebude schválený ani jeden z týchto procedurálnych návrhov, zvolať poslanecké grémium.

Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

Zapnite pána poslanca Cabaja.

Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, náš poslanecký klub sa pripája ako druhý k zvolaniu poslaneckého grémia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ešte predtým, ako zvolám poslanecké grémium, chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či mená na svetelnej tabuli znamenajú prihlášky do rozpravy ústne.

Pán poslanec Tkáč, Gabriel bol prihlásený. (Ruch v rokovacej sále.)

Pán poslanec, ja sa pýtam, pretože nechcem, ja dám faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu vlády, ale sa pýtam, či tie mená sú menami, ktoré znamenajú ústne prihlásenie sa do rozpravy. Áno. Pán poslanec Tkáč, Husár, Abelovský, Hopta, Urbáni, Maxon, Jasovský, Gabriel bol napísaný ako druhý v poradí, preto som sa pýtal. Prosím, ďalší poslanci sa nehlásia. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Zrušte mená na svetelnej tabuli a teraz sa môžu prihlásiť poslanci, ktorí chcú faktickou poznámkou reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, moment, pán poslanec Fico, Mikloško, Belohorská. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Fico. (Zvuk z mobilného telefónu.) Páni poslanci, to sú mobilné telefóny, len aby ste vedeli.

R. Fico, poslanec: Pán predseda, pán predseda, teraz vystupujem...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím? Nech sa páči, pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Pán predseda, teraz nevystupujem s faktickou poznámkou na pána podpredsedu vlády, ale keďže bol jediný, ktorý vystúpil v súvislosti s mojím vystúpením, tak na záver tohto vystúpenia mám právo na dvojminútovú reakciu. Chcem pripomenúť... (Zvuk z mobilného telefónu.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, môžete skontrolovať. Vráťte čas pánovi poslancovi Ficovi.

Nech sa páči, pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem naozaj zareagovať iba krátko, keďže bolo jediné... (Zvuk z mobilného telefónu.) Chcem zareagovať na vystúpenie pána podpredsedu Mikloša, pretože bol jediný, ktorý reagoval na moje vystúpenie. Predovšetkým sa mi zdá, pán podpredseda vlády, že ste prišli z iného sveta. Vy ste predsa ako podpredseda vlády pre ekonomiku koordinovali všetky zákony, ktoré teraz meníte, rušíte alebo iným spôsobom upravujete, tak nerozprávajte, prosím, o hospodárskych škodách. Ak hovoríte o hospodárskych škodách, hovoríte o tých, ktoré ste spáchali vy vo funkcii podpredsedu vlády pre ekonomiku. To je jedna vec.

Druhá vec, ktorú chcem pripomenúť, je, že predkladanie programového vyhlásenia vlády nie je návrh zákona. Podľa ústavy sa predpokladá, že okamžite po tom, ako vznikne vláda, do 30 dní predstúpi vláda a predloží návrh programového vyhlásenia a požiada parlament o vyslovenie dôvery. Do tohto okamihu môžete zasadať, môžete konať, môžete robiť, čo chcete, len nemôžete podávať návrhy zákonov a robiť svoju legislatívnu iniciatívu, lebo nemáte dôveru parlamentu. Dôvera parlamentu je ten inštitút, ktorý umožňuje vláde predkladať návrhy zákonov. Navyše, prosím, povedzte nám autora tej obrovskej právnej analýzy, ktorú máte, je to pán Drgonec? Ak je to on, tak sa nečudujem, že je taká, aká je. Alebo kto to je? Povedzte nám mená autorov tejto právnej analýzy, aby sme vedeli, akú má kvalitu a že v podstate o čo tu ide. Pretože, ak ju robí predstaviteľ...