B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ambróš a ako posledný sa hlási pán minister životného prostredia. Pán poslanec, nech sa páči.

L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v tejto diskusii už odznelo viacero argumentov, či už ekonomických alebo environmentálnych. Ja by som nechcel zoširoka diskutovať, ale chcel by som pripomenúť dve, jeden taký environmentálny aspekt a jeden ekonomický aspekt. Ten environmentálny aspekt hovorí o tom, že na rozdiel od iných krajín Slovensko sa môže pochváliť tým, že patrí medzi popredné miesta na svete so zachovalosťou krajiny a so životným prostredím na takej úrovni, za ktorý sa nemusíme z celosvetového priemeru hanbiť. Treba však zároveň povedať to, čo spomenul už kolega Juriš, že práve tieto veľké vody, ktoré v posledných dňoch boli a spôsobili povodne, vyplavili na povrch niečo, čo bolo zatiaľ skryté len v nejakých zákutiach, v jarkoch a sa to vlastne zachytilo na našich priehradách. Ide o obaly, ide o nevratné obaly, ktoré vlastne boli zachytené tam, kde nemali byť, a celý zámer tohto zákona je, aby sa vlastne minimalizovali možnosti toho, aby sa tieto nevratné obaly dostávali tam, kde nepatria, kde znečisťujú životné prostredie a spôsobujú aj škody na majetku. To je jedna záležitosť. To hovorím ako zelený, ako ochranca prírody a krajiny. Zarazila ma však jedna vec, ktorá vyplynula z diskusie a najviac to prezentoval pán poslanec Maxon. Prečo sa ekonómovia vlastne bránia tomu, aby sa doriešil doposiaľ ešte nedoriešený jeden kolobeh obalov, ktorý nám takto vážne spôsobuje problémy, zaťažuje občanov a zaťažuje zároveň aj obce a mestá.

Pán prezident tým, že vrátil tento zákon do parlamentu, urobil asi toľko, že vytvoril vlastne nerovnaké postavenie medzi výrobcami obalov. Na jednej strane sú tu výrobcovia vratných obalov, ktorí sú povinní do recyklačného fondu platiť a, samozrejme, z týchto prostriedkov sa aj tieto vratné obaly budú recyklovať a budú sa vracať znovu do obehu. Na druhej strane sú tu nevratné obaly a mnohí to doposiaľ zužujú na tie známe PET fľaše, polyetyléntereftalát, ktorý je na jednej strane veľmi významnou surovinou, o ktorú má záujem napríklad aj čínska ekonomika, pretože všetky tie PET fľaše, keby sme vyviezli do Číny, tak sú ich ochotní spracovať a formou čínskeho trhu nám ich vrátia vo forme vetroviek alebo tých otepľovačiek, ktoré na čínskom trhu môžete kúpiť.

My by sme nemali ísť touto cestou a mali by sme sa snažiť, aby vlastne to, čo sme energeticky už raz zhodnotili, to, čo sme vytvorili, týka sa to vlastne aj tých jednorazových respektíve nevratných obalov, aby sme to dokázali zužitkovať a zhodnotiť v našom hospodárstve, v našej ekonomike, na našom trhu. Odzneli tu argumenty, že vlastne naše obchodné reťazce nie sú pripravené na to, aby brali naspäť tieto nevratné obaly. Dokonca v rozhlasovej diskusii použil zástupca jedného obchodného reťazca taký expresívny príklad, že pokiaľ by sme znova zaviedli platenie za nevratné obaly, že v predajniach nebude dostatok miesta pre základné potraviny. To je podľa mňa veľmi scestný argument, hovorí len o tom, že otázka ekonomického, a keď to nazvem expresívnejšie, gazdovského myslenia, nie je všetkým blízka a nedokážu v podstate rozmýšľať za úroveň svojho osobného alebo skupinového zisku, ktorý majú z určitého podielu na trhu.

Chcel by som všetkým týmto však pripomenúť, že všetko toto, čo teraz robíme, a nielen my, ale aj tie obchodné reťazce, tak robia vlastne pre občana, robia to pre zákazníka a to, čo chceme zaviesť zákonom o obaloch, je to vlastne služba zákazníkovi, aby zákazník mohol vrátiť niečo, čo nepotrebuje a za čo už zaplatil.

Pán poslanec Maxon tu použil veľmi scestný, veľmi zavádzajúci argument, ktorý nesvedčí o ňom ako o ekonómovi, pretože povedal, že zavedením poplatkov za PET faľše sa zvýši cena vlastne nápojov. Prosím vás pekne, čo to tu tvrdíte. Veď dosiaľ aj tak tí, ktorí plnili nápoje, za tieto nevratné obaly platiť museli! Každý tento obal mal svoju cenu, za ktorú musel potravinár, ktorý plnil nápoje, musel za ne zaplatiť, akurát s tým rozdielom, že tu tie náklady za obal preniesol na občana, a občan, staraj sa, ako s ním budeš nakladať. Obce to riešili, a z viac ako 2 800 obcí do dnešného dňa má asi 500 obcí separovaný zber. Ale tento separovaný zber nie je práve najvhodnejší na tieto komodity, pretože poviem dva argumenty, ktoré vlastne hovoria pre to, že nemôže dosiahnuť také výsledky ako to, čo je navrhované v zákone, je to otázka vlastne vracania nevratných obalov cez obchodné reťazce. Prvá veci je, že nútime občana aby vrátil nevratný obal tam, kde proste on obvykle nechodí. To je otázka, že musí ísť niekde nájsť zberné miesto, kde sa vlastne tieto nevratné obaly zhromažďujú. Pritom však v zákone navrhujeme, aby on vrátil nevratný obal tam, kde ho kúpil! To znamená v tom obchode, kde chodí nakupovať a kde je proste naučený pravidelne každý deň alebo niekoľkokrát do týždňa prísť. To je prvý argument.

Druhý argument je ten, že vlastne mnohokrát sa separovaný zber, hlavne plastov, skončí veľmi neslávne. Mohol by som spomenúť jeden prípad z nášho okresu, kde starosta rozdal občanom plastové vrecia, aby vyzbierali PET fľaše. Občania poctivo celý mesiac tieto PET fľaše zbierali, starosta zabezpečil vozidlo, zozbierali tieto vrecia s PET fľašami a čakali dva mesiace a firma, ktorá mala vlastne tieto PET fľaše recyklovať, neprišla. Starosta to vyriešil asi tak, že proste tieto PET fľaše vyviezol na skládku komunálneho odpadu, a občania, keď to zistili, tak povedali, že oni už separovať PET fľaše nebudú, pretože nemajú záujem, aby sa toto vyvážalo na smetisko.

Čiže naším zámerom je, aby sme občanovi vytvorili podmienky pre to, aby sa mu vrátili peniaze za to, čo nepotrebuje. On nepotrebuje prázdny obal. Zároveň chceme vytvoriť podmienky pre to, aby obchodné reťazce vytvorili vlastne kolobeh týchto nevratných obalov smerom k recyklácii, a tu môžem povedať konkrétne čísla, pretože ich vlastne vyslovili zástupcovia výrobcov obalov. Na zavedenie tohto systému zberu nevratných obalov treba zhruba 600 miliónov korún. Zástupcovia obchodných reťazcov sa boja, že to budú musieť zaplatiť zo svojich peňazí. To nie je pravda. Ja ako poslanec Národnej rady som mal možnosť byť vo viacerých firmách, ktoré sa zaoberajú zberom či už komunálneho odpadu alebo aj separovaného zberu, ktorý ešte pred platnosťou zákona o odpadoch mali pripravené technológie na to, aby mohli vlastne od obchodných reťazcov odoberať či už plasty, papier, sklo, a ďalšie komodity bez toho, aby boli vlastne obchodné reťazce zaťažené nejakými nákladmi, že budú musieť platiť za takéto technologické zariadenie. Čiže hlasovanie o zákone o obaloch bude nielen hlasovaním o svedomí, ale bude to zároveň aj hlasovanie o vyspelosti poslancov, ktorí majú záujem na tom, aby sa Slovensko dostalo na popredné miesta v Európe, aby bolo príkladom pre ostatné krajiny a nasledovalo také krajiny, ako je Švédsko a Dánsko. Preto vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam, aby sme hlasovali znovu za tento zákon, aby sme ho uviedli do praxe, aby sme vlastne prispeli k zlepšeniu situácie nielen v životnom prostredí, ale aj čo sa týka ekonomiky a hospodárstva tejto krajiny. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som rád pánovi kolegovi na jeho vystúpenie povedal len toľko, ja si nesmierne vážim úsilie každého, kto chce chrániť prírodu, ale naozaj chce chrániť prírodu a nehovorí o niečom inom. Veď, pán kolega, aj zákon o slovenskom jazyku je zákon, a hovoriť o tom, že podmienky PRE niečo je v rozpore s týmto zákonom, lebo slovenčina pozná len väzbu NA, a nápadne to pripomína výzvu osobností verejného života poslancov Národnej rady PRE schválenie zálohovania jednorazových obalov v zákone na obaly. Slovenčina zase hovorí NA schválenie. Takže keď ma niekto takýmto spôsobom uráža, urážajú slovenský jazyk, tak nemôže čakať, že budem naozaj vnímať to, čo hovorí, tak ako to hovorí on. Pretože povedzme si aj druhú stranu mince, keď hovoríme o zálohovaní PET fliaš a ich vracaní nazad, napríklad čo to bude stáť, skladové priestory a doprava spätne. A prosím, začnite naozaj ekonomicky počítať, a keď vám to vyjde, že sa to oplatí, tak potom to je zmysluplné. Ale hovoriť o tom, že vlastne pomôžete občanovi, to nie je celkom také jednoduché, pretože či sa nám to páči alebo nie, zatiaľ v tejto chvíli je lacnejšie to obyčajné skladovné. Ja nehovorím, že je to správne. Ja som prvý, kto je proti tomu. Na druhej strane treba vedieť aj to, že pokiaľ je niekde spaľovaný komunálny odpad, tak PET fľaše sú vítanou prímesou do komunálneho odpadu, pretože zvyšujú energetickú hodnotu komunálneho odpadu, a teda zlepšujú spaľovanie komunálneho odpadu. Ja by som bol nesmierne rád, keby sme naozaj všetky tieto argumenty z jednej aj z druhej strany poriadne obrátili. (Zaznel zvuk časomiery.) Ja si plne uvedomujem...

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Maxon ďalej. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Myslím, že už poslednýkrát som sa prihlásil. Pán poslanec Ambróš, vy ste spomenuli aj separovaný zber. Asi by bolo dobré, keby sme teda tento dôležitý spôsob likvidácie odpadu podrobili dôslednej analýze a jednoznačne sme si povedali pravdu, nakoľko a na koľkých miestach tento systém funguje. Za absolútne zavádzajúce a nepravdivé považujem to, že firmy zaoberajúce sa likvidáciou odpadu sú na tento zákon pripravené. Je to absolútny nezmysel. Tie firmy mali obrovské problémy, aby sa postupne pripravili na to, aby sa mohol aplikovať zákon o odpadoch. A nakoniec zákon o odpadoch ste tu spomenuli. Opäť by som povedal, že to bol taký insitný tanec ekológov, málokto z vás mal na starosti tento zákon aplikovať do reálnej praxe. Ja okrem toho, že sa venujem poslancovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky, som šéfom finančnej a majetkovej komisie mestského zastupiteľstva v Trenčíne. Doprial by som vám tie desiatky hodín, ktoré sme tam presedeli, aby sme vymysleli riešenie, ako aplikovať zákon o odpadoch do reálnej podnikateľskej praxe, aby sa to čo najmenej dotklo občanov mesta Trenčín. Musím vám povedať, že napriek tomu, že sme vyvinuli maximálne úsilie, tak sme nedokázali tento zákon aplikovať bez toho, aby sa to významným spôsobom nedotklo peňaženiek občanov Trenčína. Na rozdiel od Bratislavy a Košíc sa nám podarilo aspoň to, že sme odstránili šikanovanie občanov, tak ako sa to dialo v ostatných mestách. (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ambróš bude reagovať na faktické poznámky.

L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. By som poďakoval za jazykové okienko pána poslanca Prokeša, ospravedlňujem sa za možno nie presné vyjadrovanie, ale chcem podotknúť jednu vec, že ten zámer, ktorý tento zákon ustanovuje, má jediný cieľ - zlepšiť situáciu v oblasti obalov a zlepšiť situáciu v oblasti služieb. Ja sa pýtam, prečo sa tí, ktorí tieto služby majú na starosti, tomu bránia.

Na pána poslanca Maxona. Hovorí, že mali veľké problémy so zákonom o odpadoch. Ja sa zase spýtam protiotázkou, čo urobili preto, aby občania mohli produkovať menej odpadu a tým aj menej platiť, pretože to je jediná cesta ako znížiť dopad na občana, že im umožníme, že reálnym spôsobom znížia produkciu komunálneho odpadu a zároveň im vytvoríme podmienky na to, aby to, čo nepotrebujú, a obaly medzi to patria, aby mohli vrátiť, a aby za tie vrátené obaly dostali peniaze naspäť, lebo to nepotrebujú! A ako som už spomenul v reakcii na pána Maxona, znova to opakujem, tie peniaze, ktoré budú vrátené pre občana, občan znova v tom obchodnom reťazci využije na nákup nového tovaru. To znamená, v žiadnom prípade obchodné reťazce neprídu skrátka. Preto naozaj nechápem, prečo sa bránia proti zavedeniu takého systému, ktorý zvýši vlastne obrátkovosť aj v oblasti obchodu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. O slovo požiadal pán minister Miklós do rozpravy. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým ďakujem, že venujete tomuto zákonu takú pozornosť. Ja si myslím, že každá táto akcia zvyšuje ekologické vedomie nás všetkých aj občanov. Predovšetkým by som chcel reagovať na to, že tento zákon bol vypracovaný a prijatý chvatom. Nemyslím si, že to bolo tak, pretože robili sme na tomto zákone viac ako dva roky. Tento zákon bol dlho, dlho otvorený. Myslím si, že máloktorý zo zákonov bol tak dlho otvorený pre verejnosť, pre rôzne odborné aj záujmové skupiny, ako naše zákony. Aj to musím v súvislosti s týmto povedať, že všetky tie argumenty, ktoré dnes odzneli, samozrejme, že už odzneli počas prípravy tohoto zákona, a odzneli aj vtedy, keď ste tento zákon schvaľovali. Ja to nevyčítam, že znovu sa opakujú, však nech sa opakujú, na to sme tu, aby sme ich riešili, ale už sú známe. Boli všetky tieto argumenty vysvetlené, a nakoniec táto snemovňa tak rozhodla, že po vysvetlení pripomienok zákon bol prijatý. Skôr by som povedal, že takýto ťažký zákon, a tak mnoho ťažkých zákonov, ako sa vrátili teraz do parlamentu, veľmi ťažko posúdiť, by som povedal, jedinej kancelárii, a preveriť správnosť rozhodnutia tejto snemovne. Takže skôr by som povedal, že to vrátenie bolo trošku, možnože, rýchle.

Ale samozrejme, že to je absolútne právo pána prezidenta, vrátiť tento zákon. V každom prípade znovu opakujem, tento zákon bol veľmi podrobne podrobený kritike, boli prebrané aj ekonomické aspekty a všetky ostatné aspekty.

Sústredím sa na to, kvôli čomu bol zákon prijatý. A to tiež nie je nový argument, respektíve nový aspekt. Jednoducho ide naozaj, tak ako tu odznelo už dnes, že ide o jedinú komoditu v celom odpadovom hospodárstve, a to sú PET fľašky.

Chcel by som tu položiť otázku, takže aká je situácia v súčasnosti. No jednoducho, PET fľašky sú obrovským problémom. Sú všade okolo nás. A jednoducho, súčasný stav je taký, že naozaj zodpovedný za tieto PET fľašky je len spotrebiteľ. Spotrebiteľ kúpi PET fľašku, zaplatí za to 4 až 6 korún, za kus. To si neuvedomí, lebo to jednoducho sa neuvádza osobitne cena obalu. Kúpime to, potom to donesieme domov. To, čo bolo v obale, skonzumujeme, niečo sa s tým stane a potom tú PET fľašku v lepšom prípade dáme do kuky, kde podľa prepočtov tvorí objemovo okolo 20 % kuky, teda nádob na smeti tvoria PET fľašky, a za to znovu zaplatíme, pretože sa odvážajú smeti. Takže zaplatíme za túto PET fľašku. V horšom prípade zahodíme. Jednoducho zahodíme a vieme že to je po celom Slovensku.

Naozaj nechcem spájať túto otázku s povodňami, pán poslanec Húska, ale kto bol pri Hrone, teraz pri povodniach, tak na Hrone plávalo viac PET fľašiek ako kačíc a čajok dokopy. Takže naozaj je to problém, myslím, že o tom nikto neprotestuje. A o čo vlastne v tomto boji ide? Ja som sa rozprával x-krát s predstaviteľmi výrobcov týchto obalov. Ja si myslím, ja som im aj osobne povedal, nech sa navzájom na seba nehneváme, jednoducho nikto nevyčíta výrobcovi, že chce vyrábať viac a chce predávať viac. Ide tu len o to, že keď už je to tak, aby sa tá zodpovednosť rozdelila. V tomto momente ten výrobca mal z toho zisk, pretože vyrábal dobre, predával dobre a občan to znáša. Čiže nejde tu o nič iné, len o rozdelenie tejto pôsobnosti.

Pán... Nie je tu pán poslanec Maxon, on hovoril o ekonomickom dopade a že či sú dopady, teda myslenie ekológov insitné alebo neinsitné. No, treba povedať, že samozrejme, pri tvorbe tohoto zákona boli ekonómovia, ktorí študovali tú istú fakultu ako všetci ostatní ekonómovia na Slovensku, teda aspoň väčšina a rozmýšľajú v tých intenciách. Ale treba povedať, že v minulosti napríklad, keď sa prvýkrát začalo o tom hovoriť, že treba platiť za znečistenie ovzdušia, však to bolo insitné, pretože každý samozrejme povedal, že to je jednoznačná strata pre podnikateľa, povedzme pre výrobcu energie. A je to tak, naozaj to bola strata! A napriek tomu sme dospeli do situácie, možno, že na to bolo treba pár tragédií, povedzme smog v Londýne a tak ďalej, ale prišli sme na to, že na to treba veruže platiť. Áno, treba na to platiť! Treba na to platiť. A predstavte si, že sme si zvykli na to, že platíme za znečistenie ovzdušia, predstavte si, že sme si zvykli na to, že platíme za odpadové vody, čo znečisťujeme vodu, každý jeden z nás platí za znečistenie odpadových vôd a zvykli sme si! Tam nie je žiaden ekonomický aspekt, aspoň nie krátkodobý. Dlhodobý samozrejme áno, ale krátkodobý aspekt tam nie je. A napriek tomu sme si zvykli, lebo vieme, že priamo znečisťuje. No a teraz znečisťujeme svoje životné prostredie obalmi. A ešte sme si nezvykli na to, aby sme za to platili.

A teraz, prosím vás, čo je veľmi dôležité, že teda prvýkrát v tom zákone o odpadoch a v zákone o obaloch sa objavil naozaj ekonomický aspekt a ekonomická konštrukcia, že nejdeme administratívnym spôsobom, že každý zaplatí pokutu alebo nejaký poplatok za tú fľašku, ale ten poplatok ide do recyklačného fondu a z toho sa vracia do priemyslu na recykláciu a takisto teraz, že budeme zálohovať fľaše alebo obal a ten obal sa vráti späť v čistej forme, v recyklovateľnej forme. A toto je, a teraz by som povedal ten ďalší aspekt, že tu nejde o nejaké šikanovanie občanov, že dávam zálohu. To je forma separovaného zberu. Najdokonalejšia forma separovaného zberu. Však preboha, ako sme si zvykli na ostatné, napríklad na pivové fľaše. Je záloha, vrátime späť! Vrátime späť! No toto isté sa tu deje a jednoducho sa to vráti do kontajnera a je to surovina a ten obchodník to dokonca môže predať a celkom iste dôjde k tomu, že budú malí podnikatelia, ktorí toto budú zbierať a budú odvážať a budú recyklovať. Takže toto nie je strata. Ja netvrdím, že to je zadarmo.

A, pán poslanec Prokeš, ty si spomenul práve, že či sa udiali prepočty. Áno, udiali sa prepočty, môžem ti povedať, že približné náklady na celý tento cyklus so zálohovaním neopakovateľných fliaš stojí asi koruna na fľašu, čo je približne polovička toho, koľko stojí skladovanie rovnakého objemu týchto fliaš. A to dokonca sme porovnávali nie k nášmu skladovaniu, ale k skladovaniu v dobre rozbehnutých systémov v Rakúsku. Čiže je to celkom iste lacnejšie.

Ešte raz hovorím, ja netvrdím, že to nestojí ani halier, stojí to, ale ešte raz to porovnajme k tomu, čo bolo predtým, do predtým, ale respektíve v súčasnosti, no v súčasnosti je stav taký, že sa chŕlia obaly. Občan si to kúpi a zahodí alebo dá na skládku. Takže toto. No prepáč, pán poslanec Prokeš, to spaľovanie nie je bohviečo, to jednak uvoľňujú, pravda, plasty, všetky plasty uvoľňujú dioxíny, takže nie je to celkom akože kóšer a myslím si, že ani do budúcnosti by sme takú cennú surovinu, ako sú polyetylentereftaláty nemali ničiť spaľovaním. Ale to som len to chcel povedať, že naozaj sa udiali aj ekonomické prepočty. No a nehovoriac o tom, že ako vieme my vypočítať ten environmentálny dopad. No naozaj to obrovské množstvo PET fľašiek a PET obalov iných alebo aj akýchkoľvek iných obalov, jednoducho sa to hromadí. A nie je možné tými klasickými separovanými zbermi to nie je možné zabezpečiť. Však preto sme vymysleli recyklačný fond, lebo klasický separovaný zber nefungoval. On došiel do určitého bodu a tam zastal pre nedostatok peňazí. A práve recyklačný fond zabezpečí tú koncovku. Za to sme to vymysleli. Čiže naozaj tu bol aj ten aspekt ekonomický.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán prezident reagoval predovšetkým na zálohovanie neopakovateľných fliaš, ja si myslím, že toto je najčistejší separovaný zber a najlacnejší separovaný zber, ktorý si môžeme predstaviť, aj najefektívnejší.

Druhá jeho poznámka smerovala k tomu, že ktoré sú to obaly, ktoré sa budú separovať, respektíve, ktoré sa budú týmto spôsobom riešiť. Bude to riešiť vyhláška. Škoda, že tu nie je pán poslanec Maxon. Musím povedať, že predsa len vyhlášky sa nerobia tak, že jedno ministerstvo sa chytí a urobí vyhlášku a už je to. Jednoducho je to naozaj medzirezortné pripomienkové konanie a musím povedať, že napríklad k zákonu o odpadoch, keď sme robili výšku platby do recyklačného fondu, to trvalo asi rok, medzirezortné pripomienkové konanie a veľké boje a nakoniec, proste je to celý legislatívny proces, tak nie je to len celkom tak, bianko šek.

A druhá vec je, celkom iste sa obaly budú vyvíjať. Našou snahou bolo, aby sa nemusel pri objavení každého jedného obalu novelizovať zákon, radšej novelizujme vyhlášku. Naozaj to nie je bianko šek, bude to celkom iste pod kontrolou verejnosti, tieto vyhlášky, pretože sa to bude týkať každého jedného z nás a vrecka každého jedného z nás.

A nakoniec, tá druhá poznámka pána prezidenta, lebo na to by som mal reagovať, či môžu zabezpečovať celý ten cyklus tretie osoby. Jednoznačne áno, v príslušnom paragrafe je jednoznačne odkaz na zákon o odpadoch a v zákone o odpadoch je jednoznačne povedané, že je to možné zabezpečiť aj prostredníctvom tretej osoby.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, raz sme už tieto všetky argumenty prebrali. Vtedy ste, aj keď nie na sto percent, ale v prevažnej miere ste súhlasili s nimi, verím, že aj teraz budete súhlasiť nielen pre to, že ide o veľmi dôležitý eurozákon, ale naozaj v súčasnosti odpady z obalov tvoria veľmi veľký problém životného prostredia. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie v rozprave. Otváram faktické poznámky, ktoré sú štyri. Končím možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými poznámkami. Ako prvý pán poslanec Jozef Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, ja si nesmierne vážim vaše slová, ktoré ste povedali. Ako primátor Nitry viem veľmi dobre, aký zápas vedieme práve s nerozkladajúcimi sa obalmi v meste. Otázka je však trošičku ináč postavená, či toto je cesta, ktorá nám naozaj efektívne vyrieši ten problém. Ak by sme mali dnes výkupne týchto obalov, tak to samozrejme beží. Problém však je, že ak teraz zavedieme zálohovanie týchto fľašiek, tak vlastne tá záloha sa napočíta na terajšiu cenu. Keby dnes existovalo vykupovanie a konečné spracovanie týchto obalov, tak vyzeráme asi inak. Ten problém však je, že nakoniec aj tí, ktorí to vykupujú, ostanú pred otázkou, a čo s tým ďalej? To je ten základný problém, na ktorý narážame. Kedysi nebolo možné nechať olovenú batériu na ulici, pretože okamžite skončila v zberných surovinách, pretože sa za to dobre platilo. Dnes to nikto nechce zaplatiť. A toto je ten problém, že my jednoducho znova len zvýšime cenu! My síce donútime občana, aby zaniesol ten obal povedzme do obchodu, ale vlastne znova to bude len vo zvýšení ceny toho obalu a to sa potom občan spýta, prečo? Keď ja už som 6 korún zaplatil za to, že tá fľaša bola vyrobená, a nikto ju nechce nazad? Určite tu nikto v tejto sále nie je, kto by protestoval proti tomu, že by sa nemali spätne odoberať tie nerozkladateľné sa obaly a nejakým spôsobom spracúvať. Ale prvý krok je, musí byť zabezpečená tá konečná recyklácia a potom, keď sa to oplatí podnikateľsky, tak určite bude hneď 150 subjektov, čo to budú vykupovať. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová má slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister, keďže ste boli posledný v rozprave a dá sa reagovať len na vás ešte, chcela by som pripomenúť, že rokovania výborov sa nezúčastnila tá druhá strana, ktorá namieta tieto pripomienky k zákonu o obaloch, čiže ani nechcela prísť obhájiť stanovisko pána prezidenta k tým veciam, ktoré im vrátil, a preto si myslím, že tak ako ste sa teraz veľmi vecne a adresne vyjadrili k jednotlivým pripomienkam pána prezidenta, dáva jasne vidieť, že ten zákon treba prijať, on bol prijatý na poslednej schôdzi skutočne opozično-koalične, bol prijatý pomerne vysokým počtom hlasov, a teda sme sa zhodli na názoroch, ktoré prednášajú aj občania, na tom, aby sme skutočne chránili životné prostredie.

A možno ešte jedna pripomienka, že cena za obal, áno, možno, že stúpne cena, ale to ani nestúpne, ono aj dnes v tých nevratných obaloch je započítaný ten obal, ale ten spotrebiteľ tie peniaze za ten obal, keď to donesie naspäť, dostane, čiže on na tom bude lepšie, ako je dnes, pretože dnes to hodí do koša a tie peniaze, ktoré sú za ten obal, už nedostane, ale ak ich odnesie na miesto, ktoré bude zberným miestom, on tie peniaze za ten vyrobený obal dostáva. Čiže nesnažme sa tu vtlačiť ľuďom názor, že je to horšie, ako je dnes. Ja si myslím, že dnes je práve tá ochrana životného prostredia aj týmto zákonom zabezpečená. Nebude jednoduché naučiť občanov existovať podľa nových pravidiel, ale ja verím, že musíme ísť týmto trendom, a preto prosím o podporu tohto návrhu zákona s tým, že termín účinnosti upravme, ale zákon schváľme. Ďakujem pekne, pán minister, aj všetkým poslancom, ktorí vystúpili na podporu a možno tých, ktorí majú iný názor, prosím o podporu zákona. (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Macháček má slovo.

Ľ. Macháček, poslanec: Ďakujem. Vážený pán minister, chcel by som poznamenať, že pán prezident pri vrátení tohto zákona bol príliš mierny. To je môj názor, za tým si stojím a vysvetlím prečo. Mrzí ma veľmi, že pán predseda Národnej rady nezaradil prerokovanie tohto návrhu zákona do nášho výboru, ktorým je výbor pre privatizáciu, hospodárstvo a podnikanie, čo, samozrejme, nie je vaša vec, ale je to veľká škoda. Tam sme si mohli niektoré veci vysvetliť. Predtým, ako ste boli v našom výbore pri pôvodnom prerokovaní zákona, som vám položil dve otázky a vy ste povedali, že sú veľmi zaujímavé, ale dodnes na ne nie je odpoveď ani v zákone. V § 1 nebezpečnosť pre životné prostredie som sa vás pýtal, čo to je, a povedali ste, že je to zaujímavá pripomienka, ale dodnes tam figuruje. Čiže keď sa na to pozerám z hľadiska definície pojmov, tak to je prvá výhrada.

Ďalšia výhrada, čo znamená zákon, ktorý sme prijali, ktorý prerokovávame. Je to zákon o obaloch, alebo zákon o PET fľašiach? Vy ste doteraz rozprávali všetci z vašej strany a zo strany výboru pre životné prostredie, čiže environmentálny pohľad, len o obaloch z PET fliaš. Ja sa pýtam, keď hovoríme o pojmoch a zákon sa volá zákon o obaloch, tak čo s ostatnými obalmi, ktoré sú vyrobené z materiálov, vami nazvaných nebezpečných pre životné prostredie. Čiže z tohoto dôvodu si myslím, že prezident postupoval veľmi mierne, keď vracal tento zákon, lebo tieto pojmy sú také zavádzajúce a také nevykonateľné v praxi, že neviem si predstaviť, ako to chcete zabezpečiť.

Pripomienkové konanie. Musím sa pousmiať, lebo mám hŕbu materiálov, ktoré jednoducho neboli ani zahrnuté do pripomienkového konania, pán minister, vy ste ich videli, ja som vám ich osobne ukazoval, a jednoducho neboli premietnuté. Som zvedavý, či vo vyhláškach budú premietnuté. A v konečnom dôsledku chcem povedať jedno, že vstup do Európskej únie sa očakáva v roku 2004 a aj ďalšia vláda, aj ďalší parlament bude mať dosť času, aby zákon, ktorý sa pripravoval dva roky, bol kvalitný a slúžil občanom Slovenskej republiky k tomu, čo všetci chceme, aby Slovensko bolo krajšie. (Zaznel zvuk časomiery.) Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Ambróš.

L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť pána ministra. Za jednorazové obaly dnes musíme platiť dvakrát. Prvýkrát pri kúpe nápoja platíme aj za obal, ktorý je súčasťou ceny, druhýkrát za odvoz a zneškodňovanie odpadov z týchto obalov. Chcem podotknúť, že výbor pre životné prostredie dostal petíciu 14 000 občanov, je to petícia za záchranu vratných obalov a dobrý zákon o obaloch. Zásadná požiadavka tejto petície bola práve schválenie tohto ustanovenia. Jeho schválenie podporuje a presadzuje takmer 80 mimovládnych organizácií, občianskych iniciatív, ktoré združujú cca 70 000 občanov, viacero obcí, odborníkov i domácich výrobcov nápojov. Na margo tej poznámky, ktorá bola tu povedaná, že tu nebolo zaradené, tento zákon na rokovanie niektorých výborov. Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky umožňuje, aby si každý výbor požiadal ktorýkoľvek zákon na prerokovanie, aby sa poslanci týchto výborov mohli k tomuto zákonu vyjadriť. Ďakujem pekne za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na vaše faktické pripomienky bude ešte reagovať pán minister. Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, ja sa pre istotu spýtam. Moje vystúpenie bude tiež len faktická poznámka? Lebo keď by to malo byť vystúpenie, na čo bude zase reakcia, tak...

I. Presperín, podpredseda NR SR: Nie, nie, nie, je to reakcia na faktické poznámky a na tie už faktické pripomienky nebudú. (Reakcia z pléna.) Minister reaguje na faktické poznámky, pán poslanec. Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Berte to, prosím, ako faktickú poznámku, naozaj nechcem dúchať, len odpoviem na niektoré veci.

Pán poslanec Prokeš, práve to treba sčítať, tie dva zákony dokopy, preto sa vytvoril recyklačný fond, aby tá koncovka sa zaistila a celkom iste bude zaistená. Čiže to je na to, ale môžeme sa o tom pobaviť. Konkrétne už niečo veľmi dobre beží, napríklad ty si spomenul akumulátory, tak bol dnes zástupca recyklácie akumulátorov, ide to tak, že do recyklačného fondu už prakticky netreba vôbec, už sú samé vratky respektíve už sa vopred neplatí. Čo sa týka toho, čo pán poslanec Macháček povedal, tak musím povedať, že my sme prerokovali tie pripomienky, lenže ten legislatívny proces má koncovku. Tá koncovka bola na schôdzi parlamentu a jednoducho tak ako parlament rozhodol vo svojom hlasovaní, tak sa rozhodol. Ale to nie je celkom tak, že by sme sa nimi nezaoberali. Však sme sa zaoberali, aj s vami osobne sme to preberali mnohokrát aspoň dva roky. A ešte jednu vec, že tá vaša otázka, že ktoré budú, ako budú definované tie obaly. No práve preto sme to nedali, lebo tie obaly sa vyvíjajú. Možno, že omnoho rýchlejšie sa vyvíjajú obaly ako obsah obalov, tak preto sme nedali vopred do zákona nejakú klasickú definíciu, čo je životnému prostrediu nebezpečný obal. Tak to je odpoveď na to, akým spôsobom to bude riešené. No samozrejme, že to bude, ja si myslím, že o tom bude veľmi živá diskusia o tom a živé vystúpenia, keď sa bude vo vyhláške stanovovať, čo je to. Pre vaše upokojenie alebo pre vašu informáciu by som chcel povedať, že v súčasnosti medzi tie zálohované obaly budú predovšetkým patriť sklené obaly a PET obaly. Preto, pán poslanec, tu všetci hovoríme o PET obaloch, pretože napríklad to, že sa sklené obaly zálohujú, nikto sa nevzrušil, tak preto sme o tom ani nemuseli rozprávať, takže to je moja odpoveď. Ale ešte aj všetka úcta všetkým vám, ktorí sa zaujímate o tento zákon. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, stihli ste to aj za stanovený čas 2 minúty. Pýtam sa, pán spravodajca, vzhľadom na to, že vyhlasujem rozpravu za skončenú, či chcete reagovať na rozpravu? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, nasleduje druhé a tretie čítanie o

Materiál ste dostali ako tlač 1649, jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 19. júla 2002 o vrátení zákona ako aj schválený zákon z 25. júna 2002. Zákon bol rozhodnutím z 23. júla 2002 č. 1846 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam teraz slovo poverenému členovi výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Mariánovi Anteckému a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona v jednotlivých výboroch.

M. Antecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, nebola prijatá spoločná správa v gestorskom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, preto predkladám len informáciu o výsledku rokovania výborov k zákonu o obchodných reťazcoch, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Ako spoločný spravodajca gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predkladám Národnej rade Slovenskej republiky teda túto informáciu o obchodných reťazcoch nasledovne: rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. júla 2002 bol pridelený zákon, vrátený prezidentom na prerokovanie s termínom do 19. augusta 2002, uznesením bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Gestorský výbor bol výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Uvedené výbory prerokovali pridelený vrátený zákon a gestorský výbor prerokoval, ale neschválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady, ktoré vrátený zákon prerokovali, zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vrátený zákon 16. augusta 2002 a neprijal platné uznesenie, lebo v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Z celkového počtu 11 poslancov tohto výboru bolo prítomných 6, za hlasovali 2, proti 1 a 3 sa zdržali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vrátený zákon 19. augusta 2002 a neprijal platné uznesenie, lebo v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Z celkového počtu 13 poslancov tohto výboru bolo prítomných 8, za hlasovalo 5, proti nikto a 3 sa zdržali.

V ďalšej časti by som mal uviesť pripomienky prezidenta republiky, ktoré sú uvedené v informácii, ktorú ste dostali všetci, v 14 bodoch. Predpokladám, že nie je potrebné ich čítať, máte ich na stoloch. Ako spravodajca gestorského výboru predkladám uvedené pripomienky a zároveň aj dávam jednu informáciu, že vo výbore v rozprave vlastne k pripomienkam 1 - 9 a 11 - 14 neodzneli žiadne negatívne stanoviská, teda jednoducho bude odporúčanie prijať, akurát v bode 10 ide o jednu zmenu, kde pán prezident navrhuje nahradiť slová v § 5 v novooznačenom ods. 3, za slová: "Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky" len slovo "ministerstvom". Toto sa zdá ako nejasné, predsa len by bolo treba uviesť, ktoré ministerstvo by malo v tejto veci rozhodovať, takže tento bod 10 ja ako spravodajca budem odporúčať alebo odporúčam neschváliť. Toľko k informácii o predmetnom návrhu zákona, ktorý bol vrátený prezidentom republiky. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Maxon, pán poslanec Faič. Konštatujem, že nikto viac, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Pán poslanec Miroslav Maxon ako prvý vystúpi v rozprave. Len s faktickou? Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: No neviem, čo mám k tejto informácii povedať. Po prvé opäť to, čo som hovoril aj v predchádzajúcom zákone. Je absurdné, že sa predseda Národnej rady rozhodol tak, ako sa rozhodol a nepridelil tento zákon aj výboru pre financie, rozpočet a menu. To jednoznačne hovorí o tom, že potrebujeme toto volebné obdobie nejakým spôsobom formálne dokončiť a nejako sa vysporiadať s tými 18 zákonmi, ktoré pán prezident v súlade s ústavou vrátil. Takže ešte raz, je to pre mňa nepochopiteľné, že sa predseda takto rozhodol. A po druhé, pán spravodajca, čo vás oprávňuje k tomu, aby ste nám čokoľvek odporúčali? Okrem toho my môžeme hlasovať len o tom, aké námietky pán prezident uplatnil, a či teraz budeme špekulovať o tom, že či ministerstvo hospodárstva alebo len ministerstvo, to je irelevantné, ale ešte raz zopakujem, vás neoprávňuje žiadne ustanovenie rokovacieho poriadku, aby ste plénu Národnej rady čokoľvek odporúčali. A aj výsledok rokovania ústavno-právneho výboru, aj výsledok rokovania výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie je odrazom celého tohto, odrazom činnosti a efektívnosti rokovania a vážnosti rokovania celého tohto volebného obdobia, keď k takýmto dôležitým veciam nedostane plénum Národnej rady relevantné stanoviská zodpovedajúcich a gestorských výborov.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Faič v rozprave.

V. Faič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, iste sme zaregistrovali po schválení návrhu zákona o obchodných reťazcoch rôzne názory, čo sa týka budúceho postoja pána prezidenta k tomuto schválenému zákonu. Možno aj preto dňa 15. júla sa prezident republiky rozhodol zvolať stretnutie predstaviteľov stavovských organizácií a združení obchodu, poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, na ktorom som bol za predkladateľov prítomný i ja. Je mi preto cťou informovať tento parlament možno i o širších súvislostiach vrátenia zákona o obchodných reťazcoch. Ako vyplýva z informácie prezidentskej kancelárie, ktorá bola daná k dispozícii médiám, po približne hodinovom rokovaní pán prezident konštatoval, že ak neexistuje medzi zainteresovanými jednotné stanovisko k schválenému zákonu o obchodných reťazcoch, zrejme vráti zákon na prerokovanie parlamentu a aj preto sa rozhodol nepodpísať tento návrh zákona. Zároveň všetkých prítomných vyzval, aby sa v záujme slovenských výrobcov a spotrebiteľov zjednotili na takom postupe, ktorý by umožnil prijatie návrhu zákona o obchodných reťazcoch ešte v tomto volebnom období, teda vlastne ešte na tejto schôdzi.

Zároveň pán prezident jednoznačne vyslovil svoj názor a postoj, že je zásadne za prijatie takéhoto zákona. Po dlhšom rokovaní nakoniec došlo k dohode prijateľnej aj pre zástupcov obchodu. Vlastne obsah tejto istej dohody je vyjadrený aj v navrhovaných zmenách, ktoré boli doručené do Národnej rady z prezidentskej kancelárie. Tieto zmeny navrhované prezidentom republiky môžeme rozdeliť vlastne do troch skupín. V tej prvej pán prezident vyjadril pochybnosť, či ustanovenie § 5 ods. 2 o proporcionálnom zastúpení tovarov vyrobených v Slovenskej republike ponúkaných na predaj, je v súlade s čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Dovoľujem si vysloviť názor, že priestor pre pochybnosti nevytvára vlastne spomenuté ustanovenie zákona o obchodných reťazcoch, ale samotná konštrukcia a aplikačná prax zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Nie je totiž brané do úvahy ustanovenie čl. 55 ods. 1 ústavy, podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Zákon potom chráni hospodársku súťaž bez toho, aby rešpektoval jej podstatu. Ak by právny poriadok obsahoval účinné nástroje na zabezpečenie ústavou zakotveného charakteru hospodárstva Slovenskej republiky, musel by chrániť a podporovať hospodársku súťaž v sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike. Zrejme aj reálna potreba prijatia zákona o obchodných reťazcoch by v tomto prípade bola oveľa menšia. V existujúcej podobe je ochrana súťaže oklieštená a nerešpektuje princípy, na ktorých sa zakladá hospodárstvo Slovenskej republiky, respektíve narúša väzbu medzi ods. 1 a ods. 2 čl. 54 ústavy, čo vlastne umožňuje aj veľmi subjektívne a rôznorodé pohľady na trhovú ekonomiku a hospodársku súťaž. A čo je ešte horšie, i praktické správanie sa subjektov na trhu. Napriek uvedenému navrhovatelia zákona akceptujú návrh pána prezidenta vypustiť ustanovenie § 5 ods. 2 o proporcionálnom zastúpení tovarov vyrobených v Slovenskej republike. Vytvorenie spoločenskej a politickej dohody o podobe integrácie ekonomiky do spoločného trhu je dôvodom hodným prijatia takéhoto kompromisu.

Predsa si však dovolím jednu poznámku. Súčasťou našej Národnej mentality je jej akási iracionálna obava z vyslovenia nahlas toho, čo si myslíme a čo je potrebné vysloviť. Po akceptácii pripomienok orgánov únie považujem za vhodné povedať, o čom by sa v tejto súvislosti nemalo mlčať. Som osobne zástancom integrácie, prijímam Európsku úniu so všetkým pozitívnym i s nedostatkami. Je však rozumné vidieť aj európsku realitu a nežiť svoj vlastný sen o niečom a prezentovať ho ako skutočnosť. So záujmom vám zacitujem z publikácie Slovenská republika a Európska únia - potrebujú sa navzájom? Na Agrokomplexe v tomto roku mi ju darovali sympatické dámy zo stánku propagujúceho vstup do únie.

Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, podelím sa s vami o niekoľko myšlienok, týkajúcich sa ekonomických výhod a prínosov pre Európsku úniu, vyplývajúcich z rozšírenia o Slovenskú republiku. Citujem: "Európska únia sa v záujme zachovania a upevnenia si pozície jednej z troch hospodárskych veľmocí sveta musí vyrovnať s vnútornými záležitosťami, globalizáciou trhov, meniacou sa štruktúrou svetového obchodu, prudkou expanziou takzvaných novoindustrializovaných krajín juhovýchodnej Ázie a iným. Rozšírenie o každú ďalšiu krajinu vrátane Slovenska zvýši jej potenciál z ekonomickej a mocensko-strategickej stránky, keďže prevažná väčšina rozhodnutí sa v dnešnom svete uskutočňuje už na základe hospodárskych záujmov." Koniec citátu. Len zdôrazním, že prevažná väčšina rozhodnutí sa v dnešnom svete uskutočňuje už na základe hospodárskych záujmov.

Aké sú vlastne hospodárske záujmy Slovenskej republiky? Prečo sa ich dobrovoľne vzdávame? Pravdepodobne preto, že sa mylne domnievame, že to tak musí byť, ak nechceme ohroziť integráciu. Nazdávam sa, že sme si vlastne aj sami vymysleli túto obeť. Zatiaľ čo jednotlivé štáty únie intenzívne využívajú dobu pred vstupom nových krajín na elimináciu potenciálnych národných problémov a slabín súvisiacich s rozširovacím procesom, my často robíme pravý opak. Ak nezmeníme trend v hospodárskej politike a nevytvoríme súťažné prostredie, umožňujúce prežiť a prosperovať malým a stredným podnikateľom podnikajúcim v maloobchode, poľnohospodárom, potravinárom a na nich sa nabaľujúcich činnostiach, môže spomenutý prístup v integrácií dôjsť do štádia, keď nám únia položí otázku: Splnili ste politické kritériá, výborne ste aproximovali právo, ale kde máte hospodárstvo, ktoré chcete integrovať do spoločného trhu?

S vašim dovolením sa chvíľu zastavím pri spomenutých činnostiach, nabaľujúcich sa na poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Tí, ktorí sme sa zúčastnili Agrokomlexu tohto roku, ale samozrejme aj v minulých rokoch, sme mali možnosť prierezovo vidieť, aké aktivity oživuje fungujúci agrárny a potravinársky sektor, výrobu strojov, zariadenia dopravných prostriedkov, energiu palív, pohonných hmôt, dodávku vody, plastov, papiera, obalov všetkého druhu, samozrejme aj s negatívnymi dôsledkami, skla, dreva, chémie, dopravu, obchod, služby a všetko, čo s nimi súvisí. V konečnom dôsledku vlastne priamo alebo nepriamo vydáva isté impulzy na hospodársky rast aj v iných odvetviach. V Európskej únii to pravdepodobne alebo celkom určite veľmi dobre vedia, preto venujú takú pozornosť národným a spoločným poľnohospodárskym potravinovým programom, ale aj potenciálnej konkurencii z integrujúcich sa krajín. Existujú záujmy výroby, obchodu a služieb, ktoré sú v súlade s národnými záujmami Slovenskej republiky, a preto je povinnosťou štátu aj ústavných činiteľov minimálne sa o ne zaujímať. Pri všetkej úcte k zúčastneným tejto dohody, ktorú som tu spomenul, na pôde kancelárie prezidenta, by nebolo správne prehliadnuť, že sú aj parciálne záujmy obchodu a samozrejme, najmä vlastníkov, ktoré môžu v budúcnosti spôsobiť aj národohospodárske problémy. K ich presadzovaniu a zakrytiu boli v priebehu legislatívneho procesu súvisiaceho so zákonom o obchodných reťazcoch výrazne zneužívané integračné ambície, pod pláštikom ktorých je možné sledovať a chrániť záujmy možno iných ekonomík i ich subjektov. V tejto súvislosti mi napadajú aj paralely s odmietaním dokončenia vodného diela Gabčíkovo a ďalších súvislostí.

Druhá skupina návrhov zmien vychádza práve z dohody zástupcov výroby s predstaviteľmi obchodu a patrí medzi ne iná dikcia doby splatnosti faktúr ako 30 dní a i otázky istej liberalizácie reklamných a prezentačných akcií, tak ako to bolo v pôvodnom schválenom návrhu zákona. Tieto pripomienky tak ako aj tú predchádzajúcu nemáme problém ako predkladatelia akceptovať.

Do tretej skupiny patria vlastne legislatívnotechnické úpravy, ktorých je najviac. Okrem bodu 10, tak ako som to počul aj v návrhu alebo názore pána spravodajcu, ako predkladatelia vlastne súhlasíme so všetkými ostatnými pripomienkami. Ak navrhované zmeny rešpektujú vlastne aj pripomienky orgánov Európskej únie a zároveň predstavujú kompromis dohodnutý na pôde Kancelárie prezidenta republiky , nazdávame sa, že zákon o obchodných reťazcoch i v takejto zmenenej podobe je schopný splniť svoj účel a v praktickej rovine umožní nastoliť rovnováhu medzi slobodou hospodárskej súťaže a zneužitím ekonomickej sily, i elimináciu agresívnych obchodných praktík, obchádzajúcich štandardné nástroje ochrany hospodárskej súťaže. Zároveň dokáže svojimi nástrojmi v súlade s európskymi štandardami usmerniť i povoľovanie nových veľkých obchodných prevádzkarní a obchodných prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov, čím predovšetkým akceptuje požiadavku záujmových združení a zväzov obchodníkov na zavedenie zákonnej regulácie zriaďovania obchodných prevádzkarní.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, som presvedčený, že v tomto parlamente aj na sklonku jeho volebného obdobia existuje zhoda, že v Slovenskej republike je nutné vyrábať. Zároveň som presvedčený o tom, že je v našich rukách, či prídeme v priebehu volebnej kampane do našich krajských, okresných miest, obcí, i ostatných miest Slovenska s dobrým posolstvom potenciálneho zachovania a rozvoja domácej výroby, k čomu, som presvedčený, zákon o obchodných reťazcoch prispeje. Ďakujem za pozornosť.